Ukrajina Rusko Online: Fico pozval Zelenského na rokovania o plyne, prezident reagoval pozvánkou do Kyjeva

Zelenskyj hovoril s prezidentom Macronom o myšlienke nasadenia západných "kontingentov" na Ukrajine.

Ukrajinský líder nespresnil, či hovoril o vyslaní bojových jednotiek alebo mierových síl v rámci dohody o ukončení takmer tri roky trvajúcej vojny s Ruskom.

"Bol to dosť dlhý a podrobný rozhovor. Hovorili sme o obrannej podpore – rôznych formách obrany, balíkoch zbraní pre Ukrajinu," povedal Zelenskyj vo večernom príhovore.

"Hovorili sme aj o nasadení partnerských kontingentov a výcviku našej armády," doplnil.

Macron hovoril o myšlienke vyslania západných vojakov na Ukrajinu už predtým a v decembri s poľským premiérom Donaldom Tuskom diskutoval o možnosti umiestniť tam mierové jednotky v prípade prímeria.

Moskva minulý rok zrýchlila svoj postup na Ukrajine, ktorej preťažená armáda trpí vyčerpanosťou a nedostatkom vojakov. (TASR)

Ministri obrany Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska a Talianska posilnia snahy o podporu zbrojného priemyslu na Ukrajine.

Na spoločnom stretnutí vo Varšave tiež potvrdili, že Kyjevu budú aj naďalej pomáhať v jeho boji proti ruskej invázii. Prostredníctvom videospojenia sa k rokovaniu pripojil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Päťstranná schôdzka vo Varšave je novým formátom rokovaní - E5 -, ktorý vznikol po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA. Rozhovory vo Varšave sa zamerali na rozvoj výrobných kapacít v zbrojárstve v európskych štátoch, ako aj na rozvoj spoločných iniciatív s Ukrajinou.

"Možnosti spolupráce s Ukrajinou v zbrojárskej výrobe ešte neboli vyčerpané," uviedol poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Doplnil, že rok 2025 musí byť "rokom expanzie obranného priemyslu Európy". Podľa jeho slov Európa "musí ukázať jednotu, nielen v slová o hodnotách, ale aj pri realizácii týchto hodnôt". Zdôraznil, že spojenci na stretnutí potvrdili svoju podporu Ukrajine a odhodlanie pokračovať v darúvaní vojenského materiálu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý pred rokovaním zopakoval varovanie pred znížením vojenskej pomoci pre Ukrajinu, v úvode konzultácií vo Varšave opäť ubezpečil, že spojenci budú podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

Podľa webu Deutsche Welle Pistorius pripomenul minulotýždňové stretnutie so Zelenským na vojenskej základni Ramstein a dodal, že "situácia na Ukrajine je stále veľmi napätá a potreba podpory je stále enormná".

Po rokovaní nemecký minister označil za evidentné, že "ak sú peniaze a výrobné kapacity, Ukrajina je schopná najrýchlejšie adekvátne vybaviť svoje sily".

Pripomenul, že Ukrajina v súčasnosti disponuje výrobnými kapacitami, ktoré je potrebné využiť na čo najskoršie prepojenie ukrajinského priemyslu s európskymi podnikmi. Spomenul úspešné príklady takejto spolupráce pri výrobe dronov či softvéru. Dodal, že pre spojencov je prínosné využiť ukrajinské know-how vyvinuté počas vojny. "To je pridaná hodnota," skonštatoval Pistorius.

Informoval, že pätica ministrov obrany sa rozhodla založiť pracovnú skupinu, ktorá bude hľadať najlepšie spôsoby, ako zvýšiť efektivitu spolupráce v rámci spoločných aktivít s Ukrajinou.

Pokiaľ ide o posilnenie európskeho piliera NATO, podľa nemeckého ministra obrany nemožno strácať čas. "Zdôraznili sme, že spolupráca medzi Európskou úniou a NATO zostáva ústrednou a čoraz dôležitejšou otázkou," informoval.

Objasnil, že cieľom je, aby tento pilier dosiahol primeranú úroveň odstrašujúcich a obranných schopností. Zdôraznil, že z jeho iniciatívy sa pracovná skupina zameria na to, ako urýchliť nákupy zbraní, štandardizáciu technológií, ich certifikáciu a schvaľovanie na použitie.

Hlavným bodom rozhovoru s ukrajinským ministrom obrany Rustem Umerovom bol rozvoj výrobných kapacít medzi výrobnými spoločnosťami z piatich krajín a Ukrajinou. Kosiniak-Kamysz upozornil, že v súčasnosti existujú nevyužité možnosti takéhoto rozvoja.

Poľský minister oznámil ochotu pokračovať v súčasnom formáte aktivít E5 a opätovne potvrdil "spojenecké záväzky voči sebe navzájom a transatlantické vzťahy s partnermi zo Spojených štátov".

Podľa jeho názoru by Európa "mala byť lídrom", ktorý prevezme vedúcu úlohu v aktivitách pre rozvoj zbrojného priemyslu a obrany. Zdôraznil, že Európa by mala na bezpečnosť vynaložiť viac prostriedkov, aby udržala prítomnosť amerických jednotiek a spojencov v Európe, "pretože je to jednoducho nevyhnutné". "Európa však musí ukázať svoju silu," deklaroval.

Ministri v rámci zvyšovania obranného potenciálu svojich krajín diskutovali aj o spoločných vojenských cvičeniach, ktoré by sa podľa Kosiniaka-Kamysza mohli uskutočniť v roku 2026 - "samozrejme s hlavnou úlohou NATO, pretože bez neho sa nič nestane".

Poľský minister obrany tiež oznámil, že na ďalšom stretnutí skupiny E5 v Paríži sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová a nový komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius. (TASR)

Gubernátor ruskej Brianskej oblasti informoval o ukrajinskom vzdušnom útoku na ním spravovaný región.

Ruská protivzdušná obrana podľa neho zničila všetky vzdušné ciele.

Telegramové kanály Mash, Shot alebo Astra uviedli, že cieľom útoku sa stal chemický závod, píše web Meduza. Podľa Rádia Sloboda podnik vyrába výbušniny.

Kyjev sa nevyjadril.

V Brianskej oblasti boli večer počuť explózie, napísalo rádio s odvolaním sa na telegramové kanály. Podľa niektorých z nich sa terčom stal chemický závod pomenovaný po 50. výročí vzniku ZSSR v dedine Seľco, ktorý bol podľa Meduzy cieľom úderov už v minulosti.

Závod vyrába výbušniny a patrí holdingu Techmaš, ktorý sa podieľa na plnení štátnych obranných zákaziek, napísal portál Astra.

Cieľom úderu podľa neho mohol byť tiež muničný sklad pri Briansku. Ukrajinská armáda zaútočila zrejme pomocou rakiet ATACMS, napísal. Vo videách zverejnených na sociálnych sieťach počuť a vidieť mohutné výbuchy. Niektorí diskutéri tvrdili, že zaznamenali až 30 výbuchov.

Ruské ministerstvo obrany o ukrajinskom útoku neinformovalo. Gubernátor regiónu Alexander Bogomaz na telegrame hlásil bez bližších podrobností "pokus" ukrajinskej armády o "kombinovaný" raketový úder na región, ktorý podľa neho odrazila ruská protivzdušná obrana. Chemičku nespomenul. Podľa predbežných údajov nie sú žiadne obete, uviedol.

Okrem toho úlomky rakiet typu HIMARS vystrelených z pozícií ukrajinskej armády dopadli v meste Briansk do areálu závodu, ktorý vyrába mikroelektroniku a je jedným z najväčších v tomto regióne.

. (ČTK)

Gazprom zvažuje, že zníži počet zamestnancov vo svojej centrále na zhruba 2 500 z viac ako 4 100.

Informovali o tom ruské médiá s odvolaním sa na písomnú komunikáciu medzi vedúcimi predstaviteľmi podniku.

Štátna plynárenská spoločnosť v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu zápasí s prudkým poklesom dodávok do Európy, píše agentúra Reuters.

Návrh na zrušenie zhruba 40 percent pracovných miest v ústredí zaslala šéfovi Gazpromu Alexejovi Millerovi jeho námestníčka Jelena Iljuchinová. List datovaný 23. decembra zverejnil ruský server 47news.

Gazprom podľa agentúry Bloomberg existenciu listu potvrdil, neposkytol však žiadne ďalšie podrobnosti.

V roku 2023 hospodáril Gazprom s čistou stratou 629 miliárd rubľov. Vykázal tak prvú celoročnú stratu za zhruba štvrť storočia. Na konci roka 2023 firma podľa svojich údajov celkovo zamestnávala okolo 498-tisíc ľudí.

Gazprom disponuje najväčšími zásobami zemného plynu na svete a má monopol na vývoz tejto strategicky dôležitej suroviny z Ruska prostredníctvom siete plynovodov. Kontrolu nad firmou má Kremeľ. (ČTK)

Desať členských krajín, vrátane Česka, vyzvalo EÚ, aby zaviedla úplný zákaz dovozu plynu a rovnako LNG z Ruska.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dokument, ktorý má k dispozícii.

V rámci dvadsaťsedmičky sa teraz diskutuje o šestnástom balíku sankcií proti Rusku kvôli jeho útočnej vojne proti Ukrajine a práve zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu by podľa informácií ČTK mohol byť jeho súčasťou.

Eurokomisia zatiaľ so žiadnym návrhom balíka obmedzení neprišla, očakáva sa to však v najbližších dňoch, aby bol dostatok času na prerokovanie sankcií.

Šestnásty balík by potom mal byť schválený na konci februára pri príležitosti už tretieho výročia začatia ruskej invázie.

Predsedníckou krajinou EÚ je teraz Poľsko, ktoré je veľkým spojencom Kyjeva. Očakáva sa teda, že nový balík únijných sankcií by mohol byť voči Moskve veľmi tvrdý a výrazne Rusko zasiahnuť.

Dokument podpísalo Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.

Podľa informácií ČTK však zákaz dovozu ruského LNG teraz podporuje asi polovica členských krajín EÚ. "Je potrebné, aby konečným cieľom bol zákaz dovozu ruského plynu a LNG, a to čo najskôr," uvádza sa v neformálnom dokumente určenom na debatu. (ČTK)

Ukrajina nie je podľa šéfa NATO Rutteho na mierové rokovania dostatočne silná.

Zároveň vyzval Európsku úniu a NATO na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.

"V tejto chvíli je jasné, že Ukrajina na tom nie je dobre, pretože momentálne nie je schopná rokovať (o mieri v krajine) z pozície sily. A my musíme urobiť viac, aby sme zmenili trajektóriu konfliktu a takú pozíciu jej zabezpečili," povedal Rutte zákonodarcom EÚ.

Do nového ukrajinského pluku bezpilotných systémov sa za mesiac prihlásilo sedemtisíc ľudí.

„Naozaj sme nečakali taký veľký počet ľudí. Neočakávali sme od vás takú veľkú dôveru, ani sme nepredpokladali, že sa toľko z vás bude chcieť pripojiť," napísal pluk K2.

Jednotka, ktorá vznikla koncom roka 2024, sa špecializuje na používanie dronov na prieskum, korekciu paľby a na špeciálne operácie. V súčasnosti prebieha posudzovanie žiadostí a výber kandidátov na výcvik v pluku.

Vycestuje teraz každý poslanec Smeru a SNS do Moskvy? Poznávacie cesty platí každý daňovník. Komentuje Beata Balogová. (SME)

Prezident Zelenskyj v reakcii na otvorený list vyzval premiéra Fica, aby v piatok prišiel do Kyjeva. Napísal to na sieti X.

"Okej. Príďte v piatok do Kyjeva," zareagoval bez ďalších podrobností. Vo svojom príspevku zdieľal náhľad Ficovho listu, ktorý premiér publikoval na facebooku.

Fico v Kyjeve od ruskej invázie na Ukrajinu zatiaľ nebol. Spoločné rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády sa konali pri ukrajinskom Užhorode alebo Michalovciach, ktoré sú blízko spoločných hraníc.

Premiér v otvorenom liste navrhol Zelenskému spoločné rokovanie na území Slovenska v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Témou by mala byť situácia okolo tranzitu plynu cez Ukrajinu a vzájomné slovensko-ukrajinské vzťahy. (SME)

Európania musia viac investovať do obrany a podporovať Ukrajinu, povedal v europarlamente šéf NATO Rutte.

Európska únia a Severoatlantická aliancia sa podľa neho musia dopĺňať, nie dublovať. Šéf NATO sa v Bruseli prvýkrát stretol s europoslancami z Výboru pre zahraničné veci a podvýboru pre bezpečnosť a obranu.

"Myslím si, že posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a NATO je v týchto nebezpečných časoch nevyhnutné," uviedol Rutte a spomenul najmä destabilizačnú kampaň, ktorú podľa neho proti Európe vedie Rusko.

"Sabotáže, kybernetické útoky, inštrumentalizácia migrácie. Naše krajiny sú cieľom nepriateľských krokov a nestojí za nimi len Rusko, na svojej strane má aj Čínu, Severnú Kóreu a Irán, "dodal šéf NATO.

Podľa Rutteho "nie sme vo vojne, ale nežijeme ani v mieri". "Musíme chrániť našich obyvateľov a náš spôsob života," vyhlásil s tým, že to znamená okrem iného viac investovať do obrany, do posilnenia kritickej infraštruktúry, ale zároveň aj naďalej podporovať Ukrajinu.

"Obrana, odolnosť a Ukrajina, vo všetkých týchto témach môžu NATO a EÚ konať ruka v ruke," dodal bývalý holandský premiér, ktorý do funkcie generálneho tajomníka NATO nastúpil vlani 1. októbra. (ČTK)

Nemecký kancelár Scholz vyhlásil, že je proti akémukoľvek zvýšeniu dodávok zbraní na Ukrajinu na úkor rozpočtových škrtov.

"Som proti tomu, aby sme (peniaze) brali z dôchodkov... aby sme škrtali rozpočet miestnym samosprávam... aby sme investovali menej peňazí do železníc a ciest," povedal Scholz počas predvolebného podujatia v meste Bielefeld. 

Dodal, že naďalej neexistuje parlamentná väčšina, ktorá by podporila pozastavenie prísnych nemeckých limitov na vládne pôžičky - známych ako dlhová brzda - s cieľom financovať pomoc pre Ukrajinu.

Kancelár Scholz čelil obvineniam predsedu výboru Spolkového snemu pre európske záležitosti Antona Hofreitera zo strany Zelených. Podľa neho Scholzov úrad zrejme blokuje veľký balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Časopis Der Spiegel minulý týždeň informoval, že ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a minister obrany Boris Pistorious tlačili na to, aby Nemecko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc vo výške asi troch miliárd eur. Podľa nemeckých médií kancelár tento návrh údajne zablokoval, čo Scholzoví sociálni demokrati (SPD) v nedeľu popreli. (TASR)

Polícia v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko spustila vyšetrovanie preletu dronov nad leteckou základňou Manching.

V tejto súvislosti nevylúčila ani možnú špionáž. Vyplýva to z jej oznámenia, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters.

Letecká základňa s civilným využitím pri obci Manching sa nachádza neďaleko veľkomesta Ingolstadt severne od Mníchova. Políciu v nedeľu večer informovali o prelete až desiatich bezpilotných lietadiel neznámeho pôvodu nad komplexom.

Úrady majú podozrenie, že drony sa používajú na fotografovanie vojenských zariadení. Ani napriek nasadeniu policajného vrtuľníka pri pátraní sa nepodarilo identifikovať osoby zodpovedné za dané prelety. Bavorská polícia preto o poskytnutie informácií požiadala aj svedkov.

"V súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine nemožno vylúčiť, že nemecké vojenské zariadenia a obranné spoločnosti sa stali terčom špionáže bezpilotnými lietadlami," uviedol vo vyhlásení Krajinský kriminálny úrad v Bavorsku.

Podobné incidenty s dronmi zaznamenali v oblasti vojenských objektov v Manchingu i susednom Neubergu nad Dunajom aj v decembri.

V Manchingu sa nachádza rozsiahly vojenský komplex, kde nemecké sily testujú nové lietadlá s posádkou a bez posádky.

V Neubergu je zase základňa 74. taktického krídla nemeckých vzdušných síl, ktoré monitoruje vzdušný priestor južného Nemecka pomocou stíhačiek Eurofighter Typhoon. (TASR)

Utorňajšia cesta poslancov Hlasu do Kyjeva sa pravdepodobne odkladá na neskorší termín pre bezpečnostné riziko.

"Mám len predbežnú informáciu o posune termínu cesty z dôvodu bezpečnostného rizika v nateraz plánovanom termíne," povedal denníku SME poslanec Hlasu a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák.

"Keďže Ukrajina je vo vojne a mesto Kyjev často čelí útokom rakiet a dronov, musíme to rešpektovať," dodáva poslanec Hlasu.

Cestu do Kyjeva plánovali poslanci Hlasu plánovali práve v čase, keď sú v Moskve Andrej Danko, Tibor Gašpar a ďalší poslanci Smeru a SNS. (SME)

Jediná ukrajinská baňa na koksovateľné uhlie, nachádzajúca sa pri meste Pokrovsk na východe krajiny, zastavila produkciu.

Uviedli to pre agentúru Reuters dva zdroje z ukrajinského priemyslu, pričom poukázali na blížiace sa ruské vojská.

"Ťažba sa úplne zastavila," uviedol jeden zo zdrojov. Baňa Pokrovsk je jedinou baňou produkujúcou koksovateľné uhlie, ktoré je kľúčové pri výrobe ocele. Práve pre situáciu okolo tejto bane oceliarsky priemysel očakáva, že po zvýšení produkcie ocele na Ukrajine v minulom roku sa tento rok jej výroba výrazne zníži.

Podľa údajov agentúry Reuters Ukrajina vyprodukovala v minulom roku 7,58 milióna ton ocele. Oproti roku 2023 to predstavuje rast o 21,6 %.

Napriek zvýšeniu o viac než pätinu je to v porovnaní s obdobím pred vojnou stále nízky objem, keďže po invázii Ruska na Ukrajinu klesla produkcia ocele v roku 2022 až o 70,7 % na 6,3 milióna ton.

V roku 2023 opäť klesla, a to na 6 miliónov ton. Navyše, oceliari už na jeseň minulého roka upozornili, že prípadné zatvorenie bane v Pokrovsku môže znížiť produkciu ocele v roku 2025 na dva až tri milióny ton. (TASR)

Bývalý český vojak, ktorý sa pridal k ukrajinským dobrovoľníkom, si odpyká osem rokov väzenia za to, že raboval. (ČTK)

Fico posiela Zelenskému otvorený list, pozýva ho na stretnutie, kde chce riešiť problémy so zastavením tranzitu plynu. (SITA)

Je smutné vidieť slovenských poslancov ako v Moskve podporujú ruský režim, tvrdí šéfka českej snemovne Pekarová Adamová.

Podľa nej tým slúžia ruskej propagande, uviedla na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Je smutné vidieť slovenských vládnych poslancov podporujúcich priamo v Moskve ruský režim a slúžiacich kremeľskej propagande. Podobnú cestu, bohužiaľ, absolvoval aj môj predchodca, keď po nelegálnej anexii Krymu rokoval s ľuďmi zo sankčných zoznamov," napísala šéfka snemovne.

Odkazovala na súčasného poslanca opozičného hnutia ANO Radka Vondráčka, ktorý Poslaneckej snemovni predsedal od novembra 2017 do októbra 2021. V októbri 2018 v Moskve rokoval s ľuďmi na sankčných zoznamoch EÚ. Ruské médiá vtedy navyše citovali jeho kritické slová o protiruských sankciách a českých médiách. Čelil preto kritike za servilitu voči Rusku.

"Vážim si to, že sme v Česku jednoznačne otočili kormidlo na Západ, kam patríme. Udržme to!" dodala Pekarová Adamová. Česká vláda, parlament aj úrad prezidenta v súčasnosti zastávajú rovnaké zahranično-politické smerovanie krajiny, zdôrazňujú členstvo v EÚ či NATO a orientáciu krajiny na Západ.

V dobe, keď bol prezidentom Miloš Zeman, sa zahraničná politika Hradu a Úradu vlády odlišovala. Podľa súčasnej koalície to spôsobovalo, že Česko bolo pre zahraničných partnerov nečitateľné. (TASR)

Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall získal objednávku na delostreleckú muníciu za 21 miliónov eur zo zahraničia.

Oznámila to spoločnosť. Informuje o tom agentúra DPA.

Objednávka bola zadaná v decembri 2024 a bude doručená v prvej polovici roku 2025, uviedla firma so sídlom v Düsseldorfe v tlačovej správe. Ďalšie informácie o totožnosti zákazníka Rheinmetall neposkytol.

Rheinmetall poznamenal, že munícia M107 kalibru 155 milimetrov naďalej patrí medzi "najpoužívanejšie na svete", keďže je kompatibilná so všetkými 155-milimetrovými zbraňovými systémami a húfnicami po celom svete.

Muníciu bude vyrábať dcérska spoločnosť Rheinmetall Expal Munitions v Španielsku.

Rheinmetall zvyšuje svoje výrobné kapacity od roku 2022 v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Cieľom spoločnosti je do roku 2027 vyrobiť až 1,1 milióna 155-milimetrových delostreleckých granátov ročne. (TASR)

Kremeľ odsúdil sankcie USA ako pokus o oslabenie ruských spoločností opatreniami narúšajúcimi hospodársku súťaž.

Informuje o tom agentúra TASS.

"Zároveň takéto rozhodnutia musia prirodzene viesť aj k určitej destabilizácii medzinárodných trhov s energiou a ropou," uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa neho urobí všetko, čo je v jej silách, aby minimalizovala škody na ruskej ekonomike. Peskov vyjadril presvedčenie, že Moskva dokáže odolať aj poslednému kolu sankcií.

"Situácia v dnešnom svete opakovane ukázala, že prirodzené cesty dodávok energie nemožno prerušiť len tak. Ak sa niečo preruší na jednom mieste, na inom mieste sa objavia alternatívne možnosti. Preto sa budú hľadať také možnosti, ktoré minimalizujú dôsledky sankcií," povedal Peskov.

USA minulý týždeň uvalili ďalšie sankcie proti ruskému energetickému sektoru v dôsledku agresívnej vojny Moskvy proti Ukrajine.

Obmedzenia sa vzťahujú na ropné spoločnosti Gazprom Nefť a Surgutneftegas, ako aj na 183 tankerov podozrivých z príslušnosti k tzv. ruskej tieňovej flotile. Ide o tankery a nákladné lode, ktoré Rusko využíva na obchádzanie existujúcich sankcií na prepravu ropy. (TASR)

Poslanec Zelených v Nemecku Hofreiter obvinil nemeckého kancelára Scholza z blokovania ďalšej pomoci pre Ukrajinu.

Informuje o tom agentúra DPA.

Hofreiter tvrdí, že Scholzov úrad zrejme blokuje veľký balík, ktorý presadzujú niektorí ministri. "(Balík) nebol postúpený ministerstvu financií, nedostal sa do rozpočtového výboru," povedal Hofreiter pre stanicu Deutschlandfunk. "A všetky naše vnútorné informácie hovoria o tom, že to blokuje kancelár," dodal.

Časopis Der Spiegel minulý týždeň informoval, že ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a minister obrany Boris Pistorious tlačili na to, aby Nemecko pred nadchádzajúcimi predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré budú 23. februára, poskytlo balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške asi troch miliárd eur. Balík údajne vypracovali bezprostredne po páde Scholzovej koaličnej vlády.

Nemecké médiá však uviedli, že kancelár tento návrh údajne zablokoval. Podľa Der Spiegel Scholzov úrad brzdí akúkoľvek ďalšiu vojenskú pomoc, pretože Scholz údajne nechce zväzovať ruky budúcej nemeckej vláde, píše DPA.

Pistorius zo Scholzových sociálnych demokratov poprel, že by kancelár blokoval balík pomoci. "Žiadna blokáda neexistuje. Na ministerstve obrany sme pripravili ďalší balík pomoci pre Ukrajinu. Teraz sa o tom musí politicky rozhodnúť - hneď ako budú objasnené všetky otázky, očakávam príslušné rozhodnutie," uviedol minister obrany pre noviny Tagesspiegel.

Zelení sa podľa DPA rozhodli vzdialiť od Scholzovej obozretnej politiky voči Ukrajine v rámci kampane pred predčasnými parlamentnými voľbami. Napríklad Baerbocková, ktorá je tiež zo strany Zelení, varovala pred výrazným znížením finančnej podpory Nemecka na dodávky zbraní na Ukrajinu. (TASR)

Nemecký minister obrany Pistorius odovzdal Ukrajine prvé z niekoľkých desiatok samohybných húfnic RCH 155.

Podporia ukrajinské delostrelectvo. Informuje o tom agentúra DPA.

"Toto je signál, že Ukrajina na sa nás môže spoľahnúť. Nemecko je tiež pripravené prevziať zodpovednosť v Európe," vyhlásil Pistorius v pondelok v meste Kassel, kde spoločnosť KNDS húfnice vyrába. Mesto leží v centrálnej časti Nemecka v spolkovej krajine Hesensko približne 140 kilometrov severovýchodne od krajinskej metropoly Frankfurt nad Mohanom.

Prvú z celkovo 54 plánovaných samohybných húfnic symbolicky prijal ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Oleksij Makejev.

"Nepotrebujeme vyjednávačov, potrebujeme spojencov," vyhlásil Makejev a dodal, že mier je potrebné vybojovať a že je dobré vedieť, že Nemecko stojí na strane Ukrajiny.

Výrobca označil húfnice RCH 155 za "najmodernejšie samohybné húfnice na svete," z ktorých po prvý raz v histórii možno strieľať počas jazdy, píše DPA.

Vežu možno ovládať diaľkovo a obsluha pritom nemusí byť vo vozidle. Posádku tohto moderného a z veľkej časti automatizovaného delostreleckého systému tvoria iba dve osoby. Vozidlo má štyri páry kolies a hlaveň používajúcu 155-milimetrové delostrelecké granáty. Spoločnosť KNDS neskôr tento zbraňový systém dodá aj nemeckej armáde, píše DPA.

Spoločnosť vyrába aj samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000, ktoré majú rovnaký kanón, miesto kolesového pohonu však na pohyb využívajú pásy, dodáva DPA. (TASR)

Slovenská delegácia sa v Moskve stretla s predsedom ruskej Štátnej dumy Volodinom. (TASR)

Tím Donalda Trumpa cúva od sľubu, podľa ktorého chcel ukončiť vojnu na Ukrajine "do jedného dňa". (SME)

Poľský minister obrany podporil myšlienku vyčleniť na obranu aspoň päť percent hrubého domáceho produktu.

Informuje o tom agentúra PAP.

Poľsko je podľa PAP už teraz krajinou s najväčším podielom HDP vynaloženým na obranu spomedzi krajín NATO. V roku 2024 na ňu vyčlenilo 4,1 percenta HDP a v tomto roku plánuje sumu zvýšiť na 4,7 percenta.

V rozhovore pre britský denník Financial Times sa minister Kosiniak-Kamysz vyjadril, že Poľsko sa môže stať "transatlantickým prepojením medzi touto výzvou stanovenou prezidentom Trumpom a jej implementáciou v Európe".

Podľa ministra môže naplnenie cieľa trvať aj jedno desaťročie, ale Trump by nemal byť kritizovaný za stanovovanie ambicióznych plánov, cituje PAP.

Poľsko výrazne zvýšilo svoje výdavky na obranu po ruskej invázii na Ukrajinu. Tejto téme sa podľa Financial Times chce intenzívne venovať aj počas svojho predsedníctva v Rade EÚ a navrhuje na spoločnú obranu vynaložiť 100 miliárd EUR z európskych prostriedkov.

"Keď sme si dovolili zadlžiť sa pre obnovu po Covide, tak určite musíme nájsť peniaze aj na ochranu pred vojnou," dodal poľský minister obrany. (TASR)

Rusko útočilo na Ukrajinu 110 dronmi, uviedla ukrajinská protivzdušná obrana. Rusi hlásia dobytie dediny Piščane.

Vzdušné sily zostrelili 78 z nich. Informujú o tom agentúry DPA a AFP.

Ukrajinské vzdušné sily na sieti Telegram uviedli, že 31 dronov zmizlo z radarov, boli teda zrejme zneškodnené prostriedkami elektronického boja.

Drony sa podarilo zneškodniť v Poltavskej, Sumskej, Charkovskej, Čerkaskej, Černihivskej, Kyjevskej, Doneckej, Záporožskej, Dnepropetrovskej, Chmeľnyckej, Žytomyrskej a Mykolajevskej oblasti.

V štyroch ukrajinských oblastiach úlomky dronov poškodili niekoľko budov, domov a vozidiel. Ukrajinskí predstavitelia nehlásili žiadne obete, píše DPA.

Dronové útoky hlásila aj ruská strana. Ministerstvo obrany na Telegrame uviedlo, že protivzdušná obrana zneškodnila osem ukrajinských dronov nad dvoma oblasťami. Neuviedla celkový počet dronov, ktoré Ukrajina vyslala.

Rusko v pondelok zároveň oznámilo, že Ukrajina počas víkendu útočila na plynovú infraštruktúru TurkStream, ktorá prepravuje ruský plyn do Európy cez Turecko. Ministerstvo obrany uviedlo, že všetkých deväť ukrajinských dronov sa podarilo zničiť a úlomky spôsobili len malé škody.

Ministerstvo obrany tiež vyhlásilo, že jeho sily obsadili dedinu Piščane na východe Ukrajiny, kde ruské jednotky v uplynulých mesiacoch zaznamenávajú postup, píše AFP. Dedina je vzdialená zhruba osem kilometrov od Pokrovska, strategického mesta, ktoré sa ruská armáda pokúša dobyť.

V dobytej obci sa nachádzajú uhoľné bane vrátane bane Piščane hlavného ukrajinského výrobcu ocele Metinvest, ktorý minulý mesiac oznámil, že zastavil prevádzku a evakuoval zamestnancov. Šachta Piščane zabezpečovala približne polovicu celkovej ukrajinskej ťažby uhlia spoločnosti Metinvest, dodáva AFP.

Hovorca ukrajinskej armády v meste Dnipro Viktor Trehubov uviedol, že ruské sily sa sústredia na diaľnicu z Pokrovska do Dnipra, ktorá je podľa neho kľúčovou trasou pre zásobovanie ukrajinských síl v celej oblasti, píše AP. Prerušenie diaľničnej dopravy by tiež vážne oslabilo Pokrovsk. (TASR)

Európska únia poskytne Ukrajine ďalšiu humanitárnu pomoc a podporu utečencov v hodnote 148 miliónov eur.

Informovala o tom Európska komisia. Eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová dnes tiež dorazí do Kyjeva, kde bude rokovať s ukrajinskými lídrami vrátane Zelenského.

Celkovo 140 miliónov z novej pomoci je určených na humanitárne projekty priamo na Ukrajine, osem miliónov potom bude smerovať na podporu ukrajinských utečencov v Moldavsku.

"Ruská útočná vojna naďalej ničí Ukrajinu a urgentnú pomoc v krajine potrebuje približne 12,7 milióna ľudí," uviedla Európska komisia vo svojom vyhlásení. Dôležité podľa nej je, aby sa pomoc dostala k najzraniteľnejšiemu obyvateľstvu Ukrajiny.

"Nové finančné prostriedky vo výške 148 miliónov eur budú naďalej podporovať životne dôležitú humanitárnu pomoc na Ukrajine aj v Moldavsku a navýšia celkovú hodnotu humanitárnej pomoci doteraz pridelenej Európskou komisiou na viac ako 1,1 miliardy eur," dodala únijná exekutíva.

Finančné prostriedky budú na Ukrajine určené na potravinovú pomoc, ale aj zdravotnú starostlivosť, budovanie prístrešia aj ochranu proti zime. Kľúčovými prioritami je podľa EK podpora zraniteľného obyvateľstva v regiónoch východnej a južnej Ukrajiny, ktoré sú vojnou ťažko zasiahnuté.

Osem miliónov eur je určených na humanitárne projekty v Moldavsku, kde budú financie smerovať na pomoc ukrajinským utečencom a moldavským hostiteľským komunitám. Podporí okrem iného zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, ale aj psychosociálnu podporu.

Už pred príchodom do Kyjeva eurokomisárka Lahbibová navštívila poľský Rzeszów, ktorý je kľúčovým logistickým uzlom pre prepravu pomoci na Ukrajinu a pre evakuáciu zranených z tejto krajiny. (ČTK)

Kremeľ odmietol komentovať tvrdenia Ukrajiny o zajatí severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti.

Zelenskyj predtým naznačil, že je pripravený týchto vojakov vymeniť za ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavaných v Rusku.

Informuje o tom agentúra AFP.

Rusko doteraz nevyvrátilo ani nepotvrdilo správy o prítomnosti Severokórejčanov v Kurskej oblasti, kde začiatkom minulého augusta vpadli ukrajinské jednotky a obsadili stovky kilometrov štvorcových ruského územia.

Zelenskyj cez víkend publikoval videá, na ktorých sú dvaja vojaci údajne z KĽDR podrobení výsluchu v kórejčine. Jeden leží na poschodovej posteli a druhý sedí s obväzom okolo čeľuste. Podľa Kyjeva obaja utrpeli zranenia v bojoch s ukrajinskými jednotkami v ruskej Kurskej oblasti.

"Nemôžeme to nijako komentovať, nevieme, čo je na tom pravdy," reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ako dodal, Rusko má stále záujem na výmene väzňov s Ukrajinou. "Naďalej diskutujeme o možných výmenách. Tento proces neprebieha hladko, ale život každého vojaka v zajatí je pre nás dôležitý. Preto bude ďalej pokračovať," uviedol Peskov.

Južná Kórea tvrdí, že v bojoch s ukrajinskými silami zahynulo už 300 vojakov z KĽDR a ďalších približne 2700 utrpelo zranenia. Poslanec juhokórejského parlamentu I Song-kwun po neverejnom zasadnutí parlamentného výboru pre tajné služby povedal, že severokórejskí vojaci bojujúci na strane dostali Ruska príkaz, aby radšej spáchali samovraždu, než aby padli živí do zajatia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Severokórejskí vojaci sa v Kurskej oblasti odpaľujú granátmi, aby sa vyhli ukrajinskému zajatiu Čítajte 

V ukrajinskom Ľvove začal súd s obžalovaným z vraždy ukrajinskej političky a jazykovedkyne Iryny Farionovej.

Iryna Farionová bola známa radikálnym presadzovaním ukrajinčiny v krajine, v ktorej časť obyvateľov hovorí po rusky. V súdnej sieni je ako obžalovaný Vjačeslav Zinčenko,aj dcéra Farionovej Sofija. Tá podľa svojho právneho zástupcu požaduje od obžalovaného 15 miliónov hrivien ako odškodnenie za morálnu ujmu, napísala agentúra Interfax-ukrajina.

Obhajoba požiadala súd o prestávku v pojednávaní, aby sa mohla s touto požiadavkou bližšie oboznámiť. Obhajcovia požiadali tiež súd o posilnenie ochrany svojho klienta, pretože na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo hrozieb na Zinčenkovu adresu, a to vrátane vyhrážok, že ho môžu pri odchode zo súdu zabiť.

Útočník zastrelil 60-ročnú Farionovú vlani 19. júla vo Ľvove. Zadržanie podozrivého o necelý týždeň neskôr oznámil na sociálnej sieti Telegram sám Zelenskyj, podľa ktorého bezpečnostné zložky zatkli vtedy 18-ročného mladíka v Dnepre na východe Ukrajiny. "(Jeho) zadržanie bolo veľmi ťažké. Na vyriešení vraždy v týchto dňoch pracovali stovky špecialistov polície, SBU a ďalších služieb, "uviedol Zelenskyj bez ďalších podrobností.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko vzápätí uviedol, že mladík pochádza z Dnepra a v Ľvove si počas prípravy zločinu prenajal najmenej tri byty. "V súčasnosti sa vyšetrovanie prikláňa k názoru, že strelec je iba vykonávateľ," dodal minister. V ukrajinskej televízii potom Klymenko povedal, že medzi možné motívy a väzby, ktoré vyšetrovatelia skúmajú, patrí ruské zapojenie, aktivity Farionovej alebo osobné nepriateľstvo voči nej.

Farionová sa v roku 2005 stala členkou ukrajinskej ultranacionalistickej strany Sloboda a v roku 2012 bola zvolená do parlamentu, poslankyňou bola do roku 2014. Pri ďalších pokusoch o získanie poslaneckého mandátu už ale neuspela.

Jazykovedkyňa viedla kampaň proti rusky hovoriacim politikom. Predvlani v novembri kritizovala niektorých ukrajinských vojakov, ktorí krajine bránia pred ruskou vojenskou agresiou, za to, že stále hovoria po rusky. Jej vyhlásenie vyvolalo pobúrenie, niektorí ľudia ju vinili z podnecovania k nenávisti na základe jazykových preferencií. (ČTK)

Litva tento týždeň odovzdá Ukrajine 4 500 dronov v hodnote päť miliónov eur, uviedla ministerka obrany Šakalienėová.

Litovská ministerka to oznámila to na mikroblogovacej sieti X.

„S hrdosťou sa môžem podeliť o informáciu, že Litva tento týždeň posiela na Ukrajinu 4 500 bezpilotných lietadiel v hodnote 5 miliónov eur,“ uviedla ministerka. Dodala pritom, že vláda krajiny na ostatnom zasadaní schválila proces, ktorý zmenší byrokratické prieťahy pri poskytovaní pomoci Ukrajine.

Litva koncom novembra odovzdala Ukrajine nový balík vojenskej pomoci, ktorý obsahoval generátory, náhradné dielce pre obrnené transportéry M113 a muníciu. Správy z médií však nedávno naznačili, že drony určené pre Ukrajinu sa pre byrokraciu zdržali v litovských skladoch.

Konkrétne prípravy na prípadnú schôdzku medzi Putinom a Trumpom sa nezačali, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Kontakty medzi prezidentmi oboch krajín by boli podľa neho potrebné a užitočné.

Peskov povedal, že rôzne krajiny ponúkajú, že by takúto schôdzku mohli usporiadať, "ale zatiaľ je predčasné o tom hovoriť, zatiaľ sa nič nepripravuje". V uplynulých dňoch zorganizovanie takéhoto summitu ponúkalo Švajčiarsko a Srbsko, píše agentúra Interfax.

Mike Waltz, poradca zvoleného amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť, v nedeľu povedal, že Trump s Putinom by spolu v najbližších dňoch alebo týždňoch mali hovoriť aspoň telefonicky. Trump sa prezidentského úradu ujme o týždeň.

Waltz tiež vyjadril presvedčenie, že Ukrajina, proti ktorej Rusko už takmer tri roky vedie vojnu, je pripravená rokovať o prímerí, pretože boje sa podľa neho dostali do fázy "mlynčeka na mäso".

Peskov povedal, že integrálnou súčasťou akejkoľvek dohody medzi Moskvou a Washingtonom by bola otázka bezpečnostných záruk pre obe strany.

Hovorca Kremľa tiež varoval, že posledné sankcie, ktoré na ruský energetický sektor uvalili Spojené štáty, môžu destabilizovať globálny trh s energiami a ropou. Je podľa neho jasné, že sa Washington snaží podlomiť ruské firmy, ale Moskva bude situáciu sledovať a pomôže firmám sa prispôsobiť.

Nové sankcie sa vzťahujú na veľké ruské spoločnosti Rosnefť a Surgutneftegaz a na viac ako 180 lodí, z ktorých veľká časť patrí ku tieňovej flotile tankerov, ktoré po svete rozvážajú ruskú ropu a tým pomáhajú Moskve obchádzať doterajšie západné sankcie.

Ich cieľom je obmedziť príjmy Ruska, vďaka ktorým financuje vojnu na Ukrajine. Agentúra Reuters píše, že ak by sankcie boli dostatočne vynucované, mohli by podľa Washingtonu Rusko mesačne stáť miliardy dolárov. (ČTK)

V chorvátskych voľbách hlavy štátu vyhral úradujúci prezident Milanovič, ktorý kritizuje a odmieta pomoc Kyjevu.

Úradujúci chorvátsky prezident Milanovič výrazne zvíťazil v druhom kole volieb hlavy štátu. Milanovič získal viac ako 74 percent hlasov.

Za jeho vyzývateľa Dragana Primoraca, kandidáta vládnucej konzervatívnej strany HDZ, hlasovalo necelých 26 percent zúčastnených voličov.

Hoci rola prezidenta je v Chorvátsku do značnej miery len reprezentatívna, Milanovičovo víťazstvo je najnovším neúspechom pre vládnucu HDZ.

 Chorvátsko zápasí s najvyššou mierou inflácie v eurozóne, rozšírenou korupciou a nedostatkom pracovnej sily. Volebná účasť v nedeľňajšom druhom kole chorvátskychvolieb hlavy štátu bola necelých 44 percent, čiže nižšia ako v prvom kole.

Milanovič síce odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, ale kritizoval aj vojenskú podporu Západu pre Kyjev. Je tiež odporcom toho, aby chorvátski vojaci pomáhali pri výcviku príslušníkov ukrajinskej armády. (SITA)

Rusko obvinilo Ukrajinu z útoku na infraštruktúru plynovodu TurkSteam, ktorý prepravuje ruský plyn do Európy cez Turecko.

Informovala o tom agentúra AFP.

"Dňa 11. januára sa kyjevský režim pokúsil o útok deviatimi bezpilotnými lietadlami na kompresorovú stanicu na juhu Ruska, ktorá zásobuje plynovod TurkStream s cieľom prerušiť dodávky plynu do európskych krajín," uviedlo vo vyhlásení moskovské ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva však boli všetky drony zostrelené, pričom padajúce úlomky spôsobili "malé škody" na budove a zariadení stanice. Nachádza sa v obci Gai-Kodzor, v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, neďaleko Čierneho mora a oproti anektovanému polostrovu Krym, ktorý je počas trojročného konfliktu terčom Kyjeva.

Ruské ministerstvo obrany dodalo, že zariadenie naďalej funguje v "normálnom režime" a nedošlo k žiadnemu prerušeniu dodávok.

Plynovod TurkStream vedie z Ruska cez Čierne more do Turecka a potom cez Balkán ďalej do Európy. Je posledným aktívnym plynovodom, ktorý prepravuje ruský plyn do Európy a má ročnú kapacitu 31,5 miliardy metrov kubických (m3).

Ukrajina 1. januára zastavila tranzit ruského plynu cez potrubie na svojom území, ktoré bolo po desaťročia hlavnou trasou prepravy ruských dodávok komodity do Európy.

Európska únia znižuje svoju závislosť od ruského plynu odkedy Moskva vo februári 2022 začala rozsiahlu vojenskú ofenzívu na Ukrajinu. Napriek poklesu dovozu plynu prostredníctvom plynovodov viaceré európske štáty zvýšili nákup ruského skvapalneného zemného plynu, ktorý sa prepravuje po mori. (TASR)

Zelenskyj by sa mal sústrediť na komplikovanú situáciu vo svojej krajine a neútočiť na Slovensko, vyhlásil Šutaj Eštok.

Minister kritizuje Zelenského za jeho vyjadrenia, že za problémy s plynom si môže Slovensko samo.

Odkazuje mu, že by sa mal v prvom rade snažiť o mier, nie útočiť na susednú krajinu, ktorá mu od začiatku vojnového konfliktu pomáhala.

Informuje o tom tlačové oddelenie Hlasu.

"Prezident Zelenskyj by sa mal sústrediť na veľmi komplikovanú situáciu vo svojej krajine a neútočiť na suseda, ktorý mu od začiatku vojny pomáhal. Prosím ho, aby v mene občanov Ukrajiny urobil všetko pre začatie mierových rokovaní," konštatuje Šutaj Eštok deklarujúc, že pri týchto rokovaniach bude Slovensko stáť na jeho strane.

Šutaj Eštok hovorí o nelichotivých vyjadreniach Zelenského na adresu Slovensku. Nerozumie "nezmyselným a nepravdivým útokom" zo strany prezidenta Ukrajiny, ktorej Slovensko nezištne pomohlo stovkami miliónov eur. Pripomína, že práve občania Slovenska pomohli Ukrajine a utekajúcim Ukrajincom ukázali, čo znamená slovenská solidarita.

"Dane občanov Slovenska išli na pomoc Ukrajine. A práve títo občania Slovenska budú tí, ktorí budú mať drahší plyn a drahšie potraviny z dôvodu nezmyselného zastavenia ruského plynu práve prezidentom Zelenským," zdôraznil Šutaj Eštok.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu večer na sociálnej sieti X kritizoval Fica v súvislosti s jeho nedávnou návštevou Moskvy. Kyjev chcel podľa neho Slovensku ešte pred zastavením tranzitu plynu cez Ukrajinu pomôcť, Fico túto ponuku však "arogantne odmietol", napriek varovaniam mnohých európskych politikov. Problém však podľa neho spočíva v tom, že stavil na Moskvu, a nie na svoju krajinu či zjednotenú Európu.

Na konci roka 2024 vypršala platnosť zmluvy o tranzite ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny. Kyjev sa rozhodol zmluvu nepredĺžiť. Fico predtým viackrát varoval pred stratou pol miliardy eur ročne pre Slovensko a pre Európsku úniu ako celok vyčíslil finančnú záťaž na 60 až 70 miliárd eur.

Ruský súd odsúdil muža na deväť rokov väzenia za vlastizradu. Údajne poslal peniaze na podporu ukrajinských ozbrojených síl.

Sergej Lošakov z mesta Srugut bol podľa vyjadrenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služb, ktorú citovala ruská agentúra RIA, "nepriateľský voči vnútornej a zahraničnej politike Ruska". Na sieti Telegram kontaktoval neidentifikovanú osobu a následne poslal peniaze pre ukrajinskú armádu, uviedla FSB bez bližších detailov.

Súd v sibírskej Chanty-Mansijsku udelil obvinenému deväťročný trest v prísne stráženej trestaneckej kolónii. (TASR)

Ukrajinský vzdušný úder zasiahol ruské veliteľstvo v okupovanom meste Novohrodivka v Doneckej oblasti.

Operácia je podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) súčasťou širšej stratégie na zničenie ruských veliteľských stanovíšť v Doneckej oblasti.

„Ukrajinské útoky na hlavné veliteľské stanovištia ďalej v ruskom tyle sú pravdepodobne zamerané na degradáciu širšej ruskej logistiky a úsilia o operačné plánovanie, čo by mohlo mať vplyv na schopnosť Ruska viesť svoje vojenské operácie v západnej Doneckej oblasti," konštatoval ISW.

Podľa poznatkom ISW 2. ruská kombinovaná armáda vedie ruské operácie južne od mesta Pokrovsk.

Ministri obrany Poľska, Nemecka, Francúzska, Talianska a Británie sa stretnú vo Varšave.

V rámci nového päťstranného formátu, zriadeného po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA, budú diskutovať o európskych bezpečnostných otázkach. K schôdzke sa prostredníctvom telemostu pripojí aj minister obrany Ukrajiny Rustem Umerov.

Európski spojenci v NATO sa okrem iného snažia posilniť európsku bezpečnosť a pripravenosť na konflikty. Podľa DPA tým reagujú na to, že Trump opakovane podkopáva spoľahlivosť Spojených štátov v Aliancii.

Bezprostredne nie je jasné, či a do akej miery budú USA pod vedením Trumpa, ktorý sa prezidentského úradu ujme 20. januára, pokračovať v súčasnej vojenskej podpore pre Ukrajinu.

Republikán rozsah americkej pomoci kritizuje a v predvolebnej kampani sľuboval, že vojnu na Ukrajine brániacej sa ruskej invázii ukončí do jedného dňa. Od týchto ambícií sa nedávno zrejme upustil a podľa svojich vlastných vyjadrení po novom očakáva vyriešenie konfliktu do polroka.

Ministri obrany na stretnutí vo Varšave plánujú diskutovať aj o ďalšej pomoci Ukrajine. Takisto bude podľa DPA dôležité, ako a či zareagujú na Trumpove najnovšie vyjadrenia, v ktorých si robí nárok na Grónsko patriace Dánsku, a na jeho ambície pripojiť Kanadu k Spojeným štátom. Grónsko aj Kanada sú súčasťou Severoatlantickej aliancie. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 510 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 809 760. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 26 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 764 tankov, 20 315 obrnených bojových vozidiel pechoty, 21 876 delostreleckých systémov a 1 261 raketometov.

Počet zabitých a ranených severokórejských vojakov nasadených proti Ukrajine podľa juhokórejského poslanca presiahol tritisíc.

Podľa agentúry Reuters to uviedol juhokórejský zákonodarca s odvolaním sa na informácie, ktoré mu oznámila juhokórejská tajná služba NIS.

Podľa agentúry AFP poslanec I Son-kwon novinárom tiež povedal, že severokórejskí vojaci sú zrejme nabádaní, aby radšej spáchali samovraždu, než aby padli do zajatia.

"Poznámky nájdené u mŕtvych vojakov naznačujú, že severokórejské úrady na nich vyvíjali nátlak, aby spáchali samovraždu," povedal I. Samovraždu údajne majú spáchať napríklad tým, že sa pred hroziacim zajatím vyhodia do vzduchu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Severokórejskí vojaci sa v Kurskej oblasti odpaľujú granátmi, aby sa vyhli ukrajinskému zajatiu Čítajte 

NIS už v nedeľu potvrdila informácie ukrajinských predstaviteľov, že ukrajinská armáda v bojoch v ruskej Kurskej oblasti zajala dvoch severokórejských vojakov. Podľa agentúry Jonhap počas výsluchu jeden z nich vypovedal, že nevedel o tom, že ich posielajú do zóny konfliktu, a domnieval sa, že ide len o výcvik.

Juhokórejská agentúra Jonhap v pondelok s odvolaním sa na NIS uviedla, že zajatí vojaci neprejavili záujem dostať sa do Južnej Kórey, hoci Soul by s Ukrajinou bol ochotný vo veci spolupracovať, ak by o to bol požiadaný. (ČTK)

Zelenskyj je pripravený odovzdať zajatých severokórejských vojakov výmenou za prepustenie ukrajinských zajatcov.

Zelenského ponuka prišla deň po tom, ako Ukrajina oznámila, že zajala dvoch severokórejských vojakov, ktorí boli zranení v bojoch proti ukrajinským jednotkám v ruskej Kurskej oblasti. Kyjev však neposkytol žiadne dôkazy o ich štátnej príslušnosti.

Juhokórejská Národná spravodajská služba (NIS) v nedeľu potvrdila, že ukrajinská armáda zajala 9. januára v Kurskej oblasti dvoch severokórejských vojakov.

"Ukrajina je pripravená odovzdať (severokórejskému vodcovi) Kim Čong-unovi jeho vojakov, ak zorganizuje ich výmenu za našich bojovníkov, ktorí sú v ruskom zajatí," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Dodal, že severokórejských vojakov zajatých Kyjevom bude "nepochybne viac".

"Pre tých severokórejských vojakov, ktorí sa nechcú vrátiť, môžu existovať iné možnosti," povedal Zelenskyj. Severokórejčania, ktorí chcú "priblížiť mier šírením pravdy o tejto vojne v kórejčine, dostanú túto príležitosť", spresnil ukrajinský líder.

Moskva ani Pchjongjang nepriznali, že Severokórejčania boli nasadení na ruskej strane do bojov proti Ukrajine. Obe krajiny posilnili svoju vojenskú spoluprácu, odkedy Moskva v roku 2022 podnikla plnú inváziu na Ukrajinu.

Podľa Zelenského slov sa ruský prezident Vladimir Putin "nezaobíde bez vojenskej podpory Pchjongjangu". Ukrajinský prezident tiež zverejnil video z výsluchu dvoch severokórejských zajatcov. (TASR)