Ukrajina Rusko Online: Rusi postupujú na východe Ukrajiny, sú len pár kilometrov od Pokrovska

USA poskytnú Ukrajine novú vojenskú pomoc v hodnote okolo 988 miliónov dolárov. Oznámilo to americké ministerstvo obrany.

Pomoc zahŕňa okrem iného drony a muníciu do raketometov HIMARS, napísala agentúra AFP.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa tak podľa AFP snaží urýchliť svoju pomoc Ukrajine pred nástupom Donalda Trumpa do prezidentskej funkcie, ktorý sa uskutoční 20. januára.

Washington od ruskej invázie vo februári 2022 poslal podľa Pentagonu Ukrajine vojenskú pomoc za viac ako 60 miliárd dolárov. Ukrajinci však v posledných mesiacoch nie sú schopní získavať späť územie okupované Rusmi a naopak sú na východe Ukrajiny v defenzíve. USA za tejto situácie stupňujú podporu aj tým, že po viac ako dva a pol roku vojny prvýkrát povolili Kyjevu údery raketami ATACMS na ruskom území.

Volodymyr Zelenskyj uviedol, že absolvoval "dobré a produktívne" stretnutie s Donaldom Trumpom a Emmanuelom Macronom.

Lídri sa stretli v Paríži, kde sa zúčastnia na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame.

"Mal som dobré a produktívne trojstranné stretnutie s prezidentom Donaldom Trumpom a prezidentom Emmanuelom Macronom v Elyzejskom paláci," uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. "Všetci chceme, aby sa táto vojna skončila čo najskôr a spravodlivým spôsobom. Dosiahnutie mieru cez silu je možné," vyhlásil ukrajinský prezident.

Lotyšsko v roku 2025 zvýši obranné výdavky na 3,5 percenta HDP. Celkovo na obranu poputuje 1,56 miliardy eur.

Lotyšsko tak výrazne tak prekročí cieľ Severoatlantickej aliancie (NATO), podľa ktorého by členské štáty mali každý rok na obranu poskytnúť aspoň dve percentá HDP.

Ministerstvo obrany to uviedlo po tom, čo parlament schválil budúcoročný rozpočet.

Podľa rezortu obrany pôjde prevažná časť výdavkov na rozšírenie vojenských spôsobilostí.

"Posilnenie obranných spôsobilostí prostredníctvom nákupu nových zbraní a zvýšenia zásob je jedinou možnosťou ako dlhodobo odradiť Rusko od agresie voči Lotyšsku," vyhlásil minister obrany Andris Spruds.

V roku 2024 podľa telerozhlasu LSM+ investovalo Lotyšsko do obrany 3,15 percenta HDP.

DPA pripomína, že Riga vníma ruskú inváziu na Ukrajinu ako priame ohrozenie svojej národnej bezpečnosti. Lotyšská vláda taktiež patrí k jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny.

Podľa Kielovho inštitútu pre demokraciu a svetovú ekonomiku je Lotyšsko štvrtým najväčším podporovateľom Kyjeva v podiele poskytnutej pomoci na HDP. (TASR)

Emmanuel Macron hostil trojstranné rokovania s Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom.

Informovala o tom agentúra AFP.

Trump hovoril s Macronom v Elyzejskom paláci pred slávnostným znovuotvorením katedrály Notre-Dame. Zelenskyj do paláca dorazil po približne 45 minútach a následne sa pripojil k lídrom. Pred začiatkom rokovaní trojica zapózovala na spoločnú fotografiu, ale viac sa verejne nevyjadrila, uviedla agentúra Reuters.

Budúci prezident USA po príchode na svoju prvú zahraničnú návštevu od víťazstva v novembrových voľbách ocenil "naozaj veľký úspech" pri spolupráci s Macronom počas svojho prvého funkčného obdobia.

"Určite sa zdá, že svet sa teraz trochu zbláznil. A my o tom budeme hovoriť," uviedol Trump, ktorý sa v Paríži plánuje stretnúť aj s britským následníkom trónu, princom Williamom.

Európski predstavitelia sa obávajú, že Trump by mohol zastaviť americkú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa už viac než 1000 dní bráni ruskej invázii. Sám Trump trvá na tom, že by mohol vojnu na Ukrajine ukončiť v priebehu "jedného dňa", a to možno ešte pred nástupom do funkcie. Už počas predvolebnej kampane kritizoval rozsah americkej podpory pre Kyjev.

Nemecký kancelár Scholz je presvedčený, že sa s Donaldom Trumpom dokáže dohodnúť na spoločnej stratégii pre Ukrajinu. (TASR)

Ruské sily zaznamenali územné zisky smerom k mestu Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Momentálne sú od neho vzdialené šesť až sedem kilometrov a ovládli aj mesto Selydove juhovýchodne od neho. Uvádza to britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej spravodajskej zvodke.

Ruské sily teraz pravdepodobne bojujú v centre mesta Kurachove, ktoré sa nachádza južnejšie od Pokrovska, píše ministerstvo v Londýne.

Kurachove podľa neho zostáva dôležitým úsekom frontovej línie a jeho obsadenie by Rusom umožnil upevniť svoje pozície v oblasti a vytvoriť podmienky pre ďalší postup na západ.

Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že ruské sily sa snažia Pokrovsk obkľúčiť z juhozápadu cez už obsadené mesto Selydove.

To je do veľkej miery zničené niekoľkomesačným ostreľovaním ruských jednotiek a väčšina miestnych obyvateľov utiekla.

ISW však pripomína, že Rusko postupuje za cenu vysokých strát svojich vojakov a ťažkej techniky.

Pri obci Velyka Novosilka juhozápadne od Pokrovska ukrajinské sily zrejme podnikli obmedzený protiútok a opätovne dobyli dedinu Novyj Komar od Rusov. Podľa Londýna však ďalej pokračujú pokusy Ruska o jej obkľúčenie. Ruské sily nedávno dobyli aj obec Blahodatne južne od Velykej Novosilky. (TASR)

Ukrajinské námorné drony zničili sledovacie systémy na plynových plošinách ovládaných Ruskom na okupovanom Kryme.

"Lov na nepriateľa v Čiernom mori pokračuje. Námorné drony presne zasiahli ruské ciele. Okupanti nezostanú na našom území. Dostaneme ich všade," uviedol viceadmirál Oleksij Nejižpapa, veliteľ ukrajinských námorných síl.

Volodymyr Zelenskyj sa nachádza v Paríži, kde sa zúčastní na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame po jej renovácii.

Predpokladá sa, že v Paríži by sa mohlo uskutočniť Zelenského prvé osobné stretnutie so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý do Paríža pricestoval v sobotu ráno.

Ako s odvolaním sa na nemenovaný zdroj informovala agentúra AFP, ukrajinský prezident zostane v Paríži do sobotňajšej noci.

K možnosti stretnutia s Trumpom sa zdroj nechcel vyjadrovať, ale Zelenského zámer hovoriť s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom potvrdil. (TASR)

Na Ukrajinu sa chystá „pekný Mníchov“ a bude to pre ňu mimoriadne bolestivé, vyhlásil premiér Fico.

Robert Fico tým v Sobotných dialógoch narážal na Mníchovský diktát, pri ktorom v roku 1938 mocnosti rozhodli o rozbití Československa a pripojení hraničných oblastí Nemecku.

Premiér hovorí, že Ukrajina si už nevybojuje silnejšiu pozíciu na vyjednávanie. „Bude to pre Ukrajinu mimoriadne bolestivé.“

V Sobotných dialógoch obhajoval aj svoju budúcoročnú plánovanú cestu do Moskvy. Povedal, že Rusom musíme prejaviť úctu a rešpekt za ukončenie druhej svetovej vojny. (SME, STVR)

Tretie stretnutie Juraja Blanára s Lavrovom ukázalo, v čom je to nebezpečné. Lavrov o výsledkoch informoval inak ako Blanár. (SME)

Dánsko odovzdalo Ukrajine druhú várku stíhačiek F-16, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Lietadlá z prvej série, ktorú poskytli Dáni, už zostreľujú ruské rakety a zachraňujú našich ľudí a našu infraštruktúru. Teraz sa náš vzdušný štít ešte viac posilnil," uvádza sa v Zelenského príspevku zverejnenom na platforme Telegram.

Prvá várka F-16 z Dánska dorazila na Ukrajinu začiatkom augusta. Presun stíhačiek tejto série pre ukrajinské ozbrojené sily oznámilo v októbri aj Holandsko.

Britský denník Times napísal, že v priebehu budúceho roka by mala Ukrajina dostať asi 20 stíhačiek F-16, a to aj z Belgicka a Nórska.

Tieto lietadlá sú schopné zostreliť aj riadené strely, čo Ukrajina momentálne obzvlášť potrebuje. (TASR)

Rezort zahraničia sa ohradil voči vyjadreniam Lavrova, že SR sa chce zapojiť do rámca eurázijskej bezpečnostnej architektúry.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí odmieta informáciu šírenú prostredníctvom ruskej tlačovej agentúry TASS, že by sa Slovenská republika zúčastnila konferencie v Minsku a že prejavila záujem zapojiť sa do rámca eurázijskej bezpečnostnej architektúry.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov informoval ruské médiá, že Slovensko spolu s Maďarskom má záujem o rozvoj nového eurázijského bezpečnostného rámca. Ten Rusi predstavili na medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti v Minsku. Naše ministerstvo túto informáciu dementuje. „Popri hlavných témach bilaterálneho stretnutia informoval aj o tejto iniciatíve minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára na rokovaní vo štvrtok 5. decembra na zasadnutí Ministerskej rady OBSE na Malte. Slovensko je jasne ukotvené v bezpečnostnej architektúre Severoatlantickej aliancie a zároveň dôsledne presadzuje diplomatické riešenia akýchkoľvek konfliktov s cieľom dosiahnutia stabilného a trvalého mieru,“ uviedol rezort diplomacie vo svojom stanovisku.

Na informácie šírené ruskými médiami upozornil bývalý diplomat Ivan Korčok (PS). Ako napísal na sociálnej sieti, to, že sa o obsahu rozhovorov medzi slovenskými predstaviteľmi a Lavrovom dozvedáme od ruského ministerstva zahraničných vecí, je neprijateľné. Ak sú tvrdenia Sergeja Lavrova pravdivé, ide podľa neho nielen o nebezpečné vybočenie Slovenska z jeho euroatlantickej orientácie, ale hlavne, sa ním priamo spolupodieľame na zničení európskej bezpečnostnej architektúry.

„Ak však Lavrov nehovorí pravdu, ide o ďalšiu dezinformáciu zo strany Ruska, ktorú Slovensko nemôže tolerovať a ministerstvo by si malo okamžite predvolať ruského veľvyslanca v Bratislave, aby tieto informácie objasnil. Vyzývam preto Ministerstvo zahraničných vecí a Vládu SR, aby tieto tvrdenia okamžite jasne vysvetlili a zaujali verejné stanovisko,“ napísal Korčok. (SITA)

V priebehu predošlého dňa bolo podľa Kyjeva počas vojny vyradených z boja 1 300 ruských vojakov.

Celkové straty na ruskom personále sú už zhruba 751 910 ľudí. V sobotu to oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, informuje portál Ukrajinská pravda.

Rusko za deň stratilo aj 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 12 delostreleckých systémov, dva systémy protivzdušnej obrany, 19 strategických a taktických bezpilotných lietadiel a 49 vozidiel a cisterien.

Celkovo podľa Ukrajiny Moskva prišla už o 19 535 obrnených bojových vozidiel pechoty, 21 055 delostreleckých systémov, 1 022 systémov protivzdušnej obrany, 20 042 strategických a taktických bezpilotných lietadiel a 30 948 vozidiel a cisterien. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nemecko sa nenechá zastrašovať ruskou vládou, vyhlásilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí.

Urobilo tak v reakcii na výroky šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova.

"Ide o typické zastrašovanie zo strany ruskej vlády," uviedol hovorca nemeckého ministerstva v Berlíne. "Zastrašovať sa nenecháme."

Ministerstvo zároveň vyzvalo Rusko aby "okamžite stiahlo svoje vojská" z Ukrajiny a "ukončilo tak súčasnú nelegálnu situáciu".

Berlín týmto spôsobom zareagoval na výroky Lavrova, ktorý kontroverznému americkému žurnalistovi Tuckerovi Carlsonovi povedal, že Rusko je pripravené "použiť akékoľvek prostriedky", aby zaistilo, že na Ukrajine neutrpí porážku. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj odcestuje do Paríža na znovuotvorenie katedrály Notre-Dame. Mohol by sa stretnúť s Donaldom Trumpom.

Ten sa tiež zúčastní na ceremoniáli, uviedli dva diplomatické zdroje.

Podľa týchto zdrojov existujú snahy o zorganizovanie stretnutia dvoch lídrov krajín. Akékoľvek plány sa ale zrejme potvrdia až tesne pred stretnutím a rozhovory by boli dôverné, doplnili.

Ukrajinská delegácia sa v stredu stretla vo Washingtone s Trumpovým nastupujúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a jeho osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Kyjev sa takto snaží získať podporu vo vojne proti Rusku od nastupujúcej americkej administratívy, uviedol zdroj oboznámený so stretnutím. Ukrajinskú delegáciu viedol šéf kancelárie prezidenta Andrij Jermak.

Úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona oznámil, že sa hlava štátu v sobotu stretne v prezidentskom paláci s Trumpom a následne aj so Zelenským. Nepotvrdil však trojstranné rokovania, i keď zdroj Reuters naznačil, že by takéto stretnutie bolo možné.

Vzhľadom na to, že Francúzsko sa po štvrtkovom páde vlády ocitlo v politicky zložitej situácii, Macron sa bude snažiť ukázať v pozitívnom svetle na medzinárodnej scéne. Docieliť by to mohol práve zblížením spomínaných dvoch lídrov, čím by podčiarkol kľúčovú úlohu Paríža pri podpore Ukrajiny a jej budúcich rokovaniach, dodali diplomati. (TASR)