Ukrajina Rusko Online: Rusko je podľa expertov ochotné eskalovať vojnu na Ukrajine

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN obvinil Ukrajinu, že sa snaží zatiahnuť štáty NATO do priameho konfliktu s Ruskom.

Dmitrij Poľanskij tiež uviedol, že akékoľvek rozhodnutie administratívy novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa o znížení podpory pre Ukrajinu by znamenalo pre ukrajinské jednotky "rozsudok smrti". 

"Aj keď si odmyslíme predpoveď, že Donald Trump zníži pomoc Ukrajine, čo by pre ukrajinskú armádu znamenalo v podstate rozsudok smrti, je čoraz jasnejšie, že on a jeho tím v každom prípade vykonajú audit pomoci poskytovanej Kyjevu," uviedol Poľanskij v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN.

Poľanskij taktiež povedal, že ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oprávnene znepokojilo znovuzvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta.

Zástupca ruského veľvyslanca tiež povedal, že rozhodnutie prezidenta Joea Bidena a jeho európskych spojencov povoliť Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu ďaleko v ruskom vnútrozemí "postavilo svet na pokraj globálneho jadrového konfliktu". (TASR)

Ukrajinský minister obrany Umerov rokoval v Soule s juhokórejským prezidentom o posilnení bezpečnosti.

Informuje o tom agentúra Reuters.

"Veríme, že naše argumenty o potrebe zvýšiť mieru spolupráce medzi Ukrajinou a Kórejskou republikou povedú k citeľnému posilneniu bezpečnosti našich národov a regiónov," napísal Umerov vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram.

Ukrajina žiadala v minulosti Soul o dodávky rôznych zbraní. Kórea na to odpovedala, že takúto formu pomoci zváži v závislosti od krokov Ruska a Severnej Kórey, píše Reuters.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Južná Kórea môže začať vyzbrojovať Ukrajinu. Delegácia z Kyjeva je v Soule Čítajte 

Umerov v Soule poukázal na prítomnosť 12-tisíc severokórejských vojakov údajne bojujúcich po boku ruských síl a "aktívnu" podporu severokórejskej armády pri útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

"Pre Kórejskú republiku predstavujú tieto akcie závažnú hrozbu, pretože severokórejskí vojaci nadobúdajú bojové skúsenosti, ktoré môžu v budúcnosti predstavovať v regióne ďalšiu bezpečnostnú výzvu," upozornil Umerov.

Hovorkyňa amerického Pentagónu v pondelok vyhlásila, že nič nenasvedčuje prítomnosti severokórejských vojakov na Ukrajine, sú však "na pozíciách okolo Kurskej oblasti... a určite sú pripravení zasiahnuť v bojoch proti Ukrajincom".

Elitné jednotky ukrajinskej armády už od augusta okupujú časť územia ruskej Kurskej oblasti. (TASR)

Prioritami nadchádzajúceho poľského predsedníctva v Rade EÚ bude podľa premiéra Tuska bezpečnosť aj Ukrajina.

Oznámil to poľský premiér Donald Tusk, informuje agentúra PAP.

Tusk sa zúčastňuje na summite predsedov vlád severských a pobaltských štátov v letnom sídle švédskeho premiéra na zámku v Harpsunde. Stretnutie potrvá do štvrtka.

"Viem, že pri realizácii programu (poľského predsedníctva) sa budem môcť spoľahnúť na podporu všetkých mojich kolegov prítomných v tejto miestnosti," povedal na tlačovej konferencii s odkazom na partnerov z Dánska, Švédska, Nórska, Lotyšska a Estónska. Litva sa z dôvodu formovania novej vlády na stretnutí nezúčastnila.

Bezpečnosť sa má podľa Tuska zaistiť napríklad investíciami do veternej energie na mori. "Myslím, že tu na švédskej pôde nemusím vysvetľovať, aká dôležitá je energetická bezpečnosť," uviedol.

Takisto vyjadril presvedčenie, že "nikto" nerozumie "komplikovanej a nebezpečnej situácii" v Pobaltí a severskom regióne lepšie než Poľsko, ktoré podľa jeho slov ponúka aj najlepšie riešenia aktuálnych výziev.

Účastníkov summitu plánuje vyzvať na spoluprácu v rámci projektu na posilnenie východnej hranice NATO. Týkať sa to podľa neho má systému opevnenia alebo iných zariadení.

"Dnes večer je mojím zámerom presvedčiť nie túto skupinu, ale ostatných partnerov EÚ, aby pripravili viac nástrojov, viac finančných zdrojov pre tento projekt," dodal. (TASR)

Ukrajina potrebuje zbrane schopné ničiť nové ruské rakety, uviedol Zelenskyj v rozhovore so šéfom NATO Ruttem.

O telefonickom rozhovore informovala kancelária ukrajinského prezidenta.

Zelenského požiadavka na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany je podľa médií reakciou na to, že Rusko minulý týždeň vyskúšalo novú balistickú raketu stredného doletu, ktorú odpálilo na ukrajinské mesto Dnipro.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I spoke with @SecGenNATO Mark Rutte about the outcomes of yesterday’s Ukraine-NATO Council meeting, convened in response to Russia’s use of a new ballistic missile.

We discussed the urgent need to strengthen Ukraine’s air defense, focusing on specific systems already available… https://t.co/kUuaWLM26G https://t.co/LbW6ngqMni

27.11.2024 o 19:16 · archivované: 27.11.2024 o 21:56

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Ukrajina počíta s podporou pri odovzdaní prostriedkov protivzdušnej obrany, ktoré sú schopné zasiahnuť rakety uvedeného typu," povedal ukrajinský prezident.

Dodal, že zoznam potrebných zbraní, ktoré sú vo výzbroji členských štátov aliancie, Ukrajina odovzdala partnerom a teraz očakáva "rozhodnú a včasnú reakciu aliancie na ruské eskalovanie vojny", uviedol Zelenskyj.

Pripomenul, že v Bruseli sa 3. a 4. decembra stretnú alianční ministri zahraničia so svojím ukrajinským náprotivkom.

Zelenskyj podľa komuniké tiež vyzdvihol, aké je pre Ukrajinu dôležité, aby dostala pozvanie na členstvo v NATO a aby pokračovala obranná spolupráca s členskými štátmi paktu. Rozhovor sa zameral aj na dodávky zbraní dlhého dosahu a nevyhnutnosť dodávok zbraní z už oznámených dodávok vojenskej pomoci.

Putin minulý týždeň tvrdil, že ruské vojská odpálili novú raketu Orešnik na Dnipro v reakcii na ukrajinské použitie amerických rakiet ATACMS a britských striel Storm Shadow proti cieľom v samotnom Rusku. (ČTK)

Moskva pochybuje o odhodlaní NATO brániť sa spoločne, varoval riaditeľ nemeckej Spolkovej spravodajskej služby.

V Berlíne podľa agentúry Reuters tiež povedal, že Rusko masívne narúša západné systémy satelitnej navigácie.

Posilňovanie ruskej armády znamená, že "priama vojenská konfrontácia s NATO sa pre Kremeľ stáva jedným z možných variantov," uviedol ďalej Kahl na podujatí organizovanom Nemeckou spoločnosťou pre zahraničnú politiku.

Riziko toho, že aliancia raz bude zvažovať použitie piateho článku zmluvy o NATO, ktorý sa týka spoločnej obrany, podľa neho zvyšujú rozsiahle ruské hybridné útoky proti západným cieľom.

Kahl tiež vyjadril presvedčenie, že Kremeľ vníma Berlín ako protivníka, a Nemecko je tak v priamej konfrontácii s Ruskom. (ČTK)

Bidenova vláda vyzýva Ukrajinu, aby urýchlene zmenila branný zákon a na front povolávala už 18-ročných.

Vyzýva, aby doplnila stavy svojich ozbrojených síl povolaním väčšieho množstva vojakov, a to aj znížením odvodového veku z 25 na 18 rokov.

Pre agentúru AP to povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA.

Ukrajina už dlhšie čelí nedostatku ľudskej sily na bojisku vo vojne s Ruskom. Washington od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytol Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 56 miliárd dolárov.

Očakáva sa, že USA ešte pred Bidenovým odchodom z funkcie o necelé dva mesiace pošlú Kyjevu ďalšiu mnohomiliardovú pomoc.

Biely dom však čoraz viac zdôrazňuje, že Ukrajina potrebné zbrane má a teraz musí výrazne zvýšiť počet svojich vojakov, ak chce obstáť v boji s Ruskom. Podobné výzvy adresovali Zelenskému aj ďalšie západné štáty, uviedli pre AP nemenovaní európski predstavitelia.

Ukrajinci si podľa predstaviteľa Bidenovej administratívy myslia, že potrebujú približne 160-tisíc ďalších vojakov. Washington sa však domnieva, že ich bude treba na fronte výrazne viac. Odporúča teda Kyjevu prísnejšie postupovať voči dezertérom a mužom, ktorí sa odvodu vyhýbajú.

Zelenskyj v apríli podpísal zákony, na základe ktorých sa okrem iného znížil mobilizačný vek z 27 na 25 rokov.

Tieto zákony tiež zrušili niektoré výnimky z odvodov a vytvorili online register brancov. Očakávalo sa, že na ich základe sa zvýši počet vojakov približne o 50-tisíc, čo už vtedy bolo oveľa menej, než Zelenskyj označil za potrebné.

Odvody na Ukrajine sú citlivou záležitosťou počas celej vojny s Ruskom. Niektorí Ukrajinci vyjadrili obavy, že ďalšie zníženie mobilizačného veku a odchod mladých ľudí z práce na front by mohol značne uškodiť hospodárstvu krajiny. (TASR)

Ruská centrálna banka zareagovala na prudký pokles kurzu rubľa, zastavuje nákup devíz až do konca roka.

Cieľom je podľa nej zmierniť tlak na finančné trhy, keďže kurz ruskej meny klesol od začiatku augusta o viac než štvrtinu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Centrálna banka uviedla, že od 28. novembra do konca roka nebude nakupovať devízy na domácom trhu. K nákupom by sa mala vrátiť v roku 2025. "Toto rozhodnutie sme urobili s cieľom zmierniť výkyvy na finančných trhoch," uviedla banka v oficiálnom oznámení.

Do 17.00 h SEČ klesol kurz rubľa na 113,15 RUB/USD. Od začiatku stredajšieho obchodovania tak ruská mena zaznamenala pokles kurzu o 7,25 %. Práve v reakcii na prekročenie 110-rubľovej hranice oproti doláru analytici uviedli, že centrálna banka bude musieť reagovať.

Podľa ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova je za výkyvmi rubľa najmä silný kurz dolára a obavy trhov v dôsledku nedávno sprísnených sankcií.

Nie je to dôsledok fundamentálnych faktorov, takže je presvedčený, že kurz ruskej meny sa čoskoro stabilizuje. Dodal, že 82 % ruského vývozu a 78 % dovozu sa platí v rubľoch a v menách "spriatelených" krajín. (TASR)

Trump na post osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu vymenuje generála Kellogga, predložil plán na ukončenie vojny s Ruskom. (TASR)

Poľský premiér Tusk navrhuje „námorné hliadky“ v Baltskom mori s cieľom zabezpečiť oblasť pred ruskými hrozbami.

Tusk pred sumitom severských a pobaltských lídrov vo Švédsku uviedol, že iniciatíva bude „spoločným projektom krajín ležiacich pri Baltskom mori, ktoré majú rovnaký pocit ohrozenia Ruskom“.

„Ak je Európa jednotná, potom je Rusko technologický, finančný a ekonomický trpaslík v porovnaní s Európou,“ dodal Tusk. „Ale ak je Európa rozdelená, Rusko predstavuje hrozbu osobitne pre každú európsku krajinu.“

Tento návrh prichádza po incidentoch z uplynulého týždňa, keď boli prerušené dva dátové káble v Baltskom mori, pričom podozrivá je čínska loď, ktorá tadiaľ plávala. Nemecký minister obrany Boris Pistorius to označil za „sabotáž“.

Prístup k Baltskému moru má dovedna deväť krajín - Švédsko, Dánsko, Rusko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Nemecko a Poľsko. (SITA, Politico)

Severské krajiny, pobaltské štáty a Poľsko sú pripravené sprísniť sankcie voči Rusku aj jeho spojencom.

Uviedli to predsedovia vlád na summite vo výjazdovom sídle švédskej vlády Harpsund. Potvrdili, že v najbližších mesiacoch zvýšia podporu pre Ukrajinu i jej obranný priemysel.

Takisto chcú investovať do zvýšenia dostupnosti munície pre Kyjev. Informuje o tom agentúra AFP.

Lídri krajín sa do štvrtka stretávajú v kaštieli Harpsund južne od Štokholmu na rokovania o transatlantických vzťahoch, regionálnej bezpečnostnej spolupráci aj spoločnej politike voči vojne na Ukrajine.

"Spolu s našimi spojencami sme odhodlaní posilniť naše odstrašenie a obranu a rozšíriť sankcie proti Rusku, ako aj proti tým, ktorí umožňujú ruskú agresiu," uvádza sa vo vyhlásení Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Nórska, Poľska a Švédska. Litva sa z dôvodu formovania novej vlády na stretnutí nezúčastnila.

Švédsky premiér Ulf Kristersson na tlačovej konferencii vyhlásil, že sankcie Západu uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu fungujú napriek tomu, čo hovorí ruská propaganda.

Ruské hospodárstvo sa podľa jeho slov prepadá "hlbšie do neudržateľnej rovnováhy medzi zvyšovaním výdajov na vojnu a hladovaním zvyšku ekonomiky". Taktiež vyjadril presvedčenie, že ekonomické rezervy Ruska nevydržia naveky.

"Budeme konať, aby sme obmedzili, spochybnili a čelili agresívnemu konaniu Ruska v Baltskom mori, na Ukrajine a mimo nej," dodal Kristersson.

Severské i pobaltské krajiny, z ktorých viaceré majú spoločnú hranicu s Ruskom, patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny. Pomoc od týchto štátov a Poľska dosahuje podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) celkovú sumu 24 miliárd eur. Po Spojených štátoch ide v absolútnych číslach o druhú najvyššiu pomoc pre Kyjev.

Zvolenie Donalda Trumpa na post amerického prezidenta ale vyvolalo otázky o budúcej americkej podpore a úlohe USA v rámci Severoatlantickej aliancie. Mnoho analytikov sa domnieva, že po Trumpovej januárovej inaugurácii Európa bude musieť zvýšiť výdaje na svoju obranu i na posilnenie vojenského úsilia Ukrajiny.

"Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. To je podmienené tým, že zintenzívnime našu spoluprácu a budeme naďalej dlhodobo podporovať Ukrajinu, ktorá bojuje za svoju aj našu bezpečnosť," uviedol v samostatnom vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson. (TASR)

Ak Spojené štáty rozmiestnia rakety v Japonsku, bude Rusko reagovať, uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničia.

Marija Zacharovováv tým reagovala tým na nedeľňajšiu správu japonskej agentúry Kjódo, že Japonsko a USA chcú vypracovať plán spoločného postupu pre prípad "núdzovej situácie" na Taiwane, ktorý zahŕňa aj rozmiestnenie rakiet.

S odvolaním sa na nemenované americké a japonské zdroje agentúra uviedla, že USA by rozmiestnili raketové jednotky na súostroví Rjúkju a na Filipínach.

Zacharovová v reakcii obvinila Japonsko z eskalácie napätia okolo Taiwanu, ktoré má byť podľa nej zámienkou na posilnenie vojenskej spolupráce s Washingtonom.

"Japonsko sme opakovane upozorňovali, že ak v dôsledku takejto spolupráce budú na jeho území umiestnené americké rakety stredného doletu, bude to skutočná hrozba pre bezpečnosť našej krajiny a budeme nútení prijať nevyhnutné, adekvátne kroky na posilnenie našej vlastnej obranyschopnosti," povedala.

Predstavu o týchto krokoch môže Japonsko podľa Zacharovovej získať preštudovaním si aktualizovanej ruskej jadrovej doktríny zverejnenej minulý týždeň, ktorá rozšírila možnosti nasadenia jadrových zbraní. (TASR)

Mierový plán je v nedohľadne. Diplomatka Katarína Mathernová a generál Pavel Macko hovorili v Aréne o vojne na Ukrajine.

Opozičná SaS aj hnutie Slovensko kritizujú plánovanú cestu premiéra Fica do Moskvy.

Pre hnutie Slovensko je neprijateľné, že premiér sa svojou plánovanou návštevou Ruska postavil na stranu vraha a teroristu.

"Chápeme, že sa Robert Fico nevedel dočkať pozvánky na vojenskú prehliadku od svojho politického vzoru - diktátora Vladimira Putina. Bohužiaľ, pre celé Slovensko bude znamenať táto jeho účasť na oslavách v Moskve medzinárodnú hanbu, pretože nikto z premiérov vyspelých krajín Európy okrem Fica a Orbána nebude robiť vrahovi Putinovi komparz," uviedol predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko, KÚ, Za ľudí Michal Šipoš.

Poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) ostro kritizovala premiéra za jeho vyjadrenia a plánovanú návštevu Ruska. Považuje za absurdné, že Fico "ide asistovať vo vojenskej propagande agresorovi".

"Ako prvý slovenský premiér od ruskej invázie na Ukrajinu pôjde Robert Fico do Kremľa, čím symbolicky podporí režim, ktorý vedie ničivú vojnu a likviduje základné princípy medzinárodného práva. Takýmto krokom Fico potvrdzuje svoju všeobecnú pozíciu medzinárodného vyvrheľa," poznamenala Remišová. Poškodzovanie národných bezpečnostných záujmov zo strany Ficovej vlády naberá podľa nej nový rozmer.

Táto cesta je podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga pre západných partnerov signálom, že Slovensko nechce byť súčasťou demokratických západných krajín, ale podporuje vojnového agresora

. "Nech sa Andrej Danko aj Robert Fico zbalia a pokojne v tej Moskve ostanú. Môžeme im zaplatiť aj letenky. Myslím si, že život na Slovensku bude omnoho lepší, ak tu Andrej Danko a Robert Fico nebudú," skonštatoval. Gröhling poukázal na to, že nevie, o čom bude Fico v Rusku rokovať. (TASR)

Rusko vyhostí reportéra a kameramana nemeckej verejnoprávnej televízie ARD ako odvetu za rovnaký krok Berlína.

Spomínaná ruská televízia uviedla, že Nemecko sa rozhodlo zatvoriť jej berlínsku redakciu, pričom dvaja členovia spravodajského tímu - reportér a kameraman - dostali nariadenie opustiť Nemecko z bezpečnostných dôvodov.

"V reakcii na zákaz, ktorý nemecké úrady uvalili na prítomnosť a prácu spravodajcov stanice Pervyj kanal, sme nútení prijať recipročné opatrenia voči novinárom z moskovskej redakcie nemeckej mediálnej skupiny ARD," povedala na tlačovej konferencii hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Ako dodala, dvaja členovia spravodajského tímu ARD dostali nariadenie odovzdať svoje akreditačné dokumenty a opustiť Rusko. Zacharovová však podotkla, že Rusko zváži udelenie akreditácie ďalším novinárom z ARD v prípade, že Nemecko vytvorí podmienky na "normálnu prácu" pre ich ruských kolegov. (TASR)

Rakúsko je pripravené prijať viac utečencov, ak sa situácia na Ukrajine zhorší.

V rozhovore pre web Suspiľne to uviedol rakúsky veľvyslanec na Ukrajine Arad Benkö.

Ukrajinci sú podľa neho vysoko motivovaní integrovať sa do rakúskej spoločnosti. Učia sa nemčinu a začleňujú sa do trhu práce, a preto Rakúsko nevidí problém s prijímaním ďalších utečencov.

„Integrácia a prijímanie ukrajinských utečencov relatívne nie je problém, pretože Ukrajinci sa naozaj chcú naučiť jazyk. Radi sa integrujú na pracovný trh. Samozrejme, 80 % utečencov tvoria ženy s deťmi, takže trochu ťažšie, ale myslím si, že ak to bude potrebné, Rakúsko je pohostinná krajina a nevidím žiadne problémy, ak príde nová vlna (utečencov). Rakúšania majú veľké srdce a privítajú Ukrajincov,“ vyhlásil Benkö.

Dovoz ruského skvapalneného zemného plynu do Európskej únie sa musí skončiť, povedala šéfka eurokomisie.

Nahradenie týchto objemov bude prioritnou úlohou euromisára pre energetiku Dana Jörgensena z Dánska. „Je najvyšší čas, aby sa to stalo a viem, že tento parlament nás v tom podporí,“ povedala Von der Leyenová pred stredajším hlasovaním o schválení novej Komisie.

Jörgensen bude pri nahrádzaní ruského LNG pracovať na znížení nákladov a na investíciách do čistej energie. „Cena energie je štrukturálne stále príliš vysoká a musí ísť dole,“ povedala šéfka EK.

Poľsko zadržalo nemeckého občana a obvinilo ho zo sprostredkovania a vývozu tovaru dvojakého použitia do Ruska.

"Nemecký občan obchodoval so špecializovanými strojmi, ktoré sa používajú v technologickom priemysle a ktoré sa prostredníctvom jeho spoločnosti nezákonne odoslali do ruských vojenských závodov zameraných na výrobou zbraní," uviedla vo vyhlásení poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť.

"Podozrivý priznal vinu a podal návrh na dobrovoľné podrobenie sa trestu," dodala. Nemeckého občana zadržali už 20. novembra v Lubuskom vojvodstve na západe Poľska.

Námestník ruského ministra zahraničia Riabkov vyhlásil, že útok novou raketou Orešnik na Ukrajinu bol nutný.

Nutný bol podľa neho na to, aby bol hlas Ruska vypočutý.

Podľa Riabkova je ešte stále možné začať rokovania so Západom. Moskva však potrebovala použiť silnejšie metódy na to, aby jasne vyjadrila svoj postoj. (TASR)

Ruský rubeľ pokračoval v oslabovaní voči americkému doláru a čínskemu jüanu.

Od začiatku augusta, keď sa začal jeho súčasný prepad, už stratil viac ako 24 %. 

V stredu ráno sa rubeľ voči doláru oslabil o 0,86 % na 106,40 RUB/USD a voči jüanu o 0,51 % na 14,74 RUB/CNY. Aktuálne sa jeho kurz pohybuje na najnižších úrovniach od marca 2022, teda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

K poklesu rubľa prispieva aj prepad ruského akciového trhu, ktorý od začiatku roka stratil vyše 20 %. Investori totiž presúvajú svoje úspory z akcií na vklady, ktoré ponúkajú úrok vyšší, ako je referenčná sadzba centrálnej banky na úrovni 21 %.

Ukrajinská delegácia na čele s ministrom obrany Umerovom sa v Soule stretla s juhokórejským prezidentom.

Podľa medializovaných informácií bolo cieľom návštevy otvoriť otázku dodávok zbraní zo strany Južnej Kórey.

Soul a Kyjev v uplynulých týždňoch prehlbujú vzájomnú spoluprácu. Reagujú tak na kroky Severnej Kórey, ktorá vyslala viac ako 10-tisíc vojakov na pomoc ruskej armáde v bojoch proti Ukrajine.

Južná Kórea dodávky zbraní pre Ukrajinu v minulosti odmietala. Podľa Reuters však vláda v Soule môže zmeniť svoj postoj v závislosti od ďalšieho vývoja a krokov, ktoré podniknú Moskva a Pchjongjang. Nemenovaný západný diplomat pre Reuters uviedol, že diskusie v zákulisí sa zameriavajú najmä na systémy protivzdušnej obrany.

Kancelária juhokórejského prezidenta po stretnutí vyhlásila, že obe strany sa dohodli na pokračovaní spolupráce v oblasti výmeny informácií o severokórejských vojakoch v Rusku, ako aj v oblasti výmeny technológií medzi oboma krajinami.

Napriek tomu, že podľa prieskumov verejnej mienky väčšina Juhokórejčanov vníma zbližovanie Ruska a KĽDR ako hrozbu, viac ako 80 percent občanov nesúhlasí s dodávkami zbraní na Ukrajinu. Popularita Jun Sok-jola je navyše pre vnútropolitické škandály nízka. (TASR)

Rusko je podľa Inštitútu pre štúdium vojny ochotné eskalovať vojnu na Ukrajine.

 Dôvodom je, že deklaruje neochotu zmraziť frontovú líniu alebo dosiahnuť kompromis.

ISW cituje šéfa ruskej zahraničnej spravodajskej služby Sergeja Naryškina, podľa ktorého jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier, je „odstránenie“ dôvodov, ktoré „prinútili“ Rusko odštartovať inváziu.

Je to „preukázanie toho, že Rusko naďalej nekompromisne požaduje úplnú kapituláciu Ukrajiny," komentuje inštitút. Dodáva k tomu, že „Kremeľ opakovane žiada, aby sa Ukrajina vzdala časti štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Kremeľ ilegálne anektoval a ktoré ruské sily v súčasnosti neokupujú."

Analytici ISW ďalej uviedli, že ruské velenie pravdepodobne plánuje novú ofenzívu v juhovýchodnej časti Dnepropetrovskej oblasti. Hoci táto oblasť nie je súčasťou nelegálne anektovaných území, jej dobytie by mohlo prispieť k ruskému dlhodobému cieľu, a to úplne okupovať Doneckú oblasť.

Institute for the Study of War
@TheStudyofWar

NEW: Russian officials continue to demonstrate that the Kremlin aims to seize more territory in Ukraine than it currently occupies and is unwilling to accept compromises or engage in good-faith negotiations, no matter who mediates such talks. 🧵(1/5) https://t.co/anPJg27aBG https://t.co/tLc9xO6Jp7

27.11.2024 o 4:17 · archivované: 27.11.2024 o 13:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina dostala od Svetovej banky 4,8 miliardy v rámci projektu Verejné výdavky na odolnosť administratívnej kapacity.

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámil to predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ.

„Ide o najväčší investičný projekt v histórii Svetovej banky, ktorý sa odštartoval na podporu našej krajiny pri implementácii reforiem sociálnych a vzdelávacích sektorov, zdravotníctva, poľnohospodárskej produkcie a na projekty obnovy," konštatoval Šmyhaľ.

Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine sa prostredníctvom mechanizmov Svetovej banky na podporu Kyjeva vyzbieralo takmer 50 miliárd dolárov. V polovici novembra Šmyhaľ informoval, že Ukrajina od Svetovej banky dostane viac ako miliardu dolárov vo forme zvýhodnených úverov na obnovu prístavnej infraštruktúry a projekty rýchlej rekonštrukcie. (SITA)

Premiér Fico prijal pozvanie ruského prezidenta Putina na oslavy víťazstva nad fašizmom v Moskve. (SME)

Premiér Fico telefonoval s Donaldom Trumpom. Väčšinu rozhovoru tvorilo hodnotenie vojny na Ukrajine. (SME)

Najmenej dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ruskom nočnom vzdušnom útoku v Kyjeve.

Na telegrame to oznámil starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko. Informácie o celkovom rozsahu posledného úderu Rusov na Ukrajinu zatiaľ nie sú k dispozícii. Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo nočné zostrelenie 22 ukrajinských dronov.

Šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Serhij Popko písal na sociálnej sieti o nálete dronov a informoval o padajúcich troskách, podľa neho je poškodený nebytový objekt. "Dvaja zranení. Ešte jeden človek bez hospitalizácie," napísal neskôr Popko.

Ukrajinské letectvo zatiaľ nezverejnilo informácie o rozsahu ruského útoku. Stanica BBC na ruskojazyčnom webe v noci informovala o leteckom poplachu v hlavnom meste a viacerých ukrajinských oblastiach. Predchádzajúcu noc invázna armáda vyslala na Ukrajinu podľa ukrajinských vzdušných síl rekordný počet 188 dronov a tiež štyri balistické strely. Vtedajší útok okrem iného prerušil dodávky elektriny vo veľkej časti Ternopilskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany na telegrame oznámilo zostrelenie 22 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad šiestimi ruskými regiónmi, z toho bolo desať nad Rostovskou oblasťou, sedem nad Belgorodskou oblasťou, dva nad územím Voronežskej oblasti a po jednom nad Kurskou, Brjanskou a Smolenskou oblasťou. Rusko zvyčajne neposkytuje správy o celkovom rozsahu ukrajinských úderov, hlásia len zostrelené stroje. (ČTK)

Navštívili sme frontovú líniu v Chersone. Pod bytovkou je detský kútik, v zákopoch poľná nemocnica a sauna. (Korzár)

Ukrajinská armáda vyradila z boja ďalších 1 580 okupantov, od začiatku invázie zhruba 735 410, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 48 bojových obrnených vozidiel, 24 delostreleckých systémov, jeden raketomet, 64 bezpilotných lietadiel a 84 kusov ďalšej automobilovej techniky a cisterien.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko stratilo 9 449 tankov, 19 304 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 830 delostreleckých systémov a 1255 raketometov.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov prišiel do Južnej Kórey, kde bude rokovať o vojenskej pomoci.

Juhokórejská vláda zatiaľ príchod ukrajinskej delegácie nepotvrdila.

Ukrajina poskytne Južnej Kórei podrobnú žiadosť o vojenskú podporu v októbri, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj. (Kyiv Independent)

Západ zmiernil obmedzenia na využitie zbraní, Rusko zaútočilo novou raketou a nahnevaný Trump by bol dobrou správou.

Tomáš Prokopčák sa v Dobrom ráne rozpráva o vojne na Ukrajine s Matúšom Halásom, výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.