Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj dúfa, že USA a európske krajiny sa zapoja do rokovaní o ukončení vojny

Zelenskyj podľa ekonóma zmenil názor a bude ďalej prepravovať ruský plyn, ktorý bude vykazovaný ako azerbajdžanský. (TASR)

Ukrajina by mohla prepravovať na Slovensko azerbajdžanský plyn. Zelenskyj o tom hovoril s prezidentom Alijevom. (TASR)

Maďarsko potrebuje záruku, že Ukrajina v budúcnosti nebude brániť toku energií smerujúcich do krajiny, tvrdí Szijjártó.

"Odteraz už nebude fungovať to, že budeme platiť cenu za cudzie vojny a zároveň budeme tolerovať riskovanie našej energetickej bezpečnosti," uviedol Szijjártó.

Ako dodal, Ukrajina či Európska únia, prípadne obe strany, musia dať záruku, že v budúcnosti nebude Kyjev žiadnym spôsobom brániť preprave zemného plynu a ropy do Maďarska.

"Povedal som to šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej počas nášho dnešného telefonického rozhovoru. Nie nás treba presviedčať, ale treba získať záruku od Ukrajincov,“ uzavrel maďarský minister.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v piatok v Bruseli nevedeli dohodnúť na predĺžení sankcií voči Rusku. S odvolaním sa na nemecké noviny Süddeutsche Zeitung to uviedol server 24.hu. Rozhodnutie padne zrejme v pondelok na stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie, ale je možné, že na budúci týždeň bude zvolaný aj samostatný summit EÚ, píše maďarský server.

Orbán v piatok na Facebooku naznačil, že Budapešť bude vetovať predĺženie týchto sankcií. "V Bruseli je teraz na programe otázka predĺženia sankcií a ja som zatiahol ručnú brzdu. Nie je možné, aby Maďarsko platilo takúto neúmernú cenu sankcií," napísal Orbán, podľa ktorého jeho krajina prišla za posledné tri roky pre bruselské sankcie o 19 miliárd eur.

Orbán vyzval Kyjev, aby obnovil tranzit plynu, aby vojensky neútočil na trasu plynovodu, a požiadal tiež o záruku, že to, čo urobila Ukrajina s plynom, sa nebude opakovať s ropou, pretože aj tá ide cez jej územie. "To je pre Maďarsko vážnym rizikom," uzavrel maďarský ministerský predseda.

Zmrazenie zahraničnej pomoci, ktoré nariadilo USA, neovplyvnilo vojenskú pomoc pre Ukrajinu, uviedol Zelenskyj.

Informuje o tom agentúra DPA.

Americké médiá informovali, že ministerstvo zahraničných vecí vo Washingtone nariadilo zastaviť na 90 dní väčšinu zahraničnej pomoci v súlade s nariadením prezidenta Donalda Trumpa. Správy odvolávajúce sa na predstaviteľov ministerstva uviedli, že zákaz sa vzťahuje aj na už schválenú pomoc. Zároveň by nemal platiť pre Izrael a Egypt.

Zmrazenie sa podľa všetkého malo týkať aj financovania kľúčových spojencov, akým je napríklad Ukrajina, píše DPA. Zelenskyj však ozrejmil, že pozastavená pomoc platí iba pre humanitárnu oblasť.

"Zameriavam sa na vojenskú pomoc. Tá sa nezastavila," povedal pre ukrajinskú tlačovú agentúru UNIAN.

Spojené štáty sú od februára 2022 najväčším podporovateľom Kyjeva v jeho obrane proti ruskej invázii.

Minulý rok americký Kongres schválil balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov. Väčšinu financií Kyjevu vyplatili do konca funkčného obdobia exprezidenta Joea Bidena, no nie všetky. (TASR)

Ukrajina je pripravená poslať palivo pre veľkú elektráreň v moldavskom regióne Podnestersko, ktorý zasiahla kríza.

Povedal to ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Máme uhlie, ktoré môžeme dodať do Moldavska. Ak naozaj chcú, aby ľudia mali elektrinu. Vieme poskytnúť uhlie za nízke ceny, dokonca zadarmo," povedal Zelenskyj. (SITA)

Zelenskyj dúfa, že Spojené štáty aj európske krajiny sa zapoja do prípadných rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.

Trump podľa neho môže konflikt urovnať, avšak jedine keď do rozhovorov zapojí Ukrajinu. Vyjadrenia prišli pri stretnutí Zelenského s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, informovala agentúra Reuters.

"Čo sa týka toho, aký bude formát rokovania... Naozaj dúfam, že tam bude Ukrajina, Amerika, Európa a Rusi," uviedol ukrajinský prezident. Neskôr spresnil, že žiadny formát zatiaľ dojednaný nie je.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Радий вітати сьогодні в Києві Маю Санду – справжнього друга України. Мали предметну розмову щодо ситуації в нашому регіоні.

Серйозна ситуація в наших сусідів, нестабільна, і тільки разом ми можемо цю ситуацію виправити. Зокрема, в енергетиці та в багатьох соціальних питаннях,… https://t.co/qH4RQH6m6i https://t.co/p8fVoaGEQ8

25.1.2025 o 13:54 · archivované: 25.1.2025 o 14:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina sa bráni ruskej agresii takmer tri roky a žiadne mierové rozhovory medzi dvoma stranami sa zatiaľ nečrtajú. Putin tento týždeň naznačil, že o konflikte na Ukrajine je pripravený rokovať s novým americkým prezidentom, ale nie so Zelenským.

Ruská armáda pokračuje v ofenzíve na východe Ukrajiny a ďalej vykonáva vzdušné údery naprieč napadnutou krajinou.

Zelenskyj sa stretol so Sanduovou na pozadí energetickej krízy v Moldavsku a predovšetkým v Podnestersku, čo je separatistický región na hranici s Ukrajinou.

Oblasť dlho sa spoliehala na dodávky ruského zemného plynu, ten ale od začiatku roka netečie, pretože Ukrajina sa rozhodla neobnoviť dohodu o jeho tranzite cez svoje územie. Zelenskyj a Sanduová sa predtým dohodli, že krízu budú riešiť spoločne.

Fico tvrdí, že chce, aby sa pokračovalo v príprave stretnutia s Ukrajinou. Uviedol to v relácii Sobotné dialógy.

Skôr, ako stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, by uprednostnil stretnutie s premiérom Denysom Šmyhalom. Vraj je medzi nimi dobrá chémia.

Stretnutie by sa podľa Fica mohlo uskutočniť v marci alebo začiatkom apríla. Ako miesto stretnutia načrtol rozhranie medzi Slovenskom a Ukrajinou. (SME)

Pán Boh ochraňuj Ukrajinu, keď sa dohodne prezident Trump s prezidentom Putinom, tvrdí premiér Fico.

„Ukrajina dopadne tak, že príde o tretinu územia a bude okupovaná zahraničnými vojskami,“ povedal Fico v Sobotných dialógoch na Rádiu Slovensko na margo zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA.

Európska únia by si z neho mala brať príklad pri zastavení nelegálnej migrácie. Zároveň podľa Fica Európu negatívne zasiahnu možná obchodná vojna. „Európa by mala prestať vyplakávať,“ povedal Fico s tým, že by si mali jej členovia sadnúť a vymyslieť riešenie, aby Európa nezaostávala. (SME)

Do Kyjeva pricestovala moldavská prezidentka Sanduová, Ukrajina hlási zostrelenie desiatok ruských dronov.

Ukrajinské letectvo oznámilo zostrelenie dvoch riadených striel Ch-59/69 a tiež 46 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusko zaútočilo na Ukrajinu v noci na dnes.

Ďalších 15 dronov podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby zasiahli ciele. Celkovo Rusi vyslali na Ukrajinu 61 dronov a dve navádzané strely, stoja v hlásení. Moskva informovala o zostrelení jedného dronu v noci a ďalších 11 počas dňa. Do Kyjeva medzitým pricestovala moldavská prezidentka Maia Sanduová.

"Zostrelené nepriateľské bezpilotné lietadlá spôsobili škody v Kyjevskej, Čerkaskej a Chmelnyckej oblasti. Poškodili budovy podnikov, inštitúcií, bytové a rodinné domy a vozidlá, "uviedli ukrajinské vzdušné sily na telegrame.

V Kyjevskej oblasti ruský útok poškodil deväťposchodový obytný dom a na inom mieste sa vznietila budova výrobného podniku, informovali úrady.

Z výškovej budovy podľa nich záchranári dostali do bezpečia päť ľudí, ktorí tam uviazli. V Čerkaskej oblasti nepriateľské drony podľa agentúry Ukrinform mierili na zariadenie kritickej infraštruktúry a niektorí odberatelia sú bez dodávok prúdu.

Do Kyjeva medzitým pricestovala moldavská prezidentka Sanduová, ktorá má rokovať so svojím náprotivkom Zelenským. "Budeme rokovať o bezpečnosti, energetike, infraštruktúre obchodu a vzájomnej podpore na ceste do EÚ," napísala na sieti X prozápadná moldavská hlava štátu.

Ruské ministerstvo obrany informovalo najprv o jednom zostrelenom drone počas noci nad Brjanskou oblasťou, neskôr na telegrame uviedlo, že dopoludnia protivzdušná obrana zostrelila 11 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Čiernym morom pri pobreží polostrova Krym.

Toto ukrajinské územie Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014. O škodách po posledných útokoch sa rezort nezmieňuje.

Situácia na frontovej línii zostáva komplikovaná. Ukrajinská armáda hlási za uplynulý deň celkovo 211 bojov.

Rusi tiež na Ukrajinu spustili dva raketové údery s použitím troch rakiet a 40 leteckých úderov na pozície ukrajinských jednotiek a osád.

Obranné sily Ukrajiny pokračujú v operácii v Kurskej oblasti. „Naši vojaci spôsobujú výrazné straty okupačným jednotkám v živej sile, technike a aktívne potláčajú útočný potenciál nepriateľa. Celkovo posledný deň dosiahla strata ruského vojska 1 650 ľudí,“ konštatoval ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinskí vojaci poškodili aj 7 tankov, 37 bojových obrnených vozidiel či 14 delostreleckých systémov.

V sobotu sa začal sa 1 067. deň vojny Ruskej federácie proti Ukrajine. V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda vyše 820-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb. Rusko podľa neho dosiaľ prišlo celkovo o necelých 10-tisíc tankov, viac ako 20-tisíc bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, a zhruba 22-tisíc delostreleckých systémov a vyše 1 200 raketometov.

Trump znova pohrozil Rusku ďalšími sankciami. Žiada o zastavenie podľa neho smiešnej vojny na Ukrajine.

Ak podľa Trumpa vojna čoskoro neskončí, prídu na rad vysoké dane, clá a sankcie na čokoľvek, čo Rusko predáva Spojeným štátom a rôznym iným krajinám.

„Urovnajte sa teraz a zastavte túto smiešnu vojnu! Bude to už len horšie,“ napísal Trump.

Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží zmanipulovať amerického prezidenta Donalda Trumpa, povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident to spomenul v súvislosti so snahami nového amerického prezidenta dojednať dohodu o mieri na Ukrajine.

Zelenskyj v piatok vyhlásil, že šéf ukrajinskej spravodajskej služby oznámil vedeniu ukrajinskej armády informácie o "ruskom vojenskom potenciáli a Putinovej pripravenosti pokračovať vo vojne a manipulovať svetových lídrov". Rusko Ukrajinu napadlo vo februári 2022, napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou agresii svojho suseda bráni.

"Zvlášť sa snaží manipulovať s túžbou amerického prezidenta dosiahnuť mier," povedal ukrajinský prezident v pravidelnom večernom videu. "Pevne verím, že žiadne ruské manipulácie už neuspejú," dodal Zelenskyj.

Putin v piatok naznačil, že o konflikte na Ukrajine je pripravený rokovať s novým americkým prezidentom, ale nie so Zelenským. Otázku rokovaní s Ukrajinou podľa Putina komplikuje skutočnosť, že ukrajinský prezident podpísal dekrét, ktorý mu zakazuje viesť rozhovory so šéfom Kremľa.

V decembri Putin tvrdil, že Rusko si nekladie žiadne podmienky na začatie rozhovorov s Ukrajinou a že je ochotný rokovať s každým, vrátane Zelenského.

Dodal však, že Zelenskyj, ktorého funkčné obdobie vypršalo vlani, ale bolo predĺžené kvôli stannému právu, bude musieť byť znovu zvolený, ak ho má Moskva považovať za legitímneho signatára akejkoľvek dohody.

USA zmrazili financovanie takmer všetkej zahraničnej pomoci.

Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na kabelogram, ktorý rozoslal nový minister zahraničia Marco Rubio ambasádam, po celom svete.

Výnimkou má byť len humanitárna potravinová pomoc a vojenská podpora pre Izrael a Egypt, ktoré majú pokračovať.

USA sú zďaleka najvýznamnejším poskytovateľom zahraničnej pomoci. Len za fiškálny rok 2022 predstavovala podľa denníka Financial Times 70 miliárd dolárov.

Krok ministerstva zahraničných vecí je podľa AP zrejme naplnením sľubu staronového prezidenta Donalda Trumpa, že zastaví všetky zahraničné výdavky, ktoré budú v rozpore s americkými záujmami.

Zastavenie sa dotkne množstva podporných programov po celom svete, od zdravotníckych cez vzdelávacie až po získavanie pracovných zručností.

Podľa Financial Times majú teraz americké úrady 85 dní na preskúmanie programov a rozhodnutí, ktoré programy budú môcť pokračovať a ktoré budú nadobro zastavené. (ČTK)