TEL AVIV, BRATISLAVA. Konflikt na Blízkom východe aktuálne sprevádzajú dva typy informácií. Jedným je priebežné volanie po prímerí, druhým rastúca pravdepodobnosť, že Izrael po leteckých útokoch na ciele v južnom Libanone, ktoré spája s hnutím Hizballáh, podnikne aj pozemnú inváziu do krajiny. Mohol by tak vytvoriť nárazníkové pásmo medzi svojou severnou hranicou a teritóriom, ktoré v Libanone ovláda Hizballáh.
"Optimizmus, že by sa medzi Izraelom a Hizballáhom podarilo dosiahnuť trojtýždňové prímerie, sa rozplynul, keď Benjamin Netanjahu vydal dve vzájomne si odporujúce vyhlásenia v rozpätí pár hodín," napísal v piatok popoludní britský denník Guardian.
V piatok úrad izraelského premiéra vyhlásil, že Izrael má s americkou iniciatívou na dosiahnutie prímeria spoločné ciele. Ešte vo štvrtok informoval, že správy o prímerí sú nesprávne a že premiér ani nereagoval na americko-francúzsky návrh prímeria.
Izrael medzitým pokračoval v leteckých a raketových útokoch na južný Libanon, kde, ako tvrdí, cielene zasahuje budovy, ktoré používa hnutie Hizballáhu. V piatok večer Izrael vykonal cielený útok aj na hlavné veliteľstvo Hizballáhu v na juhu libanonského Bejrútu. Cieľom mal byť podľa Fox News líder hnutia Hassan Nasralláh.
Popritom organizoval vojenské cvičenia blízko izraelsko-libanonskej hranice a spolu s vyjadreniami špičiek svojich ozbrojených síl tak naznačoval pripravenosť vpadnúť do Libanonu po zemi.
"Neprestaneme, kým sa naši občania nebudú môcť vrátiť bezpečne domov. Nezmierime sa s teroristickou armádou pôsobiacou na našej severnej hranici, ktorá by dokázala vykonať ďalší masaker v štýle 7. októbra," vyhlásil izraelský premiér pred Valným zhromaždením OSN.
Loading
...V článku sa dočítate:
- Kto tlačí Izrael do prímeria a prečo je prímerie zatiaľ vzdialené,
- čo hovoria experti o pozícii Benjamina Netanjahua,
- koho izraelský premiér počúva viac,
- ako sa napätá situácia môže vyvíjať ďalej.
Hizballáh by inváziu privítal
Trojtýždňové prímerie vo štvrtok v spoločnom vyhlásení navrhol blok dvanástich krajín na čele s USA a Európskou úniou, no podpísali sa aj Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty či Katar, ktorý inak poskytuje prístrešie vedeniu palestínskeho hnutia Hamas.
Izrael sa však zatiaľ zdá odhodlaný po operácii v Pásme Gazy (na juhu, medzi Izraelom a Egyptom) zaútočiť intenzívnejšie na Libanon, v rámci ktorého si Hizballáh vytvoril "štát v štáte", ako to v rozhovore so SME pomenoval Amnon Aran, profesor medzinárodných vzťahov z londýnskej City University.
“Hizballáh nie je Hamas. Na toto sa pripravuje od roku 2006 a má podporu Iránu. Ak to bude podobné ako v Gaze, bude to dlhá vojna.
„
"Víťazíme," vyhlásil Netanjahu v piatok pred OSN. Pred zhromaždením vystúpil s mapou, na ktorej iránsku sféru vplyvu označil ako "kliatbu" a možnosť dosiahnuť dohodu so Saudskou Arábiou a okolitými arabskými štátmi za "požehnanie".
Popritom pohrozil Iránu, že niet miesta, na ktoré by izraelské ramená nedosiahli.
Izrael tvrdí, že zatiaľ vykonáva iba presné útoky na militantov Hizballáhu a jeho sklady zbraní. Len v tomto týždni si však izraelské bombardovanie Libanonu vyžiadalo viac ako 600 životov, informovala v piatok Deutsche Welle. Desiatky tisíc ľudí museli z južného Libanonu ujsť.
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh by podľa nemeckej stanice pozemnú izraelskú inváziu uvítal. Po kurióznom útoku na tisíce pagerov a vysielačiek totiž čelí vzdušným útokom. Izrael má vzdušnú aj technologickú prevahu, ktorej sa Hizballáh brániť nedokáže. Pri pozemnej vojne by mal viac možností.
Čo do počtu bojovníkov je Hizballáh väčší ako Ozbrojené sily Slovenskej republiky, ktoré majú oficiálne okolo dvadsaťtisíc vojačiek a vojakov.
Radikálne šiitske hnutie má podľa Deutsche Welle okolo 40- až 50-tisíc bojujúcich ľudí a k nim viac ako stotisíc rakiet a sieť podzemných tunelov.
Hoci má Izrael vzdušnú prevahu, tá sama osebe zrejme nestačí na to, aby dokázal vytlačiť Hizballáh za rieku Litani a vytvoril tak nárazníkové pásmo.
"Hizballáh nie je Hamas. Na toto sa pripravuje od roku 2006 a má podporu Iránu. Ak to bude podobné ako v Gaze, bude to dlhá vojna," komentovala pre DW Marina Miron, vojenská analytička z londýnskej univerzity King´s College.
Dodala, že Izrael pritom nebude znášať iba vojenské, ale aj ekonomické náklady, osobitne ak by Hizballáh dokázal rozšíriť útoky na Jeruzalem a Tel Aviv. V takom prípade by sa Izrael musel viac spoliehať na pomoc Spojených štátov a je ťažké odhadnúť, koľko by jej dostal, tvrdí.
Ak by sa Irán ako sponzor Hizballáhu rozhodol pritvrdiť, môže na to použiť ešte rebelskú skupinu Húsíov, ktorí ovládajú časť Jemenu a ohrozujú civilné nákladné lode v Červenom mori.
V prípade vypuknutia vojny v Libanone by Irán nezostal ľahostajný Čítajte Prímerie by Netanjahua ohrozilo
Prímeriu na Blízkom východe nestojí v ceste iba neústupčivosť všetkých strán konfliktu navzájom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu musí manévrovať aj v domácej politike.
"Domáce dôsledky prímeria sú jasné z vyhlásenia ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira, ktorý premiérovi povedal, že jeho strana Otzma Jehudit (Židovská moc) prestane podporovať koalíciu, ak vláda bude súhlasiť s prímerím s Hizballáhom," napísal v piatok britský denník Guardian.
"Neopustíme našich občanov zo severu. Každý deň, kým toto prímerie bude v platnosti a Izrael nebude na severe bojovať, Otzma Jehudit nebude súčasťou koalície," cituje Guardian Ben-Gvira, predstaviteľa strany, ktorá je vnímaná ako radikálne pravicová, nacionalistická a protiarabská.
Hizballáh začal útočiť na Izrael už deň po teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra a sever Izraela tak muselo opustiť zhruba 60- až 70-tisíc civilistov.
Opozičný politik Yair Golan sa tiež postavil proti myšlienke dlhšieho prímeria. Navrhol niekoľkodňové zastavenie paľby s tým, že by sa vyhodnotilo jeho fungovanie.
"Izraelská kampaň proti Hizballáhu má širokú domácu podporu. Izraelské ozbrojené sily sú presvedčené, že majú Hizballáh na lopate a chcú svoju výhodu využiť na dosiahnutie prímeria podľa izraelských podmienok," napísal korešpondent BBC Frank Gardner.
"Prežívajúca časť vedenia Hizballáhu sa dala zahnať do kúta. Vyhlásili, že prestanú bojovať len vtedy, ak nastane prímerie v Gaze. Keďže už preliali veľa vlastnej krvi, uspokojiť sa s čímkoľvek menším by vyzeralo ako prejav slabosti," komentuje.
Prímerie v Gaze sa však tiež zdá vzdialené, hoci Izrael otvorene hovorí, že ťažisko operácií presúva na sever. Líder Hamasu Jahjá Sinwar podľa BBC požaduje kompletné stiahnutie izraelských jednotiek z Gazy.
To však odmieta Tel Aviv, pretože si chce ponechať kontrolu nad hranicou medzi Pásmom Gazy a Egyptom, aby tam zabránil pašovaniu zbraní pre Hamas.
