BEJRÚT, BRATISLAVA. Libanon pri pokračujúcich izraelských útokoch zažíva najkrvavejšie dni od roku 2006, keď sa odohrala zatiaľ posledná veľká vojna medzi Izraelom a šiitskym teroristickým hnutím Hizballáh, ktoré z južného Libanonu ostreľuje severný Izrael.
"Izraelské bomby zabili viac ako 500 ľudí, medzi nimi aj ženy a deti, a ďalších 1800 zranili," informovala CNN s odvolaním sa na libanonské úrady. Ďalšie tisíce ľudí medzitým z južného Libanonu utekali do bezpečia. V mestách sa tvorili kolóny áut s ľuďmi, ktorí museli opustiť svoje domovy.
Kým mnoho libanonských civilistov na televíznych záberoch dávalo svoje utrpenie za vinu Izraelu a jeho premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, Tel Aviv tvrdí, že sa bráni proti útokom Hizballáhu, ktoré vyhnali desiatky tisíc civilistov z obydlí na severe Izraela.
Hizballáh začal útočiť na Izrael 8. októbra 2023, teda deň po tom, ako palestínske hnutie Hamas zaútočilo na Izrael z Pásma Gazy - palestínskej enklávy zovretej medzi Izraelom, Sinajským polostrovom a Stredozemným morom.
Hizballáh sa vyhráža opatrne. Vojnu nechce nik, ale začať sa môže Čítajte Izrael odvtedy v Gaze vykonáva odvetné operácie takého rozsahu, že čelí obvineniam z genocídy. Intenzita zrážok s Hizballáhom zas vyvoláva obavy, že by sa v regióne mohla strhnúť väčšia vojna.
Tá by mohla mať podobu izraelského vpádu do Libanonu (zatiaľ ide iba o vzdušné útoky) alebo aj zapojenia Iránu, ktorý je sponzorom Hizballáhu.
V nasledujúcej sérii otázok a odpovedí analyzujeme, do akej miery hrozí vypuknutie väčšej vojny, ktoré mocnosti sú na čej strane a aké majú záujmy.
1. Prečo Izrael útočí na Libanon?
Aktuálne útoky sú pre Libanon najničivejšie za posledné desaťročia, skonštatovala pre CNN Kim Gattas z Inštitútu globálnej politiky pri Kolumbijskej univerzite. Veľa obetí sú členovia Hizballáhu, no sú medzi nimi aj ženy a deti. "Je to obrovská trauma vo vojne, ktorá sa začala 8. októbra, keď Hizballáh vystrelil svoje prvé strely na Izrael, deň po hroznom útoku Hamasu," povedala.
Hizballáh je v boji proti Izraelu spojencom Hamasu, ktorý 7. októbra 2023 podnikol rozsiahly útok proti izraelským civilistom. Militanti pozabíjali stovky civilistov a zhruba 250 uniesli do Gazy ako rukojemníkov. Hizballáh deň po útoku začal raketami útočiť na Izrael.
Severný Izrael odvtedy muselo opustiť zhruba 60-tisíc civilistov, ktorých ohrozovali raketové strely Hizballáhu prilietajúce z Libanonu. Izraelskí predstavitelia už skôr oznámili, že ťažisko vojny sa presúva z Pásma Gazy na sever k izraelskej hranici s Libanonom.
Civilisti tak dnes v tisíckach utekajú z južného Libanonu, kde Izrael ostreľuje miesta, ktoré považuje za ciele Hizballáhu. Ide napríklad o civilné budovy, ktoré hnutie používa ako muničné sklady.
"Izrael nebojuje proti vám, bojuje proti Hizballáhu. Pridlho vás Hizballáh používal ako ľudské štíty. Skrýva rakety vo vašich obývačkách a garážach. Tie rakety padajú priamo na našich občanov," vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
2. Ako by mohla vyzerať veľká eskalácia?
"Môže to byť čokoľvek ohľadom intenzity paľby na strane Izraela alebo Hizballáhu, ale aj regionálne rozšírenie paľby," vysvetľuje pre denník SME Amnon Aran, profesor medzinárodných vzťahov z londýnskej City University. V prípade eskalácie by sa napríklad intenzívna streľba mohla týkať hlavných miest. Ďalším rozmerom by bolo cielené ničenie infraštruktúry ako napríklad elektrární či teplární, to sa zatiaľ nestalo, tvrdí.
Ďalšou možnosťou je, že by sa Izrael pustil do pozemnej invázie v Libanone, ktorá by preň mohla byť problematická. Analytik CNN Barak Ravid upozorňuje, že Hizballáh nebude ochotný vzdať sa a takáto vojna by sa mohla natiahnuť prinajmenšom na týždne. Pozemnú inváziu do Libanonu však podľa Ravida momentálne nechce ani izraelský premiér Netanjahu.
"Extrémnejšou podobou eskalácie by bolo rozšírenie vojny v regióne. Ak by sa zapojil Irán, ozbrojené skupiny z Iraku, Húsíovia a na druhej strane nejaká koalícia na čele s USA na podporu Izraelu," dodáva.
3. Čo s tým môže urobiť Libanon?
Vláda v Libanone je podľa Arana politicky veľmi slabá. "Hizballáh si v Libanone dokázal vybudovať štát v štáte. Má vlastné príjmy, má veľmi silný arzenál zbraní, žiadna iná skupina v Libanone toľko zbraní nemá," komentuje.
Súčasťou problému je spôsob, akým libanonské zákony zaručujú účasť na moci všetkým náboženským skupinám. Jedným z dôsledkov je politická fragmentácia.
"Hizballáh sa rozhodol vtiahnuť Libanon do konfliktu v Gaze, toto nebolo rozhodnutie vlády v Bejrúte," hovorí Aran.
Hizballáh má ročný rozpočet 700 mil. dolárov, 20- až 65-tisíc bojovníkov do 120-tisíc striel. Má lepšiu vojenskú výbavu ako väčšina normálnych štátov sveta, píše France 24.
4. Existuje cesta von?
Existuje, ale nie je jednoduchá ani krátka a nečrtá sa v najbližšej budúcnosti. Hoci Izrael dokázal zabiť niekoľkých vysokopostavených veliteľov Hizballáhu a útokom na pagere a vysielačky ochromil jeho komunikáciu, Hizballáh sa nechce vzdať. "Vojna v roku 2006 bola ničivá, a Hizballáh stále existuje," pripomenul podľa Deutsche Welle Brian Katulis z washingtonského Inštitútu pre Stredný východ.
Experti často spomínajú, že bude nutná "kreatívna diplomacia". Izrael sa snaží vybudovať si "strategické odstrašenie" voči Hizballáhu a ďalším organizáciám, ktoré ho považujú za nepriateľa.
Aran považuje diplomatické riešenie konfliktu za možné. "Jeho súčasťou by musel byť koniec vojny v Gaze vrátane výmeny zajatcov. Izrael by musel stiahnuť svoje sily z Gazy a pravdepodobne na výmenu prepustiť nejaký počet teroristov z Hamasu, ktorých zajal. Problém je, že to by muselo byť spojené so súhlasom Hizballáhu, že sa stiahne na sever od rieky Litani a umožnil by vytvorenie nárazníkovej zóny v južnom Libanone, ktorá by oddelila Izrael a Hizballáh," dodáva.
Momentálne si však nemyslí, že by takéto riešenie bolo schodné, aspoň nie verejne. Riešeniu by podľa Arana pomohla aj finančná injekcia libanonskej vláde, hospodárstvo krajiny je totiž veľmi slabé.
"Dnes je ťažké odhadnúť, aký účinok na Hizballáh mal vysielačkový útok a likvidácia jeho veliteľov, ale Hizballáh sa zatiaľ nechce vzdať." Izrael, na druhej strane, nemá dobré skúsenosti z pozemných operácií v Libanone, upozorňuje.
5. Kde stoja Spojené štáty?
V krátkosti - šesť týždňov pred prezidentskými voľbami. "Ani USA, ani Irán nemajú záujem o väčšiu vojnu," tvrdí Aran. Tá napriek tomu môže nastať ako výsledok nesprávneho odhadu situácie či chybného kroku "napríklad, keď nejaká strela zasiahne husto obývanú civilnú oblasť v Libanone alebo v Izraeli", komentuje.
USA aj Iránu záleží na tom, aby sa vojna nepreliala do širšej oblasti.
"Bidenova administratíva nedokázala dotlačiť Izrael k diplomatickému riešeniu napriek tomu, že americkí diplomati opakovane región navštívili," pripomenul pre Deutsche Welle Joost Hiltermann z mimovládky Medzinárodná krízová skupina.
Washington je podľa neho čiastočne zodpovedný za situáciu, v úsilí o prímerie podľa neho mohol urobiť viac. "Sú krátko pred voľbami. Biden nechce byť vystavený kritike Kongresu, že opustil spojenca - Izrael," povedal Hiltermann. To však podľa neho nemá znamenať, že Washington Izraelu schváli čokoľvek.
6. Môže niečo podniknúť Irán?
Experti, ktorých oslovili zahraničné médiá aj denník SME, sa zhodujú, že Irán nemá záujem dať sa priamo vtiahnuť do vojny na Blízkom východe. Brian Katulis pre Deutsche Welle poznamenal, že Irán v poslednom čase pôsobí pomerne slabo, keď prakticky nereagoval na zabitie lídra Hamasu Izmaila Haníju v Teheráne.
Stále však má k dispozícii svoje predĺžené ruky, okrem Hizballáhu či Hamasu napríklad aj jemenských ozbrojencov Húsíov.
