Ukrajinská armáda oznámila stiahnutie z Vuhledaru (SME Minúta)

Rusi zasiahli navádzanou bombou bytový dom v Charkove, zranenia utrpelo desať ľudí.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov v príspevku na Telegrame uviedol, že bomba zasiahla budovu medzi tretím a štvrtým poschodím. Dodal, že záchranári evakuujú obyvateľov.

Najmenej desať áut nachádzajúcich sa v blízkosti budovy zachvátil požiar. Medzi zranenými je podľa Synjehubova aj trojročné dievča. 

Starosta Charkova Ihor Terechov taktiež na Telegrame oznámil, že v dôsledku útoku boli rozbité stovky okien v okolí a niekoľko domov je bez elektrickej energie.

Charkov je druhé najväčšie ukrajinské mesto a od hraníc s Ruskom leží len približne 30 kilometrov. Okolitá oblasť je pravidelne terčom ruských útokov.

Moskva vo veľkej miere používa ničivé navádzané bomby, ktoré ukrajinská protivzdušná obrana zachytáva len veľmi ťažko. Rusko popiera, že by sa úmyselne zameriavalo na civilistov, hoci ich od začiatku invázie na Ukrajine v roku 2022 zabilo či zranilo už tisíce. (TASR)

Niektorí ukrajinskí vojaci kritizujú, že ich z obliehaného Vuhledaru nestiahli skôr, i to, že pri ústupe utrpeli straty.

Dvaja vojaci ukrajinskej 72. brigády, ktorí ustúpili z Vuhledaru na nové pozície v okolí, povedali spravodajcovi britskej stanice BBC, že ukrajinské jednotky sa z mesta stiahli ešte pred posledným ruským útokom.

Jeden z vojakov, guľometčík, ktorý si neželal byť menovaný, tvrdil, že zvyšným ukrajinským vojakom v posledných dňoch nezostávalo nič iné, len sa z mesta sťahovať samostatne a pešo. Podľa druhého vojaka ruské drony a delá zabili či zranili mnohých ukrajinských vojakov pri pokusoch odísť z ruín mesta.

Na konci septembra Vuhledar spájala s ukrajinským zázemím už len jediná cesta, ale Rusi boli už tak blízko, že za pomoci dronov a diel ničili všetko, čo sa po ceste hýbalo.

"Privážať zásoby a odvážať mŕtvych a ranených sa nedarilo. Prišli sme o niekoľko vozidiel a potom sa rozhodlo s tým prestať," povedal BBC vojak menom Roman. A keď Rusi prenikli do mesta, jednotky sa začali sťahovať bez čakania na rozkaz. "Keď tento ústup nie je zorganizovaný, prepukne chaos - to je prirodzené vojnové pravidlo," dodal guľometčík.

Niektoré skupiny ukrajinských vojakov boli dezorientované, pretože prišli o spojenie s veliteľmi a museli sa rýchlo a sami rozhodovať. Mnohokrát sa rozhodli ustúpiť, pretože opevnené pozície už zničili ruské bomby, delá a rakety, a tak sa ústup javil nevyhnutný.

"Ako máš bojovať, keď si zostal sám a po tebe strieľajú všetkým, čo majú? Buď zahynieš, alebo ustúpiš," vysvetlil vojak. Ale aj ústup bol veľmi nebezpečný, cez deň sa rovnal samovražde. A v noci ukrajinskí vojaci radšej išli po vyznačenej ceste cez mínové polia, ako po ostreľovanej ceste, hoci donedávna po nej ešte mohli jazdiť evakuačné vozidlá, ak mala vypnuté svetlá.

"Neviem, či to bol strach z nadriadených, alebo rozkaz najvyššieho velenia, ale pre nás je nepochopiteľné, že obyčajní vojaci museli vydržať až do poslednej kvapky krvi," posťažoval sa BBC guľometčík.

Opevnený Vuhledar, kde žilo pred vojnou približne 14-tisíc obyvateľov, dlho slúžil ako oporný bod ukrajinskej obrany na juhu Donbasu. Moskva podľa Reuters považuje prevzatie kontroly nad Vuhledarom za dôležitý odrazový mostík k začleneniu celého regiónu do Ruska. (ČTK)

Ruská novinárka dostala v Nemecku cenu za knihu svedectiev o vojne na Ukrajine.

Gordejevová je v Rusku známa najmä svojimi dokumentárnymi filmami a televíznymi rozhovormi. Po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 sa aj s rodinou rozhodla emigrovať a momentálne žije v Lotyšsku.

Ruská vláda ju zaradila do zoznamu tzv. zahraničných agentov.

Základom jej ocenenej knihy Vezmi si môj smútok sa stal jeden z dokumentárnych filmov o ľuďoch, ktorí utiekli z Ukrajiny počas prvého roku vojny rozpútanej Ruskom vo februári 2022.

V knihe sú aj svedectvá matiek ruských vojakov i pozostalých po obetiach vojny, ktorí hovoria o tom, čo pre nich vojna znamená.

Porota, ktorá rozhodovala o udelení ceny, osobitne vyzdvihla neľahkú rolu Gordejevovej ako reportérky z krajiny, ktorá spôsobila utrpenie jej respondentov.

Literárnu Cenu Hansa a Sophie Schollovcov udeľuje bavorská pobočka nemeckého Zväzu nemeckých vydavateľov a kníhkupcov, ako aj mesto Mníchov. Cena sa udeľuje od roku 1980 a je dotovaná sumou 11.000 eur. (TASR)

Ukrajinská rozviedka sa prihlásila k atentátu na sudcu spolupracujúceho s Rusmi.

V okupovanom Berďansku na juhovýchode Ukrajiny v stredu vybuchol automobil aj so sudcom. Osud sudcu Vitalija Lomejka, ktorý pri explózii zahynul, má byť podľa ukrajinskej rozviedky HUR výstrahou aj ďalším zradcom, že kolaborácia je životu nebezpečná.

Lomejko bol sudcom okresného súdu v meste Černihiv v Záporožskej oblasti. Po vpáde ruských vojsk zostal v okupovanom Berďansku. Porušil prísahu vernosti Ukrajine a dobrovoľne pristúpil na spoluprácu s ruskými okupantmi. Podieľal sa na prenasledovaní Ukrajincov počas ruskej okupácie, uviedla HUR.

Sama HUR neoznámila, kto akciu pripravil, ale podľa zdrojov zo špeciálnych služieb išlo o prácu HUR, dodal denník Ukrajinska pravda.

Nejde o prvý útok proti kolaborantom na Ruskom okupovaných územiach.

Minulý mesiac šéf ruského štátneho koncernu Rosatom Alexej Lichačov informoval, že na bývalého starostu okupovaného ukrajinského mesta Enerhodar, ktorý je teraz zamestnancom Záporožskej jadrovej elektrárne, bol spáchaný atentát. Andrij Ševčik utrpel ťažké zranenia. Ševčika vymenovali Rusi za starostu Enerhodaru po dobytí mesta a najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022.

V máji toho istého roku prežil pokus o atentát, z ktorého sa podľa médií zotavoval na jednotke intenzívnej starostlivosti v okupovanom Melitopole. Ševčika a dvoch jeho telesných strážcov podľa ruských kriminalistov zranila nálož, skrytá v elektronickom zariadení. Ako starosta čelil opakovaným hrozbám od Ukrajincov, ktorí ho po prebehnutí na ruskú stranu pokladajú za kolaboranta. (ČTK)

Na púť do ukrajinského mesta Umaň prišli tisíce ultraortodoxných židov. Pútnikov neodradila ani vojna na Ukrajine.

Pútnici navštívili hrobku jednej z hlavných postáv chasidského judaizmu, ukrajinského rabína Nachmana z Braclavi.

Pútnikov od cesty neodradila ani vojna na Ukrajine, ani eskalácia na Blízkom východe, kde Izrael vedie ofenzívu proti proiránskym militantným hnutiam Hamas a Hizballáh a začiatkom tohto týždňa spustil aj pozemnú operáciu v Libanone.

V meste Umaň je momentálne viac ako 30.000 ultraortodoxných židov, uviedla mimovládna organizácia Zjednotená židovská komunita Ukrajiny. Ďalším asi 14.000 sa na Ukrajinu nepodarilo pricestovať – časti z nich zmaril cestovné plány raketový útok Iránu na Izrael z utorka večera.

Na otázku Reuters, či pútnici majú nejaké obavy z Ruska, ktoré útočí na Ukrajinu raketami, dronmi a bombami, každý z respondentov uviedol, že strach nepociťujú. Podľa ich názoru je

"Ukrajina bezpečnejšia ako Izrael". Argumentovali, že Umaň od hraníc s Ruskom delí väčšia vzdialenosť, ako je celá dĺžka Izraela.

Mnohí z pútnikov pritom ani nevedeli, že Izrael v utorok večer čelil mohutnému raketovému útoku z Iránu.

Jeden z pútnikov, Avišaj, pre Reuters priznal, že táto eskalácia v ňom vyvoláva obavy. Zároveň však doplnil, že Boh si vyvolil židovský národ, a preto ho ochráni. (TASR)

Ruský prezident Putin podpísal zákony umožňujúce obžalovaným, ktorí pôjdu bojovať proti Ukrajine, uniknúť súdu.

Až doteraz mali túto možnosť iba odsúdení, poznamenal server Meduza. Predtým sa v ruských médiách objavili odhady, že by ruskú armádu na Ukrajine mohlo posilniť na 20-tisíc mužov obžalovaných z rôznych zločinov, pripomenul denník Ukrajinska pravda.

"Dôsledky nadobudnutia účinnosti týchto zákonov spočívajú v tom, že Rusi, ktorí spáchali zločin, sa môžu vyhnúť väzeniu - pravda tým, že budú vo vojne riskovať svoje zdravie a životy," napísal server BBC News na svojom ruskojazyčnom webe.

Prvý zákon dovoľuje uzatvárať kontrakty s obžalovanými počas súdneho konania, druhý umožňuje zastaviť trestné stíhanie a následne zbaviť zodpovednosti, napísal denník Kommersant na svojom webe.

Až doteraz do vojny proti Ukrajine verbovali v Rusku iba väzňov, ktorí spočiatku dostávali milosť po pol roku vojny, neskôr im len nepodmienečný trest zmenili na podmienečný. Po nadobudnutí účinnosti nových zákonov budú môcť do vojny verbovať aj tých, ktorí doteraz neboli odsúdení, dodala BBC.

Ruskí poslanci schválili nové zákony 24. septembra, a to hneď v druhom a treťom čítaní, o deň neskôr ich nasledovali senátori.

Server Važnyje istejšie ešte pred Putinovým podpisom nových zákonov napísal, že podľa zasvätených zdrojov sa v ruských väzniciach už začali pripravovať na splnenie "Vytýčených cieľov", a to potvrdil aj zdroj z ministerstva obrany, podľa ktorého sa čaká, že dve pätiny z približne 60-tisíc obžalovaných sa podarí zverbovať do vojny. Malo by ísť o stovku ľudí z každej väzobnej väznice, ktorých je v Rusku 210.

Do presviedčania obžalovaných, aby sa upísali do vojny, sa majú zapojiť tiež kriminalisti a vyšetrovatelia. Rozhodnutie vyslať do vojny aj obžalovaných podľa serveru pravdepodobne svedčí o tom, že vysychá prílev trestancov. (ČTK)

Veľvyslanci krajín EÚ sa dohodli na novom balíku sankcií zameraných na ruské hybridné hrozby.

Web Ukrajinská pravda sa odvoláva na Rikarda Jozwiaka, redaktora Rádia Slobodná Európa, ktorý poznamenal, že mechanizmus vstúpi do platnosti budúci týždeň.

Novinár Jozwiak už skôr informoval, že EÚ pôvodne chcela zaviesť balík všeobecných sankcií, no napokon súhlasila s tým, že sa zameria na ruské hybridné hrozby. Sankcie neobsahujú zatiaľ žiadne mená, ale v budúcnosti by mali na zoznam pribudnúť.

Približne 1,5 milióna ukrajinských detí, ktoré žijú v okupovaných oblastiach Ukrajiny, reálne hrozí deportácia do Ruska.

Informoval o tom ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu už unieslo viac ako 20-tisíc detí, uviedol Lubinec. Menej ako 400 z nich sa podľa databázy Children of War vrátilo domov.

Deportované deti majú zmenené osobné údaje, aby ich príbuzní nemohli nájsť a priviesť späť domov, dodal ombudsman.

"Naše deti sú dokonca posielané do takzvaných 'prevýchovných táborov', kde sú "zombifikované" ruskou propagandou. Len si to predstavte: naše deti sú nútené popierať svoj ukrajinský pôvod," povedal Lubinec.

Podľa úradu ombudsmana boli deti z detských domovov v Chersonskej oblasti najskôr premiestnení na okupované územia a potom deportované do Ruska.

Kyjev zaznamenal aj prípady nezákonnej adopcie detí ruskými rodinami. "Rusko zámerne spomaľuje proces návratu našich detí," povedal Lubinec. (Kyiv Independent)

Záujem o vstup do ukrajinskej légie v Poľsku je nízky, povedal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Légiu zriadili v júli ako dobrovoľnú vojenskú jednotku zloženú z Ukrajincov žijúcich v Poľsku a vycvičených poľskými ozbrojenými silami.

"Nie sme zodpovední za nábor. Počet ľudí, ktorí sa mal hlásiť z ukrajinskej strany, je príliš nízky. Na začiatku kampane sa deklarovalo, že môže vzniknúť aj jedna brigáda z niekoľko tisíc ľudí. To sa však nestalo," povedal poľský minister.

Legiu zriadili v rámci bezpečnostnej dohody, ktorú 8. júla podpísali prezident Volodymyr Zelenskyj a poľský premiér Donald Tusk.

Nábor do ukrajinskej légie plánovali vykonávať ukrajinské konzulárne úrady. Očakávalo sa, že dobrovoľníci budú podľa ukrajinskej legislatívy povolaní do služby a že prejdú výcvikom poľskej armády.

Podľa ministra obrany Poľsko doteraz vycvičilo asi 20-tisíc ukrajinských vojakov. (Kyiv Independent)

Niektorým ruským jednotkám chýba delostrelecká munícia, tvrdí proruský vojnový bloger.

Jegor Guzenko, známy ako „Trinásty“ upozornil, že schopnosť ruských viesť bojové operácie v mnohých oblastiach frontu je obmedzená nedostatkom delostreleckej munície.

Podľa Guzenka ide o dôsledok spôsobený zničením muničných skladov útokmi ukrajinských bezpilotných lietadiel v Toropeci v Tverskej oblasti a Tichorecku. v Krasnodarskom kraji v polovici septembra.

Guzenko tvrdil, že problém sa týka najmä tých oblastí frontu, kde prebiehajú „aktívne útočné operácie“.

„Tento problém má 98. výsadková divízia, rovnako ako množstvo iných jednotiek. Nebudem ich menovať, pretože ich je príliš veľa,“ povedal.

Dodal, že problém sa zhoršuje a niektoré jednotky dostávajú muníciu na prídel.

Sťažoval sa, že aj napriek tomu sú ruské jednotky stále nútené útočiť na ukrajinské pozície bez delostreleckej podpory. Ďalej naznačil, že konanie niektorých ruských veliteľov v súvislosti s muníciou je podozrivé.

„Ak by aj boli niektoré naše sklady zničené, továrne sa nezastavili. Pracujú každý deň. Táto munícia niekam ide. Ale kam? Prečo je toho pre vojakov tak málo?"

Podľa hodnotenia estónskych tajných služieb mohol útok ukrajinských ozbrojených síl na sklady v Toropeci z 18. septembra zničiť až dvojmesačnú ruskú delostreleckú muníciu spolu s raketami typu Iskander a muníciou pre raketomety Točka-U a leteckými bombami.

Začiatkom septembra Guzenko zverejnil sériu videí, v ktorých ostro kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina, jeho vládu a vojenských veliteľov. Tieto videá sú už zmazané.

Povedal v nich, že Putin je zbabelec, že nespustil inváziu už v roku 2014 a že keby tak urobil, vojna by bola už dávno vyhratá. "Nestalo by sa všetko toto a nezomrelo by toľko našich mužov," povedal Guzenko na jednom z videí. Dodal, že "Rusko zajali zradcovia sediaci v Kremli“.

Obsadenie Vuhledaru pravdepodobne výrazne nezmení priebeh ruských útočných operácií v západnej časti Doneckej oblasti.

Uviedol to Inštitút pre štúdium vojny (ISW) s tým, že mesto nie je mimoriadne dôležitým logistickým uzlom.

Rusi Vuhledar dobyli po dva a pol roku útokov, ktoré pre nich znamenali veľké straty.

Niektoré ruské zdroje pritom pochybujú, či obsadenie mesta povedie k rýchlemu pokroku alebo k významným prielomom na bojisku.

Ruskí vojenskí blogeri poukazujú napríklad na to, že ukrajinská obrana severovýchodne od Vuhledaru zostáva silná. (SITA)

Ukrajina dokáže ročne vyrobiť štyri milióny bezpilotných lietadiel a rýchlo zvyšuje kapacity na výrobu ďalších zbraní.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí so zástupcami zahraničných zbrojárskych podnikov v Kyjeve.

V tomto roku už podľa neho Ukrajina podpísala zmluvy na výrobu 1,5 milióna dronov.

Ukrajinskí predstavitelia očakávajú, že financovanie a dodávky zbraní zo zahraničia sa budú neustále znižovať, zatiaľ čo potreby Ukrajiny v oblasti obrany budú ďalej narastať. Kyjev sa preto čoraz viac zameriava na zvyšovanie kapacít domácej výroby.

"V extrémne ťažkých podmienkach úplnej vojny a pod neustálou ruskou paľbou dokázali Ukrajinci vybudovať nový obranný priemysel," vyhlásil Zelenskyj.

Reuters pripomína, že pred začiatkom celoplošnej ruskej invázie výroba dronov na Ukrajine prakticky neexistovala.

Po viac ako dva a pol roku od začiatku invázie však Ukrajina vynakladá zhruba polovicu svojho štátneho rozpočtu na obranu, čo predstavuje viac ako 40 miliárd dolárov.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že vláda na budúci rok plánuje zvýšiť výdavky na podporu rastu domácej výroby.

"Budúcoročný rozpočet počíta so 65-percentným nárastom prostriedkov určených na nákup zbraní," povedal.

V prepočte sa výdavky zvýšia o sedem miliárd dolárov. Strategickým cieľom je podľa Šmyhaľa zvýšiť výrobné kapacity ďalekonosných zbraní a získať nad Ruskom technologickú prevahu.

Šmyhaľ taktiež uviedol, že zámerom Ukrajiny je "aby v európskej časti Ruska nebolo miesto, kam by nedosiahli" ukrajinské rakety a drony.

Schopnosť útočiť na vojenské ciele hlboko na ruskom území je v súčasnosti jednou z priorít Ukrajiny.

Zelenskyj sa preto už dlhšie snaží získať povolenie na použitie dodaných západných rakiet dlhého doletu. Zatiaľ však neúspešne, keďže západní partneri sa obávajú eskalácie konfliktu.

Počas utorkového stretnutia predstavitelia Ukrajiny a zbrojárskych spoločností podpísali viacero dohôd o výrobe munície, rôznych typov dronov a o údržbe západnej techniky na Ukrajine. (TASR)

Slovensko sa chce zapojiť do obnovy Ukrajiny modernizáciou diaľnic či výstavbou vlakového spojenia. (TASR)

Ukrajinská armáda oznámila ústup z Vuhledaru, aby sa vyhla ruskému obkľúčeniu.

Informoval o tom server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vojenské zoskupenie Chortycja.

O ruskom dobytí Vuhledaru v Doneckej oblasti predtým hovorili neoficiálne zdroje.

Kontrolu nad mestom považujú obe strany za dôležitú vzhľadom na to, že leží na vyvýšenom mieste a na križovatke východného a južného frontu, čo mu dodáva na význame, pokiaľ ide o zásobovanie oboch armád, napísala agentúra Reuters.

Obsadenie Vuhledaru podľa nej môže ruským inváznym silám otvoriť cestu k postupu na ďalšie miesta.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vzdoroval od začiatku vojny. Ukrajinská armáda sa stiahla z Vuhledaru Čítajte 

Slovensko poskytne záruky a v prípade potreby aj prostriedky vo výške päť miliónov eur Fondu EÚ pre Ukrajinu.

Súhlasila s tým vláda, keď schválila Dohodu o príspevku medzi Európskou investičnou bankou (EIB) a Slovenskou republikou aj Dohodu o záruke medzi pôvodnými ručiteľmi a priebežne pristupujúcimi ručiteľmi a EIB.

Tieto dve dohody tvoria právny rámec fungovania Fondu EÚ pre Ukrajinu, ktorý vytvorila EIB ako jedno z viacerých opatrení na podporu Ukrajiny po jej napadnutí Ruskou federáciou v roku 2022.

Je plánovaný ako krátkodobá a cielená iniciatíva, ktorá umožní banke financovať obnovu ukrajinskej ekonomiky a verejnú infraštruktúru, kým sa rozbehnú nové nástroje, pričom nemá povolené financovať vojenské výdavky. (TASR)

Ruské útoky zabili za posledný deň sedem ukrajinských civilistov a 50 ďalších zranili, informovali regionálne úrady.

Ukrajinské letectvo potvrdilo, že zostrelilo 11 z 32 bezpilotných lietadiel typu Šahíd. Ďalších desať bezpilotných lietadiel sa „stratilo“ v dôsledku elektronického boja a štyri ďalšie odleteli späť smerom k Rusku, dodalo letectvo.

V Charkovskej oblasti bolo päť ľudí, vrátane 14-ročného chlapca zranených, pri ruskom riadenom bombovom útoku na mesto Derhači, uviedol gubernátor Oleh Syniehubov.

Ruské sily zaútočili aj na mesto Kupiansk, pričom zranili muža a ženu.

Jeden človek zahynul a 25 utrpelo zranenia v meste Záporožie, uviedol gubernátor Ivan Fedorov.

Rusko odpálilo najmenej šesť riadených leteckých bômb na Záporožie, pričom poškodilo obytné domy a domy. Medzi zranenými boli tri deti vo veku deväť, 10 a 12 rokov.

Päť ľudí utrpelo zranenia v dedinách Černihivka a Dovha Balka, ako aj v meste Sloviansk v Doneckej oblasti, uviedol gubernátor Vadym Filaškin.

Trhovisko a zastávka MHD sa dostali pod ruský útok v meste Cherson. O život prišlo šesť ľudí a šesť ďalších utrpelo zranenia, informoval guvernér Oleksandr Prokudin.

Ďalších päť ľudí utrpelo zranenia po ruských útokoch na iné obce v Chersonskej oblasti počas uplynulého dňa. (Kyiv Independent)

Úplná invázia na Ukrajinu vyčerpala ruský pracovný trh a vyvolala súboj o pracovnú silu medzi armádou a firmami.

Ruská vojna zároveň dramaticky zvýšila produkciu zbraní a vojenského vybavenia.

Na ruských pracovných portáloch sa v období od 15. augusta do 15. septembra objavilo viac ako 90-tisíc voľných pracovných miest v obrannom priemysle, pričom spoločnosti ponúkali trojnásobok až štvornásobok priemernej regionálnej mzdy. Referuje o tom ruská služba britskej spravodajskej televízie BBC.

Vyšetrovanie BBC zistilo, že Rusko zverejnilo tisíce pracovných inzerátov pre pracovníkov na zmeny v obranných podnikoch, lákalo pracovníkov na niekoľkonásobnú štandardnú mzdu, verbovalo mladých ľudí a ponúkalo odmeny za odporúčanie nových zamestnancov.

Rusko čelí nedostatku inžinierov, sústružníkov a operátorov CNC strojov.

Ruský pracovný portál Avito v septembri získal 2-tisíc životopisov od sústružníkov, pričom voľných miest v tejto sfére bolo až 60-tisíc. Od operátorov CNC strojov bolo napriek lákavým platom len 600 životopisov na 18 600 voľných miest.

Práca na zmeny v závodoch ruského obranného priemyslu je často extrémne náročná, uviedla BBC. Niektoré pozície inzerovali 11-hodinové zmeny bez voľných dní.

Keď korešpondent BBC zatelefonoval do spoločnosti, aby objasnil podrobnosti o dĺžke pracovnej zmeny, náborový pracovník odmietol poskytnúť informácie, ale okamžite ponúkol, že reportéra najme. (SITA)

Ruská armáda získala úplnú kontrolu nad Vuhledarom v Doneckej oblasti, tvrdia proruskí vojnoví blogeri.

Ruské sily sa dostali do centra mesta, ktoré útokom odolávalo vyše dva roky, uviedol v utorok tamojší ukrajinský predstaviteľ.

Moskva v roku 2022 anektovala štyri ukrajinské oblasti vrátane Doneckej, čo Kyjev a Západ označili za nezákonné.

Rusko sa už dlho snažilo obsadiť Vuhledar, ktorý predstavuje dôležitý medzník na ceste k získaniu kontroly nad celou Doneckou oblasťou.

Agentúre Reuters sa informácie nepodarilo nezávisle overiť a ruské ministerstvo obrany zabratie mesta Vuhledar zatiaľ nepotvrdilo.

Banské mesto, ktoré malo pred vojnou približne 14 000 obyvateľov, leží na priesečníku východného a južného bojiska, má veľký význam pri zásobovaní vojsk oboch strán.

Vuhledar sa zároveň nachádza v blízkosti železničnej trate spájajúcej Krymský polostrov s priemyselným regiónom Donbas, ktorý zahŕňa aj východnú časť Luhanskej oblasti a Doneckú oblasť.

Rusko útočilo dronmi aj na dunajský prístav Izmajil na hraniciach s Rumunskom.

Celkovo sa podarilo ukrajinskej obrane zneškodniť 11 z 32 dronov.

Štyri ruské drony podľa Ukrajiny opustili jej vzdušný priestor a 10 vyradili prostriedkami elektronického boja.

Bezpilotné lietadlá útočili v Odeskej, Sumskej a Kirovohradskej oblasti. Opätovne sa zamerali aj na okolie prístavného mesta Izmajil v delte Dunaja.

Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper na Telegrame uviedol, že "Rusi sa zamerali na prístav a pohraničnú infraštruktúru."

Ruské útoky spôsobili požiar, ktorý sa však ukrajinským hasičom podarilo rýchlo uhasiť. Pri útoku boli zranení dvaja vodiči nákladných áut. Jeden z nich je občanom Turecka.

Kiper taktiež viedol, že ukrajinsko-rumunský hraničný priechod Orlivka dočasne uzavreli v dôsledku ostreľovania.

"Rusi zámerne ostreľovali kontrolné stanovište, čím sťažili bežným ľuďom prechod cez hranice. Ide o teror voči civilnému obyvateľstvu," vyhlásil Kiper.

Nebude robiť kompromisy v oblasti územnej celistvosti a suverenity, reagoval ukrajinský minister Sybiha na Financial Times.

Šéf ukrajinskej diplomacie Andrii Sybiha na Varšavskom bezpečnostnom fóre ďalej povedal že Rusko treba prinútiť, aby rešpektovalo územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny vrátane Krymu namiesto hľadania kompromisu.

"Inak to bude odložená vojna. Európa si nemôže dovoliť šedé zóny alebo zmrazené konflikty," upozornil Sybiha.

Sybiha tiež zopakoval ukrajinský „mierový vzorec“ a označil ho za jedinú cestu k dosiahnutiu komplexného, ​​spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu a európsky kontinent. (Ukrajinská pravda)

Rusko v stredu odskúša svoje systémy varovania obyvateľstva pred núdzovými situáciami.

Podobné skúšky bývajú dvakrát ročne a ich súčasťou bude spustenie poplachových sirén a prerušenie rozhlasového a televízneho vysielania. Informuje o tom agentúra Reuters.

Približne o 10.30 h sa vo väčšine z 11 ruských časových pásiem na minútu rozozvučia sirény a z reproduktorov sa ozve: "Všetci pozor", uviedlo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram.

Cieľom cvičenia je podľa ministerstva preverenie varovných systémov, pripravenosti osôb zodpovedných za ich spustenie a zvýšenie informovanosti verejnosti. "Nepodliehajte panike - všetko ide podľa plánu," dodalo.

Skúška varovných systémov v Rusku sa uskutoční počas pokračujúcej vojny na Ukrajine, ktorá vyvolala najhlbšiu krízu medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. (TASR)

Ruská armáda podľa analytického projektu DeepState obsadila opustené ukrajinské mesto Vuhledar v Doneckej oblasti.

Analytici DeepState uviedli, že ruskí vojaci zverejňujú fotografie ruských vlajok v rôznych častiach mesta.

Šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti Vadym Filaškin uviedol, že boje prebiehajú blízko centra Vuhledaru. V meste podľa jeho slov zostalo len 107 obyvateľov.

Pred otvorenou vojnou Moskvy proti Ukrajine vo Vuhledare žilo približne 14-tisíc ľudí.

Rusko zažíva rekordný počet dezercií z armády. Niektorí sa však nedokážu ukryť ani u vlastných príbuzných. (meduza)

Rusko počas uplynulého dňa na Ukrajine stratilo 1 130 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 655 560, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, 32 obrnených bojových vozidiel pechoty a 14 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 887 tankov, 17 579 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 869 delostreleckých systémov.

Rusi zastrelili 16 ukrajinských zajatcov pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti, tvrdí Generálna prokuratúra Ukrajiny.

Na svojom oficiálnom telegramovom kanáli uviedla, že začala vyšetrovanie pre podozrenie z porušenia zákonov a zvyklostí vedenia vojny v kombinácii s úkladnou vraždou. Informovalo o tom ruskojazyčné vysielanie BBC.

Video zachytávajúce tento čin sa podľa prokuratúry objavilo 1. októbra na účtoch platformy Telegram. Údajne k nemu došlo pri obciach Nikolajevka a Suchoj Jar v Pokrovskom okrese. Niektoré ukrajinské médiá video zverejnili.

Na čiernobielych záberoch, ktoré boli nasnímané z dronu nachádzajúceho sa pomerne vysoko nad zemou, vidno siluety ľudí, vychádzajúcich v zástupe z lesa. "Po tom, ako sa zoradili, na nich okupanti úmyselne spustili paľbu. Zranených, ktorí ešte javili známky života, z bezprostrednej blízkosti zabili automatickou zbraňou," konštatuje ukrajinská generálna prokuratúra.

Ak sa tento masaker potvrdí, podľa generálneho prokurátora pôjde o najhorší prípad zabitia ukrajinských vojnových zajatcov na fronte. "Je to ďalší dôkaz, že zabíjanie a mučenie väzňov nie je náhoda, ale zámerná politika ruského vojenského a politického vedenia," uviedol Kostin v stanovisku na sieti X.

Prisľúbil tiež, páchatelia týchto zločinov — od vojakov, ktorí ich vykonali, až po tých, ktorí vydali zločinné rozkazy a formujú ruskú doktrínu násilia a zastrašovania — budú identifikovaní a postavení pred spravodlivosť.

Ruské ministerstvo obrany vyjadrenia Generálnej prokuratúry Ukrajiny nekomentovalo, poznamenala BBC. (TASR)

Ministri na rokovaní vlády budú riešiť zapojenie Slovenska do obnovy Ukrajiny či zmeny vo Fonde na podporu športu.

Zaoberať sa budú vyše 25 návrhmi legislatívy.

Kabinet bude na svojej 52. schôdzi schvaľovať zapojenie Slovenska do obnovy Ukrajiny. Má sa to urobiť modernizáciou diaľnic, výstavbou vlakového spojenia či zvýšením kapacít na hraničných priechodoch.

Ministerstvo financií prinesie na rokovanie niekoľko materiálov. Týkať sa budú realizácie viacerých opatrení v oblasti práva na odpočítanie DPH, dohody medzi Európskou investičnou bankou a SR či informačným systémom rezortu, ktorý by sa mal doplniť o porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode.

Vláda sa bude zaoberať aj podmienkami výkonu funkcie riaditeľa inšpektorátu práce, medzi ktoré by sa mala vrátiť najmenej päťročná prax. Taktiež by sa tieto podmienky mali spresniť.

Medzi strategické investície by ministri mali v stredu zaradiť modernizáciu bratislavského prístavu. Náklady na jeho rekonštrukciu sa odhadujú na vyše 178 miliónov eur. S výstavbou by sa mohlo začať v marci budúceho roka.

Ďalej budú rokovať o kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala na Slovensku prejsť modernizáciou. Tým by sa mala zabezpečiť jej vyššia úroveň. Vládny kabinet by mal taktiež riešiť návrh novely zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu.

Jedným z najdôležitejších doplnení sú ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity, ktorá predstavuje harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie pre osoby v celej Európskej únii (EÚ).

Vláda chce tiež navýšiť rozpočet FnPŠ na 60 miliónov eur ročne, rozšíriť predmet jeho činnosti či zmeniť proces voľby riaditeľa fondu. Novela zákona o športe má zase umožniť jasnejšiu podporu športu, zníženie byrokracie, zavedenie mechanizmov na riešenie sporov v športe a tiež zefektívnenie jeho financovania.

V programe je aj uznanie odbornej kvalifikácie sestrám, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku. Zároveň sa má zaviesť koncept takzvaného automatického uznávania kvalifikácií v rámci členských krajín EÚ na pokračovanie v štúdiu. Z dielne rezortu školstva je na programe aj novela zákona o vysokých školách. Zmeniť by sa ňou malo kreovanie správnej rady verejnej vysokej školy.

Ministri by sa mali zaoberať aj novými pravidlami, podľa ktorých by sa mohli vydávať náhradné cestovné doklady EÚ. Ministerstvo vnútra zároveň navrhuje zjednodušiť podmienky pri evidencii motorových vozidiel podnikateľov i verejnosti a zaviesť jednorazové tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C a M.

Vláda prerokuje legislatívu, ktorou by sa mala zaviesť povinnosť deklarovať peňažné prostriedky v hotovosti pri ich preprave cez vnútornú hranicu EÚ.

Kabinet má vyjadriť súhlas s prítomnosťou zahraničných vojakov, pretože do konca roka by sa malo na Slovensku konať medzinárodné vojenské cvičenie Valiant Lynx 24.

Nové pravidlá by mali ministri odsúhlasiť aj pre minimálnu sieť ambulancií špecialistov. Sieť by mala byť definovaná na základe určených parametrov s každoročným prehodnocovaním a vyhodnocovaním jej naplnenia. (TASR)