Ukrajina Rusko Online: Prvé severokórejské jednotky sú už podľa ukrajinskej rozviedky nasadené v Kurskej oblasti

Generálny tajomník OSN António Guterres sa v ruskej Kazani stretol s prezidentom Putinom a potriasli si rukami.

Šéf OSN predtým na záver summitu rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS v Kazani vyzval Putina k mieru na Ukrajine. Následne sa s ruským prezidentom zišiel na bilaterálnej schôdzke.

Za účasť na vrcholnom rokovaní, kde sa s Putinom stretol prvýkrát od apríla 2022, kritizovala Guterresa nielen Ukrajina, ale tiež napríklad vdova po ruskom opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom Julija Navaľná.

"Vo všeobecnosti platí, že potrebujeme mier. Potrebujeme mier na Ukrajine," citovala televízia SkyNews Guterresovo vyhlásenie, ktoré bolo adresované Putinovi pred ostatnými zástupcami rozvíjajúcich sa krajín združených v zoskupení BRICS. K mierovým plánom predtým vyzval napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý patrí k Putinovým spojencom.

Podľa Guterresa by Putin mal súhlasiť s mierovou dohodou v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia OSN.

Guterres pricestoval do Kazane v stredu a na štvrtok médiá avizovali jeho stretnutie s Putinom. S ruským prezidentom si generálny tajomník OSN potriasol rukou a potom k šéfovi Kremľa a ďalším účastníkom summitu prehovoril.

Neskôr večer po skončení summitu sa Putin s Guterresom stretli na bilaterálnej schôdzke. Kremeľ na sociálnej sieti Telegram k bilaterálnemu rokovaniu bez ďalších podrobností zverejnil video, na ktorom si šéf OSN s ruským prezidentom potriasajú rukami a pózujú fotografom.

Kyjev sa proti Guterresovej ceste do Ruska ostro ohradil. "Generálny tajomník OSN odmietol ukrajinské pozvanie na prvý globálny mierový summit vo Švajčiarsku. Prijal naopak pozvanie do Kazane od vojnového zločinca Putina," citoval The Guardian postoj Ukrajiny.

Pochopenie pre Guterresa nenašla ani Navaľná. "Je tretí rok vojny a generálny tajomník OSN si podáva ruku s vrahom," uviedla na X vdova po predákovi ruskej opozície. (ČTK)

Krajina vo vojne sa nemôže stať členom Severoatlantickej aliancie, reagoval nemecký kancelár Scholz na žiadosť Ukrajiny.

Nemecký kancelár Scholz odmietol žiadosť Ukrajiny o okamžitý vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Reagoval tak na "víťazný plán" Zelenského. Informuje o tom agentúra AFP.

"Je dôležité si uvedomiť, že krajina vo vojne sa nemôže stať členom NATO. Každý to vie, v tejto téme nie sú žiadne nezhody," povedal Scholz pre verejnoprávnu televíziu ZDF.

Spolkový kancelár uviedol, že v prípade NATO je "pozvanie zvyčajne pomerne rýchlo spojené s členstvom". Dodal, že členovia Aliancie "opísali perspektívu" členstva Ukrajiny na vlaňajšom summite vo Vilniuse i tohtoročnom vo Washingtone. "Myslím si však, že okrem toho momentálne nie je potrebné žiadne nové rozhodnutie," skonštatoval.

Zelenskyj nedávno predstavil svoj víťazný plán, ktorého súčasťou je to, aby Ukrajina dostala okamžitú pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Vyzval tiež na zrušenie obmedzení týkajúcich sa používania zbraní dlhého doletu, ktoré spojenci dodali Ukrajine. Žiadna z týchto požiadaviek sa zatiaľ nestretla s jednomyseľnou podporou spojencov.

Scholz v rozhovore zdôraznil, že konflikt na Ukrajine nesmie prerásť do priamej vojny medzi Ruskom a NATO. Zopakoval tiež, že nesúhlasí s dodaním rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu, o ktoré Kyjev dlhodobo žiada. (TASR)

Putin po summite BRICS obvinil Západ z nespravodlivého rozširovania aliancie. Rusko to podľa neho zmení.

Rusko žiadalo zahraničných partnerov, aby sa NATO na východ nerozširovalo, tie výzvy sa však podľa ruského prezidenta stretli s ignorovaním.

"Oni to napriek tomu urobili. Je to spravodlivé? Nie je tu žiadna spravodlivosť a my chceme túto situáciu zmeniť a dosiahneme to, "citovala agentúra TASS šéfa Kremľa.

Rusko je pripravené zvážiť všetky možnosti ukončenia vojny, musia však zohľadňovať realitu na bojisku, tvrdí Putin.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Sme pripravení preskúmať všetky návrhy na mierové rokovania, ktoré vychádzajú z reálnej situácie v teréne. Nebudeme akceptovať nič iné," povedal Putin.

Putin minulý týždeň obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. Zopakoval, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu, ktoré parafoval aj vedúci vtedajšej ukrajinskej delegácie.

Mierové rokovania v Turecku sa konali na jar 2022 — len niekoľko týždňov po tom, ako ruská armáda zaútočila na Ukrajinu. V týchto dohodách sa okrem iného stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich snáh o členstvo v NATO. (TASR)

Prvé severokórejské jednotky vycvičené v Rusku sú už nasadené v Kurskej oblasti, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Vyhlásenie rozviedky zverejnené na platforme Telegram uvádza, že v Rusku sa nachádza približne 12-tisíc severokórejských vojakov vrátane 500 dôstojníkov a troch generálov, ktorí absolvujú výcvik na piatich vojenských základniach.

"Moskva vymenovala námestníka ruského ministra obrany Junusa-beka Jevkurova za zodpovednú osobu pri kontrole výcviku a adaptácie severokórejských jednotiek," ozrejmilo vyhlásenie.

Putin na otázku o správach týkajúcich sa vojakov KĽDR v Rusku povedal, že je záležitosťou Moskvy, ako bude implementovať zmluvu o partnerstve s Pchjongjangom. Zároveň nevyvrátil tvrdenia o prítomnosti severokórejských jednotiek v krajine. "Nikdy sme ani v najmenšom nepochybovali o tom, že severokórejské vedenie berie naše dohody vážne. Ale to, čo robíme v rámci článku (4. o vzájomnej obrane krajín), je naša vec," povedal Putin podľa Reuters.

Ruský prezident tiež zdôraznil, že Rusko nie je zodpovedné za eskaláciu situácie vo vojne na Ukrajine, odkazujúc na dodávky zbraní zo Západu Kyjevu.

Európska únia je "hlboko znepokojená", vyhlásil šéf európskej diplomacie Josep Borell v reakcii na hlásenia o severokórejských vojakoch, ktorí prišli podporiť ruskú armádu na Ukrajine.

"Išlo by o jednostranný nepriateľský akt zo strany KĽDR, ktorý by mal vážne dôsledky na európsky a svetový mier i bezpečnosť," uviedol vo vyhlásení. "Tento vývoj tiež opätovne ilustruje, ako Rusko šíri nestabilitu a eskaláciu v regióne aj na celom svete," pokračoval šéf európskej diplomacie.

Prehlbujúca sa vojenská spolupráca Ruska so Severnou Kóreou je signálom, že napriek vyhláseniam o ochote rokovať Rusko nemá záujem o mier, povedal Borrell a podľa DPA dodal, že Moskva zúfalo hľadá pomoc na podporu vo vojne. (TASR)

Putin nepoprel tvrdenie, že Severná Kórea vyslala vojakov do Ruska. Je na Moskve, ako využije dohodu o vzájomnej obrane, uviedol.

Putin na tlačovej konferencii po summite skupiny BRICS dodal, že je na Moskve, ako naplní zmluvu o vzájomnej obrane, ktorú tento rok uzavrela s Pchjongjangom.

Spojené štáty uviedli, že majú dôkazy, že Severná Kórea vyslala do Ruska 3000 vojakov na možné nasadenie v bojoch na Ukrajine.

Reuters podotýka, že by išlo o výraznú eskaláciu konfliktu, ktorý Rusko rozpútalo predvlani vo februári. (ČTK)

Šéf OSN António Guterres vyzval na summite zoskupenia BRICS v ruskej Kazani na spravodlivý mier na Ukrajine.

"Potrebujeme mier na Ukrajine. Spravodlivý mier v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia," povedal Guterres na summite. Rusko navštívil prvýkrát od apríla 2022.

Šéf OSN tiež vyzval na okamžité prímerie v Pásme Gazy a zastavenie bojov v Libanone. "Na riešenie globálnych výziev je potrebné spoločenstvo národov, ktoré pracuje ako jedna globálna rodina," dodal.

Na Guterresove slová zareagoval ruský prezident Vladimir Putin. "Pán generálny tajomník povedal, že by sme všetci mali žiť ako jedna veľká rodina. V rodinách, žiaľ, často dochádza k hádkam, škandálom, deleniu majetku, niekedy aj k bitkám," povedal s úsmevom.

"Cieľom zoskupenia BRICS je vytvoriť potrebné mechanizmy interakcie a priaznivú atmosféru v spoločnom domove," dodal ruský prezident.

Guterres bude s Putinom vo štvrtok bilaterálne rokovať, na schôdzke zopakuje svoj postoj ku konfliktu na Ukrajine, povedal jeho hovorca.

Návštevu šéfa OSN v Rusku skritizovala Ukrajina, ktorá pripomenula, že Guterres odmietol jej pozvanie na mierový summit vo Švajčiarsku. (TASR)

Nemecko podľa Pellegriniho zaujíma, ako sa vyrieši otázka tranzitu ropy a plynu cez Ukrajinu od budúceho roka.

Uviedol to počas svojej nástupnej návštevy v Berlíne po rokovaniach so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom a prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Ukrajina ešte koncom augusta avizovala, že od 1. januára 2025 zastaví prevádzku ropovodu Družba, ktorý zásobuje Maďarsko, Českú republiku a Slovensko ruskou ropou. Praha už vyhlásila, že prípadné zastavenie dodávok ropy cez Ukrajinu z Ruska nebude pre ňu problémom.

"Ak by došlo k totálnemu odstaveniu dodávok a tranzitu z Ukrajiny, nie sme schopní my ani ďalšie krajiny okamžite nahradiť plyn a ropu, ktoré cez koridor (Družba) tečú," upozornil Pellegrini. Podľa neho by to totiž spôsobilo problémy Nemecku aj iným štátom, ktoré by v rámci solidarity museli vyčleniť časť svojich kapacít na pomoc postihnutým krajinám.

V tejto súvislosti Pellegrini so Scholzom hovoril aj o svojej nadchádzajúcej návšteve Azerbajdžanu, kde bude rokovať s prezidentom Ilhamom Alijevom. Chce tam podľa svojich slov potvrdiť záujem SR nájsť spôsob zabezpečenia energetickej bezpečnosti pre Slovensko.

So Scholzom a Steinmeierom sa podľa slov Pellegriniho zhodli, že postoj nepustiť sa do ekonomickej vojny s Čínou je "správny". Slovenský prezident pripomenul, že SR aj Nemecko sa vyjadrili proti zavedeniu "extrémnych" taríf a ciel na elektromobily prichádzajúce z Číny. V prípade, že Peking prijme recipročné opatrenia, totiž hrozí, že to nepriaznivo ovplyvní aj slovenský Volkswagen. Vyzval preto na obozretnosť. (TASR)

Rusko počíta s nárastom výdavkov na obranu o takmer 30 percent, poslanci schválili návrh rozpočtu na rok 2025.

Návrh tak prešiel do druhého čítania, ktoré je na programe 14. novembra.

Súčasné vojenské výdavky Ruska dosiahli aj vďaka vojne na Ukrajine najvyššiu úroveň od existencie Sovietskeho zväzu. V rozpočte na budúci je na obranu vyčlenených 13,5 bilióna rubľov (129 miliárd eur), čo je viac ako výdavky na sociálne zabezpečenie a vzdelávanie dohromady.

Toto číslo nezahŕňa niektoré ďalšie výdavky, napríklad na "domácu bezpečnosť", a niektoré výdavky klasifikované ako prísne tajné.

Súhrnné výdavky na obranu a bezpečnosť budú predstavovať približne 40 percent celkových výdavkov štátu; v roku 2025 to bude 41,5 bilióna rubľov (vyše 396 miliárd eur).

Schválený návrh rozpočtu podľa AFP naznačuje, že vojenské výdavky odsunuli do pozadia investície do iných oblastí ekonomiky. Plánované výdavky na „národnú obranu“ (32,5 percenta) viac ako dvojnásobne prevyšujú sumu vyčlenenú na "sociálnu politiku" (15,7 percenta). (TASR)

Pri ruskom útoku na Kupjansk zomrela jedna osoba, uviedol gubernátor oblasti, ktorý opravil predošlú bilanciu.

K útoku došlo v blízkosti obchodu a miestneho trhu, pričom podľa gubernátora Charkovskej oblasti Synjehubova bola čiastočne zničená dvojposchodová obchodná budova a poškodených 12 stánkov.

"Zranených bolo osem žien a traja muži. Jedna 73-ročná žena na následky ťažkých zranení zomrela," uviedol Syniehubov.

Vstup Ukrajiny do NATO nie je v súčasnosti reálny, zhodli sa nemecký kancelár a prezident Pellegrini.

„S kancelárom sme sa zhodli, že dnes otázka vstupu Ukrajiny nie je na stole, ani nemôže prísť na stôl, ani nie je realistická,“ povedal Pellegrini po stretnutí so Scholzom.

Prezident dodal, že ani v Nemecku nevnímajú Zelenského plán „ako hotovú vec“. Pellegrini zdôraznil, že Berlín navštívil krátko po tom, ako Scholz rokoval s americkým prezidentom  Bidenom, francúzskym prezidentom Macronom a britským premiérom Starmerom o vývoji vojny Ruska proti Ukrajine.

Podľa Pellegrinihi z jeho rozhovoru so Scholzom vyplynulo, že „aj od ostatných svetových lídrov zaznieva výzva na realistický pohľad na ďalší vývoj“ vo vojne na Ukrajine.

Zároveň dodal, že Nemecko aj Slovensko sa domnievajú, že v prípade mierových rokovaní musí rozhodovať predovšetkým Ukrajina.

V rozhovore so Scholzom podľa Pellegriniho zaznela aj obava, že by kvôli nadchádzajúcej zime a Rusmi zničenej ukrajinskej infraštruktúre mohla Európu čakať ďalšia vlna ukrajinských utečencov.

Slovensko je pripravené sa o nich v takom prípade postarať, povedal prezident. (ČTK)

Južná Kórea by mohla prehodnotiť svoju zásadu nedodávať priamo zbrane Ukrajine, reaguje na spoluprácu Ruska s KĽDR.

Po stretnutí so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom to v reakcii na správy o vyslaní severokórejských vojakov do Ruska povedal juhokórejský prezident Jun Sok-jol.

"Ak Severná Kórea vyšle príslušníkov špeciálnych síl do vojny na Ukrajine, krok po kroku poskytneme Ukrajine podporu a zvážime prijatie nevyhnutných opatrení pre bezpečnosť Kórejského polostrova," uviedol Jun Sok-jol.

"Dodržiavali sme zásadu, že nebudeme priamo dodávať smrtiace zbrane, ale môžeme to pružnejšie prehodnotiť v závislosti od aktivít síl Severnej Kórey," dodal.

Juhokórejská tajná služba a Biely dom potvrdili, na ruský Ďaleký východ sa v prvej polovici októbra presunulo približne tritisíc severokórejských vojakov.

Prezidenti Južnej Kórey a Poľska tento krok odsúdili ako priame porušenie Charty OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a označili ho za "provokáciu, ktorá ohrozuje globálnu bezpečnosť aj mimo Kórejského polostrova a Európy.

"Kórejská republika sa nebude nečinne prizerať a prijme potrebné opatrenia v koordinácii s medzinárodným spoločenstvom," konštatoval Jun Sok-jol. (TASR)

Dvaja ukrajinskí civilisti prišli o život a ďalší traja utrpeli zranenia pri ruskom ostreľovaní mesta Kupjansk.

Civilisti sa obeťami útoku stali vo chvíli, keď ostreľovanie zasiahlo miestnu tržnicu. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov.

„Okupanti zaútočili na mesto Kupjansk okolo 10:00“, konštatoval Synjehubov. Na mieste zasahujú záchranné zložky. (SITA)

Ruskí poslanci hlasovali za ratifikáciu obrannej zmluvy s KĽDR, ktorá stanovuje vzájomnú pomoc v prípade agresie.

Južná Kórea a Spojené štáty tvrdia, že KĽDR už vyslala do Ruska tisíce vojakov na výcvik a obávajú sa, že by mohli byť nasadení do bojov na Ukrajine. Kremeľ sa odmietol vyjadriť k týmto správam a tvrdí, že zmluva s KĽDR má jasný význam a jej znenie "nie je potrebné objasniť".

Poslanci Štátnej dumy hlasovali v pomere 397 k 0 za ratifikáciu zmluvy, ktorá bude následne poslaná na schválenie Rade federácie, hornej komore parlamentu.

Rusko a Severná Kórea sa podľa AFP od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zblížili. Severokórejský vodca Kim Čong-un označil ruského prezidenta Vladimira Putina za najdrahšieho priateľa KĽDR. Západ si myslí, že Pchjongjang poskytuje Moskve zbrane, ktoré používa vo vojne na Ukrajine.

Putin a Kim Čong-un v júni v Pchjongjangu podpísali zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami, pričom mnohé detaily tejto zmluvy ostávajú nejasné. (TASR)

Ruské jednotky popravili štyroch zajatých ukrajinských vojakov v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, tvrdí Kyjev.

Z popravovania vojnových zajatcov sa navzájom obviňujú Moskva i Kyjev. Ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že štyria ukrajinskí vojaci bojujúci v rámci tamojšej národnej gardy boli zajatí 6. októbra blízko mesta Selydove v Doneckej oblasti, kde ruské jednotky aktuálne postupujú.

"Nasledujúci deň obranné sily opätovne získali stratené pozície a počas prieskumnej operácie objavili telá zabitých ukrajinských vojakov," uviedla vo vyhlásení generálna prokuratúra.

Moskva na tieto tvrdenia bezprostredne nereagovala a AFP pripomína, že ich nebolo možné nezávisle overiť.

"Zabíjanie vojnových zajatcov je hrubým porušením Ženevských konvencií a je klasifikované ako závažný medzinárodný zločin," uvádza sa vo vyhlásení Kyjeva s tým, že v prípade sa začalo vyšetrovanie vojnového zločinu.

Ukrajinské úrady tento mesiac uviedli, že ruské jednotky zabili viac než sto vojnových zajatcov. V marci 2023 sa objavil videozáznam, na ktorom zajatý ukrajinský vojak krátko pred svojou popravou zakričal: "Sláva Ukrajine!"

Organizácia Spojených národov uvádza, že zdokumentovala početné prípady porušenia medzinárodného humanitárneho práva voči vojnovým zajatcom vrátane hromadného popravovania ruských i ukrajinských zajatcov. (TASR)

Juhokórejský prezident a prezident Poľska odsúdili vyslanie vojakov z KĽDR do Ruska a dohodli sa na posilnení spolupráce.

Jun a Duda vyjadrili obavy z rastúcich vojenských väzieb medzi Ruskom a KĽDR po tom, ako Južná Kórea a Spojené štáty potvrdili, že Pchjongjang vyslal svojich vojakov do Ruska, aby tak pravdepodobne pomohli v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine.

"Dôrazne odsudzujeme jadrový a raketový vývoj Severnej Kórey, jej provokácie a nezákonnú vojenskú spoluprácu s Ruskom," povedal Jun na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, ktorý je na štvordňovej návšteve Južnej Kórey.

"Obzvlášť sme sa zhodli, že vyslanie severokórejských vojenských jednotiek do Ruska, ktoré je priamym porušením Charty OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, je provokáciou, ktorá ohrozuje globálnu bezpečnosť mimo Kórejského polostrova a Európy," dodal juhokórejský prezident.

Jun zároveň prisľúbil podporu úsiliu svojej krajiny podpísať do konca roka dodatočnú dohodu s Poľskom o dodávke tankov K2, ktorej odhadovaná hodnota je približne sedem miliárd dolárov (6,5 miliárd eur).

Poľsko v roku 2022 podpísalo s Južnou Kóreou obranné dohody v hodnote 12,4 miliardy dolárov (11,5 miliárd eur) na nákup bojových tankov K2, samohybných húfnic K9, ľahkých útočných lietadiel FA-50 a raketometov K239 Čchun-mo s cieľom posilniť svoju vojenskú spôsobilosť vzhľadom na vojnu v susednej krajine.

Následne v decembri 2023 podpísalo Poľsko dohodu na húfnice K9 v hodnote 2,67 miliardy dolárov (2,5 miliardy eur) a v apríli podpísalo dohodu na systémy K239 Čchun-mo v hodnote 1,64 miliardy dolárov (1,5 miliardy eur).

Jun zároveň uviedol, že Južná Kórea a Poľsko vytvoria nové fórum pre obranný dialóg a krajiny budú úzko spolupracovať v bezpečnostných otázkach, ktoré sa ich týkajú.

Prezidenti sa tiež dohodli rozšíriť spoluprácu v oblasti energetiky, infraštruktúry a moderných technológií vrátane batérií, elektrických vozidiel, robotiky a čistej energie. (TASR)

Slovensko odovzdalo Ukrajine v rámci humanitárnej pomoci 18 sanitiek. Pripravuje aj energetickú pomoc v hodnote 500-tisíc eur.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Patrik Krauspe zaželal Ukrajine skorý pokoj v krajine, zdôraznil, že pomáhať sa má.

Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran vyzval Bratislavu, aby v súvislosti s ruskou agresiou voči jeho krajine zostala na správnej strane dejín.

Súčasná slovenská vláda skôr napríklad zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob a premiér Robert Fico opakovane kritizoval stratégiu západných krajín ohľadom vojny na Ukrajine.

"Kým pokračuje ruská agresia, apelujem na vás, aby ste boli s nami, aby ste boli na našej strane a aby ste boli na správnej strane histórie a dejín. Prostredníctvom pomoci Ukrajine spoločne obnovujeme mier a stabilitu na celom európskom kontinente," povedal Kastran v príhovore. Zároveň ocenil túto formu humanitárnej pomoci.

Podľa Kastrana by Slovensko v blízkej budúcnosti malo poskytnúť Ukrajine aj ďalší balík pomoci, ktorého súčasťou budú odmínovacie systémy slovenskej výroby a tiež stroje na zemné práce. (SME, ČTK)

Odovzdanie humanitárnej pomoci Ukrajine.

Ruská armáda obsadila dediny Serebrianka a Mykolajivka v Doneckej oblasti, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

O ruskom postupe blízko kľúčových väčších miest pozdĺž frontovej línie informovali aj vojenskí blogeri.

Ukrajinská armáda doposiaľ nepripustila, že niektorá zo spomenutých dedín padla do ruských rúk, uviedla len, že v oboch oblastiach frontu prebiehajú intenzívne boje.

Vojenskí blogeri z oboch strán konfliktu však informovali o intenzívnom tlaku ruských jednotiek na mesto Selydove.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že odrazil všetkých 12 ruských útokov podniknutých v okolí dediny Serebrianka, ktorá sa nachádza tesne za severnou hranicou Doneckej oblasti.

Ťažké boje zároveň hlásila na prístupe k mestu Pokrovsk, ktoré je kľúčovým logistickým uzlom v oblasti, píše Reuters.

Populárny ukrajinský vojenský blog DeepState uviedol, že ukrajinské jednotky čelia pri obrane mesta Selydove juhozápadne od Mykolajivky obrovskej presile. Ak by sa Rusom podarilo obsadiť Selydove, otvorila by sa im cesta na Pokrovsk.

Ruské sily majú podľa DeepState "výhodu nekonečných zdrojov pechoty a výstroja", vďaka čomu tlačia na ukrajinskú obranu a postupujú zo severu i z juhu. Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Rusko stratilo na Ukrajine ďalších 1 240 vojakov, od začiatku vojny zhruba 684 280, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva prišla aj o dva tanky, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 090 tankov, 18 254 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 719 delostreleckých systémov a 1 236 raketometov.

Severokórejskí vojaci poslúžia Rusku ako potrava pre kanóny, vyhlásil juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun.

Severokórejského vodcu Kim Čong-una obvinil, že predal svoju armádu do "nelegálnej a agresívnej vojny".

"Pokiaľ sú vojaci vyslaní do zahraničia, zvyčajne si zachovávajú veliteľskú štruktúru svojej krajiny a hrdo vykonávajú činnosti vo vojenskej uniforme, so svojimi znakmi a vlajkou," vyhlásil Kim.

"Severná Kórea sa maskuje ruskou uniformou a koná pod ruským vojenským velením bez akejkoľvek operačnej právomoci," vyhlásil.

Kim to uviedol v juhokórejskom parlamente iba deň po tom, ako kórejská spravodajská služba informovala poslancov o tom, že približne 3000 severokórejských vojakov bolo pravdepodobne vyslaných do Ruska na podporu vojny proti Ukrajine.

Podobné informácie zverejnili aj USA, ktoré uviedli, že 3000 severokórejských vojakov v Rusku podstupuje tréning.

Kremeľ označil tvrdenia o plánovanom nasadení severokórejských vojakov do bojov na Ukrajine za "falošné informácie".

V blízkosti rumunsko-ukrajinských hraníc zaznamenali dva podozrivé lietajúce objekty.

Ich prítomnosť spustila letecký poplach a rumunské vzdušné sily k nim nasadili dve stíhačky F-16. V stredu o tom informovalo rumunské ministerstvo obrany.

Rumunsko uviedlo, že spočiatku nebolo jasné, či ide o ruské bezpilotné lietadlá a ministerstvo bude vyšetrovať, či sa objekty zrútili. Bukurešť o incidente informovala svojich partnerov v NATO.

Oba objekty boli zaznamenané s odstupom približne 30 minút. Prvý z nich zachytil radar v blízkosti dediny Chilia Veche na brehu Dunaja.

Na opačnom brehu leží ukrajinská osada Kilija. Vzdušný objekt údajne letel na západ smerom k rumunskému mestu Tulcea a zmizol z radarov 12 kilometrov severovýchodne od mesta.

Druhý objekt zaznamenali približne 50 kilometrov južnejšie pri jazere Razim. Následne letel ďalších 40 kilometrov južným smerom a zmizol z radarov pri obci Jurilovca.

DPA pripomína, že od februára 2022, keď Rusko spustilo celoplošnú inváziu proti Ukrajine, došlo v Rumunsku k viacerým podobným incidentom, a to vždy v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské prístavy v delte Dunaja. Tie sa nachádzajú ukrajinsko-rumunskom pohraničí. V niekoľkých prípadoch následne armáda našla na rumunskom území trosky z ruských dronov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval západným spojencom za najnovšiu pomoc.

Pôžička vo výške 50 miliárd dolárov od skupiny G7 podľa neho pomôže Ukrajine v jej obrane a odolnosti. Zelenskyj to uviedol vo videoprejave zverejnenom na sociálnych sieťach.

Zelenskyj vyhlásil, že pomoc musí byť vyplatená ešte tento rok, aby sa čo najviac pomohlo Ukrajine, ktorá už takmer 1000 dní odoláva ruskej invázii.

Ukrajinský prezident predniesol prejav v tričku s nápisom "urobme Rusko opäť malým". Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová zverejnila jeho fotografiu na Telegrame a Zelenského označila za "úplného idiota".

Lídri krajín G7 sa začiatkom roka dohodli, že poskytnú Ukrajine veľkú pôžičku určenú na pomoc v boji proti ruskej invázii. USA plánujú poskytnúť 20 miliárd dolárov.

Ďalších 30 miliárd ponúknu Európska únia, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a ďalší.

Skupina už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív.

Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách Európskej únie. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022.

Vojaci KĽDR sa stanú legitímnymi cieľmi, ak sa zapoja do bojov na Ukrajine. Povedal hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady.

"Zatiaľ nevieme, či títo vojaci budú bojovať po boku ruskej armády, no ak sa tak udeje, stanú sa legitímnymi vojenskými cieľmi," povedal John Kirby.

Oficiálni severokórejskí predstavitelia sa k údajnému vyslaniu vojakov do Ruska, o ktorom prvýkrát minulý týždeň informovala juhokórejská tajná služba, zatiaľ nevyjadrili. Moskva tieto správy takisto odmietla potvrdiť alebo vyvrátiť.

Ukrajina prostredníctvom stránky Chcem žiť, podporovanej ministerstvom obrany a vojenskou rozviedkou HUR, vyzvala severokórejských vojakov nachádzajúcich sa v Rusku, aby zložili zbrane a zachránili si životy.

"Nemali by ste nezmyselne umierať na cudzom území. Nemali by ste opakovať osud státisícov ruských vojakov, ktorí sa už nikdy nevrátia domov. Vzdajte sa! Ukrajina vás ukryje, nakŕmi a zahreje! Tisícky ruských vojakov sa rozhodli správne a teraz čakajú na koniec vojny v dobrých podmienkach: pohodlné kasárne, tri teplé jedlá denne, lekárska starostlivosť," uvádza sa v apeli. (TASR)