Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj sa v Londýne stretol s britským premiérom Starmerom a šéfom NATO Ruttem

Ukrajinska pravda obvinila Zelenského úrad z vyvíjania tlaku na svoju redakciu s cieľom ovplyvniť redakčnú prax.

Skupina ukrajinských poslancov vo štvrtok vyzvala prokuratúru, aby sa obvineniami zaoberala.

Vedenie spravodajského portálu Ukrajinskej pravdy prezidentskú kanceláriu obvinilo, že zakázala štátnym úradníkom komunikovať s jej redaktormi a že vyvíja nátlak na súkromné spoločnosti, od ktorých požadovala, aby "zastavili reklamnú spoluprácu" s týmto médiom.

Ukrajinska pravda uviedla, že táto záležitosť je "obzvlášť poburujúca" počas prebiehajúcej ruskej invázie, "keď je nevyhnutné viesť spoločný boj o prežitie a demokratické hodnoty".

Predseda výboru ukrajinského parlamentu pre slobodu prejavu Jaroslav Jurčyšyn vo štvrtok vyzval prokuratúru, aby preverila tieto obvinenia. Povedal, že ak sú obvinenia pravdivé, osoby zodpovedné za vyvíjanie tlaku na médiá musia byť potrestané.

Združenie ukrajinských novinárov Mediaruch vo štvrtok apelovalo na Zelenského, aby urobil všetko pre ukončenie nátlaku na médiá zo strany akéhokoľvek štátneho úradníka.

Sloboda médií je na Ukrajine stále citlivou otázkou, hoci sa situácia v tejto oblasti v uplynulých rokoch zlepšuje.

Jeden zo zakladateľov Ukrajinskej pravdy, Heorgij Gongadze, bol v roku 2000 unesený vysokými policajnými dôstojníkmi. Jeho telo neskôr našli v lese v Kyjevskej oblasti. V roku 2016 zahynul rusko-bieloruský novinár Pavel Šeremet, ktorý bol spolupracovníkom Ukrajinskej pravdy. V jeho aute v centre Kyjeve vybuchla bomba. Príčina jeho smrti ostáva dodnes nevyšetrená.

AFP pripomína, že Ukrajinska pravda patrí k jedným z najčítanejších ukrajinských médií. V roku 2021 ju kúpil český podnikateľ Tomáš Fiala, ktorý dlhodobo žije a pôsobí na Ukrajine. (TASR)

Szijjártó obhajuje svoju účasť na plynárenskom fóre v Rusku napriek ruskej vojne na Ukrajine a sankciám Západu.

Podľa ruských tlačových agentúr sa však Szijjártó neobáva vyvodenia dôsledkov zo strany EÚ.

"Zahraničná politika je súčasťou suverenity a my nikomu nedovolíme, aby túto suverenitu obmedzoval," uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Počas svojho vystúpenia v Petrohrade sa vyslovil za spoluprácu Európy s Moskvou v oblasti ropy, zemného plynu a jadrovej energetiky. Zároveň vyhlásil, že práve zásluhou Maďarska neuvalila EÚ sankcie aj na dodávky plynu a jadrových palív z Ruska.

Podľa slov ministra Maďarsko tento rok importuje z Ruska približne päť miliónov ton ropy prostredníctvom ropovodu Družba, ktorým sa transportujú dodávky do strednej Európy.

Szijjártó okrem toho uviedol, že má v rámci fóra v úmysle uzavrieť ďalšiu dohodu s ruskou energetickou spoločnosťou Gazprom o dodávkach plynu. Szijjárto tvrdí, že energetickú bezpečnosť Maďarska možno zabezpečiť len spoluprácou s Ruskom.

Pravicová vláda premiéra Viktora Orbána udržiava dobré vzťahy s Moskvou aj dva a pol roka od začiatku invázie na Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin v júli tiež prijal Orbána v Moskve, čo sa stretlo s nesúhlasom najvyšších predstaviteľov EÚ. (TASR)

Predstavitelia skupiny piatich jadrových štátov sa onedlho stretnú v New Yorku, informovalo Rusko.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Riabkov doposiaľ neoznámil presný dátum schôdzky, ktorá by sa však mala konať v nadchádzajúcich dvoch týždňoch. Zároveň neuviedol ani to, na akej úrovni predstaviteľov sa budú konať rokovania.

Skupina združuje štáty s jadrovými zbraňami a tiež stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – Rusko, Spojené štáty, Čínu, Francúzsko a Britániu. Rokovania by mohli mať veľký význam vzhľadom na výrazne zvýšené napätie v oblasti jadrových zbraní medzi Ruskom a Západom, ktoré eskaluje už od začiatku vojny na Ukrajine, pripomína Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac zároveň oznámil zmeny v jadrovej doktríne krajiny. Moskva týmto spôsobom rozšírila zoznam okolností, pri ktorých by krajina zvážila odpálenie jadrových zbraní.

V januári 2022, niekoľko týždňov pre začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, vydala pritom "jadrová päťka" spoločné vyhlásenie, v ktorom označila za jednu zo svojich hlavných priorít vyhýbanie sa vojne medzi jadrovými mocnosťami a zníženie strategických rizík.

"Potvrdzujeme, že v nukleárnej vojne sa nedá zvíťaziť", a preto k nej nesmie nikdy dôjsť, zdôraznili v tom čase predstavitelia. (TASR)

S európskymi lídrami nerokujem o podmienkach prímeria s Ruskom, Zelenskyj po stretnutí s Macronom poprel špekulácie.

Označil to za dezinformácie, ktoré šíri Moskva. Zelenskyj s francúzskym prezidentom rokoval aj o ďalšej vojenskej podpore.

"Toto nie je témou našich rozhovorov," vyhlásil Zelenskyj na margo možného prímeria.

"Nie je to pravda. Rusko častokrát pracuje s mediálnymi dezinformáciami, takže šírenie takýchto správ je pochopiteľné," dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj taktiež vyhlásil, že Ukrajina potrebuje podporu Západu pred prichádzajúcou zimou. Priznal, že vojenská situácia na východe Ukrajiny je náročná.

Macron zdôraznil, že na stretnutí opätovne vyjadril podporu "ukrajinskému odporu proti ruskej invázii". AFP pripomína, že lídri sa stretli deň po nezvyčajnej návšteve prezidenta Macrona vo vojenskom tábore na východe Francúzska, kde francúzske sily cvičia príslušníkov novovzniknutej ukrajinskej brigády. (TASR)

Biden ani Harrisová do Európy neprišli, odvolali sa na hurikán. Stretnutie k Ukrajine sa odkladá, Zelenskyj obchádza lídrov sám. (SME)

Rusko zrušilo vízovú povinnosť pre občanov Gruzínska. Urobilo tak iba dva týždne pred parlamentnými voľbami.

Vo voľbách sa čoraz autoritatívnejšia vládna strana Gruzínsky sen snaží obhájiť svoju pozíciu vo vláde.

Vyhláškou zverejnenou na webovej stránke Kremľa sa ruší pravidlo, ktoré obmedzovalo bezvízový styk Gruzíncov s Ruskom na 90 dní. Rušia sa taktiež obmedzenia, ktoré gruzínskym občanom bránili pracovať alebo študovať v Rusku bez víz.

Zmena vízovej politiky prichádza krátko po vyjadrení veľvyslanca EÚ v Gruzínsku, ktorý v septembri vyhlásil, že EÚ zváži pozastavenie bezvízového režimu s Gruzínskom, pokiaľ nebudú voľby v krajine slobodné a spravodlivé. Bezvízový režim medzi Gruzínskom a EÚ platí od roku 2017.

Moskva a Tbilisi oficiálne nemajú nadviazané diplomatické styky. Tento stav trvá nepretržite od rusko-gruzínskej vojny v roku 2008, keď ruské sily intervenovali v gruzínskych separatistických oblastiach Abcházsko a Južné Osetsko.

Gruzínsky sen však v uplynulých rokoch začal presadzovať čoraz autoritatívnejšiu politiku. Vládna väčšina nedávno schválila "zákon o zahraničných agentoch" namierený proti mimovládnym organizáciám a zahraničným médiám, ako aj zákon obmedzujúci práva sexuálnych menšín. Viacero analytikov sa zhoduje, že tieto zákony vláda prijala podľa ruského vzoru.

V reakcii na prijatie "zákona o zahraničných agentoch" EÚ v júli Gruzínsku pozastavila prístupový proces a zmrazila mu desiatky miliónov eur finančnej pomoci. Gruzínsko je kandidátskou krajinou do EÚ od decembra 2023.

EÚ taktiež nedávno oznámila, že pre protizápadnú a protieurópsku rétoriku pozastavila všetky kontakty s gruzínskou vládou na vysokej úrovni.

Ruskí predstavitelia viackrát uviedli, že si želajú zotrvanie Gruzínskeho sna pri moci a Západ obviňujú z ovplyvňovania volieb v krajine. (TASR)

Vojna na Ukrajine prebieha už tretí rok. Neskončí sa totálnym víťazstvom ani dlhodobým mierom, píše Matúš Halás. (SME)

Rusko za uplynulé tri mesiace zaútočilo na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru takmer 60-krát, uviedol podpredseda vlády Kuleba.

Celkovo pri nich zahynulo 79 civilistov. Informoval o tom podpredseda ukrajinskej vlády Olexij Kuleba, píše agentúra Reuters.

"Cieľom týchto útokov je znížiť náš exportný potenciál. Ide o zámerný pokus vyvolať potravinovú krízu v tých častiach sveta, ktoré sú priamo závislé od ukrajinských dodávok obilia," vyhlásil Kuleba sociálnej sieti Telegram.

Dodal, že cieľom ruských útokov sú najmä prístavy, civilné plavidlá a sklady obilia.

Kuleba upresnil, že ruské útoky poškodili 300 zariadení prístavnej infraštruktúry, 177 vozidiel a 22 civilných plavidiel. Obeťami útokov sú najmä zamestnanci prístavov, logistických spoločností a posádky lodí.

"Každý útok bol zdokumentovaný orgánmi činnými v trestnom konaní. A Rusko sa bude zodpovedať za každý zločin proti civilnému obyvateľstvu, ľudskosti a medzinárodnému právu," zdôraznil Kuleba.

Poukázal na to, že dôsledky ruských útokov pocíti nielen Ukrajina, ale aj krajiny globálneho juhu, ktoré sú odberateľmi ukrajinského obilia.

V stredu večer Rusko zaútočilo na civilnú kontajnerovú loď Shui Spirit v prístave Odesa. Išlo o tretie zahraničné plavidlo napadnuté Ruskom za uplynulé štyri dni. Okrem Odesy Rusko pravidelne útočí aj na prístavnú infraštruktúru v delte Dunaja na hraniciach s Rumunskom. (TASR)

Počet obetí po ruskom útoku na prístavnú infraštruktúru v Odese sa zvýšil na osem. Zraneniam podľahol 26-ročný muž.

"Dnes ráno v nemocnici zomrel 46-ročný pracovník prístavu. Lekári urobili všetko, čo bolo v ich silách, ale zranenia boli príliš ťažké, "napísal k incidentu v Odese šéf oblastnej správy Oleh Kiper na sociálnej sieti Telegram.

Neskôr informoval o tom, že zomrel ôsmy človek. Išlo o 26-ročného muža, ktorý podľahol svojim zraneniam.

Šesť zranených, a takmer tri desiatky poškodených obytných domov si vyžiadal ruský útok na Záporoží, administratívne stredisko rovnomennej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Uviedli to miestne úrady a záchranári. Dve zranenia spôsobil nálet ruského dronu na mesto Kryvyj Rih, kde poškodil päťpodlažný dom, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak. (ČTK)

Na dôstojníckych pozíciách v ukrajinských ozbrojených silách budú môcť slúžiť cudzinci, parlament prijal návrh zákona.

„Počas dva a pol roka vojny proti ruskej agresii sme videli, ako sa k obranným silám Ukrajiny pridalo mnoho cudzincov, ktorí dokázali svoju schopnosť efektívne vykonávať zložité úlohy na bojisku. Parlament dnes prijal dôležitý zákon vypracovaný ministerstvom obrany, ktorý pripravuje pôdu pre zvýšenie počtu cudzincov slúžiacich na základe zmluvy na dôstojníckych pozíciách,“ povedal ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Pripomenul, že predtým mohli cudzinci slúžiť len v radových a poddôstojníckych funkciách.

„Nový zákon však posilňuje personálny potenciál našej armády,“ skonštatoval Umerov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Na októbrovom summite BRICS v ruskej Kazani sa zúčastnia lídri 24 krajín aj generálny tajomník OSN, tvrdí Kremeľ.

Uviedol to poradca Putina Jurij Ušakov. Informovala o tom agentúra AFP.

Summit hospodárskeho zoskupenia krajín sa začne neformálnymi stretnutiami 22. októbra. Následne bude 23. a 24. októbra prebiehať jeho oficiálna časť.

Podľa všetkého sa na summite zúčastnia aj čínsky prezident Si Ťin-pching a jeho iránsky náprotivok Masúd Pezeškiján, pre ktorého pôjde o prvú návštevu Ruska od svojho nástupu do úradu v lete tohto roka. Účasť už podľa Kremľa potvrdil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

"Zo summitu v Kazani by sa mohlo stať najväčšie zahraničnopolitické podujatie, aké sa kedy konalo v našej krajine," tvrdí Ušakov. Podľa jeho slov pozvali na summit lídrov celkovo 38 krajín, pričom deväť z nich uviedlo, že vyšle vysokopostavených predstaviteľov.

Názov skupiny vznikol zo začiatočných písmen piatich krajín, ktoré sa pripojili v roku 2009 – Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Odvtedy sa zoskupenie rozšírilo aj o krajiny Blízkeho východu vrátane Iránu.

Putin popri konferencii absolvuje približne 20 bilaterálnych stretnutí, vyhlásil Ušakov. Pred summitom sa 18. októbra v Moskve zároveň uskutoční aj obchodné fórum, na ktorom vystúpi aj šéf Kremľa.

Rusko naposledy hostilo summit BRICS v roku 2015 v meste Ufa. (TASR)

Čečenský vodca Kadyrov obvinil politikov z okolitých ruských regiónov z toho, že sa pokúsili objednať si jeho vraždu.

Hrozí im "krvnou pomstou", ak toto tvrdenie nedokážu vyvrátiť. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolávala na ruskú agentúru TASS.

Kadyrov sa vyjadril na stretnutí s predstaviteľmi čečenského bezpečnostného aparátu. Videozáznam zo schôdzky zverejnil aj na platforme Telegram. Za strojcov údajného sprisahania voči sebe označil troch poslancov ruského zákonodarného zboru – dvoch z Dagestanu a jedného z Ingušska.

Uviedol, že existujú svedkovia ich činov, respektíve ľudia, u ktorých si chceli jeho vraždu objednať a od ktorých zisťovali, koľko by stála. "Ak to nevyvrátia, oficiálne vyhlásim krvnú pomstu," citovala Kadyrova agentúra TASS.

Reuters pripomenul, že v Čečensku je akt tzv. krvnej pomsty tradičným zvykom, pri ktorom vykonanie pomsty predstavuje zabitie nepriateľa alebo jeho mužských príbuzných.

Čečensko hraničí so zmieneným Dagestanom aj Ingušskom, pričom Kadyrov si v minulosti robil územné nároky na časti oboch týchto ruských republík.

Kadyrov bojoval v 90. rokoch proti ruským silám za nezávislosť Čečenska, neskôr však prešiel na stranu Moskvy. Vodcom Čečenska je od roku 2007. 

Putin mu poskytuje pri vládnutí v Čečenski pomerne voľnú ruku výmenou za udržiavanie stability v tomto regióne. Medzičasom sa Kadyrov stal významným hráčom ako na politickej, tak aj vojenskej scéne, keďže Putinovi poskytuje vojakov nasadzovaných do vojny na Ukrajine. (TASR)

Ukrajinská armáda potvrdila útok na ruskú leteckú základňu na Severnom Kaukaze, úspešný úder poškodil sklad munície.

Uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Potvrdenie prichádza krátko po tom, čo úrady Adygejskej republiky ohlásili útok dronom. Ruský telegramový spravodajský kanál Astra v to isté ráno napísal o výbuchoch blízko letiska.

„Počas útoku bolo na letisku umiestnených 57 bojových lietadiel, cvičných lietadiel a vrtuľníkov. Patria sem prúdové lietadlá Su-34 a Su-35 a vrtuľníky Mi-8," povedal zdroj z prostredia Ukrajinskej bezpečnostnej služby.

Generálny štáb uviedol, že na letisku boli aj bojové lietadlá Su-27.

Rozsah škôd spôsobených na letisku v Adygejskej republike sa zisťuje. Podľa ukrajinského generálneho štábu úder poškodil sklad munície, čo malo za následok požiar, ktorý je viditeľný aj na záberoch zdieľaných na sociálnych sieťach.

Povolenie dodaných zbraní k úderom hlboko na ruskom území je na spojencoch, uviedol generálny tajomník NATO Rutte.

Potvrdil to v Londýne po rokovaní so Zelenským nový generálny tajomník NATO Mark Rutte. Ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters hovoril o vojenských potrebách svojej krajiny v najbližších mesiacoch v jej boji proti ruskému agresorovi aj s britským premiérom Keirom Starmerom.

"Hovorili sme o tom, ale nakoniec je to na jednotlivých spojencoch," povedal Rutte podľa agentúry Reuters na novinársky otázku ohľadom striel s dlhým doletom.

Spojenci zatiaľ Ukrajine nepovolili vykonávať údery nimi dodanými zbraňami dlhého doletu hlboko na ruskom území. Ani postoj Londýna sa však podľa hovorcu britského ministerského predsedu v tomto ohľade nemení. Ukrajina má podľa Londýna právo za určitých okolností útočiť na ciele vo vnútri ruského územia, ale postoj Británie ohľadom použitia jej riadených striel dlhého doletu Storm Shadow sa nezmenil, zdôraznil hovorca.

"Jasne chceme dostať Ukrajinu do najsilnejšej pozície. Ale žiadnu vojnu nikdy nevyhrala jediná zbraň. A pokiaľ ide konkrétne o Storm Shadow, na postoji britskej vlády ohľadom použitia striel s dlhým doletom nenastala žiadna zmena, "cituje Reuters hovorcu.

Rutte v Londýne tiež potvrdil, že NATO budúci pondelok začne svoje každoročné jadrové cvičenie. To sa uskutoční na pozadí zostrenia jadrovej rétoriky zo strany Putina.

Zhruba dvojtýždňového cvičenia Steadfast Noon, ktoré sa uskutoční v Belgicku a Holandsku, sa podľa NATO zúčastní na 60 lietadlách a bombardérov B-52, z 13 krajín. "V neistom svete je životne dôležité, že testujeme našu obranu a že posilňujeme našu obranu, aby naši protivníci vedeli, že NATO je pripravené a je schopné odpovedať na akúkoľvek hrozby," povedal Rutte po stretnutiach so Starmerom a Zelenským.

"Celé cvičenie sa osobitne zameria na Spojené kráľovstvo, Severné more, ale aj na Belgicko a Holandsko," dodal šéf Severoatlantickej aliancie.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa stretol s britským premiérom Starmerom a šéfom NATO Ruttem.

"Kľúčovými témami našich diskusií boli euroatlantická integrácia a vojenské posilnenie Ukrajiny. Toto sú kroky, ktoré vytvoria najlepšie podmienky na obnovenie spravodlivého mieru," napísal Zelenskyj na Facebooku.

"Diskutovali sme aj o rýchlej realizácii rozhodnutí zo summitu NATO vo Washingtone a dohodli sme sa na ďalších krokoch," dodal.

Rusko tvrdí, že pri raketovom útoku zasiahlo na Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily zasiahli dva odpaľovacie stanovištia systémov Patriot, ako aj kontrolné stanovište a radarovú súpravu, ktoré sú ich súčasťou. Pri útoku boli podľa ministerstva zasiahnutí aj vojaci, ktorí sa na mieste nachádzali, a iné vojenské vybavenie.

Jedná batéria systému Patriot sa skladá z viacerých častí vrátane posádkou riadenej kontrolnej stanice, radarovej súpravy na detekciu prichádzajúcich hrozieb a odpaľovacích staníc.

Ruský rezort v skoršom vyhlásení uviedol, že ruské sily podnikli raketový útok na pozíciu divízie obsluhujúcej systémy Patriot v strednej časti ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti.

Podľa AFP rezort podľa všetkého hovoril o rovnakom útoku. V dôsledku útoku bolo zničené jedno odpaľovacie zariadene Patriot a druhé bolo poškodené, uviedlo ministerstvo.

Ukrajina poškodenie systémov Patriot nepotvrdila. Pri svojej obrane pred ruskými raketami sa spolieha na západné vzdušné systémy, predovšetkým Patrioty.

Prvé tieto systémy dostal Kyjev vlani v apríli, pričom nezverejnil, koľko ich celkovo má k dispozícii. Rusko hlásilo zničenie dvoch odpaľovacích zariadení Patriot aj v júli a Kyjev opakovane žiada viac dodávok systémov protivzdušnej obrany, pripomína AFP. (TASR)

Kremeľ poprel tvrdenia juhokórejského ministra obrany, že severokórejskí vojaci bojujú na Ukrajine s Ruskom.

Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

"Zdá sa, že ide o ďalšiu falošnú správu," odpovedal Peskov na otázku novinárov, či KĽDR vysiela svojich vojakov na Ukrajinu.

Ukrajinský denník Kyiv Post s odvolaním sa na spravodajské zdroje informoval, že pri ukrajinskom raketovom útoku vo štvrtok zahynulo šesť severokórejských dôstojníkov a traja ďalší utrpeli zranenia.

Juhokórejský minister obrany poslancom povedal, že správy o úmrtí vojakov sú pravdepodobne správne. "Otázka nasadenia pravidelných jednotiek je veľmi pravdepodobná vzhľadom na vzájomné dohody, ktoré pripomínajú vojenské spojenectvo medzi Ruskom a Severnou Kóreou," dodal Kim Jong-hjun.

Šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko v sobotu na Telegrame uviedol, že v bojovej zóne v Doneckej oblasti sa nachádza malý počet severokórejských vojakov.

Dodal, že monitorujú používanie severokórejskej munície, od ktorej je podľa neho Rusko čoraz viac závislé. Muníciu však označil za nekvalitnú, rovnako ako severokórejské rakety.

Južná Kórea tvrdí, že KĽDR poslala Rusku tisíce kontajnerov zbraní. Rusko a Severná Kórea tieto tvrdenia popierajú.

Putin a Kim Čong-un v júni podpísali vzájomnú obrannú dohodu, v rámci ktorej si krajiny poskytnú bezodkladnú vojenskú pomoc v prípade, že bude jedna z nich vystavená ozbrojenej agresii. (TASR)

Kremeľ označil tvrdenia britskej kontrarozviedky o snahe Ruska vyvolať chaos v Británii a Európe za absurdné.

Informovala o tom agetnúra Reuters.

Šéf MI5 Ken McCallum varoval, že ruská vojenská spravodajská služba sa snaží "vyvolať chaos" v britských a európskych uliciach, pričom "nebezpečné" aktivity vykonáva s čoraz väčšou bezohľadnosťou. Hovoril napríklad o sabotážach a podpaľačstve.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Rusko takéto obvinenia neprijme a považuje ich za nehodné pozornosti.

McCallum vo svojom prejave uviedol, že počet vyšetrovaní hrozieb pre národnú bezpečnosť sa v minulom roku zvýšil o 48 percent, čo podľa neho súvisí s aktivitami Ruska a Iránu. Od marca 2017 kontrarozviedka MI5 spolu s britskou políciou prekazili 43 sprisahaní v pokročilom štádiu plánovania, dodal.

Európske krajiny aj spojenci v NATO obviňujú ruské tajné služby, že na pozadí invázie na Ukrajinu vyvíjajú na celom kontinente v posledných mesiacoch rôzne nepriateľské aktivity.

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby William Burns a šéf britskej spravodajskej služby MI6 Richard Moore ešte v septembri v článku zverejnenom v denníku Financial Times uviedli, že ich úrady sa v súčasnosti snažia "narušiť bezohľadnú sabotážnu kampaň" Ruska v Európe a prekaziť jeho "cynické využívanie technológií na šírenie lží a dezinformácií s cieľom vraziť medzi nás kliny".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Britská tajná služba upozornila na rastúce hrozby terorizmu a nepokojov Čítajte 

Britský výrobca spotrebného tovaru Unilever dokončil predaj svojej ruskej divízie, opustí tamojší aj bieloruský trh.

Unilever oznámil, že dokončil predaj svojej ruskej divízie spoločnosti Arnest Group, ruskému výrobcovi parfumov, kozmetiky a výrobkov pre domácnosť, za nezverejnenú sumu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Hoci Unilever dôrazne odsúdil inváziu Ruska na Ukrajinu a v marci 2022 bol prvou veľkou európskou potravinárskou spoločnosťou, ktorá zastavila dovoz do Ruska a vývoz z krajiny, zároveň však pokračoval v udržiavaní prevádzok v Rusku.

To vyvolalo veľkú vlnu kritiky od aktivistov aj ukrajinskej vlády. Koncern však argumentoval, že odchod nie je jednoduchý. Do predaja jeho ruskej dcéry bola totiž zahrnutá aj divízia v susednom Bielorusku, blízkom spojencovi Moskvy.

Unilever, vlastník širokej škály spotrebných značiek, ako sú mydlá Dove či majonézy Hellmann's, uviedol, že predaj zahŕňa všetky jeho podniky a štyri továrne v Rusku, ako aj podniky v Bielorusku. Podmienky transakcie neboli zverejnené.

Okrem odchodu z Ruska má generálny riaditeľ Unileveru Hein Schumacher v prvom roku svojho pôsobenia vo funkcii za úlohu odčleniť zmrzlinársky biznis skupiny, prepustiť 7500 zamestnancov a zamerať sa na 30 kľúčových značiek, aby dosiahol obrat po rokoch nedostatočného výkonu.

Ukrajinská skupina B4Ukraine, ktorá sa snaží prinútiť západné spoločnosti, aby prerušili vzťahy s Ruskom, privítala rozhodnutie Unileveru predať ruské aktíva a vyzvala ostatné globálne spoločnosti, aby urobili to isté.

Hospodársky denník RBC minulý mesiac informoval, že Unilever získal súhlas ruskej vlády na predaj aktív v hodnote približne 35 až 40 miliárd rubľov (359,5 až 410,9 milióna USD; 328,10 - 375,01 milióna eur).

"Počas minulého roka sme starostlivo pripravovali podnik Unilever Russia na potenciálny predaj. Táto práca bola veľmi zložitá a zahŕňala oddelenie IT platforiem a dodávateľských reťazcov, ako aj migráciu značiek do cyriliky," uviedol Schumacher vo vyhlásení s odkazom na ruskú abecedu.

Kremeľ požaduje zľavu aspoň 50 % pri dohodách o odchode západných firiem zo štátov, ktoré nazýva "nepriateľské", teda z tých, ktoré uvalili sankcie na Rusko.

Exodus firiem z Ruska stál zahraničné spoločnosti viac ako 107 miliárd USD na odpisoch a strate tržieb, podľa analýzy Reuters.

Spoločnosť Danone, ktorá začiatkom tohto roka uviedla, že získala súhlas regulačných orgánov na predaj svojich ruských aktív, zaknihovala stratu 1,3 miliardy USD.

Očakáva sa, že Unilever zverejní svoje výsledky za 3. štvrťrok 24. októbra. (TASR)

Ukrajinský parlament schválil kvôli výdavkom na obranu zvýšenie vojnových daní. Krajina potrebuje viac peňazí.

Informovala o tom agentúra Reuters. Jednotlivcom sa dane od tohto roka zdvihnú na päť percent zo súčasných 1,5 percenta. Viac odvedú aj firmy a banky.

Členovia parlamentu návrh zákona schválili v druhom čítaní. Za hlasovalo 247 zo 450.

Ukrajinská vláda v júli zvýšila vojenské výdavky o 500 miliárd hrivien zmenou zákona o štátnom rozpočte na rok 2024.

Teraz schválené zvýšenie daní nemusí stačiť na pokrytie výpadku rozpočtu na obranu, píše agentúra Bloomberg. (ČTK)

Reklamy na sociálnych sieťach sľubovali mladým Afričankám prácu a štúdium, namiesto toho montujú v Rusku drony. (ČTK)

Počet obetí po včerajšom ruskom útoku na prístavnú infraštruktúru v Odese sa zvýšil na sedem.

Zranených je desať osôb, uviedol gubernátor Oleh Kiper.

Balistická raketa v stredu zasiahla civilnú kontajnerovú loď, ktorá sa plaví pod panamskou vlajkou. "Počet obetí včerajšieho raketového útoku bohužiaľ vzrástol na sedem," uviedol Kiper v príspevku na Telegrame a spresnil, že ráno v nemocnici na následky rozsiahlych zranení zomrel 46-ročný zamestnanec prístavu.

Tento útok bol v poradí tretím ruským útokom na zahraničné plavidlo za štyri dni. V pondelok pri raketovom útoku na odeský prístav zahynul jeden Ukrajinec a piati cudzinci utrpeli zranenia. (TASR)

Ukrajinci na Donbase začínajú spochybňovať ofenzívu v Kurskej oblasti. Operácia sa začala pred dvomi mesiacmi. (TASR)

Čínska automobilka Chery montuje v Rusku autá v bývalých továrňach západných značiek, tie odišli po invázii na Ukrajinu.

S odvolaním sa na informované zdroje to uviedla agentúra Reuters.

Čínske automobilky po odchode väčšiny západných automobiliek z ruského trhu po invázii z februára 2022 zvýšili v Rusku predaj a v súčasnosti majú na predaji áut v krajine viac ako polovičný podiel.

Teraz rozširujú svoj rozsah, aby sa podieľali aj na väčšej časti ruskej výroby. To ukazuje, ako Peking od invázie posilňuje svoj vplyv v ruskom spracovateľskom priemysle a v ekonomike.

Chery okrem dovozu áut do Ruska teraz dováža aj takmer hotové vozidlá, a dokončuje ich montáž v troch ruských fabrikách, uviedli zdroje. Chery má na predaji osobných automobilov v Rusku takmer pätinový podiel.

Spoločnosť Chery je najväčším čínskym vývozcom automobilov. Firma pravdepodobne sadne na silný dopyt v krajine, pretože ruský domáci trh sa potýka s obmedzenou produkciou a nevyužitou výrobnou kapacitou.

Chery na otázku agentúry Reuters uviedla, že dodáva na ruský trh osobné automobily, ale neplánuje tam stavať ani kupovať vlastné fabriky. K otázkam ohľadom montážnych prác vo fabrikách sa firma nevyjadrila. V júli Chery oznámila, že plánuje v najbližších troch rokoch vstúpiť na viac ako 60 nových trhov.

Rusko zvyšuje clo za dovážané automobily. To môže zahraničné automobilky povzbudiť k tomu, aby montovali svoje automobily na ruskom území. (ČTK)

Ruský útok si v Záporožskej oblasti vyžiadal štyroch zranených, uviedol tamojší gubernátor. Zničených bolo 29 budov.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Ukrajinská polícia uviedla, že na základe predbežných informácií ruské jednotky pri troch útokoch na Záporožie použili kĺzavé bomby. Mesto Záporožie na juhu Ukrajiny je v posledných týždňoch často terčom ruských útokov navádzanými bombami.

Záporožskú oblasť anektovalo Rusko v septembri 2022 spoločne s troma ďalšími ukrajinskými oblasťami - Chersonskou, Luhanskou a Doneckou, hoci ich vojensky okupuje len sčasti a napríklad regionálna metropola Záporožie je stále pod kontrolou Kyjeva. 

Samostatne pri ruskom dronovom útoku na mesto Kryvyj Rih utrpeli zranenia dve osoby. V dôsledku útoku vypukol požiar a poškodená bola päťposchodová obytná budova, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Dodal, že bezpečnostné zložky zachránili sedem ľudí spod poškodenej časti budovy a uhasili na mieste požiar. V meste bola poškodené infraštruktúra a dva plynovody.

Raketový útok v Mykolajevskej oblasti v stredu večer spôsobil škody v sklade v infraštruktúrnom zariadení. Pri útoku vypukol požiar, ktorý sa podarilo uhasiť, oznámil tamojší gubernátor Vitalij Kim. (TASR)

Počet obetí ruského útoku v Odese sa zvýšil na šesť. Uviedol to šéf vojenskej administratívy Odeskej oblasti Kiper.

Sedem ľudí je v kritickom stave.

Ukrajinský vicepremiér a minister pre obnovu a regionálny rozvoj Oleksij Kuleba uviedol, že útok poškodil kontajnerovú loď plaviacu sa pod vlajkou Panamy. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinské drony podnikli v noci nálet na predmestí Majkopu v autonómnej Adygejskej republike na juhu Ruska.

Úrady podľa šéfa republiky Murata Kumpilova kvôli požiaru evakuujú obyvateľov dediny Rodnikovo.

Terčom náletu bolo podľa sociálnych sietí neďaleké vojenské letisko, z ktorého podľa zverejnených záberov stúpal dym, uviedol server BBC News.

Server upozornil, že nemôže potvrdiť pravosť záberov, natočených údajne z panelových domov v Majkope vzdialených asi osem kilometrov od letiska.

"Ani vojaci oboch strán, ani miestne úrady zatiaľ nič o predpokladanom nálete na letisko neuviedli," napísal server.

Nálet sa podľa Kumpilova zaobišiel bez obetí a zranených, s ohňom bojujú hasiči. (ČTK)

Ukrajinská armáda tvrdí, že v stredu zasiahla sklad dronov Šahíd v ruskom Krasnodarskom kraji.

Monitorovanie potvrdilo presný zásah cieľa a následnú detonáciu v sklade, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Podľa informácií ukrajinskej armády Rusi v objekte skladovali približne 400 bezpilotných lietadiel.

Moskva za jeden deň stratila viac ako tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 665 200, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 41 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 945 tankov, 17 765 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 263 delostreleckých systémov a 1 225 raketometov (SITA)

Nemecko vyhostilo dvojicu prokremeľských aktivistov a zakázalo im návrat do Európskej únie na dvadsať rokov.

Nemecké úrady zrušili prokremeľskej aktivistke Jelene Kolbasnikovovej povolenie na pobyt a zakázali jej vstup na územie Nemecka, kde opakovane organizovala zhromaždenia na podporu ruskej invázie na Ukrajinu.

Rovnaké rozhodnutie nemecké úrady prijali aj v prípade jej partnera Maxa Schlunda, ktorý predtým používal meno Rostislav Tesľuk.

Obaja majú zakázaný vstup na územie Nemecka a Európskej únie na nasledujúcich 20 rokov, informovala Kolbasnikovová začiatkom týždňa v statuse na svojom konte na sieti Telegram, kde zverejnila aj výňatky z oficiálneho oznámenia nemeckých úradov.

V jednom z nich sa píše, že Kolbasnikovová musí Nemecko a územie krajín EÚ a schengenského priestoru opustiť do 30 dní - v opačnom prípade jej hrozí deportácia do Ruska alebo iného štátu, do ktorého má povolený vstup a ktorý je povinný ju prijať.

Samotná Kolbasnikovová tvrdí, že nemecké úrady svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že ona a Schlund predstavujú "hrozbu pre nemeckú štátnosť".

V júni tohto roku Kolbasnikovová oznámila, že sa s partnerom presťahovali z Nemecka do Ruska. Uviedli, že ich k tomu prinútila kampaň zameraná na diskrimináciu Rusov, ako aj hrozba zatknutia.

Kolbasnikovová je symbolom proruských akcií v Nemecku. Nemecké médiá ju často nazývajú "Putinova fanúšička".

V roku 2023 jej súd v Kolíne vyrubil pokutu 900 eur za to, že verejne podporovala vojnu Ruska proti Ukrajine.

Okrem toho je proti nej začaté ešte minimálne jedno trestné konanie – za porušenie sankcií EÚ voči Rusku. Kolbasnikovová je totiž podozrivá, že v Nemecku organizovala zbierky peňazí, vysielačiek a vojenského vybavenia a následne to aj so svojím druhom nezákonne prepravila ruskej armáde do Ruskom okupovaného Donbasu.

Kolbasnikovová sa narodila na Ukrajine, ale vlani získala ruské občianstvo. Schlund je Rus. Obaja sa presťahovali do Nemecka pred viac ako desiatimi rokmi. (TASR)