Fico z Číny reagoval na britského veľvyslanca, ten si za kritikou stojí (SME Minúta)

Vo väzenskej kolónii v Bielorusku zomrel 22-ročný občan Ruska Dmitrij Šletgauer odsúdený za špionáž. (TASR)

Dve rakety zasiahli popoludní policajnú stanicu v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov.

Pri útoku zahynul 40-ročný policajný plukovník, ďalších 26 policajtov a štyria civilisti utrpeli zranenia. Na sociálnych sieťach o tom informoval šéf ukrajinskej polície Ivan Vyhivskyj.

Zverejnil aj fotografie zachytávajúce obrovský kráter vedľa hromady sutín, ktoré zostali z budovy. V komentári okrem iného uviedol, že pre políciu je služba v Charkove ležiacom neďaleko frontovej línie „spojená s každodenným ohrozením života“.

Charkov je vzdialený približne 30 kilometrov od ruských hraníc a býva takmer každý deň terčom útokov ruských síl. Podľa údajov zverejnených úradmi v piatok bolo mesto v októbri zasiahnuté 25-krát, v 21 prípadoch riadenými bombami; tieto útoky si vyžiadali deväť mŕtvych vrátane dvoch detí.

Podľa polície stanicu zasiahli rakety vypálené zo systému S-300.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že niektorí zranení policajti sú vo vážnom stave. Takisto informoval, že ruské sily v piatok zasiahli aj viacpodlažný bytový dom a niekoľko súkromných domov. (TASR)

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 425 miliónov dolárov. Oznámilo to ministerstvo obrany USA.

Nový balík pomoci má pokryť „najnaliehavejšie potreby Ukrajiny“ a bude poskytnutý zo zásob Pentagónu.

Okrem iného obsahuje muníciu pre protilietadlové raketové systémy stredného dosahu NASAMS, rakety Stinger, muníciu pre mobilné raketové systémy HIMARS, delostreleckú muníciu kalibru 155 mm a 105 mm, protitankové raketové systémy Javelin a AT-4, obrnené bojové vozidlá Stryker, ručné zbrane a strelivo, lekárske vybavenie a náhradné diely.

Slová britského veľvyslanca o vystúpení Fica v ruskej televízii reflektujú názory britskej vlády a veľvyslanec si za nimi stojí.

Uviedla to britská ambasáda v Bratislave, kde Nigele Baker pôsobí.

"Zároveň nebude ľudí zaťažovať verejnou výmenou názorov s premiérom počas dušičkového víkendu," dodala ambasáda. (TASR)

Čína sa podľa Roberta Fica v súvislosti s Ukrajinou obáva nezvládnutej eskalácie napätia a hrozby jadrového konfliktu.

Fico to vyhlásil vo videu na sociálnej sieti po rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

"Ako predseda vlády podporujem všetky mierové plány pre Ukrajinu. Nech je ich autorom ktokoľvek," vyhlásil Fico.

Osobitnú úlohu môže podľa premiéra zohrať čínsko-brazílsky mierový plán. Fico avizoval, že o pláne bude môcť hovoriť aj s brazílskou stranou na svojej decembrovej ceste do krajiny.

Fico zároveň vyhlásil, že orgány Európskej únie pokračujú vo vojenskej rétorike, kým v Číne rezonuje téma mieru. Slovensko sa podľa neho na pôde Organizácie spojených národov zapojí do "skupiny Priateľov mieru, ktorá vznikla na podporu ukončenia vojny na Ukrajine". (TASR)

Slovensko nie je britskou kolóniou, odkázal premiér britskému veľvyslancovi, ktorý kritizoval Ficovo vystúpenie v ruskej televízii.

"Netuším, čo vás oprávňuje zasahovať do mojich mediálnych aktivít,“ vyhlásil Fico vo facebookovom videu. „To, že na Slovensku reprezentujete väčší a silnejší štát, vás neoprávňuje na neakceptovateľné správanie," odkázal Nigelovi Bakerovi.

Britský veľvyslanec uplynulý týždeň označil za "poľutovaniahodné, že premiér Fico súhlasil s rozhovorom s Oľgou Skabajevovou – osobou na sankčnom zozname Veľkej Británie aj Európskej únie".

Tvrdenie, že Západ nemá záujem o mier, je podľa Bakera nepravdivé. „Podporujeme mierový plán Volodymyra Zelenského." Dodal, že najrýchlejším spôsobom, ako dosiahnuť mier, je odchod ruských vojsk z územia Ukrajiny. (SME)

Počas ukrajinskej operácie v ruskej Kurskej oblasti stratili Rusi takmer 8-tisíc vojakov, čo je zhruba 15 práporov.

Uviedla to v piatok tlačová služba ukrajinského veliteľstva vzdušných útočných síl. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské letecké útočné sily poznamenali, že výrazné úspechy Kyjev dosiahol aj pri ničení ruskej techniky a zbraní. Celkovo Ukrajinci v Kurskej oblasti zničili alebo poškodili 58 tankov, 162 bojových vozidiel pechoty, 46 obrnených transportérov, 136 delostreleckých systémov a dva raketomety. Rusi prišli aj o 592 automobilov, 46 systémov elektronického boja a o ďalšiu techniku.

Ukrajinskí výsadkári okrem toho v Kurskej oblasti zajali takmer 300 ruských vojakov a zmocnili sa deviatich tankov, štyroch obrnených transportérov, deviatich delostreleckých systémov a šiestich mínometov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský minister zahraničných vecí vyzdvihol "veľmi úzke väzby" medzi armádami a bezpečnostnými službami Ruska a KĽDR.

Sergej Lavrov tak urobil tak po stretnutí so svojou severokórejskou kolegyňou v Moskve. Čche Son-hui zopakovala, že KĽDR bude podporovať Rusko až do jeho "víťazstva" na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Návšteva šéfky diplomacie KĽDR v Moskve sa uskutočňuje v čase, keď sa v Rusku podľa USA nachádza približne 10 000 severokórejských vojakov.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken vo štvrtok povedal, že až 8000 vojakov z KĽDR dorazilo do ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou a sú pripravení v najbližších dňoch nastúpiť do boja proti ukrajinským silám.

"KĽDR a Rusko rozvíjajú vzťahy vo všetkých oblastiach vrátane politiky, hospodárstva a vojenských záležitostí, a to na základe zmluvy o strategickom partnerstve", ktorú v lete uzavrel ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un, uviedla Čche Son-hui.

Inváziu ruských síl na Ukrajinu, ktorá trvá už takmer 1000 dní, označila za "posvätný boj". Uistila, že KĽDR bude vždy "pevne stáť po boku Ruska až do dňa víťazstva".

Moskva ani Pchjongjang doteraz nevyvrátili správy o nasadení severokórejských vojakov v Rusku. Lavrov ani Čche sa o tom taktiež nezmienili vo vyhláseniach po spoločných rokovaniach.

Šéf ruskej diplomacie iba vyhlásil, že úzke vzťahy medzi silovými zložkami "umožnia vyriešiť významné bezpečnostné otázky" pre ruských aj severokórejských občanov. Rusko je podľa neho slov "hlboko vďačné" za zásadový postoj KĽDR k Ukrajine. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina nebude robiť územné ústupky Rusku bez ohľadu na výsledky volieb v USA.

Ukrajinský líder to povedal v rozhovore pre juhokórejskú verejnoprávnu vysielaciu spoločnosť KBS. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zelenskyj zdôraznil, že Kyjev neuzná svoje okupované územia za ruské, „bez ohľadu na to, čo kto chce, kto vyhrá v Spojených štátoch amerických, alebo ako dlho zostane Putin ruským vodcom. Je to jednoducho nemožné“.

„Ukrajina v každom prípade nemá ústavné právo vzdať sa svojich legitímnych štátnych území. Z právneho hľadiska je to jednoducho nemožné, bez ohľadu na to, čo si Putin predstavuje," dodal ukrajinský prezident. (SITA, Ukrajinská pravda)

Sergej Lavrov plánuje v decembri vycestovať na Maltu a zúčastniť sa na ministerskom zasadnutí OBSE.

Uviedla to v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na ruský denník Vedomosti, ktorý citoval hovorkyňu rezortu ruskej diplomacie Mariju Zacharovovú.

Podľa Reuters pôjde o prvú cestu Lavrova do členskej krajiny Európskej únie, odkedy ruské sily na pokyn šéfa Kremľa Vladimira Putina vo februári 2022 napadli Ukrajinu.

Veľvyslanectvo Malty v Rusku pre Vedomosti uviedlo, že rozhodnutie usporiadať zasadnutie ministerskej rady OBSE 5. a 6. decembra "sa vzťahuje na všetkých členov vrátane Ruskej federácie".

"Delegácie OBSE sú pravidelne informované o priebehu príprav. Ďalšie praktické podrobnosti vrátane pozvánok budú všetkým delegáciám OBSE zaslané v primeranom čase," píše sa vo vyhlásení maltskej ambasády.

Európska únia na Lavrova uvalila sankcie za jeho úlohu vo vojne na Ukrajine, nezakázala mu však cestovať po území bloku v snahe ponechať otvorený komunikačný kanál s najvyššie postaveným ruským diplomatom. Lavrov podľa ruského ministerstva naposledy navštívil členskú krajinu EÚ v decembri 2021. Vtedy sa zúčastnil na zasadnutí OBSE v švédskom Štokholme, doplnil server Politico.

OBSE, ktorá má 57 členov vrátane Ukrajiny a Ruska, je od začiatku invázie na Ukrajinu prakticky ochromená v dôsledku práva veta, ktorým disponuje Moskva. Organizácia vznikla v roku 1975 na vrchole studenej vojny, jej úlohou bolo posilňovať vzťahy medzi západným a východným blokom. (TASR)

Súd vo Vladivostoku v piatok poslal bývalého pracovníka konzulátu USA na štyri roky a desať mesiacov do väzenia.

Ruský občan Robert Šonov bol podľa ruských médií odsúdený za tajnú spoluprácu s cudzím štátom.

Šonov pracoval pre americký konzulát vo Vladivostoku na ruskom Ďaleko východe viac než 25 rokov. V roku 2021 ho prepustili v rámci znižovania počtu zamestnancov. Moskva vtedy zaviedla obmedzenia na miestny personál pracujúci pre zahraničné diplomatické misie. Spojené štáty tvrdia, že Šonov následne pre nich vykonával bežný monitoring voľne dostupných ruských médií.

Zadržali ho vlani v auguste pre podozrenie, že Spojeným štátom odovzdával tajné informácie o ruskej vojne na Ukrajine výmenou za peniaze. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) pôsobil Šonov ako informátor veľvyslanectva USA v Moskve. Americké ministerstvo zahraničných vec jeho zadržanie odsúdilo a obvinenia vznesené voči nemu označilo za "úplne neopodstatnené".

Podľa piatkového rozsudku súdu bolo v súvislosti so spáchaním trestného činu zaistených 400.000 rubľov (približne 4000 eur) aj elektronické zariadenie.

Rusko mesiac po zadržaní Rusa v septembri 2023 vyhostilo dvoch zamestnancov americkej ambasády v Moskve pre ich údajné napojenie na Šonova, pripomína AFP.

Vzťahy Spojených štátov s Ruskom sa dramaticky zhoršili po tom, ako ruské sily na pokyn šéfa Kremľa Vladimira Putina vo februári 2022 vojensky napadli Ukrajinu. USA následne deklarovali, že v rozhovoroch "na vysokej úrovni" s Moskvou už nevidia zmysel s výnimkou rokovaní týkajúcich sa tém ako napríklad výmena väzňov.

V uplynulých rokoch bolo v Rusku zadržaných viacero občanov USA. Niektorých podľa AFP odsúdili na dlhoročné tresty odňatia slobody a ďalší stále čakajú na súdny proces. Washington v tejto súvislosti obviňuje Moskvu, že ich chce vymeniť za Rusov zadržiavaných v USA. (TASR)

Rusko je prekvapené, že Turecko pokračuje v zásobovaní Ukrajiny zbraňami.

Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

"Táto situácia nemôže nespôsobiť prekvapenie vzhľadom na vyhlásenia tureckej vlády, že je pripravená zabezpečiť sprostredkovateľské služby," podotkol ďalej Lavrov. (TASR)

Čína trvá na tom, že rastúce vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreou nie sú predmetom jej záujmov.

"Severná Kórea a Rusko sú dva nezávislé suverénne štáty. Ako budú rozvíjať bilaterálne vzťahy, je ich vlastná záležitosť," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken uviedol, že Čína by mala spolu s celým svetom naliehať a žiadať, aby KĽDR prestala so svojimi provokatívnymi akciami vrátane rozmiestnenia vojakov na Ukrajine.

Prekvapenie z "mlčania" Číny vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zároveň odsúdil svojich spojencov za to, čo označil za nečinnosť v súvislosti s vojakmi z KĽDR.

Peking reagoval, že "nepozná konkrétnu situáciu bilaterálnej výmeny a spolupráce medzi Severnou Kóreou a Ruskom". Čína dúfa, že "rôzne strany" budú podporovať zmiernenie situácie a pracovať na politickom riešení "krízy" na Ukrajine a podľa hovorcu diplomacie sa tento jej postoj nezmenil. (TASR)

Ruské systémy protivzdušnej obrany v noci zostrelili 83 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Ukrajinská armáda zase po ruskom nočnom útoku hlásila zničenie 31 dronov a jednej rakety. 

Vo vyhlásení ruského rezortu sa uvádza, že systémy PVO zostrelili 36 dronov nad územím ruskej Kurskej oblasti, kde ukrajinské sily vtrhli začiatkom augusta a zabrali tam stovky kilometrov štvorcových územia.

Ďalších 20 dronov bolo zachytených nad Brianskou oblasťou, 12 nad Ruskom okupovaným Krymským polostrovom, osem nad Voronežskou oblasťou, štyri nad Oriolskou a tri nad Belgorodskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou.

Ukrajinské vzdušné sily vo svojej dennej správe uviedli, že ruské sily v noci zaútočili na Ukrajinu tromi raketami Ch-59/69, 48 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid iránskej výroby a ďalšími "neidentifikovanými" dronmi.

Ukrajinská PVO podľa správy zničila 31 dronov, 14 sa stratilo a ďalšie tri odleteli smerom na Bielorusko. Zostreliť sa podarilo aj jednu raketu Ch-59/69 a zvyšné dve "nedosiahli svoje ciele". Podľa predbežných informácií nedošlo k žiadnym obetiam.

Úrady z ruského severokaukazského Stavropoľského kraja medzičasom informovali, že na miestny sklad ropy zaútočil dron. K obetiam na životoch podľa regionálneho gubernátora Vladimira Vladimirova nedošlo.

Kanál Baza na platforme Telegram, ktorý má blízko k ruským bezpečnostným službám, zverejnil zábery z kamery údajne zachytávajúce útok na sklad. Na videu vidieť, že minimálne jednu z niekoľkých nádrží s palivom rýchlo zachvátil oheň, doplnila stanica BBC.

Viacero ropných a energetických zariadení v ruskej Baškirskej republike, ležiacej na úpätí Južného Uralu a v Preduralí, sa vo štvrtok stalo terčom ukrajinského útoku dronom. V regióne sídli významná ropná spoločnosť Bašnefť. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 460 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 696 410, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 162 tankov, 18 470 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 039 delostreleckých systémov a 1 244 raketometov.

Mučenie ukrajinských civilistov a vojnových zajatcov Ruskom je zločinom proti ľudskosti, uviedli OSN podporovaní experti.

Šéf nezávislej komisie vyšetrujúcej porušovanie ľudských práv na Ukrajine Nór Erik Møse reportérom priblížil, že tento panel už predtým označil rozšírené a systematické využívanie mučenia na Ukrajine a v Rusku proti civilistom a zajatcom - mužom i ženám - aj za vojnový zločin.

"Naše najnovšie zistenia preukazujú, že ruské úrady sa dopustili mučenia vo všetkých oblastiach Ukrajiny, ktoré sa dostali pod ich kontrolu, ako aj v detenčných zariadeniach, ktoré komisia vyšetrovala na území Ruskej federácie," dodal.

V súvislosti s tlačovou konferenciou o správe komisie, ktorá je menovaná Radou OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve, ruská misia pri OSN len uviedla, že k tomu nemá komentár.

Podľa Møseho je komisia investigatívnym orgánom. Ako ďalej poznamenal, aj ukrajinská generálna prokuratúra a Medzinárodný trestný súd (ICC) vyšetrujú možné vojnové zločiny a zločiny voči ľudskosti na Ukrajine, a komisia by mohla byť požiadaná na predloženie dôkazov.

Členovia komisie prešetrovali správy z dovedna 41 rôznych detenčných centier od provizórnych až po dobre vybavené zariadenia v deviatich okupovaných oblastiach Ukrajiny a v ôsmich oblastiach v Rusku. Identifikovala pritom ďalšie dôkazy, že násilné praktiky bežné v ruských zariadeniach sú takisto využívané v podobných zariadeniach v Ruskom okupovaných častiach východu Ukrajiny, dodal šéf komisie.

Ako ďalej zdôraznil, komisia tiež našla ďalšie dôkazy o opakujúcom sa využívaní sexuálneho násilia ako formy mučenia. Väzni sú podľa členky komisie Vrindy Goverovej vystavení znásilňovaniu, dlhým obdobiam nútenej nahoty či telesným prehliadkam.

Ukrajinci v detenčných zariadeniach na Ukrajine a v Rusku tiež informovali o "brutálnej tzv. prijímacej procedúre", dodala Goverová. "Drsné praktiky určené na vystrašenie, zlomenie, poníženie, nátlak a potrestanie zadržaných sa používali bežne," podotkla.

Člen komisie Pablo de Greiff novinárom povedal, že v súčasnosti má komisia dôkazy o ruskej organizačnej štruktúre, ktorá koordinovala a umožňovala mučenie vo väzenských zariadeniach. "Navyše, komisia má teraz dôkazy, že vedenie väzenských zariadení alebo iné vyššie postavené ruské orgány mučenie alebo zlé zaobchádzanie nariadili, povzbudzovali, tolerovali alebo nepodnikli žiadne kroky na ich zastavenie," povedal de Grieff.

"Na základe tohto súboru dôkazov sme dospeli k záveru, že ruské orgány konali v súlade s koordinovanou štátnou politikou mučenia ukrajinských civilistov a vojnových zajatcov," povedal podľa AFP Erik Møse. "Preto okrem mučenia ako vojnového zločinu spáchali aj mučenie ako zločin proti ľudskosti," potvrdil. (TASR)

Ukončili vyslobodzovacie a pátracie práce pri budove v Charkove zasiahnutej ruskou strelou. Počet obetí stúpol na tri.

Medzi obeťami sú aj deti vo veku 12 a 15 rokov, pričom 36 ďalších osôb utrpelo zranenia pri útoku, ktorý sa odohral v stredu vo večerných hodinách.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov predtým uviedol, že jedno z detí vytiahli z trosiek so zraneniami hlavy a zlomeninami, lekárom sa ho však nepodarilo zachrániť.

Synehubov na platforme Telegram tiež napísal, že v dôsledku útoku vypukol požiar a jeden z vchodov zostal zničený, čo spôsobil, že v budove zostal veľký kráter.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v stredu v noci vyzval západných spojencov, aby v reakcii na útok podnikli potrebné kroky; požiadal pritom najmä o zabezpečenie lepšej obrany a poskytnutie zbraní dlhého doletu. (TASR)