Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu v októbri prudko vzrástol (SME Minúta)

Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu v októbri prudko vzrástol. Podniklo takmer 2000 náletov.

V septembri pritom vykonalo 700 útokov, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva sa počet dronových útokov aj naďalej zvyšuje a je pravdepodobné, "že sa tieto vysoké septembrové a novembrové čísla čoskoro stanú bežnými".

Ministerstvo pripisuje zvýšený počet útokov veľkým ruským investíciám do rôznych typov dronov a rozširovaniu odpaľovacích miest, ktoré sa v prípade útoku dajú ľahko obnoviť.

Pokiaľ by výroba dronov pokračovala bez prekážok, rozsiahlejšie využívanie by už zrejme obmedzoval najmä nedostatok personálu, píše DPA.

Britské ministerstvo obrany pravidelne zverejňuje informácie o priebehu vojny, odkedy Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu. Moskva však obviňuje Spojené kráľovstvo zo šírenia dezinformácií. (TASR)

Elon Musk sa zapojil do telefonátu medzi ukrajinským prezidentom Zelenským a Donaldom Trumpom.

"Potvrdzujem to," reagoval pod podmienkou anonymity predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie na správy amerického spravodajského portálu Axios o spomínanom telefonáte.

Ďalší vysokopostavený ukrajinský zdroj pre agentúru AFP spresnil, že Musk bol počas telefonátu pri novozvolenom americkom prezidentovi, ktorý mu telefón podal.

Zelenskyj podľa zdroja Muskovi poďakoval za systémy Starlink a krátko sa rozprávali.

Ukrajinský prezident v stredu uviedol, že s víťazom amerických prezidentských volieb absolvoval "vynikajúci" telefonát, v ktorom sa dohodli na "udržiavaní úzkeho dialógu a napredovaní našej spolupráce". O rozhovore s Muskom sa nezmienil. (TASR)

Aktuálna situácia na Ukrajine sa podľa českého prezidenta Pavla otáča viac v prospech Ruska.

Obe strany je ťažké motivovať k tomu, aby rokovali o mieri. Západ a najmä Európa musí robiť viac a nemôže len čakať na to, ako sa zachová nová administratíva zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Pavel to povedal na úvod medzinárodnej konferencie Prague Defence Summit.

"Môj pohľad je zrejme menej politicky korektný, ale aj tak ho poviem. Od úplného začiatku sme nerobili dosť. Len hŕstka štátov – a ja som hrdý, že ČR bola jedným z nich – poskytovala Ukrajine všetko, čo potrebovala a čo sme jej mohli dať. Ale začiatok vojenskej podpory bol dosť pomalý a úprimne hovorím, že táto pomalá pomoc dovolila Rusku postupovať ukrajinským územím napriek všetkým problémom vo velení a logistike, ktoré vtedy mali," podotkol Pavel.

Západné dodávky vojenského materiálu a financií neboli podľa neho dostatočné na to, aby Ukrajina zvíťazila. "Takže čo sme potom videli, bola akási patová situácia. Teraz sa to otáča trochu lepšie v prospech Ruska než Ukrajiny. A v tejto situácii je ťažké motivovať obe strany k rokovaniu," povedal český prezident.

Mnoho krajín teraz podľa neho čaká na novú americkú administratívu dúfajúc, že Trump "doručí zmenu", ktorú sľuboval, keď hovoril, že vojnu skončí do 24 hodín. Pavel si nemyslí, že je to možné, ale zároveň verí, že Trump sa bude snažiť túto vojnu ukončiť a uzavrieť s Putinom dohodu. Takáto dohoda však podľa českého prezidenta pravdepodobne nebude v záujme Ukrajiny ani Európy, keďže by zrejme zahŕňala prenechanie časti okupovaného ukrajinského územia Rusku či podmienku pre Ukrajinu, že minimálne 20 rokov sa nebude môcť stať členom NATO.

Pavel dodal, že akákoľvek mierová dohoda, aj ak by jej výsledkom malo byť dočasné postúpenie niektorých území Rusku, kým by sa v budúcnosti nenašlo diplomatické riešenie, musí byť uzavretá s viacerými stranami vrátane Číny, Indie a tiež Európy.

Trojdňovú konferenciu organizuje britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií. Jej hlavnými témami sú vývoj bezpečnostného prostredia, rozvoj obranných schopností v Európe či spolupráca medzi vládami a obranným priemyslom. (TASR)

NATO označilo rozmiestnenie severokórejských jednotiek za nebezpečné rozšírenie podpory Ruska.

Organizácia tiež zdôraznila podporu Kyjeva. 

V spoločnom vyhlásení 34 členov Aliancie varovalo pred "prehlbovaním vojenskej spolupráce" medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorá "výrazne ovplyvní euroatlantickú bezpečnosť, s následkami aj pre tú indo-pacifickú". Austrália, Japonsko, Nový Zéland, Južná Kórea a Ukrajina podporili vyhlásenie NATO.

Bidenova administratíva povolila nasadenie amerických vojenských dodávateľov na Ukrajine.

Pomáhať majú tamojšej armáde pri údržbe a oprave amerických vojenských zariadení, najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot a stíhačiek F16, uviedol pre CNN predstaviteľ, ktorý je o tomto pláne informovaný.

Nová politika vo vzťahu k Ukrajine bola podľa zdroja schválená začiatkom tohto mesiaca ešte pred prezidentskými voľbami, v ktorých zvíťazil republikán Donald Trump. Pentagónu tak umožní udeľovať americkým firmám kontrakty na práce v rámci Ukrajiny prvýkrát od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

"Dodávatelia sa budú nachádzať ďaleko od frontovej línie a nebudú bojovať proti ruským silám. Budú pomáhať ukrajinským ozbrojeným jednotkách rýchlo opravovať a udržiavať vybavenie poskytnuté USA podľa potreby, aby sa mohlo rýchlo vrátiť do frontových línií," uviedol predstaviteľ pod podmienkou anonymity.

Podľa neho si práve stíhačky F16 a systémy Patriot vyžadujú špecifické technické znalosti na údržbu. Očakáva sa, že Pentagón začne čoskoro zverejňovať zmluvy s dodávateľmi na internete.

Ide tak o ďalšiu významnú zmenu v politike administratívy prezidenta Joea Bidena na Ukrajine, keďže USA hľadajú spôsoby, ako poskytnúť ukrajinskej armáde výhodu v boji proti Rusku.

Počas posledných dvoch rokov pritom Biden trval na tom, aby sa všetci Američania, a najmä americkí vojaci, držali ďaleko od ukrajinskej frontovej línie. (TASR)

Európska únia predĺžila mandát svojej vojenskej výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov o dva roky.

Rozpočtové prostriedky sú vo výške viac ako 400 miliónov eur.

Vojenská pomocná misie Európskej únie na podporu Ukrajiny „zostáva kľúčovým nástrojom vojenskej podpory EÚ Ukrajine, ktorej hlavným cieľom je prispieť k zvýšeniu vojenskej kapacity ukrajinských ozbrojených síl," uviedla Rada EÚ.

EUMAM Európska únia zriadila v októbri 2022 s pôvodným mandátom na dva roky. Od začiatku misie prešlo v rámci krajín EÚ rôznymi formami výcviku približne 63-tisíc ukrajinských vojakov.

Ombudsmani Ruska a Ukrajiny sa stretli v Bielorusku, kde diskutovali o vojnových zajatcoch. 

Na sociálnych sieťach tiež uviedli, že zabezpečili presun 91-ročnej ženy z Ukrajiny do Ruska. "Vymenili sme si zoznamy vojnových väzňov," napísal Lubinec a dodal, že odovzdal aj listy pre ukrajinských vojnových väzňov od ich príbuzných.

Posledné spoločné stretnutie oboch ombudsmanov sa konalo v roku 2023 v Turecku. Piatkové stretnutie sa odohralo v Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska a podporovateľom jeho invázie na Ukrajinu.

Obaja ombudsmani oznámili, že ich prácu podporuje Medzinárodný výbor Červeného kríža. (TASR)

Ruský súd udelil doživotný väzenský trest dvom svojim vojakom za vraždu deväťčlennej rodiny v Doneckej oblasti.

Medzi obeťami boli aj dve deti vo veku päť a deväť rokov. Informujú o tom agentúry AFP.

Prokurátori uviedli, že 21-ročný Anton Sopov a 28-ročný Stanislav Rau v októbri 2023 vstúpili do domu deväťčlennej rodiny v meste Volnovacha v okupovanej Doneckej oblasti. Obaja ruskí vojaci mali pri sebe zbrane s tlmičmi a všetkých členov rodiny zastrelili.

Vojenský súd v Rostove nad Donom v utajenom procese odsúdil dvoch mužov na doživotný väzenský trest za masovú vraždu "motivovanú politickou, ideologickou, rasovou, národnostnou alebo náboženskou neznášanlivosťou". Ruské médiá neuviedli, čo prokurátori určili ako dôvod útoku.

Rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda tvrdí, že Rau a Sopkov boli pred vstupom do ruskej armády členmi Vagnerovej skupiny. Niekoľko mesiacov pred masovou vraždou získali štátne ocenenie.

Ukrajina po vražde uviedla, že ruskí vojaci zabili rodinu v čase, keď spala, po tom, čo odmietla opustiť svoj domov a ponechať ho ruskej armáde.

Jednotky ruskej armády obsadili mesto Volnovacha ešte na začiatku invázie a delostrelectvom ho v podstate zničili, píše AFP.

Ruskí vojaci boli obvinení z viacerých prípadov zabitia civilistov v ukrajinských mestách a obciach okupovaných Ruskom. Moskva odmieta, že by sa pri útokoch zameriavala na civilistov a tvrdí, že správy o skutkoch z miest ako Buča sú falošné, napriek rozsiahlym dôkazom z viacerých nezávislých zdrojov.

Odsúdenie v takomto prípade je podľa AFP zriedkavým príkladom priznania Ruska k zločinu spáchanému jeho vojakmi na Ukrajine. (TASR)

Orbán predpovedá, že Trump prestane Ukrajine poskytovať podporu, šéf európskej diplomacie Borrell obavy odmieta.

Orbánove vyjadrenia sú signálom, že nedávne zvolenie Trumpa za prezidenta USA by mohlo v otázke ruskej vojny na Ukrajine vraziť medzi lídrov Európskej únie klin.

Vo vyjadrení pre štátny rozhlas pred rokovaním Orbán, ktorý je blízky Trumpovi aj Putinovi, zopakoval svoj dlhodobý názor, že by sa malo vyhlásiť okamžité prímerie, a naznačil, že Ukrajina svoj boj už prehrala.

Maďarský líder sa už dlhodobo usiluje podkopať podporu EÚ pre Kyjev. Pravidelne blokuje, zdržuje alebo oslabuje úsilie bloku o poskytnutie zbraní a finančných prostriedkov Kyjevu aj snahu o sankcie voči Rusku.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý na samit do Budapešti pricestoval v piatok, však odmietol obavy, že nová americká administratíva povedie Európu k zmene kurzu. „Aj keď sa v USA stane čokoľvek, my máme svoje záujmy, máme svoje hodnoty,“ povedal Borrell. (SITA)

Slovensko by nemalo podporiť viac financií pre Ukrajinu po znížení podpory zo strany Spojených štátov, vyhlásil Fico.

Premiér Robert Fico to uviedol po skončení neformálneho samitu v Budapešti.

"Pokiaľ prídu návrhy na zvyšovanie finančnej pomoci na úkor členských štátov EÚ len preto, lebo veľký podporovateľ (USA) vypadáva z hry, Slovensko by sa takýchto hier nemalo zúčastniť, pretože konflikt nemá vojenské riešenie," vyhlásil premiér.

Podľa neho je aktuálnou stratégiou EÚ to, že "Ukrajina musí túto vojnu vyhrať, a že Rusko ju musí prehrať. Rovnako má EÚ stratégiu podporovať Ukrajinu vojensky a finančne, aby bola dostatočne silná pri vyjednávaniach."

Svojim partnerom však pripomenul, že z jeho pohľadu ani jedna z týchto stratégií nefunguje. Sú to "pekné stratégie, ale nefunguje ani jedna". Podľa Fica je jasné, že Ukrajine sa vojensky nedarí a "sankčný systém nepoškodil Ruskú federáciu tak, ako sa očakávalo, a že Putin má rekordnú podporu".

Fico uviedol, že v súčasnosti nie je jasné, aký postoj k Ukrajine zaujme budúci americký prezident Donald Trump. Premiér si nemyslí, že by Trump ukrajinský konflikt riešil prostredníctvom sily.

Vydať sa môže skôr cestou kompromisu alebo znížením podpory pre Ukrajinu. Súčasné stratégie EÚ po znížení podpory zo strany USA preto podľa neho nebudú aktuálne. "Ja si neviem celkom predstaviť, že by EÚ prevzala celú ťarchu podpory vojny na Ukrajine," konštatoval Fico.

Premiér taktiež povedal, že reálny záujem na ukončení vojny má dnes budúci americký prezident a Čína s Brazíliou, ktoré majú spoločný plán. EÚ by sa podľa neho mala pridať k týmto aktérom a vyvinúť tlak na uzavretie mieru, ktorý by vyhovoval všetkým zainteresovaným.

Premiéri Fico a Orbán ako jediní z lídrov EÚ žiadali v Budapešti zmenu európskej stratégie vo vzťahu k Ukrajine.

Podľa predstaviteľov ostatných členských krajín súčasná stratégia funguje, uviedol pre agentúru Reuters vysokopostavený predstaviteľ EÚ.

Aj ostatní lídri krajín Únie sú si však vedomí, že po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári budúceho roka by mohlo dôjsť k výraznému zníženiu alebo úplnému zastaveniu pomoci USA pre Kyjev.

Diskutovali preto o možnostiach, ako by v takomto prípade mali reagovať, uviedli predstavitelia.

Dodal, že Únia musí v najbližšom období začať viac financovať opatrenia určené na boj s nelegálnou migráciou. "Zdôraznil som, že ak máme mať peniaze na Ukrajinu, musíme mať peniaze aj na problémy, ktoré ohrozujú EÚ podstatne viac," uviedol Fico.

Na potrebu novej stratégie vo vzťahu k Ukrajine upozornil už pred začiatkom summitu v Budapešti Viktor Orbán. "V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia," spresnil. (TASR, SITA)

Ukrajina tvrdí, že Rusko vrátilo telá 563 vojakov, väčšina z nich zahynula pri bojoch v Doneckej oblasti na východe krajiny.

Informovala o tom agentúra AFP.

Výmena zajatcov a vojakov padlých vo vojne zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku invázie vo februári 2022. Podľa AFP je najnovšia repatriácií zabitých ukrajinských vojakov jednou z najväčších od začiatku vojny.

Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami vo vyhlásení uviedlo, že pozostatky 320 vojakov vrátili z Doneckej oblasti a 89 vojakov zahynulo neďaleko mesta Bachmut, ktoré Rusko dobylo vlani v máji. V bojoch o Bachmut padli až tisíce vojakov.

Ďalších 154 tiel bolo vrátených z ruských márnic, dodala organizácia.

AFP pripomína, že ani Rusko ani Ukrajina dosiaľ verejne neoznámili, koľko z ich vojakov bolo zabitých počas viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny. (TASR)

Európa nemá dostatok zdrojov a vykurovacia sezóna bude bez ruského plynu narušená, vyhlásil srbský predstaviteľ.

Uviedol to Dušan Bajatovič, generálny riaditeľ srbskej štátne energetickej spoločnosti Srbijagas. Informuje o tom agentúra TASS.

"Bez ruského plynu je riešenie tejto rovnice nemožné. Európa je chudobná na energetické zdroje. Ak bude zima studená, Európa nebude mať dostatok plynu," povedal Bajatovič. Ťažkosti s dodávkami už spôsobili, že niektoré európske krajiny obnovujú používanie uhlia, dodal.

Putin začiatkom septembra na stretnutí s podpredsedom srbskej vlády Aleksandarom Vulinom na ekonomickom fóre vo Vladivostoku povedal, že Moskva a Belehrad musia vyriešiť otázku končiacej sa dohody o dodávkach plynu.

Vulin neskôr vyhlásil, že si nevie predstaviť situáciu, v ktorej by Srbsko prežilo nadchádzajúcu zimu bez ruského plynu. Súčasný kontrakt na dodávky ruského zemného plynu Srbsku vyprší v marci budúceho roka. (TASR)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili 14 civilistov vrátane ročného dieťaťa. Ďalších 88 utrpelo zranenia, uviedli úrady.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správy regionálnych úradov.

Najviac civilistov prišlo o život v meste Záporožie, na ktoré Rusi zaútočili päťkrát navádzanými leteckými bombami. Zomrelo tam desať ľudí vrátane ročného dieťaťa. Ďalších 42 civilistov utrpelo zranenia. Útoky v Záporoží čiastočne zničili obytný dom, rodinné domy a poškodili onkologickú kliniku.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️UPDATED: Death toll in Russian strike on Zaporizhzhia rises to 10.

Emergency services completed search and rescue operations at around 1:30 p.m. on Nov. 8, removing the body of another man from the rubble.
https://t.co/KvmPJcaMT6

Russian airstrike against Zaporizhzhia kills 4, injures 18, damages hospital

Russia struck Zaporizhzhia five times using guided aerial bombs. The attack partially destroyed an apartment building, houses and damaged a cancer hospital.

8.11.2024 o 13:29 · archivované: 8.11.2024 o 14:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V okrese Kramatorsk v Doneckej oblasti ruské sily zabili dvoch ľudí a ďalších šesť zranili. Útoky poškodili päť výškových budov, deväť domov a dve administratívne budovy, informoval gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Ruská armáda podnikla masívny útok dronmi aj proti Odeskej oblasti, pri ktorom zahynul jeden človek a osem ľudí utrpelo zranenia. V Chersonskej oblasti ruské jednotky útočili na 16 obcí vrátane oblastného centra Cherson, pričom o život prišiel civilista a ďalší traja utrpeli zranenia, konštatovala tamojšia vojenská administratíva.

V Charkovskej oblasti pri ruských útokoch utrpelo zranenia 26 ľudí. Väčšinu z nich zranila ruská letecká navádzaná bomba KAB, ktorá v Charkove zasiahla 12-poschodový obytný dom. Vypukol požiar a niekoľko poschodí paneláku je zničených. V Kyjevskej oblasti trosky zo zostrelených ruských vzdušných cieľov zranili štyroch mužov. (SITA, Kyiv Independent)

Za výbuchy balíkov v kuriérskych skladoch v Poľsku, Británii a Nemecku je zrejme zodpovedné Rusko, oznámila prokuratúra.

K výbuchom došlo v júli tohto roku. Informovala o tom agentúra Reuters.

Západní predstavitelia už v minulosti tvrdili, že Rusko sa sabotážami pokúša destabilizovať spojencov Ukrajiny. Explózie v európskych kuriérskych skladoch mohli podľa Reuters spôsobiť vážnu eskaláciu, pretože k výbuchom mohlo dôjsť v lietadlách prevážajúcich tieto balíky.

Podľa bezpečnostných predstaviteľov boli vybuchujúce balíky súčasťou sprisahania, ktorého cieľom bolo spôsobiť explóziu v nákladných lietadlách smerujúcich do Spojených štátov a Kanady. Balíky boli poslané z litovského hlavného mesta Vilnius.

"Zozbierané dôkazy naznačujú vysokú pravdepodobnosť, že tieto sabotážne skutky boli podnietené ruskými bezpečnostnými zložkami," uviedol vo vyhlásení hovorca poľskej prokuratúry Przemyslaw Nowak. Rusko tieto obvinenia už predtým odmietlo.

Nowak tvrdí, že Poľsko pátra po dvoch Rusoch a v rámci vyšetrovania už zadržalo štyroch ukrajinských občanov.

O možnom zapojení zahraničných spravodajských služieb do týchto incidentov informovala poľská prokuratúra ešte v októbri, avšak bez toho, aby výslovne menovala Rusko.

Hovorca poľskej prokuratúry v piatok dodal, že na identifikovaní zvyšných osôb zodpovedných za výbuchy spolupracujú aj bezpečnostné zložky iných krajín Európskej únie. (TASR)

Politická kríza v Nemecku neovplyvní vojenskú pomoc poskytovanú Ukrajine, uviedla  hovorkyňa vlády v Berlíne.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Je dôležité povedať, že pomoc Ukrajine, vojenská podpora, finančná podpora, je zabezpečená a poskytujeme značnú pomoc v rámci štátu i v rámci (skupiny) G7," dodala Christiane Hoffmannová.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším darcom pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa od februára 2022 bráni pred ruskou vojenskou inváziou.

Po mesiacoch vnútorných sporov sa v stredu večer definitívne rozpadla nemecká vládnuca trojkoalícia, prezývaná semaforová, ktorá bola zložená zo Scholzových sociálnych demokratov (SPD), podnikateľsky orientovaných liberálov zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) a Zelených.

K rozpadu došlo po tom, ako nemecký kancelár Olaf Scholz odvolal z funkcie ministra financií Christiana Lindnera. Ten je zároveň predsedom strany FDP, ktorá sa po jeho odvolaní z koalície stiahla. Vo vláde z nej ostal minister dopravy Volker Wissing, ktorý však vystúpil z FDP, aby tak nepodkopal jej pozíciu.

Scholz tiež informoval, že 15. januára bude Spolkový snem (Bundestag) hlasovať o vyslovení dôvery jeho vláde. Očakáva sa, že Scholz hlasovanie prehrá. Ak by sa tak stalo, mohol by následne požiadať spolkového prezidenta o rozpustenie Bundestagu, čím by sa uvoľnila cesta predčasným voľbám. Tie by sa mohli uskutočniť najneskôr koncom marca 2025.

Z opozície však už zaznievajú hlasy, že Scholz by mal dať parlament hlasovať o dôvere svojej vláde skôr, ideálne bezodkladne a následne už v januári mohli byť nové voľby. (TASR)

Muž daroval 50 eur pre ukrajinskú armádu, Rusko ho odsúdilo na trinásť rokov väzenia za údajnú vlastizradu.

Informuje o tom agentúra AFP.

Moskovský súd uviedol, že 34-ročný Alexandr Krajčik "poskytol finančnú pomoc cudziemu štátu (na podporu) aktivít proti bezpečnosti Ruskej federácie", čím sa dopustil vlastizrady.

Ruské štátne médiá a skupiny na ochranu práv uviedli, že Krajčik dva dni po začiatku ruskej invázie na susednú Ukrajinu poslal 50 eur pre fond so sídlom v Nemecku, ktorý zbiera peniaze na podporu ukrajinskej armády.

Zadržali ho v roku 2023 pri pokuse o odchod z Ruska do Turecka pár dní po tom, čo mu Federálna bezpečnostná služba (FSB) zhabala mobil pri prehliadke v jeho práci, oznámila ľudskoprávna skupina Memorial rights.

Muža odsúdili už 1. novembra, avšak súd o rozsudku informoval až v piatok, píše AFP. Krajčik bol podľa súdu "motivovaný politickou a ideologickou neznášanlivosťou".

Za vlastizradu bola v podobnom prípade v auguste obvinená rusko-americká občianka, balerína Xenia Karelinová, ktorú súd v Jekaterinburgu odsúdil na 12 rokov väzenia. Karelinová na začiatku rusko-ukrajinského konfliktu darovala 46 eur pre proukrajinskú charitu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko vyšetruje desiatky prípadov "vlastizrady" proti jednotlivcom, ktorí údajne podporujú Ukrajinu.

Ide o rôzne obvinenia, od podpaľačstva alebo sabotáže na ruských vojenských zariadeniach a objektoch infraštruktúry až po poskytovanie informácií o zariadeniach ruskej armády alebo posielanie finančných prostriedkov skupinám podporujúcim Kyjev, píše AFP. (TASR)

Po vyslaní vojakov KĽDR do Ruska sa zvýšil počet hackerských útokov, tvrdí kancelária juhokórejského prezidenta.

Informovali o tom agentúry Reuters a Jonhap.

Národná bezpečnostná rada sa vo štvrtok zišla na mimoriadnom zasadnutí po tom, ako boli v posledných dňoch zaznamenané útoky typu "denial of service", ktorého cieľom je zahltenie a znefunkčnenie cieľovej služby, na niektoré vládne a súkromné internetové stránky.

Jonhap dodáva, že útok zasiahol aj internetovú stránku ministerstva obrany a súdov.

Niektoré internetové stránky zaznamenali dočasné výpadky. Nedošlo však k vážnemu poškodeniu, vyhlásila kancelária prezidenta a dodala, že vláda posilní svoju schopnosť reagovať na takéto útoky.

"Kybernetické útoky spáchané proruskými hackerskými skupinami na našu krajinu sa vyskytovali aj v minulosti, avšak potom, čo Severná Kórea vyslala svoje vojenské jednotky do Ruska a zapojila sa do vojny na Ukrajine, sa stali častejšími," uviedla vo vyhlásení kancelária prezidenta.

Kórejskí a americkí predstavitelia tvrdia, že v Rusku sa nachádza viac ako 10.000 vojakov z KĽDR. Podľa predstaviteľov USA a ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa severokórejské jednotky už zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Túto novú vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a KĽDR odsúdila Južná Kórea, Spojené štáty a západní spojenci. Zelenskyj v utorok vyhlásil, že prvé boje medzi ukrajinskou armádou a severokórejskými jednotkami "otvárajú novú stránku nestability vo svete". (TASR)

Gazprom pokračuje v dodávkach plynu do Európy cez Ukrajinu v objeme vyše 42 miliónov kubických metrov.

To je rovnaké množstvo ako vo štvrtok. Údaje spoločnosti Gas Infrastructure Europe medzitým ukázali, že čerpanie plynu z európskych podzemných zásobníkov naďalej stúpa a výrazne prevyšuje ich plnenie.

Podľa údajov GIE dňa 6. novembra bolo do zásobníkov v krajinách Európskej únie napumpovaných 13,8 milióna m3 plynu, zatiaľ čo odber predstavoval 365 miliónov m3.

Európske zásobníky zemného plynu boli 6. novembra naplnené na 94,43 percent. To je 1,9 percentuálneho bodu viac ako priemer k tomuto dátumu za päť rokov. (TASR)

Ruské mesto Saratov sa stalo terčom útoku ukrajinského dronu, trosky dopadli do priemyselnej oblasti, uviedol gubernátor.

Gubernátor rovnomennej oblasti Roman Busargin ráno uviedol, že dron bol zostrelený, no časť z jeho trosiek dopadla do priemyselnej oblasti mesta.

Pri incidente nedošlo podľa prvotných informácií k žiadnym zraneniam. Ruské ministerstvo obrany okrem toho informovalo, že nad Saratovskou oblasťou bolo v noci na piatok zneškodnených dovedna šesť dronov.

Medzinárodné Gagarinovo letisko pri meste Saratov funguje podľa vyhlásenia tamojšieho tlačového oddelenia v normálnom režime.

Ukrajinské médiá informujú, že po nočnom dronovom útoku vypukol požiar v blízkosti ropnej rafinérie nachádzajúcej sa práve v Saratove. Správu o požiari s odvolaním sa na výpovede miestnych obyvateľov medzičasom zverejnil aj ruský telegramový kanál Astra.

Saratov leží zhruba 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy a od ukrajinských hraníc je tiež vzdialený stovky kilometrov.

Nachádza sa v ňom ropná rafinéria. Zhruba 15 kilometrov od tohto mesta je aj letecká základňa, kde sú umiestnené strategické bombardéry dlhého doletu a ktorá už v minulosti bola terčom ukrajinských útokov. (TASR)

Počet obetí štvrtkového ruského útoku na mesto Záporožie stúpol na osem. Medzi obeťami je aj ročný chlapec.

Ďalších 42 osôb utrpelo pri útoko zranenia, oznámil gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. V dôsledku útoku bolo zničených niekoľko budov a poškodené bolo aj onkologické centrum, uviedol prezident. Zelenskyj v reakcii na útok požiadal spojencov o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

V noci na piatok zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana 62 ruských dronov a štyri rakety, ďalších 26 dronov sa "stratilo" zrejme v dôsledku nasadenia prostriedkov elektronického boja.

Ukrajinské vzdušné sily ďalej informovali, že ruská armáda celkovo vypustila 92 dronov a päť rakiet, píše agentúra Reuters. (TASR)

Jedného mŕtveho a viac než 30 zranených si vyžiadali dronové útoky ruských síl na Ukrajine.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že v Odeskej oblasti ležiacej na juhu Ukrajiny bola pri dronových útokoch zabitá jedna osoba, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia. Poškodená bola civilná infraštruktúra a obytné domy.

Štyria ľudia utrpeli zranenia pri raketových útokoch na Kyjevskú oblasť. Poškodených bolo viacero súkromných domov a viacero áut, vypuklo aj niekoľko požiarov.

Ruské sily zaútočili v noci na piatok navádzanými leteckými bombami na mesto Charkov. Podľa gubernáora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova utrpelo pri nich zranenia najmenej 25 ľudí a poškodená bola civilná infraštruktúra. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 705 880 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 580 vojakov, deväť tankov, 49 bojových obrnených vozidiel, 32 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 233 tankov, 18 661 bojových obrnených vozidiel, 28 495 vozidiel a autocisterien, 20 226 delostreleckých systémov, 1 245 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 526 dronov, 2 631 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 602 kusov špeciálnej techniky.

Tvrdenia Trumpa, že dokáže rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, sú prehnané. Podľa Kremľa potrebuje čas.

"Všetci si pamätáme, že (Trump) ešte pred inauguráciou mal prísť s návrhmi, ktoré by vyriešili ukrajinskú krízu. Samozrejme, jeho výroky o tom, že to dokáže urobiť zo dňa na deň, sú istým spôsobom prehnané," uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Hovorca Kremľa už predtým vyhlásil, že keďže sú Spojené štáty do konfliktu "priamo zapojené", zmenou trajektórie zahraničnej politiky ho môžu ovplyvniť. Pripustil však, že nie je známe, či sa tak stane.

Trump, ktorý sa stane 47. prezidentom USA, vo svojom povolebnom príhovore prisľúbil americkému národu "zlatý vek" a ukončenie vojen vo svete. Peskov tieto Trumpove zámery označil za veľmi dôležité, ale pripomenul, že po prebratí funkcie prezidenta USA môže zmeniť svoju rétoriku.

Republikán počas predvolebnej kampane opakovane prisľúbil, že vojnu na Ukrajine ukončí do jedného dňa, ak bude zvolený na prezidentský post. (TASR)

Venezuela a Rusko uzavreli dohody v oblasti obrany a energetiky.

Ide o zhromažďovanie spravodajských informácií, kontrašpionáž, či používanie dronov.

Podpredseda ruskej vlády Dmitrij Černyšenko počas návštevy Caracasu povedal venezuelskej viceprezidentke Delcy Rodríguezovej, že Rusko je pripravené podporiť venezuelské ozbrojené sily tými "najsofistikovanejšími zbraňami a vojenským vybavením".

Venezuelský prezident Nicolás Maduro neskôr na ceremónii vo svojom sídle vyhlásil, že 17 uzavretých dohôd "spečatí a posilní cestu únie a spolupráce" medzi Venezuelou a Ruskom "odteraz až do roku 2030 a neskôr".

Rusko je jednou z mála krajín, ktoré uznali Madurov nárok na tretie funkčné obdobie po sporných prezidentských voľbách z konca júla, ktoré opozícia považuje za zmanipulované a po ktorých vypukli rozsiahle protesty.

USA aj viaceré krajiny Latinskej Ameriky podporujú opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu ako právoplatného víťaza prezidentských volieb, pričom sa odvolávajú na podrobné volebné výsledky zverejnené opozíciou. Venezuelské volebné úrady spriaznené s Madurom detaily hlasovania doteraz nevydali.

Venezuela sa čo do vzťahov k Rusku priblížila ešte za čias socialistického lídra Huga Cháveza, ktorý krajinu viedol od roku 1999 až do svojej smrti v roku 2013. Tieto vzťahy pretrvávajú aj za Chávezovho nástupcu Madura, ktorý obhajuje ruskú inváziu na Ukrajinu, doplnila AFP. (TASR)

Na Ukrajine padol ôsmy ruský generál, ktorý sa zúčastnil invázie. Generálmajor Pavol Klimenko zahynul v stredu.

Okolnosti jeho smrti sa objasňujú. Ruskej službe BBC smrť ruského dôstojníka potvrdil jeho príbuzný. Rodiny viacerých ruských vojakov ho podľa stanice vinia z toho, že svojich mužov posielal do útoku bez ohľadu na ich straty. Server Astra napísal, že Klimenko organizoval mučiareň pre ruských vojakov na území ukrajinskej Doneckej oblasti.

Štyridsaťsedemročný Klimenko velil 5. samostatnej motostreleckej brigáde, ktorú podľa BBC vytvorili ako prápor Oplot v roku 2014 úrady takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR), teda medzinárodne neuznaného proruského separatistického útvaru na východe Ukrajiny, ktorý teraz Moskva okupuje. Od roku 2023 sa zoskupenie - podobne ako väčšina vojenských formácií vytvorených na okupovaných územiach Ukrajiny - stalo súčasťou ruskej armády, píše BBC.

Klimenko sa narodil v Rusku, slúžil v námornej pechote ruskej Čiernomorskej flotily a zúčastnil sa bojov na severnom Kaukaze.

Na Ukrajine podľa portálu Astra vojaci 5. motostreleckej brigády pod velením Klimenka mučili a vydierali okrem iného ruských odporcov vojenskej služby v opustenej bani v Donecku. Údajne tam umučili k smrti Američana Russella Bentleyho, ktorý bojoval na ruskej strane proti Ukrajine. Rusko sa k obvineniam ani smrti Klimenka nevyjadrilo. (ČTK)

Putin na Valdajskom fóre v Soči hovoril o Číne ako o spojencovi Ruska a podporil aj jej nárok na územie Taiwanu.

Zdôraznil tiež, že rusko-čínske väzby už nikto nenaruší, no podotkol, že ostatné krajiny sa nemusia obávať ich posilňovania. Informuje o tom agentúra Reuters.

Čína ani Rusko oficiálne nevyhlásili vojenské spojenectvo, no čínsky prezident Si Ťin-pching a Putin spoločne podpísali v roku 2022 dohodu o partnerstve "bez obmedzení".

K podpisu došlo iba necelé tri týždne pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. V máji tohto roka zároveň súhlasili s prehĺbením "komplexného partnerstva a strategickej spolupráce" v nadchádzajúcom období, píše Reuters.

"Nemyslíme si, že Čína vedie v regióne agresívnu politiku," vyhlásil Putin k téme Taiwanu a naznačil, že práve Taiwan sa v rámci sporov s Čínou pokúša vyvolať krízu v Ázii. Čína totiž považuje Taiwan za súčasť svojho územia a pravidelne uskutočňuje vojenské cvičenia v blízkosti ostrova.

"Okolo Taiwanu sa toho deje veľa. Každý oficiálne uznáva, áno, že Taiwan je súčasťou Číny. Ale v skutočnosti? V skutočnosti sa správa úplne inak. Provokuje situáciu k eskalácii," povedal ruský prezident. "Podporujeme Čínu. A preto sme presvedčení, že (Čína) vedie úplne rozumnú politiku. A tiež preto, že je to náš spojenec. Máme veľmi veľký obchodný obrat a spolupracujeme (aj) v oblasti bezpečnosti," skonštatoval.

Prezident v rámci fóra vo štvrtok tiež vyhlásil, že strategické partnerstvo so Severnou Kóreou je znakom stability v regióne. Zároveň podotkol, že by obe krajiny mohli usporiadať spoločné vojenské cvičenia. "Uvidíme, mohli by sme zorganizovať cvičenia. Prečo nie?" povedal. (TASR)