Ukrajina Rusko Online: Fico sa v najbližšom čase chce stretnúť so Zelenským

Ruská komisárka pre ľudské práva a ukrajinský ombudsman diskutovali o nezvestných obyvateľoch v Kurskej oblasti.

Časti tejto oblasti Ukrajina po prekvapivej ofenzíve kontroluje od augusta 2024. Informuje o tom agentúra AFP.

Ruská kmisárka Taťiana Moskaľkovová na sociálnych sieťach označila spoločnú diskusiu s Lubinecom za "veľký krok k posilneniu dôvery a realizácii konkrétnych spoločných činov".

Ukrajinský ombudsman Dmytrom Lubinecom dodal, že obe strany debatovali o "návrate zadržiavaných civilných občanov" a tiež sa "dohodli na pokračovaní vzájomnej výmeny informácii týkajúcich sa pátrania po nezvestných osobách z radov vojnových zajatcov".

Lubinec uviedol, že rozhovory iniciovala ukrajinská strana s cieľom zlepšiť podmienky pre vojnových zajatcov a ich návrat domov.

Obaja predstavitelia potvrdili, že na stretnutí sa po prvýkrát zúčastnili aj vedúci regionálnych delegácií Červeného kríža pre Ukrajinu, Rusko a Bielorusko.

Podľa Kyjeva zostáva časti v Kurskej oblasti, ktorú ovláda Ukrajina, približne 2000 ruských civilistov.

Moskva však uviedla, že ruská polícia dostala od augusta správy o 1174 nezvestných osobách z tejto oblasti, pričom sa doposiaľ našlo len 240 z nich. Moskaľkovová v januári zverejnila zoznam vyše 500 mien stále nezvestných osôb a priznala, že nie je úplný.

V novembri Ukrajina odovzdala Rusku 46 obyvateľov Kurskej oblasti, ktorých vrátila cez Bielorusko. (TASR)

Ukrajinská ekonomika sa tento rok zrejme výrazne spomalí, tvrdí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Teliupa.

Zatiaľ čo za rok 2024 sa odhaduje rast nad 3,5 %, v tomto roku podľa všetkého nedosiahne ani 3 %. Povedal to štátny tajomník ukrajinského ministerstva hospodárstva Andrij Teliupa.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Teliupa uviedol, že tento rok sa očakáva rast hrubého domáceho produktu (HDP) Ukrajiny na úrovni 2,7 %, zatiaľ čo za minulý rok sa počíta s rastom na úrovni zhruba 3,6 %. Zároveň dodal, že k spomaleniu rastu ekonomiky došlo aj vo 4. kvartáli minulého roka, konkrétne údaje však nezverejnil.

Útok Ruska na Ukrajinu začiatkom roka 2022 otriasol ukrajinskou ekonomikou, ktorá sa v danom roku prepadla takmer o 30 %. Napriek následnému rastu v roku 2023 o 5,3 %, ako aj odhadovanému rastu za minulý rok o 3,6 % je stále omnoho menšia než pred vojnou.

Teliupom odhadovaný rast ukrajinského HDP v tomto roku na úrovni 2,7 % je slabší, než predpokladá väčšina ukrajinských analytikov a ekonómov. Tí odhadujú rast ukrajinskej ekonomiky minimálne o 3 až 4 %. (TASR)

Británia sa zaviazala poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 3,6 miliardy dolárov ročne.

Uviedli to na tlačovej konferencii v Kyjeve britský premiér Keir Starmer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa Zelenského sa obe krajiny dohodli na pomoci Ukrajine v objeme „najmenej 3,6 miliardy dolárov“, pričom záväzok bude trvať tak dlho, ako to bude potrebné.

„Navyše, pripravili sme rozhodnutie o ďalších troch miliardách dolárov z výnosov generovaných zmrazenými ruskými aktívami. Počas tohto finančného roka by sme mali zo Spojeného kráľovstva dostať 6,6 miliardy dolárov," povedal ukrajinský prezident.

OSN vyzvala medzinárodné spoločenstvo na poskytnutie vyše troch miliárd dolárov na pomoc utečencom z Ukrajiny.

Informuje o tom agentúra DPA.

"Nemali by sme zabúdať na ľudí. Trpia," uviedol na tlačovej konferencii v Kyjeve vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Počas svojej návštevy Ukrajiny cestoval Grandi do regiónov v blízkosti frontovej línie a oblastí pri ruských hraniciach. Tiež rokoval s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.

Plán OSN na rok 2025 zahŕňa dodanie pomoci pre približne šesť miliónov ľudí na Ukrajine, predovšetkým poskytnutím potravín, lekárskej starostlivosti, prístrešia, hotovosti a iných vecí. Plán sa zameriava najmä na zraniteľné skupiny, ako sú deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím.

Okrem toho dostanú ďalšie dva milióny utečencov v 11 hostiteľských krajinách prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti.

Minulý rok OSN poskytla viac než trom miliónom obyvateľom Ukrajiny potraviny a necelým šiestim miliónom vodu i sanitárne a hygienické potreby. Týkalo sa to predovšetkým ľudí žijúcich v blízkosti frontovej línie.

Ďalšie približne tri milióny Ukrajincov dostali v roku 2024 podporu na ubytovanie a vzdelávanie a OSN im tiež poskytlo lekársku pomoc.

Konflikt medzi Kyjevom a Moskvou sa začal pred takmer tromi rokmi. Podľa štatistík OSN je mimo Ukrajiny registrovaných približne 6,8 milióna utečencov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj je presvedčený, že Ukrajina má príležitosť ukončiť rozsiahlu vojnu v tomto roku.

Ako referuje web Suspiľne, povedal to v rozhovore pre poľské médiá.

"Áno, existuje (možnosť ukončenia vojny v roku 2025. Trump chce ukončiť vojnu. Toto sú jeho posolstvá, verejné aj neverejné. Je schopný vyvíjať tlak na Rusko. Ja som istý, že Rusko sa bojí Ameriky a Číny a bojí sa zjednotenej Európy,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský líder zároveň poznamenal, že bez ukrajinskej armády nie je Európa schopná postaviť sa Rusku.

„Ruská armáda je väčšia ako celá armáda EÚ. Väčšia, viac zbraní, viac ľudí a viac arogancie. Pretože Európania sú civilizovaní a nie sú na toto zvyknutí. Nevedia, čo to je. A vďakabohu, žijú v mieri a nevedia, čo je to vojna. Rusko to vie a má skúsenosti. Bez ukrajinskej armády nemá armáda EÚ šancu,“ povedal.

Podľa ukrajinského prezidenta treba urobiť všetko pre ukončenie vojny. „Dnes máme Ameriku - silného partnera, a EÚ, ktorá sa posilnila, zvýšila produkciu (zbraní). Európska únia musí byť pragmatickejšia a zvýšiť produkciu zbraní dva-trikrát. Nie kvôli Ukrajine. Kvôli sebe. Nie preto, aby bojovali, ale aby Rusi vedeli, že toto všetko sa v Európe nachádza a že sa Európa bude vedieť brániť. Takýmito činmi buchnete Putinovi po rukách,“ vysvetlil prezident.

Trump podľa neho môže prinútiť Putina, aby sa zapojil do diplomacie. „Musíme súhlasiť s Trumpom, že pre Ukrajinu existujú konkrétne bezpečnostné záruky a on musí prinútiť Putina, aby sa zapojil do diplomacie, aby túto vojnu ukončil. Trump je schopný ponúknuť Ukrajine skutočné bezpečnostné záruky,“ povedal Zelenskyj. (SITA)

Pokusy ovplyvniť voľby zo zahraničia môžu rozpoltiť spoločnosť, tvrdí šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby Koudelka. (TASR)

Pred Kyjevom uprednostnil Košice a Prešov. Fico však avizoval stretnutie so Zelenským. A zdravotníctvo už je jeho téma.

Ruská armáda prišla 30 až 35-tisíc vojakov za päť mesiacov bojov v Kurskej oblasti, Ide o zranených aj zabitých, tvrdí Zelenskyj.

„Všetky svetové spravodajské služby vám povedia, že Rusko stratilo zhruba 30 až 35-tisívc ľudí. Predstavte si, že ste pripravení dať životy a zdravie toľkých svojich ľudí za päť mesiacov bez toho, aby ste mali nejaké výsledky,“ povedal ukrajinský prezident v rozhovore pre poľské médiá.

Volodymyr Zelenskyj ďalej poznamenal, že takéto straty Rusov v smere na Kursk majú „svoj dôvod“. "Naše schopnosti dlhého dosahu priniesli výsledky." (Interfax-Ukrajine)

Ukrajinci, ktorí stratili blízkych príbuzných počas ruskej invázie, už môžu podávať žiadosti o náhradu škôd.

Register škôd pre Ukrajinu bol otvorený v Haagu v apríli minulého roka a je navrhnutý tak, aby fungoval ako záznam všetkých oprávnených nárokov na náhradu škôd, strát a zranení po útoku Ruska na svojho suseda z 24. februára 2022.

„Od dnešného dňa môžu rodinní príslušníci, ktorí stratili blízkeho príbuzného v dôsledku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, žiadať odškodnenie za svoju vlastnú duševnú bolesť a utrpenie podaním žiadosti,“ uviedol register, ktorý už prijal tisíce žiadostí.

„Toto predstavuje významný krok vpred pri riešení obrovského osobného utrpenia spôsobeného ruskou agresiou, ktorý poskytuje rodinám cestu k nájdeniu spravodlivosti a uznania za ich hlbokú stratu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Register, ktorý vytvorila Rada Európy a pripojila sa k nemu aj Európska únia, v konečnom dôsledku určí finančnú čiastku s cieľom získať reparácie z Moskvy.

Minulý rok otvorila kategóriu na uplatnenie náhrady škody a zničeného majetku, ktorá sa teraz rozšírila o rodičov, manželov, občianskych partnerov a deti jednotlivcov, ktorí zomreli v dôsledku invázie.

Nároky možno uplatniť prostredníctvom obľúbeného ukrajinského digitálneho systému Diia, ktorý používa viac ako 20 miliónov Ukrajincov. Doteraz bolo prijatých približne 13-tisíc žiadostí v hodnote viac ako 800 miliónov eur, poznamenal register. (SITA)

Ukrajina potvrdila útok a zásah ropného skladu na západe Ruska.

Úrady už predtým informovali, že drony zapríčinili požiar vo Voronežskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Ukrajinské sily zasiahli dovedna troma dronmi ropný sklad Liskinskaja, ktorý podľa Ukrajinského generálneho štábu využíva ruská armáda. Na mieste následne vypukol rozsiahly požiar, doplnil.

Ide tak o najnovší vzdušný útok Kyjeva na ruskú energetickú sieť a vojenské objekty v rámci ťaženia Ukrajiny, ktoré sa tento týždeň vystupňovalo.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev tvrdil, že na oblasť zaútočilo viac než desať dronov, pričom väčšina z nich útočila na sklad v Liskinskom okrese. Zároveň potvrdil, že nálet zapríčinil požiar.

Podľa vyjadrenia gubernátora nedošlo k žiadnym obetiam. Na miesto boli vyslané už aj hasičské posily.

Ukrajinský prezident Zelenskyj a britský premiér Starmer podpísali v Kyjeve dohodu o storočnom partnerstve.

Týka sa spolupráce medzi oboma krajinami v niekoľkých sektoroch vrátane obrany, energetiky či obchodu.

"Spoločne sme podpísali prelomovú dohodu - prvú svojho druhu - ohľadom nového partnerstva medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou, ktorá odzrkadľuje veľkú náklonnosť medzi oboma krajinami," povedal Keir Starmer pre novinárov v Kyjeve.

"Plán (ruského prezidenta Vladimira) Putina odlúčiť Ukrajinu od jej najbližších partnerov monumentálne a strategicky zlyhal," dodal britský premiér.

Podľa neho spoločná dohoda s Kyjevom prehĺbi vzťah medzi krajinami.

Dohoda zaväzuje obe strany spolupracovať v oblasti obrany - najmä námornej bezpečnosti proti ruským aktivitám v Baltskom mori, Čiernom mori a Azovskom mori - a v oblasti technologických projektov vrátane dronov, ktoré sa pre Ukrajinu stali životne dôležitými zbraňami vo vojne.

Pakt zahŕňa aj systém, ktorý má pomôcť sledovať ukradnuté ukrajinské obilie vyvážané Ruskom z okupovaných častí krajiny.

Ďalšie oblasti, na ktoré sa dohoda sústreďuje, sa týkajú vedy a technológií, spoločensko-kultúrnych väzieb, migrácie, boja proti dezinformáciám zo zahraničia a spolupráce v sfére spravodlivosti, píše The Kyiv Independent.

Starmerova návšteva je jeho prvou cestou na Ukrajinu od nástupu do funkcie v júli minulého roka. Krajinu navštívil aj v roku 2023, keď bol lídrom opozície. Odkedy sa stal premiérom, dvakrát rokoval so Zelenským v Londýne.

Starmer by mal podľa agentúry AP oznámiť ďalšiu pomoc v hodnote asi 47 miliónov eur na povojnovú hospodársku obnovu Ukrajiny.

Nemecko rozmiestni protivzdušný systém Patriot v meste Rzesów, blízko slovenských a ukrajinských hraníc.

Bude na určenom mieste od konca januára, uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius počas tohtotýždňovej návštevy Varšavy.

Systém má chrániť letisko Rzesów-Jasionka na juhovýchode Poľska počas nasledujúcich šiestich mesiacov.

Letisko, ktoré sa nachádza približne 80 kilometrov od hraníc so Slovenskom a s Ukrajinou, je dôležitým logistickým bodom, cez ktorý prúdi vojenská pomoc Ukrajine.

"Viac než 90 percent pomoci Ukrajine smeruje cez Poľsko, takže táto pomoc spojencov je viac než vítaná," uviedol podľa TVP poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Rzesów je tiež prestupným miestom zahraničných delegácií, ktoré odtiaľ vlakom pokračujú na návštevy Kyjeva. Od decembra ho chráni aj nórsky systém protivzdušnej obrany NASAMS.

Nemecko malo tri batérie systému Patriot umiestnené v Poľsku už v minulosti. Medzi januárom a novembrom 2023 boli spolu s tristo vojakmi umiestnené v meste Zamość, kde chránili železničný prechod medzi Poľskom a Ukrajinou. (TASR)

Ruské bezpilotné lietadlo preletelo nad Mariinským palácom v Kyjeve v čase, keď sa stretli Zelenskij a britský premiér Starmer.

K vpádu dronov nad ukrajinskú metropolu došlo, keď Keir Starmer pricestoval na svoju prvú návštevu Ukrajiny od nástupu do úradu.

Výbuchy bolo počuť v centre Kyjeva okolo 12:20 miestneho času, informovali reportéri Kyiv Independent.

Protivzdušná obrana sa pokúšala zostreliť dron, keď spolu dvaja lídri rokovali v rezidencii prezidenta Ukrajiny, informoval The Guardian.

Kremeľ odmietol obvinenia poľského premiéra Tuska z prípravy terorizmu proti leteckým spoločnostiam v Poľsku a vo svete.

"Nie je to nič viac ako ďalšie úplne nepodložené obvinenie voči Rusku," vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Poľský premiér počas stredajšej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Varšave obvinil Rusko z plánovaných útokov na letecké spoločnosti.

"Nebudem zachádzať do podrobností, môžem len potvrdiť opodstatnenosť obáv, že Rusko plánuje letecké teroristické útoky nielen proti Poľsku, ale proti leteckým spoločnostiam na celom svete," vyhlásil.

"Akty sabotáže a rôzne verzie vojny, ktorú Rusko vyhlásilo celému civilizovanému svetu," si podľa Tuska vyžadujú spoločné kroky. Šéf poľskej vlády dodal, že "Poľsko zohráva v Európe kľúčovú úlohu pri potláčaní sabotážnych a diverzných akcií, ktoré organizuje Rusko nielen na poľskom území".

"Hovoríme o umiestnení výbušnín do balíkov, ktoré boli odoslané kuriérskymi spoločnosťami, a to aj letecky, pričom hrozí riziko výbuchu v lietadle, ktoré tieto balíky prepravuje" povedal vo štvrtok pre poľský rozhlas minister vnútra Tomasz Siemoniak, píše PAP. "Neexistujú žiadne pochybnosti, že tieto akcie sa uskutočnili na príkaz ruských služieb," dodal.

Poľsko spolu s viacerými krajinami koncom minulého roka obvinili Rusko zo sabotáže na infraštruktúre leteckej dopravy vrátane požiarov balíkov určených pre nákladné lietadlá.

Americké médiá v novembri citovali západných bezpečnostných predstaviteľov, ktorí uviedli, že Rusko je podozrivé z júlových incidentov v Nemecku, Británii a Poľsku, keď vypukli požiare v depách kuriérskych spoločností.

Kanada v novembri obvinila Rusko z "kybernetických incidentov" v súvislosti s údajným sprisahaním, ktoré sa podľa Západu týkalo civilných leteckých spoločností. (TASR)

Po britskom premiérovi Starmerovi prišiel do Kyjeva ďalší predstaviteľ štátu NATO, taliansky minister obrany Guido Crosetto.

Talianske veľvyslanectvo na Ukrajine oznámilo, že že Crosetto absolvuje niekoľko stretnutí s predstaviteľmi vlády a armády.

Obvinenia Ruska z ničenia podmorských káblov v Baltskom mori sú nepodložené, uviedol rezort ruskej diplomacie.

"Reálnym cieľom tohto všetkého je akýmkoľvek spôsobom obmedziť vývoz ruskej ropy...a vytvoriť predpoklady pre zavedenie svojvoľných obmedzení medzinárodnej lodnej dopravy v Baltskom mori," povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá západné štáty obvinila z podkopávania globálnej energetickej bezpečnosti.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil spustenie monitorovacej misie Aliancie, ktorá podľa neho bude zahŕňať celý rad prostriedkov vrátane fregát a námorných hliadkovacích lietadiel, a posilní našu ostražitosť v Baltskom mori.

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že štáty NATO sa v rámci úsilia o ochranu podmorských kritických zariadení zamerajú na tieňovú flotilu Ruska.

Zacharovová tvrdí, že NATO využíva na posilnenie prítomnosti Aliancie v Baltskom mori "mýty". (TASR)

Premiér Fico sa v najbližších dňoch chce stretnúť s prezidentom Zelenským. V ktorom meste, nespresnil.

Uviedol to na tlačovej besede v Košiciach k výstavbe nájomných bytov v odpovedi na otázku Korzára, prečo zajtra nepocestuje do Kyjeva, ale naplánoval si návštevu Prešova.

"Hľadáme iný termín, ktorý by mal byť v najbližších dňoch, pokiaľ ide o stretnutie, na ktoré sa pýtate. Keď ten termín bude, hneď vám ho oznámim," vyhlásil Fico. O mieste stretnutia podľa neho budú informovať v budúcnosti. (Korzár, TASR)

Goepolitická realita je taká, že Rusko z Ukrajiny neodíde, reagoval Tibor Gašpar na otázku, či vyzval Kremeľ na odchod z Ukrajiny.

Podpredseda parlamentu zo Smeru tvrdil, že v Moskve ruským predstaviteľom spomenul, že porušujú medzinárodné právo, ale to sa porušuje na mnohých miestach sveta.

Vyhol sa aj otázke o preukázateľnom zasahovaní Ruska do diania v iných krajinách a vyhláseniach Kremľa o ovládnutí iných štátov.

Ďalší poslanec Smeru Richard Glück oponoval, že voči Slovensku nič také od ruských činiteľov neodznelo. (SME)

Ukrajina rozširuje spoluprácu s nórskou zbrojovkou Kongsberg, výrobcom systémov protivzdušnej obrany NASAMS.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov. sa stretol s Eirikom Lieom, výkonným viceprezidentom Kongsberg Gruppen ASA a prezidentom Kongsberg Defense & Aerospace.

Diskutovali o protidronových systémoch a možnosti lokalizácie ich výroby na Ukrajine, ako aj o rozvoji námorných spôsobilostí.

Preberali aj možnosti integrácie systémov protivzdušnej obrany ukrajinskej výroby do NASAMS, "aby sa zvýšila jeho účinnosť," povedal Umerov.

Systémy NASAMS majú ukrajinské sily od novembra 2022, keď USA dodali prvé batérie počas stupňujúcich sa ruských náletov. (Kyiv Independent)

Európa si bez ukrajinského vojska neporadí s ruskou armádou, pretože je početnejšia, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

Ak Ukrajina nebude v NATO, môže to podľa jeho slov ohroziť aj hranice Poľska.

Rusko má podľa Zelenského "viac zbraní, viac ľudí a je krutejšie ako Európania". "Európa bohužiaľ dnes bez ukrajinskej armády nemá proti Rusku žiadnu šancu. (Ruský prezident Vladimir) Putin to vie a hovorí to svojmu okoliu," uviedol.

V stredu vo Varšave rokoval s premiérom Donaldom Tuskom i prezidentom Andrzejom Dudom.

Zelenskyj je podľa svojich slov absolútne presvedčený, že ak Ukrajina nebude schopná ubrániť sa pred ruskou agresiou, Rusko pod vedením Putina bude pokračovať v dobýjaní a zameria sa aj na ďalšie krajiny.

"Oni (Západ) nechcú uznať jednu pravdu o Rusoch: Pôjdu ďalej. Bodka. Toto jediné vyhlásenie obsahuje odpoveď na všetky otázky, pretože ak viete s istotou, že Rusi pôjdu ďalej... Prečo čo najviac neposilniť Ukrajinu, nezvýšiť výrobu doma, pre svoje ozbrojené sily?" pýtal sa Zelenskyj.

Kandidát na poľského prezidenta Karol Nawrocki, ktorého podporuje bývalá vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), v stredu zopakoval, že si nevie predstaviť Ukrajinu v NATO a EÚ, kým sa nevyriešia všetky historické otázky podstatné pre Poľsko vrátane exhumácie obetí takzvaného volyňského masakru.

Ukrajinský líder na vyjadrenia poľského kandidáta reagoval, že ak spojenci Kyjev nevnímajú ako budúceho člena NATO, "potom by mal pán Nawrocki začať s výcvikom, pretože on a jeho krajania možno budú musieť vziať do rúk zbrane na obranu svojej vlasti".

"Ak Ukrajina nikam nepatrí, potom existuje vysoké riziko, že hneď po Ukrajine bude Rusko na poľských hraniciach," dodal Zelenskyj.

Kremeľ ukončuje dekádu trvajúceho strategického úsilia o anektovanie Bieloruska, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Americkí analytici píšu, že táto stratégia natrvalo rozšíri vojenské a ekonomické kapacity Ruska na presadzovanie svojich geopolitických cieľov proti USA a NATO, ktoré na tieto aktivity aj reagujú.

Bielorusko sa tak premieňa na štát, ktorý Rusku umožňuje naplno presadzovať svoje záujmy, čím sa stáva pevnou predĺženou rukou Ruska.

Prejavuje sa to aj počas vojny na Ukrajine. keďže bieloruský režim dáva na svojom území ruskej armáde voľnú pôsobnosť, dodáva Inštitút pre štúdium vojny.

Putin bude v rokovaniach s Trumpom trvať na tom, aby Ukrajina nikdy nevstúpila do NATO, píše Bloomberg.

Ruský prezident podľa agentúry Bloomberg údajne chce z Ukrajiny neutrálny štát s obmedzenou armádou.

Donald Trump po svojom zvolení naznačil, že by sa chcel s Vladimirom Putinom stretnúť či najskôr po 20. januári, keď sa ujme prezidentského úradu.

Očakáva, že k stretnutiu by mohlo dôjsť v priebehu najbližšieho polroka. Kremeľ Trumpov záujem privítal s tým, že konkrétne plány by mohli byť vypracované až po jeho inaugurácii.

Moskva podľa jedného z citovaných zdrojov zastáva názor, že jednotlivé členské štáty NATO môžu naďalej poskytovať Ukrajine zbrane v rámci bilaterálnych bezpečnostných dohôd, ale nemali by sa nikdy použiť proti Rusku alebo na získanie okupovaných území.

Moskva bude takisto podľa nemenovaných predstaviteľov nástojiť na udržaní "aspoň faktickej kontroly nad takmer 20 percent územia Ukrajiny, ktoré drží Rusko" vrátane anektovaného Krymského polostrova. Kremeľ je ale údajne "otvorený výmene niektorých území", uviedli zdroje.

Podľa Bloombergu je nepravdepodobné, že ukrajinské vedenie by tieto požiadavky Ruska prijalo priaznivo. Kontakty Kyjeva a Moskvy sú podľa agentúry teraz obmedzené len na záležitosti výmeny zajatých vojakov a prepustenie deportovaných detí.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že Rusko je otvorené diskusii o bezpečnostných zárukách "pre krajinu, ktorá sa teraz nazýva Ukrajina, alebo pre časť tejto krajiny", najprv ale podľa neho potrebuje mať vlastné záruky na západnej hranici.

Trumpovi poradcovia, na ktorých sa obrátila agentúra Reuters, napriek jeho predchádzajúcim sľubom o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine teraz pripúšťajú, že to potrvá niekoľko mesiacov, ak nie dlhšie. (TASR)

Vykurovací olej z ropného tankera Volgoneft-239 bude odčerpaný do konca januára, uviedlo ruské ministerstvo dopravy.

Ukrajinská vláda tvrdí, že ruské úrady povolávajú na čistenie pobrežia aj študentov v okupovaných oblastiach.

K vraku lode na plytčine v Kerčskom prielive už vybudovali dočasný násyp a bariéry okolo zadnej časti, aby sa zabránilo úniku mazutu do mora.

Ruské ministerstvo dopravy uviedlo, že doteraz odstránilo asi 1236 ton zmesi s obsahom ropy. Na likvidáciu materiálu boli vybrané dve miesta v Krasnodarskom kraji, kam sa prepraví po železnici.

Rusko federálny stav núdze pre únik ropy vyhlásilo 26. decembra. Ukrajinská vláda tvrdí, že ruské úrady povolávajú študentov v okupovaných oblastiach na čistenie pobrežia po ropnej katastrofe.

Ukrajinské Centrum národného odporu uvádza, že ukrajinskí študenti boli poslaní do Krasnodaru a na Krym, ale neboli im poskytnuté ochranné prostriedky na upratovanie a v súčasnosti prebieha ďalší nábor.

Potrebu neustáleho čistenia si vynucuje šírenie ropnej katastrofy. Ruskom vymenovaný gubernátor na anektovanom Kryme Sergej Aksenov minulý týždeň informoval, že znečistenie na polostrove môže byť rovnako závažné, ako zažíva pobrežie v Krasnodarskej oblasti.

Podľa webu Moscow Times (MT) v čiernomorskom prístavnom meste Anapa zomrel 17-ročný študent, ktorý sa pravdepodobne nadýchal toxických výparov počas dobrovoľníckej práce pri čistení pobrežia.

Smrť Alexandra Komina v stredu potvrdila Strojnícka odborná škola v Anape. Web MT uviedol, že mal trpieť chronickou astmou a súdni experti údajne zisťujú, či sa na jeho smrti nepodieľali aj výpary z úniku ropy.

Technicky zastarané tankery Volgoneft nevhodné pre plavbu na rozbúrenom mori stroskotali v decembri v silnej búrke v Kerčskom prielive. Volgonefť-212 sa potopil a Volgonefť-239 uviazol na plytčine pri meste Taman. Oba viezli asi 4000 ton mazutu, ťažkého vykurovacieho oleja, ktorý tuhne pri izbovej teplote.

Do mora uniklo podľa Ruska 2400 ton ropných produktov, iné zdroje únik odhadujú na 3700 ton. Ropné znečistenie už zabilo tisícky vtákov a niekoľko desiatok delfínov.

Ukrajinská armáda tvrdí, že zajala 27 vojakov v ruskej Kurskej oblasti, kde bojuje od augusta 2024.

Armáda vo vyhlásení tvrdí, že zajatí vojaci pochádzajú z rôznych oblastí Ruska, ako aj z Ruskom anektovaného Krymského polostrova.

"Keď sa dostali do ťažkej bojovej situácie, rozhodli sa správne - dobrovoľne zložili zbrane, čo im zachránilo život," dodala ukrajinská armáda. Na zverejnenom videu sa zajatí vojaci identifikujú menom a hodnosťou, píše AFP.

Ukrajinská armáda minulý rok uviedla, že v Kurskej oblasti zajala viac ako 700 ruských vojakov. Južná Kórea, Ukrajina a Západ tvrdia, že ruským jednotkám v Kurskej oblasti pomáhajú v bojoch severokórejskí vojaci. Rusko doteraz nevyvrátilo ani nepotvrdilo správy o prítomnosti Severokórejčanov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom decembra uviedol, že "niekoľko" vážne zranených severokórejských vojakov krátko po zajatí zomrelo.

Minulý týždeň informoval o zajatí dvoch vojakoch KĽDR, ktorí prežili a vyhlásil, že je pripravený odovzdať ich Pchjongjangu výmenou za prepustenie ukrajinských vojnových zajatcov z Ruska.

Štyria ukrajinskí civilisti zomreli pri ruských útokoch počas stredy. Zranenia utrpelo najmenej 27 ľudí, tvrdia regionálne úrady.

Ruské útoky na mesto Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti zabili 54-ročnú ženu a zranili 45-ročného muža, uviedol gubernátor Serhii Lysak.

Výbuchy poškodili približne 30 domov, päť výškových budov, priemyselné podniky a autá, dodal.

V meste Kramatorsk a dedinách Kostiantynopil, Oleksijevo-Družkivka, Stinky a Černihivka v Doneckej oblasti utrpelo zranenia celkovo 15 ľudí, uviedol gubernátor Vadym Filaškin.

Pri útoku ruského bezpilotného lietadla v Kupiansku v Charkovskej oblasti zostal zranený 73-ročný muž, uviedol gubernátor Oleh Syniehubov.

V Chersonskej oblasti sa ruské sily zamerali na 36 obcí vrátane regionálneho centra Cherson. O život prišli traja ľudia a 10 bolo zranených, informoval gubernátor Oleksandr Prokudin. (Kyiv Independent)

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zničila 34 z 55 ruských dronov, ďalších 18 sa zrútilo bez spôsobenia škôd.

Drony podľa regionálnych úradov poškodili energetickú infraštruktúru v Poltavskej oblasti, ležiacej na severovýchode centrálnej časti krajiny.

Drony boli podľa ukrajinského letectva zostrelené nad 11 oblasťami krajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej invázii. Do odrazenia náletov sa zapojili aj stíhačky.

"Poltavskú oblasť počas noci napadli nepriateľské bezpilotné lietadlá. Protivzdušná obrana zasahovala. Našťastie nie sú obete a zranenia. Trosky dronov poškodili energetickú infraštruktúru," uviedla oblastná správa, podľa ktorej zostávajú bez elektrického prúdu viac ako tri stovky odberateľov.

Už v stredu večer niekoľko dronov zasiahlo hospodárstvo v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, kde poškodili aj sklad s viac ako 2000 tonami kukurice.

Drony poškodili tiež niekoľko domov v Charkovskej a Poltavskej oblasti, dodal list Ukrajinska pravda na svojom serveri.

Ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila 27 ukrajinských dronov, vrátane siedmich nad Voronežskou oblasťou, 15 nad Belgrodskou, troch nad Tambovskou a dvoch nad Kurskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany. (ČTK)

Veľká továreň na strelný prach v Tambovskej oblasti v strednej časti Ruska sa stala terčom útoku.

Informoval o tom vo štvrtok Andrij Kovalenko, šéf ukrajinského centra proti dezinformáciám, ktorý ale nepripísal priamu zodpovednosť za útok Ukrajine a neuviedol ani, aké mal útok dôsledky, napísala agentúra Reuters.

"Tento podnik je jedným z hlavných dodávateľov výbušných materiálov pre armádu Ruskej federácie," napísal Kovalenko na svojom účte na telegrame.

"Po začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine sa výroba vo fabrike podstatne zvýšila," dodal.

Podľa serveru RBK-Ukrajina bola v Tambovskej oblasti počuť série explózií v blízkosti mesta Kotovsk a dediny Kuzmino-Gat, kde stojí továreň na strelný prach.

Podľa gubernátora oblasti Alexandra Guseva na tri okresy zaútočilo viac ako desať dronov. „Väčšina z nich dopadla na ropný sklad v okrese Liskinskij," konštatoval na komunikačnej platforme Telegram. 

„V počiatočnej fáze boj proti požiaru komplikovala hrozba opakovaných útokov na objekt,“ uviedol Gusev. Posilnené hasičské jednotky podľa neho vo štvrtok ráno hasili požiar niekoľkých cisterien.

Gubernátor Voronežskej oblasti dodal, že nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám na majetku obyvateľov.

Ukrajinský pluk Azov pri meste Toreck v Doneckej oblasti zajal 23 ruských vojakov.

Niektorí ruskí vojaci sa vzdali dobrovoľne, zatiaľ čo iných našli ukrytých v pivniciach alebo ich zajali počas útokov.

Zajatci, ktorých zadržala 12. brigáda pluku Azov, sú údajne v uspokojivom stave. Národná garda potvrdila, že zajatci odovzdajú príslušným orgánom.

„Dúfame, že budú čoskoro vymenení za ukrajinských obrancov držaných v zajatí,“ uviedla.

Ukrajina a Rusko si v stredu vymenili po 25 vojnových zajatcov. Na slobodu sa dostali ukrajinskí vojaci zajatí v Charkovskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Súčasne dodal, že medzi nimi sú aj obrancovia oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ. (SITA, Kyiv Independent)

V Kyjeve začnú odstraňovať zničené autá, ktoré v uliciach mesta zostávajú po ruských útokoch.

Na facebooku o tom informoval nový šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko. Podľa neho po meste stojí takýchto vrakov viac ako tisíc.

"Z väčšiny z nich sa stali symboly zločinu suseda-teroristu," napísal Tkačenko v príspevku.

Kyjev je od začiatku celoplošnej ruskej invázie v roku 2022 veľmi často cieľom ruských dronových a raketových útokov.

Podľa Tkačenka mnoho týchto vrakov predstavuje pre fungovanie mesta problém, pretože obmedzujú prejazd vozidiel záchranných zložiek. Zároveň vraj kazí vzhľad ulíc a dvorov.

Rusko prišlo za uplynulý deň v bojoch o ďalších 1 480 vojakov, uviedla ukrajinská armáda. Celkovo stratilo 814 150 vojakov.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 40 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 791 tankov, 20 368 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 015 delostreleckých systémov.

Do Kyjeva prišiel na vopred neohlásenú návštevu britský premiér Keir Starmer.

Sľúbil počas nej, že Británia pomôže s garanciou bezpečnosti Ukrajiny ďalších sto rokov.

Starmer sa na svoju prvú cestu do Kyjeva v úlohe šéfa britského kabinetu vydal len niekoľko dní pred nástupom zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Britská vláda uviedla, že Starmer s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským podpíše zmluvu o "partnerstve na sto rokov" v oblasti obrany, vedy, energetiky a obchodu.

Británia podľa AP Ukrajine od začiatku celoplošnej ruskej invázie vo februári 2022 prisľúbila vojenskú a civilnú pomoc vo výške 12,8 miliardy libier. Viac ako 50 000 ukrajinských vojakov absolvovalo v Británii výcvik.

Vo štvrtok má Starmer oznámiť ďalší balík v hodnote 40 miliónov libier určený na povojnovú obnovu Ukrajiny.

Hoci Británia patrí ku krajinám, ktoré Kyjevu poskytujú veľkú vojenskú pomoc, zďaleka sa nevyrovná Spojeným štátom. Ďalší osud americkej podpory Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii je však neistý, pretože v pondelok do prezidentského úradu nastúpi Donald Trump, ktorý objem americkej pomoci kritizuje a hovorí, že chce vojnu rýchlo ukončiť.

Zatiaľ však nezverejnil svoj plán, ako to chce dosiahnuť. Plánuje sa stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Starmer na čele britskej vlády stojí od vlaňajšieho júla. Na Ukrajinu, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii, išiel predvlani ešte ako líder opozície. Od nástupu do premiérskej funkcie so Zelenským dvakrát rokoval v Londýne. (ČTK)

Bezpečnosť Ukrajiny môže zaručiť len NATO, vyhlásil po stretnutí so Zelenským vo Varšave poľský prezident Duda.

Vstup Kyjeva do Severoatlantickej aliancie, ako aj do Európskej únie bol jednou z hlavných tém diskusie lídrov. Zelenskyj sa vo Varšave stretol aj s jej primátorom Rafalom Trzaskowským.

"Z pohľadu Ukrajiny je najdôležitejšou otázkou záruka bezpečnosti, ktorú v podstate môžu zaistiť len krajiny NATO," povedal Duda na tlačovej konferencii. Zároveň vyjadril nádej, že Ukrajina sa v blízkej budúcnosti stane jednou z členských krajín Aliancie aj EÚ.

Podľa neho by prijatie Kyjeva do NATO bolo pravdepodobne možné až po skončení vojny na Ukrajine. Napriek tomu vyzval súčasných členov Aliancie na zaslanie oficiálneho pozvania, ktoré vníma ako "prvý formálny krok súvisiaci s budúcim prijatím (Ukrajiny),... ako aj s poskytnutím reálnych bezpečnostných záruk".

Duda by sa mal so Zelenským opäť stretnúť budúci týždeň vo švajčiarskom Davose.

Poľský prezident Andrzej Duda a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí vo Varšave. (zdroj: TASR/AP)

Ukrajinský prezident sa po príchode do Poľska stretol aj s Rafalom Trzaskowským – primátorom Varšavy a prezidentským kandidátom, aby ho v mene Ukrajiny vyznamenal medailou. Stretnutie prebehlo popoludní v budove Varšavskej ekonomickej univerzity.

Zelenskyj počas svojej návštevy poďakoval obyvateľom poľskej metropoly za podporu, ktorú poskytli ukrajinským občanom utekajúcim z krajiny po ruskej invázii pred takmer tromi rokmi. Varšave udelil titul "mesta záchrany".

Trzaskowski počas stretnutia taktiež podporil návrh na vstup Ukrajiny do NATO a EÚ, čo by podľa neho v konečnom dôsledku "posilnilo (poľskú) bezpečnosť".

Varšavský primátor s ukrajinským prezidentom hovoril aj o volynskom masakri – masovej vražde približne 100-tisíc Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943 1944 v oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia. (TASR)