MOSKVA, BRATISLAVA. Zahraniční novinári sa často k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nedostanú. Ojedinelá príležitosť pre nich tradične prichádza koncom roka.
Položiť otázku na každoročnej tlačovej besede, ktorá tento rok trvala zhruba štyri a pol hodiny, môžu aj domáci obyvatelia.
Ruské štátne médiá tvrdia, že občania z rôznych kútov krajiny poslali viac ako dva milióny otázok - telefonicky, cez textové správy alebo sociálne siete.
Ide o dopredu pripravený a prísne monitorovaný program. Pre Putina je dôležitý.
Môže sa prezentovať ako niekto medzi „otcom národa“ a „dobrým cárom“, hovorí dlhoročný korešpondent BBC v Rusku Steve Rosenberg. „Vie tak ruskej verejnosti pripomenúť, kto je na čele, a vytvoriť dojem, že dokáže vyriešiť ich každodenné problémy."
V článku sa dočítate aj:
čo Rusov najviac trápi,
čo povedal Putin k vojne na Ukrajine,
čo povedal k jadrovým zbraniam,
ako sa vyjadril k situácii v Sýrii,
či sa stretne s Trumpom.
Ekonomika ako hlavný problém
Začínalo sa otázkami o ekonomike. Rusov napríklad trápi, že inflácia narástla na 9,14 percenta, v predsviatočnom období ich obavy spôsobujú najmä rastúce ceny potravín.
Z údajov štátnej agentúry RIA Novosti vyplýva, že ceny surovín na sviatočné varenie - od zeleniny cez maslo až po ryby - oproti minulému roku stúpli o 11 percent.
Putin pripustil, že vysoká inflácia je „alarmujúcim signálom“. Problém však podľa neho spôsobuje aj to, že Rusi jedia „výrazne“ viac mäsa ako zvyšok sveta. „Celkovo je však situácia stabilná,” myslí si.
Súčasťou problému je, že Putin chce míňať viac na obranu. Na budúci rok na to vyhradil až 32 percent rozpočtu - najviac od studenej vojny.
Uvedomuje si, že Rusov v čase vojny trápi ich životný štandard a sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na ich krajinu.
„Jeho odkaz je preto ako vždy upokojujúci - celkovo je situácia normálna a stabilná,” komentoval to Vitalij Ševčenko z ruskej pobočky BBC.
Útok na ruského generála bol starostlivo načasovaný. Kyjev sa mstí za zakázané zbrane Čítajte Prímerie odmieta
Rusi sa pýtali aj na vojnu na Ukrajine, ktorú Putin naďalej obvykle nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou”.
Odpovedal, že situácia na fronte sa „drasticky mení“, ale ruskí vojaci každý deň získavajú územie. „Vojna je zložitá... no blížime sa k riešeniu našich hlavných úloh špeciálnej operácie,“ povedal publiku.
O dočasnom prímerí vraj nerozmýšľa, pretože Ukrajincom by podľa neho dalo príležitosť na výcvik a doplnenie munície.
„Nepotrebujeme prímerie, ale dlhodobý mier so zárukami pre Ruskú federáciu,“ povedal. Rusko od Ukrajiny dlhodobo žiada, aby sa vzdala okupovaného Krymu a celého Donbasu, ako aj snahy o vstup do NATO, čo Kyjev odmieta urobiť.
Na otázku, kedy sa obyvatelia budú môcť vrátiť do Kurskej oblasti, kde Ukrajinci v auguste začali ofenzívu, Putin odpovedať nevedel. Pozornosť obrátil na štyri okupované ukrajinské územia - Luhanskú, Doneckú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, kde podľa neho prebieha obnova.
Rusi tam budujú infraštruktúru, ubytovanie či kultúrne budovy. Spomenul mestá Mariupol a Doneck, ktoré má podľa neho spájať nová cesta.
Opätovne pohrozil použitím jadrových zbraní. Pripomenul, že Rusko v novembri pozmenilo svoju jadrovú doktrínu. Najnovšie hovorí, že ak na Rusko zaútočí aj krajina bez jadrových zbraní, no podporuje ju jadrová mocnosť, Kremeľ to bude brať ako spoločný útok.
Ruský líder tiež povedal, že prípravy na celoplošnú inváziu z roku 2022 sa mali začať skôr. Vojna ho údajne naučila aj niečo o sebe - povedal, že odvtedy menej žartuje.
Prioritou ostáva vojna. Rusko sa začne pripravovať aj na možný konflikt s NATO v Európe Čítajte Ochrana základní v Sýrii
Prvýkrát sa verejne Putin vyjadril aj ku svojmu dlhoročnému chránencovi Bašárovi Asadovi. Zvrhnutému sýrskemu diktátorovi po nedávnom prevrate udelil v Rusku azyl.
„Po jeho príchode do Moskvy som prezidenta Asada nevidel, no plánujem to. Určite sa s ním budem rozprávať,“ povedal Putin.
K pádu Asadovho režimu povedal len toľko, že prišiel rýchlo, pretože jeho sily opustili svoje pozície bez odporu. Poprel, že by kolaps jeho spojenca znamenal aj porážku Kremľu.
Rusko Asadovu Sýriu dlhodobo vojensky podporovalo, má tam leteckú základňu Humajmím v blízkosti mesta Lázikíja a námornú základňu v prístavnom meste Tartus. Moskva si cez ne udržovala vplyv nielen na Blízkom východe, ale zabezpečovala aj svoje operácie v Afrike, kde podporuje prevraty proti prozápadným vládam.
Putin tiež potvrdil, že o udržaní základní diskutuje s novým vedením Sýrie. Vraj by mohli slúžiť na distribúciu humanitárnej pomoci.
Satelitné snímky naznačujú, že ruské sily sa zrejme pripravujú techniku zo základní v Sýrii stiahnuť, informoval americký think tank The Institute for the Study of War.
„Putin svojmu publiku povedal, že Asadov pád nie je porážkou Ruska. Ak však stratí svoje dve tamojšie základne, určite to tak bude,“ komentuje to BBC.
Loading
...Stretnutie s Trumpom
Ďalej Putin povedal, že si nateraz nie je istý, kedy sa stretne s Donaldom Trumpom, ktorý sa 20. januára opäť stane prezidentom USA. „Som pripravený sa s ním stretnúť, ak to chce,“ hovoril.
S Trumpom sa vraj nerozprával viac ako štyri roky. Naposledy sa stretli na summite krajín G20 v Japonsku v roku 2019.
Kremeľ minulý týždeň vyzdvihol Trumpovu kritiku dosluhujúcej administratívy Joea Bidena za to, že Ukrajine dovolil použiť americké rakety aj hlboko v ruskom území.
Putin už predtým naznačil, že je s Trumpom ochotný rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. Najnovšie tiež povedal, že je ochotný sadnúť si za rokovací stôl s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ak vyhrá voľby.
Zelenského plánovaný mandát vypršal v máji, na Ukrajine však pre vojnu platí stanné právo, a voľby sa nemôžu konať. Kyjev hovorí, že ich vypíše hneď po skončení vojny.
Aký má Trump plán s Ukrajinou? Môže jej dať aj viac zbraní Čítajte
