Ukrajina Rusko Online: Ukrajina potrebuje viac obrnencov a tankov na zlepšenie bojových schopností, tvrdia analytici

USA v posledných mesiacoch znížili rozsah vojenskej pomoci Ukrajine.

Jeďže sa zmenšili zásoby zbraní a vybavenia, ktoré je Pentagón ochotný poslať Kyjevu z vlastných zdrojov

V apríli Pentagón oznámil balík vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote jednej miliardy dolárov, hodnota ďalších však odvtedy nepresiahla sumu 400 miliónov dolárov; väčšina sa pohybovala v rozmedzí 125 - 250 miliónov dolárov.

Zatiaľ posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 250 miliónov dolárov oznámili USA 6. septembra. Poradca  prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan neskôr uviedol, že "významný" balík pomoci plánuje Washington oznámiť ešte v septembri.

Ako poznamenáva CNN, v rokoch 2022 a 2023 Pentagón pravidelne oznamoval balíky vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 600 - 800 miliónov dolárov, pričom najväčší - z januára 2023 - bol v objeme 2,85 miliardy dolárov.

Administratíva prezidenta Bidena má stále k dispozícii šesť miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, po dvoch rokoch vojny však Pentagón nemá dostatočné zásoby, uviedli pre CNN americkí predstavitelia.

"Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme... Problémom je aj dopĺňanie zásob," povedal jeden z nich.

Druhý zdroj pre CNN poznamenal, že Bidenova administratíva nebola schopná čerpať zo zásob Pentagónu v prvých štyroch mesiacoch roku 2024, pretože Kongres sa oneskoril so schválením dodatočného financovania. Washington sa podľa neho snaží neposlať do Kyjeva priveľa zbraní naraz.

"Existujú limity, ako rýchlo môžeme poslať vybavenie bez toho, aby to ovplyvnilo (našu) bojovú pripravenosť. A to je jeden z dôvodov, prečo sú balíky pomoci posielané takto," uviedol tento zdroj. Limitujúce je aj to, ako rýchlo môže Ukrajina vybavenie prijať a efektívne ho distribuovať, dodal.

Pred vojnou na Ukrajine sa v USA vyrobilo každý mesiac asi 15-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Vďaka otvoreniu nových tovární a výrobných liniek sa produkcia zvýšila na 40-tisíc granátov mesačne. Stále však bude trvať viac ako rok, kým Pentagón dosiahne svoj cieľ vyrobiť každý mesiac 100-tisíc granátov. (TASR)

Rusko sprísnilo trest mužovi z piatich rokov povinnej práce na päťročné väzenie. Kritizoval vojnu na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Jurij Kochovec v pouličnej ankete pre Rádio Sloboda (RFE/RL) v júli 2022 obvinil ruských vojakov z bezdôvodného strieľania na civilistov na kyjevskom predmestí Buča.

Taktiež povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť. Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.

V apríli 2024 ruský súd odsúdil 38-ročného muža na päť rokov povinnej práce za šírenie "nepravdivých informácií o ruskej armáde". Prokuratúra sa však odvolala a žiadala prísnejší trest.

Sudca moskovského súdu v utorok oznámil zmenu rozsudku, pričom Kochovcovi udelil trest piatich rokov v trestaneckej kolónii.

V Rusku dosiaľ zadržali, udelili pokutu alebo uväznili tisíce ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Skupiny na ochranu práv tvrdia, že ide o mimoriadne tvrdé postupy, ktoré pripomínajú sovietske časy, píše AFP a dodáva, že takmer všetci predstavitelia opozície opustili Rusko a úrady zakázali nezávislé spravodajstvo o konflikte na Ukrajine. (TASR)

Zmrazenie vojny či odovzdanie územia Rusku nie je stratégiou Ukrajiny na zastavenie vojny, tvrdí poradca Zelenského.

„Zelenskyj opakovane vyhlásil, že zmrazenie konfliktu nebude mať za následok koniec vojny, ale namiesto toho umožní Rusku nahromadiť dodatočné zdroje a pokračovať v tretej etape civilných masakrov na Ukrajine. Prirodzene, neexistujú ani žiadne plány, ktoré by znamenali odovzdanie území alebo zmrazenie vojny,“ vyhlásil vo vysielaní televízie Current Time poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

Zdôraznil, že Kyjev má len jedno oficiálne stanovisko - vojna by sa mala skončiť porážkou Ruska.

„Porážku Ruskej federácie je možné dosiahnuť špecifickým množstvom zbraní. To znamená v širšom zmysle vojenským, diplomatickým, ekonomickým a politickým tlakom. Operácia Kursk navyše dokazuje, že je skutočne možné konať efektívne, najmä na ruskej pôde, prinášať a eskalovať tam vojnu,“ skonštatoval Podoľak.

Operácia Kursk sa podľa neho objavuje vo víťaznom pláne Zelenského. „To po prvé výrazne ovplyvní sociálne nálady, ktoré existujú v Rusku. Po druhé, vyvinie to výrazný tlak na Putinovo prostredie a povedie to ku koncu tejto vojny,“ povedal Podoľak. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinské námorníctvo zničilo tony ruskej munície pri Mariupoli. Stalo sa tak  pred niekoľkými dňami. 

 Raketový útok zasiahol ruské sklady munície, ktoré predtým odhalilo ukrajinské obranné spravodajstvo.

Podľa potvrdených správ úder zničil aj infraštruktúru skladov aj tony ruskej munície. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje údajnú popravu ukrajinského vojaka, tvrdí generálny prokurátor Kostin.

Generálna prokuratúra uviedla, že preveruje príspevok na sociálnych sieťach, na ktorom sú zábery predpokladanej popravy. Na fotografiách je podľa prokuratúry mŕtvy vojak v meste Novohrodivka.

"Na internete sa šíria zábery údajnej popravy mečom ukrajinského neozbrojeného príslušníka armády so zviazanými rukami. Podľa predbežných informácií bol zločin spáchaný v Novohrodivke v Doneckej oblasti," napísal Kostin na sieti X, kde uverejnil aj rozmazanú fotografiu, na ktorej vidno osobu ležiacu na zemi v zakrvavenej vojenskej uniforme s mečom zabodnutým v tele. Agentúra Reuters uviedla, že pravosť fotografie nedokázala nezávisle overiť.

Kyjev tvrdí, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zdokumentoval takmer 130.000 vojnových zločinov spáchaných Moskvou. Rusko sa k obvineniam nevyjadrilo, píše Reuters, avšak Kremeľ odmietol, že by Rusko páchalo na Ukrajine vojnové zločiny. (TASR)

Rusko zabilo údajného ukrajinského agenta pri nastražovaní bomby pod auto vysokopostavenej osoby z obranného priemyslu.

Podozrivý, ktorého Ruská Federálna bezpečnostná služba nemenovala, údajne pracoval pre ukrajinskú tajnú službu HUR a jeho terčom sa stal "vysokopostavený zamestnanec obranného podniku v Sverdlovskej oblasti".

V čase "umiestňovania improvizovaného výbušného zariadenia na skryté miesto kládol ozbrojený odpor a bol zneškodnený opätovanou paľbou," dodala FSB.

Na mieste incidentu sa našla pištoľ s muníciou a pri prehľadaní jeho bytu sa našli aj zložky na výrobu výbušnín. Kyjev to bezprostredne nekomentoval. (TASR)

Rusko v auguste zaútočilo na železničnú infraštruktúru Ukrajiny takmer 50-krát. Zomrel jeden pracovník železníc.

Pri augustových útokoch boli traja ďalší zranení.

Najviac postihnuté boli objekty v Doneckej a Charkovskej oblasti a tiež v južných regiónoch Ukrajiny.

Informuje ukrajinská štátna železničná spoločnosťou Ukrzaliznycia. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusi údajne mečom popravili ukrajinského zajatca. Ukrajinský ombudsman sa obrátil na Medzinárodný výbor Červeného kríža a OSN.

Ráno sa totiž v sociálnych sieťach objavila fotografia zrejme popraveného ukrajinského vojaka s mečom v hrudi a nápisom „Za Kursk“. 

„Úroveň barbarstva a krvilačnosti je nemožné pochopiť," napísal Lubinec na svojom telegramovom kanáli. Ombudsman zdôraznil, že takéto konanie je flagrantným porušením Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Novinárka väznená pre nesúhlas s vojnou na Ukrajine začala hladovku. Ponomarenková si odpykáva šesťročný trest.

Štyridsaťšesťročná Ponomarenková pôvodom zo Sibíri bola uväznená necelé dva mesiace po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Príčinou bolo, že obvinila ruské letectvo z bombardovania divadla v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

Vlani vo februári ju súd v jej rodnom meste Barnaul v Altajskom kraji na západe Sibíri odsúdil za šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.

Po celom Rusku bolo za vyjadrenie nesúhlasu s vojnou na Ukrajine zadržaných viac než 20 000 ľudí, uvádza ľudskoprávna monitorovacia organizácia OVD-Info. Väčšina zadržaných bola po udelení pokuty prepustená, nezávislých novinárov súdy trestajú tvrdšími trestami.

Vrátane Ponomarenkovej sa za mrežami nachádzajú dovedna štyria žurnalisti z webu RusNews, ktorý publikuje v ruštine a v zahraničí má iba malé publikum. Prevažná väčšina nezávislých médií v súčasnosti pôsobí zo zahraničia.

Ponomarenková čelí aj ďalším obvineniam za údajné napadnutie dozorcov vo väzení, kde ju umiestnili, uvádza RusNews. Podľa jej podporovateľky a bývalej moskovskej mestskej poslankyne Julije Galjaminovej bola premiestnená do izolácie, pričom predstavitelia väznice sfalšovali správu inšpekcie voči nej. Z tohto dôvodu v pondelok na súdnom pojednávaní začala protestnú hladovku.

"Maša je vo veľmi zlom stave... Veľa plakala (na súde) pre pocit bezmocnosti. Dokonca chce spáchať samovraždu," uviedla Galjaminová, ktorá odcestovala na Sibír, aby sa mohla zúčastňovať na súdnych pojednávaniach.

Ponomarenková počas pojednávania minulý mesiac povedala, že si podreže žily na zápästiach na protest proti podmienkam vo vyšetrovacej väzbe, uvádza RusNews.

Denník Kommersant vlani napísal, že počas väzby jej diagnostikovali "hysterickú poruchu osobnosti", pričom si údajne aj podrezala žily na zápästiach. Denník citoval jej obhajcu, podľa ktorého Ponomarenková trpí klaustrofóbiou a na cele mala rozbité okno, dodáva Reuters. (TASR)

Ukrajina potrebuje viac obrnených vozidiel a tankov na zvýšenie bojových schopností, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.

Ukrajinská armáda čiastočne zmiernila nedostatok delostreleckej munície spôsobený meškaním západnej pomoci používaním FPV dronov na potlačenie útokov ruskej pechoty a obrnených vozidiel.

Tieto drony však nie sú schopné úplne nahradiť tradičné delostrelectvo, konštatuje Inštitút pre štúdium vojny.

Kyjev podnikol kroky na zvýšenie domácej výroby delostreleckej munície kalibru 155 mm, avšak tento priemysel musel počas vojny vybudovať od základov.

Okrem toho Ukrajina od roku 2022 pracuje na rozšírení výroby obrnených vozidiel, ale stále nie je schopná vyrábať tanky, dodáva inštitút. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kyjev získal späť pozície pri obci Torske v Doneckej oblasti, tvrdí analytický projekt DeepState.

Analytici však konštatovali, že ruská armáda v regióne postúpila pri piatich obciach.

Nemecko dá Ukrajine sto miliónov eur na pomoc v zime, oznámila nemecká ministerka zahraničných vecí.

Rusko opäť plánuje "zimnú vojnu s cieľom znepríjemniť ľudom život na Ukrajine tak veľmi, ako je to možné," uviedla Baerbocková v Kišiňove.

Šéfka nemeckej diplomacie uviedla, že ide o pomoc aj pre Moldavsko a európsku demokraciu ako celok. "Najväčšou obavou miestnych je, že ak padne Ukrajine, Moldavsko bude ďalšie," uviedla Baerbocková. (TASR)

Ukrajinské vzdušné sily v noci zostrelili 34 z 51 ruských dronov. Útoky v Sumskej oblasti poškodili energetickú infraštruktúru.

Okrem toho sa vďaka protiopatreniam ukrajinských obranných síl v oblasti elektronického boja stratilo nad rôznymi časťami Ukrajiny 12 ďalších ruských dronov, uviedli ukrajinské vzdušné sily na sociálnej sieti Telegram.

Protivzdušná obrana zasahovala nad piatimi ukrajinskými oblasťami - nad Mykolajivskou, Chersonskou, Sumskou, Poltavskou a Charkovskou oblasťou.

Nad Sumskou oblasťou zostrelila 16 dronov, ktoré boli zamerané na energetickú infraštruktúru, uviedli miestni predstavitelia. V niektorých okresoch boli v dôsledku útokov prerušené dodávky energetickej energie a objekty kritickej infraštruktúry, ako napríklad vodárne, museli spustiť záložné systémy.

Ruské útoky spôsobili škody v Konotopskom, Ochtyrskom a Sumskom rajóne. Starosta miestnej metropoly Sumy Artem Kobzar uviedol, že v meste neboli hlásené nijaké obete a pracovníci energetického sektora odstraňujú následky útokov.

Rovnako aj Rusko hlásilo v utorok zostrelenie ukrajinských dronov. Podľa ruského ministerstva obrany zostrelila ruská obrana v noci 16 dronov z toho 15 nad pohraničnou Brianskou oblasťou a jeden nad susednou Kurskou oblasťou. (TASR)

Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc musí ukončiť aktivity v Rusku. Pobočku vyradili z registra mimovládok.

Organizáciu o tomto rozhodnutí ruskej vlády informovali listom v auguste, uviedli Lekári bez hraníc v tlačovej správe. Dôvod rozhodnutia ruské úrady neoznámili.

Lekári bez hraníc podľa správy v poslednom čase viedli projekty na podporu pacientov s tuberkulózou a HIV v Moskve, Petrohrade a meste Vladimír, ako aj v Čečensku, Ingušsku, Dagestane a Archangeľskej oblasti.

Odkedy Moskva v roku 2022 začala inváziu na Ukrajine, Lekári bez hraníc tiež podporovala tisíce ukrajinských utečencov v ruských pohraničných oblastiach – Belgorodskej, Voronežskej a Rostovskej.

Organizácia Lekári bez hraníc, sídliaca vo Švajčiarsku, sa zameriava na poskytovanie núdzovej zdravotnej starostlivosti po celom svete. V Rusku pôsobila od roku 1992 a mala tam podľa vlastných údajov 44 zamestnancov na plný úväzok. (TASR)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 020 vojakov na zhruba 635 880 oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla v priebehu dňa aj o šesť bojových obrnených vozidiel, šesť delostreleckých systémov, jeden raketový systém aj 66 dronov.

Lode čínskej pobrežnej stráže Mej-šan a Siou-šan dorazili do ruského ďalekovýchodného prístavu Vladivostok.

Zúčastnia na spoločných hliadkach a cvičeniach s ruskými plavidlami.

"Počas návštevy je naplánovaných niekoľko podujatí vrátane spoločných cvičení a hliadok," citovala RIA miestnu pobočku ruského ministerstva zahraničných vecí. Slávnostné stretnutie flotily sa uskutočnilo v utorok a cvičenia potrvajú do 20. septembra.

Očakáva sa, že cvičenia budú koncom septembra pokračovať v oblasti Ochotského mora.

Čínske lode do oblasti priplávali iba deň po skončení spoločných námorných cvičení oboch krajín v Japonskom mori. Čínske štátne médiá uviedli, že cieľom týchto cvičení je prehĺbiť strategickú spoluprácu medzi oboma krajinami a posilniť ich schopnosť reagovať na bezpečnostné hrozby.

AP pripomína, že prostredníctvom spoločných cvičení sa Rusko snaží získať pomoc Číny pri dosahovaní svojho dlhodobého cieľa stať sa tichomorskou veľmocou. Moskva zároveň podporuje nároky Číny v sporných oblastiach Juhočínskeho mora. (TASR)

Rusko prišlo na Ukrajine celkovo o 10 037 obrnených vozidiel, spočítal špecializovaný holandský web Oryx.

Oryx na základe fotografií a záberov z otvorených zdrojov vedie štatistiky zničených zbraní na ukrajinskom bojisku.

Údaj zahŕňa 3376 tankov vrátane 159 najmodernejších T-90 rôznych verzií, 5000 bojových vozidiel pechoty a výsadkárov a obrnených transportérov a viac ako 1500 ďalších obrnených vozidiel.

Straty pozemnej obrnenej techniky sú tak veľké, že 85 percent tankov a obrnených vozidiel vysielaných teraz na front predstavuje opravená a prerobená stará sovietska technika, ako odhaduje Medzinárodný inštitút pre strategické štúdiá (IISS) a britský Kráľovský ústav pre obranné štúdiá (RUSI).

"Pri podpore tempa útočných operácií na Ukrajine sa ruskí vojaci v značnej miere spoliehajú na opravované zásoby sovietskych zbraní a techniky, najmä obrnencov," upozornili tiež analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ale sovietske zásoby sa vyčerpávajú a nie je jasné, či ruské zbrojovky aj pri ďalšej mobilizácii ekonomiky, ktorá sa javí jasne nevyhnutná, budú schopné vyrobiť dostatočné množstvo techniky na nahradenie strát, ktoré utrpela ruská armáda, myslí si ISW.

Rusko sa pravdepodobne bude potýkať s rastúcimi problémami pri výrobe a nákupoch prostriedkov nevyhnutných pre vojnu na Ukrajine. Pri ich zabezpečení bude Kremeľ zrejme čoraz viac závislý od zahraničných partnerov, usúdili analytici.

Pri terajšom tempe strát sa podľa analytikov Alexandra Golca a Pavla Luzina možnosti opráv tankov a bojových vozidiel pechoty zo starých zásob vyčerpajú približne za rok - v druhej polovici roka 2025, poznamenali The Moscow Times.

Server tiež pripomenul nedávne vyjadrenie šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyryla Budanova, že sa Rusko bude snažiť vyhrať vojnu proti Ukrajine do roku 2026.

Budúci rok totiž pokladajú v Kremli podľa Budanova za rozhodujúci, pretože v polovici roka čaká Rusko zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie, ako aj vážne ťažkosti s náborom nových vojakov do armády, a to výrazne obmedzí možnosti vojny na Ukrajine.

Celkové straty všetkých typov ruskej vojenskej techniky, vrátane lietadiel či tretiny plavidiel Čiernomorskej flotily, predstavujú podľa webu Oryx 17 856 kusov, zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily prišli o 6551 kusov techniky. (ČTK)

Kanadskú režisérku ruského pôvodu Trofimovovú zaradila Ukrajina na zoznam osôb ohrozujúcich bezpečnosť štátu.

Tlačová služba ukrajinského ministerstva kultúry a strategickej komunikácie ozrejmila, že dokumentárny film Anastasie Trofimovovej šíri o vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine ruskú propagandu.

Dokument Rusi vo vojne prináša rozhovory s vojakmi bojujúcimi na Ukrajine na prvej línii frontu. Od nedávnej premiéry na filmovom festivale v Benátkach snímku sprevádza polemika: časť divákov a kritikov film odsudzuje ako pokus o ospravedlnenie invázie Moskvy a jej snahu vyviniť sa.

Ukrajinské ministerstvo kultúry v zdôvodnení svojich krokov voči režisérke doplnilo, že jej film "demonštruje neprijateľnú neutralitu, pokiaľ ide o vojnu Ruska proti Ukrajine", a "nevenuje náležitú pozornosť zverstvám, ktoré Rusko počas invázie spáchalo, a nepriznáva ich".

Pre potreby filmu sa Trofimovová stala súčasťou ruského práporu, ktorý postupoval cez východnú Ukrajinu. Z rozhovorov, ktoré s ruskými vojakmi nakrútila, vyplýva, že nevedeli, prečo ich poslali na front.

Dokument mali minulý piatok predstaviť aj publiku v Severnej Amerike, ale Medzinárodný filmový festival v Toronte pozastavil jeho projekcie po tom, čo dostal bližšie nešpecifikované vyhrážky.

Trofimovová kritiku svojho filmu odmieta. Pre AFP uviedla, že ide o protivojnový film zobrazujúci "obyčajných chlapov", s ktorými sa zaobchádza ako s potravou pre delá.

Obvinenia, že film je propagandou, Trofimovová odmieta ako smiešne aj vzhľadom na to, že v Rusku jej zaň hrozí trestné stíhanie.

"Som pevne presvedčená, že ruská invázia na Ukrajinu bola neoprávnená, nezákonná a uznávam oprávnenosť vyšetrovania vojnových zločinov na Ukrajine Medzinárodným trestným súdom," uviedla vo vyhlásení.

Britská stanica BBC citovala vyjadrenie dokumentaristky v jednom z rozhovorov, v ktorom tvrdila, že na fronte nakrúcala bez súhlasu ruského ministerstva obrany.

V nedávnom rozhovore pre web Ľudia Bajkalu však priznala, že svoj pobyt v ruskej vojenskej jednotke koordinovala s veliteľom brigády, ktorý podľa nej dokonca nariadil, aby dostala vojenskú uniformu, aby ju "náhodou nezasiahli vlastní".

Generálny konzul Ukrajiny v Toronte Oleh Nikolenko upozornil, že Trofimovová nemohla pracovať na fronte bez súhlasu ruských úradov. Konštatoval, že podľa jeho názoru jej povolenie na natáčanie filmu udelili, pretože jej snímka "zapadá do ruského príbehu a bagatelizuje zločiny spáchané počas invázie" na Ukrajine. (TASR)