HELSINKI. Severoatlantická aliancia spúšťa monitorovaciu misiu v Baltskom mori po predpokladaných sabotážach podmorských káblov, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch.
Oznámil generálny tajomník NATO Martk Rutte v Helsinkách na summite krajín ležiacich pri Baltskom mori.
Zvýšenie dohľadu a odstrašenie
Rutte uviedol, že misia "Baltská hliadka" bude "zahŕňať celý rad prostriedkov vrátane fregát a námorných hliadkovacích lietadiel, a posilní našu ostražitosť v Baltskom mori".
Dodal, že Aliancia nasadí aj malú flotilu námorných dronov "na zabezpečenie zvýšeného dohľadu a odstrašenia".
"Táto vojenská aktivita je súčasťou nášho pokračujúceho úsilia o posilnenie námornej prítomnosti a monitorovania kľúčových oblastí našej Aliancie," vyhlásil podľa DPA Rutte.

Šéf NATO pri oznamovaní novej operácie uviedol, že viac ako 95 percent internetovej prevádzky je zabezpečenej prostredníctvom podmorských káblov. Viac ako 1,3 milióna kilometrov káblov každý deň zabezpečuje finančné transakcie v odhadovanej hodnote desať miliárd dolárov, píše AP.
"V Aliancii sme videli známky kampane na destabilizáciou našich spoločností prostredníctvom kybernetických útokov, pokusov o atentáty a sabotáže vrátane možnej sabotáže podmorských káblov v Baltskom mori," povedal Rutte.
Podľa Rutteho protivníci NATO musia vedieť, že Aliancia nebude akceptovať útoky na svoju kritickú infraštruktúru.
"Urobíme všetko čo je v našich silách, aby sme sa uistili, že sa bránime, že sme schopní vidieť, čo sa deje, a potom podniknúť ďalšie kroky, aby sa to už neopakovalo," dodal.
Nemecko poskytne niekoľko lodí
Nemecko sa v rámci svojich možností bude tiež podieľať na ochrane infraštruktúry na dne Baltského mora. Na tento účel poskytne niekoľko lodí, oznámil v Helsinkách nemecký kancelár Olaf Scholz.
Poľský premiér Donald Tusk zasa povedal, že všetky stopy incidentov spojených s tzv. tieňovými flotilami v Baltskom mori vedú do Ruska.
Výrazom tieňové flotily sa označujú lode zaregistrované zvláštnym spôsobom, ktoré sa zaoberajú najmä prepravou ropy. Podľa Tuska všetky stopy naznačujú, že ide o ruskú ropu, čím pomáhajú obchádzať sankcie.
"Iba Fínsko sa rozhodlo primerane zareagovať – zadržať loď a časť posádky a začať vyšetrovanie," skonštatoval Tusk podľa portálu Onet.
Tieto lode podľa neho tiež veľmi často nespĺňajú ekologické normy a predstavujú hrozbu pre ekologickú bezpečnosť Baltského mora, uvádza Business Insider.
Viacero incidentov
Nemecko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko reagujú summitom vo fínskej metropole na nedávne incidenty, pri ktorých boli zrejme úmyselne poškodené elektrické vedenia a telekomunikačné káble uložené na dne Baltského mora.
V novembri pravdepodobne čínska loď prerušila telekomunikačné káble medzi Švédskom a Litvou a medzi Nemeckom a Fínskom.
Kábel Estlink 2 spájajúci Fínsko a Estónsko a ďalšie štyri komunikačné káble boli prerušené 25. decembra vo Fínskom zálive.
V tom čase sa v oblasti pohyboval tanker Eagle S plaviaci sa pod vlajkou Cookových ostrovov, patriaci zrejme do tzv. ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri preprave ropy.