Text vyšiel pôvodne na webe Meduza.
Vojna si prišla po Sergeja Savčenka asi mesiac po tom, ako Vladimir Putin v Rusku nariadil „čiastočnú“ mobilizáciu. Savčenko vtedy okamžite odmietol vziať do rúk zbraň a prvý rok ako odvedenec strávil v zdravotníckej jednotke na frontovej línii v ukrajinskej Luhanskej oblasti.
Neskôr ho armáda proti jeho vôli vycvičila a urobila z neho veliteľa čaty. Keď však Savčenko odmietol viesť svoju jednotku do útoku, nadriadení ho zavreli do pivnice pre neposlušných vojakov.
Po návrate na front sa podplatením dostal na pozíciu evakuátora ranených. O šesť mesiacov neskôr získal Savčenko výmenou za ešte väčší úplatok prácu v ruskom Vyšetrovacom výbore v okupovanom Luhansku.
Časom mu však opäť hrozilo prevelenie, preto sa po takmer dvoch rokoch na fronte nakoniec rozhodol dezertovať a utiecť z Ruska.
Web Meduza prináša skrátenú verziu príbehu portálu Mediazona o Savčenkovom veľkolepom úteku. Mená v texte boli zmenené z dôvodu ochrany bezpečnosti dotknutých osôb.
V článku sa dočítate:
- prečo Savčenko odmietal vziať zbraň do rúk,
- ako Savčenka mučili,
- čo všetko na fronte Savčenko robil.
Zabíjanie je hrozný čin
Rusko povolalo Sergeja Savčenka v októbri 2022: práve išiel po ulici v Moskve, keď ho zrazu zastavili policajti, skontrolovali mu doklady a oznámili mu, že na vojenskom odvodovom úrade v Nižnom Novgorode, kde mal kedysi nahlásený pobyt, ho čaká povolávací rozkaz. Keď sa Sergej odmietol dostaviť do služby, policajti mu niečo strčili do vrecka a zavolali svedkov.
Ukázalo sa, že išlo o nelegálnu drogu mefedrón. Polícia mu pohrozila obvinením z trestného činu prechovávania drog, ak sa neprihlási v armáde. Tak išiel.
V regrutačnom stredisku Sergej vysvetlil, že odmieta vziať do rúk zbraň proti komukoľvek. „Povedal som im, že zabíjanie je pre mňa tabu. Nielen zabíjanie Ukrajincov, ale zabíjanie kohokoľvek. Je to hrozný [čin] a nechcem s tým žiť,“ povedal.
Náborári sa ho pýtali na jeho civilné povolanie. Dozvedeli sa, že opravuje domáce spotrebiče, a poslali ho do výcvikového tábora pre brancov neďaleko Kostromy, kde mal slúžiť ako elektrikár.
Keď Sergej neskôr zistil, že nebude nasadený ako elektrikár, ale ako radový pešiak, podarilo sa mu prehovoriť nadriadených, aby mu dali prácu anestéziológa v zdravotníckej jednotke.
Mnohí bojovníci sú vyčerpaní a naštvaní. Počet dezertérov z ukrajinskej armády je obrovský a je ich čoraz viac Čítajte Savčenko hovorí, že úspešne odpovedal na niekoľko základných lekárskych otázok, pričom sa opieral o „trochu odborných znalostí“, ktoré za tie roky nazbieral.
Od októbra 2022 do mája 2023 Sergej slúžil v luhanskom okrese Svatove, kde bol svedkom „ohromného prílevu zranených vojakov“. Armáda mu udelila dve medaily, čo sa podľa Savčenka stalo dôvodom na to, aby jeho a všetkých ostatných v jeho pluku, „ktorí neboli úplní idioti“, poslali do dôstojníckej školy. Odmietnutie by znamenalo pridelenie k útočnej jednotke, a tak sa neochotne podvolil.
Savčenkov trojmesačný výcvik sa konal v okolí Moskvy. Keď sa vrátil na front, vymenovali ho za veliteľa čaty a nariadili mu útočiť na ukrajinské opevnenia. Odmietol.
„Bol som pripravený ísť na front, ale iba v rámci evakuácie ranených, nič viac. Od začiatku som hovoril, že ani raz nestlačím spúšť a nikomu inému nedám rozkaz vystreliť,“ spomína Savčenko.
O niekoľko dní neskôr vojenská polícia Sergeja zatkla previezla ho do malého mesta pri Luhansku, kde, ako informoval telegramový kanál Astra, ruská armáda prevádzkuje nelegálne pivničné väzenie pre vojakov, ktorí odmietnu plniť rozkazy.
Honba za peniazmi
Savčenko tvrdí, že strávil 72 dní zavretý s ďalšími zadržanými v suteréne bývalého ukrajinského colného úradu. Pre Mediazonu povedal, že ho každý deň mučili.
„Bolo to rôzne. Niekedy ma týrali elektrickým prúdom. Inokedy na mňa hodinu alebo dve striekali studenú vodu z hadice. Ostatné dni ma bili. Nešlo o to, aby zo mňa dostali nejaké priznanie alebo niečo podobné - boli to len každodenné 'špeciálne efekty', aby som chcel to miesto opustiť. Odísť kamkoľvek inam.“
Dňa 26. decembra úradníci previezli Savčenka a ďalších vzdorujúcich vojakov z väzenia do okupovanej Charkovskej oblasti na Ukrajine. O dva dni neskôr ho priradili k ruskej 25. gardovej motostreleckej brigáde.
Keď Sergej oznámil zástupcovi politického dôstojníka, že odmieta strieľať na ľudí, vojaci ho na noc priviazali k stromu. Na druhý deň ráno ho však odviedli k veliteľovi zdravotníckeho krídla útočnej jednotky a ponúkli mu úlohu evakuátora zranených - za úplatok stotisíc rubľov (900 eur).
Savčenko vtedy mohol zavolať svojej manželke, ktorá previedla peniaze na bankovú kartu Sberbank prepojenú s telefónom dôstojníka, a pozícia lekárskeho evakuátora bola jeho.
„Všetci tam neustále zháňajú peniaze. Ak chceš byť vodičom, kúp si dodávku a budeš vodičom. Ak chceš vynechať misiu a žiť o niečo dlhšie, zaplať a ži o niečo dlhšie,“ povedal Sergej.
V marci, po viac ako dvoch mesiacoch evakuácie zranených, dostal Savčenko rozkaz vrátiť sa na frontovú líniu ako útočný vojak. Hovorí, že vtedy sa rozhodol utiecť z armády „za každú cenu“. Požiadal vodiča, aby ho odviezol na veliteľstvo brigády, kde našiel dôstojníka kontrarozviedky FSB prideleného k jednotke a ponúkol sa, že bude svedčiť o úplatkárstve v armáde.
Následne Savčenka spolu s ďalšími dvadsiatimi zadržanými napchali do koterca pod holým nebom. Po troch nociach ho previezli do húfnicového oddielu brigády.
Po celý ten čas Sergejova manželka písala v jeho mene odvolania na ruské ministerstvo obrany, generálnu prokuratúru a Federálny vyšetrovací výbor. V máji, po ďalšom z jej listov, úradníci prinútili Savčenka podpísať vyhlásenie, v ktorom tvrdil, že nemá žiadne sťažnosti na armádu. Vo vyhlásení tiež formálne požiadal o ukončenie akéhokoľvek vyšetrovania na základe manželkiných listov.
V tom čase, hovorí Sergej, sa už „potuloval po základni ako nezaradený dôstojník“ a „dával pozor, či nikto príliš nepije“.
Kúsky skladačky
V júni 2024 si Savčenko vypočul telefonát vojaka a presvedčil ho, aby mu prezradil číslo osoby na druhej strane linky: išlo o vysokého dôstojníka Vyšetrovacieho výboru v Luhansku.
Sergej sa s ním následne skontaktoval a dohodol sa s ním na presune do jeho kancelárie za milión rubľov (8980 eur), ktoré si Savčenkova manželka požičala od priateľov. V septembri ho úradníci Vyšetrovacieho výboru vyzdvihli a priviezli do Luhanska.
Mesiac Sergej ťahal dvanásťhodinové pracovné dni bez víkendov a mzdy. Potom sa riaditeľ oddelenia vrátil z dovolenky a Savčenko si uvedomil, že o úplatku, ktorý umožnil jeho presun, nič nevie.
Riaditeľ nechcel súhlasiť s novou dohodou a povedal Sergejovi, že ho čoskoro odvedú späť na veliteľstvo brigády. A tak sa Savčenko dal na útek. Vymyslel si kryciu historku o manažérovi stavebnej firmy so sídlom v Rostove na Done, ktorý prišiel do Luhanska skontrolovať miesta rekonštrukcie.
Verím, že Trump pochopí, o čo tu ide, vraví v rozhovore kyjevský starosta Kličko Čítajte A následne do Rostova na Done aj odišiel - nastúpil do vlaku, vystúpil na náhodnej stanici, kde sa zámerne „ukázal kamerám“, a odtiaľ išiel stopom. Na jeseň Sergej opustil Rusko s pomocou projektu „Get Lost“, dobrovoľníckej skupiny, ktorá pomáha mužom uniknúť ruskej vojenskej službe.
Savčenko pre Mediazonu uviedol, že počas práce na pobočke Vyšetrovacieho výboru v Luhansku zistil, že armáda ho eviduje ako nezvestného od 29. decembra 2023 - odo dňa, keď ho prevelili z pivničného väzenia do 25. gardovej motostreleckej brigády.
Ukázalo sa, že vojaci tejto brigády boli systematicky nahlasovaní ako nezvestní. Keď sa dozvedel, že veliteľ brigády Alexej Ksenofontov bol vyznamenaný, „kúsky skladačky“ do seba podľa neho zapadli.
„Bol mu udelený titul Hrdina Ruska za to, že bez strát prepadol nepriateľské pozície, ale tieto ‚útoky s nulovým počtom obetí‘ boli možné iba preto, lebo chlapov priviezli, okamžite ich vyhlásili za nezvestných v boji a potom ich poslali na porážku. Toho hajzla neskôr povýšia na generálmajora, odíde do dôchodku a pustí sa do politiky ako nejaký ostrieľaný poslanec. Medzitým na fronte kvôli nemu leží päťtisíc chlapcov - ich pozostatkami prerastá burina. Telá nevyzdvihli, lebo by to stálo peniaze a znamenalo by to priznať, že sú mŕtvi,“ povedal Savčenko.
