Európa nie je pripravená na dlhú vojnu s Ruskom, tvrdí bývalý šéf ukrajinskej armády Zalužnyj (SME Minúta)

Ukrajinskí vojaci zasiahli radarovú stanicu protilietadlového raketového systému S-400 v ruskej Kurskej oblasti.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to ukrajinský generálny štáb. Terčom útoku pri údere na radarovú stanicu boli podľa generálneho štábu pozície ruského 1490. gardového protilietadlového raketového pluku 6. armády Ruskej federácie.

„Uvedené jednotky ruských ozbrojených síl boli zapojené do vedenia bojových operácií v režime zem-zem, čiže do zasahovania pozemných pevných cieľov. Takéto útoky ruských útočníkov sa zameriavajú najmä na civilné zariadenia a civilistov vo frontových ukrajinských regiónoch," uviedol ukrajinský generálny štáb.

Turecký prezident Erdogan telefonoval so ruským prezidentom Putinom, rokovali o obchodných vzťahoch.

Medzi témy rokovaní patrila bilaterálna spolupráca v obchode a hospodárstve, Turecko chce rozšíriť obchod medzi Ankarou a Moskvou. Dotkli sa však aj viacerých medzinárodných tém. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie kancelárie tureckého prezidenta.

"Prezident Erdogan vyhlásil, že jeho cieľom je zvýšiť spoluprácu medzi Tureckom a Ruskom v mnohých oblastiach, najmä rozšíriť objem obchodu," uviedla turecká strana.

Erdogan tiež v rozhovore potvrdil záväzok Turecka riešiť regionálne napätie a podporovať mierové iniciatívy, napísali turecké médiá. Obe krajiny oznámili, že sa príslušné rezorty stretnú, aby tieto ciele posunuli.

Turecko síce rýchlo odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, no zároveň sa rozhodlo pre neutralitu v konflikte. Nepripojilo sa ani k západným sankciám uvaleným na Rusko. Erdogan túto politiku zdôvodnil závislosťou Turecka od ruskej ropy a plynu.

Obaja prezidenti sa naposledy osobne stretli minulý mesiac v Kazani pri summite medzivládnej organizácie BRICS a obe krajiny udržiavajú úzke vzťahy.

V septembri 2023 americké sankcie zasiahli tiež päť tureckých spoločností, ktoré dodávali ruským zbrojovkám. (ČTK)

Ruskí vojaci v Torecku v Doneckej oblasti zastrelili dve ženy a zranili muža, oznámila ukrajinská prokuratúra.

Zločin v Torecku sa podľa vyšetrovateľov odohral ešte o štvrtkovom večeri, keď ruskí vojaci vpadli do jedného z bytov, kde boli traja civilisti.

"Okupanti do nich úmyselne začali strieľať z automatických zbraní. V dôsledku na mieste zahynuli dve miestne obyvateľky. Muž, ktorý bol v byte spolu s nimi, bol zranený," uviedla prokuratúra na sociálnej sieti.

Moskva bezprostredne nereagovala, od začiatku vojny však tvrdí, že ruskí vojaci na civilistov neútočia, nato aby sa dopúšťali vojnových zločinov.

OSN naproti tomu medzitým preverila a potvrdila, že vo vojne, ktorú ruské vojská rozpútali vo februári 2022 na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, prišli o život tisíce civilistov, vrátane stoviek detí. (ČTK)

Rusko naverbovalo v Jemene niekoľko stoviek húsíjskych povstalcov do vojny proti Ukrajine, píše The Financial Times.

Táto operácia podľa denníka dokazuje silnejúce prepojenie Moskvy s Teheránom a jeho spojencami z radov militantných zoskupení na Blízkom východe, medzi ktoré patria aj húsíjski povstalci v Jemene.

Sami Jemenčania sa podľa denníka sťažovali, že sa nechali zlákať sľubmi dobre platenej práce a dokonca aj ruského občianstva. Keď za pomoci spoločnosti spätej s húsíjskými povstalcami dorazili do Ruska, násilne ich zaradili do ruskej armády a poslali do prvej línie bojov na Ukrajinu.

Výskyt prevažne nedobrovoľných jemenských žoldnierov na Ukrajine podľa denníka ukazuje, ako konflikt postupne čoraz viac nasáva vojakov z cudziny, pretože ruské straty rastú a Kremeľ sa snaží vyhnúť nepopulárnej mobilizácii.

Na Ukrajinu už poslal žoldnierov z Nepálu a Indie a tiež približne 12-tisíc vojakov pravidelných jednotiek KĽDR, ktorí dorazili do Ruska, aby sa zúčastnili na bojoch proti ukrajinským silám, ktoré na začiatku augusta prenikli do Kurskej oblasti na západe Ruska.

Americkí diplomati hovoria, že dohoda medzi Kremľom a húsíjskými povstalcami, nepredstaviteľná pred vojnou Ruska proti Ukrajine, je známkou, ako ďaleko je Rusko ochotné zájsť v rozširovaní konfliktu do nových oblastí, vrátane Blízkeho východu, poznamenal The Financial Times.

Samotní povstalci neodpovedali na žiadosť o vyjadrenie.

Zvláštny vyslanec USA pre Jemen Tim Lenderking potvrdil, že Rusko je v kontakte s húsíjskými povstalcami a rokuje s nimi o dodávkach zbraní, no ďalším podrobnostiam sa vyhol. "Vieme, že ruský personál v Sana pomáha prehĺbiť dialóg," povedal.

Rusko sa podľa jemenských analytikov snaží získať úžitok z akejkoľvek skupiny operujúcej pri Červenom mori či na Blízkom východe, ktorá je nepriateľská voči USA. Chudobný Jemen sa javí miestom, kde ľahko možno naverbovať žoldnierov.

Verbovanie podľa denníka začalo ešte v lete, jeden kontrakt mal dátum 3. júla. Jeden z regrútov v SMS oznámil, že niektorí Jemenčania boli ostrieľaní bojovníci, ale veľa z nich nemalo žiadny výcvik. Tvrdil, že ich podvodne vylákali do Ruska, kde podpísali kontrakty, ktoré si ani nedokázali prečítať.

"Ocitli sme sa pod paľbou. Lietali míny a drony, hĺbili sme kryty," opísal jeden z mužov. "Nemôžme sa ani na päť minút oddychovať, sme tak unavení," sťažoval sa.

Iný Jemenec opísal, že mu sľubovali odmenu 10-tisíc dolárov a plat 2000 dolárov mesačne a prípadne aj ruské občianstvo za prácu v ruskej fabrike na drony.

Keď v septembri dorazil do Moskvy, celú skupinu násilím vzali z letiska a odviezli na miesto vzdialené päť hodín od Moskvy, kde im muž hovoriaci jednoduchou arabčinou vystrelil z pištole ponad hlavy, keď odmietali podpísať zmluvy vyhotovené v ruštine.

"Podpísal som, lebo som sa bál," povedal. Dodal, že ich potom odviezli v autobusoch na základňu, kde podstúpili základný vojenský výcvik, a že medzitým veľa členov z pôvodnej skupiny na Ukrajine zahynulo.

Rusko poskytlo jemenským Húsíom prostredníctvom Iránu satelitné údaje pre zameriavanie ich rakiet, striel a dronov na západné obchodné lode v Červenom mori, napísal minulý mesiac americký denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na tri zdroje.

Iránom podporovanej šíitskej skupine sa vďaka tomu podľa denníka darí ochromiť jednu z kľúčových globálnych obchodných trás a ďalej destabilizovať región.

Od jesene 2023 napadli húsíjské rakety, bezpilotné lietadlá a riadené strely v medzinárodných vodách blízko Jemenu takmer 200 obchodných lodí. Niekoľko námorníkov prišlo o život a viaceré lode boli unesené, potopené alebo vážne poškodené. (ČTK)

Ukrajina potrebuje posilniť protivzdušnú obranu, aby ochránila ľudí pred ruskými útokmi, tvrdí prezident Zelenskyj.

Rusko podľa Zelenského za uplynulý týždeň vypustilo na Ukrajinu viac ako 800 riadených leteckých bômb, približne 460 útočných dronov a viac ako 20 rakiet rôznych typov, informuje agentúra Reuters.

"Tento týždeň sa na Ukrajine takmer každý deň ozýval poplach pred leteckými útokmi," napísal Zelenskyj na sieti X.

"Ukrajina nie je testovacím poľom pre zbrane. Ukrajina je suverénny a nezávislý štát. Ale Rusko pokračuje vo svojich snahách zabiť našich ľudí, šíriť strach a paniku, oslabiť nás," uviedol ukrajinský líder.

"Ukrajina potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany a my na tom s našimi partnermi aktívne spolupracujeme. Posilnenie ochrany našej oblohy je absolútne kľúčové," dodal.

Rusko v poslednom čase zintenzívnilo letecké útoky na ukrajinské mestá, do ktorých nasadzuje najmä bezpilotné lietadlá.

Nová ruská strela Orešnik je zrejme len propagandistickým trikom, tvrdia vojenskí analytici. (SITA)

Európske krajiny nie sú pripravené na dlhú vojnu s Ruskom, tvrdí bývalý šéf ukrajinskej armády Zalužnyj.

Napriek tomu, že európske štáty majú dostatočný počet stíhačiek F-16, ruské útoky by podľa ukrajinského veľvyslanca vo Veľkej Británii sieť protivzdušnej obrany úplne vyčerpali za dva až tri mesiace.

V rozhovore pre web Ukrajinská pravda poukázal na to, že počas septembra a októbra Rusko na frontovej línii použilo 4 500 riadených leteckých bômb s 500-kilogramovými hlavicami.

„Má nejaká európska krajina alebo Veľká Británia aspoň 5-tisíc rakiet pre systémy Patriot na zostrelenie riadených leteckých bômb? Pochybujem," konštatuje Zalužnyj.

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinskej armády pritom dodal, že len od začiatku novembra Moskva proti Ukrajine použila aj 3-tisíc dronov Šáhid a rakiet. (SITA)

Moskva odvolala veliteľa zoskupenia ruských vojsk Juh na ukrajinskom bojisku generálplukovníka Gennadija Anaškina.

Dôvodom mali byť klamlivé hlásenia nadriadeným, zbytočne vysoké stray a spomalenie postupu pri meste Siversk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, tvrdia ruskí vojenskí blogeri. Ruské ministerstvo obrany výmenu veliteľa Juhu oficiálne neoznámilo, napísal server Gazeta.ru.

Kým ruské jednotky na niektorých úsekoch východného frontu dosiahli pred zimou najväčší postup od invázie vo februári 2022, inde je postup oveľa pomalší, najmä pri meste Siversk, poznamenala agentúra Reuters, ktorá si tiež všimla nepotvrdené správy o odvolaní vysokopostaveného generála, pripočítaných snahe ministra obrany Andreja Belousova zbaviť sa neschopných veliteľov.

"Tvrdí sa, že dôvodom bola situácia pri Siversku a tiež Anaškinova neochota hlásiť najvyššiemu veleniu skutočný stav vecí," napísal na sociálnej sieti vojnový spravodajca Jurij Kotenok. O generálovom odvolaní informoval tiež rešpektovaný spravodajský kanál Rybar, pokladaný za blízky ruskej armáde.

Rybar vymenoval niekoľko východoukrajinských obcí, ktoré sa "stali synonymom klamstiev a neodôvodnených strát", a poznamenal, že "systému trvalo približne dva mesiace, kým dokázal zareagovať patričným spôsobom", čo ale "z hľadiska zotrvačnosti a pomalosti vojenskej mašinérie je fantastický čas".

Generálovo odvolanie potvrdil serveru RBK nemenovaný zdroj na ministerstve obrany, ktorý tento krok vysvetlil "plánovanou rotáciou" kádrov.

Ministerstvo oficiálne neoznámilo ani Anaškinovo odvolanie, ani jeho vymenovanie, dodal portál a pripomenul, že až tento rok v máji, keď prezident Vladimir Putin predstavil veliteľom nového ministra obrany Belousova, vyšlo najavo, že Anaškin sa stal veliteľom Južného vojenského okruhu.

Anaškin základnú vojenskú službu prežil ešte v sovietskej armáde vo východnom Nemecku. Vlastnú vojenskú kariéru začal medzi výsadkármi.

Od decembra 1999 do augusta 2000 velil práporu ruských výsadkárov nasadených v rámci mierových síl v Bosne a Hercegovine. Zúčastnil sa oboch vojen s čečenskými separatistami.

Počas krátkej vojny Ruska s Gruzínskom v auguste 2008 o separatistické provincie Južné Osetsko a Abcházsko sa ako veliteľ taktického bojového zoskupenia blysol úspešným nájazdom do tyla gruzínskych vojsk.

O mesiac neskôr bol vyznamenaný Zlatou hviezdou Hrdinu Ruska. Po vojne medzi Azerbajdžanom a Arménskom velil v rokoch 2021 a 2022 ruskému mierovému kontingentu v Náhornom Karabachu. (ČTK)

Z obcí blízko frontovej línie v Charkovskej oblasti Ukrajinci od mája evakuovali takmer 22-tisíc civilných obyvateľov.

„Pokračujeme v úsilí o evakuáciu. Deti aj dospelých dostávame do bezpečia," konštatoval gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

Synehubov dodal, že evakuovaným ľuďom poskytujú humanitárnu pomoc, psychologickú podporu a finančnú pomoc v relatívne bezpečných oblastiach vrátane mesta Charkov, ktoré sa nachádza necelých 30 kilometrov od ruských hraníc. Rusi podľa neho útočia v smere na mesto Vovčansk, obec Lypci a mesto Kupiansk.

Kupiansk ruská armáda v roku 2022 na krátke obdobie dobyla. Neskôr ho znovu získali ukrajinské jednotky. Mesto je strategickým logistickým a dopravným uzlom, v ktorom sa stretáva päť železničných tratí. (SITA)

V otázke podpory Ukrajiny neexistujú žiadne "červené čiary", tvrdí francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot.

Dodal, že Ukrajina by pri útokoch na ciele v ruskom vnútrozemí mohla použiť francúzske rakety dlhého doletu "v rámci sebaobrany". TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA a stanice BBC.

Šéf francúzskej diplomacie v rozhovore pre BBC zverejnenom v sobotu neuviedol, či Kyjev pri útokoch na Rusko použil francúzske zbrane.

Západní spojenci by podľa Barrota nemali obmedzovať podporu Ukrajiny a "nestanovovať a nevyjadrovať červené čiary". Francúzsky minister na otázku, či by to mohlo znamenať aj účasť francúzskych vojakov v bojoch povedal, že "nezavrhujeme žiadnu možnosť".

"Budeme podporovať Ukrajinu tak intenzívne a tak dlho ako to bude potrebné. Prečo? Pretože je to naša bezpečnosť, ktorá je v stávke. Zakaždým, keď ruská armáda postúpi o jeden štvorcový kilometer, hrozba sa priblíži k Európe o jeden štvorcový kilometer," uviedol Barrot.

Francúzsky minister zahraničných vecí zároveň poznamenal, že západné krajiny budú musieť zvýšiť svoje výdavky na obranu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová kritizovala Barrotove vyjadrenia a uviedla, že povolenie útočiť na ciele v ruskom vnútrozemí "nie je podporou Ukrajiny, ale skôr jej smrteľnou ranou".

Ukrajina tento týždeň po prvýkrát útočila na Rusko raketami ATACMS americkej výroby a britskými Storm Shadow. Francúzsko od júla 2023 v spolupráci s Britániou začalo dodávať Ukrajine rakety Storm Shadow - francúzske označenie pre totožné rakety je Scalp, vysvetľuje DPA.

Nemecko, ktoré je druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Ukrajine, nedodáva Kyjevu rakety dlhého doletu. Vláda Olafa Scholza odmieta Ukrajine poskytnúť svoj systém Turus s dosahom vyše 500 kilometrov pre obavy, že by to mohlo zatiahnuť Západ do priamejšieho konfliktu s Ruskom. (TASR)

Rusko prišlo za uplynulý deň o tisícku vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo stratilo už 730 740 vojakov.

Za uplynulý deň Moskva podľa ukrajinského generálneho štábu prišla aj o štyri tanky, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty a päť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 423 tankov, 19 209 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 765 delostreleckých systémov.

Rusko a Ukrajina hlásia zostrelenie desiatok dronov počas noci, škody nezmieňujú.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila v noci 34 ukrajinských dronov, z toho 27 nad Kurskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany bez ďalších podrobností a zmienky o prípadných škodách.

Ďalšie štyri ukrajinské drony zničili ruské jednotky nad Lipeckou, dva nad Belgorodskou a jeden na Oriolskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo. Kurský gubernátor Alexej Smirnov oznámil zničenie 27 dronov a dvoch ukrajinských rakiet.

Do Kurskej oblasti na západe Ruska na začiatku augusta vpadli ukrajinské jednotky a Rusom sa ich doteraz nepodarilo vytlačiť za hranice. Ale rozsah dobytého ruského územia sa podľa zdroja agentúry Reuters v ukrajinskom velení medzičasom zmenšil o dve pätiny na približne 800 kilometrov štvorcových.

Rusko proti Ukrajine počas noci vyslalo 73 dronov, z ktorých 50 sa podarilo zostreliť nad siedmimi oblasťami krajiny, ďalších 19 bezpilotných lietadiel sa zrútilo, pravdepodobne pod vplyvom prostriedkov rádioelektronického boja, tvrdí ukrajinské letectvo, podľa ktorého sú zvyšné štyri bezpilotné lietadlá doteraz vo vzduchu.

Obrana ukrajinskej metropoly počas noci zničila viac ako desať ruských bezpilotných lietadiel, informoval šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na sociálnej sieti.

Ruské drony útočili na Kyjev z rôznych smerov, letecký poplach v hlavnom meste trval dlhšie ako tri hodiny, napísal Popko. Škody či obete a zranenia nie sú hlásené, dodal. Varoval pred možnosťou opätovných náletov, ruské drony sú stále vo vzduchu.

Svedkovia v Kyjeve podľa agentúry Reuters počuli výbuchy, ktoré zneli ako paľba protivzdušnej obrany.

Turecký prezident Erdogan bude v pondelok v Ankare diskutovať so šéfom NATO Ruttem o vojne na Ukrajine.

Rusko vo štvrtok oznámilo, že pri útoku na Ukrajinu použilo novú raketu stredného doletu. K útoku došlo po tom, čo Ukrajina po prvýkrát zaútočila na Rusko americkými a britskými raketami.

Turecko, ktoré je členom NATO, odsúdilo ruskú inváziu a tvrdí, že podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a poskytlo Kyjevu vojenskú podporu.

Ankara však nesúhlasí so sankciami Západu voči Moskve, s ktorou ju spájajú dôležité väzby v oblasti obrany, energetiky a cestovného ruchu.

Erdogan v stredu vyjadril nesúhlas s rozhodnutím Spojených štátov umožniť Ukrajine používať rakety dlhého doletu na vojenské ciele v ruskom vnútrozemí.

"Tento krok konflikt nielenže vystupňuje, ale povedie k väčšej reakcii zo strany Ruska," povedal a vyzval Kyjev a Moskvu na zdržanlivosť.

Moskva tvrdí, že rozhodnutie povoliť Ukrajine útočiť na ciele v ruskom vnútrozemí dostáva USA a ich spojencov do priameho konfliktu s Ruskom.

Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorok schválil aktualizovanú jadrovú doktrínu, ktorá znižuje hranicu pre použitie jadrových zbraní v reakcii na útok konvenčnými zbraňami.

Turecký prezident a šéf NATO budú v pondelok diskutovať aj o odstránení prekážok pri obrannom obstarávaní medzi spojencami NATO a o spoločnom boji Aliancie proti terorizmu, priblížil turecký predstaviteľ. (TASR)

Ruský prezident Putin podpísal zákon, ktorý odpúšťa dlhy do výšky desať miliónov rubľov pre nových regrútov.

V prepočte ide o asi 92-tisíc eur. Dlžníci však musia na minimálne rok upísať ruskej armáde a ísť bojovať na Ukrajinu.

Zákon sa vzťahuje na všetkých potenciálnych regrútov, voči ktorým bolo pred týmto termínom začaté konanie o vymáhaní pohľadávok. Doteraz existovala len možnosť odkladu splátok.

Ruská armáda má problémy s náborom nových vojakov, keďže konflikt na Ukrajine už trvá takmer tri roky. Odborníci tvrdia, že nový zákon, ktorý predtým schválil parlament, bude pre budúcich vojakov veľkým stimulom.

V Rusko už predtým zvýšili platy vojakom ochotným bojovať na Ukrajine. V niektorých prípadoch bola mzda násobkom priemernej mzdy. To umožnilo armáde zvýšiť početný stav v oblastiach bojov a zároveň sa tým zabránilo novej všeobecnej mobilizácii, ktorá na jeseň 2022 viedla k odchodu mnohých ľudí z Ruska.

Nový zákon je zameraný predovšetkým na mladších Rusov v bojaschopnom veku, ktorí sa častejšie zadlžujú. V Rusku sú úroky na pôžičky veľmi vysoké a mnohí Rusi nemajú takmer žiadne úspory. Väčšina ľudí sa zadlžuje, aby si kúpila byt. Podľa centrálnej banky si viac ako 13 miliónov Rusov zobralo tri alebo viac pôžičiek.

Hoci brancov nemožno poslať na front, môžu podpísať zmluvu o vstupe do profesionálnej armády a potom bojovať na Ukrajine.

Putin v sobotu podpísal aj zákon zakazujúce adopciu ruských detí občanmi krajín, kde je legálna zmena pohlavia, ako aj zákon, ktorý zakazuje propagáciu bezdetného spôsobu života na internete, v médiách, filmoch a reklamách. (TASR)