EÚ predĺžila sankcie voči Rusku, Maďarsko napokon ustúpilo (SME Minúta)

Ruské rafinérie spracúvajú viac ropy. Chcú tak podporiť vývoz paliva po tom, čo nové sankcie sťažili vývoz nespracovanej ropy.

Uviedli to dva zdroje z priemyslu pre Reuters, ktoré nechceli byť menované.

Rusko sa od roku 2022 snaží prispôsobiť sankciám Západu, za jeho inváziu na Ukrajinu, vytvorením flotily tankerov, presmerovaním vývozu ropy z Európy do Ázie a hľadaním nových zákazníkov v Afrike a Latinskej Amerike.

Najnovšie sankcie USA uvalené na export ropy tankermi spôsobili, že jej vývoz kľúčovým zákazníkom je zložitejší a drahší.

Spracovanie ropy v ruských rafinériách tak od 15. do 19. januára v porovnaní s prvým týždňom roka vzrástlo o 2 % na 754.800 metrických ton denne. V porovnaní s priemerom za január 2024 sa zvýšilo o 1,2 %. Ruské snahy o podporu rafinácie komplikujú útoky ukrajinských dronov a prehrievajúca sa ekonomika.

Sankcie, ktoré administratíva USA oznámila začiatkom januára, sa zamerali na približne 180 tankerov zapojených do prepravy prevažne ruskej ropy a oveľa nižších objemov motorového paliva.

Západní predstavitelia uviedli, že sa nesnažia úplne zastaviť ruský export, ale chcú znížiť príjmy Moskvy na financovanie vojny na Ukrajine. (TASR)

Litva a Estónsko sa stali prvými krajinami NATO, ktoré súhlasili s požiadavkou Trumpa a vynaložia viac ako 5 % HDP na obranu.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys uviedol, že jeho krajina bude od budúceho roka a minimálne do roku 2030 vynakladať 5 až 6 % svojho HDP na obranu. To je približne dvojnásobok súčasnej úrovne.

„Samozrejme, existuje tlak a je to dobrý a konštruktívny tlak nášho strategického a najväčšieho spojenca v NATO. Tieto signály nemôžeme ignorovať. Ale to nie je jediný dôvod... Je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme mali skutočné spôsobilosti viesť bojové operácie,“ povedal.

Estónsky premiér Kristen Michal reagovala na prísľub Litvy slovami, že aj jeho krajina plánuje vyčleniť na obranu 5 % HDP. V súčasnosti na ňu putuje 3,7 % HDP.

„Náš kľúčový bezpečnostný partner pod vedením nového prezidenta vyslal jasný odkaz: výdavky NATO na obranu sa musia zvýšiť. Poznáme svojho protivníka a plne súhlasím — naším cieľom musí byť 5 %,“ povedal Michal. (SITA)

Ropná rafinéria v ruskej Rjazani po ukrajinskom útoku z konca minulého týždňa pozastavila prevádzku.

S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala agentúra Reuters.

Kyjev k útoku uviedol, že rafinéria poskytovala podporu ruskej armáde. Spoločnosť Rosnefť, ktorá areál prevádzkuje, žiadne vyjadrenie neposkytla.

V rafinérii podľa informácií Reuters vzbĺkol zásobník ropy, zničené boli tiež železničné nakladacie zariadenia a hydrorafinačná jednotka slúžiaca na odstraňovanie nečistôt z rafinovaných produktov. Od piatka v zariadení nebola žiadna nakládka, takže sa výroba zastavila.

Maďarsko dostalo od Únie záruky ohľadom energetickej bezpečnosti. Nevetovalo preto predĺženie ruských sankcií.

Uviedol to šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Maďarský minister zahraničných vecí označil teraz dosiahnutý výsledok za "obrovský úspech", čo podľa jeho slov znamená, že Komisia bola nútená podniknúť kroky na zaručenie bezpečnosti maďarských dodávok energie.

Maďarsko sa rozhodne o predĺžení platnosti protiruských sankcií v závislosti od toho, či dostane záruky energetickej bezpečnosti od EK, uviedol Szijjártó v pondelok ešte pred stretnutím šéfov diplomacií EÚ.

Eurokomisia môže posunúť dátum, kedy by mala zverejniť plány na odstrihnutie sa od posledných ruských palív.

Podľa agentúry Bloomberg, ktorá sa odvoláva na nemenované zdroje blízke tejto agende, exekutíva Únie by mohla predstaviť svoj plán 26. marca, teda o mesiac neskôr, ako sa pôvodne očakávalo.

Plán eurokomisie by mal obsahovať podrobnosti o krokoch, ktoré musia členské štáty Únie podniknúť, aby sa úplne vzdali dovozu ruských fosílnych palív s cieľom obmedziť financovanie ruskej invázie na Ukrajinu cez zisky z predaja energonosičov.

Brusel si ako nezáväzný cieľ stanovil úplne vyradiť ruské palivá z energetického mixu Únie do roku 2027. (TASR)

Na Ukrajine zatkli vysokopostaveného vojenského dôstojníka pre spreneveru vybavenia.

Ide o najnovšie zatknutie v ukrajinskej armáde, keďže Kyjev zvyšuje úsilie v boji proti korupcii.

Zástupcu veliteľa vojenskej jednotky vo východnej Dnepropetrovskej oblasti obvinili z falšovania dokumentov s cieľom privlastniť si 24 prístrojov nočného videnia v hodnote približne 95-tisíc dolárov. Informovali o tom vyšetrovatelia.

Štátny úrad pre vyšetrovanie uviedol, že zatknutý dôstojník zodpovedal za logistiku a údajne nariadil svojim podriadeným, aby prístroje ukryli po tom, ako tvrdil, že sa stratili na bojisku.

Lídri severských krajín potvrdili jednotu v otázkach bezpečnosti a obrany, uviedla dánska premiérka Frederiksenová.

Frederiksenová hostila v nedeľu neformálnu vo svojom sídle v Kodani. Lídri okrem iného diskutovali o poškodení káblov a situácii v Baltskom mori, obrannej spolupráci i podpore Ukrajiny. 

Na večeri u Frederiksenovej sa zúčastnil fínsky prezident Alexander Stubb, nórsky premiér Jonas Gahr Störe a švédsky predseda vlády Petteri Orbo.

"Severské krajiny vždy držali spolu. A vzhľadom na novú a menej predvídateľnú realitu, ktorá nás čaká, sú úzke a dobré spojenectvá a priateľstvá čoraz dôležitejšie," uviedla Frederiksenová, pričom na sociálnej sieti zverejnila spoločnú fotografiu.

Všetci štyria si podľa dánskej premiérky uvedomujú "závažnosť situácie". Podľa AFP však priamo nespomenula Grónsko, dánske autonómne územie, o ktoré má záujem americký prezident Donald Trump.

Statsministeriet
@Statsmin

Sunday evening PM Mette Frederiksen hosted an informal meeting and dinner in Copenhagen with @alexstubb
@jonasgahrstore and @SwedishPM . They had the chance to discuss defence cooperation, maritime security in the Baltic Sea and continued support to Ukraine. https://t.co/o9PuXDbDcN

26.1.2025 o 21:34 · archivované: 27.1.2025 o 14:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský vojenský súd odsúdil na 20 rokov väzenia Ukrajinca Maksyma Timofejeva.

Mal vyhadzovať do vzduchu lokomotívy v depe v okupovanom Melitopole na juhovýchode Ukrajiny. O rozsudku informovali ruské médiá.

Timofejev spolu s ďalším členom ukrajinského hnutia odporu - podľa súdu "účastníkom teroristického sprisahania" - predvlani na začiatku apríla prenikli do depa, kde pripevnili podomácky vyrobenú nálož k jednej lokomotíve a spustili časový mechanizmus na jej odpálenie.

Výbuch okrem rušňa poškodil aj jeden vagón. Ďalšie explózie a poškodenia ďalších rušňov nasledovali podľa vyšetrovateľov na konci apríla a v júni 2023. Timofejeva Rusi zadržali v auguste toho istého roku a obvinili z terorizmu.

Timofejevovho spoločníka, Ukrajinca Maksyma Vorobjova odsúdil ruský vojenský súd na 16 rokov väzenia predvlani v októbri, pripomenul list Kommersant na svojom webe. (ČTK)

Ruskej ekonomike hrozí vlna firemných bankrotov, varujú provládni ekonómovia.

O výskumnej správe moskovského Centra pre makroekonomické analýzy a krátkodobé prognózy, ktoré je blízke Kremľu, informovala agentúra Reuters. Podiel firiem s rizikovou mierou zadlženia na celkových príjmoch súkromných spoločností v Rusku sa vlani zdvojnásobil, vyplýva z analýzy.

"Ruská ekonomika čelí hrozbe rozsiahleho nárastu počtu firemných bankrotov," napísali autori analýzy. Do konca minulého roka podľa ich odhadu podiel spoločností s rizikovou mierou zadlženia na celkových príjmoch ruských podnikov dosiahol 20 percent.

Za rizikovú mieru zadlženia výskumníci považujú, ak splátky úrokov dosahujú dve tretiny upraveného zisku danej firmy.

Varovanie zdôrazňuje rozsah vysokej inflácie a spomaľujúceho rastu, ktoré vyvolávajú u prezidenta Vladimira Putina obavy z narušenia ruskej vojnovej ekonomiky, píše Reuters.

Po začatí invázie ruských vojsk na Ukrajinu koncom februára 2022 centrálna banka zvýšila základnú sadzbu na 20 percent, aby podporila kurz rubľa, obmedzila inflačné tlaky a brzdila rýchly odliv kapitálu z krajiny.

Neskôr centrálni bankári základný úrok postupne znížili až na 7,5 percenta, ale od augusta minulého roka opäť začali s postupným zvyšovaním, postupne až na 21 percent, čo je najvyššia hodnota od roku 2000.

Robí tak v snahe bojovať s infláciou, ktorá vlani dosiahla 9,5 percenta. Tým prekonala prognózy vlády aj centrálnej banky. (ČTK)

V Kupiansku záchranári vyslobodili telá dvoch žien z trosiek domu, zničeného ruskou leteckou bombou. 

Oznámila to ukrajinská prokuratúra. Obete boli vo veku 72 a 95 rokov, napísal šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ruské letectvo bombardovalo Kupiansk v nedeľu popoludní. Bomby poškodili najmenej päťdesiatku obytných domov. Z jedného horiaceho domu sa hasičom podarilo zachrániť zranenú ženu vo veku 86 rokov, ktorá je v starostlivosti lekárov v nemocnici, napísal list Ukrajinska pravda na svojom webe.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

#Харківщина: вчора росіяни завдали масованого авіаудару по м.Куп'янськ.
Зруйновано декілька приватних домоволодінь. Рятувальники вилучили з-під завалів тіла 2 загиблих жінок.
Наразі аварійно-рятувальні роботи завершені. Разом із надзвичайниками працювали медики ДСНС. https://t.co/JKAHlWyjVS

Length: (00:00)

27.1.2025 o 9:51 · archivované: 27.1.2025 o 12:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Členské štáty EÚ sa zhodli na predĺžení ekonomických sankcií voči Rusku. Maďarsko nakoniec ustúpilo. 

Voči predĺženiu o ďalších šesť mesiacov malo do poslednej chvíle výhrady Maďarsko, nakoniec ich odvolalo.

Budapešť požadovala záruky buď z Ukrajiny, alebo z Európskej únie "ohľadom budúcej energetickej bezpečnosti Maďarska". Európska komisia sa ešte pred rokovaním snažila vyjsť Budapešti v ústrety a prišla s vyhlásením, v ktorom zaznelo, že bude pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou o dodávkach plynu do Európy a zahrnie do rozhovorov práve aj Maďarsko a Slovensko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Členské štáty EÚ sa dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku, Maďarsko nakoniec ustúpilo Čítajte 

Rusko tvrdí, že ovládlo dedinu Nikolajevo-Darino na západe Kurskej oblasti. 

Dedinu, ktorá sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou a v ktorej žilo 151 obyvateľov, dobyli ukrajinskí vojaci vlani 7. augusta, teda deň po prekvapivom výpade do Ruska.

O tom, že prešla do ruských rúk, informoval nezávislý server Meduza v stredu minulý týždeň.

Ruské sily sa snažia vytlačiť ukrajinské jednotky z ruského územia, ale až doteraz sa im to nepodarilo, a to ani za podpory severokórejských vojakov, nasadených do bojov v Kurskej oblasti.

Meduza písala, že do bojov sú nasadené najlepšie ruské jednotky výsadkárov a námornej pechoty, ale že Ukrajinci vybudovali pevnú obranu okresného mesta Sudža, ktorého sa zmocnili na začiatku augusta. (ČTK)

Zelenskyj pricestoval do Poľska, aby sa zúčastnil na pripomienkových akciách k 80. výročiu oslobodenia tábora v Osvienčime.

Prezident si v Poľsku uctí pamiatku obetí holokaustu a stretne sa s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfom Európskej rady Antóniem Costom.

Zelenskyj dnes, keď si svet pripomína Medzinárodný deň pripomienky obetí holokaustu, prostredníctvom svojho účtu na telegrame varoval, že "vo svete stále existuje zlo, ktoré sa snaží zničiť celé národy".

Ukrajina sa už takmer tri roky bráni ruskej invázii, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin zdôvodnil tým, že susednú krajinu treba denacifikovať a demilitarizovať. (ČTK)

Kremeľ vyhlásil, že stále čaká na signály zo Spojených štátov o možnom stretnutí Putina a Trumpa.

Lídri oboch krajín minulý týždeň uviedli, že sú pripravení na stretnutie, ale ani jedna strana neuviedla kedy a ako.

„Zatiaľ sme od Američanov nedostali žiadne signály. Pripravenosť zostáva. Ako sme počuli, rovnaká pripravenosť zostáva aj na americkej strane," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (SITA)

Ukrajinské velenie hlásilo zneškodnenie 57 bezpilotných lietadiel, ďalších 39 dronov nedosiahlo svoje ciele.

Ruská armáda použila na útok celkovo 104 dronov a rakiet z miest Engels, Kursk, Millerovo, Primorsko-Achtarsk a Čauda z Krymu, oznámil ďalej ukrajinský generálny štáb.

Obrana zasahovala v desiatich oblastiach. Zásahy hlásia z mesta Dnipro a zo Sumskej, Ivano-Frankivskej a Kyjevskej oblasti.

Poškodili infraštruktúru aj obytné domy. Predbežné správ hlásili zranených, bez obetí.

Generálny štáb ukrajinskej armády dodal, že za uplynulých 24 hodín eviduje na bojiskách 166 bojových zrážok.

Ruské ministerstvo obrany vo svojej zvodke napísalo, že v noci na pondelok boli prelety dronov zaregistrované nad piatimi regiónmi na západe a stredozápade európskej časti Ruska, pričom bolo zostrelených 32 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Podľa vyhlásenia ministerstva obrany bolo 15 dronov zneškodnených nad Voronežskou oblasťou, 11 nad Belgorodskou oblasťou, štyri nad Kurskou a po jednom nad oblasťami Oriolskou a Tverskou.

V noci ruské zdroje informovali o údajnom pokuse ukrajinského bezpilotného lietadla zaútočiť na sklad ropných látok na predmestí mesta Tver vzdialenom necelých 200 kilometrov od Moskvy.

Spoľahlivé informácie o údajnom požiari, ktorý tam vypukol, však nateraz k dispozícii nie sú.

Ukrajinskí vojaci sa stiahli iba z niektorých častí mesta Velyka Novosilka, aby sa vyhli obkľúčeniu.

Ukrajinské velenie tak reagovalo na správu ruského ministerstva obrany o dobytí tohto mesta v Doneckej oblasti. (TASR)

Západoukrajinskými mestami Chmeľnyckyj a Ivano-Frankivsk otriasli výbuchy počas ruského dronového útoku.

Ivano-Frankivská oblasť sa stala naposledy terčom ruských útokov 15. januára, útok vtedy poškodil "zariadenia kritickej infraštruktúry".

Dronový útok poškodil aj viacposchodovú obytnú budovu vo východoukrajinskom meste Dnipro. Výbuch a úlomky spôsobili značné škody na vozidlách zaparkovaných v blízkosti.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

Several explosions were heard overnight on Jan. 27 in the western Ukrainian cities of Ivano-Frankivsk and Khmelnytskyi as Russia launched a drone attack on Ukraine.

https://t.co/rM1QljtKXe

Explosions reported in Khmelnytskyi, Ivano-Frankivsk amid drone attack, apartment building damaged in Dnipro

Several explosions were heard overnight on Jan. 27 in the western Ukrainian cities of Ivano-Frankivsk and Khmelnytskyi as Russia launched a drone attack on Ukraine.

27.1.2025 o 5:56 · archivované: 27.1.2025 o 7:04

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Niekoľko explózií bolo počuť v noci aj v Kyjeve. Ukrajinské letectvo už skôr varovalo pred hrozbou útokov dronov.

Ruská armáda prišla o ďalších 1 430 vojakov, od začiatku vojny zhruba o 831 620, oznámilo vedenie Ukrajiny.

Okupanti stratili v priebehu dňa o 12 bojových obrnených vozidiel, 16 delostreleckých systémov, 74 dronov a 59 kusov inej automobilovej techniky a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 871 tankov, 20 561 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 35 183 vozidiel a autocisterien, 22 339 delostreleckých systémov, 1 263 odpaľovacích raketových systémov, 1 050 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 23 327 dronov, 3 053 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 716 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinský prezident Zelenskyj tretíkrát počas necelého roka vymenil veliteľa zodpovedného za obranu Pokrovska.

Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve uviedol, že poveril veliteľa ukrajinských pozemných síl, generálmajora Mychajla Drapatého, velením operačno-strategickej skupiny Chortycia, ktorá je zodpovedná za veľkú časť frontu na východnej Ukrajine. Mesto čelí hrozbe pádu do ruských rúk.

"Sú to oblasti najťažších bojov," povedal Zelenskyj s tým, že zmeny prerokoval na stretnutí s vrchným veliteľom ukrajinských síl Oleksandrem Sýrskym.

Dobytím Pokrovska by sa Rusko výrazne priblížilo ovládnutiu celej Doneckej oblasti, čo je jeden z kľúčových deklarovaných cieľov prezidenta Vladimira Putina vo vojne proti Ukrajine.

Zelenskyj dodal, že vymenovanie Drapatého pomôže skĺbiť bojovú činnosť armády s riadnym výcvikom brigád.

Drapatyj nahradí generálmajora Andrija Hnatova, ktorý zoskupenie Chortycia velil od júna a teraz prechádza do funkcie zástupcu náčelníka generálneho štábu pre výcvik a komunikáciu.

Ruské sily neustávajú v tlaku na Pokrovsk, snažia sa ho obísť z juhu a odrezať tak zásobovacie trasy ukrajinským jednotkám.

Mesto s predvojnovou populáciou 60-tisíc ľudí je jednou z hlavných obranných bášt Ukrajiny v Doneckej oblasti a už niekoľko mesiacov je ohniskom prudkých bojov.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

It’s been nearly six months of active operations in the Kursk region to defend Ukrainian territory. We are maintaining a buffer zone on the Russian territory to protect our cities of Sumy and Kharkiv from Russian offensives. I am grateful to all our warriors who defend Ukraine’s… https://t.co/BRT1BGpL5q https://t.co/ci6KMjPDWQ

Length: (00:00)

26.1.2025 o 21:03 · archivované: 27.1.2025 o 6:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať