Ukrajina Rusko Online: Ukrajina uskutočnila test nových rakiet domácej výroby

Dánska pivovarnícka firma Carlsberg Group oznámila predaj svojich akcií v ruskej pivovarníckej spoločnosti Baltika.

Spoločnosť Baltika Breweries na základe dohody prevezmú dvaja jej vedúci predstavitelia. Jeden sa stane generálnym riaditeľom a druhý bude jeho zástupcom. Ich mená nezverejnili.

Akcie Carlsbergu si pripísali 3,9 percenta po tom, ako vodca Kremľa Vladimir Putin podpísal dekrét o zrušení vládnej kontroly nad podnikaním tejto pivovarníckej spoločnosti v Rusku. (SITA)

Ukrajinský ombudsman poprel tvrdenie Moskvy, že Kyjev nechce prevziať 630 ukrajinských vojnových zajatcov.

Ruská ombudsmanka Moskaľkovová zverejnila zoznam 630 zajatcov, ktorých podľa nej Ukrajina nechce.

Podľa Lubinca ide o ďalšiu manipuláciu zo strany Ruska. Ukrajina je pripravená priviesť domov všetkých svojich občanov, ktorých Rusko nezákonne zadržiava, vyhlásil.

Lubinec dodal, že Kyjev vyjadril pripravenosť na vytvorenie zmiešanej zdravotníckej komisie s cieľom repatriovať vážne zranených a chorých zajatcov. „Strana, ktorá nemá záujem o obnovenie výmeny zajatcov, naďalej ignoruje návrh (Ukrajiny) na vytvorenie takejto komisie,“ poznamenal. (SITA)

Ukrajina žiada krajiny NATO o najmenej 20 ďalších systémov protivzdušnej obrany, aby zabránila útokom na energetický systém.

"Uvedomujeme si, že Rusi sa nás snažia pripraviť o výrobu energie, preto potrebujeme aj väčšiu podporu," povedal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha pred stretnutím s ministrami zahraničných vecí členských krajín Aliancie v Bruseli.

Spojenci už od začiatku vojny dodávajú Ukrajine zbrane vrátane systémov protivzdušnej obrany. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková minulý týždeň uviedla, že Nemecko dodá Kyjevu dva systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.

USA v polovici novembra umožnili ukrajinskej armáde útočiť na ciele v Rusku americkými raketami ATACMS. USA v pondelok tiež oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 725 miliónov dolárov (690 miliónov eur). (TASR)

Ukrajina uskutočnila test nových rakiet domácej výroby, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Ukrajinský líder v príspevku na sieti Telegram napísal, že armáda ho informovala o teste rakiet. "Môžeme sa poďakovať našim ukrajinským vývojárom rakiet. Urýchľujeme výrobu," dodal, žiadne podrobnosti o nových raketách však neuviedol.

V príspevku tiež napísal, že sa stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom a veliteľom vzdušných síl Anatolijom Kryvonožkom a diskutovali o ochrane energetických zariadení a obnovovacích prácach.

Zelenskyj v auguste povedal, že Ukrajina uskutočnila prvý test balistickej rakety domácej výroby. Ani v tom čase nechcel oznámiť ďalšie podrobnosti. (TASR)

Do programu deportácie detí z Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny bol zapojený aj ruský prezidentský špeciál. (TASR)

Maďarsko a Rusko už našli riešenia troch zo štyroch problémov vyplývajúcich zo sankcií USA voči ruskej banke Gazprombank.

Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó na vypočutí v hospodárskom výbore maďarského parlamentu.

Rozhodnutie Washingtonu o zaradení banky na sankčný zoznam vážne zasiahlo Maďarsko v štyroch oblastiach platieb, ktoré sa donedávna uskutočňovali cez túto spoločnosť, povedal minister.

Konkrétne sú podľa neho ovplyvnené dodávky ruského paliva pre jadrovú elektráreň Paks, poplatky za tranzit plynu cez územie oboch susedných krajín, ako aj za nákup plynu na základe zmlúv s ruskom plynárenskou spoločnosťou Gazprom, priblížil minister.

Szijjártó ďalej uviedol, že o problematike rokoval v pondelok (2. 12.) v Moskve s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom a zástupcami veľkých ruských energetických spoločností.

"Našli sme riešenia troch otázok zo štyroch. V jednom prípade už máme právny základ pre dve konkurenčné právne konštrukcie, z ktorých vyberieme tú najlepšiu," povedal minister.

Washington koncom novembra uvalil na Gazprombank nové sankcie, ktoré bránia štátom kontrolovanej banke, aby realizovala akékoľvek nové transakcie súvisiace s energetikou, ktoré sa dotýkajú amerického finančného systému.

USA sa zamerali aj na približne 50 ďalších ruských bánk a na ruský platobný systém SPFS. Sankcie stanovujú obdobie ukončenia transakcií zahŕňajúcich Gazprombank do 20. decembra a transakcií súvisiacich s projektom ropy a zemného plynu Sachalin 2 na ruskom Ďalekom východe do 28. júna 2025. (TASR)

Ukrajinský parlament schválil kandidatúru šéfa predstavenstva spoločnosti Naftohaz na post podpredsedu vlády.

Olexij Černyšov by ako podpredseda vlády mal viesť novovzniknuté ministerstvo pre jednotu Ukrajincov.

Návrh na vznik nového ministerstva zaznel v príhovore ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, keď pred časom prezentoval svoj Plán stability pre Ukrajinu.

Podľa Zelenského "Ukrajina potrebuje inštitucionálne posilnenie politiky vo vzťahu k Ukrajincom v zahraničí - ľuďom zo všetkých migračných vĺn."

Úlohou nového ministerstva bude aj pomôcť v boji proti ruským naratívom, chrániť záujmy Ukrajincov a podporovať ich návrat do vlasti. Podľa Zelenského predstáv sa nový rezort bude zaoberať záležitosťami globálnej mnohomiliónovej ukrajinskej komunity "účelovo, nie popri inej agende".

Okrem toho v októbri tohto roku parlamentný výbor pre humanitárnu politiku na čele s Mykytom Poturajevom odporučil na prijatie návrhu zákona o vytvorení nového ministerstva pre demografiu a diaspóry na Ukrajine. Poslanci navrhli, aby vznikla aj ďalšia štátna inštitúcia - Fond obnovy demografického potenciálu. (TASR)

Prvé stíhacie lietadlo typu F-35A Hussar vyrobené v USA pre Poľsko úspešne absolvovalo svoj prvý skúšobný let.

Podľa webovej stránky The Aviationist stíhačka v pondelok úspešne vzlietla zo základne Fort Worth v Texase, nachádzajúcej sa v blízkosti závodu spoločnosti Lockheed Martin, výrobcu lietadla. Počas letu, ktorý trval približne hodinu, sprevádzalo F-35A Hussar lietadlo z Národnej gardy štátu Alabama.

Stíhacie lietadlo F-35A s označením Hussar bolo oficiálne predstavené a odovzdané Poľsku počas slávnostného ceremoniálu na Fort Worth v auguste tohto roka. Spoločnosť Lockheed Martin uviedla, že poľskí piloti budú môcť začať výcvik na týchto lietadlách na leteckej základni Ebbing v Arkansase od decembra. Doplnila, že do konca roka Poľsku dodá ešte jednu stíhačku Hussar a ďalších šesť plánuje dodať v roku 2025.

Po uplynutí doby nasadenia na základni Ebbing by mali prvé lietadlá doraziť do Poľska v roku 2026. Spočiatku budú nasadené na vojenskej leteckej základni Lask v strednom Poľsku a následne budú premiestnené na základňu Swidwin v západnej časti krajiny.

V roku 2020 Poľsko podpísalo dohodu o nákupe 32 stíhačiek piatej generácie F-35A, ktorá zahŕňa aj výcvikový program a náhradné motory, v celkovej hodnote 4,4 miliardy eur.

Poľsko by malo obdržať A-verziu tohto typu lietadla, ktorá sa na rozdiel od verzií B a C vyznačuje väčším doletom a väčšou nosnosťou zbraní, nie je však schopná krátkeho vzletu ani vertikálneho pristátia.

Stíhačky Hussar sa vyznačujú najnovšími technologickými vymoženosťami a budú vybavené novým procesorom, modernejším displejom v pilotnej kabíne a väčšou pamäťou počítača, dodáva PAP. (TASR)

Potenciálny vstup Ukrajiny do NATO je v rozpore s "našou myšlienkou nedeliteľnej bezpečnosti", upozornil Kremeľ.

Rozhodnutie o členstve Kyjeva v NATO by podľa Peskova nevyriešilo "hlavnú príčinu" konfliktu na Ukrajine.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha minulý týždeň v liste požiadal náprotivkov z NATO, aby na najbližšom zasadnutí podporili rozhodnutie pozvať Ukrajinu do Aliancie.

Takáto pozvánka by totiž podľa neho zbavila Rusko jedného z hlavných argumentov pre vedenie vojny, a to zabrániť Ukrajine vstúpiť do NATO.

Podľa diplomatov, ktorých citovala agentúra Reuters, však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že medzi 32 členskými štátmi je zhoda na prijatí takéhoto rozhodnutia počas stretnutia v Bruseli, ktoré sa koná od utorka do stredy.

"Dosiahnutie konsenzu potrvá týždne a mesiace. Nevidím, že by sa to stalo zajtra, bol by som veľmi prekvapený," uviedol pred ministerským zasadnutím vysokopostavený predstaviteľ NATO.

Iný americký činiteľ tvrdí, že rokovania sa sústredia na zvýšenie podpory pre Ukrajinu, aby mala v budúcom roku čo najsilnejšiu pozíciu "pri prípadných rokovaniach" s Ruskom. "Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je zvýšiť objem peňazí, munície a mobilizácie," dodal.

Ukrajina trvá na tom, že členstvo v NATO je jediným spôsobom, ako zabrániť ďalšej agresii Ruska. Súhlasí však s tým, že do Aliancie nevstúpi, kým sa neskončí vojna s Ruskom. Bezodkladná pozvánka je prvým z piatich bodov tzv. víťazného plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hoci všetky členské štáty NATO na júlovom summite vo Washingtone potvrdili, že Ukrajina je na "nezvratnej ceste" k členstvu, USA, Nemecko i ďalšie krajiny vrátane Slovenska odmietajú pozvať Kyjev z obavy pred eskaláciou konfliktu.

Zelenskyj minulý týždeň v rozhovore so stanicou Sky News naznačil, že je ochotný ukončiť vojnu s Ruskom, ak NATO poskytne ochranu ukrajinskému územiu, ktoré v súčasnosti ovláda Kyjev. (TASR)

Kremeľ tvrdí, že nový americký balík pomoci pre Ukrajinu nezmení priebeh vojny.

"Súčasná (americká) administratíva presadzuje svoj cieľ, jej konzistentnou líniou je zabrániť spomaleniu tejto vojny," povedal Peskov. "(Bidenova) administratíva robí všetko preto, aby ešte viac priliala olej do ohňa. Tento a ďalšie balíky nemôžu zmeniť priebeh udalostí, nemôžu ovplyvniť dynamiku na frontoch," dodal hovorca Kremľa. (TASR)

Ukrajina odrazila ruské sily pokúšajúce sa vytvoriť si predmostie na západnom brehu rieky Oskil v Charkovskej oblasti.

Vďaka početnej prevahe sa ruským silám podarilo prekročiť rieku Oskil a pokúsiť sa vytvoriť predmostie na druhej strane, uviedol ukrajinský generálny štáb.

„Ukrajinskí obrancovia podporovaní delostrelectvom a dronmi však ruské sily z predmostia vytlačili," uviedol Kyjev bez spresnenia dátumu bojov, ktoré sa odohrali pri obci Novomlynsk zhruba 20 kilometrov severne od Kupjanska.

Kyjev uviedol, že západný breh rieky Oskil je pod kontrolou Ukrajiny, pričom generálny štáb zverejnil zábery ukrajinských vojakov vztyčujúcich štátnu vlajku v obci Novomlynsk. (SITA)

Členské štáty NATO by mali zvýšiť podporu Ukrajine, aby posilnili jej pozíciu pre prípadné mierové rokovania s Moskvou.

V sídle NATO sa dnes popoludní začína dvojdňové zasadnutie ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie.

„Všetci budeme musieť urobiť viac. Čím silnejšia bude teraz naša vojenská podpora Ukrajine, tým silnejšia bude naša pozícia za rokovacím stolom,“ povedal nový šéf NATO Mark Rutte novinárom.

„Putin nemá záujem o mier. Tlačí sa ďalej na Ukrajinu, snaží sa zabrať ďalšie územia, pretože si myslí, že môže zlomiť odhodlanie Ukrajiny a naše. Ale mýli sa,“ dodal Rutte. Uviedol, že Ukrajina čelí veľmi ťažkej zime a potrebuje najmä protivzdušnú obranu, ale aj inú vojenskú pomoc.

Okrem Ukrajiny, ktorá už takmer tri roky čelí ruskej agresii, sa dnešné zasadnutie zameria aj na vývoj na Blízkom východe, pričom na zasadnutí v Bruseli sa zúčastní aj jordánsky kráľ Abdulláh II. Stretnutie šéfov diplomatických rezortov aliancie je posledným takýmto podujatím pre ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena. Novozvolený prezident Donald Trump, ktorý sa ujme funkcie v januári, si za šéfa diplomacie vybral súčasného floridského senátora Marka Rubia.

Na ministerskom zasadnutí NATO sa zúčastní aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Medzi spojencami v NATO v posledných týždňoch vládla neistota, pokiaľ ide o ďalšiu pomoc USA tejto vojnou zmietanej krajine. (ČTK)

Systémy protivzdušnej obrany zostrelili v noci nad Ukrajinou 22 z 28 bezpilotných lietadiel vypustených Ruskom.

Dva drony opustili vzdušný priestor kontrolovaný Ukrajinou smerom na Bielorusko a dočasne okupované územia, jeden sa stratil z radarov, oznámilo ukrajinské letectvo prostredníctvom platformy Telegram.

Drony boli zostrelené nad Kyjevskou, Černihivskou, Vinnyckou, Chmeľnyckou, Žytomyrskou, Sumskou, Odeskou, Mykolajivskou a Dnepropetrovskou oblasťou.

Úlomky zostrelených dronov poškodili v jednej z osád v Kyjevskej oblasti štyri súkromné domy, dve autá a garáž.

Niektoré drony zasiahli kritickú infraštruktúru v Ternopiľskej a Rivnenskej oblasti ležiacich na západe Ukrajiny. Časť Ternopiľa tak zostala bez dodávok elektrickej energie.

Rusko podniklo dronový útok na Ternopiľ aj v pondelok ráno, v dôsledku čoho zahynul jeden človek a niekoľko osôb utrpelo zranenia. (TASR)

Nórsko pošle stíhačky a protivzdušnú obranu na poľské letisko pri Ukrajine, oznámil nórsky minister obrany.

Na tento účel v najbližších dňoch vyšle 100 vojakov, systémy protivzdušnej obrany i stíhačky F-35. Nórska misia potrvá do apríla budúceho roka, oznámil v pondelok nórsky minister obrany Bjørn Arild Gram.

Letisko Rzeszów na juhovýchode Poľska je kľúčové pre prepravu vojenského tovaru a podľa ministra aj pre zdravotnícku evakuáciu, za ktorú je zodpovedné Nórsko.

Poľsku poskytujú vzdušnú ochranu aj ďalší spojenci z NATO. Nemecko minulý týždeň oznámilo, že do oblasti mesta Rzeszów plánuje opäť dočasne presunúť svoj systém protivzdušnej obrany Patriot. Patrioty aj vojakov tam majú rozmiestnené aj Spojené štáty.

"Od decembra sa bezpečnosť našich hraníc ešte viac posilní. Štyri nórske stíhačky F-35 a ich systémy protivzdušnej obrany budú chrániť náš priestor a východné krídlo NATO. Veľká vďaka našim spojencom z Nórska!" uviedol poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Poľsko je podľa agentúry DPA významným politickým a vojenským spojencom Ukrajiny, ktorá sa už viac než 1000 dní bráni ruskej vojenskej invázii.

"Ukrajina naďalej potrebuje kritickú vojenskú podporu, pričom Poľsko je najkritickejším logistickým centrom... Nórsko tak prispieva k tomu, aby sa pomoc pre Ukrajinu dostala na miesto určenia," poznamenal nórsky minister. (TASR)

Švajčiarski poslanci obmedzili prístup odídencov z Ukrajiny k dočasnej ochrane, ktorá im bola udelená po ruskej invázii.

Návrh, ktorý predložila krajne pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), obmedzí prístup k dočasnej ochrane tým, ktorí utekajú z oblastí Ukrajiny okupovaných Ruskom alebo priamo postihnutých konfliktom.

Druhý návrh, ktorý prešiel, medzitým úradom umožní ľahšie zakročiť proti zneužívaniu systému.

Poslanec SVP Pascal Schmid v rozprave trval na tom, že navrhovaná zmena v legislatíve je potrebná. Argumentoval, že "vo veľkých častiach Ukrajiny sa nebojuje" a vo Švajčiarsku bol osobitný štatút ochrany udelený aj mnohým ľuďom, ktorí to nepotrebovali.

Pripomenul, že švajčiarske obyvateľstvo od začiatku vojny prijímalo utekajúcich Ukrajincov "s veľkou solidaritou". "Táto solidarita však dosiahne svoje medze, keď sa záťaž stane príliš veľkou a keď sa zvýši zneužívanie," dodal.

Švajčiarsky minister spravodlivosti Beat Jans počas zasadnutia parlamentu trval na tom, že "na Ukrajine nie sú žiadne bezpečné oblasti". "Dokonca aj ďaleko od frontu sa stále vyskytujú útoky ruskej armády s bombami, raketami a bezpilotnými lietadlami," povedal. Varoval, že predložené návrhy "v konečnom dôsledku len pomáhajú Rusku... Podkopávajú európsku solidaritu, a tak hrá do karát Rusku."

Švajčiarska vláda, ktorá sa postavila proti obom návrhom, zaviedla takzvaný ochranný štatút S krátko po invázii ruskej armády na Ukrajinu z februára 2022.

Tento štatút, podobný tomu, ktorý ponúkajú susedné krajiny Európskej únie, poskytuje dočasnú ochranu osobám, čo to potrebujú, kým trvá vážne všeobecné nebezpečenstvo.

Podľa Bernu malo ku koncu augusta vo Švajčiarsku štatút ochrany S približne 66.000 Ukrajincov.

Vláda uviedla, že tento štatút nezruší, kým na Ukrajine nebude trvalá stabilita. Očakáva sa, že zostane platiť minimálne do marca 2026. Poslanecký návrh odhlasovaný do pondelka nezruší samotný štatút, ale zavedie výrazné obmedzenia. (TASR)

Šéfovia diplomacií NATO budú v Bruseli diskutovať o Ukrajine a Rusku. Zúčastní sa aj šéf ukrajinskej diplomacie.

Sybiha bude svojich náprotivkov informovať o súčasnej situácii na fronte.

Sybiha už minulý týždeň v liste požiadal ministrov z NATO, aby na zasadnutí podporili rozhodnutie pozvať Ukrajinu do Aliancie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zase naznačil, že je ochotný ukončiť vojnu s Ruskom, ak NATO poskytne ochranu ukrajinskému územiu, ktoré v súčasnosti ovláda Kyjev.

"Ak chceme zastaviť horúcu fázu vojny, musíme vziať pod ochranný dáždnik NATO územie Ukrajiny, ktoré máme pod kontrolou", uviedol Zelenskyj v rozhovore pre stanicu Sky News.

Hoci všetky členské štáty Aliancie na júlovom summite vo Washingtone potvrdili, že Ukrajina je na "nezvratnej ceste" k členstvu, USA, Nemecko i ďalšie krajiny vrátane Slovenska odmietajú pozvať Kyjev z obavy pred eskaláciou konfliktu.

Ďalšou témou ministerského zasadnutia bude nedávny ruský útok experimentálnou hypersonickou strelou Orešnik (Lieska) na východoukrajinské mesto Dnipro. Posudzovať budú aj potreby Ukrajiny v oblasti protivzdušnej obrany.

Ruská armáda tvrdí, že nová raketa stredného doletu dokáže zasiahnuť ciele po celej Európe a nedokážu ju zastaviť ani moderné systémy protivzdušnej obrany.

V rámci programu bruselského stretnutia sa podľa DPA očakáva aj diskusia o ruských hybridných útokoch či sabotážach proti členom NATO, doplnila DPA. (TASR)

Rusko prišlo vo vojne na Ukrajine už takmer o 746-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 780 vojakov. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 486 tankov, 19 419 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 976 delostreleckých systémov.

Severokórejskí vojaci bojujúci proti Ukrajincom sú legitímnym cieľom, vraví hovorca amerického rezortu diplomacie.

Matthew Miller tak reagoval na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v rozhovore pre japonskú tlačovú agentúru Kjódo uviedol, že po strete s ukrajinskou armádou zahynuli prví severokórejskí vojaci.

"Veľmi jasne sme povedali, že každý severokórejský vojak, ktorý bol nasadený na bojisku, je prirodzene legitímnym cieľom," vyhlásil Miller.

Hovorca ozrejmil, že Spojené štáty nemajú informácie o počte zranených alebo zabitých severokórejských vojakov v bojoch proti ukrajinským silám. Zopakoval, že podľa informácií USA na západnej línii ruského frontu v Kurskej oblasti je okolo 11-tisíc severokórejských vojakov.

Na tlačovej konferencii sa Miller vyjadril aj k úlohe Číny v konflikte na Ukrajine. "Jasne sme im dali najavo, že kroky, ktoré Rusko podniklo v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, ale aj v súvislosti s posilňovaním svojho bezpečnostného partnerstva so Severnou Kóreou, sú pre región destabilizujúce a mali by Čínu znepokojovať," uviedol a vyzval Peking, aby urobil viac a vyjadril svoje znepokojenie. (TASR)

Rusko v noci opäť udrelo na západoukrajinský Ternopiľ. Po dronovom útoku zostalo mesto bez elektrickej energie.

"Energetici a záchranári odstraňujú následky útoku. Urobte si zásoby vody, nabite si telefóny," napísal starosta mesta Serhij Nadal na sociálnej sieti Telegram. Po útokoch Moskvy ostala bez elektriny väčšina Ternopiľskej oblasti aj pred týždňom.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

#Тернопіль: вночі, 3 грудня, російські окупанти завдали чергового удару БПЛА по місту, у результаті чого на території одного з підприємств виникла пожежа

Завдяки оперативним та злагодженим діям надзвичайників, займання ліквідували.
За попередньою інформацією, постраждалих немає. https://t.co/PvS85s30Dm

Length: (00:00)

3.12.2024 o 7:54 · archivované: 3.12.2024 o 7:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Úplný rozsah útoku nebol bezprostredne známy. Letecký poplach nad celou oblasťou trval približne dve a pol hodiny, pričom sa začal v pondelok krátko pred polnocou.

Rusko podniklo dronový útok na Ternopiľ aj v pondelok ráno, v dôsledku čoho zahynul jeden človek a niekoľko osôb utrpelo zranenia.

Mesto Ternopiľ je administratívnym centrom Ternopiľskej oblasti. Leží približne 220 kilometrov východne od ukrajinsko-poľskej štátnej hranice. Oblasť mala pred začiatkom ruskej vojenskej invázie vo februári 2022 viac než jeden milión obyvateľov, mnoho z nich však v dôsledku vojny ušlo na Západ. (TASR)

USA oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 725 miliónov dolárov.

Pomoc bude okrem iného zahŕňať rakety Stinger, muníciu pre vysoko mobilné delostrelecké raketové systémy (HIMARS), drony a protipechotné míny, spresnil vo vyhlásení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Spojené štáty a viac ako 50 krajín sú jednotné, aby zabezpečili, že Ukrajina bude mať k dispozícii prostriedky, ktoré potrebuje na obranu proti ruskej agresii," uviedol šéf americkej diplomacie.

Reuters už minulý týždeň informoval, že Bidenova administratíva plánuje poskytnúť toto vybavenie, z ktorého veľkú časť tvoria protitankové zbrane na odrazenie útočiacich ruských jednotiek.

Agentúra vo svojej správe poukázala na nezvyčajne vysokú finančnú hodnotu avizovaného balíka. Pripomenula, že objemy doterajších prezidentských balíkov pomoci - Presidential Drawdown Authority (PDA) - sa zvyčajne pohybovali v rozmedzí od 125 miliónov do 250 miliónov dolárov.

Biden má podľa odhadov v rámci PDA k dispozícii celkovo štyri až päť miliárd dolárov, ktoré mu schválil Kongres a ktoré by podľa predpokladov mal využiť, kým ho v Bielom dome 20. januára 2025 vystrieda republikánsky zvolený prezident Donald Trump. (TASR)