Ukrajina posilňuje kľúčové pozície na frontovej línii v oblasti Pokrovsku a Kurachove (SME Minúta)

Ruský útok na ukrajinskú Dnepropetrovskú oblasť neprežili štyria ľudia, oznámil prezident Zelenskyj.

Útok podľa neho zasiahol civilné objekty. Miestne úrady informovali o dvoch desiatkach zranených, z ktorých osem bolo vo vážnom stave, uviedla agentúra AFP.

"Vieme o tom, že ruský úder zabil štyroch ľudí," uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. Ruské rakety podľa neho zasiahli jeden obytný dom a jeden obchod v dedine v Dnepropetrovskej oblasti. Na mieste zasahujú záchranári, dodal.

Ďalšie dve obete hlásili zo susednej Chersonskej oblasti, kde delostrelectvo zasiahlo autobusovú zastávku.

V meste Caryčanka severne od oblastnej metropoly Dnipro prebiehala po raketovom útoku záchranná operácia, uviedli miestne úrady. Zranenia utrpelo ďalších viac ako desať ľudí, poškodená bola obytná budova a obchod.

V dedine Antonivka východne od mesta Cherson zasiahlo ruské delostrelectvo autobusovú zastávku, oznámila oblastná prokuratúra s tým, že ďalšiu ženu po útoku hospitalizovali.

Ukrajinská armáda taktiež hlásila ťažké boje na frontovej línii na východe Ukrajiny. Prudké zrážky sa podľa nej odohrávali v kľúčových oblastiach miest Pokrovsk a Kurachove, na ktoré sa ruské sily pri svojom postupe sústredia.

Prelom by im otvoril cestu k strategickým mestám Dnipro a Záporožie, napísala DPA. Ukrajinskí vojenskí experti však tvrdia, že front v regióne Donbas sa stabilizoval po tom, ako tam Kyjev nasadil posily.

Generálny štáb v Kyjeve zaznamenal podľa poslednej správy celkovo 153 bojových zrážok pozdĺž frontových línií. (ČTK, TASR)

Ukrajinské obranné spravodajstvo zasiahlo na Kryme tri ruské radarové stanice za desiatky miliónov dolárov.

Rozviedka konštatovala, že zasiahnutá bola jedna radarová stanica Kasta-2e2 a dve radarové stanice Podlet.

„Pokračujeme v úderoch na vojenské ciele ruských okupantov,“ uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo na komunikačnej platforme Telegram.

Radar Podlet slúži na detekciu vzdušných cieľov v nízkych a extrémne nízkych výškach aj v zložitých rušivých podmienkach. Jeho úlohou je predovšetkým zameriavanie cieľov pre systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400.

Radar Podlet stojí približne päť miliónov dolárov. Radarová stanica Kasta-2e2 má cenovku zhruba 60 miliónov dolárov.

Deň predtým ukrajinská rozviedka zničila na Kryme jeden ruský radar Podlet. (SITA)

Ukrajina skúma možnosti čiastočného otvorenia svojho vzdušného priestoru, tvrdia miestne médiá. 

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu došlo k poškodeniu 15 ukrajinských civilných letísk, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorého citovali miestne médiá.

Ukrajina má podľa štátnej leteckej služby 20 civilných letísk a aktuálne skúma možnosti čiastočného otvorenia svojho vzdušného priestoru, ktorý je od začiatku vojny úplne uzavretý. Informuje o tom agentúra Reuters.

Obyvatelia Ukrajiny musia v súčasnosti cestovať autom alebo vlakom do susedných krajín, aby odtiaľ následne mohli odletieť do zahraničia. Pre tých, ktorí žijú na východe krajiny, môže cesta z Ukrajiny trvať aj celý deň.

"Posúdili sme riziká a identifikovali potreby síl protivzdušnej obrany na čiastočné otvorenie vzdušného priestoru," citovala Šmyhaľa na dopravnej konferencii štátna tlačová agentúra Ukrinform. "Bezpečnostné otázky a vojenská situácia sú pre toto rozhodnutie naďalej kľúčové," zdôraznil premiér.

Šmyhaľ doplnil, že Rusko za posledné tri mesiace zaútočilo aj na ukrajinské prístavy takmer 60-krát, pričom poškodilo alebo zničilo takmer 300 zariadení a 22 civilných plavidiel.

Ukrajina by mohla napríklad znovuotvoriť letisko v meste Ľvov na západe krajiny v roku 2025, ak ho regulačné orgány uznajú za bezpečné a ak politici pristúpia k tomuto rozhodnutiu, povedal pre Reuters vysokopostavený predstaviteľ poisťovacej spoločnosti Marsh McLennan. (TASR)

Ukrajina požiadala o vybavenie pre desať vojenských brigád, podľa Zelenského ich západní partneri poskytli oveľa menej.

Západní partneri poslali vybavenie iba pre dve a pol brigády, uviedol ukrajinský prezident.

Zelenskyj v rozhovore pre Sky News povedal, že problém Ukrajiny nespočíva v počte dostupných vojakov, ale vo vybavení armády zbraňami a výstrojom. Narážal tým na požiadavku administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, aby Ukrajina znížila vek pre mobilizáciu na 18 zo súčasných 25 rokov.

„Oni hovoria o mobilizácii, ale skutočný problém je v desiatich brigádach, ktoré nemajú vybavenie. Žiadal som o to pred viac ako rokom. Európa a USA do dnešného dňa plne vybavili dve a pol brigády,“ povedal Zelenskyj.

V súvislosti s budúcim ukrajinským členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) Zelenskyj zdôraznil, že akákoľvek pozvánka sa musí vzťahovať na všetky časti krajiny, ktoré spadajú pod medzinárodne uznávané hranice, vrátane Donbasu a Krymu.

„Nemôžete dať pozvánku len jednej časti krajiny. Prečo? Pretože takto by ste uznali, že Ukrajina je len určité územie Ukrajiny a zvyšok je Rusko,“ povedal Zelenskyj.

Tieto vyhlásenia prišli v čase, keď ukrajinské sily čelia rastúcemu tlaku pozdĺž tisíckilometrovej frontovej línie.

Americký Inštitút pre štúdium vojny vo svojej najnovšej správe uviedol, že ruské sily v ostatných dňoch postupujú pri Kupiansku, v Torecku a pri Pokrovsku a Veľkej Novosilke. V týchto lokalitách vedú kľúčové logistické trasy pre ukrajinskú armádu. (SITA)

Ruské a čínske bombardéry vykonali spoločnú osemhodinovú hliadku nad viacerými oblasťami v Ázii.

Preleteli nad Japonským a Východočínskym morom a nad západným Pacifikom. Podľa agentúry Reuters to oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Akcie sa zúčastnili ruské strategické bombardéry Tu-95MS a čínske H-6K. Vykonali osemhodinovú hliadku v sprievode stíhačiek oboch krajín. Ruské lietadlá vzlietli a pristáli na letisku v Číne.

Ruské ministerstvo uviedlo, že let nenarušil vzdušný priestor žiadnej cudzej krajiny. Nebol podľa neho namierený proti žiadnym konkrétnym štátom.

Čína a Rusko vyhlásili partnerstvo "bez hraníc" vo februári 2022, keď Putin navštívil Peking. Bolo to necelé tri týždne predtým, ako vydal rozkaz na inváziu na Ukrajine. (ČTK)

Rusko ostreľovalo mesto Antonivka na predmestí Chersonu, zomreli dvaja ľudia na autobusovej zastávke, uviedla prokuratúra.

Muž a žena zomreli, ďalšia žena utrpela zranenia. Cherson leží na západnom brehu Dnepra, ktorý v tejto oblasti funguje ako de facto frontová línia medzi ukrajinskými a ruskými silami.

Ruská armáda v Chersone tiež podľa miestnych úradov zhodila výbušninu na minibus, zranenia utrpelo sedem ľudí.

Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak dnes ráno na platforme Telegram informoval, že nepriateľ v piatok večer na región útočil s nasadením dronov a delostrelectva.

O život prišiel 38-ročný muž. Poškodených je sedem rodinných domov a niekoľko hospodárskych budov, zničené sú aj bližšie neurčené objekty infraštruktúry alebo priemyselný podnik.

Dvaja mŕtvi sú hlásení po ruskom ostreľovaní Myrnohradu v Doneckej oblasti. Mesto je v bezprostrednej blízkosti frontovej línie neďaleko Pokrovska, o ktorý ukrajinská a ruská armáda bojujú už niekoľko mesiacov.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Ukraine downs 8 Russian drones, at least 2 killed and 6 wounded over the past day.

Russia targeted Ukraine with Shahed drones and an unspecified type of drone launched from the Russian oblasts of Kursk and Primorsko-Akhtarsk, Ukraine's Air Force said.
https://t.co/SUkKGZBYr8

Ukraine downs 8 Russian drones, at least 2 killed and 6 wounded over the past day

Russia targeted Ukraine with Iranian-designed Shahed drones and an unspecified type of drone launched from the Russian oblasts of Kursk and Primorsko-Akhtarsk, according to Ukraine's Air Force.

30.11.2024 o 12:21 · archivované: 30.11.2024 o 16:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Bezpečnostné opatrenia na východnej hranici krajiny sú investíciou do mieru, vyhlásil poľský premiér Tusk.

Pri sobotňajšej návšteve obranného opevnenia pozdĺž hranice s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningradom, ktoré prezývajú Východný štít, Tusk povedal, že Európa tieto kroky ocenila a je ochotná poskytnúť krajine aj finančnú podporu.

Informovala o tom agentúra PAP.

"Všetko to, čo tu robíme, má za cieľ odstrašiť a odradiť akýchkoľvek potenciálnych útočníkov, a preto ide o skutočnú investíciu do mieru," zdôraznil Tusk.

"Vynaložíme na to miliardy zlotých, no aktuálne sleduje (iniciatívu) s potešením celá Európa, ktorá je v prípade potreby ochotná finančne prispieť," ozrejmil premiér.

Tusk zároveň ubezpečil, že pobaltské štáty budú spolupracovať s Varšavou v otázke vôd Baltského mora, ku ktorým má prístup aj Rusko. Týmto krokom chcú krajiny spoločne zabezpečiť, že Východný štít ochráni nie len hranice Poľska s Minskom a Moskvou, ale aj všetkých členov NATO, ktorí s nimi zdieľajú hranice.

Vytvorenie poľského opevnenia v hodnote niekoľkých miliárd eur oznámili úrady v máji počas hybridných útokov z Bieloruska. Estónsko, Lotyšsko a Litva reagovali na podobné hrozby dohodou o vybudovaní Baltskej obrannej línie a plány zverejnili v januári. Tieto dva projekty sa následne zlúčia do jedného opevneného komplexu, píše PAP.

Projekt Východný štít zahŕňa výstavbu zábran a plotov pozdĺž hranice, ktoré sú vybavené vojenskými zariadeniami. Obranná línia bude okrem iného schopná reagovať na prekvapivé útok aj prostredníctvom systémov monitorovania vzdušného priestoru a bude vybavená aj podzemnými bunkrami.

"Ide o veľmi modernú myšlienku, ako zabezpečiť hranicu s využitím rôznych prvkov infraštruktúry, napríklad tzv. českých ježkov - protitankových zábran, či prvkov prirodzeného prostredia," dodal Tusk. Dobudovanie opevnenia je naplánované do roku 2028. (TASR)

Na budúci týždeň skončí v Českej republike výnimka, ktorá umožňuje dovážať z ruskej ropy vyrobený benzín a naftu.   (TASR)

Raz sa vojna skončí a každá jedna krajina na svete bude chcieť obnoviť vzťahy s Ruskom, vyhlásil minister Šutaj Eštok. (SITA)

Rusko spustilo kurz pre učiteľov zameraný na formovanie „tradičnej ruskej identity“ u detí nelegálne vysídlených z Ukrajiny.

Informuje o tom ruské médium Verstka.

Program kurzu obsahuje deväť tematických blokov, z ktorých viac ako päť hodín je venovaných údajnému „neonacizmu“ na Ukrajine.

Učitelia sa budú učiť aj to, ako „identifikovať deti s opozičným zmýšľaním“ a tých, ktorí by mohli mať sklony nechať sa zlanáriť cudzími spravodajskými službami.

V popise kurzu sa uvádza, že učitelia by mali „vštepovať deťom pripravenosť žiť v podmienkach hybridnej vojny, ktorú vedie Západ proti Rusku“.

Program vypracovalo ruské ministerstvo školstva. Jedna z metodických príručiek pre učiteľov škôl uvádza, že deti z Ukrajiny by mali získať „spoločensky významné zručnosti“, ktorými disponujú ruské deti.

Ukrainska Pravda in English
@pravda_eng

Russian teachers to be taught to instil "Russian identity" in children from Ukraine – Russian media

https://t.co/HrHdA3vyXm

Russian teachers to be taught to instil “Russian identity” in children from Ukraine – Russian media

Russian authorities have launched an online course for teachers aimed at forming a “traditional Russian identity” in children who were illegally displaced from Ukraine.

30.11.2024 o 12:49 · archivované: 30.11.2024 o 14:11

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Schopnosti ruskej rakety Orešnik nie sú novinkou a jej použitie nepovedie k ďalšej eskalácii, uviedli americkí analytici.

V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Podľa analytikov snahy Putina zdôrazniť technické vlastnosti rakety sú iba súčasťou širšej informačnej kampane.

ISW je presvedčený, že Putinovo zameranie sa na dolet a nosnosť rakety, porovnávajúc jej ničivé schopnosti s jadrovými zbraňami, má za cieľ zastrašiť Ukrajinu a Západ a odradiť Kyjev od ďalších útokov na ruské územie západnými systémami.

„Dokonca aj Putinova hrozba útokov na 'rozhodovacie centrá' v Kyjeve vyznievajú ako prázdne slová, keďže ruské sily pravidelne útočia na civilnú a kritickú infraštruktúru v Kyjev bezpilotnými lietadlami a raketami schopnými niesť jadrové zbrane,“ konštatujú analytici z ISW. (SITA)

Šutaj Eštok nevidí na návšteve Moskvy, ktorú má premiér Fico v pláne nič zlé a mala by tam podľa neho ísť aj Saková.

Rusko je pritom považované za autokratický režim a agresora, ktorý vyprovokoval vojnu na Ukrajine. Do Moskvy chce aj podpredseda parlamentu Andrej Danko.

Predsedovi Hlasu sa páči, že sa premiér snaží nadväzovať aj vzťahy s Čínou, z ktorej sa nedávno vrátil, alebo novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Juraj Krúpa upozornil, že Ficova „politika na štyri svetové strany“ neháji národné záujmy Slovenska a že nechce, aby mala krajina pri hraniciach „hordy z východu“. Narážal na jednotky diktátorského režimu Severnej Kórey, ktoré sa do vojny na Ukrajine zapojili.

Krúpa ďalej označil aktuálne prešetrovanie postupov počas pandémie za pomstu. Odvolal sa aj na audit, ktorý kontroloval vojenskú pomoc ukrajinskej armáde. (SME)

Rusko vyslalo nad ukrajinské územie desať dronov, ide iba o zlomok v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, tvrdí Kyjev.

Ukrajinské letectvo informovalo, že protivzdušná obrana osem dronov zostrelila, jeden sa stratil z radarov a jeden vletel na okupované územie. Ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že ruská protivzdušná obrana zneškodnila 11 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Ruskojazyčný servis BBC informuje, že podľa úradov v Dagestane sa bezpilotné lietadlo pokúšalo zaútočiť na bližšie neurčené objekty v meste Kaspijsk ležiacom neďaleko Machačkaly.

Nachádza sa tam letisko, ktoré dočasne prerušilo prevádzku. Šéf Dagestanu Sergej Melikov uviedol, že podľa doterajších informácií nevznikli žiadne škody a nikomu sa nič nestalo.

Ruské ministerstvo obrany sa o dianí v Dagestane nezmienilo. Informovalo o ôsmich zostrelených bezpilotných lietadlách nad Belgorodskou oblasťou susediacou s Ukrajinou a troch zneškodnených nad Čiernym morom.

Ukrajinské drony v Kaspijsku, vzdialenom asi 1500 kilometrov od ukrajinsko-ruských hraníc, útočili už začiatkom novembra. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) sa ich terčom vtedy prvýkrát stala základňa ruskej Kaspickej flotily.

Dnes HUR uviedla, že zničila tri rádiolokačné systémy, ktoré Rusko rozmiestnilo na Kryme, ktorý Ukrajine zabralo v roku 2014.

Severokórejský vodca Kim Čong-un sľúbil ruskému ministrovi obrany neustálu pomoc pri invázii na Ukrajinu.

S odvolaním sa na severokórejské štátne médiá o tom informuje agentúra AP. Andrej Belousov do Severnej Kórey prišiel v čase, keď na Západe silnie znepokojenie kvôli prehlbujúcej sa spolupráci oboch režimov.

Severná Kórea v posledných týždňoch vyslala do Ruska tisíce vojakov, aby podporili ruskú armádu v bojoch na Ukrajine.

Oficiálna severokórejská tlačová agentúra KCNA informovala, že Kim a Belousov dosiahli "uspokojivý konsenzus" ohľadom posilnenia strategického partnerstva a obrany ruskej a severokórejskej suverenity a ich bezpečnostných záujmov. Kim Belousovovi prisľúbil "neustávajúcu podporu Ruska v obrane jeho suverenity a územnej celistvosti pred postupom imperialistov k hegemónii".

Belousov podľa ruských médií pri rokovaní v Pchjongjangu pozval severokórejskú armádu na oslavy výročia víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom, ktoré sa uskutočnia 9. mája v Moskve.

Na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny sa do Moskvy chystá aj slovenský premiér Robert Fico. (ČTK)

Nové ukrajinské jednotky sa presúvajú na silne ohrozené frontové pozície v oblasti Pokrovsk a Kurachove.

Oznámil to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj ako reakciu na ruský postup.

Nové jednotky sú vybavené dodatočnou muníciou a zbraňami, napísal Syrskyj na sociálnej sieti Facebook. Zdôraznil pritom zámer zmariť širšie plány nepriateľa, ktoré "značne presahujú tieto oddiely frontovej línie".

Podľa piatkovej správy generálneho štábu ukrajinskej armády pokračujú mimoriadne ťažké boje v oblasti miest Pokrovsk i Kurachove. Tieto mestá sa nachádzajú na západnom okraji Donbasu v Doneckej oblasti. Ruský prienik by tu mohol otvoriť cestu ku kľúčovým mestám ako Dnipro či Záporožie, píše DPA.

V ten istý deň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval generálmajora Mychajla Drapatého za nového veliteľa ukrajinských pozemných jednotiek. (TASR)

Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall podpísala s Litvou dohody o začatí výstavby závodu na výrobu delostreleckej munície.

Vilnius označil projekt v hodnote 180 miliónov eur za najväčšiu investíciu v oblasti obrany v dejinách Litvy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Na ploche približne 340 hektárov vznikne podľa Rheinmetallu, najväčšieho nemeckého výrobcu vojenského vybavenia, "najmodernejšia továreň" pre 155-milimetrovú delostreleckú muníciu. Jej otvorenie je naplánované na polovicu roku 2026. Každý rok dokáže vyrobiť desaťtisíce delostreleckých granátov.

Továreň postavia neďaleko mesta Baisogala ležiaceho na severe Litvy v blízkosti leteckej základne NATO.

"Z tejto dohody bude mať Litva maximálny úžitok z hľadiska obrany aj obstarávania munície," povedala novinárom litovská ministerka hospodárstva Aušriné Armonaité.

Nemecko a Litva vo vojenskej oblasti úzko spolupracujú. V Litve už pôsobí niekoľko stoviek nemeckých vojakov. Berlín sa zaviazal, že do konca roku 2027 natrvalo umiestni v Litve 5000 vojakov. Cieľom tohto kroku je posilniť východné krídlo NATO v súvislosti s inváziou ruských síl na Ukrajinu. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj naznačil ochotu ukončiť vojnu výmenou za členstvo Ukrajiny v NATO, aj keby Rusko nevrátilo okupované územia.

Zelenskyj v rozhovore pre televíziu Sky News uviedol, že v záujme ukončenia "horúcej fázy vojny" by bolo potrebné ponúknuť členstvo v NATO neokupovaným častiam krajiny, ak by samotná pozvánka do aliancie spomínala medzinárodne uznávané hranice Ukrajiny.

Ukrajinský prezident podľa Sky News navrhol, že by dohoda o prímerí mohla byť uzavretá, ak by ukrajinské územie, ktoré krajina ovláda, bolo vzaté "pod ochranný dáždnik NATO". To by podľa neho umožnilo neskôr rokovať o navrátení okupovaných území "diplomatickou cestou".

V rozhovore s hlavným spravodajcom Sky News Stuartom Ramsayom Zelenskyj reagoval na správy médií, podľa ktorých by jedným z plánov zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny mohlo byť to, že Kyjev postúpi Rusku územie, ktoré Moskva zabrala, výmenou za vstup Ukrajiny do NATO.

Zdá sa, že Zelenskyj súhlasí s tým, že okupované východné časti krajiny budú zatiaľ z takejto dohody vyňaté, dodala televízia Sky News. "Ak chceme zastaviť 'horúcu fázu vojny', musíme zobrať pod dáždnik NATO územie Ukrajiny, ktoré máme pod kontrolou," povedal Zelenskyj. "Musíme to urobiť rýchlo. A okupované územia Ukrajiny môže krajina získať späť diplomatickou cestou," dodal.

Zelenskyj povedal, že prímerie je nutné, aby "zaručilo, že sa (ruský prezident Vladimir) Putin nevráti" a nezaberie ďalšie časti ukrajinského územia. NATO by podľa jeho slov malo "okamžite" pokryť tú časť Ukrajiny, ktorá zostáva pod kontrolou Kyjeva.

V prvom rozhovore, ktorý poskytol britským médiám od volebného víťazstva Donalda Trumpa, Zelenskyj povedal: "Musíme s novým prezidentom spolupracovať," aby sme mali "najväčšieho zástancu". "Chcem spolupracovať priamo s ním, lebo od ľudí okolo neho sa ozývajú rôzne hlasy. A preto je potrebné, aby sme (nedovolili) nikomu z okolia, aby našu komunikáciu zničil," dodal ukrajinský prezident.

Ide o prvý rozhovor, v ktorom Zelenskyj naznačil možnosť dohody o prímerí, ktorá by zahŕňala ruskú kontrolu nad ktoroukoľvek časťou ukrajinského územia. Počas celého konfliktu ukrajinský prezident nikdy nepovedal, že by Rusku postúpil akékoľvek okupované územie - vrátane Krymu, ktorý Rusko obsadilo vo februári 2014 a nasledujúci mesiac v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

Povedal, že takýto krok ukrajinská ústava neumožňuje a že jediný spôsob, ako by to bolo možné, je súhlas obyvateľov týchto oblastí s odtrhnutím.

Zatiaľ najďalej zašiel pri rozhovore pre Le Monde v júli tohto roka, keď navrhol, že by sa okupované územia mohli pripojiť k Rusku, ak by si to odhlasovali v slobodnom a spravodlivom referende. Uviedol však, že Kyjev by musel mať tieto územia najprv späť pod svojou kontrolou, aby mohol takéto hlasovanie usporiadať.

Pod ruskou kontrolou teraz zostáva približne pätina ukrajinského územia. (ČTK)