Ukrajina Rusko Online: Ruská armáda sa snaží prekročiť deltu rieky Dneper

Zmluva o strategickom partnerstve, ktorú v júni uzavreli lídri Severnej Kórey a Ruska, v stredu oficiálne vstúpila do platnosti.

Udialo sa tak výmenou ratifikačných listín. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na severokórejskú tlačovú agentúru KCNA.

Zmluva bola podpísaná počas júnovej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Pchjongjangu, kde sa stretol so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Dohoda zahŕňa pakt o vzájomnej obrane a okamžitej vojenskej pomoci v prípade ozbrojenej agresie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kremľu pomáha súdruh z pekla. Vojaci KĽDR sa ale s Rusmi nedohovoria, varujú Briti Čítajte 

"Bude slúžiť ako výrazná hnacia sila urýchľujúca vytvorenie nezávislého a spravodlivého multipolárneho svetového poriadku bez nadvlády, podriadenia a hegemónie," uviedla KCNA.

Vojenskú spoluprácu Moskva a Pchjongjang prehlbujú od začiatku vojny na Ukrajine. Severná Kórea sa stala prvým spojencom Ruska, ktorý Moskve poskytol jednotky svojej pravidelnej armády na podporu v bojoch na Ukrajine

Podľa západných a ruských predstaviteľov Severná Kórea Rusku poskytla viac ako 10-tisíc vojakov. Rusku taktiež dodáva muníciu, húfnice a raketomety.

Severokórejský vodca Kim nedávno Rusku vo vojne na Ukrajine prisľúbil neochvejnú podporu. (TASR)

Ukrajinská delegácia na čele so šéfom Zelenského kancelárie sa v USA stretla s členmi budúcej Trumpovej administratívy.

Agentúru Reuters o tom informovali zdroje oboznámené s priebehom stretnutia.

Ukrajinská delegácia vedená Andrijom Jermakom sa vo Washingtone stretla s budúcim poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a dezignovaným osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom.

Zdroj Reuters agentúre o stretnutí neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti a nekomentoval ho ani Trumpov tím.

Trump v predvolebnej kampani viackrát sľúbil, že po zvolení do Bieleho domu konflikt na Ukrajine ukončí. Vyhlásil, že tak dokáže urobiť do 24 hodín. O svojom pláne však doteraz nezverejnil žiadne podrobnosti.

Staronový prezident nastúpi do úradu 20. januára. (TASR)

Po páde francúzskej vlády a neschválení rozpočtu v krajine by sa mohla skomplikovať podpora Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron napriek tomu opakovane uisťuje o neochvejnej podpore Kyjeva. Informuje o tom agentúra Reuters.

Francúzsko v novembri ukončilo výcvik približne 2000 Ukrajincov. Kyjevu tiež poskytlo obrnené vozidlá na presun vojsk a prieskum, húfnice Caesar, protitankové raketové jednotky, rakety zem-vzduch a bojové radary.

V uplynulých týždňoch dodalo nové rakety financované z výnosov zmrazených ruských aktív a v prvom štvrťroku 2025 plánuje poskytnúť aj stíhačky Mirage.

Minister obrany a potenciálny budúci premiér Sébastien Lecornu však už v októbri zdôrazňoval, že Francúzsko zaostáva za prísľubom pre 2024, dodať Ukrajine pomoc v hodnote tri miliardy eur.

"Veľkú časť ukrajinskej podpory tvorí transfer starého vybavenia francúzskej armády, ktoré sa následne nahradí novým," povedal minister pre denník Le Parisien. "Ak sa však spomalí objednávanie nového vybavenia, dôjde aj k spomaleniu dodávok pre Ukrajinu," vyhlásil Lecornu.

V dôsledku neschválenia rozpočtu na rok 2025 sa môže stať, že financie na obranu nedosiahnu cieľ 50 miliárd a armáda preto stratí 3,3 miliardy eur, dodal Lecornu. (TASR)

Talianska premiérka Meloniová prijala v Ríme Orbána, rokovali aj o situácii na Blízkom východe a na Ukrajine.

Pre agentúru MTI to uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Meloniová a Orbán diskutovali o možnostiach dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, a to na základe Charty OSN a na princípoch medzinárodného práva. Hovorili aj o budúcoročnej konferencii o obnove Ukrajiny v júli 2025 v Taliansku.

Premiéri sa zhodli v tom, že spolupráca medzi Talianskom a Maďarskom je v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci NATO výborná, najmä s ohľadom na taliansku účasť v mnohonárodnom prápore vedenom Maďarskom s 260 vojakmi.

Dohodli sa, že budú naďalej podporovať iniciatívy NATO a EÚ zamerané na stabilizáciu západného Balkánu a budú podporovať integráciu tamojších krajín. Podľa Havasiho stretnutie tiež poskytlo príležitosť aj na prediskutovanie problémov ilegálnej migrácie. (TASR)

Celkové obranné výdavky krajín Európskej únie by mali v tomto roku stúpnuť na rekordných 326 miliárd eur.

Predstavuje to 1,9 percenta jej hrubého domáceho produktu. Uviedla to Európska obranná agentúra.

Agentúra uviedla, že vlani EÚ na obranu vynaložila približne 279 miliárd eur, čiže o desatinu viac ako v predchádzajúcom roku. Išlo o deviaty rok po sebe, keď sa celkové obranné výdavky Únie zvýšili.

Odhadované zvýšenie vojenských výdavkov v tomto roku na 326 miliárd eur znamená ďalší 17-percentný rast, keďže krajiny EÚ sa snažia posilniť svoje obranné kapacity v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine a širšie obavy o dlhodobú bezpečnosť.

Ruská centrálna banka zváži zvýšenie úrokových sadzieb. Krajina zápasí s vysokou infláciou a oslabovaním meny.

Uviedla to na investičnom fóre v Moskve guvernérka banky Elvira Nabiullinová.

Centrálna banka pripúšťa možnosť zvýšenia sadzieb, povedala Nabiullinová na investičnom fóre. "Musíme znížiť infláciu," dodala. Aj Putin na tom istom podujatí neskôr v stredu povedal, že "je potrebné obmedziť infláciu".

Ruská centrálna banka zdvihla úrokové sadzby na najvyššiu úroveň za dve desaťročia, pričom kľúčový úrok je aktuálne na úrovni 21 %. Snaží sa tak zastaviť negatívny vplyv vojny na Ukrajine a západných sankcií na ekonomiku.

Inflácia v Rusku dosahuje viac ako dvojnásobok cieľa banky na úrovni 4 %, pričom guvernérka varovala, že na cieľovú úroveň možno klesne až v roku 2026. Analytici očakávajú, že centrálna banka na zasadnutí 20. decembra zvýši svoje úrokové sadzby na 22 alebo 23 %.

Nabiullinová však na investičnom fóre v Moskve taktiež uviedla, že vidí známky spomalenia poskytovania úverov, čo by mohlo pomôcť ochladiť prehrievajúcu sa ruskú ekonomiku. (TASR)

Ruská armáda sa snaží prekročiť deltu rieky Dneper, uviedol hovorca Južného velenia ukrajinskej armády Vološyn.

Gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin uviedol, že Rusko na prekonanie rieky zhromaždilo 300 člnov.

Vološyn to potvrdil, ale dodal, že pokusy Moskvy o útok zlyhali a priniesli ruskej armáde straty.

Rusko v súčasnosti podľa údajov ukrajinských tajných služieb cvičí svoje útočné skupiny na okupovaných územiach Záporožskej a Chersonskej oblasti, uviedol Vološyn.

Podľa jeho slov Rusi nacvičujú prekonávanie vodných prekážok a presun výsadkových jednotiek. (SITA, Kyiv Independent)

Prvé výsledky spolupráce Slovenska a Poľska v oblasti výroby munície by mohli byť budúci rok, informoval minister Kaliňák.

Minister obrany to vyhlásil na tlačovej konferencii počas návštevy slovenských vojakov na vojenskej základni v lotyšskom Ádaži.

Dodávky, na ktorých sa krajiny budú podieľať, by mali byť v hodnote stoviek miliónov eur.

"Je to tiež vec, ktorá nám zásadne vylepší náš hrubý domáci produkt, poľský hrubý domáci produkt a samozrejme zlepší aj spôsobilosti a schopnosti, ktoré obe krajiny máme," myslí si minister.

Dodal, že o podrobnostiach projektu bude informovať.

O príprave medzinárodnej zmluvy medzi oboma krajinami nedávno po rokovaní s Kaliňákom hovoril poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. (TASR)

Prezidentský kandidát Georgescu bude v prípade víťazstva proti vývozu ukrajinského obilia cez Rumunsko a pomoci Kyjevu.

Politik to vyhlásil s tým, že Bukurešť nie je povinná dodržiavať záväzky NATO týkajúce sa výdavkov na obranu, informuje agentúra Reuters.

Georgescu pred nedeľňajším druhým kolom prezidentských volieb tiež spochybnil účinnosť financovania krajiny Európskou úniou a ozrejmil, že v prípade víťazstva nad stredopravicovou proeurópskou kandidátkou Elenou Lasconiovou bude Rumunsko na prvom mieste.

Podľa Reuters by však jeho zvolenie mohlo viesť k izolácii krajiny a k strate kľúčovej podpory Ukrajiny vo vojne s Ruskom.

Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine Rumunsko pomohlo vyviezť milióny ton ukrajinského obilia cez svoj čiernomorský prístav Konstanca, vyškolilo ukrajinských pilotov stíhačiek a darovalo Kyjevu batériu protivzdušnej obrany Patriot. To všetko sa v prípade víťazstva zastaví, povedal Georgescu.

"Je nepredstaviteľné, aby bola vedľa nás uprostred Európy vojna, takže prioritou určite bude túto vojnu na Ukrajine okamžite zastaviť," dodal.

Na otázku agentúry Reuters, či podporuje záväzok NATO o investovaní dvoch percent HDP ročne do obrany, odpovedal, že "je to druhoradé" a že ho táto záležitosť nezaujíma.

"Záujmom rumunského ľudu je byť šťastný a (on) nemôžu byť šťastný, keď sa míňajú peniaze na iné veci. Ak je NATO zamerané na obranu, tak by sa malo zameriavať na obranu. Verím však v jednu vec. Rumunsko nemá záväzky voči nikomu," vyhlásil Georgescu. (TASR)

Európska únia a Európska investičná banka spoločným finančným úsilím podporujú odolnosť ukrajinských univerzít.

Európska investičná banka v rámci úsilia EÚ pomáhať Ukrajine spojila s delegáciou EÚ v Kyjeve a ďalšími partnermi, aby spolu podporili odolnosť ukrajinského vzdelávacieho sektora.

EIB spresnila, že v rámci svojho balíka urgentnej reakcie poskytuje desať miliónov eur ukrajinskej strane vo fondoch krytých zárukou EÚ na zvýšenie energetickej účinnosti ukrajinských univerzít v mestách Černihiv, Ivano-Frankivsk, Charkov, Kyjev, Luck, Ľvov, Odesa, Poltava, Rivne, Sumy, Užhorod a Vinnycia.

K oznámeniu EIB došlo počas slávnostného otvorenia modernizovaných budov na Poltavskej národnej technickej univerzite. Táto univerzita dokončila modernizáciu energetickej účinnosti akademickej budovy a internátu.

Ide o prvé zo 16 plánovaných modernizácií na univerzite, ktoré zahŕňajú tepelnú izoláciu, moderné vykurovacie a ventilačné systémy a zlepšenú dostupnosť s cieľom zvýšiť komfort, znížiť spotrebu energie a znížiť prevádzkové náklady.

Počas slávnostného ceremoniálu zástupcovia delegácie EÚ a EIB opätovne potvrdili svoj záväzok podporovať vysokoškolské vzdelávanie na Ukrajine a zdôraznili vplyv predchádzajúceho grantu EÚ vo výške 3,15 milióna eur, ktorý sa použil ako technická pomoc na zlepšenie energetickej účinnosti na ukrajinských univerzitách. (TASR)

Rusko aj Ukrajina sa plánujú zúčastniť na stretnutiach Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na Malte.

Uvizoval to ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí podľa AFP spresnilo, že Sybiha na Malte plánuje "sériu bilaterálnych rokovaní so svojimi náprotivkami z partnerských krajín Ukrajiny".

Medzi hlavné témy výročného zasadnutia šéfov diplomacií štátov OBSE patria bezpečnostné výzvy v priestore organizácie s dôrazom na pokračujúci vojnový konflikt na Ukrajine. Hovoriť budú o ňom ministri aj v rámci prvých dvoch plenárnych zasadnutí vo štvrtok.

Zasadnutiu bude predsedať maltský vicepremiér a minister zahraničných vecí Ian Borg v pozícii úradujúceho predsedu OBSE. Na zasadnutí vystúpi tiež zastupujúca generálna tajomníčka OBSE Kate Fearonová a predsedníčka Parlamentného zhromaždenia OBSE Pia Kaumaová.

Na stretnutí sa zúčastňuje aj šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár, ktorý bude mať na Malte viacero bilaterálnych stretnutí s ministrami zahraničných vecí účastníckych štátov. (TASR)

Maďarská vláda požiadala USA o výnimku zo sankcií pre ruský Gazprombank.

Šéf maďarskej diplomacie po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO novinárom povedal, že sám šéf americkej diplomacie Antony Blinken naznačil, že je ochotný konzultovať so spojencami o sankciách postihujúcich Gazprombank.

Tieto americké sankcie by podľa Szijjártóa mohli spôsobiť vážne ťažkosti Maďarsku a dvom ďalším členským štátom NATO, ako aj Srbsku, vzhľadom na charakter infraštruktúry, pretože ukončenie dovozu ruského zemného plynu by ohrozilo energetickú bezpečnosť daných krajín. (TASR)

Pápež František prijal predsedu maďarskej vlády Orbána, hovorili aj o vojne na Ukrajine.

Rokujúce strany ocenili pevné a plodné bilaterálne vzťahy a zaznelo uznanie za to, že katolícka cirkev v Maďarsku vyvíja snahy o rozvoj a blaho spoločnosti.

V rámci rokovaní bola venovaná osobitná pozornosť otázke vojny na Ukrajine so zreteľom na humanitárne následky konfliktu a na úsilie vynaložené na dosiahnutie mieru, ďalej maďarskému predsedníctvu v Rade Európskej únie, ústrednej úlohe rodiny, ale aj ochrane mladých generácií.

Minister zahraničných vecí Blanár na pôde NATO upozornil na dôležitosť zachovania kontaktov s Ruskom.

Blanár v Bruseli tlmočil politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Pripomenul, že väčšina spojeneckých krajín preferuje vojenské vyriešenie konfliktu a verí, že dodávaním ďalších zbraní a vojenskej techniky pomôžu Kyjevu poraziť Ruskú federáciu a vydobyť si lepšiu pozíciu pri rokovaniach.

"Avšak sú aj iné krajiny za stolom, medzi ne patrí aj Slovensko. Ja som deklaroval, že o chvíľu, vo februári, už bude tretí rok vojny, a jasne sa ukázalo, že aj napriek obrovskému úsiliu všetkých západných partnerov, rovnako aj Spojených štátov, sa nepodarilo nijakým spôsobom zlepšiť pozíciu Ukrajiny," uviedol Blanár.

Spresnil, že tento konflikt nemá vojenské riešenie, a preto je potrebné tlačiť na mierové riešenie. Dodal, že na rokovaniach zazneli aj obavy a tiež očakávania z novej americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa.

"My vítame postoj novej americkej administratívy začať mierové rokovania a čím skôr ukončiť nezmyselné zabíjanie," opísal situáciu.

Diplomati sa venovali aj vzťahom medzi NATO a Ruskom, ktoré sa začali ochladzovať po anexii Krymu vo februári 2014. Blanár pripomenul, že posledné rokovania medzi Alianciou a Ruskom boli začiatkom roku 2022, odvtedy žiadne kontakty nie sú, hoci samit NATO vo Washingtone v lete tohto roku naznačil potrebu prehodnotiť stratégiu spolupráce s Moskvou.

"Predstavil som pohľad SR, že Ruská federácia bude stále v našom susedstve, a preto musíme tento dialóg nastaviť s pohľadom do budúcnosti aj po vojne, aby sme si dokázali uchovať nejaké komunikačné kanály s touto jadrovou veľmocou. Chceme, aby aj toto bolo zapracované do tej novej stratégie," vysvetlil Blanár. (TASR)

Je dobrou správou, že sa nerozhodlo o pozvaní Ukrajiny do NATO, tvrdí šéf maďarskej diplomacie Szijjártó.

Kolektívna obrana NATO by sa nemala obetovať ani riskovať v záujme žiadnej tretej krajiny. Je preto dobrou správou, že nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o pozvaní Ukrajiny do vojenskej aliancie, pretože by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie  po skončení rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Szijjártó pred novinármi podotkol, že argument niektorých krajín, že Ukrajina nebojuje za seba, ale za európsku slobodu a demokraciu, je prejavom "úžasnej slepoty".

"Očividne to tak nie je. Ukrajina bojuje za svoju slobodu, svoju suverenitu a vlastnú krajinu, čo je samozrejme, chvályhodné, avšak nemalo by sa to zamieňať s bojom za iných," dodal maďarský minister.

Postoj, že prijatie Ukrajiny do NATO by mohlo prispieť k bezpečnosti kontinentu, označil Szijjártó za nezmyselný. (TASR)

Vláda klame o faktoch pri darovaní zbraní Ukrajine a túto tému použije na politickú pomstu, upozornil generál Pavel Macko. (SITA)

Rusko podporuje jadrový program Severnej Kórey výmenou za vojakov, vyhlásil generálny tajomník NATO Rutte.

Rutte v Bruseli na dvojdňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín Aliancie, ktoré začalo v utorok, vyzval spojencov, aby Ukrajine poslali dostatok vojenského vybavenia, ktoré by zmenilo priebeh vojny, keďže ruské jednotky postupujú pozdĺž frontovej línie na východe Ukrajiny.

"Výmenou za vojenské jednotky a zbrane Rusko poskytuje KĽDR podporu pre jej raketový a jadrový program," povedal po stretnutí so šéfmi diplomacií štátov NATO. "Tieto udalosti môžu destabilizovať Kórejský polostrov a ohroziť Spojené štáty," dodal Rutte.

Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že KĽDR vyslala do Ruska približne 10.000 svojich vojakov, pričom niektorí z nich sa už údajne zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda v auguste nečakane vtrhla.

Rutte poznamenal, že spojenectvo medzi Moskvou a Pchjongjangom predstavuje pre USA riziko pred návratom Donalda Trumpa do prezidentského kresla. Spojenci sa usilujú presvedčiť Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval podporu USA pre Ukrajinu, aby po nástupe do funkcie pokračoval v tejto pomoci, píše AFP.

"Narastajúce spojenectvo Ruska, Číny, Severnej Kórey a Iránu poukazuje na globálny charakter hrozieb, ktorým sme vystavení, vrátane eskalujúceho nebezpečenstva prebiehajúcej vojny na Ukrajine," povedal šéf NATO. (TASR)

Šéf slovenskej diplomacie Blanár v NATO prisľúbil pokračovanie humanitárnej pomoci pre Ukrajinu.

Dôležitá časť rokovaní ministrov bola podľa neho venovaná vzťahom NATO s Ukrajinou. Do bruselskej centrály Severoatlantickej aliancie zavítal aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha, ktorý opísal zložitú situáciu na Ukrajine z pohľadu zásobovania a výpadkov energetickej infraštruktúry pred nadchádzajúcou zimou.

"Je tam obrovský problém s elektrinou, denne sú výpadky aj 12 až 16 hodín. Prezentoval som vo svojom vystúpení, že Slovensko pomáha na komerčnej báze Ukrajine s dodávkami elektrickej energie a budeme v tom pokračovať," povedal Blanár. Spresnil, že to vyplýva aj z doterajších spoločných stretnutí slovenskej a ukrajinskej vlády.

Pripomenul, že Sybiha hovoril aj o zložitej situácii na bojisku, a preto Kyjev od spojencov žiada ďalšiu vojenskú pomoc, najmä v oblasti protivzdušnej obrany.

Blanár zopakoval, že Slovensko už nemá čo dodávať zo skladov vlastných ozbrojených síl, a že v tejto chvíli nemá chránený svoj vzdušný priestor. Aj preto vyzval Alianciu na dodržiavanie záväzkov a pokračovanie v zaisťovaní rotačného systému protivzdušnej obrany pre krajiny východného krídla NATO, čiže aj Slovenska. "To je pre nás jedna z priorít. My sami potrebujeme ochrániť našu kritickú infraštruktúru," dodal.

Zdôraznil, že Slovensko do konca roka dokončí 14. humanitárny balík pre Ukrajinu, ktorý obsahuje aj elektrické generátory, a chce naďalej pomáhať dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky. To sa týka najmä oblasti odmínovania, strojov na pozemné stavebné práce či detektorov na chemické látky. (TASR)

Starosta mesta Dniprorudne zajatý ruskými silami zomrel po mučení, tvrdí Ukrajina.

Ukrajinský gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov oznámil, že Rusko vrátilo telo starostu Jevhenija Matvejeva, ktorého ruské sily zajali na začiatku invázie vo februári 2022. Starosta mesta Dniprorudne údajne zahynul v ruskom zajatí.

"Okupanti ho dva roky a osem mesiacov držali v zajatí a umučili ho. Počas poslednej výmeny bolo jeho telo vrátené na Ukrajinu," povedal Fedorov. Rusko sa bezprostredne nevyjadrilo k tvrdeniam Fedorova.

Ruské sily v septembri 2022 vyhlásili, že anektovali Záporožskú oblasť, v ktorej na rieke Dneper leží aj mesto Dniprorudne. Pred vojnou v tomto meste žilo 17 736 ľudí.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Today, Russian war criminals abducted another democratically elected Ukrainian mayor, head of Dniprorudne Yevhen Matveyev. Getting zero local support, invaders turn to terror. I call on all states & international organizations to stop Russian terror against Ukraine and democracy. https://t.co/jEPTBTLikY

13.3.2022 o 10:50 · archivované: 13.3.2022 o 13:05

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Záporožský gubernátor označil Matvejeva za skutočného patriota. "Počas okupácie neopustil mesto alebo ľudí a urobil všetko preto, aby zaistil prežitie komunity," uviedol Fedorov na sociálnych sieťach.

Ruské sily v marci 2022 nakrátko zajali aj Fedorova v čase, keď bol starostom Melitopola na juhu Ukrajiny. Vtedajší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na medzinárodnú reakciu na zmiznutie starostu. Na Matvejevove prepustenie vyzval aj vtedajší predseda Európskej rady Charles Michel. Fedorova oslobodili výmenou za deväť zajatých ruských vojakov.

Kyjev v marci 2022 varoval pred zmiznutím 14 miestnych predstaviteľov z oblastí obsadenými ruskými silami. (TASR)

Rusko odsúdilo muža na Kryme na 15 rokov väzenia za vlastizradu z dôvodu údajnej špionáže pre Ukrajinu.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine udelilo prísne tresty pre osoby obvinené zo špionáže pre Kyjev. Takéto prípady sú časté najmä na Kryme, ktorý Moskva zabrala Ukrajine v roku 2014.

Nemenovaný 45-ročný muž minulý rok v septembri zasielal ukrajinskej rozviedke polohy ruských jednotiek protivzdušnej obrany v prístavnom meste Kerč na Kryme, uviedla prokuratúra pod vedením Moskvy.

"Súd zistil, že muž ponúkol spoluprácu predstaviteľom ukrajinskej bezpečnostnej služby," informovala kancelária prokurátora na sieti Telegram, kde oznámila aj výšku jeho trestu.

Aj tento prípad, podobne ako mnoho ďalších v Rusku, bol pojednávaný za zatvorenými dverami. (TASR)

Čína sleduje dopady západných sankcií uvalených na Rusko, aby sa pripravila na možnú inváziu na Taiwan, píše denník WSJ.  (ČTK)

Za sto incidentmi, ktoré sa tento rok stali v Európe, je Rusko, vyhlásil šéf českej diplomacie Lipavský.

Podľa neho je potrebné vyslať Rusku signál, že to Európa nebude tolerovať.

"Tento rok sa v Európe stalo 500 podozrivých incidentov. Až sto z nich možno pripísať ruským hybridným útokom, špionáži či vplyvovým operáciám. Musíme Moskve vyslať dôrazný signál, že to tolerovať nebudeme," povedal Lipavský.

Ministri sa v Bruseli stretli už v utorok. Lipavský ešte pred odletom uviedol, že medzi témami dvojdňového rokovania bude aj prístup Aliancie k Rusku, opatrenia proti hybridným hrozbám či čínska ekonomická podpora ruskej agresie na Ukrajine. NATO musí svoj vzťah k Rusku podľa neho zásadne prehodnotiť.

"Musíme začať zadržiavať ruský vplyv vojensky, diplomaticky, ekonomicky. Rovnako je potrebné pracovať na oslabovaní Ruska v medzinárodných inštitúciách," zdôraznil v utorok Lipavský.

Na rokovanie v Bruseli vo štvrtok nadviaže zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte, kde budú hovoriť aj o dôsledkoch ruskej agresie na Ukrajine. Na rokovaní by mal byť prítomný aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Lipavský neočakáva, že by v jeho prejave zaznelo niečo konštruktívne.

"Môžeme očakávať to isté ako vlani – to znamená znôšky nezmyslov a obvinení. V stručnosti tomu hovoríme rozprávky. Bude asi opäť klamať a na jeho vystúpení neplánujem byť prítomný," avizoval český minister. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval na  posilnenie oblastí na východe Ukrajiny na tisíc kilometrov dlhej frontovej línii.

V posledných mesiacoch tam postupujú ruské sily. 

Zelenskyj na posilnenie vyzval po tom, čo ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho sily obsadili ďalšie dve dediny pozdĺž frontu, jednu v Doneckej oblasti.

"Smery na Doneck si vyžadujú výrazné posilnenie. Ide najmä o dodávky zbraní od našich partnerov," povedal ukrajinský prezident vo videu zverejnenom po jeho diskusii s veliteľom ozbrojených síl Oleksandrom Syrským.

"Čím väčšia je palebná sila a technologické možnosti našej armády, tým viac môžeme zničiť útočný potenciál Ruska a chrániť životy našich vojakov," dodal. Kľúčom je podľa neho posilnenie ukrajinských spôsobilostí dlhého doletu, a to čiastočne zvýšením domácej produkcie zbraní.

Ruské sily podľa vyhlásenia ministerstva obrany obsadili obce Novodarivka a Romanivka. Druhá spomínaná obec sa nachádza neďaleko mesta Kurachovo v Doneckej oblasti. Ukrajina informovala, že ruské sily podnikli 38 útokov neďaleko Kurachova, avšak nezmienila obsadenie Romanivky. Spomenula len, že Novodarivka je jedna z oblastí, na ktoré útočí ruská armáda.

Zelenskyj v príspevku na sieti Telegram citoval Syrského, podľa ktorého sú podmienky v okolí Kurachova a Pokrovska, strategického mesta, ku ktorému ruské sily v posledných mesiacoch postupujú, zložité. Spomenul však "celkom dobré" výsledky pri obrane Záporožskej oblasti, píše Reuters.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

The day began with a briefing from the Commander-in-Chief on the current situation and challenges. The Donetsk directions require significant reinforcement, particularly through weapons from our partners. More firepower and technology mean better protection for our warriors and… https://t.co/RhbTvmVsxq https://t.co/dMvAeRCQBd

Length: (00:00)

3.12.2024 o 21:31 · archivované: 4.12.2024 o 9:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Medzi spojencami NATO panuje jasná zhoda, že pomôcť Ukrajine s ochranou infraštruktúry musí byť prioritou.

Povedal to generálny tajomník NATO Mark Rutte. 

Rutte už skôr zdôraznil, že Ukrajina potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu na ochranu energetickej infraštruktúry, aby Rusko nemohlo zneužívať zimu ako zbraň.

Aliancia sa podľa neho chce zamerať na tri kľúčové okruhy. Po prvé je to pomoc práve so zabezpečením dodávok elektriny a s udržaním energetickej infraštruktúry v najlepšom možnom stave. Za ďalšie dva body označil šéf NATO posilnenie protivzdušnej obrany a zabezpečenie toho, aby sa vojenská pomoc na Ukrajinu skutočne dostala.

"Treba toho urobiť veľa," povedal Rutte s tým, že keď sa Ukrajina raz rozhodne s Ruskom vyjednávať, bude dôležité, aby sa mohla opierať o vlastnú silu. (ČTK)

Bývalý americký konzervatívny moderátor Tucker Carlson urobil v Moskve rozhovor s ruským ministrom Lavrovom.

Carlson bol v Moskve aj vo februári a urobil takmer dvojhodinový rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Išlo o prvý rozhovor šéfa Kremľa s novinárom z USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Bývalý moderátor spravodajskej stanice Fox News v trojminútovom videu zverejnenom na sociálnych sieťach a jeho internetovej stránke povedal, že sa vrátil do Ruska, aby objasnil zvýšené napätie medzi Washingtonom a Moskvou a aby ozrejmil "ruský pohľad" na prebiehajúcu vojnu s Ukrajinou.

"Práve sme skončili tento rozhovor. Je to absolútne fascinujúce. Príde už čoskoro. Dúfame, že si ho pozriete," povedal Carlson, ale neoznámil presný dátum zverejnenia rozhovoru.

Carslon tiež obvinil administratívu dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena, že mu zabránila v rozhovore s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským. Kritizoval tiež postup Bidenovej vlády vo vojne na Ukrajine a tvrdil, že americká administratíva "posunula USA ešte bližšie k jadrovému konfliktu s Ruskom", čím zopakoval tvrdenia Kremľa, píše portál Politico. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 747 370 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 670 vojakov, sedem tankov, 31 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 26 delostreleckých systémov a 80 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 493 tankov, 19 450 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 746 vozidiel a autocisterien, 21 002 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 020 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 946 dronov, 2 855 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 628 kusov špeciálnej techniky.