Ukrajina Rusko Online: Delostrelecké dodávky na Ukrajinu sa podľa Zelenského zlepšili

Google Maps vo svojej najnovšej aktualizácii zverejnili polohu ukrajinských vojenských objektov.

„Predstavte si túto situáciu. Google zobrazuje na mapách aktualizované obrázky znázorňujúce umiestnenie našich vojenských systémov,“ napísal šéf oddelenia boja proti dezinformáciám ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Kovalenko.

„Čo sa na tomto svete pokazilo?" Kovalenko nekonkretizoval, ktoré z ukrajinských vojenských miest Google zobrazil. V následnom príspevku na Telegrame dodal, že zástupcovia Googlu kontaktovali Kyjev a vyjadrili sa, že „pracujú na náprave situácie“.

Po tom, ako Kremeľ v roku 2022 zaútočil na Ukrajinu, spoločnosť Google obmedzila svoje aktivity v Rusku, ale jej služby vrátane Google Maps zostávajú v krajine dostupné. (SITA)

NATO zostane jednotné bez ohľadu na to, kto zvíťazí v amerických prezidentských voľbách, vyhlásil šéf Aliancie.

"Nech už vo voľbách zvíťazí ktokoľvek, budeme spolupracovať s (demokratkou) Kamalou Harrisovou, budeme spolupracovať s (republikánom) Donaldom Trumpom a zabezpečíme, že Aliancia zostane jednotná," povedal Rutte počas návštevy Berlína.

Zdôraznil tiež, že "nemá obavy" o budúcu podporu NATO, pretože je to v záujme Spojených štátov.

AFP pripomína, že západní spojenci sa obávajú budúcnosti NATO v prípade, že vo voľbách zvíťazí exprezident Trump. Alianciu za jeho vlády v rokoch 2017 až 2021 negatívne ovplyvnili politikove výroky týkajúce sa nedostatočného financovania obrany členských štátov.

Trump tiež vo februári tohto roka vyhlásil, aby si Rusi "robili čo chcú" s krajinami NATO, ktoré neinvestujú viac prostriedkov do spoločnej obrany. Harrisová zasa sľubovala spoluprácu s členskými štátmi a podporu Aliancie podobne ako súčasný americký prezident Joe Biden.

Západní spojenci sa zároveň obávajú obmedzenia rozsiahlej vojenskej pomoci od USA pre Ukrajinu, pokiaľ zvíťazí republikánsky kandidát.

Rutte v reakcii na správy o severokórejských jednotkách v Rusku uviedol, že je dôležité urobiť "všetko, čo je v našich silách, aby sme udržali v bezpečí nielen euroatlantický, ale aj indo-pacifický priestor".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predniesol žiadosť o vstup do NATO, keď v októbri predstavil západným spojencom svoj "víťazný plán". Rutte zatiaľ zdôraznil význam bilaterálnych bezpečnostných zmlúv medzi viacerými krajinami a Kyjevom, ktoré podľa jeho slov poslúžia ako "most do Aliancie" v dlhodobejšom horizonte. "Som absolútne presvedčený, že Ukrajina sa jedného dňa stane členom NATO," skonštatoval generálny tajomník. (TASR)

Putin sa v Kremli stretol so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí Čche Son-hui.

Kremeľ nezverejnil bližšie podrobnosti o ich rozhovore, no Čche počas svojej niekoľkodňovej návštevy Ruska prisľúbila, že Severná Kórea bude stáť na strane Moskvy až do jej víťazstva vo vojne na Ukrajine.

Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že Putin prijal Čche, a pred rozhovormi zverejnil video, na ktorom si dvojica podáva ruky. Ministerka ruskej hlave štátu poďakovala za stretnutie a odovzdala jej pozdravy od severokórejského vodcu Kim Čong-una.

Čche minulý týždeň rokovala aj so svojím ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom a zdôraznila, že cieľom Pchjongjangu je stáť po boku Ruska v tom, čo nazvala "posvätným bojom" na Ukrajine.

K návšteve došlo v čase, keď Rusko podľa Západu plánuje nasadiť tisíce severokórejských vojakov do vojny s Kyjevom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kremľu pomáha súdruh z pekla. Vojaci KĽDR sa ale s Rusmi nedohovoria, varujú Briti Čítajte 

Nemecko by malo investovať viac prostriedkov do obrany, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Krajina v tomto roku zrejme po prvý raz za uplynulých 30 rokov splní stanovený cieľ Aliancie.

"Všetky členské krajiny NATO musia investovať viac, a preto verím, že aj Nemecko v tom bude napredovať," povedal Rutte po boku nemeckého kancelára Olafa Scholza. Výdavky Berlína na obranu v roku 2024 by podľa aktuálneho smerovania mali dosiahnuť dve percentá hrubého domáceho produktu tak, ako to stanovujú kritériá NATO.

K zvýšeniu financovania v Nemecku došlo po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a Scholz to označil za "bod obratu". Rutte pochválil prístup krajiny a vyčlenené prostriedky nazval "veľkým prínosom" pre bezpečnosť NATO. Zároveň však naliehal na nemeckú vládu, aby zašla ešte ďalej v oblasti investovania do obrany a podpory Kyjeva.

"Ako bývalý premiér si uvedomujem, že pre vlády nie je vždy jednoduché vyčleniť finančné prostriedky na národnú obranu a na pomoc Ukrajine, no obe oblasti sú kľúčové pre našu kolektívnu bezpečnosť," povedal šéf NATO a zároveň varoval, že v prípade víťazstva Ruska na Ukrajine sa ruský prezident Vladimir Putin nezastaví len na hraniciach Kyjeva, píše DPA.

Rusko "zintenzívňuje svoju kampaň", v rámci ktorej podniká hybridné útoky na NATO prostredníctvom násilia, sabotáží a zasahovania do demokracií členských krajín Aliancie, zdôraznil Rutte poukazujúc na aktivity Moskvy na západe Európy, Balkáne a v Arktíde. "Ukazuje to, že posúvajúci sa vojnový front sa už netýka výhradne Ukrajiny," dodal. (TASR)

Traja ukrajinskí civilisti prišli o život a jedna žena utrpela zranenia pri ruskom leteckom útoku na Kivšarivku.

Podľa polície ruská armáda na dedinu v Charkovskej oblasti v nedeľu večer zaútočila päťstokilogramovou bombou FAB-500. Poškodila pritom rodinné domy, zdravotnícke zariadenie a sanitku. Civilisti zomreli pod troskami budovy, dodala polícia.

Letecké bomby FAB-500 vo veľkom rozsahu používalo sovietske letectvo vo vojne v Afganistane a ruské letectvo počas prvej aj druhej čečenskej vojny a v občianskej vojne v Sýrii. Upravenú verziu týchto bômb Rusi často používajú aj proti Ukrajine. (SITA)

Ženu zo Slovianska na východe Ukrajiny odsúdili na 15 rokov väzenia za vlastizradu, keďže pomáhala ruským jednotkám.

Žena od marca do apríla 2024 odovzdala detailné informácie o rozmiestnení ukrajinských jednotiek v Sloviansku a jeho okolí svojmu známemu, ktorý slúžil v ruskej armáde, uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.

Mesto Sloviansk leží v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V roku 2014 ho nakrátko obsadili proruskí separatisti, no v súčasnosti ho má pod kontrolou Ukrajina. (TASR)

V europarlamente sa ani po dvoch hodinách vypočúvania neudialo žiadne "liberálne peklo".

Premiér Robert Fico (Smer) tak nazval údajné otázky od slovenských europoslancov pre Maroša Šefčoviča.

S kritickejšou otázkou na Ficovu vládu po dva a pol hodine prišla poslankyňa, ktorá sa označuje za kresťanskú demokratku a voči liberlizmu je sama často kritická. Miriam Lexman z KDH sa opýtala, ako idú priority Šefčovičovho mandátu dokopy s tým, čo robí Fico v Číne. "Jeho vystúpenie v Ruskej propagandistickej televízií to ešte zhoršili. Ako chcete postupovať?" spýtala sa.

Šefčovič mal na odpoveď dve minúty, veľkú časť z nich sa otázke vyhol a hovoril o o tom, ako sa s Lexmann už dlho poznajú. Následne zopakoval, že voči Číne treba byť obozretný a samotnej odpovedi venoval len jednu vetu: "Moja osobná história hovorí, že som pracoval vždy pre európsky záujem," povedal Šefčovič. (SME)

Kvôli hrozbám vo svete je potrebné posilniť európsky pilier NATO, zhodli sa nemecký kancelár a šéf NATO.

Scholz na tlačovej konferencii po rokovaní zdôraznil, že Nemecko bude ďalej podporovať Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii, a ruského prezidenta Vladimira Putina varoval, že vojnu proti Ukrajine nemôže vyhrať. Rutte označil prítomnosť severokórejských vojakov v Rusku za ďalšiu eskaláciu.

Podľa bývalého holandského premiéra Rutteho, ktorý začiatkom októbra vo funkcii generálneho tajomníka NATO nahradil Nóra Jensa Stoltenberga, budú musieť do obrany viac investovať všetky členské krajiny aliancie.

Varoval, že Putin by sa na Ukrajine nezastavil, keby zvíťazil. Rutte tiež vyzval na ďalšiu podporu Ukrajiny. Zároveň označil za eskaláciu napätia prítomnosť severokórejských vojakov na západe Ruska pri ukrajinských hraniciach. (ČTK)

Nemecká ministerka Baerbocková bola počas návštevy Ukrajiny informovaná o využití protilietadlového systému Gepard.

Ten ukrajinskej armáde dodal Berlín.

Ukrajinskí vojaci šéfke nemeckej diplomacie povedali, že v piatok zostrelili v Kyjevskej oblasti pomocou systému Gepard tri drony. Zároveň ju požiadali o ďalšiu vojenskú podporu vrátane munície.

Nemecko dosiaľ poskytlo Ukrajine 55 samohybných systémov Gepard spolu s náhradnými dielmi a 176-tisíc kusmi munície. Tento systém je považovaný za veľmi efektívny najmä pri odrážaní dronových útokov, ktoré pravidelne podniká ruská armáda, píše DPA. (TASR)

Dodávky delostreleckého vybavenia na Ukrajinu od spojencov sa zlepšili, oznámil prezident Zelenskyj.

"Nastal dôležitý vývoj frontových dodávok od partnerov - vidíme zvýšené dodávky v zhode s podpornými balíčkami. Zlepšili sa výsledky dodávok pre delostrelectvo," uviedol Zelenskyj.

Zelenskyj dnes rokoval aj s ministrom obrany Rustemom Umerovom. Ten prezidenta informoval o tom, že sa darí armáde dodávať drony domácej výroby podľa výrobných plánov. Konkrétne čísla však prezident nezverejnil.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I held a meeting with Commander-in-Chief Syrskyi, Chief of the General Staff Barhylevych, and Minister of Defense Umerov.

We reviewed a detailed assessment of the frontline situation, with the highest priority given to the Pokrovsk, Kurakhove, Toretsk, and Kupyansk directions.… https://t.co/bji9Wv996j https://t.co/QCmgYnqyzf

4.11.2024 o 12:04 · archivované: 4.11.2024 o 16:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Predstavitelia Južnej Kórey a Európske únie spoločne odsúdili dodávky zbraní zo Severnej Kórey do Ruska.

Rovnako odsúdili aj nasadenie severokórejských vojakov v bojoch proti Ukrajine a vyzvali na ich stiahnutie.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell a juhokórejský minister zahraničných vecí Čo Tche-jol v spoločnom vyhlásení odsúdili "nezákonné dodávky zbraní do Ruskej federácie a ich použitie pri útoku na Ukrajinu". Partneri taktiež apelovali na ukončenie "nezákonnej vojenskej spolupráce" a na stiahnutie severokórejských síl.

Stretnutie oboch predstaviteľov sa uskutočnilo v rámci prvého zasadnutia Strategického dialógu EÚ a Južnej Kórey, ktorému Borell a Čo spoločne predsedali.

"Ruská agresia voči Ukrajine predstavuje existenčnú hrozbu," uviedol Borrell v príspevku na sociálnej sieti X. "Kórejská republika má najlepšie predpoklady na to, aby ju pochopila. Sme jednotní v našej podpore Ukrajiny," vyhlásil Borell, ktorý dodal, že juhokórejským partnerom tlmočil, aby zintenzívnili podporu pre Ukrajinu.

Borell sa v Soule stretol aj s juhokórejským ministrom obrany Kim Jong-Hjonom. Partneri podpísali dohody o partnerstve v oblasti bezpečnosti a obrany, ktoré zahŕňa 15 oblastí vrátane kybernetickej bezpečnosti a odzbrojovania. (TASR)

Šefčovič sa musel vysporiadať aj s otázkou protiruských sankcií. Kandidáta na eurokomisára stále "grilujú" europoslanci.

Tie podľa nemeckého europoslanca Hansa Neuhoffa znamenajú stratu, ktorá vedie k zdraženiu energií a znižovaniu konkurencieschopnosti.

Slovenský eurokomisár sa pomerne priamo poslanca spýtal, či si spomína "na to tragické ráno, kedy došlo k prekročeniu hranice zo strany ruských vojakov."

Šefčovič povedal, že Únia sa musela vzchopiť a s pomocou bude pokračovať do získania spravodlivého mieru Ukrajine.

Aj touto odpoveďou sa Šefčovič jednoznačne postavil proti politike svojho nominanta, premiéra Fica, ktorý žiada okamžité ukončenie bojov, čo by viedlo k strate okupovaných území v prospech Ruska.

Šefčovič je už vyše hodinu vypočúvaný europoslancami, ktorí ho aj podľa jeho odpovedí následne spolu s ostatnými komisármi potvrdia alebo odmietnu, aby sa ujali svojich funkcií v novom volebnom období po júnových voľbách do európskeho parlamentu. (SME)

Cynická obluda: Premiér krajiny, ktorej sa Rusko vyhráža zničením vystúpil v ruskej TV a neuveríte, čo sa stalo.

Poslanci maďarského parlamentu rozhodli o predĺžení stavu núdze kvôli vojne na Ukrajine o ďalších 180 dní.

S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Novelu vláda odôvodňuje tým, že ozbrojený konflikt alebo humanitárna katastrofa na území Ukrajiny, ako aj ich dôsledky v Maďarsku, najmä z hľadiska azylu, ekonomiky a energetiky, sa v uplynulom období nezmenili.

Stav núdze pre vojnu na Ukrajine na návrh kabinetu vyhlásili pôvodne 1. novembra 2022 a následne ho priebežne predlžovali.

Orbánova vláda vyhlásila stav núdze prvýkrát v marci 2016, vtedy bola príčinou masová migrácia. Aj v tomto prípade došlo k jeho viacnásobnému predĺženiu.

Kritici upozorňujú, že vláda sa svojimi nariadeniami v stave núdze môže odkláňať od zákonov a má možnosť obmedziť, prípadne aj pozastaviť základné práva. Maďarská ľudskoprávna organizácia Spoločnosť za občianske slobody upozornila na to, že snahou kabinetu je prispôsobiť si pravidlá hry vlastným potrebám. Vládnutie dekrétmi podľa TASZ ďalej degraduje význam zákonodarného zboru. (TASR)

Podiel Ukrajincov ochotných dlhodobo znášať vojnu sa výrazne znížil, a to na 63 percent z úrovne nad 70 percent.

Na 70 percentách bol nepretržite od začiatku ruskej invázie. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

Podiel tých, ktorí v prieskume uviedli, že vydržia relatívne dlho, sa znížil na juhu Ukrajiny na 57 percent zo 71 percent. Rovnako odpovedali respondenti z Charkovskej a Doneckej oblasti. Relatívne dlho znášať vojnu je ochotných 48 percent oslovených. Ešte vo februári tohto roka to bolo viac ako 70 percent respondentov.

Celkovo 12 percent opýtaných uviedlo, že na otázku nevie odpovedať. Je to trikrát viac ako v predchádzajúcich rokoch. Podľa sociológov z KIIS to „odráža rast všeobecnej neistoty z budúcnosti". (SITA)

Ukrajina by nebola proti dohode s Ruskom o energetickej bezpečnosti.

Žiadna takáto dohoda teraz nie je, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Kyjev sa snaží obnoviť rokovania sprostredkované Katarom, ktoré sa v auguste priblížili dohode, kým ich zmarila ukrajinská invázia do Kurskej oblasti, píše britský denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje aj z radov vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov.

Jeden z nich uviedol, že obe krajiny v posledných týždňoch znížili frekvenciu vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru v rámci neformálnej dohody, ku ktorej dospeli ich spravodajské služby.

Podľa bývalého vysokopostaveného činiteľa v Kremli, ktorý je o rokovaniach informovaný, je však nepravdepodobné, že by prezident Putin pristúpil na dohodu, kým ruská armáda nevytlačí ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti. Ukrajinci tam stále majú pod kontrolou asi 600 kilometrov štvorcových ruského územia, napísal denník.

Kyjev zároveň plánuje naďalej útočiť na ruské ropné rafinérie a ďalšie podobné zariadenia, aby tak ďalej tlačil na Moskvu v snahe prinútiť ju k rozhovorom, uviedol ukrajinský činiteľ. Ukrajina podľa neho nemá veľa iných možností, ako Rusko prinútiť k vyjednávaniu.

Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak podľa serveru RBK-Ukrajina uviedol, že Rusko neupustí od úderov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, pretože je to kľúčový prostriedok jeho "psychoemocionálneho" tlaku na Ukrajinu. "Prečo by Rusko malo opustiť tento typ vojny, ktorú vedie, keď nevie bojovať inak? "povedal Podoljak. (ČTK)

Najmenej 15 ľudí utrpelo zranenia pri nedeľných ruských útokoch navádzanými bombami v Charkove.

Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Pri útokoch boli podľa gubernátora poškodené dve obytné budovy, okná na jednom zo zariadení infraštruktúry, ako aj dva supermarkety, kaviareň, 21 stánkov či nákupné centrum.

Medzi zranenými v Charkove sú podľa Synehubova aj štyria zamestnanci ministerstva vnútra. Agentúra AFP pritom v súvislosti s týmito útokmi informuje konkrétne o štyroch zranených policajtov, pričom sa odvoláva na nemenovaných miestnych predstaviteľov.

Ruské sily okrem toho podľa gubernátora napáchali veľké škody na päťposchodovej obytnej budove v meste Kivšarivka ležiacom neďaleko Kupiansku a východne od Charkova. Šéf oblastnej polície Volodymyr Tymoško informoval, že pri tomto útoku zahynuli traja ľudia. (TASR)

Prezident Pellegrini zamietol všetky žiadosti o vstup slovenských občanov do ukrajinskej armády. (TASR)

Nemecká ministerka zahraničia Baerbocková pricestovala do Kyjeva, aby ubezpečila o nemeckej podpore.

Počas svojej návštevy sa nemecká ministerka zahraničných vecí stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom.

Ukrajina, ktorá čelí tretej zime vo vojne, potrebuje podľa Baerbockovej podporu na zabezpečenie svojho prežitia. Vojenská angažovanosť Severnej Kórey a ruské útoky na civilnú infraštruktúru konflikt totiž ešte zhoršujú.

"Budeme podporovať ukrajinský ľud tak dlho, ako nás bude potrebovať, aby mohol kráčať po svojej ceste k spravodlivému mieru," povedala vo vyhlásení nemecká ministerka.

KyivPost
@KyivPost

German Foreign Minister Annalena Baerbock Arrives in Kyiv https://t.co/yL6DNuJ6eZ

4.11.2024 o 8:53 · archivované: 4.11.2024 o 12:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Putin pravdepodobne nebude rokovať o mieri na Ukrajine bez ohľadu na to, kto vyhrá americké prezidentské voľby.

Podľa pozorovateľov je americká politika na križovatke, čo však nevyhnutne nepovedie k zlomovému momentu v mierových rozhovoroch, pretože nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko bolo ochotné rokovať, píše portál CNN. 

Ktoréhokoľvek prezidenta USA sa Putin pokúsi využiť na dosiahnutie „trhlín v jednote Západu", povedal pre CNN čestný člen americkej Rady pre zahraničné vzťahy a odborník na ruskú zahraničnú politiku Thomas Graham.

Tieto trhliny môžu nastať v dôsledku zmenšenia americkej pomoci a zmenšenia roly USA v NATO. Faktorom môže byť aj finančný tlak na Európu a štiepenie v NATO v dôsledku takých proruských vlád, aké sú v Maďarsku a na Slovensku.

„Pri chýbajúcej jednote Západu, chýbajúcej jasnej demonštrácii, že Západ a Ukrajina majú spoločnú víziu toho, čo sa snažia dosiahnuť... Putin nemá dôvod prehodnocovať, čo v tejto chvíli na Ukrajine robí,“ dodal Graham.

„Ukrajina je len prostriedkom na dosiahnutie cieľa a cieľom je ďalšie obmedzenie vplyvu USA v medzinárodných záležitostiach," dodal výskumník britskej neziskovej organizácie Chatham House John Lough. (SITA)

Ruské jednotky postúpili pri meste Kurachovo na Donbase na východe Ukrajiny po oboch krídlach.

Napísal to server BBC News. Odvoláva sa pritom na mapu bojiska, ktorú zverejnili analytici projektu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde.

Rusi podľa analytikov postúpili pri dedinách Maksymivka, Jasna Poljana a Bohojavlenka južne od Kurachova a Kreminna Balka severne od mesta.

Podľa ukrajinských blogerov postúpili ruské jednotky tiež k Ilinke, pozdĺž severného brehu vodnej nádrže, na ktorej južnom brehu leží Kurachovo, a severnejšie pri Kremmina Balka sa posunuli ešte ďalej na západ, ako bol schopný potvrdiť DeepState. Rusi sú podľa blogerov už v dedine Voznesenka, dodáva BBC.

Kurachovo leží asi 50 kilometrov západne od mesta Doneck a asi 50 kilometrov južne od strategického mesta Pokrovsk.

Ruské ministerstvo obrany v dnešnej zvodke z bojiska tvrdí, že svoje pozície zlepšili štyri zoskupenia ruských vojsk, vrátane zoskupenia Juh, ktorého jednotky postúpili do hĺbky ukrajinskej obrany.

Ruská protivzdušná obrana za uplynulých 24 hodín zostrelila štyri rakety vypálené z raketometov HIMARS americkej výroby, riadenú leteckú bombu Hammer francúzskej produkcie a 42 dronov, dodalo ministerstvo. (ČTK)

Ruská armáda zaútočila počas noci na Ukrajinu balistickými raketami, navádzanými leteckými bombami a 80 dronmi.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 50 nepriateľských dronov.

Iránske drony typu Šáhid a ďalšie nešpecifikovaného typu boli zaznamenaná nad celkovo deviatimi ukrajinskými oblasťami. Potvrdené bolo zostrelenie 50 z nich, ďalších 27 sa "stratilo" zrejme v dôsledku nasadenia prostriedkov elektronického boja.

Генеральний штаб ЗСУ
@GeneralStaffUA

ЗБИТО 50 ВОРОЖИХ БПЛА
Докладніше: https://t.co/AIq59vyfcY https://t.co/pPAaX388zd

4.11.2024 o 7:46 · archivované: 4.11.2024 o 8:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nad Dnepropetrovskú oblasť odpálili ruské sily balistickú strelu Iskander-M, na Charkovskú oblasť útočili navádzanými leteckými bombami.

V Charkove jedna zo striel zasiahla v nedeľu večer supermarket, ktorý sa nachádza v blízkosti výškových budov. V dôsledku útoku utrpelo zranenia 14 ľudí.

Reuters Pictures
@reuterspictures

A woman with a dog drinks coffee next to her house damaged by a Russian missile strike in Kharkiv, Ukraine. More photos of the week: https://t.co/FE9AZHlrxF 📷 Sofiia Gatilova https://t.co/yHH9eEz2F3

4.11.2024 o 1:07 · archivované: 4.11.2024 o 9:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské velenie ohrozuje svoje zohrané dronové tímy tým, že operátorov presúva k pechote, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Americký think-tank usudzuje, že sa tak znižuje efektivita ruských bezpilotných lietadiel.

Ruský opozičný portál Važnye Istorii zhromaždil niekoľko správ od ruských vojnových blogerov, ktorých sťažnosti sa týkali zasahovania do jednotiek na obsluhu dronov a skúsených operátorov dronov zaraďuje k pechote.

Niektorí bloggeri poukázali na to že vojenské velenie uprednostňuje útoky vedené pechotou. A keďže nemá dostatok vojakov, sťahuje ich z iných zložiek armády.

Niektoré tímy pozostávajú z 90 ľudí, z ktorých zhruba 20 majú vojenské skúsenosti. Zvyšok pozostáva z operátorov dronov, špecialistov na komunikáciu a vyhľadávanie a evakuáciu mŕtvych a zranených.

Ďalší ruskí milbloggeri však tento trend spojili s úsilím ruského ministerstva obrany o ovládnutie týchto skupín, preskupením a zaradením do armádnych technických práporov dronov „Rubikon“.

Blogeri vidia problém v tom, že velenie rozbíja dobre fungujúce skupiny, ktoré majú lepšie schopnosti ako „Rubikon“, kde chýba plne funkčný spoločný komunikačný systém, ktorý by umožnil jednotkám dronov rýchlu koordináciu s útočnými jednotkami.

Inštitút pre štúdium vojny nedávno informoval o kritike od blogerov na adresu velenia po smrti dvoch operátorov dronov Dmitrija Lysakovského (volací znak Goodwin) a podplukovníka Sergeja Gricaja (Ernest) , potom, čo obaja padli ako pešiaci v Doneckej oblasti.

Písali o tom ako o jasnom dôkaze znižovania schopností dronových jednotiek vinou velenia.

Institute for the Study of War
@TheStudyofWar

4/ Russian forces recently advanced near Siversk, Pokrovsk, Kurakhove, and Vuhledar in Donetsk Oblast.

Latest on Ukraine: https://t.co/jcJllCXBCq https://t.co/gP9HyE5KRg

4.11.2024 o 2:49 · archivované: 4.11.2024 o 7:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Okupanti prišli o ďalších 1 300 vojakov, čím sa ich straty od začiatku invázie zvýšili zhruba o 700 390, tvrdí ukrajinské velenie.

Obrancovia zneškodnili aj 15 bojových obrnených vozidiel ruskej armády, 35 delostreleckých systémov, jeden raketový systém, 93 bezpilotných lietadiel a dronov a 77 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 193 tankov, 18 538 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 121 delostreleckých systémov a 1 245 raketometov.

Časti frontu na východe Ukrajiny hlásili ťažké boje, vyhlásil ukrajinský generálny štáb.

Vo svojom každodennom hlásení uviedol, že počas dňa došlo k 110 útokom.

Najväčšie množstvo útokov bolo hlásených z okolia obce Kurachovo. Ruské jednotky vyvinuli 54 útokmi na ukrajinských obrancov veľký tlak.

Ukrajinský provládny vojenský kanál Deep State uviedol, že ruské jednotky v okolí Kurachova údajne získali nové územie a obsadili dve dediny.

Ťažké boje boli počas dňa hlásené aj z okolia mesta Pokrovsk, kde obrancovia počas dňa odrazili 19 ruských útokov. Pre porovnanie - v Toreckej oblasti sa odohrali iba štyri útoky.

Informácie nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

Trosky zničených ruských dronov spôsobili v Kyjeve niekoľko požiarov v parku a zapálili trávu, uviedol starosta Kyjeva.

Ide už o tretí úrok na mesto za tri dni. "Záchranné tímy vyrazili," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko v sociálnej sieti Telegram.

Trosky dronu spôsobili požiar v parku Muromec v rajóne Desňanskyj na severovýchode mesta. Trosky tiež zapálili trávu na brehu rieky Dneper.

Zranenia ani obete na životoch bezprostredne hlásené neboli.

Svedkovia pre agentúru Reuters uviedli, že počuli zvuky výbuchov pripomínajúce paľbu protivzdušnej obrany.

Ruské nočné útoky sa odohrali po nedeľných útokoch, ktoré v Kyjeve poškodili budovy a elektrické vedenie. Pri útoku navádzanej bomby na mesto Charkov, ktorý sa odohral v noci na pondelok, sa navyše zranilo niekoľko ľudí.

Moskva útoky nekomentovala. Rusko od augusta zvýšilo intenzitu útokov na Ukrajine, ukrajinskí predstavitelia to považujú za ruský pokus o zničenie kriticky dôležitej infraštruktúry potrebnej na vykurovanie domácností počas zimy. (TASR)

Ruská kĺzavá riadená bomba zasiahla supermarket v Charkove, zranenia utrpeli štyria ľudia.

Na sociálnej sieti to napísal šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Charkov zasiahla jedna letecká puma, ostatné dopadli na predmestí, uviedol starosta Ihor Terechov. Neskôr spresnil, že zasiahnutý supermarket sa nachádza blízko výškových obytných budov.

Tim White
@TWMCLtd

#Kharkiv UPD

This is what the supermarket looks like after #Russia's latest preventable aerial bomb strike.
Just one of three attacks on the city tonight.
Pure terrorism.

#RussiaIsATerroristState

https://t.co/TvSgkErhLw https://t.co/buU2HrCrho

3.11.2024 o 22:18 · archivované: 3.11.2024 o 23:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Synehubov v inom príspevku na Telegrame uviedol, že ruské jednotky zasiahli aj výškovú obytnú budovu v mestečku ležiacom neďaleko mesta Kupjansk východne od Charkova a zranili jednu osobu.

V piatok dve ruské rakety, pravdepodobne typu S-300, zasiahli policajnú stanicu v centre Charkova. Na mieste zahynul policajný plukovník Andrij Matvijenko. Ďalších 26 policajtov a štyria civilisti utrpeli zranenia, napísal na facebooku náčelník ukrajinskej polície Ivan Vyhivskyj a pripomenul, že služba blízko frontu prináša ohrozenie života. (ČTK, TASR)