Ukrajina Rusko Online: Útoky ruskej armády poškodili hrádzu Kurachovskej priehrady

KĽDR dokončila ratifikáciu zmluvy o vzájomnej obrane s Ruskom. Moskva cez víkend oznámila, že zmluvu podpísal aj Putin.

Dokument najprv schválili obe komory ruského parlamentu. Podľa Západu KĽDR vyslala svojich vojakov na pomoc Rusku pri bojoch na Ukrajine.

Zmluvu ruský prezident Putin podpísal v júni so severokórejským vodcom Kim Čong-unom pri návšteve Pchjongjangu a obsahuje ustanovenie o vzájomnej vojenskej pomoci. Severokórejská štátna agentúra KCNA uviedla, že zmluva bola ratifikovaná KĽDR počas pondelka.

V sobotu večer Kremeľ podľa agentúry AFP vydal zákon, ktorý ratifikoval vojenskú zmluvu s KĽDR. S ňou vyslovili súhlas ruskí zákonodarcovia a potom ju podpísal ruský prezident Putin. Ruský parlament však majú Putin a jeho vládni predstavitelia pevne pod kontrolou.

Zmluva je výsledkom výrazného zblíženia medzi Ruskom a KĽDR. Už skôr podľa Západu Severná Kórea dodávala Rusom delostreleckú muníciu. V uplynulých mesiacoch potom KĽDR vyslala do Ruska niekoľko tisíc svojich vojakov, ktorí podľa ukrajinských činiteľov už v niektorých prípadoch zasiahli do bojov na Ukrajine po boku Rusov. (ČTK)

Český premiér Fiala telefonoval s Donaldom Trumpom a zagratuloval mu k víťazstvu.

Podľa Fialu spolu politici hovorili aj o zahranično-politických témach. Český premiér to napísal na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Fiala rozhovor s Trumpom označil za výborný. "Zablahoželal som pánovi novozvolenému prezidentovi k výhre vo voľbách, hovorili sme o Ukrajine, rovnako ako o Izraeli a Blízkom východe. Spomenuli sme aj jeho zosnulú manželku Ivanu a hovorili o prezidentových spomienkach na Prahu," napísal Fiala a dodal, že sa teší na úzku spoluprácu s Trumpom.

Ukrajina napreduje na svojej ceste k členstvu v Únii. Ďalšie fázy rokovaní sa začnú v roku 2025.

V rozhovore pre ukrajinský web Suspiľne to povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

„Ukrajina sa stala kandidátom na vstup do EÚ. Toto je veľmi dôležité rozhodnutie pre vašu budúcnosť. Členstvo v EÚ je najväčším bezpečnostným záväzkom, aký môžeme poskytnúť,“ vyhlásil Borrell a pripomenul, že najnovšia správa, ktorú poskytla Európska komisia, je veľmi pozitívna.

„Ukrajina robí dobrý pokrok na ceste k členstvu v EÚ. Posledná správa, ktorú poskytla Európska komisia, je veľmi pozitívna. Som si istý, že rokovania o konkrétnych veciach sa začnú čo najskôr v priebehu budúceho roka. Aj to dokazuje rekordnú rýchlosť, akou sa Ukrajina hýbe. Nepamätám si, že by sa takto činil nejaký iný štát,“ dodal Borrell. (SITA)

Ruský súd odsúdil muža na 16 rokov v trestaneckej kolónii za údajnú sabotáž na príkaz Ukrajiny.

Rusko udelilo prísne tresty osobám, ktoré v mene Ukrajiny vykonali sabotáž, a to najmä na železniciach.

Súd uznal muža vinného zo sabotáže, vlastizrady a úmyslu pripojiť sa k teroristickej organizácii. Muž údajne kontaktoval náborára nemenovanej "ukrajinskej teroristickej organizácie a vyjadril túžbu pripojiť sa k nej," uviedla FSB.

Následne údajne dostal rozkaz, aby sa osvedčil tým, že podpáli traťové zariadenie, čo v októbri 2023 aj vykonal. Na druhý deň ho zadržala FSB.

Predstavitelia železníc uviedli, že muž podpálil zariadenie zabezpečujúce napájanie bezpečnostných kamier, vlakovú dopravu však nenarušil. (TASR)

Expolitik a disident Ján Čarnogurský navštívil Moskvu, kde si prebral Putinom udelené ruské ocenenie Rad cti.

O ocenení informoval samotný Čarnogurský s tým, že mu ho odovzdal Vladimir Konstantinov, ktorý pôsobí ako predseda Prezídia Štátnej rady Republiky Krym. Zároveň mu odovzdal krymské vyznamenanie Za vernosť povinnosti. Rusko Krym nelegálne anektovalo 2014.

Čarnogurský sa tak zaradil medzi politikov, ktorí navštívili Rusko v čase, keď táto krajina vedie agresívnu vojnu na Ukrajine. Pred ním tam bol Ľuboš Blaha zo Smeru, György Gyimesi z Maďarskej aliancie. Premiér Robert Fico zase vystúpil v televíznom propagandistickom programe Rossija 1.

V ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti zahynuli pri ruských útokoch dvaja ľudia.

Najmenej 19 osôb okrem toho utrpelo utrpelo zranenia, pričom ďalší ľudia sú pravdepodobne naďalej uväznení pod troskami, uviedli miestne úrady. 

Delostrelecké ostreľovanie ukrajinského mesta Nikopol si vyžiadalo dve obete a ďalších päť osôb utrpelo pri útoku zranenia, informoval gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Ruský útok poškodil zdravotnícke zariadenie, kaviareň a obchody, dodal gubernátor.

Počet osôb, ktoré utrpeli zranenia pri pondelkovom ruskom útoku na obytnú budovu v banskom meste Kryvyj Rih, stúpol na najmenej 14. Medzi zranenými je aj desaťročné dievča a 11-ročný chlapec, upresnil Lysak. Útok podľa jeho slov zničil byty na prvom až piatom poschodí.

Na zverejnených záberoch vidieť rozbitú strechu budovy a zrútené poschodia zahalené dymom. (TASR)

Ruský súd zamietol odvolanie rusko-americkej občianky Xenie Karelinovej voči 12-ročnému trestu odňatia slobody.

Vlastizrady sa údajne dopustila tým, že darovala necelých 52 dolárov proukrajinskej charitatívnej organizácii. 

Pôvodný verdikt v prípade tejto 32-ročnej baletky vyniesol ruský súd už v auguste. USA ho odsúdili ako "pomstychtivú krutosť".

"Odvolanie obžalovanej bolo zamietnuté. Rozsudok preto vstúpi do platnosti," informoval odvolací súd vo Sverdlovskej oblasti na platforme Telegram. Karelinovú tak teraz pošlú do trestaneckej kolónie.

Tridsaťdvaročná Karelinová žila a pracovala v Los Angeles, pričom bola baletkou aj zamestnankyňou kúpeľov. Ruskí agenti ju však koncom januára zadržali v meste Jekaterinburg, kde bola práve na návšteve svojich príbuzných. Prvotne bola obvinená z "drobného chuligánstva", neskôr a obvinenie zmenilo na "vlastizradu".

Podľa ruskej Federálna bezpečnostná služba sa jej dopustila keď krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine poskytla finančnú pomoc cudziemu štátu pri aktivitách namierených proti bezpečnosti Ruska. Okrem toho sa opakovane zúčastňovala na protestoch proti vojne na Ukrajine.

Čiastku vo výške 51,80 dolárov darovala v roku 2022 organizácii Razom so sídlom v New Yorku, ktorá poskytuje pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom. FSB tvrdila, že konečným príjemcom pomoci bola ukrajinská armáda, pričom ju obvinila zo zhromažďovania peňazí, ktoré boli "použité na nákup taktického zdravotníckeho materiálu, vybavenia, zbraní a munície pre ukrajinské ozbrojené sily".

Podľa správ ruských štátnych médií sa Karelinová k obvineniam na súde priznala, Následne jej bol uložený 12-ročný trest odňatia slobody v trestaneckej kolónii. (TASR)

Ruské sily dosiahli kraj frontového mesta Kurachove v Doneckej oblasti, ukrajinská armáda ho má ale pod kontrolou.

Informoval o tom ukrajinský armádny hovorca. Šéf oblasti Vadym Filaškin uviedol, že nepriateľ vyhodil do povetria hrádzu priľahlej priehradnej nádrže, z ktorej teraz uniká voda.

"Nepriateľ sa snaží obsadiť dominantné výšiny, palebne ovládnuť cesty vedúce do Kurachova, prelomiť obranu a dostať sa na okraj mesta," uviedol podľa Ukrajinskej pravdy hovorca ukrajinskej 46. brigády, ktorá v meste pôsobí. Podľa neho má ukrajinská armáda mesto doteraz plne v rukách a nepriateľské útoky na okrajoch mesta odráža.

Ukrainska Pravda in English
@pravda_eng

😨 Kurakhove Reservoir dam destroyed amid surrounding hostilities https://t.co/g6ZbzsXTbk

Kurakhove Reservoir dam destroyed amid surrounding hostilities

The dam at the Kurakhove Reservoir in Donetsk Oblast has been destroyed, causing water to flow into the Vovcha River nearby.

11.11.2024 o 16:00 · archivované: 11.11.2024 o 17:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Filaškin napísal, že Rusi poškodili hrádzu Kurachovskej priehrady, v dôsledku čoho stúpla hladina rieky Vovča o 1,2 metra. Útok podľa neho potenciálne ohrozuje obyvateľov obcí nižšie po prúde, povodeň ale zatiaľ nenastala.

Stanislav Bunjatov z ukrajinskej 24. útočnej brigády Ajdar naopak oznámil, že "viecero dedín" už bolo zaplavených.

Zvýšenie hladiny z pretrhnutej priehrady podľa neho zatiaľ nezablokovalo dopravu na cestách, sťažilo ale pohyb obrnenej techniky po poľných cestách. (ČTK)

Ruské jednotky zintenzívňujú útoky na ukrajinské vojenské pozície v Kurachove v Doneckej oblasti zo severu, juhu a východu.

Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na analytický projekt DeepState, cieľom ruských okupantov je obísť mesto z bokov a prevziať kontrolu nad cestou spájajúcou mestá Záporožie a Doneck, ktorá má strategický význam.

„Nepriateľ pokračuje vo svojej rozsiahlej stratégii obkľúčenia mesta z bokov. Ako už bolo povedané, Rusi, zvyšujúc väčší tlak na nové smery, sa pokúšajú dosiahnuť logistické cesty obranných síl. V súčasnosti útočia na ukrajinské vojenské pozície zo severu, juhu a východu,“ uviedol DeepState. Zároveň pokračuje nepriaznivá situácia v okolí osád Antonivka, Katerynivka a Jelyzavetivka.

„Ak vezmeme do úvahy aktivitu nepriateľa, je len otázkou času, kedy Kurachove bude stratené a ak stále neprevezmeme kontrolu nad problémom s bokmi, rýchlo sa zmení na ďalšiu katastrofu,“ píšu analytici. (SITA)

Ukrajinci v Kurskej oblasti zadržiavajú "takmer päťdesiattisícové nepriateľské zoskupenie," potvrdil prezident Zelenskyj.

Po rokovaní s ďalšími členmi vedenia štátu bolo podľa neho tiež prijaté rozhodnutie o "výraznom posilnení najťažších frontových úsekov pri Kurachove a Pokrovsku". (ČTK)

Europarlament sa pripravuje na schválenie rezolúcie vyzývajúcej na „cielenejšie“ opatrenia proti ruskej tieňovej flotile.

Množia sa totiž dôkazy o tom, že Moskva sa vyhýba sankciám a riskuje ekologickú katastrofu. Uvádza sa to v návrhu, do ktorého znenia nahliadla redakcia webu Politico.

Opatrenie, ktoré má širokú podporu politických skupín v europarlamente, tlačí na „systematické sankcionovanie“ plavidiel prepravujúcich ruskú ropu a nalieha na Európsku úniu, aby posilnila satelitné monitorovanie a „cielené inšpekcie“ tankerov. Navrhuje tiež prijatie nových požiadaviek na plavidlá, aby preukázali poistenie vo vodách EÚ.

Nezáväzná rezolúcia je reakciou na pokračujúce odhalenia, že západné sankcie proti vývozu ropy z Moskvy do značnej miery zlyhali. Rusko sa stále viac spolieha na flotilu viac ako 600 starnúcich tankerov s neznámym poistením a nejasným vlastníctvom, ktoré prepravujú ropu do celého sveta. Obchod s fosílnymi palivami tvorí takmer polovicu príjmov Kremľa.

Toto úsilie tiež nasleduje po rastúcich obavách, že schátrané tankery by mohli spôsobiť ekologickú katastrofu v blízkosti EÚ. Minulý mesiac vyšli na povrch odhalenia, že ruská tieňová flotila mala na svedomí viacero únikov ropy vo svetových oceánoch, vrátane dvoch v európskych vodách.

„Je len otázkou času, kedy budeme čeliť environmentálnej katastrofe,“ povedal švédsky europoslanec Jonas Sjöstedt. „Ak nezastavíme tieňovú flotilu v preprave a predaji ropy v rozpore s medzinárodnými sankciami, umožníme Putinovi financovať jeho vojnovú mašinériu. Parlament týmto uznesením požaduje, aby Únia a jej členské štáty konali rozhodne a zastavili tieto tankery prepravujúce ropu cez Baltské more,“ dodal. (SITA)

Putin chce ovládať Afriku. Počas stretnutia s predstaviteľmi afrických štátov v  Soči ponúkol Afrike to, čo nazval „úplnou podporou“, a to aj v boji proti terorizmu a extrémizmu.

Ako referuje spravodajský web BBC, Putinove slová na samite prečítal minister zahraničných vecí Lavrov.

Viaceré africké vlády prerušili vzťahy s tradičnými západnými spojencami a v Moskve hľadajú „oporu“ pri riešení častých útokov džihádistov.

Počas samitu minister zahraničných vecí Burkiny Faso Karamoko Jean-Marie Traoré povedal, že Rusko je vhodnejším medzinárodným partnerom ako bývalá koloniálna veľmoc Francúzsko.

Je to názor, ktorý zdieľajú viaceré z bývalých francúzskych kolónií - a zopakoval ho aj minister zahraničných vecí Mali Abdoulaye Diop, ktorý postavil „úprimné“ partnerstvo Kremľa do protikladu k „neokoloniálnym“ vzťahom západných mocností. Povedal, že okrem vojenskej spolupráce, Mali skúma aj ďalšie spoločné projekty v sektore energetiky, telekomunikácií, technológií a baníctva.

Rwanda, ktorej minister zahraničných vecí Olivier Nduhungirehe bol tiež v Soči, je jednou z niekoľkých afrických krajín, ktoré už podpísali dohody s Moskvou o pomoci pri výstavbe jadrovej elektrárne.

Ruská pomoc, často výmenou za prístup k surovinám, prichádza aj s prísľubom, že sa nebude miešať do vnútorných záležitostí krajiny. História však ukazuje, že to sa v podaní Ruska ani zďaleka nedeje. (SITA)

 Európska únia dodala Ukrajine viac než 980-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov

Do konca tohto roka plánuje prekročiť hranicu jedného milióna, uviedol v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.  EÚ pôvodne plánovala dodať milión delostreleckých granátov do marca 2024, no neskôr predstavitelia vyhlásili, že výrobná kapacita nie je dostatočná na splanenie plánu.

"Viem, že sme sa zaviazali dosiahnuť túto úroveň do jari, no zlyhali sme. Ale môžeme to urobiť do konca roka," povedal Borrell pre ukrajinské médium Jevropejska pravda.

Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že v rámci samostatnej iniciatívy pod vedením Prahy sa do Kyjeva do konca roka dodá 500-tisíc delostreleckých granátov.

Ukrajina tiež zvyšuje domácu obrannú výrobu v snahe znížiť svoju závislosť od vojenskej pomoci spojencov a zabezpečiť včasné dodávky.
  (TASR)

Ukrajinské ministerstvá obrany a strategického priemyslu podpísali s dánskym rezortom obrany dohody o nákupe zbraní v hodnote 535 miliónov eur.

Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Podľa ukrajinského rezortu obrany finančné prostriedky poskytnú Dánsko a Švédsko a časť bude pochádzať z úrokov zo zmrazených ruských aktív.

Riaditeľ odboru politiky verejného obstarávania ministerstva obrany Hlib Kanievskyj uviedol, že na základe týchto dohôd budú štátni aj súkromní ukrajinskí výrobcovia zbraní a techniky dodávať ukrajinskej armáde samohybné delostrelecké systémy, útočné drony, protitankové zbrane a raketové zbrane.

Podľa ministerstva obrany Ukrajina prostredníctvom „dánskeho modelu“, ktorý umožňuje priame financovanie výrobcov, už získala 50 miliónov eur. Tieto prostriedky sa použili na podporu výroby samohybných delostreleckých systémov Bohdana. (SITA)

Ruské firmy majú záujem o dlhodobé dodávky skvapalneného zemného plynu do Indie.

India je jedným z kľúčových partnerov Ruska z hľadiska vývozu zdrojov energie, povedal podpredseda ruskej vlády Denis Manturov.

"V roku 2021 sa India podieľala na ročných dodávkach ruskej ropy necelými štyrmi miliónmi ton, zatiaľ čo v roku 2023 už zodpovedala za približne jednu tretinu ruského vývozu ropy," zdôraznil.

Moskva má podľa neho tiež záujem o rozšírenie spolupráce v oblasti LNG, kde dokážu ruské spoločnosti zabezpečiť dlhodobé kontrakty pre Indiu.

Ázijskú krajinu môže Rusko podporiť aj v súvislosti s pretrvávajúcim globálnym nedostatkom metalurgického uhlia, pokračoval ruský predstaviteľ.

"Ruskí výrobcovia uhlia majú rozsiahle zdroje a majú záujem rozšíriť svoju prítomnosť na rýchlo rastúcom indickom trhu a následne uzavrieť dlhodobé zmluvy o dodávkach uhlia do Indie," povedal Manturov.

Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar predtým na rusko-indickom podnikateľskom fóre v Bombaji uviedol, že Naí Dillí uprednostňuje budovanie dlhodobých partnerstiev s Ruskom v energetickom sektore, čo umožní obom krajinám čeliť globálnej neistote. (TASR)

Ruská raketa zasiahla obytnú budovu v meste Kryvyj Rih. Najmenej sedem ľudí utrpelo zranenia, ďalší sú pod troskami.

Medzi zranenými je aj desaťročné dievča a 11-ročný chlapec, upresnil gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Útok podľa jeho slov zničil byty na prvom až piatom poschodí.

Na zverejnených záberoch vidieť rozbitú strechu budovy a zrútené poschodia zahalené dymom. Autá, ktoré parkovali pri dome, zasypali sutiny.

"Každý deň, každú noc Rusko rozpútava ten istý teror. Zameriava sa na viac a viac civilných objektov. Rusko chce len pokračovať vo vojne a každý jeden z útokov odporuje ich vyhláseniam o ruskej diplomacii," uviedol prezident Zelenskyj. Ukrajinská hlava štátu preto vydala novú výzvu adresovanú spojencom na dodávky zbraní a "silnejšiu globálnu podporu" na odrazenie ruskej agresie.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Kryvyi Rih. An ordinary five-story apartment building hit by Russian terrorists with a missile. The first to fifth floors of one of the stairwells were destroyed. So far, seven people have been reported injured, including two children. Emergency rescue operations are underway,… https://t.co/th6Iv7uZ9C https://t.co/usuWFCrehZ

11.11.2024 o 11:28 · archivované: 11.11.2024 o 12:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Trumpov syn zosmiešnil ukrajinského lídra. Zdieľal video zobrazujúce Zelenského a naznačil, že čoskoro príde o pomoc USA.

Donald Trump mladší video zdieľal necelý týždeň po tom, ako republikánsky kandidát zvíťazil vo voľbách prezidenta USA. 

„POV (môj uhol pohľadu): O 38 dní prídete o finančné príspevky,“ napísal k videu Trump mladší. Počet dní môže odkazovať na 17. december, keď sa americkí volitelia stretnú, aby na základe výsledkov hlasovania z 5. novembra odovzdali svoje hlasy pre prezidenta a viceprezidenta krajiny.

Trump opakovane kritizoval americkú pomoc Ukrajine a Zelenského nazval „najväčším obchodníkom na svete“. Okrem toho Trump viedol republikánov v Kongrese, aby v zdĺhavom legislatívnom boj brzdili pomoc Kyjevu, keď Ukrajinci na frontoch trpeli nedostatkom munície.

Prezident Biden sľúbil, že poskytne Kyjevu pomoc vo výške šiestich miliárd dolárov ešte pred Trumpovým nástupom do funkcie 20. januára.

Clash Report
@clashreport

Trump's son Donald Trump Jr. posted a video on his Instagram about Ukraine and Zelensky:

“POV: You’re 38 days from losing your allowance.” https://t.co/WBXzByGbjU

Length: (00:00)

10.11.2024 o 9:44 · archivované: 11.11.2024 o 11:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Hovorca Kremľa Peskov poprel správy zahraničných médií o tom, že Trump vo štvrtok telefonoval s Putinom.

O telefonáte v nedeľu informoval americký denník The Washington Post.

"Žiadny rozhovor nebol," cituje štátna agentúra TASS Peskova. "To absolútne nezodpovedá skutočnosti, je to čistý výmysel," dodal. Podľa Peskovových slov Putin aktuálne nemá konkrétne plány hovoriť s Trumpom.

Kremeľ tiež obvinil európskych lídrov, že sa naďalej snažia o "strategickú porážku" Ruska.  Peskov reagoval na medializované informácie, že Británia umožní Ukrajine používať raketové systémy dlhého doletu Storm Shadow proti cieľom hlboko na území Ruska.

Londýn chce o tejto veci rokovať aj s Bidenom a presvedčiť ho, aby Ukrajincom takéto útoky umožnil. Podľa informácií britského denníka The Telegraph panuje v britskej vláde veľká nádej, že americký prezident povolenie vydá. (ČTK)

Orgány činné v trestnom konaní už prešetrujú okolnosti darovania vojenského materiálu Ukrajine, uviedol Šutaj Eštok. (SITA)

Britský minister obrany Healey očakáva od USA pokračovanie podpory pre Ukrajinu po boku západných spojencov.

Spojené štáty budú po boku západných spojencov podporovať Ukrajinu vo vojne proti Rusku tak dlho, ako to bude potrebné. Očakáva to podľa vyjadrení britský minister obrany John Healey. Informuje o tom agentúra Reuters.

Healey spresnil, že záväzok USA voči Severoatlantickej aliancii (NATO) a európskej bezpečnosti zostane podľa neho silný aj po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu.

"Neočakávam, že sa USA odvrátia od NATO. Uvedomujú si dôležitosť Aliancie. Uvedomujú si, že je dôležité zabrániť ďalšiemu konfliktu v Európe," dodal. On sám podľa vlastných slov už dlhšie upozorňoval európske krajiny, že musia zvyšovať svoje výdavky na obranu.

Trump opakovane kritizoval Joea Bidena za pomoc pre Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii a tým vyvolal obavy, či bude pokračovať podpora pre Kyjev zo strany USA.

Trump v predvolebnej kampani vyhlásil, že vojnu medzi Moskvou a Kyjevom v prípade víťazstva vo voľbách rýchlo ukončí. Nespresnil, ako by to chcel urobiť. (TASR)

Rusi sa snažia vytlačiť Ukrajincov z Kurskej oblasti, zhromaždili desaťtisíce vojakov. (ČTK)

Sme na tom horšie ako štáty pred bankrotom, znie kritika z Ruska. Firmy krachujú, hlavná vlna ešte len príde. (Index)

Rusi tvrdia, že zmarili pokus Ukrajincov uniesť vrtuľník letectva Mi-8MTPR-1 určený pre rádioelektronický boj.

O pokuse zmocniť sa vrtuľníka informovali ruské médiá. Tvrdenie ruskej strany sa nedá overiť.

Ukrajinská vojenská rozviedka sa údajne pokúsila naverbovať ruského vojenského pilota, aby s vrtuľníkom odletel do oblasti kontrolovanej ukrajinskou armádou.

Na videu zverejnenom FSB ruský pilot s rozostreným tvárou rozpráva, ako sa naň prostredníctvom platformy Telegram obrátil "istý Sergej", ktorý s ním chcel nadviazať spoluprácu. Jeho úlohou by bolo otráviť pred letom ostatných členov posádky. Ukrajinci mu tiež ponúkli, aby svoju rodinu dopravil do Kišiněva. Kedy sa to stalo, FSB neuviedla.

FSB dodala, že vďaka informáciám získaným počas tejto operácie mala údaje, na základe ktorých potom bolo možné podniknúť útoky na ukrajinské pozície.

Agentúra AFP pripomína, že v júli FSB uviedla, že zmarila podobný pokus, ktorého cieľom bol vtedy strategický bombardér. Za to, že preletí na Ukrajinu, ukrajinská tajná služba pilotovi ponúkala peniaze a poskytnutie talianskeho občianstva.

Vlani v lete sa ukrajinskej tajnej službe podarilo naverbovať ruského pilota vrtuľníka Maxima Kuzminova, ktorý bol odporcom ruskej invázie do susednej krajiny. So strojom Mi-8 preletel na územie kontrolované Kyjevom. Tento rok vo februári bol dezertér nájdený mŕtvy v Španielsku.

Kyjev naopak často obviňuje Rusko, že sa snaží verbovať agentov na ukrajinskej strane. (ČTK)

Počet obetí ruských útokov na juhu Ukrajiny sa zvýšil na šesť, krajina vydala varovanie pred leteckými útokmi.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Pozor! Raketové nebezpečenstvo na celej Ukrajine! Vzlet MiG-31K," uviedli ukrajinské vzdušné sily v príspevku na sociálnej sieti Telegram, v ktorom potvrdili, že ruské bombardéry sú vo vzduchu.

Ruské nálety predtým zabili najmenej šesť ľudí na juhu Ukrajiny, deň po tom, ako Moskva a Kyjev podnikli rekordné nočné vzájomné útoky dronmi.

Podľa regionálneho gubernátora bolo v meste Mykolajiv zabitých päť ľudí, zatiaľ čo šiesty človek zomrel v meste Záporožie pri útoku, ktorý podľa miestnych úradov zranil viac ako tucet ľudí.

"Päť mŕtvych," uviedol v pondelok skoro ráno na Telegrame mykolajivský gubernátor Vitalyj Kim a spresnil skorší údaj o štyroch mŕtvych po útoku.

Približne 300 kilometrov východne v Záporoží ukrajinská štátna agentúra pre mimoriadne situácie uviedla, že Rusko uskutočnilo tri nálety, pri ktorých zahynul jeden človek a bolo poškodených niekoľko budov.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov uviedol, že zranených bolo 18 ľudí vrátane piatich detí. "Chlapci vo veku 4, 16 a 17 rokov a dievčatá vo veku 15 a 17 rokov dostali potrebnú lekársku pomoc," uviedol.

Podľa Zelenského Rusko v noci zo soboty na nedeľu vypálilo na Ukrajinu 145 bezpilotných lietadiel, čo je viac ako akýkoľvek predchádzajúci nočný útok počas konfliktu.

Rusko tiež uviedlo, že v nedeľu zostrelilo 34 ukrajinských dronov zameraných na Moskvu, čo je najväčší pokus o útok na hlavné mesto od začiatku vojny v roku 2022. (TASR)

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjeve bolo skoro ráno počuť výbuchy, zrejme vo chvíli, keď protivzdušná obrana odrážala útok.

Ukrajinské letectvo na Telegrame uviedlo, že poplach súvisel s útokom ruských bombardérov. (ČTK)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila takmer 1 800 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 710 660, informoval na Facebooku generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, 40 obrnených bojových vozidiel pechoty a 34 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 253 tankov, 18 766 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 314 delostreleckých systémov.

Trump telefonicky hovoril s nemeckým kancelárom Scholzom. Dohodli sa, že budú pracovať na návrate k mieru v Európe.

Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Podľa kancelárovho hovorcu Steffena Hebestreita Scholz, ktorý sa zmieta v politickej kríze a začiatkom roka 2025 ho čakajú predčasné voľby, zablahoželal Trumpovi k volebnému víťazstvu.

"Obaja si vymenili názory na nemecko-americké vzťahy, ako aj na súčasné geopolitické otázky. Kancelár zdôraznil ochotu vlády pokračovať v desaťročia trvajúcej úspešnej spolupráci medzi vládami oboch krajín," uviedol Hebestreit.

"Dohodli sa tiež, že budú spolupracovať na obnovení mieru v Európe," dodal.

Trumpovo zvolenie má potenciál zvrátiť takmer trojročný konflikt na Ukrajine, keďže trvá na rýchlom ukončení bojov a spochybňuje mnohomiliardovú podporu, ktorú Washington poskytuje Kyjevu.

Trump počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia v Bielom dome "nadával" spojencovi NATO Nemecku za nedostatočné výdavky na obranu, ako aj za obchod a iné problémy.

Scholz už v stredu zablahoželal Trumpovi a vyzval ho, aby pokračoval v úzkych transatlantických vzťahoch, pričom mu povedal: "Spolu je nám lepšie." (TASR)

Ruské útoky na juhu Ukrajiny zabili najmenej päť ľudí a zranili 19, vrátane piatich detí.

Štyria ľudia zahynuli v Mykolajivskej oblasti a jednu obeť si vyžiadal útok v Záporožskej oblasti, kde úder zničil rezidenčnú budovu.

Medzi zranenými v Záporožskej oblasti je podľa úradov päť detí vo veku od štyroch do 17 rokov. Na sociálnej sieti Telegram to uviedli šéfovia oblastných správ.

Ruské úrady sa k najnovším útokom nevyjadrili. Moskva popiera, že by úmyselne útočila na ukrajinských civilistov, a tvrdí, že jej údery mieria výlučne na vojenskú či energetickú infraštruktúru.

Tisíce mŕtvych a zranených civilistov od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 však svedčia o opaku.

Podľa údajov ukrajinského letectva v Mykolajivskej oblasti a vo väčšine východnej krajiny platil po väčšinu noci a nedeľného večera poplach kvôli hrozbe ruských dronových útokov.

Na ukončenie ruskej agresie na Ukrajine je potrebná sila i diplomacia, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Veľmi jasne si uvedomujeme, že diplomacia nemá bez sily žiadnu perspektívu," povedal Zelenskyj. "Ale bez jasného pochopenia diplomatických cieľov samotné zbrane nepomôžu. Preto musí sila a diplomacia pracovať ruka v ruke," dodal s tým, že len takto bude možné dosiahnuť trvajúci mier a zabrániť ďalším vojnám, ako tej, ktorú začala Moskva proti Ukrajine.

Zelenskyj volá po spravodlivom ukončení vojny a apeluje na Spojené štáty a ich spojencov v NATO, aby vyzbrojili Kyjev a pomohli donútiť ruského prezidenta Vladimira Putina k mieru. Ukrajinská hlava štátu zároveň uviedla, že je otvorená len "čestnej diplomacii".

Ukrajina zároveň žiada svojich spojencov, aby jej umožnili používať západné zbrane dlhého doletu k úderom hlboko na ruskom území s cieľom poškodiť infraštruktúru, ktorú Rusko používa vo svojom vojnovom ťažení.

Zelenského nedeľňajšia výzva na posilnenie diplomatického úsilia prichádza po tom, ako v amerických prezidentských voľbách republikánsky exprezident Donald Trump porazil demokratickú viceprezidentku Kamalu Harrisovú. Funkcie sa Trump ujme v januári.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

This week, we’ve seen important decisions from our partners, decisions that really help. France has confirmed a new missile package. We continue with France a significant training program for our soldiers. I’m grateful for this support.

We are working closely with the U.S. on… https://t.co/dzY1eBWcHO https://t.co/Bdg7JW1duQ

Length: (00:00)

10.11.2024 o 19:41 · archivované: 11.11.2024 o 5:56

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Trump v priebehu kampane opakovane vyhlásil, že by dokázal za deň ukončiť vojnu na Ukrajine, ale nepovedal ako. Vo štvrtok podľa zdroja Reuters Trump hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a varoval ho, aby nestupňoval útoky.

Dva zdroje denníka The Washington Post oznámili, že Kyjev bol o rozhovore informovaný a že proti kontaktu s Putinom nemal výhrady. Ukrajinská diplomacia podľa agentúry Reuters reagovala vyhlásením, že Kyjev o telefonáte nevedel vopred.

V stredu nastupujúci americký prezident Zelenskému oznámil, že bude Ukrajinu podporovať, hoci do detailov nezachádzal. (ČTK)