Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj odkázal Ficovi, že Ukrajina dopláca na vojnu oveľa viac ako susedné štáty

Európska únia zostáva jednotná v podpore Ukrajiny, oznámili António Costa a Ursula von der Leyenová.

Hlavným odkazom dnešného rokovania je, že Európska únia je jednotná a bude podporovať Ukrajinu, ako dlho to bude potrebné. Po skončení summitu EÚ v Bruseli sa na tom zhodli predseda Európskej rady António Costa a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Spoločnej tlačovej konferencie sa zúčastnil aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý obhajoval svoje diplomatické snahy o ukončenie vojny. "Ak nemôžete nájsť riešenie na bojovom poli, musíte robiť niečo iné. Diplomacia by mala mať prednosť pred vojenským riešením," uviedol Orbán, ktorého krajina tento polrok predsedala Európskej únii.

Podľa Costu je potrebné na Ukrajine dosiahnuť "spravodlivý, trvalý mier, žiadnu kapituláciu" a len Kyjev si má právo určiť, aký by tento mier mal byť a aké budú podmienky na vyjednávanie". "Teraz je potrebné posilniť Ukrajinu, nech nastane akýkoľvek scenár. To bolo naše hlavné dnešné posolstvo prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, "uviedol predseda Európskej rady. Podľa šéfky EK bude rok 2025 "rozhodujúcim rokom" a Európska únia by mala robiť všetko pre to, aby zabezpečila, že "Ukrajina zvíťazí".

Predsedníčka Európskej komisie tiež zdôraznila, že EÚ si musí zachovať silné vzťahy so Spojenými štátmi. Únijní lídri preberali práve aj tému vzťahov s budúcou americkou administratívou prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nastúpi do funkcie 20. januára. Von der Leyenová tiež ocenila maďarské predsedníctvo v Rade EÚ. Spomenula najmä to, že sa mu podarilo dohodnúť pätnásty balík sankcií proti Rusku či fakt, že počas predsedníctva členské štáty EÚ konečne schválili plné prijatie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru od 1. januára budúceho roka, čo bola tiež zásluha Budapešti.

"Všetci chceme trvalý mier," povedal na záverečnej tlačovej konferencii Orbán na adresu Ukrajiny. "Videl som, že na bojovom poli nemožno nájsť žiadne riešenie. Nové zbrane, stovky umierajúcich ľudí, zmrzačených, ženy, ktoré zostali bez svojich manželov, deti bez svojich otcov," vymenoval maďarský premiér a zdôraznil potrebu diplomatického riešenia. "Ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu, vojna skončí hneď," reagovala na jeho slová šéfka Európskej komisie.

Orbán minulý týždeň telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prišiel s návrhom na "vianočné" prímerie a výmenu zajatcov, Ukrajina to ale odmietla. (ČTK)

Srbsko by malo byť prijaté do EÚ čo najskôr, myslí si premiér Robert Fico. (TASR)

NATO bude musieť Rusko na svojich hraniciach zadržiavať najbližších desať až 20 rokov, myslí si šéf estónskej vojenskej rozviedky.

"Úlohou NATO v najbližších desiatich až 20 rokoch bude zadržať Rusko alebo ho odradiť od toho, aby nedostalo žiadny hlúpy nápad tlačiť sa vojensky na Západ," uviedol Rosin. "Myslím, že je to uskutočniteľné, ale je potrebné, aby Západ bral túto otázku vážne a aby sme investovali (do obrany)," dodal Kaupo Rosin.

"Vojenské plány NATO a jednotlivých štátov musia byť dôveryhodné a musia byť podporené reálnymi zdrojmi, pokiaľ ide o prítomných vojakov a jednotky alebo muníciu," povedal Rosin, podľa ktorého možno len ťažko predstaviť, že by Rusko v dohľadnej dobe rokovalo o mieri na Ukrajine. Podľa šéfa estónskej vojenskej rozviedky sa bude Moskva snažiť "obmedziť aktivity a infraštruktúru NATO a prítomnosť vojakov krajín Severoatlantickej aliancie v blízkosti Ruska", a to aj v štátoch na východnom krídle NATO.

Rusko síce opakovane poprelo, že by malo v úmysle zaútočiť na niektorú z krajín NATO, jeho minister obrany však tento týždeň vyhlásil, že Moskva musí byť v budúcom desaťročí pripravená na boj s vojenskou alianciou NATO v Európe, pripomína Reuters. Kremeľ tiež pred plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 odmietal, že by sa chystal do susednej krajiny vpadnúť. (ČTK)

Lídri členských štátov Európskej únie odsúdili hybridné útoky Ruska a zdôraznili potrebu rozširovania.

Premiéri a prezidenti členských štátov na summite Európskej rady dôrazne odsúdili hybridné útoky Ruska proti EÚ a jej členským štátom vrátane sabotáží, narúšania kritickej infraštruktúry, kybernetických útokov, manipulácie s informáciami a pokusov o podkopanie demokracie vrátane volebného procesu.

V prípade rozširovania Únie lídri zdôraznili jeho pretrvávajúci význam ako geostrategickej záruky mieru, bezpečnosti, stability a prosperity v Európe. Z kandidátskych krajín vyjadrila Európska rada uznanie moldavským úradom za úspešný priebeh prezidentských volieb a referenda o zakotvení vstupu do EÚ do ústavy, "a to napriek hybridným aktivitám Ruska zameraným na podkopanie demokratických inštitúcií krajiny". Vyzvali tiež eurokomisiu, aby okrem už zavedených nástrojov urýchlene preskúmala ďalšie spôsoby poskytovania pomoci pre Kišiňov pri posilňovaní jeho energetickej bezpečnosti.

Najvyšší predstavitelia 27-členného bloku sú v prípade Gruzínska vážne znepokojení postupom tamojšej vlády, ktorý je podľa nich v rozpore s hodnotami a zásadami, na ktorých je založená Európska únia. Nesúhlasia s rozhodnutím gruzínskej vlády pozastaviť prístupový proces s EÚ do roku 2028. Dôrazne tiež odsúdili násilie voči pokojným demonštrantom, politikom a zástupcom médií. Pripomenuli však, že sú ochotní obnoviť integráciu, ak predstavitelia krajiny zmenia svoj súčasný postoj.

Ďalšou témou jednodňového summitu bola migrácia. Lídri EÚ chcú venovať osobitnú pozornosť vykonávaniu prijatých právnych predpisov Únie a uplatňovaniu existujúcich právnych predpisov, ďalej predchádzaniu nelegálnej migrácii a boja proti nej, a to aj prostredníctvom nových spôsobov. Chcú sa zamerať na uľahčenie, zvýšenie a urýchlenie návratov do bezpečných krajín pôvodu a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

V záveroch sa okrem toho uvádza zhoda na význame a naliehavosti toho, aby sa posilnila odolnosť, pripravenosť a predchádzanie krízam v súvislosti s rastúcim počtom prírodných katastrof v dôsledku zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia.

Európska rada sa domnieva, že je potrebná posilnená a koordinovaná vojenská a civilná pripravenosť a strategické krízové riadenie. To by sa malo v prípade potreby uskutočňovať aj v súčinnosti s NATO. Dôraz sa však dáva na inkluzívny a nediskriminačný spôsob bez toho, aby bol dotknutý osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov. (TASR)

Scholz telefonoval s Trumpom, hovorili najmä o bezpečnostných otázkach. Rozhovoru dominovala vojna na Ukrajine.

Obaja lídri sa zhodli, že vojenský konflikt trvá už príliš dlho.

"Zhodli sa na tom, že ruská vojna proti Ukrajine trvá už príliš dlho a že je dôležité čo najskôr nastúpiť na cestu k spravodlivému a udržateľnému mieru," povedal kancelárov hovorca. Scholz opätovne potvrdil, že bude podporovať Ukrajinu dovtedy, dokým to bude nutné.

Od Trumpovho zvolenia na začiatku novembra obaja politici telefonovali už druhýkrát. Scholz chce navštíviť Trumpa vo Washingtone čo najskôr po zložení prezidentskej prísahy. Kancelár opakovane vyjadril presvedčenie, že Európa a USA pod vedením Trumpa nájdu spoločnú líniu v otázke politiky voči Ukrajine.

Po Trumpovej inaugurácii 20. januára sa očakáva, že staronový prezident sa bude usilovať presadiť zastavenie vojny na Ukrajine. Ppočas predvolebnej kampane viackrát vyhlásil, že konflikt dokáže ukončiť do 24 hodín. Opakovane kritizoval aj vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany administratívy Joea Bidena. (TASR)

Ministri zahraničných vecí Ruska a Švajčiarska hovorili o Ukrajine. Vzťahy sú vzhľadom na vojnu chladné.

Ruská ofenzíva na Ukrajine trvá už takmer tri roky a vyvolala vo Švajčiarsku otázky o tradičnej neutralite alpskej krajiny. Švajčiarsko v lete tohto roka hostilo medzinárodný summit zameraný na hľadanie ciest k mieru, ktorý sa konal z iniciatívy Kyjeva.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Lavrov hovoril s Cassisom v stredu, pričom obaja "si vymenili názory na konflikt okolo Ukrajiny". Šéf ruskej diplomacie podľa rezortu podotkol, že je "nezmyselné" dávať Moskve v súvislosti s týmto konfliktom ultimáta.

Lavrov detailne vysvetlil postoj Ruska k urovnaniu situácie a načrtol podmienky ruského prezidenta Vladimira Putina, doplnilo ministerstvo. (TASR)

Ruský útok na Charkovskú oblasť zabil troch civilistov a jedného zranil, tvrdí šéf administratívy Charkovskej oblasti.

„Bohužiaľ, v obci Ševčenkove boli zabití traja ľudia," uviedol šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

O život prišli dve ženy vo veku 67 a 65 rokov a jeden 33-ročný muž. Synehubov dodal, že jedna žena utrpela zranenia pri ruskom útoku na obec Dvorična a museli ju hospitalizovať.

Dánsko chystá pre Ukrajinu ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 281,5 milióna eur.

Balík pomoci je zameraný napríklad na podporu prevádzky ukrajinských stíhačiek F-16.

Kodaň však v spolupráci so Švédskom na Ukrajinu presúva niekoľko bojových vozidiel pechoty CV90.

Celkovo Dánsko na roky 2023 až 2028 vyčlenilo na vojenskú podporu Ukrajiny 8,6 miliardy eur. (SITA, Ukrajinská pravda)

Debata o Ukrajine bola na tomto summite jedna z najlepších, akú som zažil, vyhlásil český premiér Fiala.

Ocenil prístup jej nového predsedu Antónia Costu, ktorý sa podľa Fialu snažil viac venovať strategickej debate než detailnej formulácii záverov. Tie sú podľa neho lepšie pripravené a ako celok ich označil za "veľmi dobré".

"Zažil som tu jednu z najotvorenejších a najlepších diskusií o ruskej agresii na Ukrajine a európskej reakcii na tento negatívny vývoj... Bola veľmi otvorená a vecná, idúca do hĺbky a mal som z nej skutočne dobrý pocit. Bola uzavretá, bez mobilov, preto nie je možné, aby som interpretoval to, čo hovorili jednotliví účastníci. Ale kvalita tej debaty, jej strategický rozmer a premýšľanie o ďalších krokoch, to bolo skutočne dobré," pochvaľoval si Fiala.

Vyzdvihol aj pripravené závery, ktoré podľa jeho slov obsahujú jasné potvrdenie podpory Ukrajiny v jej úsilí o mier a konštatujú, že žiadne rozhodnutie o Ukrajine nesmie byť prijaté bez Ukrajiny.

Je v nich tiež záväzok EÚ na vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny a prihlásenie sa k zosilnenému tlaku na Rusko a tých, ktorí s ním spolupracujú.

Prísľub Costu, že sa bude chcieť viac venovať debate o strategických veciach a menej formulácii záverov, sa podľa Fialu potvrdil už na prvom summite pod jeho vedením.

"Môžem potvrdiť, že nový predseda Európskej rady sa snaží o určitý nový prístup, takže závery sú skutočne lepšie pripravené, nediskutujeme o každej vete tak detailne, ale máme, naopak, možnosť venovať sa strategickej debate, čo ja vítam," priblížil zmeny Fiala.

Pre českého premiéra bolo novinkou aj to, že lídri rokovali v menšej miestnosti, než kde sa schádzali posledné roky približne od covidu. Dodal, že so zveličením možno povedať, že aj menší priestor a to, že si politici boli bližšie, vytvoril lepšie podmienky na debatu. (TASR)

Ruský líder Putin tvrdí, že je otvorený rokovaniu s americkým prezidentom Trumpom o Ukrajine.

„Ak sa stretneme s Trumpom, budeme mať o čom diskutovať,“ povedal bez ďalších podrobností. Dodal, že v prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine je Rusko otvorené kompromisom.

„Politika je umenie kompromisov,“ vyhlásil. „Vždy sme hovorili, že sme pripravení na rozhovory aj kompromisy." Poznamenal však, že rozhovory by sa mali zakladať aktuálnej situácii na bojisku.

Vodca Kremľa už niekoľkokrát vyslovil požiadavku aby sa Ukrajina vzdala svojej snahy vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a aby uznala územné zisky Ruska. Kyjev a Západ tieto požiadavky odmietajú. (SITA)

Rusko bude hrozbou pre Európu aj po vojne na Ukrajine, tvrdí fínsky minister obrany Hakkanen. (TASR)

Pokračujúca podpora Ukrajine bola hlavnou témou stretnutia prezidenta Ukrajiny s českým premiérom Petrom Fialom v Bruseli.

"Som vďačný za všestrannú podporu Ukrajincov. Počítame s tým, že nadchádzajúci rok bude pre ukrajinsko-české vzťahy čo najviac produktívny. Diskutovali sme o potrebách obrany Ukrajiny s osobitným zameraním na posilnenie protivzdušnej obrany na ochranu strategických energetických zariadení," píše sa na facebookovom profile Volodymyra Zelenského

Súd v Ternopile vzal do väzby ukrajinského plukovníka,, ktorý je podozrivý zo zneužitia právomocí.

Je ním veliteľ 211. ženijnej brigády Oleh Poberežniuk, ktorý mal na jeseň roku 2023 štyroch podriadených využiť pri stavbe súkromného rodinného domu v Chmelnyckej oblasti.

Pritom boli oficiálne vedení na pracovnej ceste Mykolajivskej oblasti a dostávali plný plat a bojové príplatky.

Ukrajinská pravda už 16. decembra informovala, že dôstojníci z tejto jednotky bili podriadených, oberali ich o peniaze a jedného vojaka dokonca za trest priviazali k drevenému krížu.

Vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyi nariadil inšpekciu a suspendoval Poberežniuka, ktorý sa z väzby môže dostať, ak zloží kauciu v prepočte za 21 600 dolárov. Vyšetrovanie podporil aj minister obrany Rustem Umerov.

Za jedného z hlavných páchateľov zdroje označili kapitána Vladyslava Pastucha, ktorý je Poborežniukovým krstným synom a synom člena velenia brigády. Práve Pastuch mal od vojakov vymáhať peniaze.

Tieto odhalenia prichádzajú v čase, keď Ukrajina čelí rastúcim výzvam pri dopĺňaní ozbrojených síl a čelí dezercii.

Nový veliteľ pozemných síl Mychailo Drapatyj nedávno oznámil rozsiahle reformy zamerané na nábor a výcvik. (Kyiv Independent)

Putin dočasnom prímerí vraj nerozmýšľa, pretože Ukrajincom by podľa neho dalo príležitosť na výcvik a doplnenie munície. (SME)

Rozhovory o prímerí na Ukrajine sa môžu uskutočniť len vtedy, keď bude jasné, čo bude nasledovať po nich, povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po rokovaniach s lídrami členských krajín EÚ na summite v Brusel na tlačovej konferencii povedal, že iba európske bezpečnostné záruky nebudú pre Ukrajinu "dostatočné", pretože tieto záruky musia pochádzať od NATO.

Čo znamená aj súhlas Spojených štátov, najsilnejšieho zo spojencov Aliancie.

Prezident odmietol povedať, či na stredajšej večeri, ktorú pre lídrov z užšej skupiny európskych krajín usporiadal generálny tajomník NATO Mark Rutte, dostal prísľub nejakých bezpečnostných záruk alebo či sa tam hovorilo o možnom vyslaní európskych mierových jednotiek na Ukrajinu v prípade mierovej dohody s Ruskom.

"Neexistujú takéto rozhodnutia," povedal a spresnil, že nemôže poskytnúť podrobnosti z tohto stretnutia, kým nebudú prijaté konkrétne rozhodnutia. A tie podľa jeho slov musia prísť z Európy aj z USA.

Zelenskyj pred novinármi povedal, že akékoľvek rozhovory o prímerí na Ukrajine sa môžu uskutočniť len vtedy, keď bude jasné, čo bude nasledovať po uzavretí prímeria.

"Je potrebné myslieť na to, čo sa stane zajtra, aby sme dnes dosiahli prímerie. Inak konflikt len ​​zmrazíte," vysvetlil. V tejto súvislosti dodal, že Ukrajina chce ukončiť vojnu, ale pre stabilný mier musí existovať aj "silná pozícia a bezpečnostné záruky". Podľa jeho vyjadrenia žiadne prímerie nezabráni Rusku v ďalších útokoch po niekoľkých týždňoch, mesiacoch alebo rokoch.

Pri otázkach z oblasti obrany Zelenskyj uviedol, že jeho krajina potrebuje najmenej 19 ďalších protiraketových systémov, aby mohla chrániť svoje energetické zariadenia počas nadchádzajúcej zimy.

Potvrdil, že vojenské zásielky z Kanady a Nemecka prebiehajú, a zároveň vyzval na ďalšiu pomoc pri ochrane ukrajinskej elektrickej siete.

Novinári sa ho pýtali aj na to, aké emócie pociťuje v súvislosti s druhým funkčným obdobím amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zelenskyj na to zareagoval vtipnou replikou: "Čo si myslím? Čo pociťujem? Vitaj Donald!" A dodal, že si veľmi želá, aby Trump Ukrajincom pomohol "dokončil túto vojnu".

"Veľmi ho chcem mať na našej strane. Je to pre mňa veľmi dôležité, chcem s ním prediskutovať ďalšie podrobnosti," odkázal Zelenskyj.

Vyhlásil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin je "nebezpečný" pre celý svet a že žije "vo svojom vlastnom akváriu".

"Myslím si, že Putin je veľmi nebezpečný, nestará sa o ľudské životy. Myslím si, že je naozaj šialenec. Miluje zabíjanie," uviedol v závere svojho vystúpenia.

Putin je nebezpečný pre všetkých a ľudský život pre neho nič neznamená, povedal Zelenskyj po rokovaní s lídrami Únie.

Ukrajina potrebuje jasný mierový plán, pretože Putin ju môže kedykoľvek po uzavretí prípadnej mierovej dohody napadnúť znovu, dodal ukrajinský prezident. Putin je podľa neho šialený. (ČTK)

Ukrajina na vojnu s Ruskom dopláca oveľa viac ako susedné krajiny vrátane Slovenska, odkázal Zelenskyj premiérovi Ficovi.

Ukrajinský prezident tak komentoval možnosť ukončenia tranzitu ruského plynu cez ukrajinské územie od 1. januára, čím sa môže týmto krajinám predražiť dovoz energie.

Ukrajina stráca ľudské životy, uviedol Volodymyr Zelenskyj po skončení rokovaní s lídrami 27-člennej EÚ v Bruseli.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z prostredia EÚ Zelenskyj na summite debatoval "za zavretými dverami" s lídrami EÚ.

Neskôr počas vystúpenia pred novinármi pripomenul, že Rusko stále útočí na jeho krajinu a nemá záujem na dosiahnutí mieru. Reagoval tiež na otázku, či platí, že po 1. januári prestane prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu do Európy, a či si vie predstaviť tranzit plynu od iných dodávateľov z iných krajín, hoci pôjde o ruský plyn.

Odpovedal, že Ukrajina je vo svojom konaní veľmi otvorená a transparentná. Potvrdil, že po Novom roku nebude predlžovať tok plynu z Ruska cez svoje územie. Miliardy eur získané z predaja tohto plynu Rusko podľa jeho slov používa na zabíjanie civilistov na Ukrajine.

Zelenskyj pripustil tranzit pôvodom ruského plynu cez iných dodávateľov, ale zdôraznil, že zisky z predaja tohto plynu až do konca vojny nesmú plynúť do pokladnice Ruskej federácie. Uviedol, že niektoré susediace krajiny, napríklad Slovensko, mu hovoria, že nákup plynu z iných zdrojov je drahší, a že prichádzajú o peniaze a zisky.

"Keď slovenský premiér hovorí, že Slovensko prichádza o peniaze a zisky, tak ja hovorím, že my strácame ľudské životy. Strácame oveľa viac ako Slovensko," uviedol prezident.

Dodal, že Rusko vo vojne obsadilo ukrajinské jadrové elektrárne, a jeho krajina preto nemá dosť vlastnej elektriny. Musí ju preto tiež nakupovať a stráca aj v tejto oblasti. (TASR)

Za posledný deň nastalo 250 bojových stretov. Armáda odrazila 68 útokov v ruskej Kurskej oblasti, oznámilo velenie Ukrajiny.

Pri Kupiansku v Charkovskej oblasti odrazila ukrajinská obrana 26 útokov v blízkosti obcí Petropavlivka, Kolisnykivka a Lozova.

Na lymanskom fronte podnikli Rusi 24 útokov pri Hrekivke, Novoiehorivke, Nadiii, Jampolivke a Terny.

Na Siverskom fronte odrazili ukrajinské sily päť ruských pokusov o útok pri obci Verchnokamianske.

Na Kramatorskom fronte podnikli Rusi päť útokov pri osadách Časiv Jar a Hryhorivka.

Pri Kurachove v Doneckej oblasti sa uskutočnilo 25 ruských útokov.

V Kurskej oblasti vykonalo ruské letectvo 21 náletov a zhodilo 31 riadených bômb. Ukrajinskí obrancovia odrazili na ruskom území 68 ruských útočných akcií.

Spoza hraníc Rusi ostreľujú obce v Černihivskej a Sumskej oblasti. Cez severné hranice s Ukrajinou vykonávajú sabotážne a prieskumné aktivity a zvyšujú hustotu mínových polí, dodáva v hlásení ukrajinské velenie. (Ukrajinská pravda)

Ruská armáda odhadla stratu takmer stotisíc zmobilizovaných vojakov za dva roky, tvrdí ukrajinské obranné spravodajstvo.

Tento počet nezohľadňuje straty medzi zmluvnými vojakmi, brancami, ani žoldniermi.

"V období medzi 21. septembrom 2022 a 31. októbrom 2024 okupačná armáda zaznamenala straty 98 641 vojakov medzi mobilizovanými vojakmi počas vojny proti Ukrajine," oznámila ukrajinská rozviedka.

V Novosibirsku horeli autocisterny ruskej armády. Ukrajinská rozviedka uviedla, že išlo o akciu takzvanej légie „Sloboda Ruska“.

Počas invázie na Ukrajinu podpálilo toto hnutie odporu proti Putinovmu režimu niekoľko čerpacích staníc a skladov, ktoré využívala armáda.

Ruské velenie zveličuje údaje o veľkosti okupovaného územia na Ukrajine, konštatuje americký Inštitút pre štúdium vojny.

Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov v stredu vyhlásil, že ruské sily dobyli v roku 2024 približne 4 500 kilometrov štvorcových.

Analytici inštitútu zistil, že ruské sily počas tohto obdobia ovládli iba 3 306 km štvorcových.

Gerasimovove nafúknuté čísla sú v kontraste s presnejšími vyjadreniami ruského ministra obrany Andreja Belousova.

Ten napríklad uviedol, že priemerný denný postup ruských síl je asi 30 kilometrov štvorcových.

Geolokačné dôkazy ukazujú, že ruské sily postupovali v novembri 2024 rýchlosťou približne 27,96 kilometra štvorcového za deň.

Belousov ďalej tvrdil, že ruské sily v súčasnosti kontrolujú približne 99 percent Luhanskej oblasti, 70 percent Doneckej oblasti, 74 percent Záporožskej oblasti a 76 percent Chersonskej oblasti.

Inštitút pre štúdium vojny odhaduje, že ruské sily zaberajú približne 99 percent Luhanskej oblasti, 66 percent Doneckej oblasti a 73 percent v Záporožskej a Chersonskej oblasti. (SITA)

Ruské sily obsadili ďalšie dve dediny pri ukrajinskom meste Kurachove v Doneckej oblasti, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Má ísť o obce Zelenivka a Novyj Komar, ktoré ležia juhozápadne od strategicky dôležitého priemyselného mesta Kurachove, ktoré sa ruské jednotky snažia obkľúčiť.

Obec Novyj Komar sa nachádza v blízkosti väčšej dediny Velyka Novosilka, kde majú ukrajinské sily veľké veliteľské a logistické stanovište, uviedol pre agentúru RIA Novosti Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov.

Ruská armáda už niekoľko mesiacov postupuje na východe Ukrajiny, kde využíva oslabenú ukrajinskú obranu, a v decembri takmer každý deň hlási územné zisky, konštatuje AFP. (TASR)

Príliš skoré vyjednávania o mieri by mohli Ukrajinu poškodiť. Sústreďme sa na jej posilnenie, tvrdí šéfka diplomacie EÚ.

„Musíme hovoriť o tom, ako môžeme viac podporiť Ukrajinu," oznámila Kaja Kallasová, čím podporila litovského prezidenta Gitanasa Nausedu.

Ten pred summitom lídrov EÚ v Bruseli povedal, že je príliš skoro hovoriť o možných mierových rokovaniach, keďže Rusko v súčasnosti nejaví záujem o skutočný mier. "Rusko je v útočnom režime a neprejavuje ochotu rokovať," povedal.

Šéf Európskej rady António Costa zdôraznil, že EÚ je pripravená urobiť na podporu Ukrajiny "čokoľvek a kým to bude potrebné" - počas vojny aj po nej.

Costa prišiel do budovy Európskej rady po boku Zelenského. "Raz vás tu chceme privítať ako člena EÚ," povedal šéf Európskej rady Zelenskému.

Podľa Costu je v súčasnosti na Ukrajine v stávke nielen budúcnosť Ukrajincov, ale aj Európanov. Ako zdôraznil, medzinárodné právo musí zvíťaziť a ruská "invázia musí byť porazená".

Hlavnou prioritou Ukrajiny je ochrana energetického sektora, vyhlásil Zelenskyj pred začiatkom zasadnutia Európskej rady.

Ukrajinský prezident po príchode do Bruselu vysvetlil, že má na mysli bezpečnosť jadrových elektrární. Spomenul aj dôležitosť zachovania zásobníkov plynu.

Druhým dôležitým bodom je pre neho zvýšenie vojenskej výroby.

Zelenskyj okrem toho poznamenal, že má v úmysle diskutovať na Európskej rade o tom, ako pomôcť ukrajinským deťom a ako zachovať bezpečnú sieť škôl.

Zelenskyj zdôraznil potrebu jednoty medzi USA a EÚ pre dosiahnutie spravodlivého mieru. Len spoločne môžu Spojené štáty a Európa zastaviť Putina a zachrániť Ukrajinu, povedal Zelenskyj.

Útok na Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti spôsobil výpadok elektriny. Hlásili škody na civilnej infraštruktúre.

Ukrajinské letectvo zaznamenalo vo štvrtok po 23. hodine miestneho času v smere na Kryvyj Roh. Miestne úrady informovali, že v meste počuli výbuchy a neskôr hlásili výpadky elektriny v meste.

Šéf mestskej bezpečnostnej rady Oleksandr Vilkul informoval, že v meste funguje centrála, ktorá poskytuje obyvateľom stavebný materiál a inú pomoc.

"Sú výpadkyv odstraňovaní odpadových vôd. Poškodené sú bytové domy aj nemocnica," oznámil Vilkul. (Ukrajinská pravda)

Británia dodá v budúcom roku ukrajinskej armáde zbrane za zhruba 273 miliónov eur.

Balík zahŕňa bezpilotné lietadlá, plavidlá i systémy protivzdušnej obrany.

Krok prichádza po stredajšej návšteve britského ministra obrany Johna Healeya v Kyjeve, kde rokoval so svojím ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom. Healey sa zaviazal, že Británia na budúci rok zvýši podporu pre Ukrajinu.

Takmer tri roky po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, je "hĺbka jeho nesprávneho odhadu jasnejšia ako kedykoľvek predtým", uviedol britský minister s tým, že "statoční Ukrajinci naďalej vzdorujú všetkým očakávaniam svojím nezlomným duchom".

"Nemôžu to ale robiť sami," zdôraznil a prisľúbil že britská podporu Kyjeva je neotrasiteľná. Londýn bude podľa neho vždy stáť "bok po boku, aby Putin nemohol zvíťaziť".

Britská labouristická vláda sa po víťazstve v júlových voľbách zaviazala, že každý rok poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške troch miliárd libier (3,6 miliardy eur) až do roku 2030-31.

Najnovší balík obsahuje vybavenie pre ukrajinské námorníctvo vrátane malých člnov, prieskumných dronov a bezposádkových plavidiel.

Prostriedky sa použijú aj na vybavenie protivzdušnej obrany vrátane radarov a 1000 systémov elektronického boja proti dronom.

Healey takisto povedal, že Británia posilní výcvikový program pre ukrajinských vojakov, ktorý na britskom území realizuje spolu s kľúčovými spojencami. Program je známy ako Operácia Interflex, v rámci ktorej bolo od polovice roka 2022 vycvičených 51.000 regrútov, pripomenula AFP.

"Vzhľadom na to, že Putin každý deň posiela na smrť na bojisko až 2000 ruských vojakov, je veľmi dôležité, aby Ukrajina dostala podporu v podobe riadne vycvičených a vybavených vojakov," uvádza sa vo vyhlásení britského rezortu obrany.

Umerov Londýnu poďakoval za nový balík vojenskej pomoci a povedal, že "stabilné dodávky munície, predovšetkým pre delostrelectvo, je kriticky dôležité pre ukrajinské obranné úsilie".

Bez zachádzania do podrobností uviedol, že s Healeym rokovali o výsledkoch použitia britských rakiet Storm Shadow, ktoré Británia umožnila Ukrajine prvýkrát použiť pri útokoch v Rusku v novembri.

Prezidenti Zelenskyj a Macron diskutovali o rozmiestnení francúzskych vojakov na Ukrajine.

„Zdieľame spoločnú víziu spoľahlivých záruk, ktoré sú nevyhnutné pre skutočný mier,“ povedal ukrajinský prezident, ktorý bol v stredu v Bruseli na stretnutí s hlavným predstaviteľom NATO a európskymi lídrami.

Úrad francúzskeho prezidenta uviedol, že považuje zosilnenú podporu Ukrajiny za svoju „absolútnu prioritu“ a bude Ukrajine naďalej poskytovať „prostriedky na obranu a na to, aby zlyhala ruská útočná vojna“.

Emmanuel Macron bude udržiavať „úzky dialóg s Ukrajinou a jej medzinárodnými partnermi s cieľom pracovať na návrate k spravodlivému a trvalému mieru“.

Zelenskyj sa má vo štvrtok zúčastniť aj na summite EÚ v Bruseli.

Rusko prišlo za posledný deň na bojisku o ďalších 1 530 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo stratilo 768 220 vojakov.

Rusi prišli aj o päť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 14 delostreleckých systémov a 68 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 576 tankov, 19 799 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 31 678 vozidiel a autocisterien, 21 178 delostreleckých systémov, 1 256 odpaľovacích raketových systémov, 1 026 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 521 dronov, 2 943 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 656 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinská armáda v noci zneškodnila 45 z 85 ruských dronov, zvyšné nezasiahli cieľ.

Škody ale spôsobili ruské rakety, ktoré poškodili dve obytné budovy, nemocnicu a školu v Dnipropetrovskej oblasti a deväť súkromných domov v Sumskej oblasti. Obete nie sú hlásené.

USA obnovili sankcie na subjekty so sídlom v Rusku, ktoré sú zapojené do projektu plynovodu Nord Stream 2.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že reštrikcie opätovne uvalilo na niekoľko subjektov, ktoré sa podieľali na výstavbe plynovodu, ako aj na niekoľko nových vlastníkov plavidiel, na ktorých sa už sankcie vzťahovali.

Sankcie sa týkajú aj spoločnosti Nord Stream 2 AG, ktorá je prevádzkovateľom plynovodu, ako aj poisťovne so sídlom v Rusku, ktorá poskytla poistenie spoločnostiam zapojeným do tohto projektu, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo svojom svojom vyhlásení.

Zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel na tlačovej besede pripomenul, že USA sú naďalej proti plynovodu. Objasnil, že USA vnímajú tento plynovod ako ruský geopolitický projekt, preto odmietajú snahy o jeho oživenie.

"Budeme naďalej pracovať a zabezpečovať, aby Rusko nikdy nemohlo využiť svoje energetické zdroje a svoje postavenie v energetike pre politický zisk," ozrejmil Patel.

V septembri 2022 boli dve vetvy plynovodu Nord Stream 1 a 2 poškodené niekoľkými výbuchmi zaznamenanými v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori. O páchateľoch sa intenzívne a rôzne špekulovalo, ale zodpovednosť za výbuchy doteraz nikto neprevzal.

Zemný plyn z Ruska predtým prúdil do Nemecka cez Nord Stream 1. Plynovod Nord Stream 2 v čase výbuchov ešte ani nebol v prevádzke - jeho sprevádzkovanie zastavila ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 a následné politické napätie. (TASR)

V bojoch v ruskej Kurskej oblasti zomrela najmenej stovka severokórejských vojakov, tvrdí Južná Kórea.

Ďalších tisíc ich utrpelo zranenia. S odvolaním sa na informácie od juhokórejskej tajnej služby o tom informoval poslanec I Song-kwon.

Do Kurskej oblasti ukrajinská armáda prenikla v auguste a ruské sily sa ju odtiaľ s podporou Severokórejčanov snažia vytlačiť.

Podľa tohto juhokórejského poslanca straty medzi severokórejskými vojakmi súvisia s ich neskúsenosťou s bojom, v ktorom veľkú úlohu hrajú drony, aj s pohybom v otvorenom teréne. S novinármi hovoril po uzavretom brífinku Národnej spravodajskej služby (NIS) pre poslancov.

Podľa I Song-kwona sú medzi obeťami tiež vysoko postavení dôstojníci. Vo vnútri ruskej armády sa vraj objavujú sťažnosti na severokórejských vojakov, ktorí sú "kvôli neznalosti dronov skôr príťažou ako prínosom".

Istý americký vojenský činiteľ v utorok hovoril o tom, že v bojoch v Kurskej oblasti zahynulo niekoľko stoviek Severokórejčanov. Aj Song-kwon tieto rozdiely vysvetlil tým, že analýza NIS je pomerne konzervatívna, píše agentúra Reuters.

Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj v utorok oznámil, že ruská armáda s podporou severokórejských vojakov vedie v Kurskej oblasti proti ukrajinským jednotkám už niekoľko dní intenzívnu protiofenzívu.

Ukrajina odhaduje, že v tomto regióne na západe Ruska je rozmiestnených asi 11-tisíc vojakov z KĽDR. (ČTK)

Ropnú rafinériu v ruskom Novošachtinsku zasiahli drony, v závode vypukol požiar.

Informoval o tom kanál Rostov na platforme Telegram, ktorý zverejnil aj videá požiaru natočené miestnymi obyvateľmi, uviedla britská stanica BBC.

Rozsah škôd v rafinérii zatiaľ nie je známy. Ruské úrady a armáda sa k náletu zatiaľ nevyjadrili.

Ruské monitorovacie a spravodajské kanály na platforme Telegram v noci na štvrtok hlásili paľbu protivzdušnej obrany na desiatky ukrajinských bezpilotných lietadiel v oblasti Novošachtinska, Rostova na Done, Taganrogu, či Jejska v Krasnodarskom kraji, kde sa nachádza aj letecká základňa. Prelety dronov hlásili i z Ruskom okupovaných území Ukrajiny.

Novošachtinská ropná rafinéria je jediným závodom na spracovanie ropy v Rostovskej oblasti, ktorý ukrajinské drony napadli tento rok najmenej trikrát: v marci, júni a septembri tohto roku.

Gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sľusar oznámil, že nad regiónom bolo zostrelených viac ako 30 ukrajinských dronov a tri rakety. Väčšina vzdušných cieľov bola "neutralizovaná".

Sľusar ďalej uviedol, že v dedine ležiacej neďaleko mesta Rostov zranili jednu osobu úlomky zostreleného dronu.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že ukrajinské sily zaútočili v noci na niekoľko ruských regiónov celkovo 84 bezpilotnými lietadlami.

Nad Rostovskou oblasťou bolo zničených 36 dronov, 21 nad Brianskou oblasťou, 14 nad Belgorodskou oblasťou, šesť nad Voronežskou oblasťou, po tri nad Kurskou a Tambovskou oblasťou a jeden nad Krasnodarskou oblasťou.

Útoky podľa miestnych úradov spôsobili len menšie materiálne škody. 

Severná Kórea sa ohradila proti kritike Spojených štátov a ich spojencov za podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine.

Viacerí predstavitelia Ukrajiny a Západu tvrdia, že režim v Pchjongjangu vyslal tisíce svojich vojakov ako posilu pre ruské jednotky, a to aj do Kurskej oblasti na západe Ruska, kde ukrajinské sily v auguste obsadili časť územia.

Západné štáty v pondelok uviedli, že takéto zapojenie Severnej Kórey do vojny na Ukrajine predstavuje "nebezpečné rozšírenie konfliktu s vážnymi dôsledkami pre európsku a indicko-pacifickú bezpečnosť".

Toto vyhlásenie, ktoré zverejnil Washington, podpísali ministri zahraničných vecí Austrálie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Južnej Kórey, Nového Zélandu, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov a vysoký predstaviteľ Európskej únie.

"Naliehavo vyzývame KĽDR, aby okamžite ukončila akúkoľvek pomoc Rusku v jeho agresívnej vojne proti Ukrajine, a to aj stiahnutím svojich vojsk," uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo zahraničia KĽDR sa proti výzve ohradilo. Podľa nej dokazuje, že posilnená spolupráca medzi Pchjongjangom a Moskvou účinne "odrádza USA a Západ od neúmyselného rozširovania vplyvu".

KĽDR sa o nasadení svojich vojakov po boku ruských síl vo vyhlásení nezmienila - uviedla len, že vojnu na Ukrajine predlžuje to, čo označila za "avanturistickú vojenskú politiku a politiku výlučného spojenectva" Washingtonu a jeho spojencov. (TASR)

Šéf NATO Rutte sa v Bruseli stretol s ukrajinským prezidentom Zelenským a niekoľkými ďalšími európskymi lídrami.

Témou diskusií bola zhoršujúca sa situáciu vo vojne Ukrajiny s Ruskom a spôsoby, ako môže Európa poskytnúť Kyjevu väčšiu podporu.

Web Euronews doplnil, že cieľom schôdzky v Bruseli mala byť diskusia o spôsoboch, ako zabezpečiť Ukrajine silnú pozíciu pre prípadné budúce mierové rokovania s Ruskom.

Rutte na margo toho deklaroval, že v rámci akýchkoľvek serióznych rokovaní o prímerí alebo urovnaní konfliktu je nutné presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, že na Ukrajine už nemá čo získať. "A to si vyžaduje zvýšenú západnú podporu pre Kyjev," uviedol Rutte.

Naznačil tiež, že nateraz je predčasné povedať, či budú európske mierové jednotky zapojené do nejakej budúcej dohody. "Ak teraz začneme medzi sebou diskutovať o tom, ako by dohoda mohla vyzerať, Rusom to veľmi uľahčíme," upozornil šéf NATO.

Rutte povedal, že jeho prioritou je momentálne zlepšenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a dodávka väčšieho množstva zbraní Ukrajine.

Upozornil aj na to, že ďalšou otázkou na diskusiu s partnermi Ukrajiny bude aj ekonomika Ukrajiny - v súčasnosti i po prípadnej budúcej mierovej dohode.

Na stretnutí sa mali zúčastniť aj nemecký kancelár Olaf Scholz, talianska premiérka Giorgia Meloniová a poľský prezident Andrzej Duda. Všetci boli v Bruseli na summite s lídrami zo západného Balkánu, ako aj s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym.

V Rutteho rezidencii mali byť - podľa Euronews - i predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zelenskyj sa predtým stretol na separátnom rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým diskutovali o kľúčových prioritách zameraných na ďalšie posilnenie pozície Ukrajiny voči ruskej agresii.

Zelenskyj vo svojom statuse na sieti Facebook spresnil, že ide jednoznačne o zvyšovanie spôsobilostí protivzdušnej obrany.

Ukrajinský prezident dodal, že v rozhovore s Macronom vyjadril vďaku za to, že Francúzsko vycvičilo jednu brigádu pre ukrajinskú armádu, a informoval o pokračovaní v tejto praxi, keďže Francúzsko poskytne výcvik ešte jednej ukrajinskej brigáde. Zelenskyj vyjadril nádej, že sa k tomuto úsiliu pripoja aj ďalší partneri.

Ako informoval spravodajský web Euronews, stretnutie v Bruseli sa uskutočnilo v čase, keď tím zvoleného prezidenta USA Donalda J. Trumpa vyvíja tlak na urýchlenie harmonogramu mierových rokovaní Kyjeva s Moskvou.

Dnešné diskusie o budúcnosti Ukrajiny by mohli poslúžiť ako základ pre širšiu diskusiu na summite so všetkými lídrami EÚ, ktorý sa v Bruseli uskutoční vo štvrtok, dodal denník New York Times. (TASR)

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj označil letný prienik do ruskej Kurskej oblasti za nevyhnutný.

V rozhovore pre francúzsky denník Le Monde generálplukovník povedal, že nemal inú voľbu - potreboval zastaviť ruskú ofenzívu v Charkovskej oblasti, zabrániť otvoreniu nového frontu v Sumskej oblasti a uvoľniť časť ruského tlaku na ďalších úsekoch bojovej línie.

Prudké boje pri hraniciach prinútili podľa Syrského ruskú armádu presunúť do Charkovskej oblasti svoje jednotky z Kurskej oblasti, odkiaľ mali pôvodne viesť ďalšiu ruskú ofenzívu do Sumskej oblasti, píše Le Monde.

Zároveň ruská armáda útočila na ďalších úsekoch frontovej línie na východe Ukrajiny, kde pomaly, ale stabilne postupovala.

V auguste prišli správy o prekvapivom ukrajinskom vpáde do Kurskej oblasti, kde ukrajinské jednotky obsadili stovky kilometrov štvorcových. Rusi ich z časti územia vytlačili, ale doteraz sa im to nepodarilo úplne, hoci majú vojenské posily z KĽDR.

"Nemal som inú možnosť, musel som vykonať túto operáciu," povedal pre Le Monde Syrskyj. "Rozhodol som sa viesť ofenzívu tam, kde mal nepriateľ slabé miesto, s veľmi malým počtom vojakov, ktorí strážili hranice," povedal generálplukovník.

Syrskyj podľa denníka tvrdí, že operácia oslabila útočný potenciál inváznych síl a znížila intenzitu ich útokov na niektorých úsekoch frontu, s výnimkou bojov pri Pokrovsku a Kurachove v Doneckej oblasti.

Na obe mestá Rusi v poslednom čase intenzívne útočia a obsadzujú okolité obce. Veliteľ ukrajinskej armády interview francúzskemu denníku poskytol v piatok 13. decembra, keď celkovú situáciu na fronte zhodnotil ako "veľmi napätú".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blížiaci sa pád Pokrovska je pre Kyjev viac než len vojenská prehra. Tvrdo zasiahne aj ekonomiku Čítajte 

Britský premiér Keir Starmer telefonoval so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Opätovne ho vyzval, aby ako spojenci držali spolu pri podpore Ukrajiny. Išlo už o druhý telefonát oboch lídrov od víťazstva Trumpa v novembrových prezidentských voľbách.

"Premiér zopakoval, že je potrebné, aby spojenci stáli spoločne s Ukrajinou tvárou v tvár ruskej agresii a zabezpečili jej čo najsilnejšiu pozíciu," uvádza sa vo vyhlásení Starmerovej kancelárie.

Portál Politico pripomína, že po Trumpovej inaugurácii sa očakáva, že staronový prezident sa bude usilovať presadiť zastavenie vojny na Ukrajine. Trump počas predvolebnej kampane viackrát vyhlásil, že konflikt dokáže ukončiť do 24 hodín. Opakovane tiež kritizoval vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany USA.

V telefonáte sa Starmer a Trump zhodli aj na spoločnej ambícii posilniť historické vzťahy medzi Britániou a USA. V utorkovom rozhovore pre denník The Sun Starmer uviedol, že sa pokúsi obnoviť rokovania s novou americkou administratívou o pobrexitovej obchodnej dohode.

Pred dvoma rokmi ju pozastavila administratíva dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena. Britské médiá zároveň v utorok uviedli, že Starmer by mohol Washington navštíviť už vo februári.

Britský premiér a zvolený prezident USA sa dotkli aj otázky Blízkeho východu, pričom Starmer zdôraznil, že je nutné spolupracovať na zaistení mieru a bezpečnosti v regióne. (TASR)