Ukrajinci stratili asi dve pätiny územia obsadeného v Kurskej oblasti (SME Minúta)

Ruský prezident Putin podpísal zákon, ktorý odpúšťa dlhy do výšky desať miliónov rubľov pre nových regrútov.

V prepočte ide o asi 92-tisíc eur. Dlžníci však musia na minimálne rok upísať ruskej armáde a ísť bojovať na Ukrajinu.

Zákon sa vzťahuje na všetkých potenciálnych regrútov, voči ktorým bolo pred týmto termínom začaté konanie o vymáhaní pohľadávok. Doteraz existovala len možnosť odkladu splátok.

Ruská armáda má problémy s náborom nových vojakov, keďže konflikt na Ukrajine už trvá takmer tri roky. Odborníci tvrdia, že nový zákon, ktorý predtým schválil parlament, bude pre budúcich vojakov veľkým stimulom.

V Rusko už predtým zvýšili platy vojakom ochotným bojovať na Ukrajine. V niektorých prípadoch bola mzda násobkom priemernej mzdy. To umožnilo armáde zvýšiť početný stav v oblastiach bojov a zároveň sa tým zabránilo novej všeobecnej mobilizácii, ktorá na jeseň 2022 viedla k odchodu mnohých ľudí z Ruska.

Nový zákon je zameraný predovšetkým na mladších Rusov v bojaschopnom veku, ktorí sa častejšie zadlžujú. V Rusku sú úroky na pôžičky veľmi vysoké a mnohí Rusi nemajú takmer žiadne úspory. Väčšina ľudí sa zadlžuje, aby si kúpila byt. Podľa centrálnej banky si viac ako 13 miliónov Rusov zobralo tri alebo viac pôžičiek.

Hoci brancov nemožno poslať na front, môžu podpísať zmluvu o vstupe do profesionálnej armády a potom bojovať na Ukrajine.

Putin v sobotu podpísal aj zákon zakazujúce adopciu ruských detí občanmi krajín, kde je legálna zmena pohlavia, ako aj zákon, ktorý zakazuje propagáciu bezdetného spôsobu života na internete, v médiách, filmoch a reklamách. (TASR)

Litva bude financovať výrobu ukrajinských dronov s dlhým doletom, uviedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Príslušné memorandum Umerov podpísal vo Vilniuse spoločne svojím litovským náprotivkom Laurynasom Kasčinasom.

Umerov dodal, že ide o dlhodobú dohodu, na základe ktorej bola dohodnutá prvá tranža vo výške desať miliónov eur.

„Litva vyčlení tieto prostriedky na výrobu ukrajinských zbraní dlhého doletu, najmä na projekt Paľanycia," konštatoval Umerov.

Ministri obrany popri podpise memoranda označili za kľúčové priority na rok 2025 výcvik a vybavenie ukrajinských brigád, dodávky munície a systémov protivzdušnej obrany a posilnenie spolupráce v obrannom priemysle.

Obilie vyvezené z Ukrajiny zachránilo vo svete pred hladom na 20 miliónov ľudí, povedal prezident Zelenskyj.

V Kyjeve sa koná summit k potravinovej bezpečnosti v Kyjeve. Na vrcholnej schôdzke vystúpil tiež český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý druhým dňom pokračuje v návšteve Ukrajiny.

Spoločnou úlohou medzinárodného spoločenstva je podľa neho zabezpečiť, aby ukrajinské obilie bolo aj v čase ruskej invázie dostupné všetkým tým, ktorí ho potrebujú.

Iniciatíva Obilie z Ukrajiny (Grain from Ukraine) vznikla v roku 2022 na podnet Zelenského ako spôsob podpory humanitárnych dodávok do krajín, kde ľudia trpia nedostatkom potravín.

Cieľom programu je zdôrazňovať úlohu Ukrajiny ako zodpovedného člena svetového spoločenstva a čeliť ruskej propagande, ktorá hádže vinu za potravinovú krízu na Ukrajinu a jej západných partnerov. Finančne na program prispieva množstvo medzinárodných organizácií a desiatky krajín vrátane Česka.

Ukrajina patrí k popredným svetovým producentom a vývozcom obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov. Jej dodávky sú kľúčové pre niektoré krajiny na Blízkom východe a v Afrike. Skomplikovala ich rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022.

Vlani sa Ukrajine podarilo z veľkej časti uvoľniť námornú blokádu, ktorou Rusko dovtedy znemožňovalo vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more.

"Celkovo bolo od spustenia nášho programu Obilie z Ukrajiny zachránených pred hladom 20 miliónov ľudí. A to len vďaka nášmu humanitárnemu programu. Celkovo ukrajinský vývoz potravín zásobuje 400 miliónov ľudí v sto krajinách, "povedal Zelenskyj, ktorý následne odpovedal na otázky novinárov z Afriky a ďalších štátov.

Uviedol tiež, že od spustenia ukrajinského koridoru pre vývoz potravín cez Čierne more vlani v júli bolo ruskými raketami a dronmi poškodených 321 zariadení v ukrajinských prístavoch. Útoky tiež poškodili viac ako 20 civilných lodí.

Plnú podporu iniciatíve vo svojom príspevku na konferencii vyslovil český minister zahraničia Lipavský. "Spoločne zabezpečujeme, aby sa ukrajinské obilie dostalo k potrebným a malo ochranu pred ruskou agresiou," povedal minister s tým, že Rusko útokom na Ukrajinu ohrozuje potravinovú bezpečnosť na celom svete.

Lipavského ukrajinský rezortný kolega Andrij Sybiha vyzval partnerov, aby pomohli ďalej rozširovať bezpečnosť ukrajinského poľnohospodárskeho exportu, napríklad formou osobitného programu poistenia lodí vyvážajúcich obilie z ukrajinských prístavov. Tieto plavidlá aj ukrajinské terminály sa opakovane stávajú terčom ruských vzdušných útokov.

V poradí tretí summit k potravinovej bezpečnosti sa koná v deň pripomienky hladomoru na Ukrajine v 30. rokoch 20. storočia.

Ukrajinskí vrcholní činitelia si uctili obete tejto katastrofy, ktorú vyvolala predovšetkým tvrdá politika sovietskeho diktátora Josifa Stalina a zabavovanie obilia a dobytka miestnym obyvateľom.

Podľa odhadov historikov zahynulo v rokoch 1932 – 1933 3,5 milióna až šesť miliónov Ukrajincov; niektoré krajiny tento hladomor uznali ako úmyselne vyvolanú genocídu.

Územie obsadené ukrajinskými silami v ruskej Kurskej oblasti sa zmenšilo asi o dve pätiny.

Rusko nasadilo proti ukrajinským silám v Kurskej oblasti na západe Ruska 59.000 vojakov vrátane 11-tisíc severokórejských vojakov, ktorí však ešte podstupujú výcvik.

Obsadené územie v Kurskej oblasti, kam Ukrajinci vpadli na začiatku augusta, sa po ruských útokoch zmenšilo o približne dve pätiny na súčasných 800 kilometrov štvorcových, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z ukrajinského generálneho štábu.

Severokórejskí vojaci dorazili aj do okupovaného Mariupolu na juhovýchode Ukrajiny a údajne sa objavili tiež v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, napísal dnes server BBC News s odvolaním sa na správy západných médií opierajúcich sa o anonymné zdroje.

Jeden zdroj tiež tvrdil, že v Kurskej oblasti bol pri ostreľovaní ruského veliteľského stanovišťa ukrajinskými raketami zasiahnutý severokórejský generál, nevedel však, či generál bol zabitý, alebo zranený.

Medzitým veliteľstvo ukrajinských síl v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny poprelo ako nepravdivé správy o nasadení vojakov z KĽDR aj v tomto regióne. (ČTK)

Švajčiarska vláda zakázala dodávky vojenského materiálu poľskej firme, končili na Ukrajine.

To je v rozpore so švajčiarskymi zákonmi. Na Ukrajine skončili približne 645-tisíc nábojov švajčiarskej výroby.

Švajčiarske úrady začali vyšetrovanie po tom, ako americký portál Defense One vlani v novembri vo svojej správe naznačil, že Ukrajina dostala prostredníctvom poľskej firmy UMO náboje vyrobené švajčiarskou spoločnosťou SwissP Defense.

Vyšetrovanie podľa švajčiarskeho Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti (SECO) odhalilo, že švajčiarsky výrobca a poľská spoločnosť podpísali dohodu o ďalšom predaji, v súlade s ktorou bola poľská spoločnosť oprávnená muníciu ďalej predávať len na území Poľska.

Bern tak dospel k záveru, že poľská spoločnosť nedodržala zmluvné záväzky voči švajčiarskemu výrobcovi, ktorého munícia skončila na Ukrajine.

SECO uviedlo, že dodávky vojenského materiálu do zmienenej poľskej spoločnosti teraz budú zakázané, keďže riziko ich reexportu na Ukrajinu je príliš vysoké.

Švajčiarsko dlhodobo zdôrazňuje svoju neutralitu, v súlade s ktorou tamojšie zákony zakazujú vývoz vojenského materiálu do krajín, v ktorých prebiehajú ozbrojené konflikty.

Ako však pripomína AP, aj Bern sa pridal k rozsiahlym ekonomickým sankciám, ktoré na Rusko uvalil Západ po tom, ako vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. (TASR)

Poľskí farmári začali s nepretržitou blokádou hraničného priechodu s Ukrajinou. Protestujú proti zvýšenej dani. (TASR)

Kurz ruského rubľa oproti doláru klesol v závere tohto týždňa na viac než 2,5-ročné minimum.

Ruská mena tak reagovala na rozhodnutie USA uvaliť sankcie na viacero ruských bánk vrátane banky Gazprombank, ktorá je kľúčová pri platbách za dodávky ruského plynu do Európy. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spojené štáty uvalili vo štvrtok na Gazprombank nové sankcie, ktoré banke bránia, aby realizovala akékoľvek nové transakcie v energetickej oblasti. Sankcie tak môžu zablokovať jedinú cestu pre platby európskych zákazníkov za dodávky ruského plynu.

Kurz rubľa dosiahol pred ukončením obchodovania oproti doláru 103,02 RUB/USD, čo predstavuje pokles o 1,7 percenta. Počas obchodovania však klesol až na 103,7455 RUB/USD, čo znamenalo najnižší kurz ruskej meny v porovnaní s dolárom od 23. marca 2022.

"Rubeľ naďalej klesá a hlavným dôvodom sú nové sankcie voči Gazprombank, kľúčovej banke pre exportérov," povedal Jevgenij Kogan, profesor na Vysokej škole ekonomickej v Moskve.

Podľa Kogana sankcie výrazne zmenili obraz budúceho vývoja rubľa. Očakáva, že ku koncu roka sa kurz ruskej meny bude oproti doláru pohybovať v rozsahu od 104 do 106 RUB/USD, zatiaľ čo pred sankciami počítal s kurzom v rozmedzí od 97 do 99 RUB/USD.

Viacerí analytici predpokladajú, že v najbližšej budúcnosti bude ruský devízový trh zaznamenávať výrazné otrasy, niektorí však, naopak, nevylučujú ani zlepšenie pozície ruskej meny.

"Najnovšie sankcie môžu skomplikovať platby za vývoz produktov, na druhej strane však aj za dovoz. To povedie k zníženiu dopytu po zahraničných menách," uviedli analytici z Bank Saint Petersburg. "Takže nemôžeme vylúčiť ani scenár určitého posilnenia ruskej meny v strednodobom horizonte," dodali. (TASR)

Ruské jednotky postúpili na Donbase pri piatich obciach v okolí mesta Kurachove, tvrdia analytici.

Hlavný nápor ruskej ofenzívy je zameraný na Donbas na východe krajiny. Ruské jednotky podľa analytikov projektu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde, postúpili pri Velyka Novosilka, Rozdolne, Maksymivka, Pustynky a Toreck.

Ruské ministerstvo obrany v piatok ohlásilo dobytie dediny Novodmytrivka pri Kurachove, pričom ukrajinskí blogeri podľa serveru BBC News predpokladajú, že ukrajinské jednotky budú zakrátko donútené stiahnuť sa z mesta, aby unikli obkľúčeniu.

O urýchlení ruského postupu na Ukrajine hovoril ruský minister obrany Andrej Belousov pri piatkovej návšteve jedného z ruských veliteľstiev.

Moskva v posledných týždňoch pravidelne hlási, že ruské vojská dobyli ďalšie miesta na východe Ukrajiny, kde sa ruská ofenzíva sústreďuje na ovládnutie celého regiónu Donbas.

Ukrajina hlási po ruskom bombardovaní Záporožia jedného mŕtveho. O život prišiel 55-ročný muž.

Ruské letectvo podľa šéfa oblastnej správy Ivana Fedorova podniklo počas uplynulého dňa 15 náletov na Záporožie a región.

Ruské vojská čiastočne okupujú Záporožskú oblasť, ale oblastné centrum zostáva v ukrajinských rukách. (ČTK)

Predsedníčka europarlamentu Metsolová podporuje použitie rakiet dlhého doletu na obranu Ukrajiny proti ruskej invázii.

Nemecko by podľa nej malo rýchlo dodať Kyjevu svoj systém Taurus. "Áno, to je aj stanovisko Európskeho parlamentu. Táto požiadavka má širokú podporu. Uvidíme, či po voľbách do Bundestagu dôjde k zodpovedajúcej zmene politiky," uviedla predsedníčka EP v rozhovore pre noviny mediálnej spoločnosti Funke Mediengruppe zverejnenom v sobotu.

Metsolová odpovedala na otázku, či by krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú rakety dlhého doletu, mali povoliť ich použitie proti vojenským cieľom v ruskom vnútrozemí, a či by Nemecko malo dodať svoje systém Taurus.

Metsolová poznamenala, že "aj v rámci berlínskej koalície existujú rozdielne postoje k dodávke Taurusu".

Nemecký kancelár Olaf Scholz je proti dodávke rakiet dlhého doletu Ukrajine. Jeho koaliční partneri Zelení a Slobodní demokrati sú však za to, aby Kyjev tieto rakety dostal.

Ukrajinské ozbrojené sily v uplynulých dňoch po prvý raz zaútočili na ciele na ruskom území americkými raketami ATACMS po tom, čo podľa medializovaných informácií Kyjev dostal povolenie od dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena použiť tieto rakety na ciele v Rusku.

Americké rakety majú podľa DPA dolet 300 kilometrov. Nemecké rakety Taurus však majú dolet až 500 kilometrov.

Metsolová povedala, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj správne zdôraznil, že Ukrajina nemôže donekonečna čakať na účinnú vojenskú pomoc len preto, že v západnej krajine sa vždy konajú voľby, zatiaľ čo vo vojne na Ukrajine denne zomierajú ľudia.

Dodala, že je znepokojujúce, že Rusko stupňuje vojnu a zintenzívňuje svoje raketové útoky, ktoré už majú mnoho civilných obetí.

Rusko vo štvrtok útočilo na ukrajinské mesto Dnipro novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu. Ruský prezident Vladimir Putin označil odpálenie rakety za úspech a vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v testoch tejto rakety v bojových podmienkach. (TASR)

Rusko prišlo za uplynulý deň o 1 420 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo stratilo už o 729 720 vojakov.

Za uplynulý deň Moskva podľa Ukrajiny prišla aj o 20 tankov, 36 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 419 tankov, 19 192 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 760 delostreleckých systémov.

Moldavsko bude rokovať s ruským Gazprom o plyne, aby zabezpečilo stabilné dodávky elektrickej energie v krajine. (TASR)

Americký prezident Biden a jeho francúzsky náprotivok Macron rokovali o prímerí v Libanone aj o situácii na Ukrajine.

"(Prezidenti) zhodnotili vývoj situácie na Ukrajine, ako aj na Blízkom východe, a to vrátane úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí v Libanone, ktorá by umožnila obyvateľom oboch krajín bezpečný návrat do svojich domovov," uvádza vyhlásenie Bieleho domu.

Americký prezident už pondelok na summite skupiny G20 v Brazílii vyzval prítomných lídrov, aby podporili suverenitu Ukrajiny. Vyjadril sa len deň po tom, čo jeho administratíva po prvýkrát povolila Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na zasiahnutie cieľov v ruskom vnútrozemí. (TASR)