Rusi zhodili dve bomby na onkologické zdravotnícke zariadenie v Chersone (SME Minúta)

Novým veľvyslancom Ukrajiny pri OSN v New Yorku sa stal Andrij Melnyk.

V sobotu bol zverejnený aj prezidentský dekrét, ktorým bol z funkcie odvolaný predchádzajúci ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycja.

"OSN musí zohrať výraznejšiu úlohu pri ukončení ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine a dosiahnutí spravodlivého mieru vrátane bezpečnostných záruk," vyhlásil Melnyk pre nemeckú mediálnu skupinu Redaktionsnetzwerk Deutschland.

Nemecko má podľa Melnyka zohrať dôležitú úlohu v boji, ktorý má ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť ukončiť vojnu proti Ukrajine.

Melnyk bol od decembra 2014 do októbra 2022 ukrajinským veľvyslancom v Nemecku a otvorene kritizoval nemeckú vládu za váhavú podporu Ukrajiny v boji proti Rusku.

Po návrate z Nemecka pôsobil ako zástupca ministra zahraničných vecí, od júna 2023 pôsobí ako veľvyslanec Ukrajiny v Brazílii.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa v Kyjeve stretol so šéfom americkej CIA Billom Burnsom.

Ten je na návšteve Ukrajiny poslednýkrát ako riaditeľ CIA.

Spojené štáty sú hlavným podporovateľom Ukrajiny vo finančnej a vojenskej oblasti od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022. Washington s Kyjevom zdieľa aj vojenské spravodajské informácie.

"Počas tejto vojny sme mali veľa stretnutí a som vďačný za jeho pomoc," povedal Zelenskyj o Burnsovi. Dodal, že o takýchto stretnutiach, či už na Ukrajine, v iných európskych krajinách, v USA a v iných častiach sveta, neboli zverejňované oficiálne informácie.

Zelenskyj zverejnil aj fotografiu, na ktorej podáva Burnsovi ruku. Kedy bola zhotovená, nekonkretizoval.

Posledné potvrdené stretnutie medzi Zelenským a Burnsom sa uskutočnilo v polovici roku 2023. Burns sa chystá opustiť post riaditeľa CIA po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári 2025.

Trump si za nového šéfa CIA vybral Johna Ratcliffa, ktorý v minulosti pôsobil ako riaditeľ amerických tajných služieb.

Rusko odsúdilo muža na 19 rokov väzenia za to, že posielal FBI informácie o ruských vojakoch.

Ruská Federálna bezpečnostná služba uviedla, že neidentifikovaný muž narodený v roku 1993 bol uznaný vinným z "vlastizrady" a ďalších obvinení, ktoré bližšie nešpecifikovala.

Muža z ruského mesta Orenburg FSB obvinila z "poskytovania informácií o identite a ďalšie osobné údaje ruských vojakov americkému Federálnemu úradu pre vyšetrovanie". Po prvýkrát ho zadržali v januári 2023.

Súd v Orenburgu udelil mužovi 19-ročný trest v prísnej trestaneckej kolónii. (TASR)

Rusi zhodili v noci dve bomby na onkologické zdravotnícke zariadenie v meste Cherson na juhu Ukrajiny.

Pacienti a zdravotnícky personál neutrpeli zranenia, ale budova bola ťažko poškodená, píše Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vojenskú správu Chersonskej oblasti. Zverejnili aj fotografie, na ktorých je onkologická ambulancia po útokoch.

Čo sa týka ruských pozemných jednotiek v Chersonskej oblasti, ruskí okupanti tam v ostatných dňoch riešia nízku disciplínu vojakov.

Podľa správ od ukrajinských partizánov ruskí vojaci začali vykonávať sabotáže namierené voči ruským akciám, pričom šíria sa správy, že v ruskej armáde začína stúpať počet samovrážd.

Tieto incidenty „podkopávajú disciplínu a bojaschopnosť jednotiek“ a ruské velenie ich považuje za vážnu hrozbu.

Maďarsko rokuje s Moskvou a Kyjevom o zachovaní dodávok plynu cez Ukrajinu, oznámil maďarský premiér Orbán.

Dovoz ruského plynu teraz prebieha cez plynovod Turkstream, povedal premiér Viktor Orbán .

Plynovod cez Ukrajinu je jednou z posledných hlavných trás ruského plynu do Európy. Koncom tohto roka sa však má uzavrieť. Kyjev totiž nechce predĺžiť päťročnú dohodu o tranzite. Touto trasou prúdi plyn na Slovensko, do Česka a Rakúska.

"Teraz skúšame trik... že čo ak by plyn v čase, keď vstúpi na územie Ukrajiny, už nebol ruský, ale bol by už vo vlastníctve kupujúcich," uviedol Orbán na brífingu. "Takže plyn, ktorý by vstúpil na Ukrajinu, by už nebol ruský plyn, ale bol by to maďarský plyn."

Orbán uviedol, že prebiehajú rozhovory a nie je jasné, či to ruský partner a Ukrajina budú akceptovať, ale Maďarsko sa nechce vzdať ukrajinskej tranzitnej trasy pre plyn.

Maďarsko tento rok doviezlo približne 7,5 miliardy kubických metrov ruského plynu cez plynovod Turkstream a ďalšie objemy cez Rumunsko. (TASR)

Premiér Fico sa chystá deň pred Vianocami do Moskvy, tvrdí hnutie PS, podľa ktorého to udávajú viaceré zdroje. (SME)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruská armáda obsadila ďalšiu dedinu v ukrajinskej Doneckej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky "oslobodili" ukrajinskú dedinu ležiacu len osem kilometrov od Kurachove, strategicky dôležitého priemyselného mesta, ktoré sa ruské jednotky snažia obkľúčiť.

Ruská armáda v uplynulých mesiacoch postupuje na východe Ukrajiny, kde využíva oslabenú ukrajinskú obranu, a v decembri takmer každý deň hlási územné zisky, konštatuje AFP.

Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Olexandr Syrskyj v utorok povedal, že "najzložitejšia situácia" je v súčasnosti práve okolo mesta Kurachove a ďalšieho strategického mesta Pokrovsk. (TASR)

Ukrajina zostrelila v noci 57 zo 113 dronov vyslaných Rusmi. Ďalších 56 dronov sa zrútilo, škody nespôsobili.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila drony v 11 rôznych regiónoch vrátane Kyjeva. V Záporožskej a Charkovskej oblasti zostrelené drony poškodili súkromné a bytové domy, dodala letectvo.

Už skôr regionálne vojenské správy informovali o útokoch dronov na Záporožie a Charkov.

Letectvo uviedlo, že Rusko tiež vypálilo jednu strelu S-400 na strednú Ukrajinu, žiadne škody ale nie sú hlásené.

Moskva podniká takmer každodenné útoky desiatkami bezpilotných lietadiel na Ukrajinu v snahe vyčerpať jej protivzdušnú obranu, píše agentúra Reuters.

Ukrajina po prvýkrát zaútočila na ruské pozície iba pomocou pozemných a FPV dronov.

Drony zahŕňali pozemné systémy vybavené guľometmi a kamikadze FPV drony. FPV dron umožňuje pilotovi vnímať pohľad a prostredie z perspektívy, ako by sa nachádzal priamo v kokpite.

Útok sa odohral neďaleko dediny Lyptsi severne od Charkova.

Ukrajina vyvíja množstvo nových typov systémov dronov, pripomína server Kyiv Independent. Jedným z nich je aj nové bezpilotné pozemné vozidlo (UGV) so schopnosťou niesť výbušniny a jazdiť pod obrnenými vozidlami Ratel S.

Kancelársku budovu v ruskom meste Kazaň, vzdialenom asi tisíc kilometrov od Ukrajiny, zasiahli dva drony.

Informoval o tom server Kyiv Post.

Ruská strana informovala o útoku bezpilotnými lietadlami na obytný komplex v ruskej Kazani, ktorý si podľa agentúry TASS nevyžiadal žiadne obete.

Podľa úradov šesť z ôsmich dronov, ktoré zaútočili na Kazaň, zasiahlo obytné budovy, vrátane dvoch výškových.

Jedno z bezpilotných lietadiel sa pokúsilo zaútočiť na priemyselný podnik v ruskom Tatarstáne, ale nedosiahol svoj cieľ, uvádza RIA Novosti s odvolaním sa na tlačovú službu prezidenta republiky. O aký podnik išlo, agentúra nespresňuje.

Úrady kvôli útoku dočasne uzavreli kazaňské letisko. (KyivPost, ČTK)

Rusko prišlo o ďalších 1 860 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo stratilo 772 280 vojakov.

Rusi prišli aj o desať tankov, 18 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 32 delostreleckých systémov a 98 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 594 tankov, 19 841 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 31 891 vozidiel a autocisterien, 21 252 delostreleckých systémov, 1 256 odpaľovacích raketových systémov, 1 027 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 685 dronov, 2 947 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 662 kusov špeciálnej techniky.

Prezident Zelenskyj schválil vymenovanie vysokopostaveného krymskotatárskeho politika Dželala za veľvyslanca v Turecku.

Dželal strávil takmer tri roky v ruskom väzení a na slobodu sa dostal tento rok.

Štyridsaťštyriročný Nariman Dželal je bývalým novinárom a lídrom komunity prenasledovanej prevažne moslimskej menšiny z Krymu. Je zástupcom predsedu Medžlisu, tradičného tatárskeho zhromaždenia na Kryme, ktoré Rusko po anexii polostrova v roku 2014 zakázalo. Mnohí krymskí Tatári sa postavili proti anexii a boli zadržaní a uväznení.

Rusko zadržalo Dželala v septembri 2021 a v roku 2022 bol odsúdený na 17 rokov väzenia pre obvinenie z terorizmu za údajne sprisahanie s cieľom vyhodiť do vzduchu plynovod neďaleko regionálneho hlavného mesta Simferopol. Obvinený bol spolu s niekoľkými ďalšími aktivistami, ktorí rovnako popreli svoju vinu.

V júni tohto roku ho Rusko prepustilo v rámci zriedkavej výmeny väzňov za účasti civilistov, píše AFP.

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International uznala Dželala za "väzňa svedomia" a označila jeho odsúdenie za "ďalší úder ľudským právam" na Kryme. (TASR)