Rusko tvrdí, že pri strategickom Kucharove obsadilo ďalšie dve dediny (SME Minúta)

Šéf NATO Rutte sa v Bruseli stretol s ukrajinským prezidentom Zelenským a niekoľkými ďalšími európskymi lídrami.

Témou diskusií bola zhoršujúca sa situáciu vo vojne Ukrajiny s Ruskom a spôsoby, ako môže Európa poskytnúť Kyjevu väčšiu podporu.

Web Euronews doplnil, že cieľom schôdzky v Bruseli mala byť diskusia o spôsoboch, ako zabezpečiť Ukrajine silnú pozíciu pre prípadné budúce mierové rokovania s Ruskom.

Rutte na margo toho deklaroval, že v rámci akýchkoľvek serióznych rokovaní o prímerí alebo urovnaní konfliktu je nutné presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, že na Ukrajine už nemá čo získať. "A to si vyžaduje zvýšenú západnú podporu pre Kyjev," uviedol Rutte.

Naznačil tiež, že nateraz je predčasné povedať, či budú európske mierové jednotky zapojené do nejakej budúcej dohody. "Ak teraz začneme medzi sebou diskutovať o tom, ako by dohoda mohla vyzerať, Rusom to veľmi uľahčíme," upozornil šéf NATO.

Rutte povedal, že jeho prioritou je momentálne zlepšenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a dodávka väčšieho množstva zbraní Ukrajine.

Upozornil aj na to, že ďalšou otázkou na diskusiu s partnermi Ukrajiny bude aj ekonomika Ukrajiny - v súčasnosti i po prípadnej budúcej mierovej dohode.

Na stretnutí sa mali zúčastniť aj nemecký kancelár Olaf Scholz, talianska premiérka Giorgia Meloniová a poľský prezident Andrzej Duda. Všetci boli v Bruseli na summite s lídrami zo západného Balkánu, ako aj s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym.

V Rutteho rezidencii mali byť - podľa Euronews - i predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zelenskyj sa predtým stretol na separátnom rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým diskutovali o kľúčových prioritách zameraných na ďalšie posilnenie pozície Ukrajiny voči ruskej agresii.

Zelenskyj vo svojom statuse na sieti Facebook spresnil, že ide jednoznačne o zvyšovanie spôsobilostí protivzdušnej obrany.

Ukrajinský prezident dodal, že v rozhovore s Macronom vyjadril vďaku za to, že Francúzsko vycvičilo jednu brigádu pre ukrajinskú armádu, a informoval o pokračovaní v tejto praxi, keďže Francúzsko poskytne výcvik ešte jednej ukrajinskej brigáde. Zelenskyj vyjadril nádej, že sa k tomuto úsiliu pripoja aj ďalší partneri.

Ako informoval spravodajský web Euronews, stretnutie v Bruseli sa uskutočnilo v čase, keď tím zvoleného prezidenta USA Donalda J. Trumpa vyvíja tlak na urýchlenie harmonogramu mierových rokovaní Kyjeva s Moskvou.

Dnešné diskusie o budúcnosti Ukrajiny by mohli poslúžiť ako základ pre širšiu diskusiu na summite so všetkými lídrami EÚ, ktorý sa v Bruseli uskutoční vo štvrtok, dodal denník New York Times. (TASR)

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj označil letný prienik do ruskej Kurskej oblasti za nevyhnutný.

V rozhovore pre francúzsky denník Le Monde generálplukovník povedal, že nemal inú voľbu - potreboval zastaviť ruskú ofenzívu v Charkovskej oblasti, zabrániť otvoreniu nového frontu v Sumskej oblasti a uvoľniť časť ruského tlaku na ďalších úsekoch bojovej línie.

Prudké boje pri hraniciach prinútili podľa Syrského ruskú armádu presunúť do Charkovskej oblasti svoje jednotky z Kurskej oblasti, odkiaľ mali pôvodne viesť ďalšiu ruskú ofenzívu do Sumskej oblasti, píše Le Monde.

Zároveň ruská armáda útočila na ďalších úsekoch frontovej línie na východe Ukrajiny, kde pomaly, ale stabilne postupovala.

V auguste prišli správy o prekvapivom ukrajinskom vpáde do Kurskej oblasti, kde ukrajinské jednotky obsadili stovky kilometrov štvorcových. Rusi ich z časti územia vytlačili, ale doteraz sa im to nepodarilo úplne, hoci majú vojenské posily z KĽDR.

"Nemal som inú možnosť, musel som vykonať túto operáciu," povedal pre Le Monde Syrskyj. "Rozhodol som sa viesť ofenzívu tam, kde mal nepriateľ slabé miesto, s veľmi malým počtom vojakov, ktorí strážili hranice," povedal generálplukovník.

Syrskyj podľa denníka tvrdí, že operácia oslabila útočný potenciál inváznych síl a znížila intenzitu ich útokov na niektorých úsekoch frontu, s výnimkou bojov pri Pokrovsku a Kurachove v Doneckej oblasti.

Na obe mestá Rusi v poslednom čase intenzívne útočia a obsadzujú okolité obce. Veliteľ ukrajinskej armády interview francúzskemu denníku poskytol v piatok 13. decembra, keď celkovú situáciu na fronte zhodnotil ako "veľmi napätú".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blížiaci sa pád Pokrovska je pre Kyjev viac než len vojenská prehra. Tvrdo zasiahne aj ekonomiku Čítajte 

Britský premiér Keir Starmer telefonoval so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Opätovne ho vyzval, aby ako spojenci držali spolu pri podpore Ukrajiny. Išlo už o druhý telefonát oboch lídrov od víťazstva Trumpa v novembrových prezidentských voľbách.

"Premiér zopakoval, že je potrebné, aby spojenci stáli spoločne s Ukrajinou tvárou v tvár ruskej agresii a zabezpečili jej čo najsilnejšiu pozíciu," uvádza sa vo vyhlásení Starmerovej kancelárie.

Portál Politico pripomína, že po Trumpovej inaugurácii sa očakáva, že staronový prezident sa bude usilovať presadiť zastavenie vojny na Ukrajine. Trump počas predvolebnej kampane viackrát vyhlásil, že konflikt dokáže ukončiť do 24 hodín. Opakovane tiež kritizoval vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany USA.

V telefonáte sa Starmer a Trump zhodli aj na spoločnej ambícii posilniť historické vzťahy medzi Britániou a USA. V utorkovom rozhovore pre denník The Sun Starmer uviedol, že sa pokúsi obnoviť rokovania s novou americkou administratívou o pobrexitovej obchodnej dohode.

Pred dvoma rokmi ju pozastavila administratíva dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena. Britské médiá zároveň v utorok uviedli, že Starmer by mohol Washington navštíviť už vo februári.

Britský premiér a zvolený prezident USA sa dotkli aj otázky Blízkeho východu, pričom Starmer zdôraznil, že je nutné spolupracovať na zaistení mieru a bezpečnosti v regióne. (TASR)

Ukrajinský prezident chce so šéfom NATO a lídrami Únie prebrať bezpečnostné záruky pre Kyjev.

Zelenskyj to povedal na tlačovej konferencii pred konaním schôdzky. Prezident tiež vyhlásil, že je pre neho veľmi dôležité, aby partneri Ukrajiny zaujali jednotný postoj k tomu, ako krajinu posilniť v boji s Ruskom.

Ukrajina považuje členstvo v NATO za najvyššiu záruku svojej bezpečnosti, píše agentúra AP. Skupina krajín na čele s Nemeckom a USA však so vstupom Ukrajiny do aliancie počas vojny s Ruskom nesúhlasí.

Rutte na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským novinárom oznámil, že chce diskutovať o spôsoboch, ako zabezpečiť Ukrajine silnú pozíciu pre prípadné budúce mierové rokovania s Moskvou.

Podľa Rutteho je teraz potrebné sústrediť sa na to, "aby sme (Ukrajine) poskytli všetko, čo je v našich silách, pokiaľ ide o protivzdušnú obranu a ďalšie zbraňové systémy." Rutte sa chce tiež baviť o ekonomike Ukrajiny teraz a po prípadnom uzatvorení mierovej dohody.

Ukrajinský prezident už hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý vyhlásil, že Francúzsko považuje posilnenie Ukrajiny za svoju absolútnu prioritu. Paríž bude naďalej Ukrajine dodávať "prostriedky na obranu a na to, aby Ruská agresia zlyhala", uviedla Macronova kancelária. (ČTK)

Populárny tanečník Sergej Polunin, obdivovateľ Putina, opúšťa spoločne s rodinou Rusko.

Na sociálnych sieťach doteraz verejne známy obdivovateľ ruského prezidenta Vladimira Putina a zástanca ruskej agresie vuči Ukrajine oznámil, že jeho "duša nie je na svojom mieste". Kam odchádza, neuviedol.

Rodák z ukrajinského Chersonu je považovaný za jednu z najvýraznejších baletných osobností a je držiteľom viacerých prestížnych ocenení.

Po štúdiách v Kyjeve sa v 13 rokoch presťahoval do Británie a o šesť rokov neskôr sa stal najmladším sólistom Kráľovského baletu v Londýne. Po niekoľkých rokoch britskú metropolu opustil, pričom médiá písali o jeho divokom životnom štýle, plnom večierkov. Ruské občianstvo získal v roku 2018.

"Môj čas v Rusku dávno uplynul, ako keby som tu v tejto chvíli splnil svoju misiu," napísal Polunin na Instagrame. Urobil tak napriek tomu, že sa mu podľa jeho slov v Rusku dostávalo "všetkého, čo potreboval". Fungovanie Instagramu v krajine Moskva zablokovala už krátko po začatí svojej invázie na Ukrajinu.

35-ročný Polunin si na hruď a ramená nechal urobiť tri tetovania s Putinom, zároveň má na pravej ruke trojzubec - ukrajinský štátny symbol. Pomáhal tiež organizovať zbierky pre ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bolo kvôli odmietavej reakcii publika zrušené Poluninovo chystané vystúpenie v Taliansku. Počas turné v Uzbekistane predviedol tanec v uniforme venovaný padlým ruským vojakom.

Podľa ruského serveru RBK sa tanečník v lete sťažoval, že mu poštou chodia nevyžiadané balíčky, a vyjadril obavu, že niektorý z nich môže obsahovať výbušné zariadenie. Nie je bezprostredne jasné, či jeho odchod z Ruska súvisí s týmito prípadmi.

Ruský plynárenský koncern Gazprom dodal prvý náklad skvapalneného zemného plynu do Talianska.

Náklad smeroval zo závodu Portovaja na pobreží Baltského mora. Informovala o tom agentúra Reuters.

Gazprom v minulosti ťažil najmä z dodávok plynu do Európy prostredníctvom plynovodov, čo platilo aj pre dodávky do Talianska. Tento vývoz po útoku na Ukrajinu začiatkom roka 2022 začal prudko klesať, naopak, dodávky LNG tankermi postupne rastú.

Na základe údajov LSEG dorazil tanker Cool River do terminálu FSRU Toscana v prístave Livorno v utorok 17. decembra. Gazprom na otázky v súvislosti s dodávkou LNG pre Taliansko nereagoval.

Kapacita závodu Portovaja dosahuje 1,5 milióna ton ročne. Do prevádzky ho uviedli v septembri 2022, pričom prvé náklady LNG z tohto závodu smerovali do Turecka, Grécka a Číny. V marci závod dodal prvý náklad LNG aj do Španielska. (TASR)

Podľa českého prezidenta Pavla je nutné vyvinúť tlak na Rusko aj Ukrajinu, aby mali vôľu ukončiť boje.

Ak by akákoľvek zo strán chcela presadiť iba svoju predstavu, k dohode podľa Pavla nedôjde. Povedal to počas livestreamu na jeho sociálnych sieťach, kde sledovateľom odpovedal na otázky.

Podľa Pavla je dôležité Ukrajinu naďalej podporovať a zároveň sa usilovať o mierové riešenie.

"To ale nepríde len tým, že si budeme želať mier, ale že obe bojujúce strany budú mať vôľu ukončiť bojové operácie a sadnúť si k rokovaciemu stolu. A na to musíme vyvinúť tlak na obe krajiny, aby takú vôľu mali a dokázali rokovať na základe férových podmienok, pretože ak by ktorákoľvek zo strán chcela presadiť len svoju predstavu, tak k dohode určite nedôjde," povedal prezident.

V súčasnosti podľa neho Rusko nemá záujem rokovať. A ak áno, tak len na základe podmienok, ktoré stanovilo samo a ktoré sú pre Ukrajinu v podstate kapitulačné. "To by sme priznali, že agresor, ktorý má väčšiu silu, nakoniec dosiahol svoje a my ostatní sa s tým zmierime. To by pre bezpečnosť našej krajiny a našich detí rozhodne dobrá správa nebola," vysvetlil Pavel.

Dodal, že či sa to niekomu páči alebo nie, je v záujme Česka podporovať Ukrajinu, aby Rusko pochopilo, že výsledky sa nedajú dosiahnuť na bojovom poli, ale pri rokovacom stole. Je podľa neho potrebné tlačiť aj na krajiny ako Čína, ktorá má na Rusko vplyv, ale aj na ostatné, ktoré Rusko a jeho agresiu podporujú. Čím dlhšie bude Moskva cítiť šancu získať Ukrajinu, prípadne jej veľkú časť prostredníctvom vojenskej sily, tým dlhšie bude podľa českého prezidenta vojna trvať. (TASR)

Francúzsko má dôkazy o tom, že Rusko sa snaží ovplyvňovať influencerov na sociálnych sieťach.

Povedal to francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

"Máme dôkazy, ktoré potvrdzujú, že Rusko sa snaží manipulovať aj s influencermi v európskych krajinách vrátane Francúzska," povedal Barrot v parlamentnom výbore pre zahraničné veci.

Dodal, že vo veci prebieha vyšetrovanie. Tvorcov obsahu na internete aj ich odberateľov vyzval, aby boli ostražití voči takýmto hrozbám pre verejnú diskusiu.

Barrot spresnil, že Francúzsko je terčom "viacerých druhov" internetových zásahov zo zahraničia. "Nasadené operačné metódy sú rôzne a často sa vyvíjajú," uviedol.

Poukázal na nedávne voľby v Moldavsku či Rumunsku, ktoré boli podľa jeho slov narušené prostredníctvom masívneho využívania influencerov na sociálnych sieťach najmä na platforme X.

Francúzsky denník Le Monde v stredu informoval, že osoby blízke Kremľu kontaktovali na internete viac ako dvetisíc tvorcov obsahu a žiadali ich, aby šírili proruskú propagandu. Súhlasiť malo 20 influencerov vrátane deviatich Francúzov. Noviny sa vo svojej správe odvolávali na informácie od nemenovaného zdroja z prostredia francúzskych tajných služieb. (TASR)

Návrh ďalšieho balíka európskych sankcií proti Rusku sa už pripravuje.

Uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente.

„Minulý týždeň sme prijali náš 15. balík sankcií. Zahŕňa opatrenia proti ruskej tieňovej flotile a proti kanálom na obchádzanie sankcií a 16. balík sa už pripravuje," povedala šéfka EK.

Konštatovala pritom, že viac ako tretina ruského rozpočtu sa v súčasnosti vynakladá na armádu. Preto je podľa nej veľmi dôležité podkopať potenciálne príjmy vodcu Kremľa Vladimira Putina.

Ursula von der Leyenová dodala, že EÚ posiela Kremľu veľmi jasný odkaz: „Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým vyššia bude cena pre ruskú ekonomiku". (SITA)

Európa potrebuje podľa ukrajinského prezidenta silnú, jednotnú pozíciu, aby zabezpečila trvalý mier. 

Ukrajinský líder to napísal na sociálnej sieti po svojom príchode do Bruselu, kam dorazil na večernú schôdzku so šéfom NATO Marekom Ruttom a s ďalšími európskymi lídrami. Vo štvrtok sa zúčastní na summite Únie.

"Prišiel som do Bruselu na dôležité rokovania s našimi európskymi partnermi. Európa potrebuje silnú, jednotnú pozíciu, aby zabezpečila trvalý mier. Každý zásadný problém ovplyvňujúci Európu - a ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine je nepochybne jedným z nich - vyžaduje koordinovanú a efektívnu prácu európskych národov," uviedol Zelenskyj.

Spomenul, že sa v Bruseli stretne s lídrami z Francúzska, Nemecka, Talianska, Dánska, Holandska, Poľska a Česka. 

Na dnešný večer zvolal šéf NATO Rutte schôdzku s ukrajinským prezidentom, zástupcami niekoľkých ďalších európskych krajín, predsedom Európskej rady Antóniom Costom a šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Témou rokovania by malo byť poskytnutie ďalšej pomoci vojnou zmietanej krajine, najmä pokiaľ ide o protivzdušnú obranu, ale aj možné budúce mierové rozhovory. (ČTK)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila desať rakiet smerujúcich na Rostovskú oblasť na juhu Ruska.

Jedna zo striel vraj zasiahla kôlňu, útok sa podľa predbežných informácií obišiel bez obetí. Uviedol to gubernátor oblasti Jurij Sljusar.

Sljusar najprv oznámil zostrel troch zo štyroch rakiet, neskôr počet zničených striel zvýšil na desať. Úlomky jednej rakety zapríčinili požiar obytného domu v obci Malaja Kamenka.

Obec sa nachádza neďaleko skladu pohonných hmôt, ktorý sa koncom novembra stal terčom ukrajinského dronového útoku.

V Nemecku začalo fungovať nové veliteľstvo NATO pre koordináciu zbrojnej pomoci Ukrajine a pre výcvik vojakov.

Oznámil to podľa agentúry Reuters šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte. Ukrajina sa tretím rokom bráni ruskej invázii.

Veliteľstvo známe ako NSATU (NATO Security Assistance and Training for Ukraine, Bezpečnostná asistencia a výcvik pre Ukrajinu), na ktorého vzniku sa členské štáty NATO dohodli tento rok v lete na summite vo Washingtone, teraz preberá zodpovednosť od amerických a ďalších medzinárodných útvarov.

"Dnešok je dobrým dňom pre Ukrajinu aj pre NATO," vyhlásil americký generál Christopher Cavoli, ktorý je veliteľom síl Severoatlantickej aliancie v Európe a zároveň šéfom armády USA v Európe.

Presun zodpovednosti na aliančné štruktúry médiá vysvetľujú aj neistotou pred januárovým nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu, pretože panuje neistota, či Spojené štáty budú naďalej pokračovať v rozsiahlej pomoci Ukrajine v jej obrane pred ruskou inváziou.

Chod veliteľstva bude zabezpečovať asi 700 vojakov, zhruba 40 z nich vyčlenilo Nemecko. Náčelník generálneho štábu českej armády Karel Řehka v lete v rozhovore s Radiožurnálom povedal, že niekoľko pozícií je vo Wiesbadene vyčlenených aj pre českých dôstojníkov. (ČTK)

Holandsko, Fínsko a Švédsko zachytili nad Baltským morom ruské lietadlo s nadzvukovými strelami.

Oznámil to podľa agentúry Reuters holandský minister obrany Ruben Brekelmans na sociálnej sieti X.

Brekelmans uviedol, že incident sa stal v utorok. Minister neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti o zásahu alebo zámeroch ruského lietadla. Holandské stíhačky F-35 od tohto mesiaca strážia vzdušný priestor na východnej hranici NATO.

V rámci aliančných síl rýchle reakcie majú zachytiť akékoľvek neidentifikované lietadlo, ktoré sa blíži k vzdušnému priestoru aliancie.

V prvej polovici tohto mesiaca stíhačky F-35 nad Baltom zasahovali proti trom ruským lietadlám. Sprevádzali ich z patričnej vzdialenosti nad medzinárodnými vodami k hraniciam oblasti zodpovednosti NATO.

Od pristúpenia troch pobaltských krajín k NATO v roku 2004 ich oblohu chránia aliančné stíhačky, pretože Vilnius, Riga a Tallinn nemajú potrebné lietadlá. Ruská invázia na Ukrajinu podnietila obavy z možnej ruskej agresie tiež v regióne Baltského mora, tradične neutrálne Švédsko a Fínsko sa preto stali členskými krajinami aliancie.

Orbán odkázal Zelenskému, že nebude reagovať na žiadnu provokáciu. "Buď návrh prímeria akceptujú, alebo nie," dodal.

Orbán na sociálnej sieti X reagoval na Zelenského vyhlásenie, že maďarský premiér nemá vplyv na Putina, a že nepotrebuje jeho sprostredkovanie.

Ukrajinský prezident na utorňajšom zasadnutí Celoukrajinského kongresu miestnych a regionálnych samospráv odmietol Orbánov návrh o vianočnom prímerí v rusko-ukrajinskej vojne a vzájomnej výmene zajatcov.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila "manipulácie" na tému vianočnej výmeny zajatcov a prímeria v rusko-ukrajinskej vojne. Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia. Zdôraznil tiež, že iba Rusko stojí v ceste mieru. (TASR)

Českí poslanci schválili siedmu verziu zákona Lex Ukrajina, umožní dlhodobý pobyt pre utečencov z Ukrajiny.

Okrem toho sprísňuje Rusom možnosť získať české občianstvo a mal by vzniknúť nový trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc.

V Česku sa v súčasnosti nachádza približne 380-tisíc Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Ak by sa rozhodli v ČR zostať, majú prácu a dočasnú ochranu nepotrebujú, môžu požiadať o špeciálny dlhodobý pobyt. Po piatich rokoch by mohli žiadať o trvalý.

Snemovňa vládnu verziu novely doplnila o pozmeňovacie návrhy, ktoré opozícia kritizovala. Jeden z nich zavádza pravidlo, podľa ktorého sa Rusi musia vzdať občianstva, ak budú chcieť získať české. Podľa predkladateľov by to malo prispieť k zamedzeniu ruského vplyvu v Česku. Opozícia to považuje za diskriminačné a za uplatňovanie princípu kolektívnej viny.

Druhý návrh zavádza trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc a umožní postihovať aktivitu v prospech cudzieho štátu s úmyslom poškodiť či ohroziť dôležité záujmy Česka. Ide napríklad o vyzvedanie citlivých, i keď nie utajovaných informácií či sledovanie osôb spravodajskými prostriedkami. Aj to opozícia kritizovala. Podľa Andreja Babiša (ANO) je formulácia trestného činu nejasná, čo dáva priestor na zneužitie.

Novela by mala byť účinná od začiatku februára budúceho roka, pôvodne to malo byť od 1. januára. Poslanci však o novele rokovali mnoho hodín a počas rozpravy sa sporili o jej podobe a najmä o pozmeňovacích návrhoch.

Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD ich označili za nesúvisiace prílepky. Pripomenuli nedávne stanovisko Ústavného súdu, ktorý sa proti nesúvisiacim prílepkom k zákonom vymedzil. Podľa koalície však tieto návrhy v obsahom novely vecne súvisia. (TASR, Novinky.cz)

Európska komisia poslala Ukrajine pomoc v hodnote takmer 4,1 miliardy eur, potvrdil ukrajinský premiér Šmyhaľ.

Pomoc je v rámci nástroja, ktorý ráta s podporou v celkovej sume 50 miliárd eur. Oznámila to Európska komisia.

„Komisia dnes vyplatila Ukrajine takmer 4,1 miliardy eur v rámci prvého piliera nástroja pre Ukrajinu. Celkové finančné prostriedky EÚ vyplatené ukrajinskej vláde v rámci tohto nástroja sa tak zvýšili na 16,1 miliardy eur," uviedla EK.

Ukrajina podľa Komisie uspokojivo splnila deväť reformných ukazovateľov týkajúcich sa druhej štvrťročnej splátky. Ide o reformy, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, trhu práce, regionálnej politiky, energetického trhu, ochrany životného prostredia a boja proti korupcii.

Napriek úsiliu maďarskej mierovej misie sa vianočné prímerie presadzované Orbánom nezrealizuje, vyhlásil minister Szijjártó.

Priznal to vo videozázname zverejnenom na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, podľa ktorého za to nesie zodpovednosť ukrajinské vedenie.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Blížiace sa Vianoce by boli výbornou príležitosťou na uzavretie prímeria, na to, aby sa zbrane na niekoľko dní odmlčali, čím by sa zachránili ľudské životy. Je nám ľúto, že napriek úsiliu maďarskej mierovej misie túto možnosť prímeria, ktorá je stále na stole, Ukrajina a ukrajinské vedenie nateraz odmietli," povedal šéf maďarskej diplomacie.

Zelenskyj vyhlásil, že Orbán nemá vplyv na Putina, a že Kyjev nepotrebuje Orbánovo sprostredkovanie ani vo vzťahu s USA.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v utorok vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila "manipulácie" ohľadom vianočnej výmeny zajatcov a prímeria v rusko-ukrajinskej vojne. Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia, a zdôraznil, že v ceste mieru stojí iba Rusko.

Vojaci budú monitorovať vyše 80 objektov na ropovode a plynovode, informovali ozbrojené sily. (TASR)

Bidenova vláda je presvedčená, že Kyjevu poskytla vojenskú pomoc, ktorá Ukrajine postačí do konca budúceho roka.

Vyhlásil to hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera.

Nedávno USA ohlásili príspevok 20 miliárd dolárov do špeciálneho fondu Svetovej banky pre Ukrajinu. Spojené štáty americké zároveň čoskoro vyčlenia viac ako 440 miliónov dolárov na podporu ukrajinského poľnohospodárstva, rekonštrukcie a hospodárskej činnosti.

„Štafetu čoskoro odovzdáme,“ povedal začiatkom decembra americký minister obrany Lloyd Austin. „O ďalšom smerovaní budú rozhodovať iní. A ja dúfam, že budú stavať na sile, ktorú sme si vytvorili za posledné štyri roky,“ dodal. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská diplomacia obvinila Ukrajinu zo zhadzovania munície s bielym fosforom, tá tvrdenia zásadne odmieta.

Kyjev podľa Reuters označil vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí za nepravdivé a nezmyselné a naopak obvinil Moskvu, že vo vojne používa zakázané chemické látky, medzi ktoré sa radí aj fosfor.

"Úrady našej krajiny spoločne s ruským ministerstvom obrany dostali nezvratné dôkazy o opakovanom použití munície s bielym fosforom, ktorú ozbrojené sily Ukrajiny v septembri zhadzovali z bezpilotných lietadiel," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Podrobnosti o dôkazoch ale hovorkyňa neuviedla, podotýka Reuters. Nespomenula ani miesto, kde k zhadzovaniu chemickej zbrane malo dôjsť. Rusko s Ukrajinou bojuje pozdĺž stovky kilometrov dlhej frontovej línie na ukrajinskom území. Tento rok v lete ukrajinské jednotky vnikli naopak na ruské územie, a to do Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Ukrajinská tajná služba SBU oznámila, že podozrieva šéfa radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ruskej armády Igora Kirillova zo spáchania vojnových zločinov. Na jeho príkaz sa viac ako 4800-krát použila chemická munícia, kvôli ktorej bolo hospitalizovaných na 2000 ukrajinských vojakov, napísala SBU na telegrame. Kirillov zahynul v Moskve, keď v jeho blízkosti vybuchla bomba umiestnená na elektrickej kolobežke. K atentátu sa prihlásila práve ukrajinská SBU.

V máji americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že zaznamenalo použitie chemickej zbrane chlórpikrínu proti ukrajinským jednotkám, pripomenul Reuters.

Moskva obvinenia z použitia chemických zbraní na Ukrajine odmietla. Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) vtedy podľa agentúry AFP uviedla, že Ukrajina nepredložila dostatočné podložené dôkazy o ich použití Ruskom.

Biely fosfor zostáva na koži aj oblečení a pri kontakte s kyslíkom sa okamžite vznieti, čím vzniká dym škodlivý pre oči a dýchacie cesty. Tento druh chemickej zbrane môže tiež spôsobiť hlboké a vážne popáleniny, ktoré prenikajú aj cez kosti, informuje Svetová zdravotnícka organizácia. (ČTK)

Európska komisia nemá záujem na pokračovaní tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. (SITA)

Austrália od januára opäť otvorí svoje veľvyslanectvo v Kyjeve, oznámila počas návštevy ministerka zahraničia Wongová.

Napísal to web ABC Net. Austrália bude mať v krajine opäť svoje zastúpenie po takmer troch rokoch, čo trvá ruská invázia na Ukrajinu.

"Austrália stojí pri vás a dúfame, že sa sem budem môcť vrátiť a uvidím mierovú, stabilnú Ukrajinu, ktorá sa dočkala konca tejto vojny, a to za vašich vlastných podmienok," povedala svojmu náprotivku Andriji Sybihovi v ukrajinskom hlavnom meste Wongová.

Je prvou austrálskou ministerkou zahraničia, ktorá od februára 2022 do Kyjeva dorazila, poznamenal ABC Net.

Ministerka zároveň odsúdila "nezákonnú, nevyprovokovanú, neoprávnenú a nemorálnu ruskú inváziu" a Ukrajine podľa ABC Net prisľúbila celkovo 156 miliónov austrálskych dolárov na obnovu krajiny, zabezpečenie prístupu obyvateľov k teplu a elektrine a podporu ohrozených rodín.

O uzavretí veľvyslanectva rozhodla vláda austrálskeho expremiéra Scotta Morrisona po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Zamestnanci museli opustiť Kyjev a kvôli "zvýšenému riziku" sa premiestniť do dočasných kancelárií v susednom Poľsku. Austrálsky veľvyslanec Paul Lehman sa s ďalšími zamestnancami vráti do ukrajinskej metropoly budúci mesiac.

Na súčasného austrálskeho premiéra Anthonyho Albaneseho, ktorý vládne od mája 2022, sa znášala kritika za to, že na rozdiel od 70 ďalších krajín ambasádu v Kyjeve neotvoril. Kanadské veľvyslanectvo, ktoré sídli v rovnakej budove s tým austrálskym, začalo znovu fungovať v máji 2022. Česká republika svoje veľvyslanectvo znovuotvorila 13. apríla 2022. (ČTK)

Na odchod nemeckej vojenskej opravovne malo vplyv viacero vecí, aj clá, hovorí minister obrany Kaliňák. (ČTK)

Nemocnica pri Moskve za deň prijala vyše 200 zranených vojakov KĽDR, uvádza ukrajinská bezpečnostná služba.

Na vážne straty v radoch severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti poukazuje telefonát medzi zdravotnou sestrou v Moskovskej oblasti a jej manželom bojujúcim proti Ukrajine v Charkovskej oblasti, ktorý zachytila ukrajinská spravodajská služba.

Vyplýva z neho, že do nemocnice neďaleko Moskvy v priebehu 24 hodín prijali viac ako 200 zranených Severokórejčanov.

„Včera prišiel vlak zo zhruba 100 ľuďmi. Dnes ďalších 120...Koľko ich ešte je? Len Boh vie," sťažuje sa zdravotná sestra. V ďalšom telefonáte hovorí, že oddelenia v ruských nemocniciach odovzdávajú severokórejským vojakom a zranení Rusi sa liečia v horších podmienkach.

Ruská zdravotná sestra sa sťažuje aj na to, že zranení Severokórejčania nehovoria po rusky, zdravotnícky personál sa s nimi nesmie rozprávať po anglicky a internetový prekladač prekladá s chybami a skresleniami. (SITA, Ukrajinská pravda)

Hovorca Kremľa Peskov obvinil Ukrajinu zo spáchania "teroristického činu", pri ktorom zahynul generálporučík Kirillov.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Teraz je jasné, kto si objednal tento teroristický útok. Znova sa potvrdilo, že kyjevský režim sa nevyhýba teroristickým metódam," vyhlásil Peskov v prvom vyjadrení o útoku, ktorý sa odohral v utorok ráno v ruskej metropole.

Výbuch, pri ktorom zahynul Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov, bol spôsobený bombou ukrytou v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

Peskov dodal, že Putin vyjadril sústrasť nad Kirillovovou smrťou, píše stanica Sky News.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev podľa agentúry Reuters kritizoval britský denník Times, ktorý vo svojom článku zabitie Kirillova označil za "legitímny akt obrany ohrozeného národa". Medvedev povedal, že rovnaká logika by znamenala, že západní predstavitelia, ktorí poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc, by boli legitímnym cieľom Ruska.

Ruský vyšetrovací výbor v stredu oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo spáchania tohto útoku. Počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku. Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100-tisíc dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín. Agentúra Reuters s odvolaním na ruský denník Kommersant uviedla, že vyšetrovatelia zadržali aj druhého podozrivého.

Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer troma rokmi začal svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza AFP.

Služba bezpečnosti Ukrajiny obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane.

Agentúra AFP s odvolaním na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve SBU, ktorá útok nazvala "špeciálnou operáciou" a Kirillova označila za "vojnového zločinca".

Moskva tvrdí, že Ukrajina je zodpovedná za sériu zabití na ruskom území. Ukrajina hovorí, že ruská vojna predstavuje existenčnú hrozbu pre ukrajinský štát a podľa agentúry Reuters dala jasne najavo, že takéto zabíjanie, ktorého cieľom je oslabiť morálku a potrestať tých, ktorých Kyjev považuje za vinných z vojnových zločinov, považuje za legitímne. (TASR)

Vláda schválila dodávku humanitárnej pomoci Ukrajine. Materiálna pomoc má nesmrtiaci charakter, uviedol Kaliňák.

Slovensko daruje Ukrajine ďalší kontingent materiálno-technickej pomoci, ktorá jej má pomôcť pri zvládaní dôsledkov aktuálneho konfliktu na obyvateľstvo a infraštruktúru. 

Medzi darovanými položkami je päť kusov odmínovacích kompletov BOŽENA či desať kusov univerzálnych dokončovacích strojov.

Dodávku tvoria tiež prostriedky na diaľkovú detekciu toxických chemických látok i súpravy náhradných dielov k týmto zariadeniam, taktiež cisternových prepravníkov a prívesy či skladacie nosidlá.

"Táto materiálna pomoc má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter," zdôraznil podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer), ktorý návrh na rokovanie predložil.

Položky dodá Slovensko Ukrajine na základe medzinárodnej darovacej zmluvy postupne v mesiacoch december 2024 až máj 2025. (TASR)

Vláda schválila národný implementačný plán k reforme migračnej a azylovej politiky.

Do slovenskej legislatívy by mal integrovať nové pravidlá, ktoré tento rok prijala Európska únia v rámci reformy azylovej a migračnej politiky.

Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila vláda.

"Nová migračná a azylová politika je založená na štyroch pilieroch: bezpečných vonkajších hraniciach, rýchlych a efektívnych konaniach, účinnom systéme solidarity a zodpovednosti a prepojení migrácie s medzinárodnými partnerstvami. Nové pravidlá poskytnú členským štátom EÚ flexibilitu pri riešení konkrétnych výziev a vytvoria nový právny základ pre spravodlivejší a účinnejší spôsob riadenia migrácie v dlhodobom horizonte," uviedlo v materiáli Ministerstvo vnútra SR, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

Ministerstvo podľa materiálu od septembra implementačný plán pripravovalo v spolupráci s dotknutými rezortami.

Prvý návrh bol zaslaný Európskej komisii na posúdenie ešte v októbri. Komisia následne Slovensku komunikovala svoje pripomienky, ktoré rezort vnútra v spolupráci s inými ministerstvami posúdil a zapracoval. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho sily obsadili dediny Stari Terny a Trudove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že ruské jednotky "oslobodili" tieto dediny nachádzajúce sa neďaleko strategického mesta Kurachove, ktoré už sčasti obsadili ruské sily. "Oslobodením" Moskva nazýva svoju inváziu na Ukrajine.

Moskve sa v posledných mesiacoch darí postupovať na východnej Ukrajine a presadzuje svoju prevahu proti vyčerpaným ukrajinským vojakom, ktorí majú nedostatok zbraní, píše AFP.

Kurachove je strategické priemyselné mesto na brehu vodnej nádrže, ktorú sa Moskva snaží obkľúčiť. Stari Terny sa nachádza na severozápadnom brehu nádrže a Trudove leží približne desať kilometrov južne od Kurachove.

Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Olexandr Syrskyj povedal, že "najzložitejšia situácia" je v súčasnosti práve okolo mesta Kurachove a ďalšieho strategického mesta Pokrovsk.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin uviedol, že ruské útoky poškodili "množstvo viacposchodových budov a súkromných domov" v Kurachove a jeho okolí. (TASR)

Premiér Fico chce zasadnutie Európskej rady využiť aj na rokovanie o dodávke plynu.

Avizoval to na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti.

O tranzite plynu cez územie Ukrajiny premiér tento týždeň diskutoval aj s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom.

Tému chce otvoriť i s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. "Beriem na vedomie rozhodnutie ukrajinskej vlády, že nechce predĺžiť kontrakt s Gazpromom po 31. decembri 2024, ale to neznamená, že nemôžeme brať z východu plyn," poznamenal.

Chce predstaviť také riešenia, aby Ukrajina netranzitovala ruský plyn, ale plyn, ktorého vlastníkom bude niekto iný.

Na summite sa budú lídri venovať aj ďalším zahraničnopolitickým otázkam. Témou bude tiež aktuálna situácia na Ukrajine. Premiér avizoval aj diskusiu o rozširovaní Európskej únie, situácii na Blízkom východe či migrácii.

Zopakoval, že odmieta nový migračný pakt Európskej únie. "Tvrdíme, že redistribúcia migrantov nie je riešenie, potrebujeme naďalej pokračovať v ochrane vonkajších hraníc," dodal. (TASR)

Zelenskyj odkázal Orbánovi, že na Putina nemá vplyv a Kyjev nepotrebuje jeho sprostredkovanie vo vzťahu s USA.

Uviedol to server index.hu s odvolaním sa na agentúru Interfax - Ukrajina.

Na zasadnutí Celoukrajinského kongresu miestnych a regionálnych samospráv tak Zelenskyj reagoval na Orbánov návrh týkajúci sa vianočného prímeria v rusko-ukrajinskej vojne a vzájomnej výmeny zajatcov.

Ukrajinský prezident ale vyhlásil, že rok 2025 môže priniesť koniec vojny.

"Sme silná krajina, ukázali sme to na bojisku počas Putinovej agresie. Má ešte niekto iný v Európe takúto skúsenosť? Nie! Má Orbán takúto armádu? Nie! Ako budete vyvíjať tlak na Putina? Nejakým vtipom, či úsmevom? Nech si to nechá pre seba," cituje Interfax - Ukrajina Zelenského, ktorý zdôraznil, že Ukrajina potrebuje priame vzťahy so Spojenými štátmi bez sprostredkovateľov.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v utorok vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila "manipulácie" ohľadom vianočnej výmeny zajatcov a prímeria súvisiaceho s rusko-ukrajinskou vojnou.

Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia, a zdôraznil, že v ceste mieru stojí iba Rusko. (TASR)

Rusko zaradilo americkú kybernetickú bezpečnostnú spoločnosť Recorded Future na zoznam nežiaducich organizácií.

Firmu obvinili ju z účasti na "kybernetických útokoch" proti Moskve. Informuje o tom agentúra AFP.

Spoločnosť so sídlom neďaleko mesta Boston prevzala v septembri spoločnosť Mastercard. Má pobočky v Británii, Japonsku, Singapure a Švédsku a špecializuje na identifikáciu kybernetických hrozieb a pomáha firmám identifikovať a kvantifikovať IT riziká na celom svete.

Ruská generálna prokuratúra vo svojom vyhlásení uviedla, že zamestnanci RF "aktívne spolupracujú so CIA (americká Ústredná spravodajská služba) a spravodajskými službami iných krajín a poskytuje informačnú a technickú podporu protiruskej propagandistickej kampani Západu".

Rusko začalo zostavovať svoj list "nežiaducich" organizácii v roku 2015. Na tomto zozname je v súčasnosti 194 subjektov vrátane amerického think tanku Carnegie Endowment for International Peace a ruského denníka The Moscow Times, ktorý v súčasnosti sídli v Amsterdame, píše AFP.

Zaradenie na zoznam "nežiaducich" podľa AFP znamená, že organizácie sú nútené ukončiť svoju prítomnosť v Rusku. Rusi, ktorí pre ne pracujú, financujú ich alebo s nimi spolupracujú, môžu byť tiež trestne stíhaní.

Vedúcim predstaviteľom takýchto spoločností hrozí až šesť rokov väzenia, zatiaľ čo za účasť na aktivitách organizácie môžu byť osoby odsúdené na štyri roky väzenia. (TASR)

Moskva sa nechystá vyradiť Slovensko a Maďarsko zo zoznamu nepriateľských štátov, uviedlo ruské ministerstvo zahraničia.

Informuje o tom agentúra TASS.

"Napriek odhodlaniu týchto krajín zachovať si množstvo užitočných prístupov v strategicky dôležitých odvetviach svojich obchodných a ekonomických vzťahov s Ruskom, ako aj ich orientácii na udržiavanie bilaterálneho politického dialógu, sú Budapešť a Bratislava nútené z dôvodu ich členstva v Európskej únii a NATO dodržiavať disciplínu týchto blokov vrátane protiruských obmedzení," uviedlo ministerstvo.

"Neexistujú preto dostatočné dôvody na prehodnotenie ich súčasného štatútu," dodal ruský rezort diplomacie.

Ruská vláda zaviedla zoznam tzv. nepriateľských krajín v marci 2022 - niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ku kontaktom s krajinami na tomto zozname sa podľa Moskvy musí "pristupovať osobitným spôsobom", píše TASS.

V súčasnosti je na zozname dovedna 46 štátov - všetkých 27 členských krajín Európskej únie, ale aj Albánsko, Andorra, Austrália, Británia, Čierna Hora, Island, Japonsko, Južná Kórea, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko, Severné Macedónsko, Mikronézia, Nový Zéland, San Maríno, Singapur, Švajčiarsko, Taiwan (ako oblasť pod vlastnou samosprávou, hoci ho Rusko považuje za súčasť Číny) a Ukrajina. (TASR)

Ukrajina počas noci zostrelila 51 ruských dronov, uviedli ukrajinské vzdušné sily. 

Rusko počas noci vyslalo na Ukrajinu 81 dronov, 51 bezpilotných lietadiel bolo zostrelených, ďalších 30 atráp útočných dronov zmizlo z radarov, uviedli na platforme Telegram ukrajinské vzdušné sily.

"Neboli zaznamenané žiadne zásahy, nedostali sme žiadne správy o škodách alebo obetiach," oznámilo ukrajinské letectvo.

Vzdušné sily spresnili, že 81 dronov Rusko na Ukrajinu vyslalo od utorkových 19.00 h miestneho času (18.00 h SEČ), a to z Brjanskej, Kurskej, Rostovkej a Orelskej oblasti.

Do dnešných 09:00 (8:00 SEČ) bolo potvrdené zostrelenie 51 útočných dronov Šáhid a bezpilotných lietadiel iného typu nad Poltavskou, Sumskou, Charkovskou, Kyjevskou, Žytomyrskou, Chmelnyckou, Čerkaskou, Kirovohradskou, Dnepropetrovskou a Záporožskou oblasťou.

Agentúra Ukrinform predtým uviedla, že predchádzajúcu noc ukrajinské letectvo zostrelilo 20 nepriateľských dronov a ďalších desať zmizlo z radarov.

Podľa dnes aktualizovaných údajov generálneho štábu ukrajinskej armády Rusko od začiatku plnohodnotnej invázie 24. februára 2022 na Ukrajine prišlo o 20 470 dronov a tiež napríklad 9571 tankov a 19 772 obrnených bojových vozidiel.

Z boja bolo podľa tohto zdroja vyradených 766 690 ruských vojakov, z toho 1580 za posledný deň.

Aktuálne sa najťažšie boje sústredia na fronte pri mestách Pokrovsk, Siversk a Kurachove. Len od začiatku dňa bolo na celom fronte zaznamenaných spolu 88 bojových stretov.

Počas utorka bolo hlásených spolu 199 bojových stretov pozdĺž frontu, uviedol hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaljov.

Ukrajina nedostane pozvánku do NATO a príde o časť územia, vyhlásil premiér Fico na výbore pre európske záležitosti.

Prácu európskych médií prirovnal k ruskej propagande a spochybňoval európsku solidaritu ohľadom dodávok zemného plynu. Podľa neho Bratislava má záujem na zachovaní tranzitu plynu cez Ukrajinu, hoci by prepravovaná surovina nebola ruská.

Slovensko za terajšej Ficovej vlády podobne ako Maďarsko na rozdiel od iných krajín Európskej únie kritizuje napríklad dodávky západných zbraní na Ukrajinu a protiruské sankcie. Ficov kabinet po vlaňajšom nástupe do úradu zastavil vojenskú pomoc Ukrajine zo štátnych zásob, umožnil ale pokračovanie komerčných dodávok vojenského materiálu.

"Ukrajina nedostane pozvánku do NATO. Rusko nikdy neodíde ani z Krymu, ani z územia, ktoré kontroluje. Kto nepozná ruskú dušu, tak nech zabudne, že ju dokáže poraziť, "tvrdil Fico o ambíciách Kyjeva na vstup do Severoatlantickej aliancie a o možnom výsledku vojny na Ukrajine.

Fico prirovnal prácu európskych médií k ruskej propagande, keď tvrdil, že tupej propagande z Ruska venuje rovnakú pozornosť ako tupej propagande zo západu. Spochybňoval napríklad správy o vysokom počte úmrtí ruských vojakov na Ukrajine a skorší spôsob informovania médií o priebehu vojny.

Fico opäť obhajoval snahu o zachovanie tranzitu plynu cez Ukrajinu, ktorá po skončení platnosti existujúceho kontraktu s Ruskom na konci tohto roka už nemieni ďalej prepravovať ruský plyn.

"Ukrajina má záujem, aby boli zachované tranzitné trasy. Oni hovoria, že nechcú prepravovať ruský plyn. Nebude to ruský plyn, bude to iné," vyhlásil Fico. Dodávky plynu zo západu na Slovensko by boli drahšie, a to aj pre tranzitné poplatky, dodal. Pripomenul, že na tranzite plynu smerom z Ukrajiny ďalej do západnej Európy jeho krajina zarábala.

Bratislava už skôr odštartovala sériu rokovaní v záujme dosiahnutia pokračovania tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko aj v budúcom roku.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal v pondelok vyhlásil, že ak sa Európska komisia obráti na Kyjev ohľadom tranzitu iného plynu ako ruského, ukrajinskí činitelia o tom budú diskutovať a sú pripravení dosiahnuť príslušnú dohodu. (ČTK)

Rusi pri Pokrovsku stratili viac ťažkej techniky ako v Stalingrade, uviedol ukrajinský analytik.

Ruská armáda sa naďalej pokúša dobyť mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajine. Strata tohto strategického centra by výrazne skomplikovala ukrajinské boje v tejto oblasti.

Ako referuje web euromaidanpress.com, v doterajších bojoch o Pokrovsk už Rusko stratilo viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.

Ako na základe spravodajských informácií z otvorených zdrojov uviedol analytik Volodymyr Dacenko, ruské straty pri Pokrovsku sa blížia k celkovým predvlaňajším stratám celého ruského Západného vojenského okruhu. To je asi 60 % síl, s ktorými Rusko v roku 2022 plánovalo dobyť Ukrajinu za tri dni.

Len pri Pokrovsku prišlo Rusko počas 13 mesiacov od októbra minulého roka o približne 150-tisíc zabitých a zranených vojakov. To je viac ako ruské straty v bojoch o Bachmut, kde to bolo asi 100-tisíc.

„Ak by nejaký generál navrhol útočný plán, ktorý obsahuje stratu troch armád v bojoch o dve malé mesta, ktoré pred vojnou dohromady nemali ani 100-tisíc obyvateľov, Avdijivka a Pokrovsk, každý by to považoval za šialenstvo,“ píše web euromaidanpress.com.

Boj o Pokrovsk sa stal jedným z najnákladnejších v histórii. Počas neho Rusko stratilo viac tankov, ako v súčasnosti má ktorákoľvek európska krajina. Alebo viac vojakov, ako má dohromady kompletná britská armáda. Ani to však, zdá sa, nestačí, pretože ukrajinské sily odolávajú pri Pokrovsku už 13 mesiacov. Na každý kilometer okupovaného územia v tomto smere Rusko stráca desať až 15-krát viac zdrojov ako vo všetkých ostatných smeroch.

Aj to svedčí o Putinovej šialenej posadnutosti ukázať všetkým, že ruská armáda sa nezastavuje, ale ďalej pokračuje. (SITA, Euromaidan Press)

Nemecko zatvorí opravovňu vojenskej techniky pre Ukrajinu v Michalovciach, oznámilo ministerstvo obrany. (TASR)

Rusko zadržalo podozrivého Uzbeka z vraždy generálporučíka Kirillova a jeho asistenta.

Veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl generálporučík Igor Kirillov spolu so svojím asistentom zahynul v utorok ráno pri výbuchu v ruskej metropole.

Explózia nastala približne o šiestej hodine ráno miestneho času. Spôsobila ju bomba ukrytá v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

"Občan Uzbekistanu, narodený v roku 1995, bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania útoku, pri ktorom zahynul veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov," uviedol vo vyhlásení ruský vyšetrovací výbor, ktorý dodal, že podozrivého "naverbovali ukrajinské špeciálne jednotky", píše AFP.

Vyšetrovací výbor podľa Reuters tiež vyhlásil, že podozrivý počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku. Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100.000 dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín. Podozrivý podľa AFP tiež uviedol, že kamera namontovaná na palubnej doske prenajatého auta zaparkovaného pred budovou, pred ktorou došlo k výbuchu, natočila útok a vysielala ho "naživo organizátorom útoku v (ukrajinskom) meste Dnipro".

Vyšetrovatelia oznámili, že identifikujú ďalšie osoby zapojené do útoku. Ruský denník Kommersant informoval, že bol zadržaný ďalší podozrivý, píše agentúra Reuters, ktorá dodáva, že nedokázala túto informáciu nezávisle overiť.

Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer tromi začal svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza AFP.

Služba bezpečnosti Ukrajiny v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. Agentúra AFP s odvolaním na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve SBU, ktorá útok nazvala "špeciálnou operáciou" a Kirillova označila za "vojnového zločinca". (TASR)

Rusko prišlo o ďalších takmer 1 600 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 766 690 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 580 vojakov, štyri tanky, 21 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, päť delostreleckých systémov a 60 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 571 tankov, 19 772 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 31 610 vozidiel a autocisterien, 21 164 delostreleckých systémov, 1 256 odpaľovacích raketových systémov, 1 025 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 470 dronov, 2 943 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 652 kusov špeciálnej techniky.

NATO prevzalo od USA koordináciu západnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Považuje sa to za krok zameraný na ochranu podporného mechanizmu spojencov pre Ukrajinu.

Opatrenie, ktoré oproti pôvodným plánom prichádza s niekoľkomesačným oneskorením, dáva NATO možnosť priamejšie sa angažovať vo vojne proti ruskej invázii na Ukrajine, zároveň sa však vyhýba zapájaniu vlastných síl Aliancie do tohto konfliktu.

Diplomati, na ktorých sa odvoláva Reuters, však pripúšťajú, že toto prevzatie zodpovednosti by mohlo mať obmedzený efekt vzhľadom na to, že USA by počas trvania Trumpovej administratívy ako dominantná zložka Aliancie a hlavný dodávateľ zbraní pre Kyjev mohli znížiť svoju podporu Ukrajine.

Trump, ktorý sa ujme úradu v januári, vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine. Nespresnil však doposiaľ, ako by to chcel urobiť. Dlhodobo ale kritizuje rozsah americkej finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine.

Misia s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) je riadená z Clay Barracks - americkej základne v nemeckom meste Wiesbaden. Podľa zdroja citovaného agentúrou Reuters je už plne funkčná.

Západné vojenské dodávky pre Kyjev predtým pod taktovkou USA koordinovalo zoskupenie tzv. Ramstein Group, čo bola ad hoc koalícia približne 50 krajín pomenovaná po americkej leteckej základni v Nemecku, kde sa prvýkrát predstavitelia týchto krajín stretli.

Končiaca administratíva amerického prezidenta Joa Bidena sa medzitým snaží poslať na Ukrajinu čo najviac zbraní práve pre obavy, že Trump by mohol znížiť dodávky zbraní, ktoré Ukrajinci potrebujú na svoju obranu.

Podľa odhadov by misia NSATU mala mať zhruba 700 členov vrátane jednotiek spojencov umiestnených na veliteľstve NATO v Belgicku (SHAPE) a v logistických centrách v Poľsku a Rumunsku. (TASR)

Stovky severokórejských vojakov bojujúcich proti Ukrajine bolo zabitých alebo zranených v ruskej Kurskej oblasti.

V utorok to pod podmienkou anonymity uviedol vysokopostavený americký vojenský predstaviteľ.

Podľa agentúry AP však neposkytol presné údaje o obetiach, avšak podľa jeho slov sú medzi nimi vojaci "všetkých hodností". Prezradil, že severokórejské jednotky nie sú zrejme vycvičené na boj, čo prispieva k výraznému nárastu ich úmrtí. Biely dom a Pentagón v pondelok pritom oznámili, že severokórejské sily bojujú na frontovej línii prevažne na pozíciách pechoty.

Kyjev a Moskva zvádzajú posledné týždne v okolí Kurskej oblasti tvrdé boje a podľa slov predstaviteľa sa Rusku podarilo získať späť približne 20 percent územia, ktoré tam Ukrajina predtým získala. (TASR)