Konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru, uviedol Putin (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval svojich spojencov, aby na použitie novej strely odpovedali.

"V tejto chvíli neprichádza žiadna silná reakcia. Putin je na to veľmi citlivý. Skúša vás, milí partneri," uviedol ukrajinský prezident na sieti X.

Takýmito útokmi podľa ukrajinského prezidenta "Putin nielen predlžuje vojnu, ale pľuje do tváre tým vo svete, ktorí si skutočne želajú obnovenie mieru."

Podľa Zelenského Putin klame, keď tvrdí, že ukrajinské útoky prostredníctvom zbraní dlhého doletu sú novinkou. "Nie je to prvýkrát, čo sme takéto zbrane použili a podľa medzinárodného práva na to máme plné právo." (ČTK, TASR)

Spojené štáty nevidia dôvod na úpravu svojej jadrovej stratégie alebo doktríny v reakcii na vyhlásenia Ruska.

Biely dom obvinil Moskvu z nezodpovednej rétoriky a toho, že neustále stupňuje konflikt na Ukrajine.

"Eskalácia na každom kroku prichádza z Ruska," vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová pred novinármi. USA podľa nej varovali Moskvu, aby do svojho vojnového ťaženia nezapájali "inú krajinu v inej časti sveta", čím mala na mysli príchod severokórejských vojakov do Ruska. (TASR)

Slovenská armáda sa dôrazne dištancovala od aktivít starostu Smilna Vladimíra Barana spojených s návštevou Moskvy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Starostu Smilna a exposlanca SNS vítali v Moskve. Doniesli šek zo zbierky pre Kursk Čítajte 

"Zdôrazňujeme, že nejde o aktívnych príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ich konanie nereflektuje hodnoty a oficiálne postoje Ozbrojených síl súvisiace s ruskou agresiou na Ukrajine," uviedla armáda.

Použitie novej rakety stredného doletu proti Ukrajine je podľa OSN znepokojujúcim vývojom.

Podľa predstaviteľa USA sa Rusko použitím rakety snaží Ukrajinu zastrašiť, ale nejde o zvrat v konflikte.

"Toto je ďalší znepokojujúci vývoj (konfliktu). Všetko sa to uberá zlým smerom," uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric a vyzval všetky strany na deeskaláciu konfliktu.

Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa štvrtkový test novej rakety nebude znamenať významný zvrat v konflikte. Rusko podľa neho pravdepodobne disponuje iba niekoľkými novými experimentálnymi raketami tohto typu.

Washington údajne Ukrajinu a blízkych spojencov informoval o možnosti, že Rusko túto raketu v najbližších dňoch použije, a Kyjevu tým pomohol pripraviť sa.

Predstaviteľ tiež ozrejmil, že Moskva Washington o raketovom útoku dopredu informovala cez komunikačné kanály slúžiace na odvrátenie rizika jadrového útoku. (TASR)

Rada Európy ocenila úsilie Poľska o integráciu ukrajinských detí, ktoré potrebujú udržateľné dlhodobé riešenia.

Podľa výskumu o prístupe ukrajinských detí k vzdelaniu je v súčasnosti v Poľsku v tamojších školách evidovaných asi 293 000 týchto detí.

Správa zdôrazňuje, že bezplatné a povinné vzdelávanie pre ukrajinské deti je povinné vo všetkých členských štátoch EÚ. Len polovica z nich vrátane Poľska však zaviedla povinnú školskú dochádzku na školách schválených štátom.

V správe sa uvádza, že Poľsko zefektívnilo proces zápisu do škôl a poskytlo ich rodičom informácie v ukrajinčine. Sú tiež ľahko dostupné na webovej stránke poľského ministerstva školstva.

Poľské školy navyše ponúkajú pre deti postihnuté vojnovou traumou psychologické poradenstvo a podporu pri integrácii. Učiteľské zbory sa tiež mohli rozšíriť o poradenský personál a zaviedli sa jazykové kurzy.

Poľsko sa tiež zameriava na zachovanie kultúrnej identity detí, čomu napomáha ukrajinská literatúra v knižniciach a výučba ukrajinčiny ako druhého cudzieho jazyka. (TASR)

Rusko považuje zastavenie dodávok plynu do Rakúska za úplne opodstatnené. Uviedlo to ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Nemáme v úmysle zapojiť sa do charity v tomto prípade," povedala hovorkyňa ministerstva Maria Zacharovová.

Rusko minulú sobotu (16. 11.) zastavilo dodávky plynu do Rakúska po tom, ako spoločnosť OMV pohrozila, že zadrží časť platieb za plyn ako kompenzáciu za arbitrážny súd s Gazpromom. Arbitrážny súd priznal rakúskej firme v spore s ruským plynárenským gigantom náhradu škody vo výške 230 miliónov eur.

Zacharovová vyhlásila, že pre zníženie dodávok plynu pre rakúsku firmu v septembri 2022 existujú objektívne dôvody. Poukázala pritom na výbuch na plynovode Nord Stream v Baltskom mori a zastavenie tranzitu cez plynovod Jamal - Európa. Tieto faktory podľa nej Rakúsko nebralo do úvahy. (TASR)

Rusko odpálilo proti Ukrajine jednu z najnovších rakiet stredného doletu nazvanú Orešnik, povedal Putin v prejave.

Raketa bola vybavená nejadrovou bojovou hlavicou. Tieto rakety dosahujú desaťnásobok rýchlosti zvuku a nemôžu ich zostreliť ani americké systémy protiraketovej obrany v Európe, tvrdil Putin.

Ruský prezident zároveň varoval, že Moskva by tieto prostriedky mohla použiť proti krajinám, ktoré Ukrajincom dovolia, aby dodávané strely vypálili na Rusko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi použili novú experimentálnu strelu. Ide o signál pre Západ, odkázal Putin Čítajte 

"V reakcii na použitie amerických a britských zbraní dlhého doletu podnikli ruské ozbrojené sily 21. novembra tohto roku kombinovaný úder na jedno zo zariadení vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny," povedal Putin.

"V bojových podmienkach bol okrem iného testovaný jeden z najnovších ruských raketových systémov stredného doletu," dodal.

Putinovo vyhlásenie nasledovalo niekoľko hodín po tom, ako ukrajinské letectvo tvrdilo, že Rusko počas noci odpálilo medzikontinentálnu balistickú raketu na ukrajinské mesto Dnipro.

Podľa západných expertov ale ruská armáda zaútočila raketou stredného doletu. (ČTK)

Konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru, uviedol ruský prezident Putin.

V príhovore v ruskej štátnej televízii to Putin uviedol v reakcii na to, že Ukrajina použila Západom dodané rakety dlhého doletu na zasiahnutie území v Rusku. (TASR)

Rusko robí tajnosti, či použilo v boji medzikontinentálnu raketu. No snaží sa, aby si to všimli všetci, a najmä Západ. (SME)

Tretia najväčšia ruská banka Gazprombank a jej šesť zahraničných dcérskych spoločností budú čeliť americkým sankciám.

Tento krok má obmedziť schopnosť Moskvy vyhýbať sa tisíckam sankcií uvalených od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že nové sankcie ešte viac obmedzia ruské vojenské úsilie a „sťažia snahu Kremľa o obchádzanie amerických sankcií a o financovanie a vyzbrojovanie svojej armády“.

Kanada a Veľká Británia sankcie proti ruskému finančnému ústavu Gazprombank prijali už skôr. Americký rezort financií poukázal aj na to, že Rusko používa Gazprombank aj na vyplácanie peňazí vojakom.

Gazprombank zohrávala úlohu pri zostávajúcich dodávkach ruského zemného plynu do Európy tým, že vybavovala platby od zahraničných zákazníkov.

Predchádzajúce kolá sankcií neboli zamerané na dodávky ruského plynu, pretože európska ekonomika bola od neho veľmi závislá. (SITA)

Priame zapojenie sa totalitných spojencov Ruska do vojny proti Ukrajine môže spôsobiť tretiu svetovú vojnu, tvrdí Zalužnyj.

Bývalý vrchný veliteľ ukrajinskej armády a súčasný veľvyslanec v Spojenom kráľovstve povedal, že Ukrajina už nečelí iba Rusku, ale aj severokórejskej armáde.

"Na Ukrajinu dopadajú iránske drony, rakety vyrobené v Severnej Kórei, explodujú granáty z Číny a čínske súčiastky sa používajú v ruských raketách," povedal Valerij Zalužnyj.

Zalužnyi zdôraznil, že väčšina vojenských dôstojníkov vo svete uvažuje tak, aby svoje armády na eskaláciu pripravili.

"To, čo sme tak dlho očakávali, sa začalo. Stále sa to dá ukončiť na území Ukrajiny. Ale z nejakého dôvodu to naši partneri nechcú pochopiť. Je zrejmé, že Ukrajina už má veľa nepriateľov. Technológie nám pomôžu prežiť, ale nie je jasné, či túto vojnu vyhráme bez adekvátnej podpory," dodal Zalužnyj. (Ukrajinská pravda)

Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny hrozí odpojenie od elektrickej energie.

Pre ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru je elektráreň napojená len na jedno elektrické vedenie. Uviedlo to vo štvrtok ukrajinské ministerstvo energetiky, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko na komunikačnej platforme Telegram potvrdil, že v prípade odpojenia posledného vedenia nastane úplný výpadok zásobovania objektov elektrinou.

Tento týždeň je to už druhýkrát, keď elektrárni vážne hrozí odpojenie od elektrickej energie, čo by mohlo narušiť jej bezpečnú prevádzku a spôsobiť haváriu.

Elektráreň je v súčasnosti pripojená na ukrajinskú elektrickú sieť. Podobné incidenty sa opakovane vyskytujú od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine. (SITA)

Británia sa nevyjadrí k útokom raketami Storm Shadow na ruské územie a skúma okolnosti okolo ruskej balistickej rakety.

„Stále platí, že sa nebudeme vyjadrovať k operačným záležitostiam. Poslúžilo by to len prezidentovi Putinovi," povedal hovorca premiéra Keira Starmera.

Spravodajské služby Spojeného kráľovstva sa zaoberajú aj údajným ruským útokom medzikontinentálnou balistickou strelou ICBM. O údere informovala ukrajinská armáda. Rusko túto správu nepotvrdilo.

"Nechceme predbiehať spravodajské služby, ktoré na tom pracujú. Ak sa to potvrdí, znamená to vážnu eskaláciu zo strany Ruska, čo upevní naše odhodlanie pomáhať Ukrajine," doplnil hovorca.

Podobné vyjadrenie poskytol aj minister obrany John Healey členom parlamentného výboru pre obranu.

Premiér Starmer počas prejavu v Dolnej snemovni sľúbil, že Spojené kráľovstvo „podporí Ukrajinu zbraňami na takú dlhú dobu. aká je potrebná na odrazenie Ruska."

"Podpora Spojeného kráľovstva Ukrajine je vždy zameraná na jej sebaobranu. Je primeraná, koordinovaná a agilná. Je reakciou na činy Ruska a je v súlade s medzinárodným právom podľa článku 51 Charty OSN. Ukrajina má jasné právo na sebaobranu proti nezákonným útokom Ruska," povedal Starmer.

Po každej novej dodávke zbraní Ukrajine sa ozve ziapanie, že ide o eskaláciu a hrozbu tretej svetovej vojny. Píše Peter Tkačenko. (SME)

Ukrajinci zrejme prvýkrát zaútočili na ruské územie strelami ATACMS. Vysvetľujeme, ako fungujú a prečo sú iné ako Storm Shadow. (SME)

Ruská armáda nevypálila na Dnipro medzikontinentálnu balistickú raketu ICBM, ale balistickú strelu s kratším doletom.

Na okraj stretnutia ministrov obrany ázijských krajín v laoskej metropole Vientian to vo štvrtok uviedol nemenovaný západný predstaviteľ.

Ďalšie podrobnosti odmietol oznámiť s tým, že záležitosť sa stále preveruje.

O údajnom nasadení medzikontinentálnej balistickej rakety pri útoku na Dnipro z ruskej Astrachanskej oblasti ležiacej pri Kaspickom mori informovalo na platforme Telegram ukrajinské letectvo.

Typ rakety nekonkretizovalo, podľa denníka Ukrajinska pravda išlo o raketu na tuhé palivo RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanú ako SS-X-31, ktorá môže niesť aj jadrovú hlavicu.

Toto tvrdenie spochybnil podľa televízie Sky News aj Pavel Podvig, ruský analytik a odborník na jadrové zbrane z Centra pre kontrolu zbraní, energetiku a environmentálne štúdie na Moskovskom fyzikálno-technickom inštitúte. Podľa neho použitie ICBM na tak blízky cieľ "príliš nedáva zmysel".

"Vzdialenosť z Kapustinho Jaru do Dnipra je asi 800 kilometrov. Nie je to dosah pre medzikontinentálne rakety," povedal. Dodal, že mnohé ICBM majú minimálny dolet, ktorý musia prekonať.

Medzikontinentálne balistické rakety majú minimálny dosah okolo 5000 kilometrov, no niektoré dokážu prekonať vzdialenosť viac ako 9000 kilometrov. Kapustin Jar je vojenský výcvikový priestor určený pre štarty rakiet, sond a družíc, vybudovaný v Sovietskom zväze po druhej svetovej vojne.

Podvig poznamenal, že program výroby rakiet RS-26 bol v roku 2018 zmrazený. Nedá sa vylúčiť, že táto raketa mohla byť znova nasadená, to by však znamenalo, že Rusko ich malo niekoľko v sklade takmer desať rokov. "Nie je to nemožné, ale skôr nepravdepodobné," konštatoval Podvig.

Odpálenie ICBM zatiaľ nepotvrdila ruská armáda ani nezávislé zdroje. Ak by sa tak stalo, išlo by o prvé použitie tohto typu rakiet od začiatku vojny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k nasadeniu rakety odmietol vyjadriť. "To je otázka pre našu armádu," povedal.

K možnému nasadeniu ICBM Ruskom sa vo svojom príhovore pri príležitosti Dňa dôstojnosti a slobody vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Náš šialený sused dnes opäť ukázal, aký v skutočnosti je a ako pohŕda dôstojnosťou, slobodou a ľudským životom. Tak sa bojí, že už používa nové rakety," uviedol Zelenskyj.

Ďalej uviedol, že vystrelená raketa je ruského pôvodu a "má všetky vlastnosti zodpovedajúce medzikontinentálnej balistickej rakete – rýchlosť, výšku". Vyšetrovanie s cieľom potvrdiť typ rakety pokračuje, dodal.

Britská vláda vo štvrtok varovala, že akýkoľvek útok Ruska medzikontinentálnymi balistickými raketami na Ukrajinu posunie konflikt na inú úroveň. Tvrdenia o ich údajnom použití označila za "hlboko znepokojujúce".

"Ak je to pravda, bol by to ďalší príklad zvráteného a ​​bezohľadného správania zo strany Ruska," povedal novinárom hovorca britského premiéra Keira Starmera. (TASR)

Severná Kórea navýšila dodávky zbraní ruskej armáde. Má ísť o delá a raketomety, uviedla juhokórejská spravodajská služba.

Poslanec národného parlamentu v Soule Lee Seong Kweun povedal, že najnovšie exporty zahŕňajú samohybné delá s kalibrom 170 milimetrov a raketové odpaľovacie systémy s kalibrom 240 milimetrov.

Tieto zbrane nie sú ešte zapojené do bojov a pravdepodobne prebieha výcvik ruských vojakov.

Juhokórejský poslanec ďalej povedal, že podľa rozviedky do konca októbra bolo v ruskej Kurskej oblasti nasadených odhadom 11-tisíc severokórejských vojakov.

Americký denník Financial Times s odvolaním sa na ukrajinskú spravodajskú službu 17. novembra informoval, že Pchjongjang v posledných týždňoch dodal ruskej armáde 50 samohybných húfnic M1989 a 20 raketometov.

Agentúra AP dodala, že fotografie samohybných húfnic „Koksan“ sa minulý týždeň šírili po ruských sociálnych sieťach. (KyivPost)

Merkelová bránila vstupu Ukrajiny do NATO, pretože sa už vtedy obávala vojenskej reakcie Ruska, píše v knihe spomienok. (ČTK)

Ukrajinská armáda útočila na ruské územie nielen americkými raketami dlhého doletu, ale aj britskými raketami Storm Shadow.

Naznačujú to najnovšie správy na špecializovanom webe Defense Express, ktorý tvrdí, že Ukrajinci zrejme zasiahli dôležitý podzemný bunker ruských generálov.

Na internete sa objavilo video z ukrajinského útoku v ruskej Kurskej oblasti, kde bol použitý pomerne významný počet rakiet.

Na videu počuť asi 15 výbuchov, aj keď niektoré mohli pochádzať zo systémov protivzdušnej obrany.

Nemenej zaujímavý je však cieľ. Video bolo nakrútené vedľa historickej budovy sanatória pod správou administratívy ruského prezidenta.

Podľa informácií Defense Express sa v objekte nachádzal strategický „komunikačný uzol“ a s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo veliteľské stanovište. Nebolo by prekvapujúce, ak by tam pôsobili aj severokórejskí generáli.

Defense Express podotýka, že zatiaľ ide iba o odhad a ešte si treba počkať na oficiálne vyhlásenia. Zároveň však uvádza: „Jediným logickým vysvetlením, prečo minúť dosť značné množstvo rakiet Storm Shadow / SCALP na takýto objekt, je prítomnosť velenia ruskej armádnej skupiny v Kurskej oblasti spolu so severokórejskými generálmi.“

Hlavica Storm Shadow vážiaca 450 kilogramov bola špeciálne vytvorená na zasiahnutie chránených a opevnených objektov. Tieto rakety už zasiahli podobné stanovištia, ale na území Ukrajiny, ako bolo napríklad veliteľské stanovište ruskej Čiernomorskej flotily.

Riadená strela používa hlavicu, ktorá najskôr aktivuje nálož. Tá vytvorí dieru v prekážke a až potom do nej vletí vysokovýbušná časť rakety.

Ak si niekto myslí, že bude zasahovať ciele na ruskom území bez náležitej odpovede, tak nepozná Putina, tvrdí srbský prezident.

"Poznám ruského prezidenta. Počúvajte dobre, čo hovorí. Neblafuje. Ja nechcem, aby ľudia zomierali za tých, ktorí mier odmietajú," odpovedal Aleksandar Vučič na otázku, čo si myslí o údajnom použití interkontinentálnej balistickej strely zo strany Ruska a povolení pre Ukrajinu útočiť americkými raketami dlhého doletu na vojenské ciele v Rusku.

Výzvu srbského prezidenta na rýchle dosiahnutie prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou podporil aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý v Belehrade absolvoval štátnu návštevu.

"Na Západe nie je záujem o prímerie na Ukrajine. Taktika bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca bude veľmi bolestivá. Očakávam, že Donald Trump môže prispieť k dynamike mierových rozhovorov," povedal predseda slovenskej vlády. (SME)

Po ruskom útoku na mesto Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti sa počet zranených zvýšil na 17, uviedli úrady.

Desať ľudí bolo hospitalizovaných vrátane 24-ročnej ženy a 17-ročného chlapca, uviedol guvernér Serhij Lysak.

Útok poškodil administratívnu budovu, päť obytných domov, osobné auto a dva mikrobusy.

Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko odpálilo na mesto deväť rakiet vrátane medzikontinentálnej balistickej strely. 

Kryvyj Rih, rodné mesto prezidenta Volodymyra Zelenského s počtom obyvateľov okolo 660-tisíc, leží asi 70 kilometrov severozápadne od najbližšej frontovej zóny.

Moskva zatiaľ útok na Dnipro a použitie medzikontinentálnej balistickej rakety priamo nekomentovala.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová ale uprostred svojej dnešnej tlačovej konferencie zdvihla mobilný telefón, do ktorého jej niekto povedal, nech sa k veci vôbec nevyjadruje.

Dotyčný pritom ako cieľ útoku spomenul závod na výrobu raketovej a leteckej techniky Južmaš, ktorý sa nachádza v Dnipre.

Budeme rokovať o mieri, ak sa zohľadnia naše záujmy a situácia "na mieste", povedala hovorkyňa ruského rezortu zahraničia.

"Sme otvorení rokovaniam, sme samozrejme pripravení zvážiť akúkoľvek realistickú, nespolitizovanú iniciatívu," povedala Marija Zacharovová.

Dodala, že Rusko zváži len také riešenie konfliktu, ktoré zohľadní jeho záujmy.

"Chcela by som ešte raz zdôrazniť: kľúčovým je zohľadnenie záujmov našej krajiny, aktuálnej situácie na mieste a záruky týkajúce sa dodržiavania príslušných dohôd," uviedla. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila na svojom území dve britské rakety Storm Shadow, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Ministerstvo dodalo, že armáda zneškodnila aj šesť amerických rakiet HIMARS a 67 dronov.

Nespresnilo pritom, v akých oblastiach k zneškodneniu rakiet a dronov došlo, ani na aké ciele útočili.

AP približuje, že nejde o prvé oznámenie Moskvy o zostrelení britských rakiet dlhého doletu Storm Shadow.

Niekoľko takýchto rakiet Rusko už pred časom podľa vlastného vyhlásenia zostrelilo nad anektovaným Krymským polostrovom.

Agentúra Bloomberg však informovala, že na ruské územie Ukrajina týmito raketami útočila v stredu vôbec prvýkrát. (TASR)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k nasadeniu medzikontinentálnej balistickej rakety odmietol vyjadriť.

"To je otázka pre našu armádu," povedal.

Ukrajina tvrdí, že ruské sily pri svojich nočných útokoch vypustili z Astrachánskej oblasti ležiacej pri Kaspickom mori aj medzikontinentálnu balistickú raketu. Ak by sa tak stalo, pôjde o prvé použitie tohto typu rakiet od začiatku vojny.

Podľa denníka Ukrajinská pravda išlo o raketu na tuhé palivo RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanú ako SS-X-31. Smerovať mala na mesto Dnipro. (TASR)

Ruská armáda je podozrivá z hromadnej popravy ukrajinských vojnových zajatcov v ruskej Kurskej oblasti.

Informoval o tom ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec, ktorý nespresnil počet zavraždených zajatcov. "Poslal som listy OSN a Medzinárodnému výboru Červeného kríža o tomto zločine," povedal Lubinec.

"Medzinárodné spoločenstvo musí okamžite konať. Okupačná krajina opäť porušila Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami," dodal.

Video z dronu na kanáli Armyinform údajne ukazuje popravu desiatich neozbrojených ľudí ležiacich na zemi a nad nimi stojí najmenej päť ozbrojených mužov, ktorí začnú strieľať.

Generálna prokuratúra informovala o ďalšej streľbe ruských vojakov na zajatých ukrajinských vojakov v oblasti Pokrovska na Ukrajine. (Kyiv Independent)

Ruský útok na mesto Dnipro spôsobil dva požiare, zranenia utrpeli dvaja ľudia. Zásahy hlásia aj v okolí Kyjeva, či Poltavy.

Útok hlásil aj Černihiv. Poľsko počas útokov nechalo vzlietnuť stíhačky. Do stavu najvyššej pohotovosti boli uvedené aj pozemné protilietadlové a radarové systémy. (ČTK)

Maďarsko nainštaluje systém protivzdušnej obrany na severovýchod krajiny. Reaguje na hrozbu eskalácie na Ukrajine.

"Veríme, že mier nastane čím skôr, prostredníctvom diplomacie. Ale pripravíme sa na všetky možnosti. Hrozba eskalácie ukrajinsko-ruskej vojny je väčšia ako kedykoľvek predtým. Ide o preventívne opatrenie, aby sa náhodou niečo nedostalo cez Maďarsko v dôsledku eskalácie" povedal maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky. (The Guardian)

Starostu Smilna a exposlanca SNS privítali v Moskve. Doniesli šek na sumu 52-tisíc eur pre ruský Kursk. (Korzár)

V priebehu týždňa bolo zničených viac ako 530 ukrajinských bezpilotných lietadiel v deviatich ruských regiónoch, tvrdí Rusko.

Údaje poskytla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Dodala, že Belgorodskú oblasť ohrozovalo viac ako 400 dronov a pri útokoch zomreli dvaja civilisti. Ďalšia osoba zahynula v okupovanom Enerhodare v Záporožskej oblasti. Počas tohto obdobia bolo celkovo zranených 76 ľudí.

Zacharová tvrdila, že „počet výbušných zariadení zhodených z bezpilotných lietadiel na civilné ciele vrátane osobných vozidiel sa zvýšil“. (The Guardian)

Ukrajina tvrdí, že Rusko po prvýkrát od začiatku vojny odpálilo medzikontinentálnu balistickú strelu.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že štart sa uskutočnil z Astrachánskej oblasti juhovýchodne od Volgogradu, ktorá hraničí s Kaspickým morom. Kremeľ to zatiaľ nekomentoval.

Raketa podľa ukrajinskej armády mierila na mesto Dnipro na východe krajiny, informovala agentúra AP. Žiadne ďalšie podrobnosti o obetiach alebo škodách, ani o tom, či protivzdušná obrana raketu zastrelila, letectvo neuviedlo.

Agentúra AP poznamenáva, že zatiaľ nie je jasné, o aký druh rakety presne išlo. Podobné zbrane môžu útočiť na ciele vzdialené aj niekoľko tisíc kilometrov.

Podľa niektorých ukrajinských médií Rusko útočilo raketou typu RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanou ako SS-X-31. Tú server eutoday.net označuje za experimentálnu s doletom 2000 až 6000 kilometrov.

Rusi prišli počas uplynulého dňa o ďalších vyše 1 500 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 727 250 vojakov. Rusi prišli o 1 510 vojakov, osem tankov, 24 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 50 delostreleckých systémov a 97 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 398 tankov, 19 143 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 745 vozidiel a autocisterien, 20 731 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 003 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 259 dronov, 2 756 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 674 kusov špeciálnej techniky.

Ruský útok na mesto Dnipro spôsobil podľa miestnych úradov škody na priemyselnom závode a rehabilitačnom centre.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Ukrajinské vzdušné sily varovali obyvateľov mesta pred hrozbou raketových útokov približne o 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ).

Starosta Dnipra Borys Filatov následne uviedol, že pri útoku bolo poškodené miestne rehabilitačné centrum, ktoré má vyrazené okná a zničenú kotolňu.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak informoval, že rozsah škôd sa ešte preveruje.

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK ohlásila, že po leteckom poplachu došlo k výpadkom prúdu v hlavnom meste Kyjev, ako aj v Odese a tiež Dnepropetrovskej a Doneckej oblasti.

Úrady v Kyjeve avizovali, že dodávky energie plánujú obnoviť ešte v priebehu štvrtkového rána.

Biden plánuje Ukrajine škrtnúť dlh vo výške 4,65 miliardy dolárov, chce zvýšiť podporu Kyjeva pred nástupom Trumpa.

Biely dom zmaže zhruba polovicu z deväťmiliardového dlhu, ktorý Ukrajine poskytol v rámci zákona o vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 60,8 miliardy dolárov.

Portál The Kyiv Independent napísal, že Kongres môže prezidentov zámer zvrátiť, ministerstvo zahraničia ale takýto krok neočakáva.

Spomínaných takmer 61 miliárd dolárov, ktoré v apríli schválil Kongres USA, počíta s takmer 14 miliardami dolárov na výcvik, vybavenie a výplatu ukrajinskej armády.

Približne desať miliárd dolárov hospodárskej pomoci je určených pre sektory energetiky a infraštruktúry, a to vo forme pôžičky.

Plán pomoci tiež oprávňuje Bidena na konfiškáciu a predaj ruského majetku, čo by mohol použiť na financovanie obnovy Ukrajiny. (ČTK)

Vietnam vydal úradom v Minsku bieloruského občana, ktorý ako dobrovoľník bojoval na Ukrajine na strane Kyjeva.

Podľa agentúry AFP o tom informovala bieloruská štátna televízia.

Bieloruské opozičné médiá identifikovali tohto muža ako Vasiľa Veramejčyka. Ako uviedla britská stanica BBC, v Bielorusku mu hrozí 20 rokov väzenia alebo dokonca trest smrti.

Proopozičný spravodajský web Naša niva napísal, že Veramejčyk bol vo Vietname zadržaný 13. novembra za účasť na bitke. Do Bieloruska bol vydaný už 14. novembra.

Táto rýchlosť danej procedúry naznačuje, že šlo o "plánovanú operáciu", konštatoval spravodajský web Naša niva. Tvrdia to aj Veramejčykovi spolupracovníci z radov bieloruskej exilovej pozície, podľa ktorých celú túto operáciu - vrátane provokácie v podobe bitky vo Vietname - zorganizovala bieloruská tajná služba KGB.

Podľa televízie ONT 34-ročný Veramejčyk bol dôstojníkom bieloruskej armády. V roku 2020 sa zúčastnil na protestoch proti zmanipulovaniu výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku.

Potom pre obavu zo zadržania a stíhania z Bieloruska ušiel na Ukrajinu a po rozpútaní vojny zo strany Ruska sa na Ukrajine pridal k pluku Kastusa Kalinovského, kde sa stal zástupcom veliteľa práporu. Tento pluk združuje bieloruských dobrovoľníkov bojujúcich na strane Kyjeva a Minsk ho považuje za teroristickú organizáciu.

Veramejčyk sa na Ukrajine zapojil do bojov na rôznych úsekoch frontu, bol zranený a vyznamenaný medailou, ale potom mal konflikt s veliteľstvom pluku a bezpečnostná služba Ukrajiny mu zablokovala vstup do krajiny.

Pokúšal sa usadiť v Litve, ktorá mu však pre sedem rokov služby v bieloruskej armáde odmietla udeliť azyl. Veramejčyk následne vycestoval do Vietnamu, kde už žili jeho známi.

Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vo vyhlásení uviedla, že Veramejčykovo vydanie z Vietnamu je dôsledkom represívnej politiky Lukašenkovho režimu, ktorý "pokračuje v prenasledovaní oponentov, čím sa represie dostali na medzinárodnú úroveň".

Šéf vyšetrovacieho oddelenia bieloruskej bezpečnostnej služby KGB Kanstancin Byčak v bieloruskej televízii povedal, že tí, ktorí sa stavajú proti bieloruským vládnym orgánom, by mali vedieť, že "bieloruská justícia ich zastihne na ktoromkoľvek mieste na svete". Krajinu, kde bol Veramejčyk zadržaný, Byčak nespresnil. (TASR)

Severná Kórea a Rusko podpísali protokol o rozšírení spolupráce v oblasti ekonomiky, vedy a technológií.

K podpisu dokumentu došlo po rokovaní rusko-severokórejskej medzivládnej komisie. 

Správa severokórejskej tlačovej agentúry KCNA neobsahovala veľa podrobností, ale ruská agentúra TASS uviedla, že obe krajiny sa dohodli okrem iného aj na zvýšení počtu charterových letov.

Dohoda súčasne vyzýva i na organizovanie priamych letov nielen z východných regiónov Ruska hraničiacich s KĽDR, ale aj z jeho najväčších miest, uviedlo ruské ministerstvo prírodných zdrojov, ktoré citovala agentúra TASS. V súčasnosti je v prevádzke len letová trasa spájajúca ruský Vladivostok a Pchjongjang.

Juhokórejská tlačová agentúra Jonhap informovala, že vedúceho ruskej delegácie na medzivládnych rokovaniach Alexandra Kozlova v pondelok v Pchjongjangu privítal severokórejský vodca Kim Čong-un. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sa Kim stretol s ruským šéfom medzivládnej komisie. (TASR)

Británia a Moldavsko začali nové partnerstvo v oblasti obrany a bezpečnosti v súvislosti s hrozbami zo strany Ruska.

Oznámila to vláda Spojeného kráľovstva. Táto iniciatíva bola zverejnená počas návštevy britského ministra zahraničných vecí Davida Lammyho v moldavskom hlavnom meste Kišiňov.

Rezort diplomacie Spojeného kráľovstva uviedol, že cieľom predmetného paktu je "nadviazať na rozsiahlu spoluprácu medzi oboma krajinami a posilniť odolnosť Moldavska voči vonkajším hrozbám".

"Moldavsko je pre Spojené kráľovstvo dôležitým bezpečnostným partnerom, a preto v záujme posilnenia jeho odolnosti voči ruskej agresii a zachovania bezpečnosti britských ulíc prehlbujem spoluprácu v oblasti boja proti nelegálnej migrácii a začínam nové obranné a bezpečnostné partnerstvo," vyhlásil Lammy. (TASR)