Ukrajina potvrdila doteraz najväčší vzdušný útok na Rusko (SME Minúta)

Berlín bude pokračovať v podpore Kyjeva aj po spolkových parlamentných voľbách 23. februára, uistil Pistorius Zelenského.

Bez ohľadu na podobu budúcej nemeckej vlády zostane podpora "spoľahlivá, pevná a odhodlaná", povedal nemecký minister obrany Pistorius na návšteve Kyjeva. Nemecké voľby podľa neho nezmenia fakt, že "veľká európska krajina bojuje o svoje prežitie, o svoju slobodu".

Minister vyjadril nádej, že Nemecko nájde cestu, ako poskytnúť Ukrajine ďalšiu plánovanú podporu v hodnote troch miliárd eur. Rokovania o tom pokračujú, pretože Nemecko nemá po rozpade vládnej koalície schválený riadny rozpočet na rok 2025.

Zelenskyj sa znova poďakoval Berlínu za doterajšiu vojenskú pomoc, najmä za systémy protivzdušnej obrany. Príspevky Nemecka podľa neho predstavujú približne 16 percent celkovej podpory pre Ukrajinu.

Pistorius pre DPA povedal, že vopred neohlásenou návštevou Kyjeva chcel týždeň pred nástupom novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa vyslať signál, že Nemecko, spojenci v Európe a v NATO stoja pri Ukrajine počas ruskej invázie. (TASR)

Andrej Danko a Tibor Gašpar sa v Moskve stretli so Sergejom Lavrovom. Témou bola najmä vojna na Ukrajine a energetika.

Podľa Gašpara Rusko po porušení viacerých predchádzajúcich zmlúv zo strany Západu nevidí dôveryhodného partnera, s ktorým by mohlo uzavrieť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine. O aké zmluvy zmluvy ide, Gašpar neuviedol.

Ako pokračoval Gašpar, Lavrov sprostredkoval pohľad Ruska, prečo sa rozhodlo situáciu na Ukrajine riešiť vojensky. Medzi príčinami, ktoré na stretnutí ruský minister uviedol, bolo poškodzovanie práv ruskej menšiny na východe Ukrajiny vrátane úradných zákazov používania rodného jazyka, uviedol Gašpar. Ide pritom už o mnohokrát vyvrátené lži ruskej propagandy.

Rusi sú však podľa Gašpara ochotní rokovať o skončení konfliktu na Ukrajine. "Len tu musí byť niekto, kto ich chce počúvať, prečo sa rozhodli riešiť túto situáciu tak, ako sa rozhodli," povedal Gašpar.

Podpredseda NR SR upozornil, že kým sa nepomenujú príčiny konfliktu na Ukrajine, nie je možné ho ani vyriešiť.

Podľa Danka Lavrov na stretnutí hovoril o problematike energetických tokov do Európy a takisto o tom, čo predtým v tejto súvislosti vyhlásil na tlačovej konferencii. Na nej obvinil Spojené štáty z pokusu poškodiť plynovod TurkStream spájajúci európsku časť Turecka a ruský Krasnodarský kraj cez Čierne more. USA podľa Lavrova napomáhali Ukrajine pri pondelkovom (13. 1.) dronovom útoku na infraštruktúru plynovodu. (TASR)

Líder separatistického moldavského proruského Podnesterska rokoval v Moskveo probléme zastavených dodávok plynu.

Separatistická republika, ktorá je odkázaná na finančnú podporu Ruska, nie je schopná zabezpečiť obyvateľom kúrenie a teplú vodu od 1. januára, keď Moskva pre finančný spor zastavila dodávky plynu do Moldavska.

„Prezident (Vadim Krasnoselskij) rokoval v Moskve a témou bola skutočne energetická kríza," uviedla hlavná podnesterská televízia na komunikačnej platforme Telegram s odvolaním sa na Krasnoselského tlačovú tajomníčku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Podnestersku zavreli školy aj fabriky. Šetria plynom a zháňajú drevo Čítajte 

Neuviedla však, kedy Krasnoselskij Moskvu navštívil, ani s kým hovoril, ale niektoré moldavské médiá informovali, že do Ruska odcestoval v piatok a vrátil sa v utorok.

Ruský energetický gigant Gazprom zastavil dodávky plynu do Moldavska 1. januára s odôvodnením, že vláda v Kišiňove voči nemu má dlhy. Podľa Moldavska Gazprom problém s dlhmi neúmerne vyfukuje, pričom plyn do Podnesterska môže dodávať po trase, ktorá vedie cez Balkán. (SITA)

Nemecká armáda bude môcť zostreľovať podozrivé drony, ktoré sa v čoraz častejšie pohybujú nad dôležitými objektmi.

Predpokladá to návrh zákona, ktorý bude v stredu schvaľovať vláda v Berlíne a agentúra DPA ho získala v utorok.

Plánovaná zmena zákona o leteckej bezpečnosti by ozbrojeným silám umožnila použitie zbraní proti bezpilotným lietadlám. Dosiaľ majú oprávnenie prinútiť ich iba k zmene kurzu, pristátiu, prípadne pohroziť použitím zbraní alebo vystreliť varované výstrely.

Dodatočné právomoci vládni predstavitelia odôvodňujú tým, že v Nemecku čoraz častejšie pozorujú "nelegálne" drony nad kritickou infraštruktúrou a vojenskými objektmi, napísala DPA. Podľa návrhu by zostrelenie dronu bol možné v prípade ohrozenia životov alebo bezpečnosti kriticky dôležitého zariadenia.

Zmenu zákona musí schváliť Spolkový snem, kde ho vláda chce presadiť ešte pred predčasnými parlamentnými voľbami vo februári. Nie je však jasné, či bude mať dostatok hlasov, uviedla agentúra Reuters.

V poslednom čase hlásili v Nemecku prelety dronov okrem iného nad americkou leteckou základňou Ramstein, či miestami výcviku ukrajinských vojakov. V novembri minulého roka preletel dron okolo britskej lietadlovej lode, ktorá bola na návšteve v Hamburgu.

V pondelok nemecká polícia oznámila, že vyšetruje podozrenie z ruskej špionáže po spozorovaní bezpilotných lietadiel nad vojenskými základňami v Bavorsku. (TASR)

Rozsiahlu uhoľnú baňu pri Pokrovsku uzavreli a evakuovali, ruskí vojaci sa k nej priblížili na niekoľko kilometrov.

„Metinvest oznamuje pozastavenie prevádzky bane Pokrovsk z dôvodu vyvíjajúcich sa podmienok na frontovej línii, výpadkov dodávok energie a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie,“ uviedla oceliarska spoločnosť Metinvest, ktorá je majiteľom bane, vo vyhlásení.

Podľa výkonného riaditeľa bane Andrija Akulyča pred vojnou tamojšia ťažba zamestnávala približne 10-tisíc ľudí a ešte v roku 2023 vyprodukovala 5,6 milióna ton uhlia. Ruské sily sú podľa webovej stránky DeepState približne šesť kilometrov od centra Pokrovska. (SITA)

Talianska premiérka Meloniová chce pomôcť pri riešení situácie s dodávkami plynu na Slovensko po jeho zastavení. (TASR)

Rusko podľa Tibora Gašpara očakáva, že by tento rok mohlo dôjsť k posunom smerom k obnoveniu mieru na Ukrajine.

Andrej Danko je presvedčený, že vzťahy s Ruskom bude napokon obnovovať aj Európska únia. Poukázal na to, že Rusko je veľký štát, ktorý nemožno ignorovať. 

Obaja sa zhodli, že sa v Moskve dozvedeli od predsedníčky hornej komory ruského parlamentu Valentiny Matvijenkovej podrobné stanoviská Ruska ku konfliktu na Ukrajine.

Veľké zahraničné spoločnosti naďalej posielajú ruskému štátu na daniach miliardy eur.

Informovala o tom ukrajinská mimovládna organizácia B4Ukraine a týždenník Newsweek.

Správu s názvom "Korporátni podporovatelia ruskej vojny na Ukrajine: Bližší pohľad na dane a príjmy nadnárodných spoločností v Rusku v roku 2023" zostavila organizácia B4Ukraine v spolupráci s Kyjevskou ekonomickou školou.

V roku 2023 podľa dokumentu pokračovalo v podnikaní v Rusku 1600 nadnárodných korporácií, takmer tri štvrtiny z tých, ktoré mali na začiatku roka 2022 v krajine dcérske spoločnosti.

Tieto spoločnosti vrátane niektorých, ktoré medzičasom ukončili činnosť, dosiahli prostredníctvom svojich ruských dcérskych spoločností príjmy vo výške viac ako 196,9 miliardy amerických dolárov (193,08 miliardy eur), pričom 16,8 miliardy USD vykázali ako zisk.

V roku 2023 zahraničné nadnárodné spoločnosti zaplatili podľa odhadov dane v celkovej výške 21,6 miliardy USD, čím sa celková odhadovaná suma zaplatených daní od začiatku invázie na jar roku 2022 vyšplhala na 41,6 miliardy USD. To zodpovedá necelej tretine odhadovaného vojenského rozpočtu Ruskej federácie na rok 2025, čo poukazuje na významný finančný prínos, ktorý tieto zahraničné firmy stále majú pre ruskú ekonomiku, uvádza sa v správe.

V roku 2023 dosiahlo 827 firiem so sídlom v členských štátoch Európskej únie (EÚ) v Rusku príjmy vo výške 81,4 miliardy USD a zaplatilo daň zo zisku vo výške 3 miliardy USD.

Najväčšie celkové príjmy zaznamenali v Rusku americké spoločnosti, ktoré boli zároveň najvýznamnejším prispievateľom prostredníctvom daní zo zisku, pričom v roku 2023 odviedli do ruského štátneho rozpočtu 1,2 miliardy USD. Na druhom mieste boli nemecké firmy, ktoré v tom istom roku zaplatili na daniach zo zisku 692,5 milióna USD, nasledované Rakúskom (578,9 miliardy USD), Čínou (486,5 miliardy USD) a Francúzskom (357,9 miliardy eur).

Medzi jednotlivými spoločnosťami najviac peňazí do ruského rozpočtu odviedla v roku 2023 rakúska banková skupina Raiffeisen Group (491 miliónov USD), čínska automobilka Chery Automobile (221,9 milióna USD), americký tabakový koncern Philip Morris (219,6 milióna USD), jeho japonský konkurent Japan Tobacco International (182,3 milióna USD) a talianska banka UniCredit Bank (154,2 milióna USD). (TASR)

Komiks „Príhody Roba mládenca s ruským plynom“ práve prekonáva ďalšiu peripetiu. Píše Peter Schutz. (SME)

Ruský minister zahraničia Lavrov obvinil USA z pokusu poškodiť plynovod TurkStream.

Ten spája európsku časť Turecka a ruský Krasnodarský kraj cez Čierne more. USA podľa Lavrova napomáhali Ukrajine pri pondelkovom dronovom útoku na infraštruktúru plynovodu. 

Lavrov sa vyjadril deň po útoku ukrajinských dronov na kompresorovú stanicu v ruskom Krasnodarskom kraji, v ktorom začína plynovod TurkStream. Stanica sa nachádza približne 320 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine.

Rusko v pondelok uviedlo, že všetky drony zostrelilo, avšak úlomky poškodených strojov poškodili budovu stanice a infraštruktúru v jej blízkosti.

Podľa šéfa ruskej diplomacie USA tlačia na Ukrajinu, aby vyradila TurkStream z prevádzky. (TASR)

Košická univerzita vyzbierala 170 kg vosku pre Ukrajinu na výrobu zákopových sviečok. Jedna horí aj 18 hodín. (TASR)

Cynická obluda: Je to ako si dobrovoľne robiť diery do vlastného štítu.

(zdroj: Cynická obluda)

Ukrajinská armáda oznámila, že v noci uskutočnila doteraz najväčší vzdušný útok na Rusko.

Zasiahnuté boli podľa oznámenia cieľa vo vzdialenosti 200 až 1 100 kilometrov od ukrajinských hraníc, a to v Brianskej, Saratovskej a Tulskej oblasti, ale tiež v ruskej Tatárskej republike.

O rozsiahlom útoku aj ním spôsobených škodách v priebehu dňa informovali aj ruské zdroje.

Ruská protivzdušná obrana za uplynulých 24 hodín zostrelila šesť rakiet ATACMS, osem striel Storm Shadow a 180 ukrajinských dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Zásah podľa vyjadrenia generálneho štábu ukrajinských síl znovu utrpel sklad palív v Engeľse v Saratovskej oblasti. Toto zariadenie sa stalo cieľom ukrajinského útoku už pred niekoľkými dňami a hasičom potom päť dní trvalo, kým požiar uhasili.

Zasiahnutý bol tiež chemický závod v meste Seľco, kde sa podľa Kyjeva vyrába delostrelecká a iná munícia a súčasti pre riadené strely. Okrem toho útok mieril tiež na Saratovskú rafinériu a chemický závod Kazaňorgsintez v Tatárskej republike, v oboch zariadeniach podľa ukrajinskej strany vypukol požiar.

  (ČTK)

NATO spúšťa monitorovaciu misiu v Baltickom mori po predpokladaných sabotážach podmorských káblov. (TASR)

Rusko bude čakať od USA ohľadom Ukrajiny konkrétne kroky, vrátane schôdzky na najvyššej úrovni.

Počká si tiež na stanovisko zvoleného prezidenta Trumpa, až sa ujme funkcie. Uviedol to ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Tiež povedal, že Rusko je pripravené rokovať o bezpečnostných zárukách "pre krajinu, ktorá sa teraz nazýva Ukrajina, alebo pre časť tejto krajiny".

Lavrov s odvolaním sa na Západ bez toho, aby vymenoval konkrétne krajiny, tvrdil, že sám problém netkvie v Ukrajine, ale v tom, že "Ukrajinu využívajú, aby oslabili Rusko".

Každopádne podľa ministra musí byť "odstránená hrozba na západnom krídle" Ruska, a to sa môže stať jedine v kontexte širších dohôd (so Západom).

Lavrov tiež pred novinármi dal najavo, že Ukrajina by sa mala vzdať Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, Donbasu na východe krajiny a tiež "Novoruska", teda pásu územia pri pobreží Čierneho mora siahajúceho až k Moldavsku. (ČTK)

Nemecko vyšle svoje lode na ochranu infraštruktúry na dne Baltského mora.

V rámci svojich možností sa bude tiež podieľať na ochrane. Na tento účel poskytne niekoľko lodí, oznámil v Helsinkách kancelár Olaf Scholz.

Nemecko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko reagujú summitom vo fínskej metropole na nedávne incidenty, pri ktorých boli zrejme úmyselne poškodené elektrické vedenia a telekomunikačné káble uložené na dne Baltského mora.

Švédska vláda v nedeľu oznámila, že na ochranu podmorskej infraštruktúry vyčlení tri vojenské lode a prieskumné lietadlo ASC 890. Pobrežná stráž poskytne štyri lode, ďalších sedem bude v pohotovosti.

Podľa informácií DPA sa na tejto operácii zúčastní celkovo približne desať námorných lodí. Estónska námorná loď už hliadkuje vo Fínskom zálive, svoje plavidlá poskytne aj Fínsko. (TASR)

SaS má podozrenie, že predmetom rokovaní bol dodatok, ktorý by znemožnil žalovať Gazprom.

"Vyzývame preto ministerstvo hospodárstva, aby zverejnilo, čo bolo predmetom rokovaní v Petrohrade alebo v Moskve, a či bol predmetom rokovaní aj nejaký dodatok s Gazpromom. Ak tomu tak nie je, žiadame, aby poskytli informácie verejnosti o tom, v akom stave sa nachádza žaloba SPP voči Gazpromu," vyhlásil poslanec Karol Galek na tlačovej konferencii.

Dodal, že premiér Fico na európskom výbore hovoril o tom, že chcel Gazprom presvedčiť, aby plyn dodával len na rusko-ukrajinskú hranicu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok SaS má podozrenie, že bol podpísaný dodatok, ktorý by znemožnil žalovať Gazprom Čítajte 

Rusko a Spojené štáty komunikujú len na technickej úrovni a nie v rámci riadneho politického dialógu.

Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. 

"Ako viete, existujú isté komunikačné kanály medzi Washingtonom a Moskvou, a to tak vojenské, ako aj diplomatické. Ide však skôr o technické kontakty, pričom politický dialóg alebo dialóg na najvyššej úrovni sa neuskutočňuje," povedal Peskov.

Denník The New York Times predtým informoval, že dosluhujúci americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin udržiavajú nepriame komunikačné kanály, hoci spolu nehovorili od začiatku invázie ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.

Ruský premiér Mišustin pricestoval do hlavného mesta Vietnamu na dvojdňovú návštevu.

Chce prehĺbiť vzťahy medzi týmito dvoma dlhoročnými spojencami.

Podľa oficiálneho denníka vietnamskej vlády na programe sú rokovania o „dôležitých projektoch spolupráce v oblasti energetiky a priemyslu... s cieľom vytvoriť impulz na podporu vzťahov medzi Vietnamom a Ruskom."

Mišustinova cesta sa koná pol roka po návšteve ruského vodcu Vladimira Putina v Hanoji počas ktorej, vtedajší vietnamský prezident To Lam vyjadril záujem posilniť obrannú spoluprácu s Moskvou, ktorá je už desaťročia hlavným dodávateľom zbraní pre Vietnam.

V pondelok bol v Hanoji generálny riaditeľ ruského jadrového gigantu Rosatom Alexej Lichačov. (SITA)

Čas na uzavretie zmluvy o ubytovaní odídenca z Ukrajiny by sa mal skrátiť zo 120 dní na 60 dní.

A to od jeho prvého poskytnutia dočasného útočiska. Zmena sa netýka zraniteľných osôb, ktorými sú deti alebo napríklad starší ľudia.

Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý ministerstvo vnútra predložilo do pripomienkového konania.

Nariadenie vlády reflektuje zmeny v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o azyle. Ak vláda nariadenie prijme, do účinnosti by malo vstúpiť 1. marca 2025.

Po zmene zákona o azyle majú ľudia poskytujúci ubytovanie pre odídencov nárok na príspevok len počas 60 dní, ak to nie sú zraniteľné osoby. Pobyt v azylovom centre je možný rovnako na maximálne 60 dní. (TASR)

Medzinárodné letisko v ukrajinskom Ľvove zvažuje možnosť obnovenia civilných letov.

Stalo by sa tak za predpokladu, že sa podarí zaistiť bezpečnostné požiadavky. 

„Uvažujeme o možnosti obnovenia civilných letov počas stanného práva za podmienok, ktoré spĺňajú všetky bezpečnostné požiadavky pre lietadlá, cestujúcich a infraštruktúru," uviedlo letisko.

Ľvovské letisko počas obdobia stanného práva optimalizovalo svoju pracovnú silu a udržalo si 30 percent predvojnového personálu. „Zostávajúci personál si udržiava svoju kvalifikáciu a po obnovení prevádzky bude pripravený poskytnúť kvalitné služby pre malý počet letov," dodalo letisko.

Premiér Fico nepôjde podľa Gašpara v piatok do Kyjeva, aby rokoval s ukrajinským prezidentom o tranzite plynu.

Ruskej štátnej agentúre TASS to povedal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý je od nedele spolu s Dankom na návšteve v Moskve.

"Premiér Fico včera zverejnil otvorený list Zelenskému a pozval ho na rokovanie. Zelenskyj odvetil, že má prísť v piatok do Kyjeva. To nie je možné. Myslím, že sa to nestane," povedal Gašpar.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico podľa Gašpara v piatok do Kyjeva nepôjde. Myslím, že sa to nestane, povedal Čítajte 

(ČTK)

Združenie Mier Ukrajine štartuje ďalšiu fázu zbierky na muníciu pre Ukrajinu.

Predstavitelia združenia to oznámili v tlačovej správe počas návštevy Kyjeva.

Táto iniciatíva, pod názvom MY SME EURÓPA - POSIELAME ĎALEJ, nadväzuje na úspešné zbierky z minulých rokov a je jasným odkazom, že Slovensko stojí na strane slobody a demokracie.

"Naším cieľom je podporiť Ukrajinu konkrétnymi skutkami, zatiaľ čo niektorí predstavitelia slovenskej vlády svojimi krokmi ohrozujú našu bezpečnosť a slobodu," píše sa v tlačovej správe.

Vlani sa v rámci kampane Munícia pre Ukrajinu spolu s Českom podarilo vyzbierať viac ako 4,7 milióna eur. (SME)

Tlačová konferencia inciatívy Mier Ukrajine z Kyjeva.

Musíme predpokladať, že incidenty v Baltskom mori sú súčasťou hybridnej stratégie, uviedol nemecký kancelár Scholz.

Scholz je v Helsinkách na rokovaním lídrov členských krajín NATO susediacich s Baltským morom. Pobaltské a škandinávske štáty zaviedli v posledných týždňoch zvýšené bezpečnostné opatrenia na ochranu podmorských káblov, z ktorých niekoľko bolo poškodených.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyjadrila znepokojenie nad ruskou tieňovou flotilou. Podľa nej ide pre Rusko o jeden zo spôsobov, ako pokračovať vo vojne v Európe.

Litovský prezident Gitanas Nauséda zas zdôraznil, že tri poškodenia podmorských káblov v Baltskom mori počas posledných 13 mesiacov ukazujú, že nejde o nešťastnú náhodu a že je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že ide o úmyselné činy zo strany nepriateľských štátov. (ČTK)

Harabin by sa mal opätovne postaviť pred súd vo veci obžaloby pre schvaľovanie ruskej invázie na Ukrajinu až v apríli.

Ako totiž uviedla hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková, súd termín pojednávania pôvodne vytýčený na 22. januára zrušil z dôvodu ospravedlnenia obžalovaného.

Proces týkajúci sa schvaľovania ruskej invázie na Ukrajinu sa mal pritom začať už v marci minulého roku, nakoniec však nedošlo ani k prednesu obžaloby.

Sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Buvala musel totiž pojednávanie odročiť, keďže obžalovaný podal sťažnosť na najvyšší súd proti rozhodnutiu sudcu prijať podanú obžalobu.

Obžalovaný bývalý šéf najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti Harabin ešte pred rozhodnutím súdu o odročení vyhlásil celú vec za nulitnú. V rozhodnutí generálneho prokurátora, ktorým ustanovil intervenujúceho prokurátora, v tejto veci totiž neuviedol jeho meno.

„Je to nikto, preto nemôžeme konať vôbec,“ povedal v marci 2024 Harabin na margo prítomného prokurátora. Zároveň skonštatoval, že dotyčný prokurátor pácha trestnú činnosť a nepozná právo.

Vyhlásil tiež, že ruský útok na Ukrajinu nemôže byť považovaný za agresiu, keďže o tom nerozhodla Bezpečnostná rada OSN. Na marcové pojednávanie prišlo Harabina podporiť viacero sympatizantov, napríklad aj vydavateľ časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas.

Prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry podal na bývalého ministra spravodlivosti a expredsedu Najvyššieho súdu SR Harabina obžalobu ešte v júni 2023. Harabin po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu na sociálnej sieti napísal, že by urobil presne to isté, čo Putin.

V tejto súvislosti na neho boli podané viaceré trestné oznámenia zo strany vtedajších poslancov parlamentu, napríklad Juraja Šeligu, Andreja Stančíka, Kristiána Čekovského, Jána Benčíka alebo Ondreja Dostála. (SITA)

Ukrajinský dron zasiahol zásobník plynu v ruskej Tatárskej republike a spôsobil požiar, tvrdia tamojší predstavitelia.

Médiá zverejnili zábery plameňov a čierneho dymu neďaleko mesta Kazaň v Tatársku a informovali, že ukrajinský dron zasiahol sklad skvapalneného plynu v blízkosti chemickej továrne.

"Po útoku dronu sa vznietila nádrž s plynom," oznámila na Telegrame tamojšia vláda. Dodala, že pri útoku či následnom požiari podľa nej nebol nikto zranený.

Prezident Tatárskej republiky Rustam Minnichanov na svojom telegramovom účte oznámil, že bol na mieste útoku a že sa záchranným zložkám podarilo požiar uhasiť. Podľa neho neboli zaznamenaná žiadne obete ani vážne škody.

O "masívnom" ukrajinskom raketovom útoku informoval aj gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz, ktorý neuviedol, aké rakety Ukrajinci použili.

Ukrajinské drony nadránom opäť zaútočili na ciele pri meste Engeľs v Saratovskej oblasti ležiacej na juhovýchode európskej časti Ruska. Tamojší gubernátor Roman Busargin na Telegrame napísal, že pri dronovm útoku bol "poškodený priemyselný areál". Neuviedol žiadne podrobnosti. Busargin dodal, že pre útoky budú v utorok školy zatvorené a vyučovanie prebehne online.

Ukrajina zaútočila na Engeľs aj minulú stredu a zasiahla sklad paliva. Pri snahách uhasiť požiar zahynuli dvaja hasiči.

Ruské úrady tiež obmedzili lety v Kazani, Saratove, Penze, Uljanovsku a Nižnekamsku, píše Reuters. V Nižnekamsku sa nachádza veľká rafinéria Taneco a podľa vyjadrenia na účte Shot sa v jej oblasti rozozvučali sirény.

Ukrajina pravidelne útočí na ruské vojenské a energetické ciele v rámci odvety za ruské útoky na jej území, ktoré začali vo februári 2022 po invázii ruských vojsk na Ukrajinu. (TASR)

O tom, či Slovensko príde aj o tranzit ropy ropovodom Družba, by sa malo rozhodnúť do začiatku februára.

Ukrajinskí poslanci okolo bývalého prezidenta Petra Porošenka predložili do svojho parlamentu návrh zákona, ktorým by sa zastavil po plyne aj tranzit ropy cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ. O návrhu zákona by mali poslanci rokovať do jedného mesiaca od jeho predloženia, čiže do 6. februára.

Návrh zákona by zakázal tranzit ruskej ropy všetkými druhmi dopravnej infraštruktúry, najmä ropovodom Družba, počas stanného práva. Po prípadnom schválení zákona by sa mal tranzit ropy úplne zastaviť do 3 mesiacov. Predložený návrh zákona hovorí aj o zákaze tranzitu plynu cez Ukrajinu, a to taktiež minimálne počas trvania stanného práva.

Bratislavská rafinéria Slovnaft s tranzitom ruskej ropy cez ropovod Družba počíta najmenej do roku 2027. „Ropovod Družba je stále kľúčovou dopravnou trasou nielen pre Slovensko, ale aj Česko, Maďarsko a severná vetva pre Nemecko a Poľsko,“ povedal pre agentúru SITA hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Slovnaft sa od roku 2022 pripravuje postupne na diverzifikáciu a investuje 200 miliónov eur do efektívneho spracovania aj iných typov rôp. „Tento program ukončíme v roku 2027,“ podotkol Molnár.

Pre priemysel je podľa bratislavskej rafinérie Slovnaft akákoľvek politická eskalácia prvkom nestability, ktorá neprispieva k celkovému podnikateľskému prostrediu. (SITA)

Ukrajina momentálne nie je dostatočne silná na mierové rozhovory s Ruskom, vyhlásil generálny tajomník NATO Rutte.

„V tejto chvíli tam Ukrajina jednoznačne nie je, pretože v tejto chvíli nemôže vyjednávať z pozície sily,“ povedal Rutte zákonodarcom Európskej únie. „Musíme urobiť viac, aby sme sa zmenou trajektórie konfliktu ubezpečili, že sa môžu dostať do pozície sily.“

Na budúci týždeň sa prezidentskej funkcie v Bielom dome ujme Donald Trump, ktorý v predvolebnej kampani sľuboval rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Jeho sľuby však vyvolali obavy, že by mohol obmedziť americkú podporu Kyjevu a prinútiť ukrajinských lídrov k bolestivým ústupkom. Trump preberá moc po takmer troch rokoch vojny, keď sú unavené ukrajinské sily zatlačené späť na frontovú líniu.

„Všetci chceme, aby sa táto vojna skončila, ale predovšetkým chceme, aby vydržal mier,“ povedal Rutte. „Mier nevydrží, ak sa Putin presadí na Ukrajine, pretože potom bude pokračovať.“

Šéf NATO varoval, že zlá dohoda pre Ukrajinu by povzbudila Rusko a jeho spojencov, akými sú Čína, Severná Kórea a Irán. „Som presvedčený, že mier môže trvať len vtedy, ak Ukrajina príde k stolu z pozície sily. Na to potrebuje našu neustálu pomoc, viac zbraní a to rýchlejšie, aby sa mohla lepšie brániť a vyjednať dobrú dohodu pre Ukrajinu, pre Európu a pre svet.“

Rutte zopakoval, že trvá na tom, že Európa musí masívne zvýšiť svoje výdavky na obranu, najmä preto, že je to kľúčová požiadavka Trumpa. Líder NATO uviedol, že hranica aliancie vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu „ani zďaleka nestačí“ na to, aby čelila hrozbe zo strany Moskvy.

„Ak to neurobíme, sme v bezpečí teraz, ale nie o štyri alebo päť rokov,“ povedal. „Takže ak to neurobíte, choďte na kurzy ruštiny alebo odíďte na Nový Zéland.“ (SITA)

Nemecký minister obrany Pistorius pricestoval do Kyjeva na rokovania s tamojšou vládou o ďalšej pomoci Ukrajine.

Informuje o tom agentúra DPA.

Pistoriusova návšteva Ukrajiny nebola z bezpečnostných dôvodov vopred ohlásená. Politik z tábora nemeckých sociálnych demokratov pre DPA po príchode do Kyjeva povedal, že s tamojším vedením plánuje rokovať o ďalej pomoci Ukrajine, ako aj získať obraz o vojenskej situácii v krajine.

Pistorius v pondelok odovzdal Ukrajine prvé z niekoľkých desiatok samohybných húfnic RCH 155 nemeckej výroby, ktoré podporia ukrajinské delostrelectvo.

Nemecký šéf rezortu obrany zároveň naliehal na pokračovanie zvyšovania výdavkov Nemecka na obranu výrazne nad hranicu dvoch percent HDP, ktoré od svojich členov žiada NATO.

Rusko prišlo o ďalších vyše 1 300 vojakov a takmer 50 delostreleckých systémov, uviedol generálny štáb ukrajinských síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 811 090 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 330 vojakov, tri tanky, 11 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 47 delostreleckých systémov a 83 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 767 tankov, 20 326 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 33 791 vozidiel a autocisterien, 21 923 delostreleckých systémov, 1 262 odpaľovacích raketových systémov, 1 044 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 22 276 dronov, 3 018 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 696 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajina podnikla v noci masívny útok na viaceré ruské regióny dronmi a americkými strelami ATACMS.

Informujú o tom ruské telegramové kanály a proruskí vojnoví blogeri.

Telegramový kanál Shot napísal, že ruská protivzdušná obrana zostrelila vyše 200 ukrajinských dronov a päť rakiet ATACMS.

Drony podľa médií zasiahli priemyselné podniky a zariadenia v mestách Engels, Saratov a Kazaň.

Ruské ministerstvo obrany, ktoré o podobných útokoch obvykle informuje, sa k nim v utorok zatiaľ nevyjadrilo. Agentúra Reuters poznamenala, že nebola schopná tieto správy bezprostredne potvrdiť.

V ruskom meste Engeľs, kde sa nachádza základňa ruských strategických jadrových bombardérov, dron poškodil bližšie neurčený priemyselný podnik, uviedol bez ďalších podrobností gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin.

"Saratov a Engels sa dnes stali terčom rozsiahleho útoku bezpilotných lietadiel," napísal gubernátor na sociálnej sieti.

Protivzdušná obrana zostrelila "veľký počet" dronov, tie však poškodili "dva priemyselné podniky v Saratove a Engelse". Poškodená môže byť saratovská rafinéria, dodal server BBC News s odvolaním sa na video, zverejnené na telegrame. (ČTK)

Lídri Európskej únie, Spojeného kráľovstva a NATO budú 3. februára v Belgicku rokovať na výnimočnom obrannom summite.

Summitu sa zúčastní i britský premiér s generálnym tajomníkom NATO. Udeje sa tak dva týždne po návrate Trumpa do Bieleho domu.

Rozhovory sa uskutočnia v okamihu, keď kľúčoví ukrajinskí podporovatelia - Británia a EÚ - ostražito sledujú Trumpove sľuby o rýchlom ukončení konfliktu po prevzatí moci. Trump, ktorého inaugurácia sa uskutoční 20. januára, tiež požiadal členov NATO o zvýšenie svojich výdavkov na obranu.

„Európa potrebuje prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu,“ napísal v pondelok šéf Európskej rady António Costa v liste, v ktorom pozýva hlavy štátov a vlád EÚ na rozhovory na zámku Limont, hodinu cesty od Bruselu.

„Verím, že zdieľame podobné hodnotenie hrozieb, ktorým Európa čelí,“ povedal Costa členským štátom. Doplnil, že ruská agresia proti Ukrajine znamená návrat „vojny vysokej intenzity“ na kontinent, pričom spomenul aj rastúcu hrozbu zo strany hybridných a kybernetických útoky proti členským štátom.

„Mier v Európe závisí od toho, či Ukrajina získa komplexný, spravodlivý a trvalý mier,“ zdôraznil Costa a varoval, že geopolitické vyhliadky bloku „zostanú v dohľadnej budúcnosti náročné“.

Trump sa ujíma moci takmer tri roky po začiatku ruskej invázie, keď sú unavené ukrajinské sily zatlačené späť na frontovú líniu.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová minulý týždeň zopakovala, že dúfa, že Spojené štáty zachovajú podporu Kyjevu, ale ak nie, Európa je pripravená prevziať vedenie. (SITA)

Ruská tajná služba pridala do zoznamu teroristických organizácií prvýkrát aj ruské médium Komi Daily. (TASR)

Ukrajina v noci opäť zažila nálety ruských dronov a podnikla útoky v Rusku.

Ruský úrad civilného letectva (Rosaviacija) v utorok oznámil dočasné uzavretie letísk v mestách Kaluga, Kazaň, Saratov a Tambov. Dôvod ich uzavretia úrad neoznámil. Ozrejmil len, že sa tak stalo v záujme zaistenia bezpečnosti letov, informovala britská stanica BBC.

Letiská v Rusku sú v poslednom čase zvyčajne dočasne zatvorené kvôli náletom ukrajinských bezpilotných lietadiel, a teda aj práci protivzdušnej obrany v regióne, kde sa letisko nachádza.

BBC doplnila, že ukrajinské drony v utorok nadránom opäť zaútočili na ciele pri meste Engeľs v Saratovskej oblasti ležiacej na juhovýchode európskej časti Ruska. Miestni obyvatelia na sociálnej sieti VKontakte hlásia výbuchy. V školách bolo zrušené prezenčné vyučovanie - výučba sa uskutoční online.

Minulý týždeň ukrajinské drony v meste Engeľs zasiahli sklad paliva, ktorý ešte stále horí.

V Engeľse je aj letecká základňa ruskej armády. Z jej letiska štartujú strategické bombardéry, ktoré následne raketami útočia na Ukrajinu.

Nálety dronov v noci na utorok odrážala aj Tulská oblasť v centre európskej časti Ruska, kde protivzdušná obrana v oblasti mesta Aleksin zneškodnila 16 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Gubernátor Dmitrij Miľajev informoval, že k obetiam na životoch nedošlo a škody nie sú veľké: trosky z dronu podľa neho poškodili niekoľko áut a hospodárskych budov a rozbili aj okná na bytovom dome.

Jeden ukrajinský dron hlásili v noci na utorok aj z Voronežskej oblasti v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Podľa gubernátora Alexandra Guseva si útok nevyžiadal obete ani škody.

Terčom útoku dronov bolo aj stredoruské mesto Kotovsk v Tambovskej oblasti, kde sa nachádza výcvikové stredisko ruských raketových síl.

Najmenej 14 dronov zlikvidovala aj protivzdušná obrana v Rostovskej oblasti na juhu Ruska.

Ďalší nočný útok bezpilotných lietadiel zažila opäť aj ukrajinská metropola Kyjev. Okrem toho ukrajinské monitorovacie kanály hlásia dve desiatky dronov typu Šáhid nad niekoľkými regiónmi krajiny: okrem Kyjeva aj nad Žytomyrskou, Dnepropetrovskou, Kirovohradskou, Odeskou a Poltavskou oblasťou.

Drony vstúpili do ukrajinského vzdušného priestoru aj na severe - v Sumskej oblasti -, odkiaľ sa presúvajú na západ, doplnila BBC. (TASR)

Zelenskyj hovoril s prezidentom Macronom o myšlienke nasadenia západných "kontingentov" na Ukrajine.

Ukrajinský líder nespresnil, či hovoril o vyslaní bojových jednotiek alebo mierových síl v rámci dohody o ukončení takmer tri roky trvajúcej vojny s Ruskom.

"Bol to dosť dlhý a podrobný rozhovor. Hovorili sme o obrannej podpore – rôznych formách obrany, balíkoch zbraní pre Ukrajinu," povedal Zelenskyj vo večernom príhovore.

"Hovorili sme aj o nasadení partnerských kontingentov a výcviku našej armády," doplnil.

Macron hovoril o myšlienke vyslania západných vojakov na Ukrajinu už predtým a v decembri s poľským premiérom Donaldom Tuskom diskutoval o možnosti umiestniť tam mierové jednotky v prípade prímeria.

Moskva minulý rok zrýchlila svoj postup na Ukrajine, ktorej preťažená armáda trpí vyčerpanosťou a nedostatkom vojakov. (TASR)

Ministri obrany Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska a Talianska posilnia snahy o podporu zbrojného priemyslu na Ukrajine.

Na spoločnom stretnutí vo Varšave tiež potvrdili, že Kyjevu budú aj naďalej pomáhať v jeho boji proti ruskej invázii. Prostredníctvom videospojenia sa k rokovaniu pripojil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Päťstranná schôdzka vo Varšave je novým formátom rokovaní - E5 -, ktorý vznikol po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA. Rozhovory vo Varšave sa zamerali na rozvoj výrobných kapacít v zbrojárstve v európskych štátoch, ako aj na rozvoj spoločných iniciatív s Ukrajinou.

"Možnosti spolupráce s Ukrajinou v zbrojárskej výrobe ešte neboli vyčerpané," uviedol poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Doplnil, že rok 2025 musí byť "rokom expanzie obranného priemyslu Európy". Podľa jeho slov Európa "musí ukázať jednotu, nielen v slová o hodnotách, ale aj pri realizácii týchto hodnôt". Zdôraznil, že spojenci na stretnutí potvrdili svoju podporu Ukrajine a odhodlanie pokračovať v darúvaní vojenského materiálu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý pred rokovaním zopakoval varovanie pred znížením vojenskej pomoci pre Ukrajinu, v úvode konzultácií vo Varšave opäť ubezpečil, že spojenci budú podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

Podľa webu Deutsche Welle Pistorius pripomenul minulotýždňové stretnutie so Zelenským na vojenskej základni Ramstein a dodal, že "situácia na Ukrajine je stále veľmi napätá a potreba podpory je stále enormná".

Po rokovaní nemecký minister označil za evidentné, že "ak sú peniaze a výrobné kapacity, Ukrajina je schopná najrýchlejšie adekvátne vybaviť svoje sily".

Pripomenul, že Ukrajina v súčasnosti disponuje výrobnými kapacitami, ktoré je potrebné využiť na čo najskoršie prepojenie ukrajinského priemyslu s európskymi podnikmi. Spomenul úspešné príklady takejto spolupráce pri výrobe dronov či softvéru. Dodal, že pre spojencov je prínosné využiť ukrajinské know-how vyvinuté počas vojny. "To je pridaná hodnota," skonštatoval Pistorius.

Informoval, že pätica ministrov obrany sa rozhodla založiť pracovnú skupinu, ktorá bude hľadať najlepšie spôsoby, ako zvýšiť efektivitu spolupráce v rámci spoločných aktivít s Ukrajinou.

Pokiaľ ide o posilnenie európskeho piliera NATO, podľa nemeckého ministra obrany nemožno strácať čas. "Zdôraznili sme, že spolupráca medzi Európskou úniou a NATO zostáva ústrednou a čoraz dôležitejšou otázkou," informoval.

Objasnil, že cieľom je, aby tento pilier dosiahol primeranú úroveň odstrašujúcich a obranných schopností. Zdôraznil, že z jeho iniciatívy sa pracovná skupina zameria na to, ako urýchliť nákupy zbraní, štandardizáciu technológií, ich certifikáciu a schvaľovanie na použitie.

Hlavným bodom rozhovoru s ukrajinským ministrom obrany Rustem Umerovom bol rozvoj výrobných kapacít medzi výrobnými spoločnosťami z piatich krajín a Ukrajinou. Kosiniak-Kamysz upozornil, že v súčasnosti existujú nevyužité možnosti takéhoto rozvoja.

Poľský minister oznámil ochotu pokračovať v súčasnom formáte aktivít E5 a opätovne potvrdil "spojenecké záväzky voči sebe navzájom a transatlantické vzťahy s partnermi zo Spojených štátov".

Podľa jeho názoru by Európa "mala byť lídrom", ktorý prevezme vedúcu úlohu v aktivitách pre rozvoj zbrojného priemyslu a obrany. Zdôraznil, že Európa by mala na bezpečnosť vynaložiť viac prostriedkov, aby udržala prítomnosť amerických jednotiek a spojencov v Európe, "pretože je to jednoducho nevyhnutné". "Európa však musí ukázať svoju silu," deklaroval.

Ministri v rámci zvyšovania obranného potenciálu svojich krajín diskutovali aj o spoločných vojenských cvičeniach, ktoré by sa podľa Kosiniaka-Kamysza mohli uskutočniť v roku 2026 - "samozrejme s hlavnou úlohou NATO, pretože bez neho sa nič nestane".

Poľský minister obrany tiež oznámil, že na ďalšom stretnutí skupiny E5 v Paríži sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová a nový komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius. (TASR)

Gubernátor ruskej Brianskej oblasti informoval o ukrajinskom vzdušnom útoku na ním spravovaný región.

Ruská protivzdušná obrana podľa neho zničila všetky vzdušné ciele.

Telegramové kanály Mash, Shot alebo Astra uviedli, že cieľom útoku sa stal chemický závod, píše web Meduza. Podľa Rádia Sloboda podnik vyrába výbušniny.

Kyjev sa nevyjadril.

V Brianskej oblasti boli večer počuť explózie, napísalo rádio s odvolaním sa na telegramové kanály. Podľa niektorých z nich sa terčom stal chemický závod pomenovaný po 50. výročí vzniku ZSSR v dedine Seľco, ktorý bol podľa Meduzy cieľom úderov už v minulosti.

Závod vyrába výbušniny a patrí holdingu Techmaš, ktorý sa podieľa na plnení štátnych obranných zákaziek, napísal portál Astra.

Cieľom úderu podľa neho mohol byť tiež muničný sklad pri Briansku. Ukrajinská armáda zaútočila zrejme pomocou rakiet ATACMS, napísal. Vo videách zverejnených na sociálnych sieťach počuť a vidieť mohutné výbuchy. Niektorí diskutéri tvrdili, že zaznamenali až 30 výbuchov.

Ruské ministerstvo obrany o ukrajinskom útoku neinformovalo. Gubernátor regiónu Alexander Bogomaz na telegrame hlásil bez bližších podrobností "pokus" ukrajinskej armády o "kombinovaný" raketový úder na región, ktorý podľa neho odrazila ruská protivzdušná obrana. Chemičku nespomenul. Podľa predbežných údajov nie sú žiadne obete, uviedol.

Okrem toho úlomky rakiet typu HIMARS vystrelených z pozícií ukrajinskej armády dopadli v meste Briansk do areálu závodu, ktorý vyrába mikroelektroniku a je jedným z najväčších v tomto regióne.

. (ČTK)