Ukrajina Rusko Online: Rusi prichádzajú o rekordné množstvo vojakov, straty sú už zrejme vyššie ako tempo náboru nových

Český spolok Nemesis na nákup dronov pre ukrajinskú armádu nazbieral už 203 miliónov korún a nakúpil 15-tisíc dronov.

Z nich 12-tisíc už poslal ukrajinským vojakom. Spolok, v ktorom pôsobí napríklad herec Ondřej Vetchý alebo náčelník generálneho štábu Karel Řehka, usporiadal novú zbierku pod názvom Spravodlivá odplata.

Z výťažku chce nakúpiť plastickú trhavinu pre diverzné akcie ukrajinských síl a tiež pre práce pri odmínovaní ukrajinského územia.

„Bol som na Ukrajine svedkom, ako zbierajú nevybuchnuté delostrelecké granáty a režú ich špeciálnou pílou a získanú trhavinu potom recyklujú. A preto sme sa dohodli, že urobíme zbierku na plastickú trhavinu, ktorá je na manipuláciu bezpečnejšia,“ povedal na tlačovej konferencii bývalý vojak Jan Veverka, jeden zo zakladateľov spolku Skupina D, ktorý zbierku spoluorganizuje.

Trhavinu budú podľa neho dodávať ukrajinským bezpečnostným silám prostredníctvom ukrajinskej ambasády v Prahe, ktorá bude výbušninu nakupovať za vybrané peniaze.

Dodávky dronov budú podľa spolku tiež pokračovať a do Vianoc by mali na Ukrajinu odísť tri tisícky ďalších FPV dronov. (SITA, Novinky.cz)

Fínsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 25 miliónov eur, ktorej súčasťou bude zimná výstroj.

Rozhodol o tom fínsky prezident na základe návrhu vlády. 

Hodnota najnovšej pomoci je podľa Helsínk približne 25 miliónov eur. „Fínsko doteraz dodalo na Ukrajinu obranný materiál v celkovej hodnote 2,3 miliardy eur. Fínsko je jedným z najrozhodnejších podporovateľov Ukrajiny a neplánujeme to zmeniť," uviedol fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

Na fínskom ministerstve obrany už prebiehajú prípravy na ďalší balík pomoci Kyjevu, ktorý krajina dodá v budúcom roku. (SITA, Ukrajinská pravda)

Na Ukrajine pochovali starostu obce Dniprorudne, ktorý zomrel v ruskom zajatí. Matvjejeva pochovali v Buči pri Kyjeve.

Jeho telo sa do vlasti vrátilo nedávno v rámci výmeny tiel medzi Ruskom a Ukrajinou. Rusi ho v zajatí mučili, uviedol v stredu šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Moskva sa k obvineniu nevyjadrila.

Jevhen Matvjejev stál na čele mesta Dniprorudne v Záporožskej oblasti roky. Keď sa ruské jednotky na začiatku invázie blížili k tejto obci, ktorá sa nachádza neďaleko teraz okupovaného Enerhodaru, neušiel. Zostal, aby koordinoval humanitárnu pomoc pre obyvateľov obce a riešil ich bezpečnosť, napísala Reuters.

Rusi sa medzitým mesta zmocnili a starostu zajali. Zadržali ho 13. marca 2022 na kontrolnom stanovišti, o jeho pobyte a zdravotnom stave potom neboli žiadne informácie, uviedla stanica Suspilne.

Pozostatky obecného činiteľa sa do vlasti vrátili minulý týždeň. Ukrajinské úrady vtedy informovali o repatriácii tiel 502 padlých ukrajinských vojakov. Matvjejevovo meno nespomínali.

V stredu šéf Záporožskej oblasti Fedorov na telegrame napísal, že starosta zahynul v ruskom zajatí a jeho telo sa vrátilo na Ukrajinu v poslednej výmene.

"Okupanti ho držali v zajatí dva roky a osem mesiacov, a mučili ho," uviedol Fedorov, ktorý Matvjejeva označil za vlastenca.

"Dnes vyšlo najavo, že starosta Dniprorudneho Jevhen Matvjejev zomrel na následky mučenia v ruskom zajatí," napísal v ten istý deň na telegrame starosta metropoly Vitalij Kličko.

"Vďaka nemu sa podarilo zachrániť, vyslobodiť alebo presunúť na územie kontrolované Ukrajinou veľké množstvo ľudí," povedal teraz na adresu Matvjejeva podľa Reuters šéf asociácie ukrajinských miest Oleksandr Slobožan. Starosta podľa jeho slov padol do ruského zajatia pri oslobodzovaní robotníkov zadržiavaných ruskými jednotkami.

Matvjejev bol jedným z tisícov ukrajinských civilistov, ktorých Rusi podľa Kyjeva držia v zajatí. V októbri ukrajinskí činitelia uviedli, že v ruskom zajatí zomrela novinárka Viktórija Roščynová, ktorá zmizla na okupovanom území v auguste 2023.

Kyjev viní Moskvu tiež zo zavlečenia približne 20-tisc detí z Ukrajiny do Ruska alebo na Moskvou okupované ukrajinské územia. Moskva akékoľvek previnenia dlhodobo popiera.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že Rusi naďalej zadržiavajú najmenej šesť ďalších starostov alebo šéfov takzvaných hromad, čo sú správne jednotky zahŕňajúce napríklad mesto a priľahlé dediny.

"Patria medzi tisícky Ukrajincov, ktorí sú nevinní, ale sú roky väznení. A to nielen od roku 2022. Ale už od roku 2014," uviedol Zelenskyj podľa webu Ukrajinska pravda s odvolaním sa na rok, keď Moskva anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila proruských separatistov na východe krajiny.

Vyše 3700 ľudí sa podľa hlavy štátu z ruského zajatia podarilo dostať späť. (ČTK)

Spojené štáty poskytnú Poľsku pôžičku vo výške štyroch miliárd dolárov z programu zahraničného vojenského financovania.

Podľa poľského ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza Varšava financie využije na transformáciu svojich ozbrojených síl, informuje agentúra Reuters.

"Ide o ďalší dôkaz obrovskej dôvery a silného spojenectva medzi Poľskom a Spojenými štátmi," uviedol Kosiniak-Kamysz na platforme X.

Podľa vyjadrenia ministra poskytli Spojené štáty Poľsku už celkovo viac ako 11 miliárd dolárov na financovanie programov zameraných na zbrojenie.

Poľsko sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zaradilo medzi krajiny NATO s najväčšími investíciami v oblasti obrany. Varšava tvrdí, že v roku 2024 vynaloží na obranu 4,1 percenta HDP. Budúci rok pritom plánuje tento podiel ešte zvýšiť na úroveň 4,7 percenta.

Aliancia odhaduje, že 23 z 32 jej členov tento rok splní záväzky vynaložiť aspoň dve percentá HDP na obranu. Cieľ sa pôvodne stanovil v roku 2014, no v tom čase ho plnili iba tri členské krajiny.

Władysław Kosiniak-Kamysz
@KosiniakKamysz

Mamy kolejną umowę pożyczki z USA, pomagającą w ramach programu FMF finansować szybką transformację SZ RP. Teraz 4 mld USD, a łącznie USA udostępniły Polsce ponad 11 mld USD na finansowanie programów zbrojeniowych, https://t.co/eSxf3rlW0F. na systemy obrony powietrznej Patriot i… https://t.co/WC503z0W5f https://t.co/BTWN8HJrjw

5.12.2024 o 17:21 · archivované: 5.12.2024 o 19:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina nezníži vekovú hranicu pre povolávanie vojakov do vojny proti Rusku napriek výzvam Spojených štátov.

Agentúru AFP o tom informoval vysokopostavený predstaviteľ Kyjeva.

Washington nalieha na Kyjev, aby zvážil povolávanie mužov od 18 rokov namiesto súčasných 25 rokov, čím by vyriešil nedostatok síl na fronte.

"Náš postoj je jasný, nebudeme znižovať vekovú hranicu pre mobilizáciu," povedal pre AFP nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

V uliciach veľkých miest sa zatiaľ pohybujú armádni náborári, ktorí prehľadávajú napríklad bary a reštaurácie, aby skontrolovali, či sa bojaschopní muži dosahujúci potrebný vek zaregistrovali na vojenských úradoch.

Zelenskyj tento rok znížil povolávací vek z 27 na 25 rokov. Aj naďalej však odoláva výzvam posunúť hranicu ešte nižšie.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v októbri povedal, že Ukrajina "musí podľa nášho názoru urobiť viac pre posilnenie svojich (frontových) línií, pokiaľ ide o počet vojakov".

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy odchádzajúceho prezidenta USA Joea Bidena v novembri tiež varoval, že Ukrajina bojuje s "existenčnou" krízou v oblasti náboru.

"Myslíme si, že by bolo vhodné, aby zvážila znížiť povolávací vek na 18 rokov," povedal americký predstaviteľ, odkazujúc na súčasnú minimálnu vekovú hranicu v USA, píše AFP.

Kyjev namiesto toho tlačí na Západ, aby krajine poskytol viac zbraní a tiež lepšie zbrane na obranu proti ruskej invázii.

"Armáda musí byť technologicky vyspelá a disponovať dostatkom zbraní. Nedostatok zbraní či krátkosť doletu nebudeme kompenzovať mladými mužmi," povedal ukrajinský predstaviteľ.

"Toto nie je prvá svetová vojna, ale moderná technologická vojna," dodal podľa AFP a zároveň obvinil Washington z toho, že sa snaží preniesť zodpovednosť na Ukrajinu v súvislosti s omeškanými dodávkami zbraní. (TASR)

Vo Fínsku sa začal proces s Rusom obvineným zo vojnových zločinov na východe Ukrajiny pred desiatimi rokmi.

Jan Petrovskij tam velil ruskej polovojenskej organizácii.

Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá nahliadla do súdnych spisov.

Fínska prokuratúra žiadala hneď v prvý deň pojednávania pre Petrovského doživotie. Tento ruský občan čelí celkovo piatim obvineniam zo spáchania vojnových zločinov na východe Ukrajiny v rokoch 2014 a 2015.

Obvinenia sa týkajú jeho pôsobenia v polovojenskej jednotke Rusič, ktorá bola napojená na ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu, pričom bojovala v roku 2014 na strane proruských separatistov v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Petrovskij sa narodil v roku 1987 a je známy aj pod prezývkami Voislav Torden či Slavian. Od roku 2022 figuruje na sankčnom zozname EÚ a USA. Podľa slov svojho právneho zástupcu Heikkiho Lampelu všetky obvinenia odmieta.

Zadržali ho vo Fínsku v roku 2023, keď sa pod falošnou identitou pokúšal vycestovať do Francúzska. Fínsky najvyšší súd neskôr zamietol jeho vydanie na Ukrajinu, kde naňho platil zatykač, a to pre obavy z potenciálne neľudského zaobchádzania v tamojšom väzení.

Námestník fínskeho generálneho prokurátora Jukka Rappe obviňuje Petrovského z toho, že bol spoluveliteľom skupiny bojovníkov zo zmienenej jednotky Rusič, ktorí 5. septembra 2014 oklamali a prepadli ukrajinských vojakov, pričom 22 zabili a štyroch ďalších vážne zranili.

Vojakov údajne oklamali tak, že pri cestnej zátarase vztýčili ukrajinskú vlajku. Zranených následne popravili a jedného zmrzačili, čo dokumentujú aj fotografie a videozáznamy. Podľa Rappeho predstavuje takéto konanie vojnové zločiny.

Pojednávania majú prebiehať do konca januára, pričom svedkovia a žalobcovia z Ukrajiny budú vypovedať prostredníctvom telemostu. (TASR)

Putin zrušil požiadavku, aby všetci nákupcovia ruského plynu platili za dodávky cez Gazprombank.

Ukázal to prezidentský dekrét. USA totiž minulý mesiac zaradili na sankčný zoznam aj štátom kontrolovaného ruského veriteľa, čo môže zablokovať platby európskych zákazníkov za ruský plyn.

Informovali o tom agentúry Reuters a TASS.

Putin vydal v marci 2022 dekrét, ktorý nútil kupcov ruského plynu platiť za dodávky cez Gazprombank a v rubľoch.

No ani po zverejnení úprav vyhlášky vo štvrtok nie je celkom jasné, akým spôsobom budú platby prebiehať. Ruské úrady uviedli, že pracujú na spôsoboch, ako tento problém vyriešiť.

Rusko v roku 2023 prepravilo cez Ukrajinu približne 15 miliárd metrov kubických (m3) plynu. To predstavuje len 8 % najvyššieho objemu ruského plynu, ktorý prúdil do Európy rôznymi trasami v rokoch 2018 - 2019.

Niektoré krajiny ako Turecko a Maďarsko stále nakupujú plyn vo veľkých objemoch z Ruska. Maďarsko požiadalo Spojené štáty, aby vyňali Gazprombank zo sankcií, pokiaľ ide o platby za zemný plyn, pričom uviedlo, že by mohli negatívne ovplyvniť niektorých spojencov USA.

Firmy by na základe amerických sankcií mali totiž transakcie s ruskou bankou ukončiť do 20. decembra.

Ruský vicepremiér Alexander Novak povedal na tlačovej besede novinárom, že Moskva rieši otázku formy platieb za plyn s európskymi krajinami a Tureckom. Odberatelia ani dodávatelia nemajú podľa neho záujem o zastavenie dodávok ruského plynu.

"Všetci máme záujem, odberatelia aj dodávatelia, pokračovať v tejto spolupráci," uviedol Novak s tým, že Rusko pracuje na vyriešení tejto otázky (forme platieb) s Maďarskom, Tureckom a ďalšími krajinami, odberateľmi ruského plynu.

"Nechcem vám prezrádzať detaily, pretože ide o dosť citlivú tému. Ale vo všeobecnosti platí, že sa na tom pracuje. Prišiel maďarský minister, diskutovali sme o tejto otázke," dodal Novak.

Ministerstvo financií USA oznámilo nový balík sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, ktorý zahŕňa desiatky fyzických a právnických osôb. Obmedzenia zasiahli aj Gazprombank, ktorá predtým nebola sankcionovaná. (TASR)

Straty Ruska vo vojne na Ukrajine už pravdepodobne sú vyššie ako tempo náboru nových vojakov.

Na základe výdavkov ruského rozpočtu na odmeny za vstup do armády nezávislý ruský portál Meduza odhaduje, že ruská armáda v treťom kvartáli podpisovala 500 až 600 nových zmlúv denne.

Straty ruskej armády pritom portál v tomto období odhadoval na 600 až 750 za deň, vrátane 200 až 250 zabitých, informuje web Kyiv Independent.

Kremeľ sa vyhýba nepopulárnej mobilizácii a namiesto toho sa snažil nájsť dobrovoľníkov z radov migrujúcich pracovníkov a medzi obyvateľmi chudobnejších regiónov. Nedávno počet bojovníkov Moskvy podporila Severná Kórea poskytnutím 10-tisíc až 12-tisíc vojakov.

Ruská armáda na východe Ukrajiny v ostatných mesiacoch získava nové územia ale za cenu rekordných strát. (SITA)

Ukrajine sa podľa Zelenského nedostáva od OSN či Červeného kríža dostatok pomoci pri snahách o návrat zadržiavaných v Rusku.

Kyjev tvrdí, že Rusko od začiatku invázie z februára 2022 zajalo a dodnes zadržiava tisíce ukrajinských civilistov vrátane detí, politikov či novinárov.

"Dostáva sa nám v súčasnosti veľkej pomoci od organizácií, ako je OSN alebo Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), pri ochrane a zabezpečovaní návratu ukrajinských zajatcov zadržiavaných v Rusku? V skutočnosti nie," povedal Zelenskyj na konferencii o ľudských právach v Kyjeve.

"Všetci vidíme najmä to, aká slabá je reakcia sveta na to, čo Rusko robí ukrajinským zajatcom," povedal. Dodal, že Rusko drží v zajatí najmenej šesť ukrajinských starostov a vedúcich predstaviteľov obcí.

Kyjev tento týždeň oficiálne potvrdil smrť starostu okupovaného ukrajinského mesta Dniprorudne. Jevhenij Matviejev zomrel v ruskom zajatí, pričom ruské sily ho zadržali už krátko po vypuknutí invázie, a síce v marci 2022.

V októbri zase ukrajinskí predstavitelia informovali, že v ruskom zajatí zomrela aj oceňovaná ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová, ktorú ruské sily zadržali, keď robila reportáž na okupovanom východe Ukrajiny.

Do Ruska okrem toho z Ukrajiny násilne odvliekli tisíce detí, čo Kyjev označuje za vojnový zločin. Pre obvinenia z nezákonnej deportácie ukrajinských detí vydal v marci 2023 Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina i ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovovú. (TASR)

Rada Európy odsudzuje smrť starostu okupovaného ukrajinského mesta Dniprorudne v ruskom zajatí.

"Som zarmútený a zdesený, keď som sa dozvedel o smrti Jevhena Matviejeva, starostu dočasne okupovaného mesta Dniprorudne na Ukrajine, v ruskom zajatí," vyhlásil Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) Marc Cools v oficiálnom vyhlásení pre médiá.

Ocenil jeho odvahu a odhodlanie a zopakoval, že Kongres dôrazne odsúdil únosy miestnych predstaviteľov na dočasne okupovaných územiach.

Pripomenul, že ruskými okupačnými silami sú stále nezákonne zadržiavaní starosta Nového Prystanu z Chersonskej oblasti Oleksandr Babyč, starosta Chersonu Ihor Kolychajev a starosta dediny Novi Borovyči z Černihivskej oblasti Anatolij Siryj, a mali by byť okamžite prepustení.

"Správy o svojvoľnom zadržiavaní Ukrajincov ruskými silami sú šokujúce a početné. Potvrdzujú rozšírené používanie neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a mučenia. Všetky únosy a svojvoľné zadržiavanie predstavujú vážne porušovanie ľudských práv, ktoré by malo byť predmetom vymáhania zodpovednosti," uviedol Cools.

Kongres miestnych a regionálnych samospráv RE je zodpovedný za posilňovanie miestnej a regionálnej demokracie. Združuje 612 volených predstaviteľov samospráv zastupujúcich viac ako 150-tisíc miestnych a regionálnych orgánov z členských štátov tejto inštitúcie. (TASR)

Rusko nariadilo zatvorenie poľského generálneho konzulátu v Petrohrade. Varšavu tento krok Moskvy neprekvapil.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že po zatvorení ruského konzulátu v Poznani to očakávali.

„Ruské rozhodnutie prijímame s dôstojnou ľahostajnosťou, pretože sme ho očakávali,“ povedal Sikorski novinárom na Malte, kde sa zúčastňuje na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Sikorski nariadil zatvorenie ruského konzulátu v Poznani v polovici októbra. Urobil tak v reakcii na sabotáže vrátane podpaľačských útokov v Poľsku, za ktorými podľa neho stojí Moskva. Ruská diplomacia, ktorá účasť na útokoch popiera, označila Sikorského kroky za nepriateľský čin a prisľúbila Poľsku „bolestivú odpoveď“.

Podľa poľského rozhlasu sa koncom novembra ukončili uzatváracie procedúry na konzuláte v Poznani, keď bola odstránená ruská vlajka a kľúče odovzdané predstaviteľom Poznane.

V októbri Sikorski oznámil, že prokuratúra prišla s „presvedčivými dôkazmi“, že v Poľsku došlo k pokusu o rozvrat, za ktorým stáli zahraničné spravodajské služby. Podľa ministra sa ukrajinský občan priznal k plánovaniu podpaľačského útoku vo Vroclave na príkaz Ruska. Poľsko vie aj o ďalších ruských plánoch na takéto útoky, uviedol vtedy šéf poľskej diplomacie.

V posledných mesiacoch došlo v Európe k viacerým incidentom vrátane útokov na kritickú infraštruktúru, ktoré západní predstavitelia spájajú s Ruskom a jeho spravodajskými službami. Spojené štáty a Nemecko dokonca odhalili ruské sprisahanie s cieľom zavraždiť šéfa nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall, ktorá dodáva zbrane Ukrajine na jej obranu pred ruskou inváziou. Moskva účasť na sabotáži popiera. (ČTK)

Minister zahraničných vecí Blanár sa na Malte stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. (SME)

Priemerné denné straty ruskej armády na Ukrajine v novembri dosiahli nový rekord.

Minulý mesiac ruská armáda každý deň stratila v priemere 1 523 vojakov. Išlo buď o zabitých alebo zranených, uviedlo britské obranné spravodajstvo s odvolaním sa na údaje z ukrajinského generálneho štábu.

„Išlo už o tretí mesiac v rade, čo ruské sily vo vojne utrpeli nové rekordné straty," konštatovalo britské obranné spravodajstvo. Celkovo Moskva na Ukrajine v novembri stratila 45 680 vojakov.

Britská vojenská rozviedka vysoký počet ruských obetí pripisuje nepoľavujúcemu tempu ofenzív a operácií. Moskva totiž zintenzívňuje tlak na niekoľkých kritických frontoch s cieľom zatlačiť ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti, v regióne Kupianska, Torecka, Pokrovska a v regióne mesta Velyka Novosilka. (SITA)

Ukrajinský prezident zaviedol sankcie na 19 gruzínskych predstaviteľov vrátane premiéra Irakliho Kobachidzeho.

Medzi sankcionovanými osobami sú aj miliardár Bidzina Ivanšvili, minister vnútra Vachtang Gomelauri a šéf gruzínskej štátnej bezpečnostnej služby Grigol Liluašvili. Desaťročné sankcie zahŕňajú obmedzenia finančných operácií, vstupu na Ukrajinu a vlastníckych práv na Ukrajine.

"Toto sú sankcie voči časti vlády v Gruzínsku, ktorá odovzdáva Gruzínsko (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi," oznámil Zelenskyj na sociálnych sieťach Telegram a X. "Takto to funguje v medzinárodných záležitostiach: ak nezareagujete včas alebo nereagujete principiálne, stratíte desaťročia a štáty sú okradnuté o svoju slobodu," pokračoval ukrajinský líder.

Zelenskyj ďalej uviedol, že je potrebné sa jednotne brániť proti Moskve. "Nesmieme nikoho stratiť v tomto regióne, ani Gruzínsko, ani Moldavsko, ani Ukrajinu. Vyzývame Európu, Spojené štáty a všetkých vo svete, aby urobili to isté - konali zásadovo," dodal.

V gruzínskych mestách sa v stredu už siedmy deň po sebe zhromaždili tisíce proeurópskych demonštrantov protestujúcich proti rozhodnutiu vlády, ktorá minulý týždeň pozastavila prístupové rokovania s EÚ.

Protesty vypukli už po októbrových parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazila vládnuca proruská strana Gruzínsky sen. Jej zakladateľom a čestným predsedom je práve Bidzina Ivanišvili, ktorý je podľa AFP všeobecne považovaný za faktického vodcu krajiny. Opozícia na čele s prozápadnou prezidentkou Salome Zurabišviliovou výsledky volieb spochybňuje a upozorňuje na nezrovnalosti a viaceré incidenty počas volebného dňa. Zurabišviliová obvinila Moskvu, že stojí za volebnými podvodmi v Gruzínsku, čo však Kremeľ odmietol.

Prezidentka tiež podala žiadosť na ústavný súd, aby vyhlásil výsledky parlamentných volieb za protiústavné. Gruzínsky ústavný súd túto žiadosť v utorok zamietol. (TASR)

Od štvrtka sa pre Slovensko skončila výnimka z embarga EÚ na export výrobkov z ruskej ropy.

I keď ministerstvá zahraničia a hospodárstva hovoria o jej možnom predĺžení, rozhodnúť musia členské štáty EÚ. Predĺženie výnimky by bolo vhodné minimálne do doby, keď budú ukončené práce na zvýšení kapacity ropovodu TAL, upozornil hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

"Ministerstvo hospodárstva presadzuje predĺženie výnimky na vývoz produktov z ruskej ropy do ČR aj na ďalšie mesiace a v tomto zmysle sme podnikli aj príslušné kroky na európskej úrovni. Rozhodnutie o tejto téme sa očakáva v krátkom čase," uviedol pre TASR riaditeľ kancelárie rezortu hospodárstva Peter Podstupka.

Predĺženie výnimky podporuje aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár, podľa ktorého rezort diplomacie v tomto smere "vyvíja príslušné aktivity".

Molnár upozornil, že Slovnaft je jediná exportná rafinéria v strednej Európe a svojou produkčnou kapacitou plní významnú funkciu v rámci energetickej bezpečnosti regiónu.

"Stotožňujeme sa s názorom, že výnimku má zmysel predĺžiť do času pokiaľ nebude plne kapacitne funkčný ropovod TAL, aby sa predišlo prípadným cenovým šokom alebo nedostatku palív v regióne," priblížil.

Tento ropovod by mal zásobovať české rafinérie, ktorým cez ropovod Družba v súčasnosti prestala ropa prúdiť. Slovensko je podľa prepravcu Transpetrol zásobované naďalej bez obmedzení.

Slovnaft dodáva do Česka ročne 700-tisíc ton nafty a benzínu, ktoré by muselo ČR doviezť z iných krajín, pravdepodobne z Nemecka. Analytici už v minulosti upozorňovali, že po zavedení embarga na dovoz ruskej ropy mimo ropovodov sa zvýšil import benzínu a nafty z krajín mimo EÚ, napríklad Indie a Turecka, kde zároveň vzrástol dovoz ruskej ropy. (TASR)

Holandsko poskytne 22 miliónov eur na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a kybernetickej odolnosti Ukrajiny.

Holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp túto finančnú pomoc avizoval po stredajšom stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, ktoré sa uskutočnilo počas zasadnutia Rady NATO - Ukrajina.

Šéf holandskej diplomacie zdôraznil, že Severoatlantická aliancia a jej spojenci musia zakročiť proti tretím krajinám, ktoré podporujú Rusko v jeho vojnovom ťažení.

"Vyžaduje si to rozhodnejšiu a koordinovanejšiu reakciu NATO a jeho spojencov," napísal.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken 2. decembra predstavil balík pomoci Ukrajine v hodnote 725 miliónov dolárov, ktorý obsahuje rakety Stinger, muníciu pre raketomety HIMARS, delostrelecké granáty kalibru 155 mm a 105 mm, drony a nášľapné míny.

Holandsko predtým dodalo Ukrajine niekoľko odpaľovacích zariadení systému protivzdušnej obrany Patriot - naposledy tri v novembri. Zaviazalo sa tiež poskytnúť kompletnú batériu tohto amerického systému v spolupráci s ďalším nemenovaným partnerom, no tento zámer sa neuskutočnil, pretože partner od neho odstúpil.

Caspar Veldkamp
@ministerBZ

#NATO is and will remain the cornerstone of our security. In Brussels, we discussed the many challenges we are facing. Above all, Russia's war against Ukraine and its threats against NATO Allies. That is why I urged for robust, joint action. 1/2 https://t.co/QhpDznepWV

Length: (00:00)

4.12.2024 o 20:51 · archivované: 5.12.2024 o 11:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Odpálenie rakety Orešnik na Ukrajinu bolo podľa The Moscow Times ruskou propagandistickou operáciou. (The Moscow Times, Aktuálně.cz)

Šéf Snemovne reprezentantov Johnson odmietol Bidenovu žiadosť o ďalšiu pomoc pre Ukrajinu v hodnote 24 miliárd dolárov.

Johnson sa takto vyjadril v stredu po správach, že Joe Biden v tichosti požiadal Kongres o schválenie ďalšej pomoci Kyjevu pred svojim odchodom z funkcie. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Toto rozhodnutie teraz neprináleží Joeovi Bidenovi, máme novozvoleného prezidenta a budeme čakať a v tomto všetkom prijmeme smerovanie nového vrchného veliteľa, takže nepredpokladám, že teraz príde nejaké financovanie Ukrajiny," povedal Johnson.

Administratíva Joea Bidena sa snaží poslať na Ukrajinu čo najviac pomoci predtým, ako sa v januári postu šéfa Bieleho domu ujme Donald Trump, ktorý vojenskú podporu Kyjeva kritizuje. (SITA)

Velitelia ruskej a americkej armády spolu komunikovali o globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane konfliktu na Ukrajine.

Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov minulý týždeň prvýkrát telefonicky hovoril s novým predsedom Zboru náčelníkov štábov armády USA (JCS) Charlesom Q. Brownom.

Rozhovor sa uskutočnil 27. novembra, ale ruská strana požiadala Washington, aby ho vopred neoznamovala.

Tlačová služba JCS obsah rozhovoru nekomentovala, uviedla len, že sa "diskutovalo o mnohých otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine". Dodala, že o telefonát požiadalo ruské ministerstvo obrany.

Zdroje denníka The New York Times tvrdia, že počas rozhovoru Gerasimov Brownovi povedal, že rozhodnutie ruskej armády použiť balistickú strelu Orešnik v bojových operáciách padlo ešte predtým, ako USA povolili používať Ukrajine svoje rakety ATACMS pri útokoch na ruské územie.

Eric Schmitt
@EricSchmittNYT

NEW - A rare phone call between two top U.S. & Russian generals took place last Wednesday, the day before Thanksgiving and just six days after Russia launched a new, nuclear-capable, intermediate-range ballistic missile at Ukraine w/@helenecooper
https://t.co/OQpAZ4fnr6

Russian General Calls U.S. Chairman of Joint Chiefs

In a highly unusual call, the two men “discussed a number of global and regional security issues, to include the ongoing conflict in Ukraine,” a spokesman said.

4.12.2024 o 21:27 · archivované: 5.12.2024 o 9:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské sily prvýkrát nasadili údajne novú raketu Orešnik 21. novembra pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Putin následne povedal, že išlo o reakciu na krok USA vo veci nasadenia rakiet ATACMS.

Podľa zdrojov televízie CNN Gerasimov informoval Browna aj o vojenských cvičeniach ruskej armády v Stredozemnom mori. Ruské ministerstvo obrany 3. decembra oznámilo, že v rámci týchto cvičení boli odpálené hypersonické protilodné rakety Zirkon. V rozhovore s Brownom však Gerasimov ich odpálenie priamo nespomenul.

Brown podľa zdrojov CNN vyjadril v rozhovore obavy USA z nasadenia severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine a použitia rakety Orešnik.

Agentúra Reuters poznamenala, že rozhovor Gerasimova a Browna bol mimoriadne zriedkavým kontaktom medzi najvyššími vojenskými predstaviteľmi Ruska a USA. Brown nastúpil do funkcie predsedu Zboru náčelníkov štábov v decembri 2023. (TASR)

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 44 dronmi a dvoma balistickými strelami Iskander-M, oznámilo ukrajinské letectvo.

Protivzdušná obrana zostrelila 30 bezpilotných lietadiel. Ďalších 12 podľa Kyjeva zmizlo z radaru, pravdepodobne vďaka aktívnym protiopatreniam elektronického boja. Jeden dron mieril smerom k Bielorusku, doplnilo letectvo.

O zranených alebo škodách nie sú informácie. Podrobnosti Ukrajina zatiaľ nezverejnila ani o útokoch vedených balistickými strelami.

Ruský vojak prežil front, mučenie od svojich nadriadených, potom dezertoval. Ruský server Meduza priniesol jeho príbeh. (meduza)

Rusko stratilo na Ukrajine ďalších 1 580 vojakov, od začiatku vojny zhruba 748 950, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa ukrajinského velenia prišla aj o 13 tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 506 tankov, 19 472 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 023 delostreleckých systémov.

Zmluva o strategickom partnerstve, ktorú v júni uzavreli lídri Severnej Kórey a Ruska, v stredu oficiálne vstúpila do platnosti.

Udialo sa tak výmenou ratifikačných listín. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na severokórejskú tlačovú agentúru KCNA.

Zmluva bola podpísaná počas júnovej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Pchjongjangu, kde sa stretol so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Dohoda zahŕňa pakt o vzájomnej obrane a okamžitej vojenskej pomoci v prípade ozbrojenej agresie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kremľu pomáha súdruh z pekla. Vojaci KĽDR sa ale s Rusmi nedohovoria, varujú Briti Čítajte 

"Bude slúžiť ako výrazná hnacia sila urýchľujúca vytvorenie nezávislého a spravodlivého multipolárneho svetového poriadku bez nadvlády, podriadenia a hegemónie," uviedla KCNA.

Vojenskú spoluprácu Moskva a Pchjongjang prehlbujú od začiatku vojny na Ukrajine. Severná Kórea sa stala prvým spojencom Ruska, ktorý Moskve poskytol jednotky svojej pravidelnej armády na podporu v bojoch na Ukrajine

Podľa západných a ruských predstaviteľov Severná Kórea Rusku poskytla viac ako 10-tisíc vojakov. Rusku taktiež dodáva muníciu, húfnice a raketomety.

Severokórejský vodca Kim nedávno Rusku vo vojne na Ukrajine prisľúbil neochvejnú podporu. (TASR)

Ukrajinská delegácia na čele so šéfom Zelenského kancelárie sa v USA stretla s členmi budúcej Trumpovej administratívy.

Agentúru Reuters o tom informovali zdroje oboznámené s priebehom stretnutia.

Ukrajinská delegácia vedená Andrijom Jermakom sa vo Washingtone stretla s budúcim poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a dezignovaným osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom.

Zdroj Reuters agentúre o stretnutí neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti a nekomentoval ho ani Trumpov tím.

Trump v predvolebnej kampani viackrát sľúbil, že po zvolení do Bieleho domu konflikt na Ukrajine ukončí. Vyhlásil, že tak dokáže urobiť do 24 hodín. O svojom pláne však doteraz nezverejnil žiadne podrobnosti.

Staronový prezident nastúpi do úradu 20. januára. (TASR)