Ukrajina Rusko Online: Rusko oznámilo obsadenie ďalšej dediny, hrozí obkľúčenie Kurachove

Ruský útok na ukrajinské prístavne mesto Odesa na pobreží Čierneho mora zasiahol obytnú budovu.

Vyradil z prevádzky kotolňu určenú na vykurovanie a poškodil plynovod, uviedli miestni predstavitelia. O život prišiel jeden človek a ďalší dvaja utrpeli zranenia. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

"Ďalší teroristický akt v Odese. Úder na obytnú budovu," uviedol na platforme Telegram gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Neoficiálne spravodajské kanály na Telegrame zverejnili videozáznam, na ktorom bolo vidieť budovu v plameňoch. V jej blízkosti sa nachádzali hasičské jednotky.

"Nepriateľský útok poškodil hlavné potrubie určené na vykurovanie," dodal starosta Odesy Hennadij Truchanov na Telegrame s tým, že jednu z kotolní bolo mesto nútené odstaviť.

Tamojší predstavitelia i ukrajinská armáda pred útokom varovali, že k mestu sa približujú bezpilotné lietadlá, píše Reuters. Podľa Truchanova útok pokračoval aj približne 40 minút po tom, ako sa začal letecký poplach. (TASR)

Poľsko na pomoc Ukrajine od začiatku ruskej invázie vyčlenilo peniaze v hodnote 4,91 percenta poľského ročného HDP.

Uviedol to úrad poľského prezidenta na mikroblogovacej sieti X, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Úrad prezidenta zdôraznil, že v pomere k HDP je poľská pomoc Ukrajine najväčšia na svete. Zároveň Varšava ako prvá Kyjevu poskytla vo veľkom rozsahu ťažké zbrane. Úrad poľskej hlavy štátu dodal, že krajina patrí medzi tie, ktoré prijali naviac ukrajinských utečencov.

Zhruba 85 percent poľskej pomoci Ukrajine je určených pre utečencov. Hodnota vojenskej pomoci Kyjevu zo strany Poľska je 3,23 miliardy eur.

Úrad poľského prezidenta dodal, že do pomoci utečencom z Ukrajiny sa zapojila drvivá väčšina poľskej verejnosti. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Poľský ekonomický inštitút sa do pomoci zapojilo 77 percent Poliakov. (SITA)

Európska komisia kladne zhodnotila uvoľnenie druhej platby, vyše štyri miliardy eur, v rámci Nástroja EÚ pre Ukrajinu.

Uvedená suma je určená na podporu makrofinančnej stability Ukrajiny a fungovania jej verejnej správy, informuje spravodajca TASR.

Komisia spresnila, že keď túto platbu odobrí aj Rada EÚ (členské štáty), tak sa celková výška finančných prostriedkov vyplatených v roku 2024 na podporu Ukrajinu zvýši na 16,1 miliardy eur.

Po posúdení druhej žiadosti o platbu, ktorú Kyjev predložil v októbri, Európska komisia dospela k záveru, že Ukrajina uspokojivo splnila deväť dohodnutých reformných ukazovateľov. Ide o reformné kroky, ktoré pokrývajú oblasti ako boj proti korupcii, podnikateľské prostredie, trh práce, regionálna politika, energetický trh a ochrana životného prostredia.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v správe pre médiá uviedla, že pozitívne ohodnotenie ukrajinskej žiadosti o platbu vo výške 4,1 miliardy eur je ďalším dôkazom trvalého záväzku EÚ voči Ukrajine, ako aj jej "pôsobivého pokroku" pri presadzovaní dôležitých reforiem s cieľom napredovať v integračnom proces aj napriek prebiehajúcej vojne.

Podľa správy Európskej komisie Ukrajina zvýšila počet zamestnancov Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry a novelizovala Trestný zákon a Trestný poriadok s cieľom zvýšiť efektívnosť boja proti korupcii.

Ukrajina prijala tiež akčný plán na implementáciu stratégie obnovy majetku na roky 2023 - 2025.

Tá načrtáva množstvo opatrení v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi, ako je reforma právneho mechanizmu konfiškácie, identifikácia a vrátenie zhabaného majetku.

V rámci reforiem Kyjev prijal aj akčný plán na zníženie regulačnej záťaže pre podniky preskúmaním a odstránením prekrývajúcich sa predpisov, dereguláciou ekonomických činností a digitalizáciou administratívnych postupov.

Cieľom revidovanej štátnej stratégie regionálneho rozvoja na roky 2021 – 2027 je posilniť sociálnu súdržnosť a zlepšiť blahobyt a bezpečnosť Ukrajincov prostredníctvom demokratickejšieho, decentralizovanejšieho a inkluzívnejšieho systému viacúrovňového riadenia.

V rámci reformy trhu s elektrinou na Ukrajine do platnosti vstúpili sekundárne právne predpisy o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu.

Prijatý bol aj nový zákon o prevencii, znižovaní a kontrole priemyselného znečistenia, ktorý predstavuje prvý krok k prevedeniu príslušného práva EÚ do vnútroštátnej legislatívy.

Prevod schválenej sumy na Ukrajinu sa uskutoční po prijatí tohto rozhodnutia Radou EÚ a po prijatí rozhodnutia o platbe zo strany eurokomisie.

Ruský vojenský súd poslal na 24 rokov do trestaneckej kolónie muža, ktorý sa dvakrát pokúsil podpáliť odvodové strediská.

Ide o žeriavnika Sergeja Andrejeva, oznámila ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Prvý pokus podpaľača, ktorý použil Molotovov koktail, bol neúspešný, pretože zariadenie vtedy nevybuchlo. Pri druhom pokuse už Molotovov koktail vybuchol, ale nespôsobil žiadne významné škody ani nikoho nezranil, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na nezávislý ruský spravodajský portál SOTA.

Prokuratúra obvinila Andrejeva zo spolupráce s ukrajinskými tajnými službami.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 zaznamenalo Rusko viaceré podpaľačské útoky na odvodové centrá. Miestne súdy ukladajú za takýto čin niekoľkoročné tresty. (TASR)

Rusko je otvorené rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine, pokiaľ ich bude iniciovať Trump, tvrdí ruský diplomat Gatilov.

Rozhovory však musia vychádzať z reality na bojisku, ktorá sa vyvíja v prospech Ruska, povedal novinárom stály zástupca Ruska pri Úrade OSN v Ženeve Gennadij Gatilov.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Americký exprezident opakovane kritizoval podľa neho priveľký rozsah pomoci Západu pre Kyjev a bez udania podrobností prisľúbil rýchle ukončenie konfliktu. Jeho víťazstvo vo voľbách preto vyvolalo vo viacerých európskych štátoch obavy z toho, že americká pomoc pre Ukrajinu sa môže výrazne znížiť alebo aj zastaviť.

"Trump prisľúbil vyriešiť ukrajinskú krízu zo dňa na deň. Dobre, nech to skúsi. Ale ako realisti chápeme, že to sa nestane," zdôraznil Gatilov. "Ale ak začne alebo navrhne niečo, čo tento politický proces spustí, tak to vítame," ozrejmil.

Gatilov naznačil, že zvolenie Trumpa predstavuje novú šancu na dialóg so Spojenými štátmi, avšak vyjadril skepsu, že sa podarí skutočne reštartovať rusko-americké vzťahy.

"Americká politická elita sa bez ohľadu na domáce politické posuny neustále usiluje o zatlačenie Moskvy, pričom táto orientácia je v nej, nanešťastie, hlboko zakorenená a veľa na tom nezmení ani výmena administratívy," vyhlásil Gatilov.

"Jediným posunom by mohol byť dialóg medzi našimi krajinami. To je niečo, čo v uplynulých rokoch absentovalo," dodal.

Zelenskyj opakovane vyhlásil, že mier nie je možné dosiahnuť, pokým všetky ruské jednotky neopustia Ukrajinu vrátane Krymského polostrova. Tieto požiadavky zahŕňal aj tzv. víťazný plán, ktorý predstavil Zelenskyj v októbri.

V pláne žiadal aj o pozvánku na vstup do NATO pre Ukrajinu, čo Moskva dlhodobo podľa vyhlásení tamojších predstaviteľov vníma ako hrozbu. (TASR)

Moskva odsúdila na osem rokov väzenia Anastasiju Berežinskú za obviňovanie armády z genocídy a výzvy na zabitie Putina.

Vyjadrovala sa tiež k dianiu v okupovanom ukrajinskom meste Buča. 

"Ctihodnosť, nemám čo povedať, nemám čo dodať. Prijmem akékoľvek rozhodnutie, "uviedla podľa médií pred vynesením rozsudku divadelná režisérka a matka dvoch malých detí.

Súd uznal Berežinskú vinnú z diskreditácie armády a šírenia lživých informácií o ozbrojených silách, ako aj zo schvaľovania terorizmu, napísal server BBC News.

Ruské úrady podľa špecializovaného portálu OVD-Info trestne stíhali viac ako tisíc ľudí za vyjadrenia proti vojne a polícia zadržali viac ako 20-tisíc ľudí pri protivojnových protestoch.

Tento týždeň iný moskovský súd poslal na päť rokov a šesť mesiacov za mreže  detskú lekárku, ktorú udala matka jedného z jej malých pacientov kvôli komentárom o ruských vojakoch na Ukrajine.

Berežinská na začiatku vojny zverejnila na sociálnej sieti desiatky príspevkov proti vojne. Obviňovala ruskú armádu, ministerstvá a Putina osobne z "genocídy" Ukrajincov.

Zverejňovala tiež urážky na adresu Putina, pretože podľa nej nesie osobnú zodpovednosť za smrť mužov, žien a detí, ktorých telá záchranári vyslobodzujú z trosiek zničených domov a bytov.

V písaní pokračovala a začala vyzývať na zabitie Putina, ktorý je vo svojich 72 rokoch na najlepšej ceste stať sa najdlhšie slúžiacim ruským vládcom od čias cárskej Kataríny Veľkej. "Zastreľte toho parchanta Putina, koľko ďalších vrážd civilistov ešte musíme zniesť? Vymažte ho z povrchu zemského! "písala podľa agentúry Reuters. (ČTK)

Ruské úrady nariadili zatvoriť oceňované Múzeum histórie gulagov, ktoré je venované obetiam represií sovietskej éry.

Informuje o tom agentúra AFP.

Zatvorenie oficiálne zdôvodnili údajným porušením protipožiarnych predpisov, ale prišlo uprostred intenzívnej kampane Kremľa proti nezávislej občianskej spoločnosti a tým, ktorí spochybňujú štátny výklad dejín.

"Na základe kontroly múzea boli zistené porušenia protipožiarnej bezpečnosti," uviedlo múzeum v stredajšom vyhlásení. Múzeum odstránilo obsah zo svojej webovej stránky a nahradilo ho oznámením o "dočasnom" zatvorení.

Múzeum v centre Moskvy, založené v roku 2001, prezentuje oficiálne štátne dokumenty, ako aj rodinné fotografie a osobné predmety obetí gulagov.

Gulag bola rozsiahla sieť väzenských pracovných táborov zriadených v bývalom Sovietskom zväze. V časoch, ktoré historici považujú za obdobie masívnych politických represií, tam poslali milióny údajných zradcov a nepriateľov štátu, mnohí z nich tam zahynuli.

Rada Európy v roku 2021 udelila tomuto múzeu cenu za to, že sa snaží "odhaľovať históriu a aktivizovať pamäť s cieľom posilniť odolnosť občianskej spoločnosti a jej odpor voči politickej represii a porušovaniu ľudských práv".

Putin sa počas 24 rokov pri moci usiloval revidovať historický príbeh Ruska a jeho vzťah k Sovietskemu zväzu. Hoci šéf Kremľa občas odsudzuje rozsiahle represie za vlády Josifa Stalina v 30. rokoch 20. storočia, častejšie ho vyzdvihuje ako veľkého vojnového vodcu.

Školské učebnice venujú iba málo pozornosti miliónom obetí Veľkého teroru, ktoré sa považujú za nepohodlné pri propagácii Sovietskeho zväzu ako veľmoci, ktorá porazila nacistické Nemecko.

Úrady sa čoraz častejšie zameriavajú na jednotlivcov a skupiny, ktoré sa stavajú proti tomuto prístupu - kampaň sa ešte zintenzívnila v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine.

Úrady v roku 2021 nariadili likvidáciu Memorialu, mimovládnej organizácie ocenenej Nobelovou cenou za mier, ktorá zaznamenáva obete sovietskych represií aj obvinenia z porušovania ľudských práv zo strany súčasného režimu.

Múzeum histórie gulagov v októbri usporiadalo podujatie s názvom "Návrat mien", počas ktorého jednotlivci čítali mená ľudí zavraždených počas sovietskeho teroru. (TASR)

Rusko oznámilo, že dobylo ďalšiu dedinu na východe Ukrajiny. Približuje sa k mestu Kurachove, ktorému hrozí obkľúčenie.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky dobyli dedinu Voznesenka severne od Kurachove. To leží západne od Donecka a pred spustením celoplošnej ruskej ofenzívy malo približne 20-tisíc obyvateľov. Mesto je do veľkej miery zničené a väčšina ľudí ho opustila.

Ruské jednotky aktuálne ovládajú územia na severe, východe a juhu mesta, ktoré leží na brehu Kurachovskej vodnej nádrže.

Ukrajinskí predstavitelia upozornili, že Rusi pravdepodobne hrádzu poškodili a v riekach a potokoch v okolí mesta stúpa hladina vody. Podľa vojenských blogerov stratila nádrž už polovicu svojho objemu.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny ruské sily kontrolujú približne 15 percent územia mesta a ukrajinská armáda uviedla, že v jeho okolí dochádza každý deň k veľkému počtu zrážok s ruskými jednotkami.

Europoslanci chcú cielenejšie sankcie proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, podľa nich je zdrojom financovania agresie na Ukrajine.

Členovia EP prijatom uznesení požiadali členské štáty EÚ, aby posilnili všetky kontroly a zvýšili monitorovanie pomocou dronov a satelitov.

Rusko používa na vývoz ropy a ropných produktov do zahraničia staré tankery, často nepoistené a s nejasným vlastníctvom, a to napriek sankciám EÚ, skupiny G7 a medzinárodným sankciám.

Tieto aktivity tiež vyvolávajú obavy z rizika ekologických katastrof vrátane závažných únikov ropy.

Európsky parlament v prijatom dokumente vyzval na to, aby "v nasledujúcich balíkoch sankcií EÚ boli voči tieňovej flotile prijaté cielenejšie sankcie, ako je určenie všetkých jednotlivých plavidiel tieňovej flotily a ich vlastníkov, prevádzkovateľov, správcov, účtov, bánk, poisťovacích spoločností", uviedol EP v tlačovom vyhlásení.

Europoslanci tiež žiadajú systematické postihovanie plavidiel plaviacich sa vo vodách EÚ bez známeho poistenia a naliehavo vyzývajú EÚ, aby posilnila svoje kapacity v oblasti dohľadu, "najmä sledovanie pomocou dronov a satelitov, a aby vykonávala cielené kontroly na mori".

Členské štáty by mali určiť prístavy, ktoré by boli schopné odbavovať sankcionované plavidlá prepravujúce ropu a skvapalnený zemný plyn, nelegálny náklad by krajiny mali podľa europoslancov zabavovať bez náhrady.

Štáty Európskej únie v júni prijali už štrnásty súbor sankcií proti Rusku. Jeho cieľom bolo zasiahnuť práve proti takzvanej tieňovej flotile zahraničných plavidiel, ktoré prepravujú ruské ropné produkty. Europoslanci však teraz požadujú sankcie ešte cielenejšie. V Bruseli sa teraz pracuje už na pätnástom balíku sankcií, ktorý by podľa niektorých informácií mal byť hotový do konca roka. (ČTK)

Bidenova administratíva je odhodlaná pomôcť Ukrajine tak, aby mohla v budúcom roku čeliť ruskej invázii.

Biely dom preto chce Kyjevu poslať, čo najviac pomoci, aby mohol držať ruské sily na uzde a mala silnú pozíciu v akomkoľvek prípadnom vyjednávaní o mieri.

Povedal to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

„Prezident Biden sa zaviazal zabezpečiť, že každý dolár, ktorý máme k dispozícii, bude do 20. januára použitý," povedal Blinken s odkazom na dátum, v ktorý novozvolený prezident Donald Trump zloží prísahu.

Krajiny NATO musia zamerať svoje úsilie na „zaistenie, že Ukrajina bude mať peniaze, muníciu a mobilizované sily na účinný boj v roku 2025, alebo aby bola schopná vyjednať mier z pozície sily,“ povedal Blinken počas návštevy Bruselu. USA sa v oblasti techniky, ktorú posielajú, „prispôsobia“, povedal Blinken bez poskytnutia podrobností.

Už takmer tri roky trvajúca vojna Ruska proti Ukrajine neprejavuje nijaké známky ukončenia. Kľúčovým novým faktorom vojny teraz je politická neistota v otázke, ako politiku Washingtonu voči vojne zmení americká administratíva pod vedením Trumpa.

Americká vojenská pomoc je pre Ukrajinu životne dôležitá, ale Trump naznačil, že nechce naďalej dávať Kyjevu desiatky miliárd dolárov. (SITA)

Rusko podľa OSN systematicky používa mučenie proti Ukrajincom. Dve tretiny obetí sú muži a chlapci. (ČTK)

Pri Úrade komisára pre deti vznikol samostatný parlament pre mládež z Ukrajiny, krokom reagujú na ich potreby.

Rozhodnutie bolo prijaté na piatom stretnutí Parlamentu detí a mládeže. Tento krok reaguje na špecifické potreby a výzvy, ktorým čelí ukrajinská mládež a deti žijúce na našom území.

Informovala o tom Iveta Adamová z Úradu komisára pre deti.

Ako priblížila, každoročne na Slovensko prichádza približne 6000 ukrajinských detí a mladých ľudí, z toho 3000 je neplnoletých. "Títo mladí ľudia často čelia jazykovým bariéram, legislatívnym nejasnostiam a dezinformáciám, pričom mnohí nevedia, kde hľadať potrebné informácie," priblížila. Naliehavou otázkou sú aj nedostatočné kapacity v internátoch či študentských domovoch.

Komisár pre deti ocenil spoluprácu ukrajinskej a slovenskej mládeže. Zdôraznil aj pozitívne skúsenosti z Ukrajiny, ktoré sa dajú uplatniť aj na Slovensku, napríklad v oblasti riešenia kyberšikany.

"Diskutovalo sa aj o myšlienke rehabilitačného centra pre deti z vojnových oblastí s posttraumatickou poruchou, aj o riešení špecifických situácií detí od 16 do 18 rokov bez rodičovského sprievodu," doplnila Adamová.

Piate zasadnutie parlamentu na záver zvolilo predsedníctvo nového mládežníckeho parlamentu zastupujúceho ukrajinské deti na našom území. Zástupcami sa stali mladí ľudia zo slovenských miest, kde žije najväčšia komunita detí a mládeže z Ukrajiny. (TASR)

Nemecko varovalo štátom prevádzkované terminály, aby odmietli ruský náklad skvapalneného zemného plynu.

Informuje o tom denník Financial Times. Nemecké ministerstvo hospodárstva vydalo nariadenie po tom, ako dostalo informáciu o takejto plánovanej dodávke od spoločnosti Deutsche Energy Terminal.

Správa prichádza v čase, keď Európska únia zvažuje, že nahradí ruský LNG zvýšením dovozu zo Spojených štátov.

Firma informovala Berlín, že jej dovozné zariadenie v Brunsbütelle má náklad LNG z Ruska prijať v nedeľu. Ministerstvo v liste zo 6. novembra, do ktorého nahliadol FT, zdôvodnilo nariadenie "neprijímať žiadne dodávky ruského skvapalneného zemného plynu" ochranou "prevažujúcich verejných záujmov". Prevádzkovateľa vyzvalo, aby až do odvolania dodávky LNG z Ruska odmietal.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň vyslovila myšlienku nahradiť ruský LNG väčším dovozom z USA. Podľa listu by sa tak dovoz LNG do Európskej únie mohol stať tromfom vo vyjednávaní EÚ s novou administratívou nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Nemecko bolo najväčším európskym dovozcom ruského plynu pred plnou ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022.

Keď Putin prerušil dodávky plynu potrubím do Nemecka a do ďalších európskych krajín, začala vláda kancelára Olafa Scholza zháňať alternatívne dodávky a stavať terminály LNG pre príjem zásielok plynu po mori.

Nemecké ministerstvo uviedlo, že ak by umožnilo prevoz tohto nákladu, poprelo by zmysel, prečo bol terminál zriadený - tým je urobiť Nemecko a EÚ ako celok nezávislými od ruského plynu. (ČTK)

Ukrajina zostrelila 21 z celkovo 59 ruských dronov rôznych typov, uviedlo ukrajinské letectvo. Zvyšných 38 zmizlo z radarov.

Ruské ministerstvo obrany podľa štátnej agentúry TASS informovalo o likvidácii dvoch ukrajinských bezpilotných lietadiel nad dvoma ruskými oblasťami, Kurskou a Belgorodskou.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa vyhlásenia letectva zničila dve desiatky ruských dronov nad Sumskou, Charkovskou, Poltavskou a Kyjevskou oblasťou. Zatiaľ nie sú informácie o prípadných škodách alebo obetiach.

Starosta Charkova Ihor Terechov informoval o explóziách v tomto druhom najväčšom ukrajinskom meste. "Nepriateľ vypúšťa na mesto a predmestie Kaby," napísal starosta s odvolaním sa na termín pre letecké bomby. Zatiaľ nie sú dostupné informácie o škodách alebo prípadných obetiach.

Ruské ministerstvo informovalo o likvidácii dvoch ukrajinských dronov, celkový počet vyslaných bezpilotných lietadiel z Ukrajiny zvyčajne neoznamuje. Zatiaľ nie sú informácie o prípadných škodách alebo obetiach. O deň skôr Moskva oznámila zostrelenie 29 ukrajinských dronov nad šiestimi ruskými oblasťami.

Ruské úrady začali používať nové metódy náboru vojakov do vojny proti Ukrajine.

Ponúkajú drogy, klamú nezamestnaných a všemožne manipulujú, aby nahradili tisíce ľudí zabitých na fronte, píše ruský nezávislý spravodajský portál Cholod s odvolaním sa na ľudskoprávny projekt Get Lost. Referuje web Ukrajinská pravda.

Aktivisti za ľudské práva tvrdia, že ruské ministerstvo obrany zastrašuje 18-ročných brancov, klame uchádzačov o zamestnanie a núti vyšetrovaných ľudí, aby podpísali zmluvy o vojenskej službe.

Jedným zo spôsobov náboru ľudí do ozbrojených síl sú falošné voľné miesta, ktorých popis nenaznačuje, že ide o vojenskú službu. Muži sú podvodne pozývaní do vojenských jednotiek na pohovory na pracovné miesta, ktoré naoko nesúvisia s vojenskými operáciami, ako je napríklad voľné miesto montážneho inžiniera dronov. Hneď po podpise zmluvy sa však situácia zvrtne a pracovník putuje na front.

„Ľuďom vravia: 'Všetko bude dobré a v poriadku, nebojte sa'. A potom namiesto pracovnej zmluvy ľuďom podsunú zmluvu s ministerstvom obrany. A ak to niekto podpíše, to je všetko, hneď ho pošlú do prvej línie,“ vraví predstaviteľ projektu Get Lost Ivan Čuviľajev.

Druhým spôsobom rezortu obrany je nábor väzňov, osôb v trestnom konaní a tých, ktorých prípady rieši súd. Títo ľudia sú nútení pod hrozbou otvorenia novej trestnej veci, prípadne pod sľubom vymazania záznamov z registra trestov, podpísať zmluvu s ministerstvom obrany.

Treťou metódou náboru je prilákať obyvateľov oblastí hraničiacich s Ukrajinou do dobrovoľníckych jednotiek na údajnú pomoc miestnym orgánom. Podľa sľubov majú pomáhať pri evakuáciách, strážiť kontrolné stanovištia, mosty a iné zariadenia, no v skutočnosti idú do frontovej línie.

Štvrtým spôsobom, ako zvýšiť počet zmluvných vojakov, je klamanie, nátlak a zastrašovanie brancov. Ľudskoprávnym aktivistom a brancom hrozia, že ich pošlú na „najhorúcejšie“ miesta na fronte, alebo že ich aj tak zmobilizujú a popri tom im sľúbia, že ak podpíšu zmluvy, budú si môcť zarobiť peniaze a zachrániť si životy. (SITA)

Ukrajina nevyvíja ani nemá v úmysle získať jadrové zbrane, uviedol hovorca ukrajinskej diplomacie. 

Heorhij Tychyj reagoval na článok denníka The Times. Ten napísal, že Ukrajina by v prípade zastavenia americkej vojenskej pomoci mohla byť v priebehu mesiacov schopná vyrobiť jednoduchú jadrovú bombu podobnú tej, ktorú na sklonku druhej svetovej vojny zvrhli USA na japonské Nagasaki.

Odvolával sa pritom na dokument s armádou spájaného think-tanku. "Ukrajina sa zaviazala k NPT (Zmluve o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane," zdôraznil na sociálnej sieti Tychyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina nevyvíja ani nemá v úmysle získať jadrové zbrane, reaguje Kyjev Čítajte 

"Ukrajina úzko spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a je plne transparentná s ohľadom na monitorovanie, ktoré vylučuje použitie jadrových materiálov na vojenské účely," doplnil hovorca ukrajinskej diplomacie.

The Times v článku netvrdí, že Ukrajina vyvíja alebo plánuje vyvinúť jadrové zbrane. Britský denník píše, že Ukrajina by podľa tvrdenia dokumentu teoreticky mohla byť schopná v prípade prerušenia americkej pomoci jednoduchú atómovú bombu vyrobiť v priebehu mesiacov.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 716 070 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 690 vojakov, 19 tankov, 51 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 64 delostreleckých systémov a 124 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 319 tankov, 18 947 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 090 vozidiel a autocisterien, 20 472 delostreleckých systémov, 1 252 odpaľovacích raketových systémov, 997 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 852 dronov, 2 640 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 629 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinské sily odrazili snahy ruskej armády prelomiť obranu pri Kupjansku v Charkovskej oblasti.

Podľa agentúry Reuters o tom informoval ukrajinský generálny štáb.

Projekt DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde, uviedol, že dve ruské kolóny po zotmení vošli do mesta.

Ruské jednotky Kupjansk obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022, ukrajinská armáda mesto ležiace neďaleko hraníc s Ruskom získala späť v septembri 2022. V posledných mesiacoch ruská armáda v jeho okolí zosilnila aktivitu.

Podľa ukrajinského generálneho štábu ruské sily v stredu zaútočili vo viacerých vlnách a použili pri tom asi 15 kusov vojenskej techniky, vrátane tankov, obrnených vozidiel a systému na odstraňovanie mín.

"Naši obrancovia počas šikovných a rozhodných akcií nepriateľa zastavili, zničili všetky jeho obrnené vozidlá a zneškodnili významnú časť jeho vojakov," cituje Reuters zo správy generálneho štábu.

Niektorí z ruských vojakov mali na sebe uniformy pripomínajúce tie ukrajinskej armády, čo generálny štáb označil za vojnový zločin.

Projekt DeepState uviedol, že dve neveľké ruské kolóny vošli do Kupjansku zo severu. Opisuje dianie týkajúce sa len jednej kolóny. Ukrajinskí vojaci v meste a v okolitých lesoch zasiahli dve obrnené vozidlá a jeden tank. Asi 15 ruských vojakov sa rozutekalo po meste, niekoľko z nich bolo zabitých. Ukrajinci zrejme tiež zmarili pokus Rusov o vyslanie posíl.

Ukrajina by mohla za niekoľko mesiacov vyrobiť jadrovú bombu, tvrdia podľa The Times analytici z think-tanku spájaného s armádou. (ČTK)