Ukrajina Rusko Online: Do Ruska sa po dohode s Ukrajinou vrátilo 46 obyvateľov Kurskej oblasti

Americký prezident Biden a jeho francúzsky náprotivok Macron rokovali o prímerí v Libanone aj o situácii na Ukrajine.

"(Prezidenti) zhodnotili vývoj situácie na Ukrajine, ako aj na Blízkom východe, a to vrátane úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí v Libanone, ktorá by umožnila obyvateľom oboch krajín bezpečný návrat do svojich domovov," uvádza vyhlásenie Bieleho domu.

Americký prezident už pondelok na summite skupiny G20 v Brazílii vyzval prítomných lídrov, aby podporili suverenitu Ukrajiny. Vyjadril sa len deň po tom, čo jeho administratíva po prvýkrát povolila Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na zasiahnutie cieľov v ruskom vnútrozemí. (TASR)

Ruský útok balistickou strelou bude témou mimoriadneho rokovania NATO a Ukrajiny na úrovni veľvyslancov v utorok v Bruseli.

Šéf Kremľa Vladimir Putin oznámil, že Moskva zaútočila na Ukrajinu novou raketou stredného doletu s označením Orešnik (Lieska) a "v testoch v bojových podmienkach" plánuje pokračovať. Podľa jeho slov išlo o reakciu na kroky Západu. Zároveň rozhodol o začatí sériovej výroby.

"Nasadenie tejto kapacity nezmení priebeh konfliktu ani neodradí spojencov NATO od podpory Ukrajiny," reagovala hovorkyňa Aliancie na novú ruskú raketu. (TASR)

Švajčiarsko zastavilo obchodovanie s poľskou firmou UMO, ktorá vyviezla švajčiarske náboje na Ukrajinu bez povolenia.

Malo ísť o približne 645-tisíc nábojov, ktoré spoločnosť kúpila vo Švajčiarsku, dodala v rozpore so švajčiarskymi zákonmi na Ukrajinu.

Švajčiarska legislatíva nedovoľuje vývoz vojenského materiálu do krajín, ktoré sú súčasťou ozbrojeného konfliktu.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva začalo vyšetrovanie po tom, ako americký portál Defense One vlani v novembri naznačil, že ukrajinská spoločnosť prevzala 645-tisíc nábojov, ktoré vyrobila spoločnosť SwissP Defense a dodala ich poľskému dovozcovi UMO. Išlo o protipancierové náboje.

Minulý rok Švajčiarsko rozhodlo, že jeho vyradené tanky nemeckej výroby, nemôžu odoslať na Ukrajinu. Avšak Švajčiarsko sa zbližuje s NATO. Tento týždeň vláda krajiny schválila účasť Švajčiarska na cvičení krízového manažmentu, ktoré na jar budúceho roka zorganizuje NATO. (SITA)

Ukrajina požiadala partnerov o pomoc pri modernizácii protivzdušných systémov obrany, oznámil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident očakáva, že modernizácia zvýši schopnosť Ukrajiny brániť krajinu pred "novými hrozbami".

"Ukrajinský minister obrany (Rustem Umerov) už rokuje s našimi partnermi o nových systémoch protivzdušnej obrany, ktoré môžu ochrániť životy pred novými hrozbami," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach.

Zelenskyj vyzval aj Čínu, kľúčového spojenca Moskvy, aby reagovala na použitie novej ruskej rakety Orešnik. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že "všetky strany by mali zostať pokojné a zachovať zdržanlivosť".

Ukrajinský prezident vo svojom večernom príhovore povedal, že "Rusko sa vysmieva postojom Činy a štátom globálneho juhu, ako aj niektorým svetovým lídrom, ktorí vyzývajú na zdržanlivosť".

Podľa jeho slov "musí svet vo svojej reakcii znieť vážne, aby sa (ruský prezident Vladimir) Putin naozaj bál rozšírenia vojny a pocítil skutočné dôsledky svojho konania".

Rusi popravili piatich ukrajinských vojnových zajatcov aj v októbri, uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.

Ruské jednotky 2. októbra zastrelili podľa prokuratúry neozbrojených ukrajinských vojakov, ktorých predtým zajali počas útoku na ich pozíciu neďaleko Vuhledaru. V ten deň sa z tohto mesta stiahli ukrajinské sily a obsadila ho ruská armáda.

Prokuratúra k vyhláseniu priložila aj dve zrnité letecké fotografie incidentu, agentúre Reuters sa ho ale nepodarilo nezávisle potvrdiť. Rusko sa k tomu bezprostredne nevyjadrilo, obvinenia zo spáchania vojnových zločinov však popiera.

Vysokopostavený prokurátor Taras Semkiv v piatkovom rozhovore pre verejnoprávny telerozhlas Suspiľne povedal, že iba v októbri a novembri začali 13 trestných konaní vo veci popravy 54 ukrajinských vojnových zajatcov. Ide o tretinu všetkých takýchto prípadov v tomto roku. (TASR)

Rusko v noci na piatok útočilo na Ukrajinu 114 bezpilotných lietadiel, z nich 64 zostrelila protivzdušná obrana a 41 sa stratilo.

V prípade 41 dronov nie je známa ich poloha, čo je zrejme dôsledok ukrajinského elektronického boja. Dva ďalšie bezpilotné stroje opustili ukrajinský vzdušný priestor a leteli do Ruska a Bieloruska, oznámila ukrajinská armáda.

Vo vyhlásení na Telegrame armáda varovala, že bojové operácie pokračujú a vo vzdušnom priestore Ukrajiny sa stále nachádzajú štyri drony. Informácie o následkoch nočného útoku ale neposkytla.

Rusko pravidelne podniká údery dronmi a raketami na ukrajinské mestá a obce, ktoré ležia ďaleko za frontovou líniou. V utorok na Ukrajinu, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, vypustilo 122 dronov a odpálilo šesť rakiet.

Budeme pokračovať v testoch hypersonickej balistickej rakety Orešnik v bojových podmienkach, povedal Putin.

Štvrtkové odpálenie tejto rakety na ukrajinské mesto Dnipro označil ruský prezident Vladimir Putin za úspech.

Putin na stretnutí s generálmi vysielanom v televízii tiež uviedol, že strela Orešnik (lieska) nie je modernizáciou starých sovietskych systémov, pričom ide o raketu, ktorú nemá nikto iný a ktorá sa súčasnými obrannými systémami nedá zostreliť. Vývoj takýchto zbraní je podľa neho kľúčový pre bezpečnosť Ruska v čase, keď je vystavené novým hrozbám.

Šéf Kremľa informoval, že bolo urobené rozhodnutie začať sériovú výrobu novej rakety, ktorá je podľa neho vysoko presnou zbraňou, nie zbraňou hromadného ničenia.

Tvrdil tiež, že Rusko zároveň pracuje na celej sérii ďalších rakiet stredného a krátkeho doletu, ktorých skúšky prebiehajú pred sériovou výrobou. (TASR)

Ruské sily blízko mesta Kurachove postupujú denne o 200 až 300 metrov, uviedol zdroj z ukrajinskej armády pre AFP.

Situácia v okolí strategického Pokrovska je podľa neho ešte "horšia".

Kurachove leží na brehu Kurachovskej priehrady, ktorú ruské útoky poškodili na začiatku minulého týždňa. Moskva v utorok oznámila, že jej armáda prevzala kontrolu nad ďalšou dedinou severne od Kurachove, ktorému hrozí obkľúčenie.

"Nepriateľ tam postupuje. Denne postúpi o 200 – 300 metrov," uviedol ukrajinský zdroj. (TASR)

Putin hovorí o hypersonickej a nezostreliteľnej rakete. Podobne opisoval aj Kinžal, ktorý americké systémy zneškodnili. (SME)

Vystrelením rakety chcela Moskva podľa českého šéfa diplomacie Lipavského hlavne zastrašiť Ukrajincov a Európanov.

Rusko vo štvrtok prvýkrát použilo nový typ hypersonickej balistickej rakety stredného doletu. V piatok ráno, ešte keď bol na viacerých miestach vyhlásený poplach, pricestoval do Kyjeva šéf českej diplomacie. Je to jeho štvrtá návšteva krajiny od začiatku ruskej invázie.

Použitie strely označil za ďalšiu eskaláciu vojny a symbol toho, že Rusko v nej bude ďalej pokračovať. Na rokovaní so Sybihom pripomenul, že ČR by do konca roka mala Ukrajine dodať zvyšok z 500.000 kusov delostreleckej munície z českej iniciatívy.

"Moja krajina v minulosti zažila podobné výzvy a ťažké voľby. Iní chceli rozhodovať o našom osude bez nás. A všetci vieme, ako to dopadlo. To nebude prípad Ukrajiny. Vy ste tí, ktorí budú rozhodovať o svojom osude, demokratické štáty budú vo vašom legitímnom boji proti ruskému teroru stáť na vašej strane," povedal na tlačovej konferencii Lipavský.

Počas návštevy si prezrel projekt odmínovania v obci Myle pri Kyjeve a sám si podľa stanice ČT24 odmínovanie vyskúšal. Iniciatívu tam vedie humanitárna mimovládna organizácia Halo Trust a finančne sa nej podieľa viacero krajín vrátane Česka. "Je to práca, ktorá je pre miestne obyvateľstvo extrémne dôležitá, aby sa nebálo chodiť do lesa, a zároveň je veľmi pomalá. Takže som rád, že aj Česko podporuje odmínovanie," komentoval projekt minister.

Potom si prezrel kyjevskú detskú nemocnicu, ktorú v júni vážne poškodil ruský vzdušný úder. "Keď ruskí barbari zhodili rakety na detskú nemocnicu Ochmatdyt, napísal som, že niečo také môže urobiť len 'odpad ľudstva'. Keď som to dnes však videl na vlastné oči, bol by som býval volil ostrejšie slová," dodal na sociálnej sieti X. (TASR)

46 ruských civilných obyvateľov zadržiavaných Ukrajinou sa vrátilo do Ruska, informoval gubernátor ruskej Kurskej oblasti.

K rozhodnutiu došlo po rokovaniach Kyjeva a Moskvy.

Civilistov vrátane 12 detí podľa Smirnova presunuli ukrajinské jednotky na svoje územie po tom, čo Kyjev v auguste podnikol cezhraničnú ofenzívu na pohraničnú Kurskú oblasť.

Ukrajina v súčasnosti aj naďalej spravuje časť oblasti napriek ruským pokusom o vytlačenie kyjevských síl. Podľa armádneho zdroja ide o oblasť dosahujúcu 800 štvorcových kilometrov, píše AFP.

"Maximálna rozloha územia, ktorú sme obsadili v Kurskej oblasti, pôvodne dosahovala 1376 štvorcových kilometrov. V súčasnosti ide približne o 800 štvorcových kilometrov," upresnil zdroj a dodal, že jednotky ostanú v oblasti tak dlho, ako to bude potrebné. (TASR)

Ukrajinská prokuratúra začala vyšetrovanie ďalšieho vojnového zločinu spáchaného ruskými silami.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, Rusi údajne na pokrovskom fronte v Doneckej oblasti popravili ukrajinských zajatcov.

Údaje naznačujú, že ruské jednotky 10. novembra podnikli útok na ukrajinské obranné opevnenia pri obci Novodmytrivka. Po zajatí dvoch ukrajinských vojakov ich Rusi prinútili vyzliecť sa a so zbraňou v ruke s nimi pochodovali cez zalesnenú oblasť, než ich zastrelili.

Prebieha tiež vyšetrovanie správ, že ruskí vojaci v rovnakej lokalite zabili ďalších troch zabitých ukrajinských vojakov. „Vykonávame neodkladné vyšetrovacie úkony na zistenie všetkých okolností incidentu,“ uviedla ukrajinská prokuratúra.

Zabíjanie vojnových zajatcov je hrubým porušením Ženevských konvencií a je klasifikované ako závažný medzinárodný zločin. (SITA, Ukrajinská pravda)

Do Ruska sa po dohode s Ukrajinou vrátilo 46 obyvateľov Kurskej oblasti, ktorej časť stále kontroluje ukrajinská armáda.

Informovala o tom ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová. Kyjev dohodu zatiaľ nekomentoval.

Moskalkovová uviedla, že navrátilcov z ich domovov odviedla ukrajinská armáda po tom, ako na ruský región zaútočila. Poznamenala, že ľudia mohli do Ruska odcestovať vďaka humanitárnej dohode s Ukrajinou.

Medzi civilistami, ktorí sa do Ruska vrátili, bolo 12 detí, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na gubernátora Kurskej oblasti Alexeja Smirnova.

Ruský server Meduza, pôsobiaci v lotyšskom exile, uviedol, že nie je jasné, koľko ľudí zostalo v Kurskej oblasti pod ukrajinskou okupáciou. Podľa skorších správ úradov odtiaľ po ukrajinskom vpáde odišlo 112-tisíc ľudí. (ČTK)

Rusko sa pripravuje na zrušenie zákazu vývozu benzínu. Potrebné dokumenty budú vraj pripravené v blízkej budúcnosti.

Novinárom to povedal podpredseda vlády Alexander Novak, informujú agentúry Reuters a Interfax.

Ruská vláda v polovici augusta predĺžila zákaz vývozu benzínu z októbra do konca decembra. Podľa Novaka sa však zdá, že domáci trh s benzínom sa po vládnych opatreniach na zníženie cien palív stabilizoval, takže Rusko by mohlo predčasne zrušiť svoj zákaz vývozu benzínu.

Na otázku, kedy presne môže byť zákaz zrušený, odpovedal: "Nezáleží na tom, či to bude 1. december, alebo nie, dokumenty sa teraz pripravujú."

Podľa agentúry Interfax Novak už požiadal ruské ministerstvo energetiky, aby preskúmalo možnosť predčasného zrušenia zákazu vývozu benzínu.

Agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedla tiež, že ministerstvo energetiky navrhlo od budúceho mesiaca zrušiť zákaz vývozu všetkých druhov benzínu, ale len pre výrobcov. Jeden zdroj uviedol, že zákaz by sa mohol predĺžiť o ďalšie dva zimné mesiace pre všetkých ostatných vývozcov. Ministerstvo energetiky tieto informácie odmietlo komentovať. (TASR)

Poľský premiér Tusk v reakcii na štvrtkový útok Ruska vyhlásil, že existuje reálne riziko rozpútania globálneho konfliktu.

"Vojna na východe vstupuje do rozhodujúcej fázy, cítime, že sa blíži neznámo," povedal Tusk na konferencii učiteľov.

"Konflikt nadobúda dramatické rozmery. Posledných niekoľko desiatok hodín ukázalo, že hrozba je vážna a reálna, pokiaľ ide o globálny konflikt," varoval Tusk.

Poľsko v roku 2025 vyčlení na svoje ozbrojené zložky až 4,7 percenta HDP. Poľsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, Ruskom aj Bieloruskom, zároveň vyzýva ostatné členské krajiny NATO, aby zvýšili financovanie svojich armád, píše agentúra Reuters. (TASR)

Budúci rok v júli ukončí dovoz ruskej ropy, očakáva Česko. Rozšírenie transalpského ropovodu umožní zvýšiť dodávky zo Západu. (TASR)

Rusko zaútočilo vo štvrtok na Dnipro raketou, ktorej let z Astrachánskej oblasti trval až do dopadu 15 minút.

Raketa bola vyzbrojená šiestimi bojovými hlavicami, ktorých rýchlosť v koncovej fáze viac ako 11-krát prekračovala rýchlosť zvuku. Každá z hlavíc bola vybavená šiestimi kusmi submunície.

Informovala o tom ukrajinská vojenská rozviedka HUR.

Súčasne zverejnila aj ruské konštrukčné firmy zapojené do vývoja a výroby rakety, ktorá bola podľa HUR odskúšaná na vojenskej strelnici Kapustin Jar vlani v októbri a tento rok v júni.

"Za každý vojnový zločin spáchaný na ukrajinskom ľude príde spravodlivá odplata," zdôraznila rozviedka.

  (ČTK)

Podľa Kremľa "niet pochýb" o tom, že Washington pochopil varovanie zo strany Putina, ktoré vyslovil po tom, čo Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou.

Ruský prezident vo štvrtok večer v mimoriadnom vystúpení v štátnej televízii oznámil, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik, ktorá niesla nejadrovú hlavicu.

Tento "test v bojových podmienkach" označil za reakciu na "agresívne kroky krajín NATO voči Rusku".  "Nepochybujeme o tom, že súčasná administratíva vo Washingtone mala možnosť oboznámiť sa s týmto vyhlásením a pochopiť ho," uviedol hovorca ruského prezidenta Peskov.

Kvôli odpáleniu ruskej rakety stredného doletu nazvanej Orešnik sa budúci týždeň stretnú zástupcovia NATO a Ukrajiny.

Napísala to s odvolaním sa na diplomatov agentúra AFP. Rokovania v Bruseli sa podľa agentúry uskutočnia na úrovni veľvyslancov. (ČTK)

Odpálenie rakety stredného doletu na Ukrajinu je zo strany Ruska hrozivou eskaláciou, uviedol nemecký kancelár Scholz.

Ukrajine prisľúbil ďalšiu podporu Nemecka v obrane proti ruskej agresii, znovu ale odmietol dodať Kyjevu strely s plochou dráhou letu Taurus. K tomu ho opakovane vyzýva prezident Zelenskyj, nemecká opozícia i koaličný partner jeho sociálnych demokratov.

Štvrtkový raketový útok na Ukrajinu, pri ktorom Rusko vyskúšalo jednu z najnovších rakiet stredného doletu nazvanú Orešnik, označil Scholz za "hrozivú eskaláciu". Zvýšilo to podľa neho napätie rovnako ako "využitie severokórejských vojakov, ktorí sú teraz v tejto vojne nasadení a zomierajú za Putinov imperiálny sen".

Kancelár, ktorý chce vo februárových predčasných voľbách obhajovať svoju funkciu, zopakoval, že Ukrajina sa môže na Nemecko spoľahnúť. Berlín podľa neho bude Kyjev podporovať v obrane proti ruskej agresii tak dlho, ako to bude potrebné. 

Zároveň je podľa Scholza ale potrebné dbať na to, aby sa vojna nezmenila na konflikt medzi Ruskom a NATO. Preto je podľa neho potrebné postupovať "rozvážne". Zopakoval preto, že nehodlá Ukrajine dodať strely s plochou dráhou letu Taurus. (ČTK)

Americký investor chce kúpiť plynovod Severný prúd 2, USA a Európa by podľa neho mali potrebné páky proti Rusku. (TASR)

Ruské vojská na Ukrajine urýchlili svoj postup, informoval ruský minister obrany Andrej Belousov.

Uviedol to vo videu z návštevy veliteľstva zoskupenia ruských vojsk Sever a vyznamenávania ruských vojakov. Moskva v posledných týždňoch pravidelne hlási, že ruské vojská dobyli ďalšiu dedinu na východe Ukrajiny, kde sa ruská ofenzíva sústreďuje na ovládnutie celého regiónu Donbas.

Ukrajinskí predstavitelia pripúšťajú, že situácia na východnom fronte je ťažká, akokoľvek ukrajinské jednotky na začiatku augusta prekvapivo vpadli do Kurskej oblasti na západe Ruska, odkiaľ sa ich Rusom ani za tri mesiace nepodarilo vytlačiť, hoci ruské jednotky posilnili severokórejskí vojaci.

Podľa Inštitútu pre štúdium vojny sa aktuálne ruské sily sústreďujú na mestá Pokrovsk a Kupiansk. ISW však pripomína, že Rusko postupuje za cenu vysokých strát vojakov a ťažkej techniky. (ČTK)

KĽDR poskytla Rusku jednotky výmenou za rakety protivzdušnej obrany, tvrdí juhokórejský poradca pre bezpečnosť.

"Predpokladá sa, že Rusko poskytlo vybavenie a rakety na posilnenie zraniteľného systému protivzdušnej obrany Pchjongjangu," vyhlásil Šin Won-sik v rozhovore pre televíznu stanicu SBS.

Informovala o tom agentúra Jonhap.

Podľa Šina Moskva a Pchjongjang spolupracujú aj v oblasti satelitných technológií a Rusko taktiež poskytlo ekonomickú pomoc v rôznych formách.

Spojené štáty, Južná Kórea a Ukrajina informovali, že v Rusku sa nachádza viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov. Washington a Kyjev tvrdia, že časť z nich sa zapojila do bojov v ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť od augusta kontrolujú ukrajinské jednotky.

Juhokórejská tajná služba tento týždeň informovala, že severokórejské jednotky v Rusku boli pravdepodobne pridelené k výsadkovej brigáde a námornej pechote, pričom niektoré z nich sa už zúčastňujú na bojových operáciách.

Spolupráca Ruska a KĽDR sa od začiatku vojny na Ukrajine prehlbuje. Putin a Kim Čong-un podpísali v júni tohto roku dohodu o komplexnom strategickom partnerstve.

Dohoda okrem vzájomného poskytnutia vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán zahŕňa aj spoluprácu v oblasti jadrovej energie, výskumu vesmíru či energetickej bezpečnosti. Šéf Kremľa túto dohodu v júni označil za "prelomový dokument". (TASR)

Ukrajinský parlament zrušil naplánovanú schôdzu, dôvodom sú možné bezpečnostné problémy.

Oznámil to verejnoprávny telerozhlas Suspiľne. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Na 22. novembra bolo naplánované zasadnutie Najvyššej rady (parlamentu), ktoré zahŕňalo otázky vláde, bolo však zrušené z dôvodu možných bezpečnostných problémov," uviedlo Suspiľne.

V nariadení na zrušenie schôdze sa uvádza, že poslanci majú držať svoje rodiny mimo vládnej štvrte Kyjeva. Taktiež cituje poslancov, ktorí oznámili, že ďalšie zasadnutie je naplánované až na december.

K odloženiu schôdze došlo po tom, ako Putin oznámil, že Rusko útočilo na Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu.

Putin naznačil, že "v prípade eskalácie agresívnych akcií" by mohli nasledovať ďalšie takéto útoky.

Z dôvodu varovania pred rozsiahlymi raketovými útokmi boli v stredu zatvorené veľvyslanectvá USA a ďalších krajín. (TASR)

Šéf českej diplomacie Lipavský prišiel do Kyjeva, začal štvrtú pracovnú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie.

Stretne sa okrem iného so svojím ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom.

Lipavského po ceste vlakom privítala na kyjevskej stanici pracovníčka protokolu ukrajinského ministerstva zahraničia, český veľvyslanec v Kyjeve Radek Pech a ukrajinský veľvyslanec v Prahe Vasyl Zvarych.

Okrem rokovaní s jeho rezortným kolegom Sybihom čaká českého ministra aj diskusia s premiérom Denysom Šmyhalom. Zatiaľ nie je isté, či sa Lipavský stretne tiež so Zelenským.

Česko patrí na medzinárodnom poli k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej už viac ako 1000 dní pokračujúcej obrane pred ruskou agresiou a bolo medzi prvými, kto Kyjevu dodal ťažkú výzbroj.

Tento rok Praha začala iniciatívu, ktorej cieľom je získavať pre Ukrajinu delostreleckú muníciu z krajín mimo EÚ.

Lipavský na čele českej diplomacie vyvíja úsilie, aby ruskí diplomati dostávali víza a povolenia na pobyt v EÚ, ktoré umožnia pohyb len v rámci hostiteľskej krajiny, a nie po celom Schengene.

Kim Čong-un obvinil Spojené štáty zo zvyšovania napätia, rokovania podľa neho zdôraznili agresívnu politiku voči KĽDR.

Dodal, že Kórejský polostrov nebol ešte nikdy vystavený takému riziku jadrovej vojny ako v súčasnosti.

Uviedla to severokórejská agentúra KCNA, informuje agentúra Reuters a Jonhap.

"V rokovaniach so Spojenými štátmi sme už zašli tak ďaleko, ako sme len mohli, ale to, o čom sme sa presvedčili na základe výsledkov, nie je ochota veľmoci koexistovať, ale jej dôkladná mocenská pozícia a agresívna a nepriateľská politika voči nám, ktorá sa nikdy nemôže zmeniť," povedal Kim vo štvrtok vo svojom príhovore na vojenskej prehliadke v Pchjongjangu.

Počas prvej administratívy novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa sa s ním severokórejský vodca stretol trikrát, a to v Singapure, Hanoji a na kórejskej hranici, pripomína Reuters.

Nikdy však nedosiahli žiadny konkrétny výsledok. Dôvodom boli rozdiely medzi výzvami USA, aby sa Severná Kórea vzdala svojich jadrových zbraní, a požiadavkami Kima na zmiernenie sankcií.

Trump dlhodobo vyzdvihuje svoje väzby so severokórejským vodcom. Minulý mesiac vyhlásil, že USA a KĽDR by viedli jadrovú vojnu, v ktorej by zahynuli milióny ľudí, ale on ju vďaka ich vzťahu zastavil.

Kim vyzval na rozvoj a modernizáciu zbraní na "ultramoderné". Prisľúbil, že bude pokračovať v rozvoji obranných kapacít s cieľom posilniť strategickú pozíciu KĽDR.

Spojené štáty podľa neho posilňujú vojenské spojenectvá a rozmiestňujú strategické zbrane zamerané na KĽDR. "(Severná Kórea) si vo svetle tejto skutočnosti každý deň a každú hodinu uvedomuje, že dosiahnutie najsilnejších vojenských kapacít je jediným spôsobom, ako udržať mier a zabezpečiť pevnú záruku bezpečnosti a rozvoja," povedal Kim.

Severnú Kóreu v súčasnosti kritizujú viaceré krajiny. Dôvodom je jej prehlbujúca vojenská spolupráca s Ruskom. KĽDR poslala viac ako 10-tisíc vojakov do Ruska na pomoc v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine.

Severokórejský vodca minulý týždeň vyzval armádu, aby zlepšila svoje schopnosti viesť vojnu. USA a ich spojencov obvinil z rozdúchavania napätia do "najhoršej fázy v histórii". (TASR)

Nórske úrady zadržali pracovníka veľvyslanectva USA v Osle pre podozrenie zo špionáže v prospech Ruska a Iránu.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Polícia zadržala nórskeho občana vo veku okolo 20 rokov ešte v stredu v jeho dome. Súd rozhodol, že muž môže byť zadržaný po dobu štyroch týždňov, pričom prvý týždeň bude v izolácii.

"Obvinený muž bol zamestnancom bezpečnostnej služby na veľvyslanectve USA v Osle," oznámil právnik nórskej policajnej bezpečnostnej služby (PST) Thomas Blom.

Muž podľa vyjadrenia Bloma spolupracuje s policajtmi. Dodal, že polícia zabavila veľké množstvo digitálneho materiálu, pričom neuviedol bližšie detaily.

Právnik obvineného priznal, že muž bol v kontakte s ruskými a iránskymi tajnými službami.

"Vysvetlil svoje kontakty so spravodajskými agentmi z Ruska a Iránu, ale nie je jasné, či mal tajné informácie, ktoré by znamenali, že proti nemu môžu byť použité zákony o špionáži," dodal. (TASR)

Ruský útok na ukrajinské mesto Sumy si vyžiadal dve obete, uviedol tamojší starosta Artem Kobzar. Dron zasiahol obytnú štvrť.

Regionálna vojenská správa tvrdí, že 12 ľudí utrpelo zranenia. Informuje o tom agentúra AFP.

Starosta na sieti Telegram oznámil, že v meste došlo k "niekoľkým silným výbuchom". Miestnych obyvateľov vyzval, aby sa držali ďalej od okien.

Sumská regionálna vojenská správa tvrdí, že ruský dron zasiahol obytnú štvrť. Dodala, že naďalej prebiehajú záchranné operácie.

Sumská oblasť hraničí s Brianskou, Kurskou a Belgorodskou oblasťou v Rusku. Ukrajinská armáda v auguste uskutočnila prekvapivý prienik do ruskej Kurskej oblasti.

Obyvatelia pohraničných obcí sú každý deň vystavení útokom ruských síl, v dôsledku čoho odtiaľ mnohí odišli. (TASR)

Nová ruská raketa nezmení priebeh vojny na Ukrajine, ani neodradí podporu spojencov, uviedla hovorkyňa NATO.

Informuje o tom agentúra AFP a stanica CNN.

"Nasadením tejto kapacity sa nezmení priebeh konfliktu ani to neodradí spojencov NATO od podpory Ukrajiny," povedala hovorkyňa NATO. Podľa Dakhlallahovej ide o "ďalší príklad ruských útokov na ukrajinské mestá". Hovorkyňa odsúdila pokusy Ruska o "terorizovanie civilného obyvateľstva Ukrajiny a zastrašenie spojencov Kyjeva".

Putin vo uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu.

Tento "test v bojových podmienkach" označil za reakciu na "agresívne kroky krajín NATO voči Rusku". Protivzdušná obrana podľa vyjadrenia Putina nedokáže zachytiť raketu Orešnik, ktorá letí rýchlosťou Mach 10 (2,5 až tri km za sekundu).

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko varovalo Spojené štáty o útoku 30 minút pred odpálením novej hypersonickej strely.

Zelenskyj tvrdí, že útok Ruska novou raketou stredného doletu je eskaláciou konfliktu. Putin podľa neho útokom dokázal, že nemá záujem o mier a svet musí reagovať.

Organizácia Spojených národov označila použitie tejto rakety za znepokojujúci vývoj tohto konfliktu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval svojich spojencov, aby na použitie novej strely odpovedali.

"V tejto chvíli neprichádza žiadna silná reakcia. Putin je na to veľmi citlivý. Skúša vás, milí partneri," uviedol ukrajinský prezident na sieti X.

Takýmito útokmi podľa ukrajinského prezidenta "Putin nielen predlžuje vojnu, ale pľuje do tváre tým vo svete, ktorí si skutočne želajú obnovenie mieru."

Podľa Zelenského Putin klame, keď tvrdí, že ukrajinské útoky prostredníctvom zbraní dlhého doletu sú novinkou. "Nie je to prvýkrát, čo sme takéto zbrane použili a podľa medzinárodného práva na to máme plné právo." (ČTK, TASR)