Ukrajina Rusko Online: Úrady v Charkovskej oblasti nariadili povinnú evakuáciu civilistov z Kupjanska

Predseda Európskej rady pozval Zelenského na summit EÚ, aby predstavil svoj víťazný plán na ukončenie vojny.

Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

Michel na sociálnej sieti X napísal, že pozval Zelenského, aby "zhodnotil najnovší vývoj ruskej vojny proti Ukrajine a predstavil svoj víťazný plán".

Zelenskyj v septembri vyhlásil, že Kyjev dokončil prípravu takzvaného víťazného plánu na ukončenie vojny s Ruskom, pričom jeho podrobnosti dosiaľ nezverejnil.

Tento plán koncom septembra predstavil prezidentovi Spojených štátov Joeovi Bidenovi ako aj prezidentským kandidátom Trumpovi a Harrisovej.

Vojenská podpora Kyjeva a posilnenie ukrajinského energetického sektora sú medzi témami, ktorým sa lídri krajín 27-členného eurobloku budú pravdepodobne vo štvrtok a v piatok venovať.

Zelenskyj minulý týždeň navštívil Berlín, Londýn, Rím a Paríž. Tieto návštevy boli zorganizované narýchlo po tom, čo americký prezident Biden v dôsledku príprav na hurikán Milton na Floride odložil svoju cestu do Nemecka, kde sa mal zúčastniť na summite kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein.

Podľa AFP sa ukrajinský prezident usiluje získať novú vojenskú a finančnú podporu v Európe, ak by novembrových prezidentských voľbách v USA zvíťazil Trump a podporu Ukrajine by zredukoval.

Ruským jednotkám sa medzičasom darí postupovať na východe Ukrajiny - približujú sa k mestu Pokrovsk, ktoré je logistickým centrom ukrajinskej armády v Donbase. Ukrajina sa medzitým pripravuje na tretiu vojnovú zimu, pričom očakáva ďalšie ruské útoky na svoju energetickú sieť. (TASR)

Spojené štáty nepožiadali o možnosť uskladnenia jadrových zbraní, reaguje maďarský rezort obrany.

Pre server 24.hu to uviedlo v utorok maďarské ministerstvo obrany v súvislosti so správou, že na leteckej základni Kecskemét môžu byť rozmiestnené bojové lietadlá schopné prepravovať zbrane s jadrovou hlavicou.

"Dovoz jadrových zbraní nie je možný bez súhlasu maďarskej vlády a parlamentu. Vláda takéto povolenie neudelila a ani v budúcnosti neplánuje udeliť," uviedol rezort obrany.

O rozmiestnení takýchto bojových lietadiel napísal britský denník Telegraph, podľa ktorého leteckú základňu v Kecskeméte mienia zmodernizovať Spojené štáty pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie.

Projekt je už v pokročilej fáze, verejné obstarávanie je uzatvorené. Tento krok má byť podľa Telegraphu reakciou na ruskú hrozbu. (TASR)

Zelenskyj sa stretol so zástupcami ministerstiev a dodávateľmi energií, rokovali o ochrane infraštruktúry.

Ukrajina sa pripravuje na tretiu vojnovú zimu a ďalšie útoky ruských síl na svoju energetickú sieť. Uviedla to agentúra DPA.

"Diskusia sa týkala všetkých úrovní ochrany energetickej infraštruktúry, vrátane technických aspektov, ako aj elektronického boja a protilietadlovej obrany," informoval Zelenskyj na platforme Telegram.

Avizoval, že do ochrany infraštruktúry sa zapojí aj letectvo. "Bolo prijaté aj rozhodnutie posilniť protivzdušnú obranu v pohraničných a frontových regiónoch," konkretizoval Zelenskyj.

Ministerstvo vnútra predstavilo plán opatrení na rýchlu nápravu škôd. Pokračujú tiež práce na vytvorení decentralizovanej siete kogeneračných zariadení vyrábajúcich elektrickú energiu a teplo v jednej prevádzke.

Počas uplynulých dvoch vojnových zím ruská armáda pri opakovaných útokoch vážne poškodila ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Kyjev dostal masívnu pomoc zo zahraničia na obnovu energetickej siete a ďalšie protilietadlové systémy na jej ochranu.

Úrady v ukrajinskej Charkovskej oblasti nariadili povinnú evakuáciu civilistov z Kupjanska vo východnej časti regiónu.

Už skôr toto mesto museli opustiť rodiny s deťmi.

Šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov povedal, že v okolí Kupjanska je v týchto dňoch najhoršia situácia v celom regióne.

Úrady už nevedia zaručiť, že ľuďom budú zabezpečené dodávky elektrického prúdu, vody alebo humanitárnej pomoci. Kvôli neustálemu ruskému ostreľovaniu nemôžu pracovať opravárenské čaty.

Nariadenie o povinnej evakuácii sa týka tiež ďalších troch obcí v okolí Kupjanska, neďaleko ktorých prechádza frontová línia.

Kupjansk leží na rieke Oskil. Na jej východnom brehu sa nachádza asi 4000 ľudí, na západnom okolo 3000 obyvateľov. Za uplynulý mesiac tieto miesta opustilo 234 rodín s deťmi, teraz sa pre zhoršujúcu sa situáciu povinná evakuácia týka všetkých civilistov.

Ruské vojská Kupjansk obsadili v prvých dňoch invázie predvlani vo februári. Ukrajinské vojská ich odtiaľ vytlačili počas protiofenzívy v septembri 2022, Rusi však na mesto zotrvalo útočia. (ČTK)

Orgán Rady Európy prijal v Štrasburgu deklaráciu o ničení kultúrneho dedičstva na Ukrajine.

Kongres pripomenul, že správu vypracovali a na schválenie predložili luxemburská poslankyňa Martine Dieschburgová-Nickelsová a nórska poslankyňa Gunn Marit Helgesenová.

Členovia Kongresu pri tejto príležitosti opätovne odsúdili pokračujúcu ruskú vojnu proti Ukrajine a potvrdili tiež svoj neochvejný záväzok k nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

Prijatá deklarácia odsúdila pokračujúce útoky Ruskej federácie na miesta kultúrneho dedičstva na Ukrajine, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a najmä s Dohovorom UNESCO o ochrane kultúrneho majetku v prípade ozbrojeného konfliktu (Haagsky dohovor z roku 1954) a jeho dvoma protokolmi.

Kongres v rámci deklarácie poznamenal, že od začiatku vojny bolo poškodených alebo zničených viac ako tisíc kultúrnych pamiatok, a zdôraznil, že cielené ničenie a drancovanie kultúrnych pamiatok je prejavom "systematickej politiky zameranej na vymazanie historickej a kultúrnej identity Ukrajiny, čo je v súlade s genocídnymi zámermi".

Podľa tejto deklarácie Ruská federácia musí zaplatiť reparácie za škody spôsobené na historickom, kultúrnom a náboženskom dedičstve Ukrajiny, V tejto súvislosti by mali ukrajinské miestne a regionálne orgány zohrávať dôležitú úlohu pri zostavovaní registra škôd a pri predkladaní žiadostí do toho registra Rady Európy.

Kongres zdôraznil, že európske kultúrne dedičstvo ako také je vnútorne spojené s ľudskými právami, aj preto nastal čas zaradiť ukrajinské kultúrne dedičstvo a jeho obnovu na popredné miesto v politickom programe RE, a to aj na konferencii o obnove Ukrajiny v roku 2025, ktorá sa bude konať v Ríme.

Miestne a regionálne orgány v celej Európe by podľa prijatej deklarácie mali zintenzívniť svoje úsilie pomôcť Ukrajine vytvorením skutočných partnerstiev v oblasti kultúrneho dedičstva. Tieto partnerstvá by mohli riešiť nielen potrebu obnovy a ochrany, ale aj hodnotenia škôd a rizík vzniknutých počas vojny a podporiť by mohli aj plány obnovy, ktoré musia zahŕňať hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo.

Kongres vyzval členské štát, aby podpísali a ratifikovali Rámcový dohovor RE o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť a Dohovor RE o priestupkoch voči kultúrnemu majetku, zvýšili povedomie o ukradnutých a ulúpených ukrajinských kultúrnych artefaktoch, a to aj z Krymu, a zvýšili úsilie o ich vrátenie Ukrajine.

Kongres miestnych a regionálnych samospráv je zodpovedný za posilňovanie miestnej a regionálnej demokracie. Združuje 612 volených predstaviteľov zastupujúcich viac ako 150-tisíc miestnych a regionálnych orgánov. (TASR)

Lotyšsko už postavilo 80 percent naplánovaného plota na hraniciach s Ruskom. Hranicu posilňuje aj vojensky.

Bez plota tak zostáva už len približne 57 kilometrov lotyšsko-ruských hraníc. Polovicu tohto úseku by mali dokončiť v tomto roku a zvyšných 28 kilometrov, ktoré sa nachádzajú v ťažko dostupných oblastiach, do konca októbra budúceho roka.

Svoju východnú hranicu Lotyšsko posilňuje aj vojensky. Lotyšské ministerstvo obrany nedávno uviedlo, že na hraniciach sa hromadia protitankové prekážky v rámci Pobaltskej obrannej línie.

Polícia v Paríži zadržala známeho kontroverzného panafrického aktivistu Kemiho Sebu s väzbami na Rusko.

Známy je svojim protizápadným postojom, informovala agentúra AFP. Dôvod zadržania, ku ktorému došlo v pondelok, nie je zatiaľ známy.

Tento 42-ročný panafrický militant, vlastným menom Stellio Gilles Robert Capo Chichi, bol vo Francúzsku už niekoľkokrát odsúdený za podnecovanie k rasovej nenávisti.

Seba sa narodil vo Francúzsku rodičom pochádzajúcim z Beninu. Označuje sa za radikálneho aktivistu hnutia hlásajúceho nadradenosť čiernej rasy, ktoré je obviňované z antisemitizmu. Francúzske úrady Sebu v júli zbavili francúzskeho občianstva.

Vlani vtedajší predseda branného výboru francúzskeho Národného zhromaždenia Thomas Gassilloud obvinil Sebu, že je hlásnou trúbou ruskej propagandy a slúži cudzej mocnosti, ktorá podnecuje protifrancúzske nálady.

Seba napr. verejne chválil Putina, lebo na rozdiel od západných politikov "nemá na rukách krv otroctva a kolonizácie". Francúzsky denník Le Monde v utorok napísal, že Sebove aktivity istý čas financovala ruská súkromná žoldnierska Vagnerova skupina.

Od začiatku augusta tohto roku je Seba držiteľom diplomatického pasu vydaného proruskou vojenskou vládou v Nigeri. V statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook Seba uviedol, že pas mu bol vydaný "s ohľadom na boj, ktorý - s nasadením vlastného života - vedie za Afriku už 25 rokov."

Seba mal pritom problémy so zákonom vo viacerých afrických štátoch - v Burkine Faso, Pobreží Slonoviny a Guinei -, kde sa dopustil kontroverzných vyjadrení voči ich lídrom.

Dve četovacie skupiny, ktoré Seba založil na internete, boli francúzskym ministerstvom spravodlivosti rozpustené pre podnecovanie "rasistickej a antisemitskej" ideológie. (TASR)

E-maily s bombovými hrozbami v administratívnych budovách prišli na Ukrajinu z ruských IP adries, píše BBC.

Ukrajinská polícia preverovala vyše 2000 hlásení o nastražení bômb v rôznych mestách krajiny.

Tlačová služba ukrajinskej polície uviedla, že väčšina e-mailov s vyhrážkami prišla z ruských IP adries, informovala britská stanica BBC.

Podľa vyhlásenia ukrajinskej polície sú "takéto správy majú rukopis ruských tajných služieb, ktoré takto vedú hybridnú vojnu proti Ukrajine, snažiac sa vyvolať masovú paniku a vyčerpať systém vlády a orgánov činných v trestnom konaní".

Tlačová služba pripomenula, že v roku 2022 bol na Ukrajine vyvinutý a schválený tzv. algoritmus reakcie policajných orgánov a jednotiek na hromadné maily o hrozbe výbuchu nastraženej nálože.

Na jeho základe sa do riešenia takýchto prípadov zapájajú jednotky kybernetickej polície a dochádza ku kriminalistickej analýze takýchto výhražných správ.

Ukrajinská redakcia stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) už v pondelok informovala, že e-maily s hrozbami - ako sa ukázalo, falošnými - boli hromadne odosielané osobou, ktorá sa označila za člena "teroristickej skupiny" s rovnakým názvom ako kanál na sieti Telegram podnecujúci Ukrajincov najnovšie k podpaľovaniu armádnych vozidiel.

RFE/RL na základe svojich zistení tvrdí, že odosielateľ výhražných mailov žije na Ruskom anektovanom Kryme a je ruským občanom. (TASR)

Z trestaneckej kolónie prepustili Alexeja Moskaljova. Uväznený bol kvôli protivojnovej kresbe dcéry Maši.

Odpykával si trest za "diskreditáciu ruskej armády". O Moskaljovovom prepustení informujú ruskojazyčné médiá.

Pred dverami trestaneckej kolónie čakali okrem jeho dcéry ľudskoprávni aktivisti, jeho advokát a novinári. Muž z nápravného zariadenia vyšiel vo väzenskom odeve, modrých plátenných nohaviciach a bunde, na hlave mal šiltovku rovnakej farby. Najskôr sa dlho objímal s Mašou, ktorá sa rozplakala.

Moskaljov hovoril o tom, že celkovo dva mesiace strávil na samotke, ktorú prirovnal k mučiarni. Opísal, že s jedným ďalším mužom bol zatvorený v cele s rozmerom dva metre na jeden meter, v ktorej bola zhnitá podlaha. Z kanalizácie vyliezli obrovské krysy. Zažíval zimu, ktorú "nemožno opísať slovami".

On a ďalší väzni boli na nohách 16 hodín denne, pretože v posteli cez deň byť nesmeli a kovová lavička bola taká studená, že sa na nej nedalo sedieť.

Ruské justičné orgány sa o otca samoživiteľa začali zaujímať po tom, čo Maša krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v škole nakreslila protivojnový obrázok. Odsúdený bol potom vlani koncom marca na dva roky v trestaneckej kolónii za komentáre na sociálnej sieti. Týkali sa zabíjania civilistov ruskými vojakmi v Buči na predmestí Kyjeva.

V deň oznámenia rozsudku Moskaljov, ktorý bol v domácom väzení, ušiel. Zadržaný bol v Minsku a bieloruské úrady ho vydali do Ruska.

Vlani koncom decembra sa súd Moskaljovovým prípadom začal zaoberať znovu a trest odňatia slobody mu znížil na jeden rok a desať mesiacov. Maša pôvodne skončila v detskom domove a komisia pre záležitosti maloletých chcela, aby súd jej otca zbavil rodičovských práv. Nakoniec úrady dievča odovzdali jej matke, s ktorou sa nevidela vyše desať rokov. (ČTK)

Päť ukrajinských civilistov prišlo o život a najmenej 34 ďalších utrpelo zranenia počas útokov uplynulý deň.

V Chersone pri ruských útokoch zomreli štyria ľudia a ďalších šesť utrpelo zranenia, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

Ruský raketový útok na mesto Mykolajiv zabil jedného človeka a zranil najmenej 23 ľudí, konštatoval šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

Útok tiež poškodil zariadenie infraštruktúry, reštauračný komplex, obchody, obytné budovy a autá. Šesť ľudí utrpelo zranenia v Doneckej oblasti, povedal jej gubernátor Vadym Filaškin.

Ruskí vojaci pokračujú v obsadzovaní mesta Toreck v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Jednu zo štvrtí úplne zničili delostrelectvom.

„Projekt DeepState dnes aktualizoval mapu, ktorá ukazuje, že nepriateľ postupuje v Torecku. Bohužiaľ, musím potvrdiť, že je to pravda,“ povedala hovorkyňa Luhanskej operačnej a taktickej skupiny ukrajinskej armády Anastasija Bobovnikovová. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Šéf vojenskej administratívy Torecka Vasyl Čynčyk v piatok povedal, že pod kontrolou ukrajinských vojakov zostáva približne 40 až 50 percent mesta. Zvyšok okupovali ruskí vojaci. V meste, v ktorom sa v dôsledku bombardovania nezachovala nedotknutá ani jedna budova, zostalo približne 1 200 obyvateľov. (SITA)

Poslanec Alternatívy za Nemecko Matthias Moosdorf vyučuje na moskovskej hudobnej akadémii, strana v tom vidí problém. (TASR)

Facebook v pondelok zablokoval stránku All4Ukraine – Pomoc Ukrajine. Ako dôvod uviedol, že profil predstieral cudziu identitu. (SME)

Ruská prokuratúra požaduje odškodné viac ako miliardu eur od britskej energetickej skupiny Shell.

Tá sa po začatí ruskej invázie na Ukrajinu rozhodla z Ruska stiahnuť. 

Prokuratúra tento mesiac podala žalobu na niekoľko divízií spoločnosti Shell. Súd podľa agentúry Intefax následne uviedol, že cieľom žaloby je získať náhradu za straty spôsobené neplnením záväzkov. Nespresnil však, akú sumu žaloba od firmy požaduje.

"Vymáha sa viac ako miliarda eur," odpovedala dnes tlačová služba moskovského arbitrážneho súdu na otázku agentúry RIA Novosti ohľadom výšky požadovaného odškodného.

Spoločnosť Shell patrí medzi najväčšie ropné podniky na svete. (ČTK)

Výcvik ukrajinských vojakov, ktorý zabezpečuje Európska únia, sa predĺži o ďalšie dva roky.

Povedal to šéf európskej diplomacie Josep Borrell po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín. 

Ukrajinská armáda je v súčasnosti „pod veľkým tlakom na celej frontovej línii", uviedol Borrell. „Musíme poskytnúť ukrajinským ozbrojeným silám viac spôsobilostí a posilniť našu výcvikovú misiu," vyhlásil.

Misiu EUMAM Únia zriadila v októbri 2022 s cieľom pomáhať pri výcviku ukrajinského vojenského personálu. Výcvik prebieha predovšetkým v Poľsku a Nemecku.

Ruský vzdušný útok na Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny si vyžiadal obeť a najmenej 16 ľudí utrpelo zranenia.

Uviedol to miestny gubernátor.

"Stav niektorých zranených je vážny," informoval gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram. Pri útoku podľa záchranných zložiek zahynula jedna žena.

Na záberoch zo zásahov záchranných zložiek vidieť niekoľko budov zachvátených plameňmi a hasičov pracujúcich na uhasení požiaru.

Ukrajinské vzdušné sily v utorok ráno uviedli, že v Mykolajivskej oblasti ruské sily útočili dronmi a raketami zo systémov protivzdušnej obrany S-300 a S-400.

Tento týždeň predstavíme plán víťazstva aj so spätnou väzbou od partnerov, vyhlásil prezident Zelenskyj.

„Tento týždeň predstavíme všetkým našim partnerom v Európe našu stratégiu, ako prinútiť Rusko, aby túto vojnu spravodlivo ukončilo. Samozrejme, plán víťazstva bude zverejnený,“ uviedol ukrajinský líder.

Šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak ešte pred dvomi týždňami vyhlásil, že niektoré časti plánu víťazstva zostanú utajené, aby sa zabránilo úniku citlivých informácií do Ruska. (SITA)

Počas nočných útokov zostrelili 12 zo 17 ruských dronov, ktoré útočili vo viacerých oblastiach Ukrajiny.

Ukrajinské vzdušné sily na platforme Telegram uviedli, že štyri z bezpilotných lietadiel, ktoré neboli zostrelené, sa stratili, pravdepodobne v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Podľa ukrajinského letectva Rusko použilo aj sedem rakiet systémov protivzdušnej obrany S-300 a S-400 pri útoku na Mykolajivskú oblasť a dve strely s plochou dráhou letu typu Ch-59 pri útoku na Černihivskú a Sumskú oblasť.

Ukrajinskí vojenskí predstavitelia zatiaľ neuvádzajú zranených, obete ani žiadne vážnejšie škody v dôsledku ruských útokov. (TASR)

Ruské veľvyslanectvo v Nórsku zníži v súlade s požiadavkami nórskej strany počet svojich zamestnancov na dve osoby.

Vyplýva to z vyhlásenia veľvyslanectva zverejneného v pondelok na sociálnej sieti Facebook.

"V súlade s požiadavkou nórskej strany na zníženie stavu do 17. októbra bude počet diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva znížený na iba dvoch diplomatov," uvádza vyhlásenie a dodáva, že služby poskytované veľvyslanectvom budú následne obmedzené.

Tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí Nórska situáciu odmietol komentovať, uvádza Reuters.

Nórsko v apríli minulého roka vyhostilo 15 zamestnancov ruského veľvyslanectva, ktorých nórske ministerstvo zahraničných vecí označilo za agentov tajnej služby operujúcich pod diplomatickým krytím.

Ruské veľvyslanectvo v Osle v tom čase označilo nórsky krok za "ďalší extrémne nepriateľský". (TASR)

Z boja bolo vyradených ďalších 1 210 členov ruskej armády, celkovo zhruba 671 400, tvrdí ukrajinské velenie.

Za 24 hodín prišli okupanti aj o 44 bojových obrnených vozidiel, deväť delostreleckých systémov aj desať dronov a 32 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 988 tankov, 17 939 bojových obrnených vozidiel, 26 654 vozidiel a autocisterien, 19 430 delostreleckých systémov, 1 231 odpaľovacích raketových systémov, 978 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 019 dronov, 2 620 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 441 kusov špeciálnej techniky.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti tvrdí, že pri nálete ukrajinského dronu utrpel zranenia jeden civilista.

Má ísť o vodiča nákladného vozidla, na ktoré podľa neho dron zaútočil.

Gubernátor Vjačeslav Gladkov tiež obvinil ukrajinskú armádu z ostreľovania dediny Krasnyj Okťabr, v ktorej paľba poškodila osem áut. (ČTK)

Po ruskom vzdušnom útoku na Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny hlásia jedného mŕtveho civilistu a 11 zranených.

"Stav niektorých zranených je vážny," informoval gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

Ukrajinské médiá predtým uviedli, že v Mykolajive bolo počuť detonácie a ukrajinské ozbrojené sily varovali pred útokom balistickými raketami a tiež pred aktivitou ruského letectva.

Oblasť aj jej hlavné mesto, prístav Mykolajiv, sa od začiatku ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine vo februári 2022 stalo častým cieľom ruských útokov. Minulotýždňový raketový útok spôsobil škody v sklade v infraštruktúrnom zariadení. Pri útoku vypukol požiar, ktorý sa podľa Kima podarilo uhasiť.

Raketový útok z júla si vyžiadal tri obete a viacerých zranených, útok dronov koncom apríla vážne poškodil miestny hotel a energetickú infraštruktúru. (TASR, ČTK)

Európska únia uvalila sankcie na päť osôb a jeden subjekt za konanie vedúce k destabilizácii Moldavska. (TASR)