Čím viac zbraní dodáme Ukrajine, tým je koniec vojny pravdepodobnejší, tvrdí šéf NATO (SME Minúta)

 Američana Russella Bentleyho podľa ruských vyšetrovateľov zrejme umučili ruskí vojaci, ktorých teraz čaká súd.

Oznámil to podľa agentúry Reuters Vyšetrovací výbor, ktorý má v Rusku úlohu federálnej kriminálnej ústredne.

Šéfredaktorka ruskej prokremeľskej televízie RT Margarita Simonjanová už v apríli oznámila, že Bentley, ktorý bojoval na ruskej strane proti Ukrajine, zahynul v Donecku.

Simonjanová na telegrame pripomenula, že Bentley spolupracoval tiež s ruským propagandistickým portálom Sputnik.

Predtým ruské médiá písali, že polícia v Ruskom okupovanej časti východnej Ukrajiny po Bentleym pátra. O Texasanovi písala ako o vojnovom spravodajcovi. Bentleyho manželka tvrdila, že jej muža uniesli neznámi ozbrojenci v uniformách, ktorí ho pokladali za špióna.

Ruská agentúra RIA Novosti uviedla, že Bentley sa k proruským bojovníkom na východe Ukrajiny pripojil v roku 2014, neskôr spolupracoval so Sputnikom a dostal ruské občianstvo.

Vyšetrovací výbor dnes uviedol, že dokončil vyšetrovanie a obvinil troch ruských vojakov z umučenia Bentleyho v Donecku tento rok 8. apríla.

Dvaja vojaci potom údajne telo naložili do automobilu a odpálili ho. Štvrtému vojakovi nasledujúci deň poručili, aby Bentleyho pozostatky premiestnil na iné miesto v snahe zločin utajiť.

Vojaci majú byť súdení kvôli rôznym obvineniam od prekračovania právomocí, cez užívanie fyzického násilia a mučenia a spôsobenie smrti nedbanlivosťou až po pokus o utajenie závažného trestného činu. Vyšetrovatelia neuviedol, či vojaci obvinení odmietli. (ČTK)

Vedenie ruskom okupovanej Záporožskej elektrárne obvinilo Ukrajinu z útoku dronom na neďalekú elektrickú stanicu. 

"Útok dronu ukrajinských ozbrojených síl poškodil transformátor v elektrickej rozvodni Zarja, ktorá sa nachádza hneď vedľa obvodu záporožskej stanice," uviedlo ruské vedenie elektrárne na Telegrame.

"Táto rozvodňa sa podieľa na napájaní infraštruktúry stanice. Útok na ňu predstavuje potenciálnu hrozbu pre bezpečnosť jadrovej elektrárne," dodalo.

Spojené štáty pripravujú pre Ukrajinu balík vojenskej pomoci v hodnote 375 miliónov dolárov.

Mal by sa tým zvrátiť niekoľkomesačný trend menších balíkov. Agentúru Reuters o tom informovali dvaja americkí predstavitelia. Balík pomoci by mali oficiálne oznámiť na budúci týždeň.

Najnovší balík príde v rozhodujúcom čase, keď Rusko útočí na ukrajinskú energetickú sústavu pred kritickými zimnými mesiacmi.

Balík bude zahŕňať hliadkovacie lode, ďalšiu muníciu pre raketové systémy HIMARS, delostreleckú muníciu kalibrov 155 a 105 milimetrov, náhradné diely a ďalšie zbrane, uviedli predstavitelia pod podmienkou anonymity.

Predtým, ako prezident Joe Biden balík odobrí svojím podpisom, sa obsah i hodnota balíka môžu ešte zmeniť. (TASR)

Ukrajina zakázala úradníkom a vojenskému personálu používať na svojich telefónoch Telegram.

Toto rozhodnutie prijali s cieľom minimalizovať bezpečnostné hrozby, informovala RNBO.

Výnimku na používanie Telegramu budú mať len zamestnanci, ktorých práca súvisí s používaním tejto aplikácie.

Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov objasnil, že ruské tajné služby môžu mať prostredníctvom aplikácie Telegram prístup k osobnej korešpondencii jej používateľov, k ich osobným údajom i vymazaným správam.

Predstavitelia Ukrajinskej bezpečnostnej služby a generálneho štábu ukrajinskej armády uviedli, že Rusko využíva komunikačnú platformu Telegramu na kybernetické útoky, zisťovanie geografickej polohy používateľov a pri raketových úderoch. Žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach však ukrajinskí predstavitelia nepredložili.

Telegram sa k zákazu používania aplikácie štátnymi úradníkmi a príslušníkmi armády na Ukrajine nevyjadril. (TASR)

India poprela, že zatvára oči nad opätovným exportom svojej munície z Európy na Ukrajinu.

Ministerstvo zahraničia tak reagovalo na správu agentúry Reuters, podľa ktorej indickú delostreleckú muníciu poslali na Ukrajinu niektoré európske krajiny, napríklad Taliansko či Česko, píše server BBC News. Úrady európskych krajín informáciu Reuters nekomentovali.

Hovorca indického ministerstva zahraničia uviedol, že správa Reuters je "špekulatívna a zavádzajúca". "Predpokladá porušenie pravidiel zo strany Indie, k čomu nedochádza," uviedol s tým, že India má v súlade s medzinárodnými požiadavkami systém sledovania pohybu svojho vojenského materiálu.

Reuters zároveň cituje nemenovaného indického vládneho predstaviteľa, podľa ktorého Dillí situáciu monitoruje, ale proti dodávkam indickej munície cez európske krajiny na Ukrajinu nič nepodniká.

Dodávky trvajú už viac ako rok, avšak pre Ukrajinu pravdepodobne nie sú rozhodujúce. Podľa odhadu, ktorý uvádza Reuters, indická munícia zrejme nepredstavovala ani jedno percento tohto materiálu dovezeného Ukrajinou od začiatku vojny s Ruskom. (ČTK)

Na holandskej vojenskej základni sa skončilo vojenské cvičenie NATO zamerané na boj proti dronom.

Do manévrov sa zapojilo vyše 20 krajín vrátane Ukrajiny a zhruba 50 spoločností.

Počas cvičenia sa testovali najmodernejšie systémy na detekciu a boj proti bezpilotným lietadlám. Skončilo sa to ukážkou rušenia dronov a hackerských útokov na ne v týždni, počas ktorého sa podľa Reuters opäť prejavila rozhodujúca úloha týchto strojov vo vojne na Ukrajine.

Rozsiahly ukrajinský útok s použitím dronov v stredu vyvolal výbuch veľkosti zemetrasenia vo veľkom arzenáli zbraní v ruskej Tverskej oblasti, uviedla agentúra s odvolaním sa na médiá a vojnových blogerov.

Šéf Kremľa Vladimir Putin nasledujúci deň oznámil, že Rusko tento rok desaťnásobne zvýši výrobu dronov na takmer 1,4 milióna kusov.

Rozmach bezpilotných lietadiel, využívaných na ničenie cieľov a prieskum bojiska, vo vojne na Ukrajine podnietil NATO, aby sa viac zameralo na hrozbu, ktorú by mohli predstavovať pre samotnú Alianciu. (TASR)

Ruská vláda zvažuje výrazné zvýšenie dane, ktorú musia zaplatiť zahraničné podniky opúšťajúce ruský trh.

Takzvanú daň z odchodu plánuje vláda zvýšiť oproti súčasnej hodnote takmer trojnásobne na 40 percent. Uviedol to v piatok denník RBC, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters.

Moskva postupne zvyšovala požiadavky na firmy, ktoré po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 začali ruský trh opúšťať.

Vláda predtým, než poskytne súhlas s odchodom zahraničnej firmy, požaduje výrazné zľavy z ceny predávaných aktív po ich ocenení a príspevok do štátneho rozpočtu.

Ministerstvo financií uviedlo, že zatiaľ sa o akýchkoľvek zmenách iba diskutuje a nič sa zatiaľ neprijalo. Jeden zo zdrojov pre RBC však povedal, že potreba zvýšiť príspevok od zahraničných firiem do štátneho rozpočtu vyplýva z prípadov, keď bolo ocenenie predávaných aktív veľmi nízke, a tým aj príjmy ruského štátneho rozpočtu z dane z odchodu. (TASR)

Nórsko predĺži svoj program pomoci Ukrajine o ďalšie tri roky a rozšíri ho o 60 miliárd nórskych korún, oznámila vláda.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Oslo vyčlenilo v roku 2023 na vojenskú pomoc a obnovu Ukrajiny 75 miliárd korún (6,4 miliardy eur) rozdelených na päť rokov, a síce do roku 2027. V piatok informovalo, že táto suma sa zvýši na celkových 135 miliárd (11,5 miliardy eur), pričom program bude pokračovať do roku 2030.

Agentúra AFP pripomína, že táto severská krajina prisľúbila Ukrajine pre aktuálny rok celkovú pomoc vo výške 22 miliárd korún. Aj tú v piatok zvýšila o ďalších päť miliárd korún určených na "dôležité civilné potreby", ako informoval nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Dodal, že Európa zažíva nebezpečné časy.

Zvýšenie balíka pomoci ešte bude musieť odsúhlasiť parlament. V tom bude Störeho stredoľavicová menšinová vláda závisieť od podpory zo strany opozície, ktorá je však prevažne za väčšiu pomoc Ukrajine. (TASR)

Ruský raketový útok poškodil infraštruktúru prístavu a civilnú loď v ukrajinskej Odese, uviedol gubernátor.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Pri útoku utrpeli zranenia štyria ľudia, napísal gubernátor Oleh Kiper na sociálnej sieti Telegram. "Podľa predbežných zistení trosky z rakety Iskander-M poškodili prístav a civilnú infraštruktúru, ako aj civilnú loď plaviacu sa pod vlajkou Antiguy," informoval gubernátor.

Iskander-M je balistická raketa s dosahom do 500 kilometrov, ktorá sa dokáže pohybovať rýchlosťou, ktorá je násobkom rýchlosti zvuku.

K útoku došlo týždeň po tom, ako Ukrajina obvinila Moskvu z toho, že v blízkosti rumunských vôd raketou s plochou dráhou letu zasiahla civilnú loď prevážajúcu obilie z Odesy do Egypta.

Rusko varovalo Západ a Ukrajinu pred katastrofálnymi dôsledkami, ak by Kyjev konfrontoval Bielorusko.

Kremeľ zdôraznil, že by zakročil na obranu svojho blízkeho spojenca, na území ktorého nasadil taktické jadrové zbrane, informovala agentúra Reuters.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová povedala novinárom, že Moskva má obavy z čoraz "provokatívnejších" aktivít na hraniciach s Bieloruskom a nevylúčila, že by mohlo dôjsť k pokusom o eskaláciu v regióne.

Niekoľko dní po prekvapivom vpáde Ukrajiny do ruskej Kurskej oblasti 6. augusta  Lukašenko - lojálny spojenec Putina - bez toho, aby poskytol dôkazy, naznačil, že Kyjev môže zvažovať útok na Bielorusko.

Minsk, ktorý obvinil ukrajinské drony z narúšania jeho vzdušného priestoru, neskôr oznámil, že na svoju hranicu s Ukrajinou vysiela ďalšie jednotky. Kyjev informoval, že v pohraničnej oblasti žiadne väčšie zmeny nezaznamenal.

"Berieme na vedomie prijaté informácie o zintenzívnení aktivít ukrajinských síl v pohraničnej oblasti," povedala Zacharovová. "Tieto skutočnosti vnímame a uvedomujeme si neustále pokusy ukrajinskej strany o používanie dronov a vysielanie teroristov do republiky," dodala.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia v auguste uviedlo, že krajina "nikdy nepodnikla a nikdy nepodnikne akékoľvek nepriateľské kroky voči bieloruskému ľudu".

S odkazom na vpád Ukrajiny do Kurskej oblasti Zacharovová vyhlásila, že Zelenskyj ukázal, že je schopný "bezohľadných krokov" a obvinila ho z koordinácie činnosti s Washingtonom pred novembrovými americkými prezidentskými voľbami.

"Podľa tejto logiky teda nevylučujeme možnosť, že tieto deštruktívne sily by mohli vyvolať pohyb a eskaláciu situácie v regióne," povedala hovorkyňa.

Zacharovová tiež uviedla, že Rusko a Bielorusko sú súčasťou "zväzového štátu" a kooperujú na obrane spoločných hraníc, a zdôraznila, že v Bielorusku je nasadené spoločné regionálne vojenské zoskupenie spolu s ruskými taktickými zbraňami.

"Praktická realizácia ľubovoľných scenárov, ktoré sú agresívne voči Minsku, prinesie katastrofálne dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre jej podporovateľov," dodala hovorkyňa. (TASR)

Ukrajina zakázala používanie aplikácie Telegram pre vládne agentúry, armádu a zariadenia kritickej infraštruktúry. 

Telegram zostáva medzi Ukrajincami jednou z najpopulárnejších platforiem sociálnych médií. Prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie zo septembra 2023 ukázal, že 44 % Ukrajincov používa Telegram na prijímanie informácií a správ.

Aplikáciu aktívne používa aj Rusko, jeho vojenské sily a spravodajské služby, aby podkopali vojnové úsilie Ukrajiny a podporili svoje vlastné. Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov predtým označil aplikáciu za „škodlivú“ a „hrozbu pre národnú bezpečnosť“.

Počas nedávneho zasadnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany Budanov poskytol „podložené dôkazy“, že ruské spravodajské služby majú prístup k osobnej korešpondencii používateľov Telegramu, dokonca aj k vymazaným správam a ich osobným údajom. „Vždy som obhajoval slobodu prejavu, ale otázka Telegramu nie je vecou slobody slova, je to vec národnej bezpečnosti,“ povedal Budanov.

Podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) a generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Rusko aktívne využíva Telegram na kybernetické útoky, šírenie phishingu a malvéru, geolokalizovanie používateľov a prípravu raketových útokov na ukrajinské mestá a dediny. (SITA, Kyiv Independent)

Zelenskyj verí, že americký prezident Biden podporí jeho víťazný plán zameraný na ukončenie vojny s Ruskom.

Informovala o tom agentúra AFP.

"Veľmi dúfam, že Biden tento plán podporí," povedal Zelenskyj počas tlačovej konferencie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. "Plán je koncipovaný pre rozhodnutia, ktoré sa budú musieť uskutočniť od októbra do decembra, čo by sme si veľmi priali. Veríme, že potom by fungoval," dodal.

Ukrajinský prezident už skôr avizoval, že v novembri chce zorganizovať ďalší medzinárodný mierový summit, kde načrtne svoju víziu ukončenia vojny a na ktorý plánuje pozvať aj Rusko. Putin tvrdí, že Moskva k takýmto rokovaniam pristúpi len vtedy, ak sa Ukrajina vzdá štyroch svojich oblastí. (TASR)

Austrálsky sudca určil termín na dokončenie prípadu manželov podozrivých zo špionáže v prospech Ruska.

Informuje o tom agentúra AP.

V Rusku narodený pár Kira a Igor Korolevovci žije v Austrálii už desaťročie. V júli sa stali prvými podozrivými, ktorých obvinili podľa modernizovaných austrálskych zákonov o špionáži od ich prijatia v roku 2018.

Prokurátorka Ellie McDonaldová požiadala sudcu Petra Saggers o viac času na zhromaždenie dostatku dôkazov z elektronických zariadení páru z Brisbane.

"V tejto veci je značný objem materiálu. Zadržaných je 12 zariadení," povedala. Sudca Saggers rozhodol, že obhajoba musí dostať úplný zoznam dôkazov do 13. decembra. Nové pojednávanie bude 20. decembra.

Kira Korolevová (40) bola technička informačných systémov v armáde, po obvinení bola suspendovaná. Jej 62-ročný manžel je živnostník. Ani jeden sa v piatok na súd nedostavil, pričom ich právnici nepožiadali o prepustenie na kauciu z väzby. V prípade dokázania viny im hrozí 15 rokov vo väzení.

Ak sa podarí dokázať, že informácie poskytli Rusku, hrozí in 25 rokov alebo doživotie.

Podľa polície Kira Korolevova neoznámila nadriadeným svoju cestu do Ruska počas dovolenky v roku 2023. Je tiež obvinená, že trénovala svojho manžela, aby získal prístup do jej oficiálneho účtu na pracovnom počítači. Údajne sa tak dokázal dostať ku konkrétnym informáciám a poslať ich na svoj súkromný e-mailový účet počas pobytu v Rusku.

Ruské veľvyslanectvo v júli odmietlo obvinenia ako pokus spustiť "ďalšiu vlnu protiruskej paranoje v Austrálii". (TASR)

Ruské sily včas obnovia kontrolu Ruska nad pohraničnou Kurskou oblasťou, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Naša armáda si robí svoju prácu. Spravia ju, kontrola bude obnovená," uviedol Peskov s tým, že armáda nebude z očividných dôvodov verejne hovoriť o tom, ako plánuje tento cieľ dosiahnuť.

"Situácia je, samozrejme, v tých oblastiach, ktoré sa nachádzajú pod kontrolou ukrajinských bojovníkov, mimoriadna. Táto situácia bude včas napravená," uviedol Peskov, pričom odmietol uviesť presný časový rámec.

Ukrajina spustila najväčší zahraničný útok na Rusko od čias druhej svetovej vojny začiatkom augusta. Jej sily prenikli do západoruskej Kurskej oblasti a obsadili tam desiatky obcí a miest. Ruské sily sa odvtedy zapájajú do protiútoku v snahe vyhnať ich a ruský veliteľ hlásil aj vo štvrtok oslobodenie dvoch dedín.

Prienik Ukrajincov Rusko zaskočil a poskytol im morálnu podporu po tom, ako sa Rusku nejaký čas darilo postupovať na východe Ukrajiny, konštatuje Reuters.

Zelenskyj uviedol, že vďaka operácii sa podarilo dosiahnuť prerozdelenie takmer 400-tisíc ruských vojakov a uvoľnila sa časť ruského tlaku v Donbase. Putin naopak tvrdí, že jeho sily postupujú na Donbase rýchlejšie než kedykoľvek predtým. (TASR)

Ministri energetiky skupiny krajín G7 a ďalších štátov budú rokovať o poškodenej energetickej infraštruktúre Ukrajiny.

Uviedol to taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. Podľa zdroja agentúry Reuters by malo k stretnutiu dôjsť v New Yorku.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 je energetická infraštruktúra častým terčom útokov Moskvy. Následkom toho dochádza každý deň k výpadkom či obmedzeniam dodávok elektriny v niektorých oblastiach, a to až na niekoľko hodín.

Deficit elektrickej energie na Ukrajine by túto zimu mohol dosiahnuť šesť gigawattow, čo predstavuje približne tretinu maximálneho očakávaného dopytu, ozrejmila Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) v správe zverejnenej vo štvrtok.

"Budúci pondelok sa uskutoční rozšírené zasadnutie G7 o energetike, pretože musíme Ukrajine zaručiť zachovanie jej energetickej siete," povedal Tajani pre televíziu Rai Italia. Minister bezprostredne neuviedol, ktoré ďalšie krajiny sa pripoja k rokovaniam.

Taliansko v súčasnosti predsedá skupine krajín G7. (TASR)

Európska únia nebude nútiť ukrajinských mužov v brannom veku, aby sa vrátili do svojej vlasti.

Pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa to uviedla eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová.

Európska únia podľa Johanssonovej nemôže uplatňovať diferencovaný prístup k ukrajinským občanom na základe ich veku, pohlavia alebo brannej povinnosti, ak im bola poskytnutá dočasná ochrana.

„Podporíme tých, ktorí sa chcú na Ukrajinu vrátiť, a budeme diskutovať s ukrajinskými úradmi a vládou, ako to urobiť čo najlepšie. Nebudeme však nikoho z EÚ vyhadzovať," odpovedala na otázku, či Únia pomôže Ukrajine pri návrate jej mužov v brannom veku zo zahraničia.

V Budapešti sa uskutočnilo zasadnutie Výboru pre hospodársku spoluprácu Maďarska a Ruska, oznámil Szijjártó.

Maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó sa stretol aj s ruským ministrom zdravotníctva Michailom Muraškom.

"Maďarsko musí udržiavať spoluprácu s Ruskom. Jednoducho preto, že je to náš národný záujem i záujem maďarského ľudu," píše Szijjártó vo svojom príspevku na Facebooku.

Po schôdzke výboru sa uskutočnilo aj maďarsko-ruské podnikateľské fórum za účasti 78 firiem. "Mimochodom, celá Európa obchoduje s Rusmi, len sa to snažia skrývať," dodal Szijjártó.

Ukrajinský mierový plán týkajúci sa vojny proti Rusku závisí od rýchlych rozhodnutí spojencov, vyhlásil po rokovaní Zelenskyj.

Ukrajinský prezident rokoval s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Kyjeve. Ukrajina sa vyše dva a pol roka bráni ruskej agresii, jej možnosti od bojiska však do veľkej miery závisia od dodávok zbraní a ďalšej pomoci zo Západu.

Zelenskyj nedávno povedal, že mierový plán alebo tiež plán víťazstva chce ešte tento mesiac predstaviť americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, oboznámiť s ním chce aj oboch amerických prezidentských kandidátov, teda viceprezidentku Kamalu Harissovú a exprezidenta Donalda Trumpa.

Plán podľa Zelenského počíta s posilnením Ukrajiny a natoľko silným "psychologickým" dopadom na Rusko, že sa Moskva rozhodne vojnu ukončiť diplomatickou cestou.

Von der Leyenová v Kyjeve so Zelenským hovorila napríklad o tom, akú podporu ukrajinskej energetiky chystá pred nadchádzajúcou zimou Európska únia.

Oznámila tiež, že EÚ poskytne Ukrajine pôžičku v hodnote až 35 miliárd eur. Podľa Zelenského poslúžia tieto peniaze na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a energetiky a na nákup zbraní od ukrajinských zbrojoviek. (ČTK)

Putin nepocestuje do Mexika na inauguráciu tamojšej prezidentky. Ukrajina v prípade cesty požiadala o jeho zatknutie.

Situácia naznačuje, že Putin nechce riskovať cestu do Mexika, kde by mohol skončiť „v putách“.

„Dostali sme takéto pozvanie a sme za to mexickej strane vďační,“ povedal pre platformu RTVI Aleksander Ščetinin, ktorý pracuje ako vedúci latinsko-amerického odboru na ruskom ministerstve zahraničných vecí.

Dodal, že Putin vymenoval vyslanca, ktorý bude zastupovať Rusko na tomto podujatí. Ščetinin nešpecifikoval dôvody, prečo Putin odmietol cestu do Mexika, ale povedal, že Moskva údajne „koná v súlade so zavedenými protokolárnymi postupmi a záväzkami" ruského vodcu.

Inaugurácia mexickej prezidentky sa koná 1. októbra. Mexiko v roku 2005 podpísalo Rímsky štatút, čím podlieha jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu, ktorý vydal na Putina zatykač.

Šéf Kremľa bol nedávno v Mongolsku, ktoré tiež podpísalo Rímsky štatút. Mongolsko však Putina nezatklo, možno aj pod tlakom toho, že Rusko je jedným z iba dvoch susedov tejto krajiny a je na Moskve výrazne závislé. (SITA, Ukrajinská pravda)

Európska komisia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške až 35 miliárd eur, oznámila v Kyjeve predsedníčka von der Leyenová.

Pôžička je súčasťou plánu skupiny G7 poskytnúť Ukrajine úver 50 miliárd dolárov, ktorého záruku majú tvoriť výnosy zo zmrazeného ruského majetku.

"Je to ďalší veľký príspevok EÚ k obnove Ukrajiny," napísala von der Leyenová na sieti X. "Neochabujúce ruské útoky znamenajú, že Ukrajina potrebuje pokračujúcu pomoc zo strany EÚ," uviedla tiež.

Lídri krajín Skupiny G7 sa na využití výnosov zo zmrazených ruských aktív na poskytnutie úverovej pomoci Ukrajine zhodli na júnovom summite.

Zelenskyj vyhlásil, že zmrazené ruské aktíva by mali byť využité "na ochranu životov na Ukrajine pred ruskou agresiou".

V Poľsku zadržali bývalého právnika zosnulého ruského oligarchu Berezovského v súvislosti s útokmi na opozíciu v Rusku.

Informovala o tom poľská komerčná rozhlasová stanica RMF FM, píše agentúra Reuters.

Hovorca poľskej prokuratúry zadržanie potvrdil, ale odmietol bezprostredne uviesť dôvody. "Môžem potvrdiť, že pána Anatolija B. v Poľsku zadržali a obvinili. Súd nariadil predbežnú väzbu na tri mesiace," uviedol hovorca prokuratúry pre Reuters.

Poľsko v uplynulých mesiacoch zatklo niekoľko osôb v súvislosti so sabotážami na svojom území, ktoré podľa Varšavy zorganizovala Moskva.

V apríli zadržali aj dve osoby podozrivé z útoku na Leonida Volkova, spolupracovníka zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného. (TASR)

USA by mali brať do úvahy varovania Moskvy týkajúce sa Ukrajiny, vyhlásil námestník ruského ministra Riabkov.

Námestník ministra to uviedol podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. Informovala o tom agentúra Reuters.

Námestník v reakcii na možné stretnutie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a svojho amerického náprotivku Antonyho Blinkena na okraji zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku uviedol, že k ničomu takému nedôjde. Podľa jeho slov predstavitelia krajín totiž "nemajú o čom hovoriť".

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová osobitne zdôraznila význam udelenia povolenia pre Kyjev na vykonávanie útokov na dlhšie vzdialenosti do územia Ruska, čo by podľa nej zmenilo charakter konfliktu na Ukrajine.

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane Putina však varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom. (TASR)

Ďalšie dodávky zbraní Ukrajine pomôžu skôr ukončiť vojnu, vraví Stoltenberg a nesúhlasí s bojazlivým prístupom.

Nie zastavenie dodávok zbraní, ako tvrdia niektorí politici, pomôže ukončiť vojnu na Ukrajine. Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg nesúhlasí s týmto bojazlivým prístupom a vraví, že ďalšie poskytovanie zbraní západnej výroby Ukrajine pomôže zatlačiť ruskú agresiu.

„Áno, je to paradox, no čím viac zbraní pre Ukrajinu sme schopní dodať, tým je pravdepodobnejšie, že dosiahneme mier a ukončíme vojnu. Čím dôveryhodnejšia je naša dlhodobá vojenská podpora, tým skôr sa vojna skončí,“ povedal Stoltenberg na podujatí German Marshall Fund.

Keďže západná pomoc Ukrajine neutícha, Rusko sa snaží o rôzne manipulácie, napríklad tým, že pravidelne „kreslí“ akési vlastné červené čiary.

V súčasnosti o nich Kremeľ hovorí najmä vtedy, akonáhle je spomenutá nejaká možnosť, že by západné krajiny mohli povoliť Ukrajine použiť rakety dlhého doletu na zasiahnutie cieľov hlboko na ruskom území. Kým niektoré západné krajiny sa neboja a považujú to za samozrejmosť, iné sa zatiaľ zdráhajú.

Stoltenberg poznamenal, že každá budúca dohoda musí byť podporená silnou vojenskou podporou Ukrajine.

„Všetci chceme, aby sa táto vojna skončila. Najrýchlejší spôsob ukončenia vojny je prehrať ju. To však neprinesie mier. Prinesie ruskú okupáciu,“ zdôraznil dosluhujúci šéf aliancie. Zároveň dôsledne naliehal na spojencov NATO, aby zvýšili výdavky na obranu vzhľadom na riziko rozpadu aliancie. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko v noci na Ukrajinu zaútočilo 70 dronmi, informovalo ukrajinské letectvo. V dvoch regiónoch vypukli požiare.

Protivzdušná obrana 61 bezpilotných lietadiel zneškodnila, zostrelila tiež jednu ruskú riadenú strelu. V Kyjeve varovanie pred hrozbou dronového útoku platilo aj ráno, keď tam vlakom z Poľska prišla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Úlomky zostreleného dronu v jednej dedine v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti zasiahli poľnohospodárske družstvo, kde začalo horieť, informoval Maksym Kozyckyj, šéf regionálnej vojenskej správy.

Hasiči požiar uhasili. Zničené sú tri autá, z toho dve nákladné, v budovách patriacich statku sú vyrazené okná. Nikomu sa nič nestalo. Úlomky zostrelených dronov spôsobili požiare tiež na dvoch miestach v Čerkarskej oblasti na juh od Kyjeva. Horelo v lese.

Letecký poplach platil v noci vo viac ako polovici z 24 ukrajinských oblastí.

Ukrajina v dôsledku ruských útokov prišla o značnú časť energetických výrobných kapacít. V krajine sú preto časté niekoľkohodinové odstávky dodávok elektriny, niekedy bezprostredne po útokoch ľuďom netečie ani voda.

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová pred časom varovala, že nadchádzajúca zima môže byť pre obyvateľov Ukrajiny taká náročná ako žiadna iná od čias druhej svetovej vojny. (ČTK)

Najviac padlých v radoch ruských vojakov je aktuálne medzi dobrovoľníkmi, zahynulo už takmer 14-tisíc mužov, píše BBC.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu podľa údajov overených nezávislým ruským médiom Mediazona a ruskou službou BBC bolo zabitých 70 112 ruských vojakov.

Dobrovoľníci, ktorí vstúpili do ruských ozbrojených síl po odštartovaní vojny, tvoria prvýkrát najvyšší počet ľudí zabitých na bojisku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom portál BBC.

Medzi zabitými je 13 781 dobrovoľníkov, čo predstavuje približne 20 percent. Bývalí väzni, ktorí vstúpili do armády výmenou za milosť, mali doteraz najvyšší podiel úmrtí, ale teraz tvoria 19 percent všetkých potvrdených úmrtí. Mobilizovaní vojaci tvoria 13 percent padlých. (SITA, BBC)

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová pricestovala do Kyjeva, kde sa stretne s prezidentom Zelenským.

Rokovať bude o podpore EÚ pre Ukrajinu, jej pripravenosti na zimu, obrane či pôžičkách od štátov G7. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Moja ôsma návšteva Kyjeva prichádza v čase, keď sa čoskoro začne vykurovacia sezóna a Rusko sa aj naďalej zameriava na energetickú infraštruktúru (Ukrajiny)," uviedla von der Leyenová na sociálnej sieti X.

Predsedníčka EK ozrejmila, že 160 miliónov eur z ruských zmrazených aktív sa vyčlení na pokrytie humanitárnych potrieb Ukrajiny počas tejto zimy.

Rusko vyradilo z prevádzky približne deväť gigawattow (GW) ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čo podľa von der Leyenovej predstavuje "energetický ekvivalent troch pobaltských štátov".

Podľa jej slov je cieľom EÚ obnoviť 2,5 GW výrobnej kapacity a zároveň zvýšiť vývoz s cieľom dodať Ukrajine dva GW energie.

Morálka ruských vojakov v Kurskej oblasti sa zhoršuje, Rusi páchajú samovraždy.

Ako referuje web The Guardian, vyplýva to zo zozbieraných dokumentov, o ktorých ukrajinskí vojaci tvrdia, že sa ich zmocnili na opustených ruských pozíciách.

„Analýza súčasnej situácie týkajúca sa samovrážd ukazuje, že otázka smrti vojakov v dôsledku samovražedných incidentov zostáva napätá,“ uvádza sa v jednom zázname ruských veliteľov v Kurskej oblasti.

Ďalší záznam podrobne opísal detaily o samovražde jedného ruského vojaka. „Vyšetrovanie incidentu určilo, že príčinou samovraždy a smrti bolo nervové a psychické zrútenie spôsobené jeho dlhotrvajúcim stavom depresie v dôsledku služby v ruskej armáde,“ uvádza sa v správe.

Ruskí velitelia tiež zosumarizovali pokyny, ako zlepšiť morálku v ruských jednotkách, vrátane jedného návrhu, že vojaci by mali denne dostávať politické lekcie „zamerané na udržanie a zvýšenie politického, morálneho a psychologického stavu personálu“.

Velitelia jednotiek sú tiež inštruovaní, aby identifikovali vojakov, ktorí „sú duševne nepripravení plniť svoje povinnosti alebo majú sklon k deviantnému správaniu, a zorganizovali ich preradenie a presun do vojenských zdravotníckych zariadení“. (The Guardian)

Ukrajine sa podarilo stiahnuť asi 40-tisíc ruských vojakov na front v Kurskej oblasti, oznámil ukrajinský prezident.

„Do tejto oblasti sa nám podarilo stiahnuť asi 40-tisíc ruských vojakov. Naše aktívne akcie pokračujú. Došlo aj k doplneniu výmenného fondu zajatcov pre nás, pre Ukrajinu. Toto všetko sú dôležité veci, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu vo vojne, ďakujem všetkým našim bojovým brigádam, každému vojakovi, rotmajstrovi a veliteľovi za ich statočnosť,“ poznamenal ukrajinský líder.

Zelenskyj tiež poznamenal, že sa uskutočnila séria stretnutí s vojenským vedením s cieľom vytvoriť program rokovaní s partnermi, najmä pokiaľ ide o Doneckú oblasť. „Ukrajinským obranným silám sa teraz podarilo znížiť útočný potenciál nepriateľov v Doneckej oblasti. Situácia je naďalej mimoriadne zložitá, na kurachovskom a pokrovskom fronte každý deň prebiehajú ťažké boje.“ (SITA)

Ruskí velitelia varovali pred plánmi na ukrajinskú operáciu v Kurskej oblasti mesiace vopred.

Vyplýva to zo zozbieraných dokumentov, o ktorých ukrajinskí vojaci tvrdili, že sa ich zmocnili na opustených ruských pozíciách. Súčasťou dokumentov boli tlačené rozkazy a ručne písané záznamy od veliteľov.

Ukrajina na začiatku minulého mesiaca spustila svoju protiofenzívu v ruskej Kurskej oblasti, pričom uviedla, že získala kontrolu nad približne stovkou obcí a viac než 1 300 kilometrami štvorcovými ruského územia. Zdá sa, že Rusko bolo touto aktivitou Ukrajincov zaskočené, čo umožnilo ukrajinským silám rýchlo prejsť cez hranicu a postúpiť hlboko na ruské územie.

Podľa skonfiškovaných dokumentov, ktorých pravosť podľa The Guardian „nemohli nezávisle overiť“, ruskí velitelia upozorňovali, že potenciálna cezhraničná operácia Ukrajincov by mohla nastať už v januári 2024.

Zatiaľ čo predchádzajúce varovania boli do značnej miery vágne, tieto boli čoraz podrobnejšie. Obsahovali tiež konkrétne hrozby, že Ukrajina sa pokúsi dobyť mesto Sudža, čo sa napokon aj stalo a Ukrajina ho v auguste obsadila.

Zadržané dokumenty tiež odhalili, že ruskí velitelia sa pokúsili posilniť bezpečnosť na hranici v Kurskej oblasti a „zorganizovať dodatočné cvičenia pre vedenie jednotiek a oporných bodov týkajúcich sa správnej organizácie obrany“ pred možným ukrajinským útokom. (SITA, The Guardian)

Počas uplynulého dňa prišla Moskva o ďalších 1 340 vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 639 480, uviedol ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 39 obrnených bojových vozidiel pechoty a 35 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 725 tankov, 17 132 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 212 delostreleckých systémov. (SITA)

Čečenský vodca Kadyrov obvinil Muska, že mu na diaľku vypol Cybertruck, ktorý dostal od miliardára ešte v auguste.

Kadyrov, ktorý autoritárskym a tvrdým štýlom vládne v Čečensku už vyše 17 rokov, v auguste zdieľal video, ako sa preváža v elektrickom vozidle, ktoré malo zrejme k streche primontovaný guľomet.

Kadyrov tvrdil, že vozidlo dostal od Muska, čo vlastník spoločnosti Tesla označil za lož.

"Teraz nedávno Musk na diaľku deaktivoval Cybertruck," napísal Kadyrov v príspevku na svojom profile na sieti Telegram. "To od Elona Muska nie je pekné. Zo srdca rozdáva drahé dary a potom ich na diaľku vypne," napísal tiež Kadyrov.

Cybertruck je elektrický pick-up; Kadyrov o svojom vozidle tvrdil, že bolo použité v boji a odoslané na Ukrajinu, kde "podávalo úžasné výkony".

Kadyrov patrí medzi najoddanejších podporovateľov ruského prezidenta Vladimira Putina. (TASR)