Prečo Rusko používa vo vojne sexuálne násilie ako zbraň

Načítavam... Absolventi bez diplomu. Prečo Rusko používa vo vojne sexuálne násilie ako zbraň

Článok je nahovorený syntetickým hlasom.

CHERSON. Ruskí vojaci mučili Oleksija Sivaka celé týždne v studenej pivnici v juhoukrajinskom Chersone. Za trest, že sa postavil ich nadvláde nad týmto mestom, mu dávali elektrické šoky do genitálií.

Keď Cherson predvlani na jeseň oslobodila ukrajinská armáda, dostal Sivak celý zoznam zdravotníckych odborníkov, na ktorých by sa mohol obrátiť, a mal zaškrtnúť tých, ktorých potreboval. Pokrytá bola skoro každá časť tela a psychiky, no na zozname chýbal urológ, špecialista na močové cesty a mužské sexuálne zdravie, napísal britský denník The Guardian.

"Pýtal som sa ich: 'A to mám ísť ku gynekológovi?' Bol som v šoku," spomína Sivak. "Sme vo vojne od roku 2014 a nikto nepomyslel na mužské obete sexuálneho násilia," hovorí.

Sivak vtedy prvýkrát narazil na hradbu mlčanlivosti, ktorá vznikla zo stigmy a tabu týkajúcich sa zranení, ktoré mu jeho ruskí väznitelia spôsobili. Išlo tiež o prvý krok k tomu, aby sa ozval v mene skupiny, ktorá je takmer neviditeľná, ale ktorej rady sa znepokojujúco rýchlo rozrastajú.

Stovky prípadov

Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine má zdokumentované stovky prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci dopustili po vpáde na Ukrajinu vo februári 2022.

Dve tretiny obetí sú muži a chlapci, ktorých mučili v ruských väzniciach. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní.

Ide o "znásilnenie, pokus o znásilnenie, vyhrážanie sa znásilnením a kastráciou, bitie alebo dávanie elektrických šokov do genitálií, opakovanú vynútenú nahotu a sexualizované ponižovanie".

Podľa medzinárodnej organizácie All Survivors Project, ktorá pomáha chlapcom a mužom, ktorí zažili sexuálne násilie, je nárast nových prípadov na Ukrajine nebývalý.

Organizácia uvádza, že ukrajinským navrátilcom sa pomerne skoro po tom, ako sa dostanú na slobodu, dostáva psychologickej podpory a o svojich zážitkoch vypovedajú ešte v čase, keď stále prežívajú veľkú traumu a je pre nich relatívne jednoduchšie hovoriť o svojich zážitkoch.

Loading
...

Založil prvú skupinu

Ak Ukrajina slúži ako pôsobivý príklad toho, ako zhromažďovať dôkazy o tejto forme ruského mučenia, s jeho dopadmi ešte len začína zápasiť.

Sivak založil prvú skupinu na podporu mužov, ktorí prežili ruské sexuálne násilie. Čiastočne ho k tomu priviedol pocit veľkej osamelosti, ktorý mal v prvých týždňoch na slobode. Organizácie, peniaze aj lekárska pomoc sa prakticky výlučne sústreďujú na ženy.

O osudoch týchto mužov sa toho na Ukrajine vie len málo a len zriedka sa o nich hovorí, hoci v krajine sa oslavujú viditeľné obety iných vojakov a preživších.

Snímky mužov s amputovanými končatinami sa stali bežnou vecou, no skryté zranenia spôsobené sexuálnym násilím sa na bilbordoch alebo v článkoch v časopisoch neobjavujú. Muži o tom nechcú verejne hovoriť, pretože to považujú za útok na svoju dôstojnosť a maskulinitu.

Pocit hanby je jedným z dôvodov, prečo Rusko sexuálne násilie používa ako zbraň vo vojne. Je to tiež hlavná motivácia, prečo sa Sivak rozhodol verejne prehovoriť. "Ak budem ticho, je to akoby sa nikdy nič nestalo a znamená to, že sa to nedeje ani teraz," vysvetľuje. "Realita je taká, že v pivniciach je stále veľa mužov," dodáva.

Sivakovi ležia na srdci osudy ďalších väzňov, pretože hrali kľúčovú úlohu pri jeho prežití a zotavovaní. Muži zatvorení v pivnici v Chersone si boli sebe navzájom lekári, psychológovia a priatelia, pretože nikoho iného v tejto situácii nemali.

Na svoje rozhovory vo väzení nadviazali po oslobodení a postupne sa okolo nich vytvorila neformálna podporná skupina. Hovoria o sebe ako o "absolventoch".

Názov vznikol z drsného vtipu Sivakovej manželky Tamary, ktorej empatia a praktickosť znamenajú kľúčovú podporu pre neho aj pre ďalších preživších. Videla, ako sa rozpráva s bývalým spoluväzňom, a spýtala sa ich, či "neruší ich triedny zraz". A tak si začali hovoriť "absolventi".

Uvažovali o tom, či by sa ich združenie nemalo volať inak, ale prišlo im, že toto slovo vyjadruje ich spoločné zážitky. "Hovoríme, že sme absolventi bez diplomov a naše zážitky sú vyryté na našich telách a v našich dušiach," hovorí Sivak.

Pred plnohodnotnou ruskou inváziou sa Sivak živil ako námorník a o politiku sa nezaujímal, aktivistom sa stal vo februári 2022, keď do Chersonu vstúpili ruské jednotky.

Pol roka cez deň prevádzkoval vývarovňu pre seniorov, v noci vylepoval po meste ukrajinské vlajky alebo transparenty s ukrajinským trojzubcom prepichujúcim ruského dvojhlavého orla. Potom ho Rusi zatkli a podrobili opakovaným "výsluchom", ktoré vyvrcholili elektrickými šokmi do genitálií.

"Zvyčajne to používali v najhorších fázach mučenia, pretože čo by ešte mohlo byť horšie ako toto," hovorí. "Iba smrť," dodáva.

Z výpovedí Ukrajincov, ktorí sa vrátili z väzenia, vyplýva, že len málokto sa vyhne najhoršiemu týraniu. Dve tretiny mužských väzňov a zadržiavaných zdravotníkov v rozhovoroch so zástupcami OSN vypovedali, že v ruskom väzení zažili nejakú formu sexuálneho zneužívania.

Sivak si myslí, že sexuálne násilie je v ruských väzeniach natoľko bežné, že väčšina Ukrajincov, ktorí ním prešli, ho zažila bez toho, aby si to napríklad uvedomovala.

"Pravdepodobne každý muž, ktorý sa dostane zo zajatia, je súčasťou našej siete. Len si toho nie sú vedomí," hovorí Sivak.