Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci sú v Kurachove pod obrovským tlakom, Rusi zrejme získali už veľkú časť mesta

USA oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 725 miliónov dolárov.

Pomoc bude okrem iného zahŕňať rakety Stinger, muníciu pre vysoko mobilné delostrelecké raketové systémy (HIMARS), drony a protipechotné míny, spresnil vo vyhlásení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Spojené štáty a viac ako 50 krajín sú jednotné, aby zabezpečili, že Ukrajina bude mať k dispozícii prostriedky, ktoré potrebuje na obranu proti ruskej agresii," uviedol šéf americkej diplomacie.

Reuters už minulý týždeň informoval, že Bidenova administratíva plánuje poskytnúť toto vybavenie, z ktorého veľkú časť tvoria protitankové zbrane na odrazenie útočiacich ruských jednotiek.

Agentúra vo svojej správe poukázala na nezvyčajne vysokú finančnú hodnotu avizovaného balíka. Pripomenula, že objemy doterajších prezidentských balíkov pomoci - Presidential Drawdown Authority (PDA) - sa zvyčajne pohybovali v rozmedzí od 125 miliónov do 250 miliónov dolárov.

Biden má podľa odhadov v rámci PDA k dispozícii celkovo štyri až päť miliárd dolárov, ktoré mu schválil Kongres a ktoré by podľa predpokladov mal využiť, kým ho v Bielom dome 20. januára 2025 vystrieda republikánsky zvolený prezident Donald Trump. (TASR)

Vláda USA pripravila pre Ukrajinu nový balík vojenskej pomoci v hodnote 725 miliónov dolárov.

Podľa informácií agentúry AP majú byť súčasťou aj systémy na ničenie dronov a munícia do raketometov HIMARS. (ČTK)

Rusko vycvičilo 300-tisíc zmluvných vojakov ako zálohy pre práve bojujúce pluky, uviedol ruský predstaviteľ.

Inštruktori „...vycvičili viac ako 300-tisíc vojakov," uviedol Ivan Buvalcev, šéf výcvikového oddelenia ruských ozbrojených síl, pre ruský propagandistický portál Krasnaja zvezda, ktorý cituje web Kyiv Independent.

Vyjadril sa takto v čase, keď ruský postup na východe Ukrajiny naberá na tempe napriek údajným rekordným stratám. Len v novembri bolo zranených, zabitých alebo zajatých 45 720 ruských vojakov. (SITA)

Rusko chce napriek novým sankciám zachovať dodávky energie ropy, zemného plynu a jadrového paliva Maďarsku.

Podľa agentúry MTI to vyhlásil v Moskve maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po schôdzke s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom zodpovedným za energetické záležitosti.

Szijjártó dodal, že ak je tento zámer spoločný, tak sa určite nájde aj riešenie.

Šéf maďarskej diplomacie po konzultácii s Novakom a šéfmi viacerých veľkých energetických spoločností upozornil, že energetické zdroje z Ruska zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v energetickej bezpečnosti Maďarska.

"Nemáme v úmysle vzdať sa tejto dobrej spolupráce. V neposlednom rade preto, že nám nikto nedal lepšiu ponuku. Nie sme si vedomí bezpečnejších a konkurencieschopnejších zdrojov energie," dodal Szijjártó.

V tejto súvislosti podotkol, že Spojené štáty sa zaradením ruskej banky Gazprombank na sankčný zoznam snažia dostať krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré využívajú ruské energetické zdroje, do zložitej situácie, pretože platby sa uskutočňujú cez túto finančnú inštitúciu. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz v Kyjeve opätovne vyjadril neochvejnú podporu Ukrajine v jej boji proti ruskej invázii.

Opätovne však odmietol dodať Ukrajine rakety dlhého doletu Taurus. Vyhol sa tiež otázke o prijatí Ukrajiny do NATO. 

Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom zdôraznil, že Nemecko nepoľaví v poskytovaní pomoci Ukrajine a že Kyjev sa môže na Berlín spoľahnúť aj do budúcna.

"Hovorím to veľmi jasne (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi tu v Kyjeve: Máme silu vydržať. A budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné," vyhlásil Scholz, podľa ktorého všetci dúfajú v ukončenie vojny.

Ukončenie konfliktu si však podľa neho vyžaduje kombináciu "neochvejnej podpory" Ukrajiny na jednej strane a hľadanie spôsobov, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na strane druhej. Scholz zdôraznil, že Rusko nemôže Ukrajine mier vnútiť a žiadne rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny nemôže byť prijaté bez jej súhlasu.

Bundeskanzler Olaf Scholz
@Bundeskanzler

My message from Kyiv to Putin:

We‘re in this for the long haul.

Our support for Ukraine will not waiver.

We will stand by the Ukrainian people - for as long as it takes. https://t.co/uy8SFIAw4x

2.12.2024 o 15:40 · archivované: 2.12.2024 o 17:33

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský minister zahraničia Lavrov tvrdí, že Západ chce prímerie iba preto, aby Kyjevu dodal modernejšie zbrane.

Šéf ruskej diplomacie to uviedol na tlačovej konferencii so svojím maďarským rezortným kolegom Péterom Szijjártóom.

Podľa Lavrova Západ "začína hovoriť o prímerí ako o prostriedku, ktorý má poskytnúť Ukrajine úľavu a Západu príležitosť opätovne zásobovať Ukrajinu modernými zbraňami dlhého doletu." Takýto prístup nepovažuje ruský minister za "cestu k mieru". (TASR)

Balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý ohlásil nemecký kancelár, bude obsahovať systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.

Súčasťou budú aj tanky Leopard 1 a útočné bezpilotné lietadlá. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemeckého verejnoprávneho vysielateľa DW, ktorý citoval predstaviteľa rezortu obrany Nemecka.

„Zima je za dverami, takže v balíku pomoci nebude chýbať ani zimná výstroj, ručné zbrane a výhrevná technika,“ povedal predstaviteľ nemeckého ministerstva obrany. Táto nemecká vojenská pomoc podľa neho príde na Ukrajinu v decembri.

Rusko vo vojne proti Ukrajine doteraz použilo približne 60 severokórejských balistických rakiet KN-23.

Uviedol to v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa predstaviteľ ukrajinskej obrannej rozviedky Andrij Černiak.

Černiak zdôraznil, že hoci tieto zbrane majú technologické obmedzenia, stále predstavujú vážnu hrozbu. „Ich presnosť nie je veľmi vysoká, pretože sú vyrobené pomocou zastaraných technológií,“ vysvetlil Černiak. Dodal však, že zastarané technológie výroby rakiet neznižujú ich schopnosť spôsobiť škody alebo pripraviť ľudí o život.

Podľa Černiaka severokórejské strely predstavujú značné riziko pre priemyselnú infraštruktúru Ukrajiny, keďže ich cieľmi sú kľúčové zariadenia dôležité pre hospodárstvo a obranu krajiny.

Okrem rakiet KN-23 ukrajinská rozviedka vyjadrila obavy z možných dodávok severokórejskej delostreleckej munície do Ruska. Černiak upozornil na možnosť presunu miliónov kusov munície, pričom poukázal na pozorovaný pohyb kontajnerov. (SITA)

Maďarský minister zahraničia Szijjártó sa v Moskve stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

"Maďarsko stojí na strane mieru. Za posledných tisíc dní sa definitívne potvrdilo, že vojna na Ukrajine nemá riešenie na bojisku, takže ho treba hľadať pri rokovacom stole. Prerušenie diplomatických stykov však znemožňuje rokovania a tým aj ukončenie vojny. Budeme udržiavať dialóg, pretože len tak má mierová misia šancu uspieť," napísal Szijjártó, ktorého predtým prijal prvý podpredseda ruskej vlády Denis Manturov.

Podľa servera hvg.hu Lavrov okrem iného odmietol myšlienku prímeria, čo presadzuje aj maďarská diplomacia, pretože by ho podľa slov ruského ministra zahraničných vecí Ukrajinci využili na obnovu síl.

Lavrov vyjadril názor, že Západ sa snaží zničiť Rusov, keďže nerešpektuje ani ich ľudské práva. "Diplomacia USA, EÚ a NATO berie ohľad na ľudské práva len vtedy, keď nejde o Rusov žijúcich na Ukrajine," dodal.

Západná vojenská aliancia podľa neho predstavuje vojenskú hrozbu pre Rusko tým, že posúva svoje hranice na východ a zahŕňa aj Ukrajinu. 

Server telex.hu v tejto súvislosti podotkol, že Szijjártó sa začiatkom polročného rotujúceho predsedníctva svojej krajiny v Rade Európskej únie v júli snažil spojiť toto predsedníctvo s "mierovou misiou".

Rusko obsadilo veľkú časť Kurachove v Doneckej oblasti, informoval ukrajinský vojenský blog DeepState.

Podľa neho ruskí vojaci okupujú východnú časť mesta. Ruský vojenský blog Rybar hlásil boje v centre mesta.

Podľa ukrajinských úradov sa v meste ku koncu novembra nachádzalo okolo 650 obyvateľov. Kurachove leží asi 40 kilometrov východne od Donecka, pred vojnou tam žilo približne 18-tisíc obyvateľov.

Ukrajinský generálny štáb v Kyjeve informoval, že Rusko len počas nedele zaútočilo na Kurachove a jeho okolie 48-krát. Ruské útočné jednotky minulý týždeň vpadli do centra, čím podľa DPA urýchlili pád mesta.

Ukrajinské ozbrojené sily priznávajú, že v oblasti im spôsobuje problémy nedostatok vojakov.

(zdroj: deepstatemap.live)

Ruský prezident Putin sa chystá navštíviť Indiu. Presný termín jeho cesty však ešte nie je známy.

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na správy indických médií, ktoré uvádzajú, že k návšteve by mohlo dôjsť začiatkom roka 2025.

"Môžem potvrdiť, že návšteva je skutočne plánovaná, pripravuje sa, čakáme už na túto cestu. Presné dátumy však zatiaľ nie sú k dispozícii," povedal Peskov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj tvrdí, že Trump spoločne so svojím tímom študuje ukrajinský "plán víťazstva".

Zároveň sa domnieva, že ho s americkými predstaviteľmi čakajú už čoskoro rozhovory, aby im v tejto súvislosti podrobnejšie vysvetlil "určité veci". 

Zelenskyj v rozhovore pre japonskú tlačovú agentúru Kjódo taktiež zdôraznil, že Ukrajina musí nájsť diplomatické riešenie na opätovné získanie častí svojho okupovaného územia. O takýchto krokoch sa však podľa jeho slov bude uvažovať, až keď si Kyjev bude istý, že je dostatočne silný.

Verím, že Trump pochopí, o čo tu ide, vraví kyjevský starosta Kličko. V rozhovore sa vyjadril aj ku svojej kritike Zelenského. (Aktuálně.cz)

Dočasné územné ústupky Rusku by mohli priniesť rýchle prímerie na Ukrajine, povedal exšéf NATO Stoltenberg.

Dôležité podľa neho je, aby Kyjev dostal za dočasné ústupky bezpečnostné garancie.

"Keby línia prímeria znamenala, že bude Rusko ďalej kontrolovať všetky obsadené oblasti, neznamená to, že by sa Ukrajina musela týchto oblasti vzdať navždy," uviedol Stoltenberg.

Bezpečnostnou garanciou, ktorú by mala v takom prípade Ukrajina podľa neho dostať, by mohlo byť členstvo v NATO, ale "sú aj iné možnosti, ako Ukrajinu vyzbrojiť a podporiť".

Stoltenberg tiež povedal, že podporuje  prezidenta Zelenského, ktorý nechce výmenou za prímerie postúpiť Rusku ukrajinské územie. V súčasnej situácii na bojisku je podľa neho ale táto požiadavka nerealistická.

"Potrebujeme líniu prímeria a v ideálnom prípade by samozrejme mala táto línia zahŕňať aj oblasti, ktoré má teraz pod kontrolou Rusko. Vidíme ale, že v blízkej budúcnosti to nie je veľmi realistické,"  dodal.

Rusko má v súčasnosti pod kontrolou zhruba pätinu ukrajinského územia, predovšetkým na východe a juhovýchode krajiny. (ČTK)

Z ukrajinskej armády od januára do konca októbra dezertovalo viac vojakov ako počas predchádzajúcich dvoch rokov.

Píše britský portál Financial Times. Ukrajinskí vyšetrovatelia tento rok začali 60-tisíc trestných stíhaní proti vojakom, ktorí opustili svoje pozície.

Je to skoro dvojnásobok takýchto prípadov za roky 2022 a 2023 dohromady. Týmto mužom v prípade odsúdenia hrozí až 12 rokov vo väzení.

Financial Times píšu, že veľké množstvo prípadov dezercie len prehlbuje situáciu, v ktorej sa Ukrajina nachádza. Vďaka prevahe v ľudskej sile Rusko na východe v posledných mesiacoch postupuje najrýchlejšie od roku 2022.

Ukrajina zároveň nie je schopná vojakov z frontu vymieňať za vojakov z tyla, a dopriať tak unaveným obrancom oddych. Podľa vojenských analytikov to vedie k väčšiemu počtu obetí aj k tomu, že medzi mužmi, ktorí by inak možno do armády vstúpili, sa šíri strach.

Financial Times
@FT

Ukraine struggles to recruit new soldiers as desertions rise https://t.co/YTtAqD6znt

Ukraine struggles to recruit new soldiers as desertions rise

Prosecutors opened 60,000 cases against troops abandoning positions in 2024 — almost double number of past two years

1.12.2024 o 6:26 · archivované: 2.12.2024 o 10:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vývoz ruského plynu cez Ukrajinu do krajín EÚ dnes dosiahne 40,8 milióna metrov kubických.

To je oproti úrovniam z posledných mesiacov pokles o viac ako tri percentá.

Vyplýva to z údajov ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom, o ktorých informovala agentúra Reuters. Vývoz však mierne stúpol zo 40,6 milióna metrov kubických v nedeľu. (ČTK)

Záujem médií o vojnu na Ukrajine klesol. "Hlavne odkedy vypukol konflikt v Gaze," hovorí fixer Anton Kudinov z Odesy. (Korzár)

Nemecký kancelár Olaf Scholz prišiel po dva a pol roku na návštevu Kyjeva, oznámil pomoc za 650 miliónov eur.

Ukrajine, ktorá sa takmer tri roky bráni ruskej vojenskej agresii, Nemecko podľa kancelára ešte v decembri poskytne vojenskú techniku za 650 miliónov eur, píše agentúra DPA. Scholz sa v Kyjeve stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

"Chcem tu na mieste dať jasne najavo, že Nemecko zostane najsilnejším podporovateľom Ukrajiny v Európe," povedal Scholz. "Ukrajina sa môže na Nemecko spoľahnúť," dodal.

KyivPost
@KyivPost

For the first time in 2.5 years, German Chancellor Scholz has arrived in Kyiv for talks with Zelensky. https://t.co/odB5bCyusQ

Length: (00:00)

2.12.2024 o 8:17 · archivované: 2.12.2024 o 8:19

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nemecko je po Spojených štátoch najdôležitejším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu. Od začiatku ruskej invázie z februára 2022 Nemecko podľa údajov spolkovej vlády poslalo alebo sľúbilo Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote okolo 28 miliárd eur. Do tejto sumy je započítaný aj nový balík pomoci.

"Nemecko tento rok robí viac ako Británia a Francúzsko spolu. A dalo by sa k tomu pridať ešte pár ďalších krajín," povedal Scholz k objemu nemeckej pomoci Kyjevu.

Nemecko čakajú vo februári predčasné parlamentné voľby, ich favoritom je podľa prieskumov opozičná konzervatívna CDU / CSU. Dnešná Scholzova návšteva sa teda koná v čase volebnej kampane v najväčšej a ekonomicky najsilnejšej krajine Únie.

Ukrajina dlhodobo na nemeckú vládu nalieha, aby jej poskytla strely s dlhým doletom Taurus. Scholz to ale odmieta s tým, že chce zabrániť zatiahnutiu Nemecka a NATO do vojny. Berlín na rozdiel od iných spojencov Kyjeva nepovolil Ukrajine používať nemecké zbrane na údery v hĺbke ruského územia, môže ich nasadzovať len v prihraničných oblastiach.

Agentúra DPA uvádza, že ukrajinské vedenie podráždilo tiež diplomatické úsilie kancelára Scholze, ktorý v polovici novembra po takmer dvoch rokoch telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa Zelenského tak otvoril povestnú Pandorinu skrinku.

Scholz prišiel do Kyjeva v čase, keď ruská armáda na východe Ukrajiny za posledné dva mesiace postupovala najrýchlejšie od marca 2022. Zároveň panuje neistota ohľadom ďalšej americkej pomoci vzhľadom na blížiaci sa nástup zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Bundeskanzler Olaf Scholz
@Bundeskanzler

Die Ukraine kann sich auf uns verlassen. Wir sagen, was wir tun. Und wir tun, was wir sagen.

Um das erneut deutlich zu machen, bin ich heute Nacht nach Kyjiw gereist: mit dem Zug durch ein Land, das sich seit über 1000 Tagen gegen den russischen Angriffskrieg verteidigt. https://t.co/sAcTtkTPW3

2.12.2024 o 7:54 · archivované: 2.12.2024 o 7:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v okolí Kyjeva asi 20 ruských dronov, uviedol šéf vojenskej správy mesta Serhij Popko.

"Dronov nebolo málo a útočili ako predtým - vo vlnách a z rôznych smerov," opísal. Dodal, že v hlavnom meste sa útok obišiel bez zranených aj materiálnych škôd. (ČTK)

Okupanti prišli o ďalších 1 790 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 743 920, tvrdí velenie Ukrajiny.

Ruská armáda stratila v priebehu dňa aj 28 bojových obrnených vozidiel, 30 delostreleckých systémov, 83 dronov a 99 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 478 tankov, 19 397 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 606 vozidiel a autocisterien, 20 953 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 019 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 886 dronov, 2 852 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 619 kusov špeciálnej techniky.

Ruský dronový útok na západoukrajinský Ternopiľ si v noci vyžiadal najmenej jednu obeť a spôsobil požiar bytového domu.

"Obytná budova bola poškodená," uviedla vojenská správa v Ternopile na sieti Telegram. "Sú bohužiaľ obete - jeden človek zomrel, ďalší ľudia utrpeli vážne zranenia," dodala.

Niekoľkoposchodový dom po útoku začal horieť, požiar zachvátil niekoľko bytov na najvyššom podlaží.

Podľa informácií poskytnutých ukrajinským letectvom bol letecký poplach v Ternopile a jeho okolí vyhlásený v pondelok krátko po polnoci a trval niekoľko hodín.

"Bola poškodená obytná budova. Žiaľ, sú aj straty – jedna osoba zahynula, tri ďalšie utrpeli vážne zranenia," uviedol gubernátor Viačeslav Nehoda.

Po útoku vypukol v niekoľkých bytoch na najvyššom poschodí päťposchodovej budovy požiar. Obyvatelia bytov boli evakuovaní a na mieste zasahovali hasiči, uviedol prostredníctvom Telegramu starosta Ternopiľa Serhij Nadal.

Mesto Ternopiľ je administratívnym centrom Ternopiľskej oblasti. Leží približne 220 kilometrov východne od ukrajinsko-poľskej štátnej hranice.

Oblasť mala pred začiatkom ruskej vojenskej invázie vo februári 2022 viac než jeden milión obyvateľov, mnoho z nich však v dôsledku vojny ušlo na západ.

Nočné útoky ohlásilo tiež Rusko, podľa ktorého systémy protivzdušnej obrany zničili nad viacerými ruskými regiónmi 15 ukrajinských dronov.

Podľa vyhlásenia ministerstva obrany bolo osem dronov zostrelených nad Kurskou oblasťou, štyri nad Brianskou oblasťou, dva nad Krymom a jeden nad Belgorodskou oblasťou. (ČTK, TASR)