Ukrajina plánuje schôdzku s kľúčovými európskymi spojencami (SME Minúta)

Ukrajina plánuje v decembri schôdzku so svojimi kľúčovými európskymi spojencami.

"Ukrajina plánuje uskutočniť túto schôdzku v decembri kvôli koordinácii a vypracovaniu spoločnej pozície a zaisteniu silného postavenia pri akomkoľvek vývoji udalosti: Tak pri rokovaniach, ako aj na bojisku," povedal hovorca Serhij Nykyforov.

Ukrajina čoraz hlasnejšie volá o pomoc najmä v súvislosti s blížiacou sa inauguráciou zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť ukrajinsko-ruskú vojnu, poznamenala agentúra Reuters.

"Ukrajina zhromažďuje kľúčových európskych partnerov, ktorí sú spolu s USA schopní zabezpečiť maximálne posilnenie nášho štátu," povedal hovorca Nykyforov.

O konečnom zozname účastníkov sa podľa hovorcu ešte len rozhodne, ale malo by ísť o krajiny, ktoré vlastnia zbrane dlhého doletu, ktoré investujú do výroby zbraní na Ukrajine a ktoré budú rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.

O vytvorení novej kontaktnej skupiny hovoril v pondelok v Kyjeve líder nemeckej opozície Friedrich Merz, pokladaný za kandidáta na budúceho kancelára.

Okrem Nemecka by do skupiny podľa neho mali patriť aj Francúzsko, Poľsko a Británia ako štyri veľké členské štáty Európskej únie a NATO. Podľa Zelenského by v skupine malo byť aj Dánsko ako zástupca škandinávskych krajín, dodal server RBK-Ukrajina.

Zmena v Bielom dome je podľa Merza dôvodom, aby Európa rozmýšľala o ďalšej koordinácii pomoci Ukrajine.

"Musíme urobiť všetko, aby sme bez podmienok umožnili Ukrajine právo na sebaobranu," povedal. Navrhol preto vznik európskej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajina. Už teraz existuje kontaktná skupina, ktorú vedú Spojené štáty. (ČTK)

Spojené štáty a Británia uvalili ďalšie sankcie na Rusko pre nelegálny obchod so zlatom.

Spojené kráľovstvo uviedlo, že ním ruský prezident Vladimir Putin financuje vojnu na Ukrajine a podporuje korupciu.

Britská vláda v dôsledku obvinení zmrazila aktíva piatich osôb. Štyri z nich boli podľa nej zapojené do pašovania zlata, zatiaľ čo jedna kúpila ruské zlato v hodnote okolo 300 miliónov eur a zabezpečila tak príjem ruskej vláde.

Britské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti uviedlo, že nelegálny obchod so zlatom "podporuje korupciu, podkopáva právny štát a podporuje porušovanie ľudských práv týkajúcich sa napríklad detskej práce".

Ruské veľvyslanectvo v Londýne bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.

Británia spolu s ďalšími veľkými západnými štátmi zakázala dovoz nového ruského zlata po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Moskva si odvtedy našla na predaj svojho zlata iné trhy.

V spolupráci s USA Británia minulý týždeň oznámila, že sa im podarilo narušiť celosvetovú sieť na pranie špinavých peňazí a pašovanie zlata využívanú bohatými Rusmi na obchádzanie sankcií.

USA v pondelok uvalili sankcie na desiatky firiem a osôb, ktorí podľa nich boli zapojené do tejto siete sídliacej v Zimbabwe. Informovalo o tom ministerstvo financií Spojených štátov.

Sankcie sú zamerané na kenského obchodníka Kamlesha Pattniho, ktorý sa podľa amerického ministerstva priatelil s bývalým prezidentom Zimbabwe Robertom Mugabem a vykonával machinácie s predajom nerastných surovín.

Pattniho sieť údajne zahŕňala subjekty v niekoľkých krajinách vrátane Spojených arabských emirátov, Singapuru a Kirgizska. (TASR)

Veliteľ nemeckého námorníctva žiada politikov, aby rýchlo schválili kúpu štyroch ponoriek v hodnote 4,7 miliardy eur.

Ich kúpu označil za životne dôležitú v súvislosti s rastúcimi bezpečnostnými hrozbami.

"Hrozba v Európe rastie. Spolu s partnermi zo Severoatlantickej aliancie musíme a budeme chrániť Baltské more a podmorské komunikačné spojenia v severnom Atlantiku vrátane dôležitej námornej infraštruktúry - od pobrežia USA až po našu brigádu v Litve," ozrejmil v rozhovore pre DPA Jan Christian Kaack .

Kaack vysvetlil, že štyri nové nemecké ponorky 212CD majú dlhší dosah, lepšie senzory a po prvýkrát na nich môžu byť nasadené aj rakety.

Na projekte spolupracuje nemecké námorníctvo s Nórskom. V roku 2021 podpísali tieto dve krajiny spoločný kontrakt s nemeckým výrobcom ThyssenKrupp Marine Systems na nákup šiestich ponoriek.

Podľa nového návrhu by malo Nemecko kúpiť ešte ďalšie štyri ponorky a Nórsko dve. Nemecké ministerstvo obrany už predložilo návrh nákupu rozpočtovému výboru Spolkového snemu. (TASR)

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko omilostil 29 politických väzňov. Medzi prepustenými je 11 žien a 18 mužov.

Viac ako polovica omilostených má zdravotné postihnutie a chronické ochorenia. "Všetci prepustení vyjadrili ľútosť nad svojimi činmi a požiadali hlavu štátu o udelenie milosti," uviedla kancelária bieloruského prezidenta vo svojom vyhlásení. Mená prepustených osôb nezverejnila.

AP dodáva, že omilostený nebol žiadny popredný predstaviteľ opozície. Ide o siedmu skupinovú milosť, ktorú Lukašenko udelil za pol roka. Bieloruská skupina pre ľudské práva Viasna uviedla, že režim doteraz prepustil celkovo 178 politických väzňov. Väčšinu z nich uväznili po masových protivládnych protestoch v roku 2020, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách.

Hovorca Viasny Pavel Sapelka tvrdí, že v Bielorusku zavádza vláda nové represie pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať koncom januára.

"Lukašenko vysiela Západu protichodné signály, pričom do väzenia sa dostalo dvakrát viac ľudí, ako bolo omilostených," povedal. Podľa ľudskoprávnych skupín je v Bielorusku stále za mrežami viac než 1000 politických väzňov. (TASR)

Litovské orgány zadržali člena opozičných konzervatívcov, ktorého obviňujú zo špionáže pre Rusko.

Nemenovaný podozrivý má dvojaké litovské a ruské občianstvo a ešte ako dieťa ho spolu s rodičmi deportovali počas sovietskej okupácie Litvy do Ruska.

Prokurátor Arturas Urbelis uviedol, že podozrivý je členom Zväzu litovských exulantov a politických väzňov. Muž pravdepodobne od roku 2018 zhromažďoval pre ruskú spravodajskú službu GRU informácie o litovských politických stranách a vojenských kapacitách, ako aj o ľuďoch, ktorí boli deportovaní do Ruska počas sovietskej okupácie. Podozrivý vraj komunikoval s GRU prostredníctvom kódovaných vysielačiek.

"Zozbierané informácie síce neboli tajné, ale boli dôležité a slúžili záujmom Ruska," povedal zástupca šéfa litovskej spravodajskej služby Remigijus Bridikis.

Dva zdroje pre AFP uviedli, že podozrivý je 82-ročný Eduardas Manovas. Do Litvy sa podľa nich vrátil v roku 1997 a žije v meste Šiauliai na severe krajiny. Predseda konzervatívcov oznámil, že požiadali orgány, aby potvrdili, či je Manovas trestne stíhaný - ak áno, strana ho vylúči. (TASR)

Holandské stíhačky F-35 minulý piatok zasahovali proti trom ruským lietadlám nad Baltským morom.

Sprevádzali ich z patričnej vzdialenosti nad medzinárodnými vodami k hraniciam oblasti zodpovednosti NATO, oznámilo to holandské ministerstvo obrany.

Holandské F-35 od tohto mesiaca strážia východnú hranicu aliancie. Súčasťou tohto nasadenia bol aj piatkový štart dvoch F-35 z Estónska. V rámci aliančných síl rýchlej reakcie majú zachytiť akékoľvek neidentifikované lietadlo, ktoré sa blíži k vzdušnému priestoru NATO.

Baltské more je dôležitou zásobovacou trasou pre NATO a má kľúčový hospodársky význam jednotlivé baltské krajiny. Aliancia eviduje systematickú špionáž tamojšej vojenskej infraštruktúry zo strany Ruska, ktoré má prístup k Baltskému moru vďaka Kaliningradskej oblasti a pobrežiu okolo Petrohradu. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že je otvorený nasadeniu západných jednotiek na Ukrajine.

Rozmiestnenie západných vojakov by bolo krokom k vstupu krajiny do NATO, napísal Zelenskyj na platforme Telegram.

„Predtým však musíme mať jasnú predstavu o tom, kedy bude Ukrajina súčasťou Európskej únie a kedy bude členom NATO,“ konštatoval ukrajinský líder. 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári nevylúčil možnosť nasadenia západných vojsk na Ukrajine. Macron odmietol uviesť detaily o tom, ktoré krajiny by mohli o takejto možnosti uvažovať, pričom zdôraznil potrebu zachovania „strategickej nejednoznačnosti.“

Postup ruských vojsk na východe Ukrajiny sa v novembri výrazne zrýchlil.

Rusko za uplynulý mesiac dobylo takmer päťkrát viac ukrajinského územia ako za celý minulý rok, upozornil na sociálnej sieti Telegram ukrajinský projekt UA War Infographics.

Príčinu, prečo sa minulý mesiac ruským jednotkám podarilo okupovať 702 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, vidí projekt v nedostatku zdrojov na ukrajinskej strane a v uplatnení novej taktiky ruských vojsk.

Rusko podľa UA War Infographics od začiatku roka obsadilo 2 800 kilometrov štvorcových, čo predstavovalo 0,46 percenta rozlohy Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach.

Rusko teraz podľa západných analytikov spolu s Krymom, anektovaným ešte v roku 2014, a okupovanými časťami Doneckej a Luhanskej oblasti na východe krajiny, ovláda viac ako 110-tisíc kilometrov štvorcových, teda viac ako 18 percent ukrajinského štátu, pripomenula BBC. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal Nemecko o väčšiu podporu Kyjeva vo vojne proti Rusku.

Urobil tak počas stretnutia s nemeckým opozičným lídrom a kandidátom na kancelára Friedrichom Merzom, ktorý vedie v prieskume verejnej mienky pred februárovými predčasnými parlamentnými voľbami. 

"Čakáme od vás osobne ráznejšie a rozhodnejšie kroky Nemecka. Naozaj sa na to spoliehame," povedal Zelenskyj. Pripomenul tiež žiadosť Ukrajiny o pozvanie do NATO a dodávku nemeckých rakiet dlhého doletu.

Líder Kresťanskodemokratickej únie Nemecka Merz navštívil Kyjev týždeň po kancelárovi Olafovi Scholzovi zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka.

Obaja prisľúbili stabilnú podporu Ukrajine pri obrane proti ruskej invázii, no Merz už v minulosti tvrdil, že Berlín by mal poslať silnejšie zbrane. Ako opozičný líder naliehal aj na Scholza, aby dodal Ukrajine rakety dlhého doletu Taurus, ktoré by mohli zasiahnuť ciele hlboko v ruskom vnútrozemí. Scholz to odmietol z obavy pred eskaláciou konfliktu.

"Prezident Zelenskyj vie, aký postoj máme v otázke rakiet Taurus... A dnes, na začiatku decembra 2024, zostáva naďalej nezmenený," vyhlásil Merz v Kyjeve. Líder CDU na sociálnych sieťach skonštatoval, že vojna na Ukrajine sa musí čo najskôr skončiť. "Len keď bude Ukrajina schopná brániť sa, Putin pristúpi na rokovania," dodal.

Rusko odovzdalo Ukrajine telá zajatcov, ktorí zomreli v januári, keď sa s nimi neďaleko hraníc s Ukrajinou zrútilo lietadlo.

O odovzdaní podľa ruskojazyčného servisu BBC informovala ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová. Ukrajinská strana potvrdila, že telá zosnulých získali, ale že je potrebná ich dodatočná identifikácia.

Telá "boli odovzdané. Bolo to dokončené a ja som pri tom bola prítomná," povedala Moskalkovová. Kedy presne Rusko pozostatky ukrajinských vojnových zajatcov ukrajinskej strane odovzdalo, neuviedla.

Ukrajinský štáb na otázky podľa serveru RBK Ukrajina uviedol, že "príslušné inštitúcie v rámci trestného konania zisťujú, či pozostatky týchto osôb skutočne patria ukrajinským vojakom".

Dopravné lietadlo Il-76 bolo zostrelené 24. januára v ruskej Belgorodskej oblasti pri dedine Jablonovo vzdialenej niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Na jeho palube bolo podľa ruského ministerstva obrany 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí mali byť neskôr vymenení za zajatých Rusov, šesť členov posádky a traja členov sprievodu. Všetci zomreli.

Lietadlo podľa Moskvy zasiahli strely odpálené z amerického protiraketového systému Patriot z ukrajinskej Charkovskej oblasti. Ukrajinské ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že Rusko Ukrajinu o trase lietadla a spôsobe odovzdania zajatcov neinformovalo.

Dalo najavo, že pristátie dopravného lietadla v bojovej zóne nemôže byť bezpečné. Kyjev tiež spochybňoval, že lietadlo prevážalo vojnových zajatcov. (ČTK)

Ruské úrady stíhajú vojenského lekára, ktorý zrejme ľuďom robil zákroky, aby mohli žiadať odškodné za zranenia.

Ľuďom za úplatok vkladal do tela úlomky munície, aby mohli predstierať vojnové zranenia a získať za to odškodnenie. Podľa agentúry RIA Novosti o prípade informoval šéf ruskej kriminálnej ústredne Alexander Bastrykin.

Vojenský lekár podľa Bastrykina spolupracoval s dvoma úradníkmi, ktorí po jeho zákrokoch do dokumentov vkladali údaje o zranení, ktoré dotyčný poškodený podľa vymyslenej správy utrpel.

Na základe týchto dokladov potom získal odškodné. Trojica si takto zarobila asi 12 miliónov rubľov. Bastrykin nešpecifikoval, kedy a v akom ruskom regióne sa to dialo. (ČTK)

Ruské vrtuľníky a lietadlo utrpeli škody pri útoku ukrajinských námorných dronov v Kerčskom zálive na Kryme.

Uviedla to Ukrajinská bezpečnostná služba a dodala, že špeciálnu operáciu uskutočnili v noci na piatok. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zachytený rozhovor medzi ruskými vojakmi podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby naznačuje, že na palube vrtuľníkov bolo veľa mŕtvych a zranených a vážne bolo poškodené lietadlo. Ukrajinské námorné drony boli vyzbrojené veľkokalibrovými guľometmi s automatickým navádzaním. Ruskí piloti boli útokom zaskočení, keď sami chystali operáciu.

Drony zasiahli aj ruský čln prevážajúci vojenskú techniku a vybavenie na opravu Krymského mosta, ktorý Rusi stále obnovujú po predchádzajúcich útokoch ukrajinských špeciálnych služieb. (SITA)

Výdavky Kremľa na vojnu na Ukrajine prekročili sumu 200 miliárd dolárov.

Povedal to v prejave na Reaganovom národnom obrannom fóre v Kalifornii americký minister obrany Lloyd Austin, pričom ruské výdavky označil za ohromujúcu cenu

Austin zdôraznil dôležitosť odolávania Kremľu a podpory Ukrajiny. Vyzdvihol úspech kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny známej aj ako Ramsteinská skupina, ktorá Ukrajine poskytla priamu bezpečnostnú pomoc v hodnote viac ako 57 miliárd dolárov.

„Spoločne sme pomohli Ukrajine prežiť totálny útok najväčšej armády v Európe," poznamenal Austin. Zároveň dodal, že USA a ich spojenci sa vyhli jadrovej konfrontácii s Ruskom, posilnili východné krídlo NATO a podnietili členov aliancie zvýšiť ročné výdavky na obranu o takmer 80 miliárd dolárov. (SITA)

Predseda nemeckej opozície Merz prišiel do Kyjeva, na Ukrajine rokuje o obrane pred ruskou inváziou.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá poznamenala, že v porovnaní so sociálnodemokratickým kancelárom Olafom Scholzem je Merz zástancom ostrejšieho postupu proti Moskve.

Merz sa priaznivo prikláňa aj k dodávkam striel s plochou dráhou letu Taurus, ktoré Scholz Kyjevu poskytnúť opakovane odmietol.

"Chceme, aby sa táto strašná vojna skončila čo najskôr a aby sa do Európy vrátil mier," povedal šéf nemeckej opozície Merz po príchode do ukrajinskej metropoly. Poznamenal, že svojou cestou chce uistiť ukrajinské vedenie, že konzervatívna únia Kyjev podporuje.

"Len ak bude Ukrajina silná, tak až bude Putin pripravený vyjednávať," povedal Merz. "Keď naša podpora zoslabne, bude vojna trvať dlhšie. Ak bude podpora stála, tak vojna skončí rýchlejšie, "uviedol.

Vojna na Ukrajine, ktorá trvá tretí rok, sa zrejme stane jednou z hlavných tém pred nadchádzajúcimi predčasnými spolkovými voľbami. Scholz, ktorý sa opäť uchádza o kancelársky úrad, navštívil Kyjev pred týždňom. Stretol sa tu so Zelenským a krajine sľúbil ešte tento mesiac poskytnúť vojenskú techniku za 650 miliónov eur.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️ Friedrich Merz, a German chancellor candidate of the opposition conservative CDU/CSU alliance, arrived in Kyiv on Dec. 9, Deutsche Welle reported.

https://t.co/BPf9MPqoqV

German opposition leader Merz arrives in Kyiv

"The purpose of my visit is to learn about the current state of defense in the country," Friedrich Merz said upon arrival. "I am looking forward to a meeting with President (Volodymyr Zelensky) again."

9.12.2024 o 9:03 · archivované: 9.12.2024 o 9:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nemecko sa na začiatku ruskej invázie vo februári 2022 stavalo k zbrojnej pomoci napadnutej krajine veľmi váhavo, pretože sa obávalo vyhrotenia konfliktu. Odvolávalo sa tiež na historickú záťaž, keď nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, takže Berlín teraz nechcel, aby nemecké zbrane znovu slúžili na zabíjanie ruských vojakov.

Postupne sa ale krajina stala jedným z najväčších zbrojných podporovateľov Ukrajiny. Od počiatočných dodávok prilieb a nepriestrelných viest Nemecko postupne prešlo k poskytovaniu moderných tankov Leopard 2, pokročilých systémov protivzdušnej obrany Iris-T, Skynex či Patriot alebo k stovkám tisíc kusov delostreleckej munície.

Scholz sa však naďalej zdráha odovzdať Ukrajine strely Taurus, ktoré majú dosah až 500 kilometrov. Ukrajina má o tieto zbrane veľký záujem, chce ich používať na likvidáciu aj vzdialených ruských objektov. Podľa kancelára by ale dodanie taurusov znamenalo priame zapojenie Nemecka do vojny, keďže nemeckí vojaci by museli pomáhať s kontrolou cieľov.

Merz má ale na taurusy iný názor. V októbri povedal, že ak Rusko neprestane do 24 hodín s údermi proti civilnému obyvateľstvu, súhlasil by so zrušením obmedzenia dostrelu dodaných zbraní. "Ak to nepostačí, dodá Nemecko strely Taurus, aby zničili logistické trasy ruskej armády," dodal vtedy. (ČTK)

Ruská armáda nad ukrajinské územie vyslala dve riadené strely a 37 dronov. V okupovanom Donecku vybuchlo auto.

Protivzdušná obrana obe strely a 18 dronov zostrelila. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana v troch regiónoch zneškodnila 13 ukrajinských dronov.

Z Ruskom okupovaného Donecka na východe Ukrajiny bol dnes hlásený výbuch auta.

Ukrajinské letectvo tiež vo svojej každodennej správe informovalo, že 18 ruských dronov zmizlo z radaru, pravdepodobne vďaka aktívnym protiopatreniam elektronického boja.

Jeden zostal v ukrajinskom vzdušnom priestore. Úlomky zostreleného bezpilotného lietadla poškodili infraštruktúru viacerých súkromných firiem vo Vinnyckej oblasti v západnej časti Ukrajiny.

V okupovanom Donecku utrpeli dvaja ľudia zranenia pri explózii terénneho auta. Podľa ruskojazyčných telegramových kanálov, na ktoré sa odvoláva RBK Ukrajina, je jeho majiteľom šéf väznice v Olenivke, kde sú držaní ukrajinskí vojnoví zajatci.

V júli 2022 tam pri ostreľovaní prišlo o život vyše päť desiatok ukrajinských väzňov. Kyjev z ich smrti obviňuje Rusko.

V Doneckej oblasti ruské invázne jednotky podľa analytikov z projektu DeepState blízkeho ukrajinskej armáde postupujú pri meste Kurachove a pri niekoľkých ďalších obciach v okolí. V nedeľu DeepState ohlásil, že pod ruskú kontrolu padli štyri dediny v regióne, ktorého veľké časti Rusko už ovláda.

Informácie poskytnuté znepriatelenými stranami nemožno nezávisle overiť.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 754 590 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských síl.

Dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 220 vojakov, 18 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, tri delostrelecké systémy a 24 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 519 tankov, 19 589 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 989 vozidiel a autocisterien, 21 061 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 023 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 093 dronov, 2 859 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 636 kusov špeciálnej techniky.