Rusko opäť útočilo na ukrajinskú energetiku, hovorí o odplate (SME Minúta)

Súd na Ukrajine odsúdil na 14 rokov ukrajinskú občianku za to, že napísala listy ruskému veľvyslancovi pri OSN.

Ten ho potom čítal v OSN ako ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu. V liste sa písalo o údajnom rabovaní a podobných činoch.

Ukrajinská prokuratúra nezverejnila meno odsúdenej, avšak agentúra AFP o nej píše ako o šéfke mimovládnej organizácie na ochranu ľudských práv. Denník Ukrajinska pravda napísal, že ide o Olenu Berežnú, matku bývalej poslankyne zo Strany regiónov Iryny Berežnej, ktorá pred siedmimi rokmi zahynula pri autonehode v Chorvátsku.

Podľa prokuratúry obžalovaná napísala ruskému veľvyslancovi po vypuknutí konfliktu o údajnom bezpráví na Ukrajine vrátane rabovania, vrážd, lúpeží a výziev ukrajinských politikov na zabíjanie Rusov, takže obyvatelia Ukrajiny podľa nej "špeciálnu vojenskú operáciu" Ruska podporujú. (TASR)

Ministri zahraničných vecí Únie na pondelkovom stretnutí uvalia sankcie na agentov ruských tajných služieb.

Dôvodom je organizovanie hybridných útokov proti členským krajinám tohto bloku. 

EÚ podľa nich zaradí na čierny zoznam 16 jednotlivcov a tri subjekty. Využije na to nový právny rámec umožňujúci zaviesť zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív osobám zapojeným do útokov.

Jeden zo zdrojov uviedol, že na zozname sa ocitnú predstavitelia ruskej vojenskej rozviedky a iných tajných služieb.

Niektorí predstavitelia krajín EÚ a NATO obviňujú Moskvu, že je za sériou kybernetických útokov zameraných na destabilizáciu západných krajín podporujúcich Ukrajinu v boji proti ruským inváznym silám. (TASR)

Maďarský minister zahraničia Szijjártó vyjadril presvedčenie, že problém s platbami za ruský plyn sa rýchlo vyrieši.

"Bezpečnosť dodávok energie do Maďarska do veľkej miery závisí od Bulharska, pretože tadiaľ prechádza plynovod TurkStream. V tomto roku sme touto trasou dostali viac ako 7 miliárd kubických metrov zemného plynu, preto je pre Maďarsko kľúčovou otázkou predvídateľnosť a spoľahlivosť tranzitných dodávok," napísal minister.

Sankcie, ktoré na ruskú štátnu banku Gazprombank uvalili Spojené štáty, vytvorili v regióne zložitú situáciu, ale túto situáciu dokážeme vyriešiť úzkou regionálnou spoluprácou a solidaritou," dodal.

Maďarsko a Bulharsko si dali za úlohu "nájsť také právne a finančné riešenie" tohto problému, ktoré umožní realizovať platby za ruský plyn a bude prijateľné pre všetky strany, uviedol minister neskôr vo vysielaní televízie M1.

"Naši partneri rýchlo dokončia požadované právne a finančné práce, a preto budú dodávky plynu cez Bulharsko v nadchádzajúcom období absolútne spoľahlivé, a to aj napriek reštriktívnym opatreniam USA. Je to dobrá správa pre dodávky energie do Maďarska," zdôraznil Szijjártó. (TASR)

Hlavy štátov a vlád európskych krajín NATO budú v Bruseli rokovať s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Témou bude ďalšia podpora.

Stretnutie iniciované generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem sa bude zaoberať aj možnými bezpečnostnými zárukami pre Kyjev pre prípad dosiahnutia prímeria. 

Rokovanie sa uskutoční pred stretnutím predstaviteľov EÚ so zástupcami krajín západného Balkánu. Očakáva sa na ňom účasť hláv štátov a vlád Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Poľska, ako aj najvyšších predstaviteľov EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Účastníci stretnutia budú podľa informácií DPA rokovať o tom, ako by sa dalo monitorovať prípadné prímerie na Ukrajine. Jednou z možností je rozmiestnenie medzinárodných mierových síl na Ukrajine.

Tieto úvahy sú založené na scenári, podľa ktorého by sa zvolený americký prezident Donald Trump po návrate do Bieleho domu mohol pokúsiť dotlačiť Ukrajinu a Rusko k rokovaniam. Ak by Ukrajina odmietla, mohol by jej pohroziť prerušením vojenskej pomoci. V prípade odmietnutia zo strany Ruska by zase mohol pohroziť prezidentovi Vladimirovi Putinovi zvýšením vojenskej pomoci Kyjevu. (TASR)

Zelenskyj v stredu príde na rokovanie lídrov EÚ o prípadnom prímerí na Ukrajine, ktoré organizuje šéf NATO Rutte.

Informovala o tom agentúra Reuters.

V Bruseli budú spolu lídri Európskej únie rokovať aj o ďalšej podpore Ukrajiny. Stretnutia sa zúčastnia zástupcovia Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Talianska, Británie a Poľska.

Očakáva sa, že rokovania sa budú týkať budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu zo strany jej partnerov a možného rozmiestnenia príslušníkov európskych mierových síl na Ukrajine v prípade prímeria.

Spojené štáty počas predchádzajúceho prezidentského obdobia Trumpa uvalili na Rusko sankcie vyše 50-krát, vyhlásil Peskov.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Hovorca ruského prezidenta Peskov doplnil, že Kremeľ má bohaté skúsenosti s viacerými americkými administratívami vrátane tej Trumpovej v rokoch 2017 - 2021.

"(Za Trumpa) došlo k mnohým nepriateľským prejavom voči našej krajine. Na to by sme nemali zabúdať," doplnil Peskov. Zároveň však odporučil počkať si, či za druhej Trumpovej vlády nepríde k pozitívnemu vývoju v rusko-amerických vzťahoch.

Peskov okrem toho na brífingu ocenil Trumpovo vyjadrenie o nebezpečnosti úderov taktickými americkými raketami dlhého doletu ATACMS hlboko v ruskom vnútrozemí. Hovorca Kremľa doplnil, že Trumpov postoj je plne v súlade s postojom Moskvy.

"To, že chápe príčiny eskalácie, na ruskú stranu zapôsobilo," vyhlásil pred novinármi Peskov.

Trump bol za prezidenta USA zvolený v novembri druhýkrát po jednom volebnom období mimo Bieleho domu. Ako 47. prezident USA bude inaugurovaný 20. januára 2025. (TASR)

Šéf NATO Rutte zvolal na budúcu stredu do Bruselu schôdzku viacerých krajín o možnom prímerí vo vojne na Ukrajine.

Informoval o tom Poľský rozhlas. Stretnutia sa zúčastnia zástupcovia Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Talianska, Británie a Poľska.

Očakáva sa, že rokovania sa budú týkať budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu zo strany jej partnerov a možného rozmiestnenia príslušníkov európskych mierových síl na Ukrajine v prípade prímeria.

V stredu sa v Bruseli zároveň uskutoční summit EÚ a balkánskych krajín, vo štvrtok sa potom chystá pravidelný summit dvadsaťsedmičky.

Americký denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na dobre informované zdroje napísal, že Trump na nedávnej schôdzke Zelenskému a Macronovi povedal, že na dodržiavanie prípadného prímeria na Ukrajine by mali dohliadať vojaci z európskych krajín. (ČTK)

Rusko a Čína viedli v Pekingu konzultácie o protiraketovej obrane a aspektoch strategickej stability v oblasti rakiet.

Uviedlo to ruské ministerstvo zahraničných vecí. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Strany spoločne podrobne diskutovali o týchto otázkach v kontexte zachovania globálnej a regionálnej bezpečnosti. Vymenili si aj názory na otázky týkajúce sa rakiet stredného a kratšieho doletu," ozrejmilo ministerstvo vo vyhlásení.

Dodalo, že konzultácie "potvrdili odhodlanie strán posilniť dialóg a koordináciu v súvislosti s uvedenými faktormi strategickej stability", píše agentúra TASS.

Čínsky prezident Si Ťin-pching povedal bývalému ruskému prezidentovi a súčasnému podpredsedovi Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrijovi Medvedevovi, že Peking je ochotný posilniť vzťahy s Moskvou.

Si Ťin-pching tiež uviedol, že Čína a Rusko "by mali posilniť svoju komunikáciu a spoluprácu" v rámci multilaterálnych zoskupení, ako je OSN, BRICS či Šanghajská organizácia spolupráce. (TASR)

Pred sídlom OSN v Ženeve protestovali aktivistky proti vojne na Ukrajine, motorovou pílou poškodili pamätník.

Aktivistky, ktoré poškodili pamätník pred komplexom Organizácie Spojených národov v Ženeve, zadržala polícia.

Dve polonahé ženy zo skupiny Femen zarezali motorovými pílami do dreveného umeleckého dielo známeho ako Zlomená stolička.

Obe ženy mali na nohách stužky v modrej a žltej farbe ukrajinskej vlajky. Na obnažených hrudiach a chrbtoch mali namaľované slová ako „Stop mínam“ a „J...ť Rusko“ a opakovane kričali nadávky na Rusko a OSN, ktorá podľa nich zlyhala ako organizácia, ktorá by mala konflikt zastaviť.

Polícia zadržala aj jednu ich kolegyňu. (SITA)

Kaliňák pripúšťa diskusiu o výdavkoch na obranu štátov NATO v prípade, že sa dve percentá HDP budú zdať nedostatočné.

Dodal však, že prioritou Slovenska je zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov a dve percentá HDP sú aktuálne postačujúce.

Minister to vyhlásil pred rokovaním vlády SR.

V prípade, že by sa bezpečnostná situácia vo svete naďalej zhoršovala, nedá sa podľa Kaliňáka vylúčiť, že by výdavky na obranu stúpli nad dve percentá HDP.

"Keď si zoberiete, čo sa deje nielen na Ukrajine, ale aj v pásme Gazy, momentálne v Sýrii. Záťaž, ktorú to bude mať na ochranu hraníc, ktorú to bude mať na ďalšie bezpečnostné prostredie, od toho sa to bude podľa mňa odvíjať," myslí si minister. (TASR)

Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky najmenej utečencov z Ukrajiny podľa médií prijalo Maďarsko.

Ešte aj na Slovensku sa ich usadilo trikrát viac než v Maďarsku, pričom v Českej republike ich je desaťnásobne a v Poľsku až 20-násobne viac.

S odvolaním sa na server piacesprofit.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V analýze server podotýka, že podľa maďarskej vládnej propagandy sa síce Maďarsko nezúčastňuje na ozbrojenej podpore Ukrajincov, poskytuje však svojmu susedovi mohutnú humanitárnu pomoc. Údaje Eurostatu (európskeho štatistického úradu) v oblasti humanitárnej pomoci však potvrdzujú opak.

Európska únia prijala takmer 4,2 milióna ukrajinských utečencov, z tohto počtu nedosahuje Maďarsko ani jedno percento.

"Je to prinajmenšom zvláštne vzhľadom na územnú blízkosť Ukrajiny a na maďarskú menšinu žijúcu v Zakarpatskej oblasti," konštatoval autor analýzy János Hollós.

Dodáva, že podľa medzinárodných dohovorov za prijímanie utečencov zodpovedajú predovšetkým susedné krajiny štátu postihnutého ozbrojeným konfliktom. (TASR)

Kremeľ privítal postoj Trumpa ku kritike ukrajinských útokov pomocou ATACMS na ciele v ruskom území.

Tento postoj je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova v súlade s pozíciou ruskej vlády. "Vyhlásenie sa plne zhoduje s naším stanoviskom a pohľadom na príčiny eskalácie. Je zrejmé, že Trump presne chápe, čo je dôvodom aktuálnej eskalácie," vyhlásil Peskov. (TASR)

Rusko cielilo na naše tepelné elektrárne a zariadenie na jednej z nich vážne poškodilo, uviedla energetická spoločnosť DTEK.

Tento rok je to už dvanásty rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a deviaty na energetické podniky firmy," informovala najväčšia súkromná elektrárenská firma na Ukrajine DTEK na telegrame.

Nikomu z jej zamestnancov sa nič nestalo.

Ruskí poslanci chcú sprísniť zákon o zahraničných agentoch, viaceré príjmy budú dokladovať na špeciálnom rubľovom účte.

Uviedol to predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin. Informuje o tom agentúra Reuters.

Zákon o zahraničných agentoch vyžaduje, aby sa každá osoba alebo organizácia, ktorá dostáva finančnú podporu zo zahraničia, zaregistrovala ako "zahraničný agent".

Takto označené osoby musia spĺňať prísne byrokratické pravidlá a kritici preto dlhodobo upozorňujú, že ruská vláda sa zákonom snaží potlačiť opozíciu a mimovládne organizácie.

Podľa novely zákona si budú musieť "zahraniční agenti" zriadiť špecifické bankové účty vedené v rubľoch a nich dokladovať všetky príjmy z duševnej činnosti.

Volodin naznačil, že poslanci chcú tieto pravidlá sprísniť. Na účet by mali putovať aj všetky príjmy z predaja majetku a vozidiel vrátane ich prenájmu, spolu s príjmami z úrokov a dividend.

Druhé čítanie novely zákona je v parlamente naplánované na budúci utorok.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch pripomína, že ruskí parlament zákon schválil v roku 2012. V tom čase mohli byť za "zahraničného agenta" označené len registrované organizácie. Postupnými novelami sa však zákon rozšíril aj na médiá, osoby a združenia bez právnej subjektivity.

Za zahraničného agenta preto môžu byť označené aj osoby, ktoré nedostávajú finančnú podporu zo zahraničia, ale akúkoľvek inú formu pomoci, ktorá nie je bližšie špecifikovaná. Podľa HRW na základe tejto definície sa môže akýkoľvek kontakt so zahraničným subjektom považovať za "zahraničný vplyv." (TASR)

Zase sme si vylobovali výnimku na Putinovu ropu. V Index newslettri sa dozviete, ako sa iba vyhovárame na Čechov. (Index)

Rozsiahly útok na ukrajinskú energetiku bol podľa Moskvy odplatou za úder proti vojenskému letisku v Taganrogu.

Ruské ministerstvo obrany na svojom telegramovom účte uviedlo, že ukrajinská armáda k nemu použila americké strely ATACMS.

Moskva tvrdí, že cielila na "objekty ukrajinskej energetickej infraštruktúry kľúčové pre podporu zbrojárskeho priemyslu".

Rakúska firma OMV s okamžitou platnosťou ruší zmluvu s ruskou spoločnosťou Gazprom o dodávkach plynu.

Zmluva mala platiť do roku 2040. Za dôvod jej zrušenia OMV označila „niekoľko zásadných porušení kontraktu".

Informuje o tom web tagesschau.de.

Gazprom zastavil dodávky plynu spoločnosti OMV v polovici novembra. Urobil to po oznámení OMV, že prestane platiť za plyn rakúskej pobočke Gazpromu, aby tak kompenzovala pohľadávku 230 miliónov eur, ktoré jej prisúdili v arbitráži pre zastavenie dodávok plynu jej nemeckej dcérskej spoločnosti.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer po zastavení ruských dodávok podľa agentúry The Associated Press povedal, že podzemné zásobníky plynu v jeho krajine sú plné a krajina má alternatívnych dodávateľov. „Nie je možné nás vydierať," dodal.

Podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej krok Gazpromu ukázal, že Putin opäť používa energiu ako zbraň. „Pokúša sa vydierať Rakúsko a Európu prerušením dodávok plynu," napísala Von der Leyenová na mikroblogovacej sieti X. „Sme na to pripravení a prichystaní na zimu," dodala. (SITA)

Česko od začiatku vojny poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc za vyše 290 miliónov eur, uviedla ministerka obrany Černochová.

Krajina sa taktiež podieľala na dodávkach materiálu za viac než 2,8 miliardy eur.

"Od začiatku vojny ČR darovala, koordinovala či zorganizovala dodávky vojenského materiálu v hodnote cez tri miliardy dolárov. Český obranný priemysel dodal cez 1600 kusov techniky a milióny kusov munície všetkých kalibrov," uviedla na bilančnej tlačovej konferencii česká ministerka obrany Jana Černochová.

Hlavnú pozornosť Česko podľa jej slov venovalo muničnej iniciatíve, ktorej cieľom bolo do konca tohto roka dodať na Ukrajinu 500-tisíc kusov munície veľkého kalibru. Podotkla, že muníciu ČR zaobstaráva aj s využitím výnosov zo zmrazených ruských aktív.

"Od počiatku vojny sme poskytli armádou označený ako nepotrebný vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún. Vycvičili sme viac než 7000 vojakov ako na území ČR, tak v Poľsku," povedala s tým, že je to viac než desať percent celkového objemu vycvičených ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ.

Vláda tiež podľa jej slov podporuje rozvoj väzieb medzi českými a ukrajinskými podnikmi. (TASR)

Experti dali dohromady deväť bodov, ktoré by mali znamenať víťaznú stratégiu pre Západ a zabrániť tretej svetovej vojne.

Ruská invázia na Ukrajinu trvá už takmer tri roky, pričom v ostatných mesiacoch sa začína čoraz viac hovoriť o ukončení konfliktu.

Experti think tanku Atlantická rada prezradili deväť bodov k zabráneniu tretej svetovej vojne.

V skupine expertov figuruje aj niekdajší ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

1. Pokoj zbraní s vojakmi NATO

Podľa expertov by bolo rozhodne na mieste vyrokovať pokoj zbraní, a to napríklad v hraniciach, kde sa aktuálne vojaci oboch štátov nachádzajú. Dočasné prímerie však musí ísť ruka v ruke s vyslaním vojakov zo štátov NATO, ktorí by mali byť umiestnení práve v oblastiach, kde sa doteraz bojovalo. Hlavnú úlohu by tu mali zohrať štáty Európy, avšak s americkou podporou.

2. Záruky ako nevyhnutnosť

Ukrajina podľa Atlantickej rady musí mať záruku, že v prípade ďalšieho možného napadnutia bude chránená štátmi NATO. Ako optimálna cesta sa ponúka členstvo v Severoatlantickej aliancii, proti čomu však Rusi dlhodobo protestujú. Experti však dodávajú, že rokovania o prístupe do NATO by vôbec nemali brať do úvahy názory Ruska.

3. Ukrajinská armáda ako nárazník

Ukrajinci síce pre takmer trojročnú vojnu trpia, ale jedno pozitívum vďaka konfliktu získali. Aktuálne majú zrejme najsilnejšiu a určite najskúsenejšiu armádu v Európe, ak nepočítame Rusko. Spojené štáty by mali ukrajinské vojská podľa odborníkov naďalej posilňovať a cvičiť, aby z nich vytvorili štruktúru, ktorá by svojou silou odrádzala protivníkov od začatia akýchkoľvek budúcich konfliktov v regióne.

4. Odzbrojenie nie je cestou

USA by mali podľa expertov určite odmietnuť ruské podmienky, že by sa Ukrajina mala stať neutrálnou krajinou a zabudnúť na členstvo v NATO. Rovnako podľa nich vôbec nie je na mieste uvažovať o odzbrojení Ukrajincov. Na druhej strane, záruky bezpečnosti od aliancie by mali platiť iba pre tie územia, ktoré má Kyjev preukázateľne pod svojou kontrolou.

5. Žiadne územné nároky

Odborníci tiež apelujú na Trumpovu administratívu, aby odmietla akékoľvek územné nároky Rusov, čo znamená nielen tie ukrajinské oblasti, ktoré Moskva v priebehu posledných troch rokov získala, ale aj Donbas či polostrov Krym.

6. Kreslá pre Ukrajincov

Ukrajinci by podľa expertov mali už pred prípadným prijatím do NATO získať kreslo v najvyššom orgáne aliancie - Severoatlantskej rade. Rovnako tak by ukrajinský generál mal byť členom Vojenského výboru NATO. Ako člen aliancie, a so spojencami za chrbtom, by sa potom Ukrajina mohla pokúšať získať späť svoje územie diplomatickou cestou.

7. Európsko-americké partnerstvo

Ruská invázia na Ukrajinu viedla k tomu, že mnoho európskych štátov darovalo Kyjevu mnoho kusov svojej vlastnej výzbroje. Ich sklady sú dnes často takmer prázdne. Európu a USA tak čaká doplnenie výzbroje. Tu by malo dôjsť na spoločný postup.

8. Ako na Rusko?

Američania a ich spojenci v každom prípade potrebujú novú stratégiu, aby si určili, ako nanovo postupovať voči Rusku. Experti napríklad odporúčajú naďalej držať zmrazený ruský majetok v zahraničí, neodovzdávať Moskve rôzne technológie a ponúka sa aj otázka ďalších sankcií.

9. Amerika ako líder Západu

Kolégium odborníkov na záver dodáva, že táto celková stratégia, ktorá by takmer iste prešla aj u Ukrajincov, by mohla veľmi vyhovovať Trumpovi. Poistila by pozícia USA ako lídra Západu. Je však, samozrejme, otázka, čo by na takéto podmienky povedali Rusi. Možno však čoskoro nebudú mať na výber.

Zelenskyj informuje o jednom z najväčších útokov na energetiku. Rusko použilo 93 rakiet a takmer 200 dronov.

Išlo podľa neho o strely s plochou dráhou letu, balistické rakety a najmenej jednu severokórejskú raketu.

Ukrajinská armáda zostrelila 81 rakiet, z nich 11 zneškodnili stíhačky F-16 dodané ukrajinskými partnermi, doplnil prezident napadnutej krajiny.

Zelenskyj odkázal, že na dosiahnutie mieru na Ukrajine je potrebná sila, slová podľa neho Putina nezastavia.

Mykolajiv má dvakrát viac obyvateľov než Košice, vodu im rozvážajú električky. Rusi zničili infraštruktúru. (Korzár)

Rozsiahly ruský vzdušný útok proti ukrajinskej infraštruktúre mieril na elektrické stanice a plynárenské zariadenia.

Agentúre Reuters to povedal nemenovaný zdroj z energetického sektora. Aj úrady v Ľvovskej oblasti pri hraniciach s Poľskom uviedli, že Rusko útočilo na energetické objekty v tomto regióne. (ČTK)

Ruské jednotky sú 1,5 kilometra od mesta Pokrovsk, informuje Reuters. Agentúra sa odvoláva na proruského blogera.

Rusi v posledných dňoch postupujú južne od mesta, ktoré je dôležitým železničným a cestným uzlom.

Príslušníci sabotážnych a prieskumných skupín, ktoré prenikajú dopredu pred postupom hlavných bojových zoskupení, už podľa prominentného proruského blogera Jurija Podoljaka vstúpili do Pokrovska. V meste pred začiatkom ruskej invázie žilo asi 60-tisíc ľudí. Reuters zdôrazňuje, že informácie poskytované znepriatelenými stranami nie je možné overiť. Jurij Podoljaka pochádza z Ukrajiny, od roku 2014 ale žije v Rusku.

Ukrajinská armáda pripustila, že ruské sily v posledných dňoch zničili alebo obsadili niekoľko ukrajinských pozícií v okolí strategicky významného mesta. Pád Pokrovska, ktorý funguje ako dôležité logistické centrum ukrajinských ozbrojených síl, by pre Kyjev znamenal jednu z najväčších strát za posledné mesiace, píše Reuters.

Ak Rusi Pokrovsk ovládnu, budú môcť výrazným spôsobom narušiť zásobovacie cesty v oblasti východného frontu a posilniť snahy o dobytie Časiv Jaru, ktorý leží na vyvýšenine a ktorého zisk by potenciálne znamenal možnosť kontroly väčšieho územia.

Ruské sily v posledných týždňoch postupujú na Ukrajine najrýchlejším tempom od začiatku invázie. Snažia sa zrejme dobyť celú Doneckú oblasť, ktorej významnú časť už kontrolujú. Okrem Pokrovska ťažké boje s ukrajinskou armádou zvádza tiež pri meste Kurachove.

Ukrajinský generálny štáb v rannej zvodke informoval, že v oblasti Pokrovsku obrancovia zastavili skoro päť desiatok útočných operácií nepriateľa. Spomína v tejto súvislosti napríklad dedinu Dačenske na hlavnom cestnom ťahu niekoľko kilometrov južne od mesta a ďalšie menšie obce južným a juhozápadným smerom od Pokrovska.

V Pokrovsku sa nachádza jediná ukrajinská baňa pre ťažbu koksovateľného uhlia - kľúčového pre predtým silný ukrajinský oceliarsky priemysel. Oceliarska firma Metinvest BV pozastavila časť prevádzky v bani kvôli postupu ruských síl, uviedol podľa Reuters nemenovaný zdroj z tejto brandže.

Rusko spustilo rozsiahly útok raketami a dronmi na energetickú sústavu vo viacerých regiónoch Ukrajiny.

Letecký poplach platil po celej krajine. Z rôznych oblastí sú hlásené výbuchy, prichádzajú aj prvé správy o zranených ľuďoch, presnejší rozsah škôd zatiaľ nie je známy.

"Nepriateľ pokračuje vo svojom terore. Energetická infraštruktúra na celej Ukrajine je opäť pod masívnym útokom," povedal minister energetiky Herman Haluščenko.

Agentúra AP píše, že Rusko útočí desiatkami dronov a striel s plochou dráhou letu. Ukrajinské letectvo varovalo, že na západ krajiny mieria hypersonické strely Kinžal.

Výbuchy zaznamenali v Odeskej, Vinnyckej, Ľvovskej, Ivano-Frankivskej a Čerkaskej oblasti. 

Podľa vedenia Ternopiľskej oblasti výpadok dodávok elektriny postihol 50 percent obyvateľov regiónu. Taktiež v Kyjeve zostali ľudia bez elektrického prúdu. Obyvatelia mesta zišli do metra, ktoré slúži ako kryt.

Rusi zaútočili blízko Charkova, uviedol jeho starosta Ihor Terechov. Úlomky zostreleného drony zasiahli strechy obytného domu.

Z okolia Berestinu v Charkovskej oblasti pri ruskom údere hlásia štyroch zranených a je poničená civilná infraštruktúra, informoval  gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na útok vyzval západných partnerov, aby urýchlene dodali krajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany. "Rusko sa nás snaží zbaviť energie. Namiesto toho ho musíme zbaviť prostriedkov na teror," uviedol.

Ide o ďalší zo série útokov na energetickú infraštruktúru. Kyjev podľa AFP čaká ťažká zima, keďže Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte.

Poľsko ráno opätovne vyslalo do vzduchu stíhačky, aby chránili jeho vzdušný priestor, píše onet.pl. (Kyiv Independent, ČTK)

Ukrajinská armáda vyradila z boja ďalších 1 390 okupantov, od začiatku invázie zhruba 760 120, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda stratila aj 31 bojových obrnených vozidiel, šesť delostreleckých systémov, 65 bezpilotných lietadiel a 50 kusov automobilovej techniky.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 537 tankov, 19 675 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 078 delostreleckých systémov.

Trump "veľmi vehementne nesúhlasí" s tým, aby Ukrajina útočila raketami dodanými USA hlboko na ruskom území.

Zvolený americký prezident to povedal pre magazín Time.

Na druhej strane však nástojil na tom, že by neupustil od pomoci Ukrajine, pretože americká podpora Kyjevu by bola kľúčovým nástrojom k ukončeniu vojny.

Administratíva odchádzajúceho prezidenta Bidena dodala Ukrajine americké strely ATACMS s dlhým doletom, ktoré dokážu zasiahnuť územie hlboko vo vnútrozemí Ruska. Tento krok vyvolal rozhnevanú odvetu zo strany Moskvy, ktorá reagovala odpálením svojej novej rakety Orešnik na ukrajinské územie.

"Veľmi vehementne nesúhlasím s vysielaním rakiet stovky míľ do Ruska. Prečo to robíme?... Domnievam sa, že ide o nerozumné rozhodnutie," uviedol Trump v rozhovore pre magazín Time, ktorý republikánskeho nadchádzajúceho prezidenta USA vo štvrtok označil za "osobnosť roka".

Strely ATACMS majú podľa verejne dostupných údajov maximálny dosah 300 kilometrov.

Rozhovor s Trumpom pre Time vznikol ešte pred sviatkom Vďakyvzdania v USA a pred jeho stretnutím s ukrajinským prezidentom Zelenským na znovuotvorení katedrály Notre Dame v Paríži, ktoré sprostredkoval francúzsky prezident Macron.

"Túto vojnu iba eskalujeme a robíme ju ešte horšou," dodal v rozhovore Trump, ktorý by podľa vlastných slov pomoc Kyjevu zo strany Washingtonu využil ako nástroj na ukončenie vojny.

"Chcem dosiahnuť dohodu a jedinou cestou, aby ste ju dosiahli, je neprestať," dodal v tejto súvislosti.

Ruské tlačové agentúry po zverejnení rozhovoru okamžite upriamili pozornosť na zjavnú kritiku republikána Trumpa na adresu prístupu Kyjeva, píše Reuters.

Hovorca Bieleho domu John Kirby v reakcii uviedol, že sa kvôli týmto výrokom "nebude dostávať do konfliktu s nastupujúcou Trumpovou administratívou".

"Môžem jedine zopakovať politiku a smerovanie prezidenta Bidena, a to je urobiť všetko, čo je v našich silách... aby bol prezident Zelenskyj v čo najlepšej možnej pozícii, keby došlo k určitému vyjedávaniu," povedal Kirby novinárom. (TASR)

Cesta Ukrajiny k členstvu v NATO je nezvratná, vyhlásilo šesť ministrov zahraničia EÚ a šéfka európskej diplomacie.

"Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny na jej nezvratnej ceste k plnej euro-atlantickej integrácii vrátane členstva v NATO," uviedli spoločne s Kajou Kallasovou ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Španielska.

"Ukrajina musí zvíťaziť," dodali v tzv. berlínskej deklarácii po stretnutí so svojím ukrajinským rezortným kolegom Andrijom Sybihom.

"Sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine skalopevné bezpečnostné záruky vrátane spoľahlivého dlhodobého poskytovania vojenskej a finančnej podpory," zdôraznili.

Schôdzku ministrov zahraničných vecí spomenutých krajín EÚ organizovala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v čase, keď sa Ukrajina už takmer tri roky bráni ruskej vojenskej invázii a ukrajinskí vojaci sú pred nadchádzajúcou zimou pod veľkým tlakom, pripomína AFP.

Cieľom stretnutia bolo rokovanie o krokoch zameraných na posilnenie Ukrajiny po tom, čo novozvolený americký prezident naznačil, že sa v januári po svojom návrate do Bieleho domu chystá obmedziť vojenskú pomoc Kyjevu a tlačiť na prímerie s Ruskom.

Diplomati vyjadrili odhodlanie, že "zostanú neoblomní v solidarite" a budú "pokračovať v podpore Ukrajiny v jej práve na sebaobranu voči ruskej agresii".

"Nemôže dôjsť k rokovaniam o mieri na Ukrajine bez účasti Ukrajincov a bez Európanov po ich boku," zhodli sa ďalej ministri v Berlíne. Zaviazali sa tiež "zostať jednotní s našimi európskymi a transatlantickými partnermi" v záujme myslenia a konania v prospech európskej bezpečnosti, uzatvára AFP. (TASR)