Ukrajina Rusko Online: Pri ruskom útoku na Kryvyj Rih zahynuli štyria ľudia

Britský premiér oznámil vo štvrtok na Ukrajine storočné partnerstvo aj zbrane, upravené na podmienky nového typu vojny. (SME)

Ruská armáda má na Ukrajine problémy s delostrelectvom, uviedol šéf estónskeho vojenského spravodajstva.

Plukovník Ants Kiviselg v súvislosti so situáciou a fronte uviedol, že ruskí vojaci si v ostatných týždňoch udržiavajú taktickú iniciatívu, ale nemajú úplnú prevahu.

Poukázal však na to, že na fronte sa objavili delostrelecké systémy zo Severnej Kórey. „To naznačuje čoraz kritickejšiu situáciu Ruska v oblasti delostreleckých systémov," povedal.

Ukrajinská obrana, ktorá sa rýchlo prispôsobuje a je technicky efektívnejšia, odoláva veľkému tlaku Ruska a postupne oslabuje jeho útočné schopnosti, dodal šéf estónskej vojenskej rozviedky. (SITA)

Bidenova administratíva tajne financovala ukrajinský vývoj a výrobu bezpilotných lietadiel.

The New York Times o tom informuje na základe odtajnených dokumentov, podľa ktorých sa program financoval z amerických zdrojov sumou približne jeden a pol miliardy dolárov.

Americkí spravodajskí dôstojníci údajne pomáhali pri zlepšovaní schopností Ukrajiny v oblasti bezpilotných lietadiel a pomáhali navrhovať novú generáciu strojov. (Kyiv Independent)

Zelenskyj zatiaľ nereagoval na ponuku rokovať na ekonomickom fóre v Davose, oznámil premiér Fico.

Premiér to povedal v súvislosti s telefonátom s nemeckým kancelárom Scholzom. Témou boli dodávky a tranzit plynu. Telefonát sa podľa Úradu vlády uskutočnil na základe žiadosti nemeckej strany.

„Bez toho, aby som zverejňoval vyjadrenia Olafa Scholza, spolkovému kancelárovi som zopakoval principiálne postoje slovenskej vlády. Rozhodnutie Zelenského zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu výrazne poškodzuje Slovensko a spôsobuje miliardové škody celej Európskej únii. Pokiaľ nedôjde k zmene rozhodnutia prezidenta Zelenského, Slovensko pristúpi k recipročným opatreniam,“ uviedol Fico.

Premiér k návšteve delegácie PS v Kyjeve dodal, že ide o nekritickú podporu ukrajinských záujmov na úkor slovenských. (SME)

Európa je "pod útokom Ruska" tvrdí poľský minister Sikorski. Spomenul kybernetické útoky a sabotáže. (TASR)

Jednou z tém v oblasti energetiky by mohla byť aj dodávka ukrajinského plynu na Slovensko, tvrdí poslanec Kosťuch.

Vyplýva to z vyjadrení trojice poslancov ukrajinského parlamentu zo Zakarpatskej oblasti na tlačovej konferencii v Košiciach.

"Hovorí sa o tranzite ruského, ale nie o tranzite ukrajinského plynu, ktorý Ukrajina ťaží na svojich ložiskách. V porovnaní s ruským plynom ho nie je veľa. Ale ak by sa dodával na Slovensko, došlo by k cenovej konkurencii," povedal člen politickej strany Sluha národa, predseda podvýboru pre jadrovú energiu a jadrovú bezpečnosť a vedúci skupiny pre medziparlamentné vzťahy so SR Anatolij Kosťuch.

Poslanec a člen uvedenej politickej strany Ihor Kryvošejev a nominant strany Mychajlo Laba sa takisto zhodli, že sú pripravení rokovať o takejto spolupráci. Ambasádor Zakarpatska v SR Eduard Buraš, ktorý ukrajinských poslancov na Slovensko pozval a sprevádzal ich, dodal, že by istým spôsobom mohlo ísť o náhradu za ruský plyn.

Pripomenul, že v rámci aktuálnej návštevy Slovenska majú naplánované napríklad rokovania s vedením mesta Košice či s predstaviteľmi gréckokatolíckej eparchie, pričom sa chcú oboznámiť so situáciou Ukrajincov, ktorí sa v Košiciach nachádzajú. Zároveň vyjadrili vďačnosť všetkým, ktorí pomáhajú ľuďom z Ukrajiny.

Čo sa týka návštevy Ukrajiny skupinou poslancov Národnej rady SR, ktorú tento týždeň odložili z bezpečnostných dôvodov, podľa ich informácií sa dohaduje nový termín. (TASR)

Ukrajina vlani vyrobila vyše 30-tisíc bombardovacích dronov, uviedol minister pre strategický priemysel Herman Smetanin.

Bombardovacie drony, ktoré operujú najmä v noci, Ukrajinci vyvinuli po tom, ako ich krajinu v roku 2022 napadlo Rusko.

Môžu tiež rozmiestniť míny alebo prepravovať muníciu, potraviny a lieky na ukrajinské pozície. Vzhľadom na ich schopnosť útočiť v noci ruskí vojaci údajne tieto drony prezývajú podľa mýtickej čarodejnice „Baba Jaga“.

Ukrajinskí vojaci úspešne používajú drony aj na prieskum a iné úlohy. Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova ku koncu roku 2024 Kyjev armáde dodal viac ako 200-tisíc dronov domácej výroby. (SITA)

Zelenskyj stretnutie s predstaviteľmi Progresívneho Slovenska označil za dobré a debatu za konkrétnu a konštruktívnu.

Ukrajinský prezident v príspevku na sociálnej sieti X napísanom aj v slovenčine uviedol, že "očakával jedného slovenského lídra, no prišiel druhý".
"Ukrajina je vďačná občanom Slovenska za ich podporu. Sme pripravení na otvorený a vzájomne prospešný dialóg o všetkých otázkach, najmä v oblasti energetiky. Tento dialóg musí posilňovať naše národy – Ukrajinu a Slovensko – nie Moskvu," napísal ukrajinský prezident.

Litva plánuje každý rok vynakladať na obranu päť až šesť percent svojho hrubého domáceho produktu.

Povedal to litovský prezident Gitanas Nauséda.

Vojna Ruska proti Ukrajine prinútila Severoatlantickú alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky na obranu. Novozvolený prezident USA Donald Trump požiadal členské krajiny aliancie, aby zvýšili svoje obranné výdavky na päť percent HDP.

Dolnou hranicou výdavkov na obranu v transatlantickej aliancii sú teraz dve percentá HDP.

Niektoré krajiny však už míňajú viac. Poľsko, ktoré vlani na obranu vynaložilo až 4,12 percenta HDP, plánuje v roku 2025 na tento účel minúť 4,7 percenta HDP. Litva tento rok dá na obranu tri až štyri percentá HDP. (SITA)

Väčšina štátov NATO podporuje členstvo Ukrajiny v aliancii, uviedol Zelenskyj počas stretnutia s britským premiérom.

Podľa neho sú však štyri krajiny, ktoré z rôznych dôvodov zatiaľ Ukrajinu v NATO nevidia, a to Spojené štáty, Nemecko, Maďarsko a Slovensko.

Ukrajina verí, že najlepšou zárukou bezpečnosti je členstvo v NATO. To nenahradí bilaterálne bezpečnostné dohody, ktoré už Kyjev podpísal s desiatkami krajín, hoci sú pre bezpečnosť krajiny tiež dôležité.

Ako referuje web babel.ua, Zelenskyj predtým zdôraznil, že vstup Ukrajiny do aliancie bude „dôkazom odhodlania“ a ukáže, ako partneri vidia Ukrajinu v „bezpečnostnej architektúre“. Ukrajina podľa neho nechce získať späť právo byť jadrovou veľmocou, ale výmenou za to by mala dostať „bezpečnostný dáždnik“ v podobe členstva v NATO.

V októbri minulého roka web Politico informoval, že momentálne nepodporuje ukrajinské členstvo v NATO až sedem krajín. Okrem spomenutého kvarteta USA, Nemecko, Maďarsko a Slovensko vraj členstvo nepodporovali ani Belgicko, Slovinsko a Španielsko. (SITA)

Šéf PS Šimečka sa stretol s ukrajinským prezidentom Zelenským. Pre Slovensko nesiem odkaz, napísal k fotografii.

"Ukrajina si váži našu podporu a má záujem na tých najlepších vzťahoch a spolupráci - vrátane energetiky. A je pripravená rokovať. Presne na to teraz vyzývam Roberta Fica," uviedol Šimečka z Kyjeva.

"My v PS robíme politiku inak," dodal ako narážku na aktivity premiéra Fica, vrátane jeho nedávnej návštevy Vladimíra Putina v Moskve.

"Pán premiér, namiesto nadávok sa vyberte do Kyjeva a rokujte - dvere sú otvorené," odkázal Ficovi.

Podľa člena predsedníctva PS a bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka považovali v strane za potrebné prísť do Kyjeva práve v tomto období. Slovenská vláda totiž podľa neho "komunikuje s Ukrajinou, akoby bola naším nepriateľom". Ukrajinská strana je podľa neho ochotná rokovať, a to aj v oblasti energetiky.

Podpredseda PS a Zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek vyhlásil, že na Ukrajine sa bojuje o slobodu a bezpečnosť Slovenska a celej Európy. "Je v našom životnom záujme podporovať Ukrajinu, čím ďalej bude Putinova armáda od slovenských hraníc, tým lepšie pre ľudí na Slovensku," tvrdí. (SME)

Pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti zahynuli štyria ľudia, uviedol gubernátor.

Toto industriálne mesto, ktoré je rodiskom Zelenského, je od začiatku invázie ruských vojsk vo februári 2022 pravidelne terčom útokov.

Podľa Lysaka pri útoku zahynuli tri ženy a jeden muž. Päť ďalších ľudí utrpelo zranenia. Škody zaznamenali na viacerých budovách pričom v jednej z nich vypukol požiar. Na sociálnych sieťach zverejnil video niekoľkoposchodovej budovy s roztrhanou strechou a troskami na ulici pod ňou, píše AFP.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec oznámil, že ruské sily zasiahli balistickými raketami priemyselné centrum.

"Rusko znova cynicky porušilo Ženevské dohovory, ktoré vyslovene zakazujú útoky na civilné objekty a zaručujú ochranu civilistov v čase vojny," uviedol Lubinec vo svojom vyjadrení.

Kryvyj Rih leží približne 80 kilometrov od frontovej línie. Pred vojnou v ňom žilo zhruba 600-tisíc ľudí.

Moskva tvrdí, že už získala späť takmer dve tretiny územia, ktoré Ukrajina obsadila v Kurskej oblasti na západe Ruska.

Uviedlo to ruské ministerstvo obrany. Vyhlásenie Moskvy podľa agentúry Reuters nemožno nezávisle overiť.

Ruské jednotky podľa ministerstva citovaného agentúrou TASS "dobyli" 63,2 percenta - 802 z 1268 štvorcových kilometrov - územia pohraničnej Kurskej oblasti pôvodne obsadeného ukrajinskými jednotkami, ktoré tam nečakane vpadli začiatkom minulého augusta.

"Ofenzíva ruských vojsk prebieha vo všetkých smeroch. Nepriateľ má značné straty a ustupuje z obsadených území napriek nasadeniu ďalších záloh," tvrdil rezort obrany vo vyhlásení. Zásluhu pripísal najmä výsadkárom, námornej pechote Tichomorskej a Čiernomorskej flotily a príslušníkom motostreleckého pluku.

Rusko podľa odhadov ukrajinských a západných predstaviteľov nasadilo na pomoc do Kurskej oblasti približne 12-tisíc severokórejských vojakov.

 Zelenskyj začiatkom tohto roka tvrdil, že ruské aj severokórejské sily pri bojoch v blízkosti hraníc utrpeli veľké straty.

V auguste 2024 Zelenskyj povedal, že ukrajinská ofenzíva na území Ruska má za cieľ vytvoriť nárazníkovú zónu, aby sa zamedzili ruské útoky na Ukrajinu. (TASR)

Lietadlo francúzskeho vojenského námorníctva sa nad Baltským morom stalo terčom ruského zastrašovania.

Lietadlo zameral radar navádzajúci rakety z ruského systému protivzdušnej obrany S-400, uviedol francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu na platforme X.

"Táto ruská agresívna akcia je neprijateľná," zdôraznil minister. Ubezpečil, že francúzske ozbrojené sily budú ďalej obhajovať slobodu plavby v medzinárodných vodách. Incident sa podľa ministra stal v noci zo stredy na štvrtok.

Ukrajinská armáda svojimi zbraňami ďalekého dosahu zničila minimálne jeden radar systému S-400, uviedol ukrajinský generálny štáb, citovaný francúzskou agentúrou AFP.

Ukrajinský útok mieril na jednotku protivzdušnej obrany Belgorodskej oblasti, susediacej s Ukrajinou. Podľa Kyjeva išlo o tretí úspešný útok tohto typu v tomto týždni, napísala AFP a dodala, že Moskva sa doteraz nevyjadrila.

Minulý mesiac šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková pri rokovaní so svojimi náprotivkami z členských krajín NATO podľa agentúry DPA spomenula, že ruská loď v Baltskom mori vystrelila na vrtuľník nemeckej armády signálnu strelu.

Vrtuľník bol podľa nej nad Baltom na monitorovacej misii. Podľa ministerky plávajú v Baltskom mori čoraz častejšie lode, ktoré obchádzajú protiruské sankcie. Baerbocková tiež oznámila, že Nemecko zvýši ostrahu potrubia a káblov v mori, ktoré okrem Ruska omýva len brehy členských štátov NATO. Dôvodom sú podľa nej pribúdajúce "hybridné útoky", ktoré vychádzajú z Ruska a od jeho podporovateľov.

Od roku 2023 bolo poškodených desať káblov v oblasti, čo sa dotklo Estónska, Fínska, Švédska, Nemecka a Litvy. Najmenej dva incidenty sa týkali lodí, ktoré boli neskôr obvinené z vlečenia kotiev po morskom dne. Naposledy 25. decembra boli v Baltskom mori poškodené dva káble.

Nasledujúci deň fínska pohraničná stráž vstúpila na palubu plavidla Eagle S a odplávala s ním do fínskych vôd. Fínske úrady majú podozrenie, že posádka lode káblami poškodila zámerne kotvou, ktorú za sebou ťahala. Loď plaviaca sa z Ruska pod vlajkou Cookových ostrovov je zrejme súčasťou ruskej tieňovej flotily, ktorú Rusko využíva iba neoficiálne, aby obišlo sankcie a mohlo vyvážať napríklad svoju ropu. (ČTK)

Nemecký kancelár Scholz neočakáva, že by Spojené štáty po nástupe Trumpa zastavili vojenskú pomoc Ukrajine.

Povedal to na tlačovej konferencii po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom. Obaja predsedovia vlád zdôraznili, že ich krajiny budú Ukrajine pomáhať v obrane proti ruskej agresii, ako dlho to bude potrebné.

"Neočakávam, že by Spojené štáty prestali podporovať Ukrajinu v jej obrane," vyhlásil Scholz. Spojené štáty sú teraz najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá sa už skoro tri roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska, Nemecko je na druhom mieste.

V pondelok vystrieda amerického prezidenta Joea Bidena v Bielom dome Donald Trump. Republikán Trump výšku americkej pomoci v minulosti kritizoval a vyhlásil, že chce vojnu rýchlo ukončiť.

Tiež podľa Scholze a Kristerssona by mala vojna skončiť čo najskôr, o podmienkach mierových rokovaní by ale podľa nich mal rozhodnúť Kyjev.

Predsedovia vlád Nemecka a Švédska sa tiež zhodli, že ich krajiny budú naďalej Ukrajinu podporovať. Kristersson zdôraznil, že sa Putinovi nepodarilo dosiahnuť ciele vojny a naopak výsledkom invázie na Ukrajinu je, že sa Švédsko a Fínsko stali členmi NATO.

Nemecký kancelár tiež zopakoval, že jednou z tém nadchádzajúcich volieb do Spolkového snemu bude aj ďalšie financovanie pomoci Ukrajine.

Podľa neho sa budú nemeckí voliči rozhodovať, či sa bude Ukrajine pomáhať na úkor domácich výdavkov, alebo nie. Scholz chce peniaze pre Ukrajinu financovať z pôžičky, kvôli ktorej by podľa neho mala byť pozastavená platnosť takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré bráni rýchlemu zadlžovaniu krajiny.

Opozičné strany - konzervatívna únia CDU / CSU a liberálne FDP - ďalšie zadlžovanie krajiny odmietajú. Podľa Scholze to však znamená, že sa bude musieť pomoc Ukrajine financovať na úkor dôchodkov či investícií do nemeckej infraštruktúry. (ČTK)

Rusko neočakáva žiadne zásadné zmeny v amerických sankciách po nástupe Donalda Trumpa, tvrdí hovorca Kremľa Peskov.

"Nie je žiadnym tajomstvom, že napriek istým prejavom politickej ochoty viesť dialóg (budúca) americká administratíva pravdepodobne nezmení svoj postoj v tejto otázke (sankcií)," uviedol Peskov v reakcii na výroky Scotta Bessenta, Trumpovho nominanta na post ministra financií USA.

Bessent sa na konfirmačnom zasadnutí v senátnom finančnom výbore vyjadril v prospech zavedenia prísnejších sankcií proti Rusku a najmä jeho ropnému priemyslu. To by podľa jeho slov malo Moskvu prinútiť začať rokovať o Ukrajine.

Spojené štáty pod vedením prezidenta Joea Bidena zaviedli voči Rusku Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 množstvo reštriktívnych opatrení. Washington sa tiež sankciami opakovane snažil zabrániť ich porušovaniu či vyhýbaniu sa.

Končiaca Bidenova administratíva v stredu uvalila nové sankcie na viac než 150 subjektov vrátane ruských bánk a firiem, ktoré pôsobia v ruskom energetickom sektore. Tieto opatrenia by mali obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu a vyhnúť sa ďalším sankciám, v čom mu podľa Spojených štátov pomáhali subjekty z Číny.

Niekoľko dní predtým americká vláda uvalila obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na ruské ropné spoločnosti Gazprom Nefť a Surgutneftegas, ako aj na 183 tankerov podozrivých z príslušnosti k tzv. ruskej tieňovej flotile. Ide o tankery a nákladné lode, ktoré Rusko využíva na obchádzanie existujúcich sankcií na prepravu ropy. (TASR)

Ukrajina pri útokoch v ruskej Belgorodskej oblasti zasiahla vojenské radary, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajinský generálny štáb na sociálnych sieťach uviedol, že podnikol "presné útoky" na ruské vojenské ciele v Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou.

Armáda tvrdí, že zaútočila na systémy protivzdušnej obrany ruského protilietadlového raketového pluku a pri útoku sa poškodil radar S-400 spolu s ďalšími zariadeniami.

Rusko sa k útoku dosiaľ nevyjadrilo, píše AFP, ktorá dodáva, že nedokázala bezprostredne overiť tvrdenia o útoku.

Ukrajina zintenzívnila cezhraničné útoky dronmi a raketami na Rusko. Tento týždeň oznámila, že spustila najväčšiu vojnovú paľbu na ruské vojenské objekty a energetické zariadenia. Rusko medzitým útočí na ukrajinské zariadenia energetickej infraštruktúry a tento týždeň vyslalo desiatky rakiet a dronov najmä na západnú Ukrajinu pri hraniciach s Poľskom, píše AFP.

Delegácia Progresívneho Slovenska je v Kyjeve. Čakajú nás dôležité rokovania, uviedol jeho šéf Šimečka.

Šimečka to oznámil v piatok dopoludnia na sociálnej sieti Facebook.

"Pozdravujem vás z Kyjeva, kde dnes prišla silná delegácia politikov a političiek PS. Čakajú nás dôležité rokovania," uviedol Šimečka s tým, že ich cieľom je "znovu otvoriť dvere, ktoré Robert Fico zabuchol svojimi agresívnymi výpadmi".

"Slovensko a Ukrajina sú blízkymi partnermi a vedia si navzájom veľmi pomôcť," dodal predseda PS.

Okrem Šimečku je súčasťou delegácie v ukrajinskej metropole aj člen predsedníctva PS Ivan Korčok, poslanec a podpredseda hnutia Tomáš Valášek a poslankyne Beáta Jurík a Lucia Plaváková, potvrdila pre médiá riaditeľka mediálneho oddelenia PS Alena Kuišová.

Jurík mala pôvodne do Kyjeva vycestovať v utorok (14. 1.) spolu s trojicou poslancov Národnej rady SR - Jánom Ferenčákom, Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom (všetci Hlas). Cestu odložili z bezpečnostných dôvodov.

Premiér vo štvrtok potvrdil, že v súčasnosti hľadajú iný termín na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Fico pôvodne Zelenskému navrhol spoločné rokovanie na území SR v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou.

Témou mala byť situácia okolo tranzitu plynu cez Ukrajinu a vzájomné slovensko-ukrajinské vzťahy. Zelenskyj v krátkom vyhlásení na sociálnej sieti X s rokovaním súhlasil a Fica pozval na piatok do Kyjeva. (TASR)

Organizácia Spojených národov tento rok poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc v hodnote 3,3 miliardy dolárov.

Oznámil to na mikroblogovacej sieti X Zelenskyj po stretnutí s delegáciou OSN. 

Zelenskyj ocenil, že delegácia OSN vedená koordinátorom núdzovej pomoci Tomom Fletcherom a vysokým komisárom OSN pre utečencov Filippom Grandim navštívila nielen Kyjev, ale aj iné oblasti Ukrajiny, a to Dnepropetrovskú, Sumskú a Charkovskú oblasť vrátane mesta Kupiansk.

„Veľmi si vážime všetku podporu pre Ukrajinu a obzvlášť sme vďační za rozhodnutie vyčleniť 3,3 miliardy dolárov tento rok na humanitárnu pomoc ukrajinskému ľudu," uviedol Zelenskyj.

Danko odišiel do Moskvy a tvári sa, že našiel raj na zemi. Prečo to nie je pravda, vysvetľujeme v Index newslettri. (Index)

Vojna na Ukrajine by nebola, ak by v roku 2020 zostal prezidentom Spojených štátov Trump, vyhlásil premiér Orbán.

Pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to uviedol predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

"V utorok svitne nový deň nad západným svetom," podotkol v súvislosti s inauguráciou Trumpa premiér, ktorý sa vo štvrtok vrátil z dovolenky v Indii. Inaugurácia Trumpa sa uskutoční v pondelok 20. januára.

Pred štyrmi rokmi bola podľa Orbána vláda z rúk Trumpa "odcudzená" a potom prišla demokratická vláda, ktorá je iná ako republikánska.

Orbán povedal, že sa domnieva, že demokrati sú globalisti, za ktorými stojí veľká sieť vedená najmä Georgeom Sorosom.

Svoje záujmy si presadzujú prostredníctvom takýchto sietí. Svoje záujmy si presadzujú prostredníctvom takýchto sietí. Ich cieľom je svetu nanútiť to, čo demokrati vo Washingtone považujú za dobré.

"Následkom toho vo svete vzniká migračný chaos a rozpútava sa rodové šialenstvo," dodal Orbán.

Práca amerického veľvyslanca Davida Pressmana v Budapešti, ktorý už opustil Maďarsko, bola podľa Orbána od začiatku odsúdená na neúspech. "Nie je náhoda, že som sa s ním odmietol stretnúť čo i len raz za celé štyri roky. Je to dosť nevídané. Bolo zrejmé, s akým úmyslom ho sem poslali, a v tom som mu nechcel asistovať," dodal.

Zaradenie šéfa svojho kabinetu Antala Rogána na sankčný zoznam USA podľa Orbánových slov v "bezprecedentnej miere" posilnilo postavenie tohto ministra zodpovedného za národné bezpečnostné služby.

"Ak ho trestá veľmoc, znamená to, že svoju prácu robí dobre," podčiarkol premiér. Rogán sa na zozname osôb, ktoré majú byť sankcionované ministerstvom financií USA, objavil pre údajnú korupciu. (TASR)

Ukrajinská polícia podnikla celoštátne záťahy zamerané proti osobám vyhýbajúcim sa mobilizácii.

V súvislosti s prípadmi nelegálneho prekročenia hraníc ukrajinskými brancami vykonala viac než 200 prehliadok. Informuje o tom agentúra AFP.

Podľa vyhlásenia sa prehliadky vykonávajú v 19 rôznych oblastiach Ukrajiny. Polícia zverejnila fotografie policajtov so zbraňami a kamerami, ktorí vstupujú do zrejme súkromných domov a kancelárií.

Kyjev už celé mesiace vedie rozsiahlu mobilizačnú kampaň na posilnenie svojej armády, ktorá sa takmer tri roky snaží odraziť ruské útoky. Nábor však vyvolal u Ukrajincov obavy, a tak tisíce mužov nelegálne utiekli z krajiny do Európy, uviedla AFP. V niektorých prípadoch pri úteku zvolili nebezpečné pašerácke trasy vedúce cez hory či rieky.

Piatkové záťahy sú tak pokračovaním v rámci celoštátneho vyšetrovania, ktoré úrady spustili minulý týždeň. Vtedy polícia prehľadala približne 600 domov, kancelárií a iných objektov. Táto akcia bola primárne zameraná proti osobám, ktoré mužom vyhýbajúcim sa odvodu pomáhajú nelegálne prekročiť ukrajinské hranice.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 zápasí so systémovou korupciou v rámci svojej vojenskej mobilizačnej štruktúry.

Koncom minulého roka na svoj post rezignoval ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Urobil tak po vyšetrovaní, ktoré odhalilo rozsiahly systém korupcie. Ten údajne poskytoval vládnym úradníkom výnimky z odvodu do vojenskej služby. (TASR)

Šéf Progresívneho Slovenska Šimečka je v Kyjeve. V hlavnom meste Ukrajiny si ho všimla česká reportérka Teraza Povolná.

Na sociálnej sieti X informovala, že v Kyjeve už niekoľko dní natáčajú a v piatok, na kedy neformálne ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky pozval do Kyjeva premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý pozvanie nateraz neprijal, stretli na ulici lídra slovenskej opozície.

Zverejnila aj fotografiu.

Ukrajina čelila dronom aj raketám. Trosky zranili v jednej z obcí Kyjevskej oblasti chlapca, uviedol šéf miestnej správy.

Ruské vojská odpálili 50 dronov a dve rakety Iskander-M. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila nad 11 oblasťami krajiny 33 dronov, ďalších deväť dronov sa zrútilo a jeden odletel smerom do Rumunska, uviedlo ukrajinské letectvo.

Trosky zostreleného dronu zranili v jednej z obcí Kyjevskej oblasti chlapca narodeného v roku 2012, ktorý bol prevezený do nemocnice, uviedol úradujúci šéf oblastnej správy Mykola Kalašnyk.

Trosky tiež spôsobili požiar jedného gastronomického zariadenia, ktorý sa rozšírili na 200 metrov štvorcových, kým sa hasičom podarilo plamene zvládnuť. Poškodený bol aj susedný dom.

Ruské drony počas noci tiež napadli prístavnú infraštruktúru v okolí Izmajilu na Dunaji v Odeskej oblasti. Nálety sa obišli bez zranených. Drony tiež spôsobili škody na budovách v Charkovskej, Čerkaskej a Kyjevskej oblasti, dodal server RBK-Ukrajina.

Kvôli narušeniu rumunského vzdušného priestoru pri útoku ruských dronov na Ukrajinu odštartovali dve stíhačky. Pravdepodobná zóna dopadu dronu sa nachádza v blízkosti hraníc medzi Rumunskom a Ukrajinou pri meste Tulcea, oznámilo podľa agentúr ministerstvo obrany v Bukurešti.

Prípady, keď je pri ruskom útoku na Ukrajinu narušený rumunský vzdušný priestor alebo keď na územie tejto členskej krajiny NATO dopadnú úlomky zostrelených dronov, sú za posledný rok a pol pomerne časté, napísala agentúra Reuters.

Slovenská vláda hrá podľa Zelenského veľmi nebezpečnú hru. Fica sa opýtal, prečo neodpustil mužovi, ktorý ho postrelil.

Ukrajinský prezident to povedal v rozhovore pre poľské médiá.

„Slovenskí lídri hrajú veľmi nebezpečnú hru. A budú v tom pokračovať, kým sa vojna nedostane do ich vlastných domovov,“ povedal Zelenskyj.

Tieto komentáre prišli v čase rastúcej roztržky medzi Ukrajinou a Slovenskom, keď sa slovenský premiér Robert Fico vyhrážal Kyjevu dôsledkami za jeho rozhodnutie zastaviť tranzit ruského plynu do Európskej únie.

Fico, ktorý v decembri navštívil Moskvu, aby s Putinom diskutoval o otázkach dodávok plynu, tiež sústavne kritizuje vojenskú pomoc Ukrajine a sankcie voči Rusku.

Zelenskyj v rozhovore s poľskými novinármi pripomenul svoj rozhovor so slovenským premiérom počas stretnutia európskych lídrov. „Povedal som mu: 'Postrelili ťa. Prečo si neodpustil? Prečo si zatkol túto osobu, ktorá ťa zranila?'“ povedal Zelenskyj, čím vytvoril paralelu medzi ruskou inváziou na Ukrajinu a pokusom o atentát na slovenského premiéra.

Fico utrpel ťažké zranenia po tom, ako ho 15. mája 2024 po rokovaní vlády postrelili v slovenskom meste Handlová. Slovenské úrady uviedli, že útok bol politicky motivovaný. Podozrivý 71-ročný spisovateľ Juraj Cintula bol zadržaný a čaká na súd.

„Pripomenul som mu to (Ficovi) a povedal som mu, že my všetci, bez ohľadu na váš postoj, odsudzujeme takéto kroky, pretože sa strieľalo na živého človeka,“ povedal Zelenskyj. „"A taký je aj Putin. Je rovnaký. Strieľa živých ľudí, hoci rukami iných,“ skonštatoval Volodymyr Zelenskyj. (SITA, Kyiv Independent)

Pripraviť čo najviac ľudí na bezpečnostné krízy je prioritou, tvrdí poľská analytička v súvislosti s Ruskom.

Poľská armáda povolá v tomto roku 330-tisíc Poliakov na vojenské cvičenia rôzneho druhu. V porovnaní s rokom 2024 to bude o 13-tisíc ľudí viac.

Podľa analytičky Poľského Inštitútu Medzinárodných vzťahov Aleksandry Koziolovej tým Varšava reaguje na priamu hrozbu zo strany Ruska a Bieloruska a ich hybridnú vojnu proti demokratickým európskym štátom.

"Poľsko si uvedomuje vážnosť hrozby, ktorú predstavuje Rusko a Bielorusko prostredníctvom vojny na Ukrajine a ich hybridnej vojny proti demokratickým európskym štátom. Za takýchto okolností je prioritou pripraviť čo najviac občanov na bezpečnostné krízy vrátane vojny," povedala pre TASR Aleksandra Koziolová.

Podľa decembrového nariadenia vlády Poľsko povolá na cvičenia 330-tisíc Poliakov a čaká ho najmasovejší ročník vojenskej prípravy za posledné roky.

"Cvičenia záloh sú neoddeliteľnou súčasťou posilňovania odolnosti štátu a tvorby efektívnej politiky odstrašovania. Ich realizáciou ukazujeme, že sme pripravení a odhodlaní brániť sa," dodala Koziolová.

Podľa poľských zákonov sú všetci muži a niektoré ženy (študentky, resp. absolventky medicíny, či informatiky) po dosiahnutí 19 rokov povinní dostaviť sa na tzv. vojenskú kvalifikáciu. Armáda tam podľa zdravotných vyšetrení a pohovoru rozhodne o ich zaradení do pasívnych záloh. Záložníci môžu byť trikrát ročne povolaní na jednodňové cvičenie alebo raz do roka na dvoj až 90-denný výcvik.

Tento rok armáda na cvičenie povolá 200-tisíc záložníkov. Povolávací rozkaz môžu dostať aj študenti v programe Akademická légia a ďalšie osoby, ktoré ešte nie sú súčasťou záloh, ale čaká ich vojenská kvalifikácia. Podľa Poľského rozhlasu pôjde najmä o lekárov, šoférov a informatikov.

Ďalších 44.000 ľudí môžu povolať na cvičenia poľskej domobrany (Vojská teritoriálnej obrany), ktorá vznikla v roku 2017 po ruskej anexii Krymu. "Poľsko zvyšuje nielen počet vycvičeného personálu, ale aj kvalitu výcviku. To dokazuje jeho odhodlanie posilňovať politiku odstrašovania a obrany NATO. V dnešnej situácii v Európe sú kolektívne úsilie a spolupráca kľúčové," vysvetlila i analytička.

Pre dobrovoľníkov, ktorí nemajú vojenský výcvik a v budúcnosti by chceli vstúpiť do profesionálnej armády, alebo posilniť zálohy armáda pripravila program Dobrovoľnej základnej vojenskej služby. Očakáva zhruba 40-tisíc záujemcov.

Poľsko svoju obranyschopnosť intenzívne rozvíja od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014. V roku 2024 bola jeho armáda podľa počtu vojakov tretia najväčšia armáda v NATO (po USA a Turecku). V tomto roku vláda v rozpočte vyčlenila na výdavky spojené s obranou 4,7 percenta HDP, čo je najviac v rámci NATO.

"V čase zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie je zvýšenie výdavkov na obranu nevyhnutné pre všetkých. Investície by nemali zahŕňať len vojenské vybavenie či muníciu, ale aj adekvátnu prípravu vojakov a civilistov. Preto Poľsko, popri často diskutovaných nákupoch, organizuje aj cvičenia záloh," uzatvára Koziolová. (TASR)

Severokórejskí vojaci v Kurskej oblasti môžu byť do polovice apríla mŕtvi alebo zranení, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Severokórejský kontingent má 92 obetí denne, konštatuje ISW. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom januára uviedol, že zabitých alebo zranených bolo 3 800 severokórejských vojakov.

Podľa juhokórejskej spravodajskej služby bolo k 13. januáru zabitých 300 severokórejských vojakov a ďalších 2 700 bolo zranených.

„Severokórejské sily budú pravdepodobne naďalej trpieť väčším počtom zranených a zabitých v akcii ako je to typické pre ozbrojený konflikt a nie je jasné, či alebo kedy sa zranení severokórejskí vojaci vrátia do boja," uviedol ISW.

Analytici inštitútu poznamenali, že ak bude súčasná miera strát pokračovať, celý 12-tisícový kontingent severokórejských vojakov by mohol by mohol byť zničený do 12 týždňov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Počas uplynulého dňa Rusko stratilo na Ukrajine 1 670 vojakov, tvrdí na facebooku ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa podľa neho od začiatku vojny zvýšil na 815 820. Za uplynulý deň tiež Moskva podľa ukrajinského velenia prišla aj o 12 tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty a štyri delostrelecké systémy.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 803 tankov, 20 381 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 019 delostreleckých systémov.

Putin sa svojou politikou a inváziou na Ukrajinu usiloval o obnovenie Varšavskej zmluvy, tvrdí Biden.

Končiaci americký prezident poskytol rozhovor stanici MSNBC. Povedal v ňom, že Rusko zaznamenalo v bojoch veľké ľudské straty, ktoré odhadol na viac ako 670-tisíc zranených či mŕtvych vojakov. Údaj nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť.

Podľa Bidena bolo cieľom ruského prezidenta "obnoviť starú Varšavskú zmluvu". "A to som nemohol dopustiť," dodal americký prezident. Jeho vláda patrí ku kľúčovým spojencom Ukrajiny, ktorej Spojené štáty dodali najväčšiu vojenskú pomoc zo všetkých spojencov.

Varšavská zmluva do rozpustenia v roku 1991 združovala vojenských spojencov Sovietskeho zväzu. Jej súčasťou bolo aj vtedajšie Československo.

Na bojisku podľa Bidena ruská armáda zaznamenáva veľké straty. "To neznamená, že nakoniec (Rusi) stratia všetko, ale znamená to, že nie sú schopní dosiahnuť víťazstvo, o ktorom (ruský prezident Putin) uvažoval," dodal Biden v jednom z posledných rozhovorov pred koncom svojho prezidentského mandátu.

Bidenov mandát sa končí 20. januára. Ukrajinu jeho vláda podporovala priamou vojenskou a finančnou pomocou a tiež ďalšími krokmi, napríklad sankciami na ruské štátne organizácie a hospodárstvo.

Bidenov nástupca Donald Trump sľuboval pred voľbami rýchle ukončenie konfliktu, ktorý sa začal vo februári roku 2022. Nevysvetlil však, ako to chce dosiahnuť. (ČTK)

Ruské drony v noci opäť útočili na oblasti okolo juhoukrajinských prístavov Izmajil a Kilija v delte Dunaja.

Vojnoví blogeri na sociálnych sieťach informovali o výbuchoch v tejto zóne ležiacej na juhu Odeskej oblasti.

Podľa blogerov na dunajské prístavy útočil veľký roj dronov. Britská stanica BBC s odvolaním sa na ukrajinské monitorovacie kanály informovala, že z Čierneho mora smerom na juh Odeskej oblasti letí skupina desiatich bezpilotných lietadiel typu šahíd. O následkoch ich útoku zatiaľ nie sú žiadne informácie.

Medzičasom v Kyjeve, Kyjevskej oblasti a niekoľkých ďalších regiónoch najmä východnej a strednej časti Ukrajiny boli v noci na piatok opäť vyhlásené poplachy pred útokmi zo vzduchu.

Z Kyjevskej oblasti hlásili nateraz jednu zranenú osobu - 12-ročného chlapca, ktorý bol zranený úlomkami zo zostreleného dronu. U chlapca je podozrenie na otras mozgu a má aj tržnú ranu na stehne. (TASR)