Rusi zasiahli v Charkove obytný dom, zahynuli najmenej traja ľudia (SME Minúta)

Rusko možno k mieru len prinútiť, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Odsúdil aj Irán a Severnú Kóreu ako "komplicov" vo vojne proti Ukrajine, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a Reuters.

Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí BR OSN, na ktorom bol aj zástupca Ruska, označil výzvy Moskvy na dialóg za neúprimné.

"Vieme, že niektorí vo svete chcú hovoriť s Putinom, aby si od neho možno vypočuli, že je rozčúlený, pretože si uplatňujeme svoje právo brániť našich obyvateľov," povedal Zelenskyj s tým, že takéto názory sú "šialenstvo".

"Putin porušil toľko medzinárodných noriem a pravidiel, že sa sám nezastaví. Rusko môže byť k mieru len prinútené a to je presne to, čo je potrebné – prinútiť Rusko k mieru," vyhlásil ukrajinský líder.

Kritizoval tiež Irán a Severnú Kóreu, ktoré západné spravodajské služby obviňujú z dodávok zbraní Rusku. "Rusko nemá nijaký legitímny dôvod robiť z Iránu a Severnej Kórey de facto komplicov vo svojej zločinnej vojne v Európe, keď ich zbrane nás zabíjajú, zabíjajú Ukrajincov," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident vystúpi vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a vo štvrtok sa v Bielom dome vo Washingtone stretne s prezidentom USA Joeom Bidenom.

Očakáva sa, že Zelenskyj Bidenovi predloží svoj návrh, ktorý označuje za plán víťazstva. Spojené štáty navštívil pred novembrovými voľbami, pred ktorými prezidentský kandidát republikánov Donald Trump spochybňuje pokračujúcu podporu pre Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok O vojne na Ukrajine rozhodne jeseň. Čo obsahuje Zelenského víťazný plán? Čítajte 

Spojené štáty dodajú Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci za 375 miliónov dolárov bomby, rakety aj vozidlá.

S odvolaním sa na údaje od amerických predstaviteľov o tom informovala tlačová agentúra AP.

Oficiálne oznámenie príde zrejme v stredu, keď Zelenskyj vystúpi na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Očakáva sa, že znova vyzve USA, aby umožnili ukrajinskej armáde používať zbrane dlhého dosahu aj na údery hlbšie na území Ruska.

Vo štvrtok sa Zelenskyj vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou.

Nový balík vojenskej pomoci bude jedným z najväčších, aké Washington schválil pre Ukrajinu v posledných mesiacoch. Dodajú ju zo zásob amerického ministerstva obrany, aby ju mohli poslať rýchlejšie, priblížila AP.

Koncom septembra môže vypršať vyčlenenie šiestich miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, ak Kongres Pentagónu nepredĺži povolenie dodávať Kyjevu zbrane zo svojich zásob.

Od začiatku invázie Ruska vo februári 2022 poskytli Spojené štáty Ukrajine bezpečnostnú pomoc za celkovo viac ako 56,2 miliardy dolárov. (TASR)

Ukrajine treba pomôcť naplniť jej ciele k ukončeniu agresie, ale nie za akúkoľvek cenu, uviedol český prezident Pavel.

Ak Zelenskyj predloží plán týkajúci sa ukončenia ruskej agresie voči jeho krajine, bude ho potrebné posúdiť a urobiť maximum pre naplnenie ukrajinských cieľov, ale nie za akúkoľvek cenu. Novinárom to v New Yorku povedal český prezident Petr Pavel s tým, že je potrebné zohľadniť, čo je reálne možné.

Český prezident tak pred novinármi reagoval na rozhovor, ktorý v pondelok poskytol americkému denníku The New York Times (NYT). V ňom uviedol, že Ukrajina musí byť realistická ohľadom svojich vojnových cieľov a prípadne prijať, že časť jej územia by mohla aspoň dočasne zostať pod ruskou kontrolou. (ČTK)

Brazília a Čína navrhli šesťbodový plán na začatie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou o ukončení ich konfliktu.

Oznámil to brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Informuje o tom agentúra Reuters.

Lula o návrhu hovoril telefonicky s Putinom. Vo svojom príhovore počas prvého dňa všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN však Lula bližšie informácie týkajúce sa plánu neuviedol.

Brazílsky prezident v príhovore tiež varoval, že konflikt v Pásme Gazy sa "nebezpečne rozširuje" do Libanonu, a vyzval na prímerie. "Právo na obranu sa stalo právom na pomstu, ktorá bráni dohode o prepustení rukojemníkov a odsúva prímerie," uviedol Lula.

Zároveň zopakoval žiadosť Brazílie o reformu Organizácie Spojených národov, ktorá si podľa neho nerobí svoju prácu pri reprezentovaní svetového spoločenstva a zastavovaní vojen. Lula kritizoval, že každoročne sa minú desiatky miliárd dolárov na vojenský arzenál. Tieto financie by podľa neho mali byť použité na elimináciu chudoby a boj s klimatickými zmenami.

Brazílsky líder vyzval na drastickejšie kroky v boji proti klimatickej kríze a upozornil, že rok 2024 bude zrejme najteplejším v moderných dejinách. Zároveň poukázal na ničivé lesné požiare, ktoré sužujú aj Brazíliu, v ktorej sa nachádza Amazonský prales, uvádza agentúra DPA.

"Zastavenie hladovania je najnaliehavejším záväzkom mojej vlády," uviedol trojnásobný brazílsky prezident.

Lula v príhovore vyzval aj na revíziu Charty OSN s cieľom revitalizovať úlohu Valného zhromaždenia pri presadzovaní mieru a reforiem multilaterálnych inštitúcií. "Vylúčenie Latinskej Ameriky a Afriky zo stálych kresiel v Bezpečnostnej rade OSN je neakceptovateľným odrazom koloniálnej minulosti," vyhlásil Lula.

BR OSN má päť stálych členov, ktorí majú právo veta. Sú nimi Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a Spojené štáty, pripomína agentúra AFP. (TASR)

Svet nesmie odvracať zrak od vojny na Ukrajine a nesmie podľahnúť únave, povedal Biden na Valnom zhromaždení OSN.

Povedal, že Spojené štáty nepoľavia vo svojej podpore bojujúcej krajine, akokoľvek neistý je vývoj vzhľadom na novembrové prezidentské voľby v USA.

„Nesmieme podľahnúť únave, nesmieme odvrátiť zrak... Moja odpoveď je, že v podpore Ukrajiny nepoľavíme,“ povedal Biden.

Pre 81-ročného šéfa Bieleho domu, ktorý sa neuchádza o znovuzvolenie, je dnešné vystúpenie posledným prejavom v BR OSN vo funkcii hlavy štátu. Prezident sa nevyjadril k požiadavke Kyjeva, aby ukrajinskí obrancovia mohli útočiť na ciele v tyle Ruska západnými zbraňami dlhého doletu.

Ruská agresia na Ukrajine trvá už viac ako dva a pol roka a Washington zostáva kľúčovým dodávateľom zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev. Situácia na východe Ukrajiny sa však pre obrancov nevyvíja dobre a nad budúcnosťou americkej podpory sa vznášajú otázniky.

Po novembrových voľbách by sa do Bieleho domu mohol vrátiť bývalý prezident Donald Trump, ktorý odmieta naznačiť, či chce, aby Ukrajina vyhrala vojnu, nehovoriac o možných zmenách v rozložení síl v Kongrese.

Biden vo svojom prejave obhajoval prístup svojej administratívy a povedal, že Washington „zabezpečil prežitie Ukrajiny“. Partneri Kyjeva podľa neho musia vytrvať, kým Ukrajina nedosiahne „spravodlivý a trvalý mier“.

Od začiatku invázie na Ukrajinu sa represie v Rusku zhoršili, uviedla spravodajkyňa UNHRC pre Rusko Kacarovová.

Varovala tiež pred svojvoľným väznením a možnými rizikami pre viac ako 1000 politických väzňov.

"V krajine teraz vládne štátom podporovaný systém strachu a trestov vrátane mučenia, ktorý má absolútnu imunitu," zdôraznila Kacarovová.

Bývalá vyšetrovateľka organizácie Amnesty International v správe o stave ľudských práv v Rusku uviedla, že nátlak sa od začiatku vojny zvýšil a v krajine je už celkovo vyše 1300 politických väzňov.

Podľa jej slov mnohých ľudí uväznili na základe vykonštruovaných obvinení. Ako príklad uviedla odsúdenie kňaza na sedem rokov väzenia za modlitbu proti vojne.

"Hrozí im čokoľvek vrátane celkového zničenia ich zdravia či smrti tak, ako (opozičnému lídrovi Alexejovi) Navaľnému," vyhlásila ešte v pondelok a upozornila na častejšie používanie trestov ako je mučenie alebo umiestnenie do samoväzby.

Rusko podľa Kacarovovej nereagovalo na jej pokus o kontakt. Jeho miesto v Bezpečnostnej rade OSN v utorok zostalo prázdne a diplomatická misia krajiny v Ženeve bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár, uvádza Reuters.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že Západ zvyčajne zveličuje rozsah represií v Rusku. Navaľnyj, najznámejší kritik ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa nich zomrel 16. februára v arktickom väzení z prirodzených príčin. Jeho manželka Julija Navaľná ale obvinila Putina, že ho dal zabiť, čo Kremeľ odmieta.

Skupina politických väzňov prepustená v auguste v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi USA a Ruskom by mala vystúpiť v Ženeve ešte priebehu utorka.

Kacarovová pôvodom z Bulharska je jednou z desiatok nezávislých odborníkov na oblasť ľudských práv, ktorých OSN poverila podávaním správ o konkrétnych témach či krízach. Ako jediná podáva správy o jednom z piatich štátov, ktoré majú stále miesto v Bezpečnostnej rade OSN. (TASR)

Zelenského víťazný plán sa týka vojenskej, politickej aj ekonomickej pomoci. Detailný obsah však zatiaľ nie je známy. (SME)

Ruský útok na Charkov zabil troch ľudí a ďalších 15 zranil. Priamy zásah utrpel výškový obytný dom.

Informoval o tom šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Rusko podľa Synehubova útočilo navádzanými bombami KAB, zaznamenané boli najmenej dva zásahy obytných budov.

Podľa tamojších úradov môžu byť ďalší ľudia uväznení pod troskami. Primátor Charkova Ihor Terechov na Telegrame uviedol, že Rusko popoludní zaútočilo na najmenej štyri štvrte vrátane najhustejšie obývanej časti mesta.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na útok vyzval spojencov, aby pomohli "zastaviť teror" na Ukrajine.

"Na Valnom zhromaždení OSN sa teraz vo veľkom diskutuje o kolektívnom úsilí v oblasti bezpečnosti a budúcnosti. My však jednoducho musíme zastaviť teror, aby sme mali bezpečnosť, aby sme mali budúcnosť," uviedol prezident na platforme X počas návštevy v USA.

Rusko na Ukrajinu vysiela okrem bezpilotných lietadiel a rôznych typov striel čoraz častejšie aj kĺzavé letecké bomby, ktoré zhadzujú bojové lietadlá z územia kontrolovaného alebo okupovaného Ruskom.

Bomby potom k svojim cieľom "doplachtia" vysokou rýchlosťou. Charkov a ďalšie prihraničné mestá sa terčom ruských náletov bombami KAB stávajú v poslednom čase opakovane. (ČTK)

Štyria ukrajinskí civilisti prišli o život a ďalších 39, vrátane dvoch detí, utrpelo zranenia v dôsledku ruských nočných útokov.

Jeden civilista prišiel o život v meste Kramatorsk a ďalší v obci Udačne v okrese Pokrovsk v Doneckej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Vadym Filaškin. V Charkovskej oblasti pri útoku na mesto Kupiansk zahynula 82-ročná žena, povedal šéf oblasti Oleh Synjehubov.

Ruský nočný útok na Záporožie zabil jedného človeka, uviedol gubernátor oblasti Ivan Fedorov. Cieľom útoku bolo zariadenie kritickej infraštruktúry a obytná štvrť, konštatoval Fedorov. Dodal, že poškodených bolo viac ako 70 bytových domov.

Ukrajina za ostatný rok pomocou bezpilotných lietadiel zničila alebo poškodila v Rusku viac ako 200 vojenských zariadení.

„Dnes ukrajinské bezpilotné lietadlá preletia viac ako tisíc kilometrov, dosiahnu Murmansk a Povolžie a ničia ruské ropné rafinérie a letiská,“ napísal ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a dodal, že medzi cieľmi ukrajinských síl boli riadiace strediská, letiská, lode, systémy protivzdušnej obrany a ruské vojenské základne.

Ukrajinská armáda sa ukázala ako priekopník v technológii bezpilotných lietadiel, ktorá využíva inovatívne spôsoby, ako podkopať ruskú personálnu a muničnú výhodu.

Drony zhadzujú bomby na pozemné pozície, zatiaľ čo námorné bezpilotné lietadlá boli kľúčové pri zneškodnení ruskej dominancie v Čiernom mori. (SITA)

Francúzsko na podporu ukrajinského energetického sektora do konca tohto roka poskytne 60 miliónov eur.

Osobitný vyslanec Francúzska pre obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny Pierre Heilbronn zastupoval Francúzsko na stretnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7+ o podpore ukrajinskej energetiky, ktoré sa konalo počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku.

„S blížiacou sa zimou je situácia kritická. Musíme konať teraz, aby sme urýchlene priniesli konkrétne energetické riešenia. Francúzsko poskytne do konca roka najmenej 60 miliónov eur,“ vyhlásil Heilbronn.

Jedna osoba zahynula a ďalšie dve sa zranili pri ruskom útoku riadenými leteckými bombami na Kosťantynivku.

"Rusi zhodili na mesto dve riadené bomby. Zahynul 39-ročný muž, ďalší dvaja boli zranení a sú v stredne ťažkom stave," napísal tamojší gubernátor Vadyml Filaškin v príspevku na Telegrame.

Gubernátor dodal, že pri útoku došlo k poškodeniu dvoch nešpecifikovaných infraštruktúrnych zariadení.

Kosťantynivka leží približne 12 kilometrov od strategicky dôležitého mesta Časiv Jar, kde sa ukrajinské jednotky pokúšajú zabrániť ruskému postupu na západ.

Moskva popiera, že by sa počas svojej invázie na Ukrajinu cielene zameriavala na civilistov, avšak pri ruských útokoch už prišli o život tisíce z nich. Rusko tvrdí, že útoky na infraštruktúru majú za cieľ oslabiť bojaschopnosť ukrajinských síl.

Rusko v noci na utorok zaútočilo na Ukrajinu 81 iránskymi bezpilotnými lietadlami Šáhid a štyrmi raketami. Ukrajinské letectvo v aplikácii Telegram uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila 66 dronov. Pri útoku na mesto Záporožie ležiace na juhovýchode krajiny zahynul 47-ročný muž a ďalší deviati utrpeli zranenia. Medzi zranenými sú aj dve deti. (TASR)

Hovorca Kremľa Peskov vyhlásil, že ukončia "špeciálnu vojenskú operáciu", keď Rusko dosiahne svoje ciele.

Peskov takto reagoval na otázku, ako Kremeľ vníma najnovšie vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že mier je bližšie, ako by sa mohlo zdať.

Peskov vo svojom vyhlásení pre médiá pripomenul, že "každá vojna sa, tak či onak, končí mierom". Dodal, že pre Rusko neexistuje žiadna alternatíva k dosiahnutiu svojich cieľov. Doplnil, že hneď, ako budú tieto ciele dosiahnuté, špeciálna vojenská operácia - ako Rusko označuje plnoformátovú vojnu proti Ukrajine - bude skončená.

Pokiaľ ide o možné rozhodnutie Západu umožniť Ukrajine použiť západné rakety dlhého doletu hlboko v ruskom vnútrozemí, Peskov odkázal na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina na ekonomickom fóre v Petrohrade.

Putin vtedy uviedol, že ak by západné štáty dali Ukrajine takýto súhlas, Rusko by mohlo v dosahu USA a ich spojencov rozmiestniť svoje konvenčné rakety.

Peskov odkázaním na toto Putinovo vyjadrenie podľa Reuters reagoval na medializované špekulácie, že Kremeľ by sa mohol vzdať moratória na jadrové skúšky platného od postsovietskych čias.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov však v pondelok uviedol, že jadrové skúšky by boli možné, ale len ako reakcia na podobné kroky Spojených štátov. (TASR)

Dolná komora švajčiarskeho parlamentu prijala vyhlásenie uznávajúce hladomor na Ukrajine za genocídu.

Deklaráciu vypracovanú parlamentnou Komisiou pre zahraničnú politiku podporilo 123 poslancov, proti bolo 58 a sedem sa zdržalo hlasovania. Národná rada má celkom 200 poslancov

Proti prijatiu deklarácie bola najsilnejšia strana, pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP). Poslankyňa SVP Monika Rüeggerová v rozprave argumentovala, že všeobecné posúdenie toho, či bola spáchaná genocída, vykonávajú medzinárodné súdy. "Švajčiarsko nerozhoduje o genocíde a nemalo by sa nechať zneužívať," povedala.

Hladomor z rokov 1932 a 1933 na Ukrajine, ale aj v iných častiach vtedajšieho Sovietskeho zväzu, vyvolal Stalin ako súčasť svojho úsilia, ktorým chcel roľníkov donútiť, aby sa vzdali svojej pôdy a v rámci kolektivizácie vstúpili do kolchozov. V čase, keď hladomor kulminoval, nebol zriedkavosťou ani kanibalizmus.

Rusko jednoznačne odmieta, že by šlo o genocídu Ukrajincov, pretože útlakom počas vlády boľševikov trpeli všetky národy vrátane ruského.

Odhaduje sa, že na Ukrajine si hladomor vyžiadal okolo štyri milióny obetí. O život však prišlo aj množstvo Kazachov a Rusov.

O uznanie hladomoru za genocídu sa začala Ukrajina intenzívne usilovať po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022. (TASR)

Nórsko vyčlení sto miliónov nórskych korún na pokračovanie evakuácií zranených Ukrajincov na liečbu v Európe.

Pre denník VG to povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre, informuje web Ukrajinská pravda.

„Máme lietadlo a posádku s veľkým medzinárodným uznaním, aby sme túto prácu zvládli," povedal Støre.

Od augusta 2022 preváža zranených z Ukrajiny do európskych krajín lietadlo škandinávskej leteckej firmy SAS upravené na jednotku intenzívnej starostlivosti. Platnosť dohody o tejto preprave medzi Nórskom a Európskou úniou mala vypršať v novembri.

Nórsko sa však rozhodlo predĺžiť zmluvu do apríla budúceho roka, pričom na prevádzku lietadla vynaloží sto miliónov nórskych korún. Doteraz Nórsko na liečbu do Európy letecky prepravilo 1 931 Ukrajincov. (SITA)

Každý, kto hovorí, že sa chystá blokovať prístup Ukrajiny do EÚ, zapadá do Putinovej politiky, domnieva sa poľský prezident. 

Ako referuje web rp.pl, v rozhovore pre Polsat News skonštatoval, že nechce vytvárať napätie medzi Varšavou a Kyjevom.

„Snažil som sa konať tak, aby sa medzi Varšavou a Kyjevom v rámci možností nevytvárali body napätia. Nebolo to jednoduché, pretože sú medzi nami ťažké témy. Ale o týchto otázkach som diskutoval aj s prezidentom Zelenským a najlepším príkladom toho bola prezidentova prítomnosť v Lucku na výročie volynskej tragédie,“ povedal Duda.

Volynská tragédia bola séria udalostí, ktoré viedli k etnickým čistkám poľského a ukrajinského obyvateľstva v roku 1943 počas druhej svetovej vojny. Poľsko považuje volynskú tragédiu za genocídu Poliakov. „Aj v záujme Ukrajiny je nájsť s nami porozumenie vo všetkých zložitých otázkach, vrátane historických. Nezabúdajme, že Ukrajinci majú veľa problémov súvisiacich s ich minulosťou z druhej svetovej vojny,“ dodal Duda.

Komentáre poľského prezidenta prišli v rámci odozvy na vyhlásenia ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza, ktorý sa v lete nechal počuť, že ak sa problém volynskej tragédie nevyrieši medzi Varšavou a Kyjevom, Ukrajina nemá miesto v Európskej únii.

Duda pripomenul, že Putin zaútočil na Ukrajinu, aby zastavil jej integráciu do EÚ. „Ak niekto v tejto súvislosti hovorí, že ide blokovať prístup Ukrajiny do Európskej únie, tak sa hodí do politiky Vladimíra Putina. No, neviem, či je to zámer tých, ktorí sú teraz pri moci,“ skonštatoval poľský prezident. (SITA)

Približne 60 percent komponentov ruských zbraní, ktoré sa našli na bojisku na Ukrajine, pochádza z Číny.

"Ak si zoberiete všetky bežné typy zbraní a spočítate komponenty vyrobené v zahraničí, približne 60 percent z nich bude pochádzať z Číny," povedal poradca ukrajinského prezidenta Vladyslav Vlasiuk s tým, že Čína podľa neho predstavuje "najväčší problém".

Objasnil, že dôležité komponenty používané v oblasti sledovania, bezpilotných lietadiel a rakiet majú tiež pôvod vo viacerých ďalších štátoch vrátane USA, Holandska, Švajčiarska i Japonska.

Čína opakovane popiera, že by dodávala zbrane ktorejkoľvek strane vojny na Ukrajine a tvrdí, že sa do tohto konfliktu nezapája. S Ruskom však udržuje silné obchodné väzby, ktoré niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 povýšila na vzťahy "bez obmedzení".

Na Moskvu sú pre inváziu uvalené sankcie Západu, no aj napriek nim si dokázala doplniť svoj zbrojný arzenál mikročipmi a polovodičmi, ktoré boli pôvodne vyrobené v západných krajinách.

Vlasiuk v tejto súvislosti povedal, že Európska únia by mohla urobiť viac, aby zastavila tok západných výrobkov do Ruska, a to vrátane prijatia opatrení proti ruskej štátnej jadrovej agentúre Rosatom.

"Sme presvedčení, že (Rusko) využíva siete Rosatomu na zásobovanie ruskej armády," povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s tým, že EÚ by sa mohla zamerať aj na logistiku Ruska, napríklad letiská a prístavy, či finančné inštitúcie.

Členské štáty eurobloku sa podľa Reuters zdráhajú prijať akékoľvek opatrenia, keďže Rusko má dominantné postavenie v oblasti dodávok pre ich jadrové elektrárne.

Vlasiuk tiež vyzdvihol nedávny balík amerických sankcií, ktorý sa zameral na sektor informačných technológií v Rusku. Balík nadobudol účinnosť v septembri a podľa poradcu je veľmi efektívny. (TASR)

Ruské sily podľa blogerov spustili útok na východoukrajinské mesto Vuhledar, ktoré sa pokúšajú dobyť od začiatku invázie.

"Ruské jednotky vstúpili do Vuhledaru — útok na mesto sa začal," tvrdí Jurij Podoľak, proruský vojenský bloger ukrajinského pôvodu.

Začiatok útoku potvrdilo i viacero ďalších proruských vojnových blogerov, konštatuje Reuters.

Ruské štátne médiá uviedli, že v súčasnosti prebiehajú boje na východe Vuhledaru ležiaceho v Doneckej oblasti.

Generálny štáb ukrajinskej armády v utorok bez ďalších podrobností uviedol, že ruské sily sa pokúsili dobyť ukrajinské pozície pri Pavlivke a Vuhledare.

Ruské sily na východnej Ukrajine zaznamenali v auguste najrýchlejší postup za uplynulé dva roky. Kyjev sa ich postup pokúsil spomaliť vpádom do ruskej Kurskej oblasti. (TASR)

Ruský súd odsúdil amerického občana na šesť rokov väzenia a udelil mu pokutu vo výške 100-tisíc rubľov.

Tvrdí, že chcel uniesť svojho syna, ktorý má ruské občianstvo.

Američan, ktorého meno nebolo zverejnené, sa podľa súdu v júli 2023 pokúsil nelegálne prekročiť ruské hranice so svojím štvorročným synom bez povolenia matky. "Bez súhlasu matky sa pokúsil zobrať dieťa z krajiny," napísal súd v príspevku na Telegrame.

Podozrivý spolu so svojím synom údajne smeroval do Poľska. Šiel k ruským hraniciam, kde opustil vozidlo a následne sa pokúsil "prekročiť hranicu cez les a močiar," kde ho zadržala pohraničná stráž.

Podľa agentúry AFP súd vyniesol rozsudok v pondelok.

Moskva v posledných rokoch uväznila niekoľko amerických občanov v rôznych prípadoch, pre obvinenia zo špionáže a útokov na policajtov až po krádeže a rodinné spory, píše AFP. (TASR)

Veterán vojny na Ukrajine Michail Ostrianskij z Wagnerovej skupiny sa stal predsedom zastupiteľstva v Permskej oblasti.

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda.

Ostrovskij je bývalý policajt, ​​ktorý viac než 30 rokov pôsobil na ministerstve vnútra. V roku 2022 podpísal zmluvu s wagnerovcami a po odchode na Ukrajinu sa zúčastnil na bojoch o Bachmut a Kreminnú. (TASR)

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 81 iránskymi bezpilotnými lietadlami Šáhid a štyrmi raketami.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila 66 dronov.

Letectvo spresnilo, že ruské sily vypálili aj jednu balistickú raketu Iskander-M, dve riadené rakety Ch-59/69 a ďalšiu raketu neznámeho typu. Hlavný smer leteckého úderu smeroval na sever a stred Ukrajiny.

Úlomky zostrelených ruských útočných dronov poškodili v Poltavskej oblasti energetickú infraštruktúru, pričom 20 osád zostalo bez elektriny. Informoval o tom tamojší gubernátor Filip Pronin.

Ďalej uviedol, že úlomky zo zasiahnutého dronu poškodili niekoľko rodinných domov, zranení ani obete hlásené neboli.

Jedného mŕtveho a najmenej štyroch zranených vrátane dvoch detí si vyžiadal nočný ruský útok na mesto Záporožie ležiace na juhovýchode krajiny, informovali miestne pohotovostné služby.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 645 150 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 400 vojakov, 16 tankov, 40 bojových obrnených vozidiel, 61 delostreleckých systémov a 73 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 800 tankov, 17 292 bojových obrnených vozidiel, 25 175 vozidiel a autocisterien, 18 475 delostreleckých systémov, 1 198 odpaľovacích raketových systémov, 952 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 15 764 dronov, 2 595 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 155 kusov špeciálnej techniky.

Expertka OSN ostro kritizovala násilie, ktorého sa dopúšťajú bývalí ruskí väzni, ktorí slúžili na Ukrajine.

Tým boli tresty odpustené výmenou za to, že sa prihlásili do vojny. Kacarovová upozorňuje na to, že kvôli nim v Rusku pribúda prípadov znásilnenia a vrážd.

Bývalí trestanci, ktorí sa z bojov na Ukrajine vrátili do civilného života, stoja za nárastom domáceho násilia. Tento trend sa začal ukazovať vlani.

"Mnoho z tých, ktorí sa vracajú, sa dopúšťa násilných trestných činov na ženách, dievčatách, deťoch, vrátane sexuálneho násilia a vrážd," povedala Kacarovová v pondelok v Ženeve, kde sa Rada OSN pre ľudské práva zišla na jesennom zasadnutí.

Do bojov na Ukrajine podľa nej narukovalo 170-tisíc ruských väzňov odsúdených za násilné trestné činy.

Kacarovová uviedla, že už skôr vysoká miera násilia na ženách ešte vzrástla a každý rok ich tisíce zomrú v dôsledku domáceho násilia. Pripomenula, že v Rusku navyše neexistuje zákon trestajúci vyslovene domáce alebo rodovo motivované násilie. (ČTK)

Trump naznačil, že prezident Zelenskyj si želá vo voľbách víťazstvo Harrisovej.

Trump tiež vyhlásil, že ak vyhrá voľby on, ihneď zavolá ruskému prezidentovi Putinovi a Zelenskému. Podľa jeho slov by ich vyzval, aby dosiahli dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

Ukrajinského prezidenta označil aj za najlepšieho obchodníka v histórii. "Zakaždým, keď príde do krajiny, odchádza so 60 miliardami dolárov," pokračoval Trump na predvolebnom mítingu v Pensylvánii.

Zelenskyj a Harrisovej volebný tím na Trumpove vyjadrenia bezprostredne nereagovali, pričom bývalý americký prezident neuviedol žiadne podrobnosti o svojom mierovom pláne.

Republikánsky kandidát často označuje americkú pomoc Ukrajine za plytvanie peniazmi. Zelenskyj predtým v jednom z rozhovorov povedal, že nedokáže predpovedať, čo by Trump urobil, ak by prezidentské voľby vyhral. Dúfa však, že republikán by pokračoval vo vojenskej podpore USA pre Ukrajinu. (TASR)

Ukrajina musí byť pri svojich cieľoch vo vojne realistická, povedal český prezident Petr Pavel.

Krajina by mala podľa neho prijať, že časť jej územia by mohla aspoň dočasne zostať pod ruskou kontrolou. 

Ani jedna z bojujúcich krajín nemôže podľa Pavla očakávať, že dosiahne svoje najvyššie ciele. Zámerom Ukrajiny je znovuzískanie všetkých území vrátane polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014.

Pre Rusko je to zas požiadavka, aby sa Ukrajina formálne zriekla území, na ktoré si Moskva robí nárok. Patria sem aj štyri oblasti, ktoré ruské sily kontrolujú len čiastočne. "Hovoriť o porážke Ukrajiny alebo porážke Ruska, to sa jednoducho nestane," povedal český prezident a dodal, že "koniec bude niekde medzi tým."

Kyjev je bližšie ku koncu vojny s Ruskom, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Dodal, že podľa neho "sme bližšie k mieru, ako si myslíme". V rozhovore ale vyzval Washington a ďalších partnerov, aby naďalej podporovali jeho krajinu. Zelenskyj spresnil, že len zo "silnej pozície" môže Ukrajina zatlačiť na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby "zastavil vojnu".

Otázka budúcnosti Ukrajiny bude tento týždeň hlavnou témou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku. Zelenskyj bude v stredu počas svojho prejavu opäť apelovať na väčšiu vojenskú a politickú podporu.

Vo štvrtok vo Washingtone tiež plánuje predstaviť americkému prezidentovi Jeovi Bidenovi "víťazný plán" vo vojne s Ruskom a následne ho chce predstaviť aj verejne. (TASR)

Z iniciatívy Talianska, predsedníckej krajiny zoskupenia G7, a USA sa uskutočnilo zasadnutie vo formáte G7+ venované pomoci Ukrajine v energetickej oblasti.

Nový minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha‎ partnerom povedal, v akej situácii sa Ukrajina nachádza z hľadiska potreby elektriny, informovalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár na rokovaní hovoril o ochote Slovenska pomáhať v humanitárnej oblasti a pri rozvoji ďalších spoločných projektov, ktoré si slovenská vláda a vláda Ukrajiny odsúhlasili na druhom spoločnom zasadnutí v apríli tohto roka. Ide predovšetkým o rozšírenia kapacity prepojenia elektrických sústav.

Blanár zároveň informoval partnerov, že 7. októbra sa uskutoční už tretie spoločné zasadnutie vlád SR a Ukrajiny.

"Od začiatku roka sme dodnes na základe komerčných dodávok dodali Ukrajine v núdzovom režime viac ako 50 gigawatthodín elektrickej energie a v súčasnosti dodávame taktiež takmer desať percent celkovej spotreby nafty na Ukrajine z rafinérie Slovnaft," informoval Blanár a potvrdil, že Slovensko bude Ukrajine pomáhať aj počas zimného obdobia.