Ukrajina Rusko Online: Rusko hlási ukrajinský útok na Engels, Kyjev informuje o údere na ropný sklad

Do Poľska prileteli Nóri na štyroch stíhačkách F-35. Budú chrániť logistické centrum na letisku Rzeszów. (TASR)

Zelenskyj a Sanduová sa dohodli na spoločnom riešení energetickej krízy v Moldavsku vrátane Podnesterska.

Kyjev je pripravený separatistickému regiónu poskytnúť najmä svoje uhlie, vyplýva z vyhlásenia oboch strán, o ktorých informovala agentúra Reuters.

Podnestersko sa dlho spoliehalo na dodávky ruského zemného plynu, ale jeho tok do regiónu cez Ukrajinu bol zastavený 1. januára, pretože Ukrajina sa rozhodla neobnoviť dohodu o tranzite cez svoje územie.

"Sme pripravení Moldavsku pomôcť, najmä dodávkami uhlia," uviedol Zelenskyj po telefonáte s moldavskou prezidentkou vo svojom večernom videu.

"Je mimoriadne dôležité udržať stabilitu, dať všetkým ľuďom v Moldavsku podmienky na mierový život a prácu pre svoju krajinu, na prekonanie chudoby a k nášmu spoločnému smerovaniu do Európskej únie," dodal ukrajinský prezident.

Zdôraznil, že kríza je dôsledkom ruského "pokusu manipulovať s energetickými zdrojmi" s cieľom poškodiť proeurópsku moldavskú vládu.

Vyhlásenie kancelárie moldavskej prezidentky uvádza, že obaja štátnici sa zhodli na spoločných riešeniach, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu humanitárnej krízy, a to aj "využívaním alternatívnych zdrojov energie, ako je uhlie".

V Podnestersku sa bez dodávok plynu ocitli desaťtisíce spotrebiteľov a zastavil sa aj miestny priemysel. Namiesto ruského plynu začal miestny energetický podnik DRES spaľovať zásoby uhlia, ktoré však vydrží len do konca januára.

Podnestersko, ktoré je závislé od finančnej podpory z Moskvy, existuje po boku Moldavska bez akéhokoľvek medzinárodného uznania.

Jeho zhruba 450-tisíc obyvateľov je dvakrát denne vystavených štvorhodinovému blackoutu, píše Reuters. Samozvaný podnesterský prezident Vadim Krasnoselskij viní Moldavsko z neschopnosti krízu riešiť a zároveň odmieta vyhlásenie úradov v Kišiňove o ponuke pomoci. (ČTK)

Litva posilnila bezpečnosť svojho elektrického vedenia, ktoré ju spája s Poľskom.

Súvisí to s obavami z narušenia plánu odpojenia sa Litvy a ďalších pobaltských štátov od elektrickej siete, na ktorú je napojené aj Rusko a Bielorusko.

Informovala o tom v stredu agentúra PAP.

Ako vo vládnom komuniké uviedol litovský premiér Gintautas Paluckas, posilnené bezpečnostné opatrenia sa týkajú siete LitPol Link - elektrického vedenia spájajúceho Poľsko a Litvu.

Toto vyhlásenie bolo zverejnené niekoľko týždňov pred tým, ako sa pobaltské štáty 8. februára odpoja od jednotnej elektrizačnej sústavy Bieloruska, Ruska, Estónska, Lotyšska a Litvy (BRELL) a 9. februára zosynchronizujú svoje energetické vedenia s európskou sieťou. Podľa Paluckasa je to pre Litvu životne dôležité nielen pre oblasť energetiky, ale aj z hľadiska národnej bezpečnosti.

Námestník litovského ministra energetiky Arnoldas Pikžirnis uviedol, že napriek pokusom zabrániť odchodu pobaltských štátov zo spoločnej energetickej siete s Minskom a Moskvou je tento proces neodvolateľný a nezvratný.

Uviedol, že Vilnius posilnil fyzickú bezpečnosť základnej energetickej infraštruktúry v krajine. Dodal, že technické aj všeobecné ochranné opatrenia sa v súčasnosti vyhodnocujú a zvyšujú na vyššiu úroveň odolnosti.

Litovská vláda potvrdila, že v Baltskom mori boli nainštalované protidronové a podvodné ochranné systémy na zvýšenie bezpečnosti v regióne. Okrem toho Vilnius posilnil aj monitorovanie elektrického kábla NordBalt, ktorý spája Litvu so Švédskom.

Toto oznámenie prichádza v nadväznosti na incident zahŕňajúci sabotáž elektrického kábla spájajúceho Fínsko a Estónsko v Baltskom mori z konca decembra. Európska únia ho pripisuje ruskej tzv. tieňovej flotile. (TASR)

Zásoby plynu na varenie a kúrenie sa v Podnestersku minú za menej ako mesiac, tvrdí tamojší vicepremiér.

Vo svojom vyhlásení to varovali úrady separatistickej republiky, ktorá sa pre odstávku dodávok plynu z Ruska ocitla v energetickej kríze.

Informovala o tom agentúra AFP.

"Krajina je nielen v stave energetickej, ale aj humanitárnej krízy," upozornil podnesterský vicepremiér Sergej Obolonik vo vyhlásení zverejnenom na vládnej webovej stránke.

Objasnil, že rezerva v podobe 13 miliónov kubických metrov plynu vystačí "oddnes na 24 dní" pre sociálne zariadenia a ďalšie objekty dôležitej infraštruktúry, ako aj bytové domy.

S teplotami atakujúcim bod mrazu sú obyvatelia Podnesterska teraz nútení kúriť drevom alebo využívať elektrické ohrievače.

S tým súvisiaci rastúci dopyt po elektrine zvýšil tlak na energetickú sieť pochádzajúcu ešte zo sovietskych čias, čo následne prinútilo úrady, aby pristúpili k riadeným obmedzeniam dodávok elektriny.

Najväčšia podnesterská elektráreň prešla z plynu na spaľovanie uhlia 1. januára, ale podľa úradov má zásoby len na 50 až 52 dní. Prevádzka elektrárne pri maximálnej kapacite s uhlím je navyše "extrémne riskantná" vzhľadom na zastarané technické zariadenie, dodáva sa vo vyhlásení.

AFP dodala, že niektoré z mála fungujúcich tovární v Podnestersku by súčasná kríza mohla donútiť prejsť na nočný režim práce, aby sa predišlo preťaženiu energetickej siete.

Úrady dali obyvateľom regiónu bezplatne k dispozícii palivové drevo a zároveň ich vyzvali, aby sa doma teplo obliekli, zdržiavali sa v jednej miestnosti a utesnili okná prikrývkami.

Ruská spoločnosť Gazprom zastavila dodávky plynu do Moldavska 1. januára a ako dôvod uviedla dlhy Kišiňova. V ten istý deň vypršala platnosť rusko-ukrajinskej dohody o tranzite plynu cez Ukrajinu.

Moskva tvrdí, že celej situácii sú na vine Moldavsko a Ukrajina - Kišiňov údajne ignoroval svoje dlhy a Kyjev "cynicky" ukončil tranzit plynu.

Moldavsko argumentuje, že Rusko "nafúklo" údaje o jeho dlhu, a viní Moskvu, že takto koná z politických dôvodov.

Podnestersko, medzinárodne uznané ako súčasť Moldavska, vyhlásilo svoju nezávislosť na konci existencie ZSSR a odvtedy sa spolieha na podporu Moskvy. (TASR)

Na Ukrajine od začiatku ruskej invázie zahynulo vyše 12 300 ľudí vrátane detí, uviedla predstaviteľka OSN.

Poukázala pritom na nárast počtu obetí v súvislosti s útokmi dronmi, raketami dlhého doletu a kĺzavými bombami. Informuje o tom agentúra Reuters.

Rusko v posledných mesiacoch zaznamenalo územné zisky na východe Ukrajiny a pravidelne podniká útoky s použitím spomínaných zbraní.

Podľa údajov OSN od septembra do novembra 2024 zahynulo pri ruských útokoch 574 ľudí, čo predstavuje 30-percentný nárast počtu úmrtí civilistov na Ukrajine v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023.

Zástupkyňa komisára úradu OSN pre ľudské práva Nada Al Nashifová uviedla, že na Ukrajine bolo zabitých viac ako 12 300 civilistov vrátane 650 detí. OSN však opakovane tvrdí, že jej údaje sú podhodnotené, pretože zahŕňajú len tie úmrtia, ktoré sa jej podarilo overiť.

"Ruské armádne jednotky zintenzívnili svoje operácie, aby získali viac územia na východe Ukrajiny, čo má vážny nepriaznivý vplyv na civilistov vo frontových oblastiach," povedala Al Nashifová na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve.

"Znepokojujú nás dôsledky zvýšeného používania dronov a nových zbraní na civilné obyvateľstvo," dodala. Uviedla tiež, že Rusko v novembri použilo 2000 dronov dlhého doletu.

Tieto príklady čoraz častejšieho hrubého porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv môžu predstavovať vojnové zločiny, vyhlásila Al Nashifová.

Ruský delegát Jevgenij Ustinov pri úrade OSN v Ženeve označil správu za neobjektívnu a tvrdí, že zločiny Kyjeva sú v nej zľahčované. Rusko odmieta, že by počas vojny na Ukrajine zameriavalo svoje útoky na civilistov.

Medzi zdokumentovanými civilnými obeťami bolo podľa OSN 35 úmrtí spôsobených dronmi s kamerami, ktoré umožňujú operátorom rozlišovať medzi civilistami a bojovníkmi, píše Reuters.

K úmrtiam civilistov došlo aj v ruskej Kurskej oblasti, kam v auguste nečakane vpadli ukrajinské jednotky a obsadili tam časti územia. Reuters dodáva, že pozorovatelia OSN nezisťujú počet obetí na území Ruska, pretože tam nemajú dostatočný prístup a verejne dostupné informácie sú tiež obmedzené. (TASR)

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva overuje informácie o poprave 62 ukrajinských zajatcov ruskými silami.

Podľa jeho správy zomreli pri 19 rôznych incidentoch od začiatku septembra do konca novembra. Informuje o tom agentúra DPA.

OHCHR uviedol, že hoci ide o informácie od dôveryhodných zdrojov, každú jednu nezávisle overuje a k záverom dospeje až po rozhovoroch so svedkami a po získaní jednoznačných dôkazov.

Podľa úradu so sídlom v Ženeve je jasne zdokumentovaných päť prípadov, ktoré si vyžiadali 15 úmrtí. Patrí medzi ne aj poprava, ktorá bola vykonaná západne od Mykolajivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na videozázname je vidieť, ako ruskí vojaci strieľajú na zjavne neozbrojených ukrajinských zajatcov, ktorí padajú na zem.

Námestníčka vysokého komisára OSN Nada Al-Nashifová vo vyhlásení vyjadrila hlboké znepokojenie nad "výrazným nárastom dôveryhodných obvinení" z popráv ukrajinských vojakov, ktorých zajala ruská armáda.

OHCHR tiež od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zdokumentoval smrť viac než 12 300 civilistov. Zranenia utrpelo viac než 27 800 ľudí. Úrad OSN podotkol, že skutočné údaje sú pravdepodobne oveľa vyššie. (TASR)

Český premiér Fiala uviedol, že „reálne“ je vynakladať na obranu tri percentá hrubého domáceho produktu.

Vyjadril sa tak deň po tom, ako novozvolený americký prezident Donald Trump vyzval členov NATO, aby zvýšili výdavky na obranu na päť percent HDP.

Praha zvýšila výdavky na obranu po odštartovaní ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala v roku 2022.

„Je realistické hovoriť o troch percentách v priebehu niekoľkých rokov,“ povedal premiér Fiala s tým, že zvyšovanie bude postupné. Väčšina z 32 členov Severoatlantickej aliancie pravdepodobne v roku 2024 dosiahla cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP.

České ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že Praha v roku 2024 vynaložila na obranu 166,8 miliardy českých korún. Podľa odhadu českého ministerstva financií ide o 2,09 percenta HDP. (SITA)

Pri likvidácii požiaru v sklade ropných látok v ruskom meste Engels prišli o život dvaja hasiči, uviedol gubernátor oblasti.

S odvolaním sa na status gubernátora Saratovskej oblasti Romana Busargina o tom v  informovala agentúra AFP.

Busargin tiež oznámil, že vzhľadom na zväčšenie plochy požiaru v priemyselnom podniku, ktorý bol napadnutý bezpilotnými lietadlami, tam aktivovali režim mimoriadnej situácie.

Niekoľko ruských blogerov v stredu popoludní zverejnilo na sieti Telegram informácie, podľa ktorých v horiacom ropnom sklade explodoval ďalší ropný zásobník. Zverejnili aj videá od miestnych obyvateľov, ktorí zaznamenali silný záblesk a stĺp ohňa a dymu.

V meste Engels sa nachádza aj letecká základňa pre bombardéry dlhého doletu, ktoré sú súčasťou ruských strategických jadrových síl. Ukrajina na ňu zaútočila už aj v minulosti. V decembri 2022 tam pri zostrelení dronu zahynuli traja príslušníci ruského letectva.

Mesto Engels leží na ľavom brehu rieky Volga, na ktorej protiľahlom brehu sa rozprestiera metropola oblasti - mesto Saratov, vzdialené asi 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Od ukrajinských hraníc túto lokalitu delia stovky kilometrov. (TASR)

Najmenej 13 ľudí zahynulo pri ruskom leteckom útoku na mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny.

Podľa agentúry Reuters to oznámil šéf regionálnej správy Ivan Fedorov, ktorý predtým informoval o jednom mŕtvom a 30 zranených.

„V dôsledku nepriateľského útoku na Záporožie zahynulo trinásť ľudí. Rusko je teroristická krajina,“ napísal dnes na platforme Telegram šéf administratívy Záporožskej oblasti Fedorov. Útok sa odohral za bieleho dňa. Fedorov predtým uviedol, že terčom útoku bol aj bližšie nešpecifikovaný priemyselný objekt.

Po útoku v Záporoží ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príspevku na platforme X vyzval na nátlak na Rusko v súvislosti s jeho terorom. Uviedol, že Rusi zaútočili na Záporožie leteckými bombami a išlo o zámerný útok na mesto.

„Nie je nič krutejšie ako zhodiť letecké bomby na mesto s vedomím, že obyčajní civilisti budú trpieť,“ uviedol Zelenskyj vo svojom príspevku, ktorý obsahoval video ukazujúce následky útoku.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Russians struck Zaporizhzhia with aerial bombs. It was a deliberate strike on the city.

As of now, dozens of people are reported wounded. All are receiving the necessary assistance. Tragically, we know of 13 people killed. My condolences to their families and loved ones.… https://t.co/C43j3hPScW https://t.co/9FiuaqqsZ3

Length: (00:00)

8.1.2025 o 16:49 · archivované: 8.1.2025 o 17:32

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Ruské ozbrojené sily zintenzívnili svoje operácie s cieľom obsadiť ďalšie územia na východe Ukrajiny, pričom tvrdo zasiahli civilistov v oblastiach na fronte, najmä v Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti,“ uviedla dnes vo vyhlásení k vývoju od septembra minulého roka zástupkyňa vysokého komisára OSN Nassifová.

Za takmer tri roky trvajúcu vojnu s Ruskom bolo na Ukrajine zabitých viac ako 12 300 civilistov.

OSN pripisuje vyšší počet obetí v posledných mesiacoch používaniu bezpilotných lietadiel, rakiet dlhého doletu a klzných bômb.

„Sme hlboko znepokojení dopadom na civilné obyvateľstvo v dôsledku zvýšeného používania bezpilotných lietadiel a používania nových zbraní,“ uviedla Nassifová, pričom mala čiastočne na mysli ruské používanie vysoko ničivých riadených bômb alebo klzných bômb v obytných oblastiach. (ČTK)

Poľsko zatvorilo svoj generálny konzulát v Petrohrade. Takýto krok Varšave v decembri nariadila Moskva.

Reagovala tak na jej skoršie rozhodnutie zatvoriť ruský generálny konzulát v Poznani.

"Poľský generálny konzulát v Petrohrade bol zatvorený po tom, ako Rusko odvolalo svoj súhlas s jeho fungovaním... Je to odveta za rozhodnutie poľského ministra zahraničných vecí zavrieť ruský generálny konzulát v Poznani v dôsledku sabotážnych činov spáchaných na poľskom území a spájaných s ruskými orgánmi," uviedlo poľské ministerstvo zahraničných vecí, píše agentúra AFP.

Rusko zároveň ešte na začiatku decembra vyhlásilo troch poľských diplomatov zo zmieneného konzulátu v Petrohrade za "nežiaduce osoby" a nariadilo im opustiť krajinu. PAP pripomína, že poľský konzulát fungoval v Petrohrade 52 rokov.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski odvolal 22. októbra svoj súhlas s fungovaním ruského konzulátu v Poznani. Poľská vláda tento krok zdôvodnila sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe, ktoré označila za súčasť hybridnej vojny Moskvy proti Západu. Ruskí diplomati z tohto konzulátu museli opustiť Poľsko do konca novembra.

Sikorski zároveň avizoval, že ak Rusko s uvedenými aktivitami neprestane, Poľsko by mohlo zatvoriť aj zvyšné ruské konzuláty na svojom území. TASR pripomína, že Rusko má konzuláty ešte v Gdansku a Krakove. (TASR)

Takmer 30-tisíc Ukrajincov získalo od začiatku minulého roka status nezvestných. Ide o vojakov aj civilistov.

Celkovo sa nezvestných je 59-tisíc Ukrajincov. S odvolaním sa na ukrajinského splnomocnenca pre otázky nezvestných za zvláštnych okolností Artura Dobroserdova to napísal server Ukrajinska pravda.

"Raz mesačne zostavujeme štatistiku nezvestných podľa regiónov - na základe registrácie miesta nezvestnej osoby. Podľa údajov ku koncu decembra 2024 bola na prvom mieste Donecká oblasť, ďalej Dnepropetrovská a Charkovská oblasť," povedal Dobroserdov s odvolaním sa na regióny na východe Ukrajiny, kde pokračujú boje.

Spravodajský server poznamenal, že jednotný register nezvestných osôb za zvláštnych okolností vznikol na Ukrajine v máji 2023.

V súčasnosti je v tejto databáze vyše 71-tisíc záznamov, píše Ukrajinska pravda, podľa ktorej od začiatku roku 2024 získalo status nezvestných takmer 30.tisíc ľudí. Koľko z nich sú vojaci, Dobroserdov nechcel prezradiť s odôvodnením, že ide o utajovanú informáciu.

Stále sa hľadá 59-tisíc Ukrajincov, píše portál a uvádza, že zhruba 7 500 nezvestných potvrdil Medzinárodný výbor Červeného kríža ako vojnových zajatcov.

K prvému januáru tohto roku ukrajinské úrady ukončili pátranie po 9 255 ľuďoch - pri necelých 4000 sa ukázalo, že žijú, a identifikovaných bolo viac ako 5000 tiel. Zároveň v registri zostáva vyše 3000 záznamov o neidentifikovaných pozostatkoch. (ČTK)

Ukrajinský generálny štáb potvrdil útok na ruský ropný sklad v Engelse.

"Tento ropný sklad zásoboval palivom vojenské letisko Engels-2, kde sídli nepriateľské strategické letectvo," uviedlo velenie ukrajinskej armády a podotklo, že v oblasti boli zaznamenané výbuchy a požiar, ale výsledky bojovej operácie sú stále spresňované.

Zničenie tohto ropného skladu by podľa ukrajinských síl znamenalo pre ruské strategické letectvo vážne logistické problémy a znížila by sa jeho schopnosť útočiť na ukrajinské mestá.

V ukrajinskom parlamente bol predložený návrh zákona, ktorý zakazuje tranzit ruských surovín cez územie Ukrajiny.

A to tak dlho, dokiaľ v krajine platí stanné právo. To znamená, že okrem plynu by sa cez územie Ukrajiny neprepravovala ani ruská ropa.

Návrh zákona predložila skupina poslancov za stranu Európska solidarita na čele s bývalým prezidentom Petrom Porošenkom.

Podľa Iryny Heraščenkovej, ktorá je spoluautorkou návrhu zákona, tento zakazuje prepravu ruskej ropy prostredníctvom ukrajinskej infraštruktúry. To znamená aj prepravu cez ropovod Družba.

Súčasný kontrakt o dodávkach ruskej ropy cez Ukrajinu do Európy platí do konca roka 2029. Čo sa týka plynu, dohoda medzi Kyjevom a Moskvou o jeho tranzite cez ukrajinské územie vypršala koncom minulého roka a Ukrajina tranzit ruského plynu od 1. januára zastavila. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 41 z celkového počtu 64 bezpilotných lietadiel, ktoré vypustilo Rusko.

Z toho 22 dronov bolo "falošných", nepredstavovali teda hrozbu a nedosiahli cieľ, dodala.

Na súkromný dom v Kyjevskej oblasti podľa miestnych úradov dopadli trosky dronu, ktoré poškodili fasádu a okná, nikoho však nezranili.

Okrem Kyjeva bol letecký poplach vyhlásený tiež v ďalších ôsmich ukrajinských regiónoch, napísal ruskojazyčný server BBC.

Šéfka európskej diplomacie Kallasová obvinila Rusko z používania „plynu ako zbrane“ v Moldavsku.

„Rusko naďalej používa plyn ako zbraň a Moldavsko je opäť terčom hybridnej vojny,“ uviedla Kallasová v utorok na sociálnej sieti X.

Opätovne vyjadrila „neochvejnú solidaritu EÚ s Moldavskom“, keď telefonovala s tamojším premiérom Dorinom Receanom.

„Vďaka podpore EÚ zostáva Moldavsko odolné a dobre napojené na európske energetické siete,“ povedala Kallasová.

Kaja Kallas
@kajakallas

Russia continues to use gas as a weapon and once again Moldova is a target of its hybrid warfare.

Thanks to EU support Moldova remains resilient and well-connected to European energy networks.

In my call with @DorinRecean I reaffirmed our unwavering solidarity with Moldova.

7.1.2025 o 22:52 · archivované: 8.1.2025 o 8:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Malá separatistická republika hraničiaca s Ukrajinou nie je od Nového roka schopná zabezpečiť obyvateľom kúrenie a teplú vodu, keďže ruský energetický gigant Gazprom zastavil 1. januára dodávky plynu do Moldavska s odvolaním sa na údajné nezaplatené dlhy Moldovagaz, moldavskej štátnej plynárenskej spoločnosti. (SITA)

Ruská protivzdušná obrana zničila 32 ukrajinských dronov nad siedmimi oblasťami a nad Azovským morom.

Informovalo ruské ministerstvo obrany.

Terčom "masívneho útoku" ukrajinských dronov sa stala najmä ruská Saratovská oblasť a mesto Engels, uviedol gubernátor oblasti Roman Busargin. Požiar podľa neho poškodil jeden z priemyselných podnikov v regióne, nespresnil však aký.

Na ruských telegramových kanáloch sa objavili informácie, že podľa miestnych obyvateľov bol cieľom útoku sklad ropy.

KyivPost
@KyivPost

Overnight, Ukrainian drones struck another Russian oil depot, this time in Engels, located in Russia’s Saratov region. The depot supplies fuel to the Engels airbase, a key hub for Russian bombers. https://t.co/zftXPlFWVc

Length: (00:00)

8.1.2025 o 7:18 · archivované: 8.1.2025 o 8:05

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Obyvatelia Engelsu hlásia výbuchy v meste a zdieľajú tiež fotografie veľkého požiaru v oblasti ropného skladu. Podľa miestnych bolo počuť najmenej päť výbuchov. Oficiálne informácie zatiaľ nie sú k dispozícii," napísal kanál Baza.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad Saratovskou oblasťou bolo zostrelených 11 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Útoku ďalej čelili najmä Kurská, Rostovská, Belgorodská a Brjasnká oblasť.

Agentúra Reuters pripomenula, že v meste Engels, ktoré leží asi 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy a zhruba 600 kilometrov od ukrajinských hraníc, má Rusko leteckú základňu bombardérov s dlhým doletom, ktoré sú súčasťou ruských strategických jadrových síl.

Ukrajina na základňu zaútočila už v minulosti. V decembri 2022 tam pri zostrelení dronu zahynuli traja príslušníci ruského vojenského letectva. (ČTK)

Trump plánuje diskutovať s prezidentom Putinom o ukončení ruskej vojny na Ukrajine.

Zvolený prezident počas tlačovej konferencie vo svojej rezidencii Mar-a-Lago na Floride navrhol, že stretnutie sa môže konať po jeho prezidentskej inaugurácii 20. januára.

Presný dátum však neuviedol a na otázku jedného z prítomných novinárov týkajúcej sa dátumu stretnutia odpovedal: "Viem, že Putin sa chce stretnúť".

Okrem toho Trump vyjadril nádej, že sa vojna na Ukrajine skončí do šiestich mesiacov. "Dúfam, že sa skončí výrazne skôr ako o šesť mesiacov," dodal.

Trump počas kampane často vyzdvihoval svoj vzťah s ruským prezidentom a tvrdil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť "do 24 hodín". Nikdy však nekonkretizoval, ako to chce dosiahnuť, pripomína DPA.

Kyjev sa obáva, že po uvedení Trumpa do funkcie prezidenta výrazne klesne objem americkej vojenskej pomoci.

Prezident preto počas svojho novoročného príhovoru apeloval na Washington, aby dodávky vojenskej pomoci neobmedzoval. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 801 670 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 660 vojakov, štyri tanky, 16 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 19 delostreleckých systémov a 81 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 714 tankov, 20 205 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 33 307 vozidiel a autocisterien, 21 729 delostreleckých systémov, 1 260 odpaľovacích raketových systémov, 1 038 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 21 727 dronov, 3 014 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 681 kusov špeciálnej techniky.