Ukrajina Rusko Online: Rusko plánovalo teroristické útoky proti leteckým spoločnostiam, uviedol poľský premiér

Bezpečnosť Ukrajiny môže zaručiť len NATO, vyhlásil po stretnutí so Zelenským vo Varšave poľský prezident Duda.

Vstup Kyjeva do Severoatlantickej aliancie, ako aj do Európskej únie bol jednou z hlavných tém diskusie lídrov. Zelenskyj sa vo Varšave stretol aj s jej primátorom Rafalom Trzaskowským.

"Z pohľadu Ukrajiny je najdôležitejšou otázkou záruka bezpečnosti, ktorú v podstate môžu zaistiť len krajiny NATO," povedal Duda na tlačovej konferencii. Zároveň vyjadril nádej, že Ukrajina sa v blízkej budúcnosti stane jednou z členských krajín Aliancie aj EÚ.

Podľa neho by prijatie Kyjeva do NATO bolo pravdepodobne možné až po skončení vojny na Ukrajine. Napriek tomu vyzval súčasných členov Aliancie na zaslanie oficiálneho pozvania, ktoré vníma ako "prvý formálny krok súvisiaci s budúcim prijatím (Ukrajiny),... ako aj s poskytnutím reálnych bezpečnostných záruk".

Duda by sa mal so Zelenským opäť stretnúť budúci týždeň vo švajčiarskom Davose.

Poľský prezident Andrzej Duda a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí vo Varšave. (zdroj: TASR/AP)

Ukrajinský prezident sa po príchode do Poľska stretol aj s Rafalom Trzaskowským – primátorom Varšavy a prezidentským kandidátom, aby ho v mene Ukrajiny vyznamenal medailou. Stretnutie prebehlo popoludní v budove Varšavskej ekonomickej univerzity.

Zelenskyj počas svojej návštevy poďakoval obyvateľom poľskej metropoly za podporu, ktorú poskytli ukrajinským občanom utekajúcim z krajiny po ruskej invázii pred takmer tromi rokmi. Varšave udelil titul "mesta záchrany".

Trzaskowski počas stretnutia taktiež podporil návrh na vstup Ukrajiny do NATO a EÚ, čo by podľa neho v konečnom dôsledku "posilnilo (poľskú) bezpečnosť".

Varšavský primátor s ukrajinským prezidentom hovoril aj o volynskom masakri – masovej vražde približne 100-tisíc Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943 1944 v oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia. (TASR)

USA uvalili nové sankcie na Rusko a na subjekty, ktoré podporujú jeho armádu.

Cieľom je údajne bojovať proti jeho obchádzaniu doterajších sankcií. 

Spojené štáty týmto krokom zasiahli fyzické aj právnické osoby "zapojené do ruského obranného priemyslu a podporujúce jeho vojensko-priemyselnú základňu", vyhlásil odchádzajúci minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.

Sankcie sa týkajú viac ako 150 subjektov vrátane ruských bánk a firiem pôsobiacich v ruskom energetickom sektore. Na niektoré z nich Spojené štáty uvalili sankcie už v minulosti.

"Našim cieľom je dať týmito krokmi finančným inštitúciám a spoločnostiam jasne najavo, že obchodovať s Ruskom... (ich) rovnako vystavuje riziku znášať uvalenie sankcií," uviedol anonymne predstaviteľ americkej vlády, píše Reuters. (TASR)

Nominant na šéfa americkej diplomacie Rubio vyzval na odvážnu diplomaciu s cieľom ukončiť inváziu Ruska na Ukrajine.

"Táto vojna sa musí skončiť a myslím si, že by to mala byť oficiálna politika Spojených štátov, že chceme vidieť, aby sa skončila," vyhlásil Rubio počas svojho vypočúvania na pôde amerického Senátu.

"Nebude to jednoduché úsilie... ale bude si vyžadovať odvážnu diplomaciu," zdôraznil.

Podľa jeho slov je pre každého dôležité, aby bol "realista". "Ústupky bude musieť urobiť Ruská federácia, ale aj Ukrajinci," podotkol Rubio.

Samotný Trump predtým vyhlásil, že ukončí vojnu na Ukrajine za jediný deň, pripomína AFP. Jeho spojenci medzitým hovoria o obmedzení pomoci Ukrajine v záujme doviesť ju k územným ústupkom.

Rubio, ktorý je tretíkrát na poste senátora za Floridu, je niekdajším politickým oponentom Trumpa, ktorý vehementne podporoval Ukrajinu i NATO, píše AFP.

Trump sa na adresu NATO počas prvého funkčného obdobia nevyjadroval príliš priaznivo a Alianciu označil za zlý obchod pre USA. Rubio sa od výziev na vystúpenie z NATO dištancoval, uviedol však, že pre Spojené štáty nie je dôležité len to, aby mali v oblasti obrany spojencov, ale aby mali schopných spojencov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval Západ, aby Ukrajine poskytol približne 250 miliárd dolárov z ruských aktív.

"Najsilnejšou formou podpory pre ukrajinskú armádu by bolo vyčleniť 250 miliárd (zo zmrazených ruských aktív). Ukrajina by tieto peniaze prijala, veľkú sumu vyčlenila na domácu výrobu a na dovoz presne tých typov zbraní, ktoré Ukrajina nemá," vyhlásil ukrajinský prezident na tlačovej konferencii vo Varšave

AFP pripomína, že Európska únia Kyjevu minulý týždeň poskytla pôžičku tri miliardy eur z úrokov pochádzajúcich zo zmrazených ruských zdrojov.

Zmrazenie zdrojov ruskej centrálnej banky v západných finančných inštitúciách je súčasťou sankcií, ktoré na Rusko uvalili západné štáty po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

Portál Euronews pripomína, že EÚ musí každých šesť mesiacov hlasovať o predĺžení protiruských sankcií. Panujú preto obavy, že niektorý z členských štátov môže predĺženie sankcií zablokovať. Niektorí predstavitelia Únie chcú preto tento mechanizmus upraviť a predĺžiť lehotu uplatňovania sankcií až na tri roky. (TASR)

Pluk Azov je dodnes terčom ruskej propagandy. Teraz chce medzi seba prijímať aj cudzincov ochotných bojovať za Ukrajinu.

Tusk sa poďakoval Zelenskému za jeho vyhlásenie, že poľské firmy dostanú príležitosť zúčastniť sa na obnove Ukrajiny.

"Na pozvanie z Ukrajiny čakalo mnoho poľských spoločností a poľská verejnosť. Že budeme spolupracovať ruka v ruke, aby sme zabezpečili, že poľské spoločnosti a podniky sa budú podieľať na obnove Ukrajiny tak, ako si to naše vzťahy zaslúžia," vyhlásil premiér.

Podľa jeho slov pôjde o dôležitý proces a potvrdenie toho, že všetci chcú pomôcť Ukrajine čo najrýchlejšie sa obnoviť po skončení vojny s Ruskom.

"Chceme obnoviť všetko, čo Rusko zničilo. Poľsko by malo byť a bude jedným z hlavných partnerov v tejto veci, v procese rekonštrukcie," vyhlásil Tusk.

Zároveň dodal, že Poľsko je pripravené zorganizovať samit zameraný na obnovu Ukrajiny. Po prvom podobnom samite, ktorý sa konal vo Švajčiarsku, a po druhom, ktorý sa pripravuje v Ríme, je Poľsko v roku 2026 pripravené zorganizovať tretí samit o povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny.

"Dúfam, že spoločne presvedčíme našich partnerov, že Poľsko je tým správnym miestom a tým správnym partnerom v tomto procese," povedal s odkazom na jeho stredajšie oficiálne rozhovory so Zelenským vo Varšave.

Ukrajinský prezident spresnil, že s Tuskom hovorili o obrane, dodávkach a výrobe zbraní, najmä čo sa týka výroby rôznych typov bezpilotných lietadiel a ďalšieho nevyhnutného vybavenia vrátane delostrelectva. Upozornil, že Ukrajina naliehavo potrebuje investície do tohto sektoru, aby stíhala vyrábať vlastné zbrane a čeliť situácii na fronte.

"Výroba zbraní na Ukrajine sa teraz výrazne zvyšuje a už môže splniť očakávania našej armády. Hovorím o dronoch a systémoch protivzdušnej obrany rôzneho druhu," uviedol Zelenskyj.

Pred novinármi zároveň spomenul, že ak na začiatku vojny Ukrajina vyrobila vlastnými silami okolo 10 % vojenského vybavenia, dnes je to na úrovni 33 až 34 %, pričom okolo 40 % zbraní Kyjev dostáva od USA a 30 % od európskych krajín.

Zelenskyj v tejto súvislosti pripomenul, že krajiny EÚ, ktoré vyrábajú zbrane, by sa zvýšeniu ich výroby nemali brániť, lebo okrem toho, že pomôžu Ukrajine a posilneniu svojej bezpečnosti, táto výroba má aj priaznivý prínos pre ich ekonomiky. (TASR)

Česko za rok 2024 dostalo z fondu EÚ takmer 15 miliónov eur ako kompenzáciu za svoju vojenskú pomoc Ukrajine.

Od začiatku ruskej invázie je to už takmer 29 miliónov eur.

"Českej republike bolo ku koncu roka 2024 za dodávky materiálu vyplatených zvyšných 127 miliónov korún. Celkovo za rok 2024 ČR dostala 372 miliónov korún (15 miliónov eur) a ďalšie refundácie budú nasledovať opäť v tomto roku," uviedlo české ministerstvo obrany.

Za roky 2022 až 2023 Česko získalo 360 miliónov, celková doterajšia suma tak predstavuje viac než 730 miliónov korún (takmer 29 miliónov eur). Preplácanie by podľa ministerstva malo pokračovať minimálne do roku 2027.

"Podpora Ukrajiny pomocou dodávok vojenského materiálu predstavuje pre napadnutú krajinu vo vojne veľmi zásadnú pomoc. Musíme preto celkom určite pokračovať aj naďalej. Vítam, že EÚ vníma dôležitosť podpory a náklady refunduje," uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová s tým, že Česko tak neoslabuje vlastnú obranyschopnosť, ale finančnú kompenzáciu môže použiť na nákup nového vojenského materiálu.

EÚ vojenské dodávky členských krajín Ukrajine čiastočne kompenzuje prostredníctvom Európskeho mierového nástroja EPF (European Peace Facility).

Pôvodne bol zriadený na financovanie misií a operácií Únie a na stabilizáciu partnerských krajín EÚ, od roku 2022 je využívaný aj na uvedené refundácie, aby členské krajiny mohli naďalej investovať do modernizácie svojej obranyschopnosti. (TASR)

Všetci západní spojenci by mali poskytnúť Ukrajine po skončení bojov s Ruskom bezpečnostné záruky, uviedol poľský premiér.

"Ak by mal každý Donald na svete rovnaký názor na otázku bezpečnostných záruk pre Ukrajinu ako ja, potom by bol tento scenár pravdepodobne jednoduchší," vyhlásil Tusk na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je návšteve Poľska, čím zjavne narážal na novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa.

Ten v predvolebnej kampani viackrát uviedol, že zníži podporu, ktorú Washington poskytuje Kyjevu.

Podľa Tuska by najlepšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu bolo členstvo v NATO.

"Sme si však vedomí, že práve teraz to v niektorých krajinách vyvoláva kontroverzie a emócie a nezávisí to len od vôle prezidenta Zelenského alebo mojej podpory," vyhlásil poľský premiér.

Poľsko je v súčasnosti predsedníckou krajinou Rady EÚ. V tomto kontexte preto Tusk vyhlásil, že sa pokúsi prelomiť patovú situáciu, ktorá je podľa neho v uplynulých mesiacoch evidentná, a urýchli proces integrácie Ukrajiny do Únie.

Zelenskyj v reakcii vyhlásil, že "čím skôr bude Ukrajina v EÚ, čím skôr sa stane členom NATO, tým skôr získa celá Európa geopolitickú istotu, ktorú potrebuje".

Tusk taktiež na tlačovej konferencii obvinil Rusko zo zámeru viesť rozsiahlu "teroristickú kampaň" proti leteckým spoločnostiam v Poľsku a po celom svete.

"Nebudem zachádzať do podrobností, môžem len potvrdiť opodstatnenosť obáv, že Rusko plánuje letecké teroristické útoky nielen proti Poľsku, ale proti leteckým spoločnostiam na celom svete," vyhlásil.

"Akty sabotáže a rôzne verzie vojny, ktorú Rusko vyhlásilo celému civilizovanému svetu," si podľa Tuska vyžadujú spoločné kroky. Šéf poľskej vlády dodal, že "Poľsko zohráva v Európe kľúčovú úlohu pri potláčaní sabotážnych a diverzných akcií, ktoré organizuje Rusko nielen na poľskom území".

Zelenskyj mal na programe aj stretnutia s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a starostom Varšavy a prezidentským kandidátom Rafalom Trzaskowským. (TASR)

Fico Ukrajincov nevystrašil. Minister zahraničia Sybigu sa neobáva, že by Slovensko niečo blokovalo. (SME)

Rusko a Ukrajina v rámci prvej tohtoročnej výmeny vojnových zajatcov prepustili po 25 zajatých vojakov, potvrdili obe krajiny.

"Výsledkom vyjednávacieho procesu sa 25 ruských vojakov vrátilo z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Výmenou bolo odovzdaných 25 ukrajinských vojakov," uviedlo na platforme Telegram ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že na Ukrajinu sa vracia 25 vojakov vrátane dvoch, ktorí bojovali v oceliarňach Azovstaľ v meste Mariupol na juhu Ukrajiny. Mesto dobyli ruské jednotky v máji 2022.

"Návrat našich ľudí domov je niečo, na čom Ukrajina neustále pracuje, a nezastavíme sa, kým nevrátime späť všetkých našich ľudí," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Ukrajinský prezident zverejnil tiež fotografie oslobodených vojakov. Bolo na nich vidieť aj muža, ktorý sa práve podroboval lekárskej prehliadke, ako aj ďalšieho, ktorý sedel vo vozidle a v rukách zvieral ukrajinskú vlajku, píše AFP.

Rusko uviedlo, že jeho vojakom sa dostáva "nevyhnutnej psychologickej a zdravotníckej pomoci" v Bielorusku pred ich návratom do vlasti.

Obe strany zároveň potvrdili, že dohodu o výmene vojnových zajatcov sprostredkovali Spojené arabské emiráty.

Grobiani sa okrem podávania rúk vojnovým zločincom a vrahom ešte obdivne prechádzajú po Moskve. Píše Peter Tkačenko. (SME)

Rusko plánovalo teroristické útoky proti leteckým spoločnostiam po celom svete. Uviedol to poľský premiér Donald Tusk.

Tusk toto obvinenie oznámil po dnešnom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Varšave. Vyzval civilizovaný svet na spoločný postup. Kremeľ už skôr odmietol obvinenia, že Rusko stálo za sabotážami a podpaľačskými útokmi v Európe.

"Nebudem zachádzať do podrobností, môžem len potvrdiť opodstatnenosť obáv, že Rusko plánovalo teroristické útoky v leteckej doprave, a to nielen proti Poľsku, ale proti aerolíniám po celom svete," vyhlásil premiér.

"Sabotážne akcie, rôzne verzie vojny, akú Rusko vypovedalo nielen Ukrajine, ale celému civilizovanému svetu, vyžadujú spoločné kroky," povedal Tusk pred novinármi. "Poľsko zohráva kľúčovú úlohu v Európe v akciách proti sabotážam a diverziám, ktoré Rusko organizuje nielen na poľskom území," dodal podľa serveru Wirtualna Polska.

V médiách sa predtým objavili správy, že aj v Poľsku testovali ruskí agenti rozosielanie zápalných balíčkov kuriérskymi službami a leteckou dopravou. Západní bezpečnostní činitelia majú podozrenie, že ruská rozviedka stála za spiknutím, ktorého cieľom bolo umiestniť zápalné zariadenia v balíkoch do nákladných lietadiel smerujúcich do Severnej Ameriky.

Jeden balík vzbĺkol v prepravnom uzle v Nemecku a ďalší sa vlani vznietil v sklade v Anglicku. Rusko podľa poľskej vlády vedie hybridnú vojnu proti Poľsku a ďalším západným krajinám v odvete za ich podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii. Poľská vláda tiež obvinila Rusko a jeho spojencov Bielorusko z vyvolávania migračnej krízy na východnej hranici Európskej únie s cieľom vyvolať chaos a rozdelenie v EÚ. Poľský minister zahraničia vlani nariadil uzavrieť jeden z troch ruských konzulátov v krajine v reakcii na sabotáže, vrátane podpaľačských útokov, za ktorými podľa neho stála Moskva, pripomenula agentúra AP. (ČTK)

Európa musí zvýšiť svoje vojenské výdavky a lepšie koordinovať svoju obranu vzhľadom na hrozby Ruska, povedal fínsky prezident.

„Historické prázdniny sa už skončili", uviedol Alexander Stubb po utorkovom stretnutí lídrov NATO z krajín hraničiacich s Baltským morom.

Obavy o bezpečnosť regiónu v ostatných mesiacoch stúpli po poškodení niekoľkých podmorských telekomunikačných a elektrických káblov. Tieto incidenty sú podľa odborníkov a politikov súčasťou hybridných vojnových akcií organizovaných Ruskom.

„V tomto konkrétnom momente prichádza z Ruskej federácie veľa nekalých úmyslov a je to nový normál, s ktorým musíme žiť," povedal Stubb pre Euronews. Európa potrebuje „lepšie spojiť našu obranu" a úzko spolupracovať so Spojenými štátmi, dodal fínsky prezident. (SITA)

Poľsko urýchli cestu Ukrajiny do EÚ počas svojho predsedníctva, uviedol poľský premiér po rokovaní so Zelenským.

Poľsko, ktoré teraz predsedá Rade EÚ, je jedným z hlavných spojencov Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii. (ČTK)

Vo Volgograde na juhu Ruska ráno vypukol požiar v rafinérii patriacej spoločnosti Lukoil.

Uviedol to volgogradský server v1.ru. 

Očití svedkovia sa na sociálnych sieťach podelili o zábery. Mestské úrady tvrdia, že príčiny požiaru zisťujú, ale už je podľa nich jasné, že nijako nesúviseli s vonkajším pôsobením. Na podnik Lukoilu vlani útočili ukrajinské drony a dvakrát ho poškodili, pripomenul server The Moscow Times.

Požiar podľa očitých svedkov vypukol okolo štvrtej ráno miestneho času. Na záberoch sú vidieť obrovské plamene a k nebi stúpa hustý dym. Úrady tvrdia, že teraz je už všetko uhasené a požiar sa zaobišiel bez obetí a ranených.

Volgogradská rafinéria Lukoilu je najväčší výrobca pohonných hmôt na juhu Ruska, jej kapacita predstavuje 14,8 milióna ton. 

Nové americké sankcie na ruskú ropu by mohli výrazne narušiť dodávky, píše Medzinárodná agentúra pre energiu.

 Prognózu dodávok z Ruska a z Iránu na tento mesiac ale IEA ponechala bez zmeny.

Plný dopad sankcií vyhlásených minulý týždeň v piatok je však podľa agentúry stále nejasný. Agentúra uviedla, že opatrenia Washingtonu by mohli viesť k zhoršeniu rovnováhy na trhu s ropou a pohonnými látkami.

Sprísnenie sankcií a tiež chladné počasie na severnej pologuli spôsobili, že cena ropy sa v minulých dňoch vyšplhala nad 80 dolárov za barel. Severomorská ropa Brent dosiahla štvormesačné maximum 81 USD za barel, čo je zhruba o osem dolárov viac ako pred mesiacom.

Výhľad podľa IEA naznačuje, že bude trh s ropou v tomto roku v prebytku. Rast ponuky totiž prevyšuje utlmený rast dopytu. (ČTK)

Ukrajina musela v šiestich regiónoch núdzovo prerušiť dodávky elektriny, uviedol minister energetiky Haluščenko.

Hlásené neboli žiadne obete po ruskom masívnom útoku. Prezident Zelenskyj neskôr oznámil, že Rusko vypálilo viac než 40 rakiet a 70 dronov.

O zásahoch a škodách na dvoch zariadeniach kritickej infraštruktúry informovali úrady z miest Drohobyč a Stryj na západe Ukrajiny.

Štátna energetická spoločnosť Ukrenerho hlásila núdzové výpadky elektriny v Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti.

"Do tohto útoku bolo zapojených viac ako 40 striel vrátane balistických rakiet. Najmenej 30 z nich bolo zničených. Taktiež bolo vypustených vyše 70 ruských útočných dronov," uviedol Zelenskyj na sieti X.

Primátor západoukrajinského Ľvova Andrij Sadovyj informoval, že ruské sily zaútočili na energetickú infraštruktúru aj v tomto v regióne, zrejme strelami s plochou dráhou letu. Núdzové odstávky v Ľvovskej oblasti podľa neho však zavedené neboli.

O ruských raketách nad ukrajinskou Ľvovskou a Ivano-Franivskou oblasťou informovali aj ukrajinské kanály na Telegrame. Z oboch oblastí boli správy o výbuchoch. Niektoré zdroje naznačovali, že cieľom bola oblasť mesta Stryj s podzemným zásobníkom plynu.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo raketový útok na "kriticky dôležité zariadenia plynovej a energetickej infraštruktúry, ktoré zabezpečujú fungovanie ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu". Ciele ani ďalšie podrobnosti o útoku neuviedlo. (TASR)

Vyriešiť vojnu na Ukrajine potrvá niekoľko mesiacov alebo dlhšie, pripúšťajú vraj poradcovia Donalda Trumpa.

 Ten sľuboval, že konflikt rýchlo ukončí.

Dvaja spolupracovníci Trumpa, ktorý s ním diskutovali o vojne na Ukrajine, tvrdia, že na jej vyriešenie potrebujú niekoľko mesiacov.

Trumpove sľuby o ukončení vojny v priebehu jedného dňa po návrate do Bieleho domu označili za kombináciu predvolebnej kampane a nedostatočného pochopenia zložitosti konfliktu. Hovorili aj o nevyhnutnom čase na obsadenie nadchádzajúcej administratívy.

Vyjadrenia poradcov budúceho prezidenta USA sa zhodujú s výrokmi jeho nastupujúceho osobitného vyslanca pre Rusko a Ukrajinu. Generálporučíka vo výslužbe Keith Kellogg sa minulý týždeň v rozhovore pre Fox News vyjadril, že by chcel "riešenie" vojny dosiahnuť do sto dní.

Aj tento časový horizont je však príliš optimistický, povedal bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine John Herbst, ktorý teraz pôsobí vo washingtonskom think-tanku Atlantická rada. "Aby to fungovalo, musí Trump presvedčiť (ruského prezidenta Vladimira) Putina, že neústupnosť má svoje mínusy," dodal Herbst.

Nejednoznačné signály o možnej mierovej dohode podľa Reuters vysiela aj Rusko. Na jednej strane privítalo možnosť priamych rozhovorov Putina s Trumpom, avšak odmietlo niektoré návrhy jeho poradcov ako nevykonateľné.

O presných kontúrach Trumpovho mierového plánu sa ešte len uvažuje. Jeho poradcovia však z rokovaní vo všeobecnosti podporujú vypustenie možnosti členstva Ukrajiny v NATO prinajmenšom v dohľadnej budúcnosti, ako aj zmrazenie súčasnej situácie na bojisku. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do Poľska, uviedol to prezidentov hovorca.

Zelenskyj má vo Varšave rokovať s premiérom Donaldom Tuskom a so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom.

"Vojna, zbrane, sankcie, dejiny a oslabenie ruskej energetiky ako nástroja financovania vojny," uviedol o témach rokovania šéf prezidentskej kancelárie Jermak. "Všetci potrebujú slabého (ruského prezidenta Vladimira) Putina a silnú Európu," dodal. (ČTK)

Nemecko sa chystá dodať Ukrajine ďalších 60 riadených striel pre systémy IRIS-T, aby posilnilo jej obranu.

Zásielka v hodnote 60 miliónov eur podľa informácií agentúry DPA pochádza zo zásob nemeckých ozbrojených síl.

Rozhodnutie Berlína nadväzuje na návštevu ministra obrany Pistoriusa v Kyjeve, kde rokoval so Zelenským.

Pistorius povedal, že vopred neohlásenou návštevou Kyjeva chcel týždeň pred nástupom novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa vyslať signál, že Nemecko, spojenci v Európe a v NATO stoja pri Ukrajine počas ruskej invázie. (TASR)

Šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Malatinský poslal list ukrajinskému prezidentovi Zelenskému. (TASR)

Rusko uskutočnilo masívny letecký útok na Ukrajinu. Vo viacerých oblastiach museli preventívne prerušiť dodávky elektriny.

"Nepriateľ pokračuje v terorizovaní Ukrajincov," napísal na facebooku minister pre energetiku Herman Haluščenko a vyzval občanov, aby počas útoku zostali v krytoch.

Spoločnosť Ukrenerho, prevádzkovateľ ukrajinskej rozvodnej siete, informovala o výpadkoch elektriny v Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej a Krivovohradskej oblasti.

Úrady vo Ľvovskej oblasti zase oznámili, že boli zasiahnuté dve zariadenia kritickej infraštruktúry.

Útok tak ďalej zvýšil tlak na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktorá je veľmi častým cieľom ruských útokov.

Zastavením tranzitu ropy by Ukrajina porušila dve medzinárodné dohody, priznal premiér Šmyhaľ.

„Tranzit ropy cez územie Ukrajiny sa uskutočňuje v súlade s ustanoveniami Zmluvy o energetickej charte a Asociačnej dohody s EÚ o zabezpečení slobody tranzitu a tiež spĺňa podmienky šiesteho balíka sankcií EÚ,“ povedal Šmyhaľ počas „hodiny otázok o vláde“ v ukrajinskom parlamente.

Šmyhaľ zdôraznil, že porušenie medzinárodných záväzkov zo strany Ukrajiny by sa mohlo použiť ako základ na vyvodenie zodpovednosti za zastavenie nepretržitých dodávok ropy, najmä do Maďarska, Slovenska a Česka.

Naznačil, že v súdnych sporoch by na to Ukrajina mohla finančne doplatiť. (SITA)

Rusko označilo "Belgorodskú ľudovú republiku" za teroristickú organizáciu, fiktívna entita vznikla ako internetový mém.

Uviedli to ruské médiá, informuje o tom web Moscow Times.

Ruská federálna bezpečnostná služba doplnila zoznam teroristických skupín FSB v rámci "Medzinárodnej organizácie vytvorenej vo forme sociálneho hnutia Fórum slobodných štátov PostRuska". Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Ruskej federácie sa považujú za teroristické, pretože sa zasadzujú za rozpustenie Ruskej federácie.

Mnohé z organizácií takéto obvinenia odmietajú s tým, že sa snažia chrániť práva pôvodného obyvateľstva v Rusku a ich cieľom nie je podporovať separatizmus.

Fiktívna entita BĽR vznikla ako internetový mém, ktorý sa na ukrajinských sociálnych sieťach objavil ako reakcia na úspech ozbrojených skupín v Belgorodskej oblasti na juhozápade Ruska po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Jej vlajku tvorí belaso-žlto-čierna horizontálna trikolóra s nápisom v azbuke "Belgorodskaja narodnaja respublika" a znak belgorodskej oblasti uprostred. Názov paroduje samozvané Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku na východe Ukrajiny.

Obe vytvorili promoskovskí separatisti v roku 2014 a ich nezávislosť Moskva uznala iba krátko pred začiatkom invázie na Ukrajinu. Túto časť Ukrajiny Kremeľ neskôr anektoval po sporných referendách, ktoré neuznáva Kyjev ani Západ.

Mém však získal dostatočnú popularitu na to, aby v polovici roku 2022 gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladko verejne poprel klebety o BĽR, píše Moscow Times.

Google Maps fiktívnu adresu BĽR umiestnil do ruskej pohraničnej dediny Bezymeno a spája ju s ukrajinskou webovou iniciatívou "Chcem žiť".

Je určená pre ruských vojakov, ktorí sa snažia prebehnúť na druhú stranu. Ukrajinské sily tiež údajne distribuovali v oblasti letáky, v ktorých vyzývali obyvateľov, aby vyvesili jej vlajku alebo napísali BNR na strechy domov a vyhli sa tak útokom dronov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj dnes navštívi Varšavu, oznámil to úrad poľského premiéra Tuska.

Podrobnosti k ceste do poľskej metropoly agentúra Reuters neuvieda. Dá sa očakávať, že k hlavným témam stretnutia bude patriť obrana pred Ruskom.

Tusk v poslednom čase opakovane nalieha na západných predstaviteľov, že Ukrajina teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebuje podporu. Rovnaké výzvy robí aj Zelenskyj, keďže ukrajinská armáda posledné mesiace ustupuje pred ruskými silami.

Návšteva sa koná len krátko po tom, ako ukrajinské úrady povolili prvé exhumácie Poliakov zavraždených počas druhej svetovej vojny nacionalistami z Ukrajinskej povstaleckej armády vo Volyni, čo je teraz územie na západe Ukrajiny.

Historický spor kalil vzťahy Kyjeva a Varšavy, ktorá patrí k hlavným podporovateľom Ukrajiny. Tusk ukrajinské rozhodnutie označil za prelomové. (ČTK)

Rusko počas uplynulého dňa na Ukrajine stratilo takmer 1 600 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 812 670.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty a 52 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 780 tankov, 20 348 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 975 delostreleckých systémov.

Ukrajinské úrady vyhlásili letecký poplach pre celú krajinu, kyjevské vzdušné sily varovali pred prichádzajúcimi raketami.

"Kryvyj Rih, kryte sa! Vaším smerom letí strela z juhu," varovali ukrajinské vzdušné sily mesto. Zároveň upozorňovali na rakety smerujúce na Černihivskú oblasť na severe, Poltavskú oblasť v centrálnej časti Ukrajiny a tiež Mykolajivskú oblasť na juhu.

"Skupina riadených striel" smerovala aj na hlavné mesto Kyjev, uviedla armáda.

Varovania prišli iba deň po tom, čo Ukrajina oznámila najrozsiahlejšie letecké útoky na ruské územie počas vojny, ktorá sa začala vo februári 2022. Pri náletoch zasiahla továrne a energetické uzly vzdialené stovky kilometrov od frontovej línie.

Ruská armáda obvinila Kyjev, že pri jednom z úderov použila rakety dodané Spojenými štátmi a Britániou. V reakcii na to následne prisľúbila, že útok "nezostane bez odpovede".

Austrália nevylučuje žiadne možné kroky krajiny v súvislosti s údajným zabitím jedného z jej občanov ruskými silami.

Moskva podľa všetkého zajala Austrálčana Oscara Jenkinsa na Ukrajine, kde bojoval na strane Kyjeva.

Ministerka zahraničných vecí Penny Wongová uviedla, že vláda "usilovne" pracuje na overení správy o smrti Jenkinsa. Austrálska televízia Channel Seven s odvolaním sa na nemenované zdroje tvrdí, že sa našlo jeho telo, no zatiaľ nedošlo k oficiálnemu potvrdeniu identity.

V decembri minulého roka sa na internete objavilo video, na ktorom Jenkinsa vypočúva a udiera do tváre muž hovoriaci po rusky.

Austrálčan údajne bojoval vo vojne na Ukrajine na strane ukrajinských síl, píše agentúra  AFP.

Wongová pre americkú televíznu stanicu ABC News uviedla, že tento týždeň bol vo veci predvolaný ruský veľvyslanec. Zároveň zdôraznila, že aktuálne "nie sú vylúčené žiadne potenciálne kroky krajiny", pokiaľ dôjde k potvrdeniu správ.

Austrálsky premiér Anthony Albanese vyhlásil, že vláda je veľmi znepokojená. "Počkáme si na fakty, no pokiaľ utrpel Oscar Jenkins odsúdeniahodnú ujmu, austrálska vláda podnikne tie najprísnejšie možné kroky," povedal novinárom.

Ministerka zahraničných vecí prízvukovala, že Rusko je povinné zaobchádzať s vojnovými zajatcami v súlade s medzinárodným právom.

Vzťahy medzi Moskvou a Austráliou sú už dlhé roky napäté, pripomenula ministerka. Spomenula pritom inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, či zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines z roku 2014 raketovým systémom zem-vzduch, ktorý podľa všetkého patril ozbrojeným silám Ruskej federácie.

Pri havárii MH17 nad východnou Ukrajinou zahynulo 298 ľudí na palube vrátane 38 Austrálčanov. (TASR)

Ukrajina a Moldavsko by v budúcnosti mohli úplne prísť o svoju nezávislosť, vyhlásil blízky poradca Putina Patrušev.

Uviedol to v rozhovore pre bulvárny denník Komsomoľskaja Pravda.

"Nie je vylúčené, že Ukrajina tento rok prestane existovať," vyhlásil bývalý tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev.

Na svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy a vysvetlil ich tým, že Ukrajinu k zániku dovedie "rusofóbia a neonacistická ideológia". Moskva sa takýmito obvineniami pravidelne snaží ospravedlniť svoju inváziu na Ukrajinu.

V súvislosti s Moldavskom je podľa neho pravdepodobné, "že sa pripojí k inému štátu alebo úplne prestane existovať". Naznačil, že snaha Moldavska o členstvo v Európskej únii by napriek nesúhlasu Ruska mohla viesť k úplnému zániku krajiny. Svoj výrok taktiež bližšie nevysvetlil.

V rozhovore taktiež zopakoval tvrdenia ruského vedenia a vyhlásil, že Moskva bude súhlasiť iba s takou mierovou dohodou, ktorá zaručí, že si Rusko ponechá kontrolu nad ilegálne anektovaným ukrajinským Krymským polostrovom a nad Doneckou, Luhanskou, Chersonskou a Záporožskou oblasťou, píše DPA.

V súvislosti s plánmi novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny Patrušev predpokladá, že rozhovory o Ukrajine medzi Ruskom a USA by sa mali uskutočniť bez účasti iných západných štátov.

Podľa neho Moskva nemá o čom diskutovať s Britániou alebo Európskou úniou. (TASR)