Rusi zasiahli viacpodlažný dom v Charkove, hlásia desiatky ranených (SME Minúta)

Z trosiek viacpodlažného domu v Charkove, ktorý Rusi zasiahli riadenou leteckou bombou, záchranári vytiahli telo zabitej ženy.

Počet ranených stúpol na 42, oznámil večer starosta Ihor Terechov. 

Telo ženy záchranári vyslobodili na deviatom podlaží, úradná identifikácia je ale v súčasnosti nemožná, pretože telo je takmer spálené, uviedla prokuratúra, ktorá počíta s testom DNA. Predpokladá, že ide o ženu vo veku 94 rokov, ktorá bola po výbuchu bomby hlásená ako nezvestná.

Predtým starosta uviedol, že medzi zranenými sú štyri deti, z ktorých najmladšiemu je jeden rok. Vo vážnom stave je jedna zranená žena a 12-ročný chlapec.

Panelový dom podľa starostu zasiahla riadená letecká bomba, ktorá zdevastovala dva vchody do domu. Vzápätí vypukol požiar, ktorý zachvátil štyri najvyššie podlažia. Explózia poškodila tiež najmenej 12 ďalších domov v okolí, v niektorých sa už začala výmena rozbitých okien. (ČTK)

Prvá cesta nového šéfa ukrajinskej diplomacie viedla na front v Sumskej oblasti.

Nový ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha návštevy jednotiek ukrajinskej armády v Sumskej oblasti vyhlásil, že Ukrajina "nemá v úmysle obchodovať so svojimi územiami".

Podľa britskej stanice BBC monitorovanej agentúrou TASR Sybiha podľa vlastných slov uistil vojakov, že Ukrajina sa neplánuje zapojiť do žiadneho vyjednávania o územiach alebo o dohodách podobných protokolom z Minska.

Vo svojom statuse na sieti Facebook šéf ukrajinskej diplomacie napísal, že toto je aj "absolútne pevné stanovisko" prezidenta Volodymyra Zelenského.

Sybiha svojím statusom reagoval na článok v nemeckom denníku Bild, ktorý napísal, že Zelenskyj je údajne pripravený ponúknuť Rusku na časti frontu prímerie.

V článku sa píše, že Zelenskyj v najbližších týždňoch odcestuje do Spojených štátov, aby predstavil svoju stratégiu prezidentovi Joeovi Bidenovi a prezidentským kandidátom Kamale Harrisovej a Donaldovi Trumpovi.

Tento Zelenského plán údajne zahŕňa požiadavku povoliť Ukrajine použitie západných zbraní pri útokoch na Rusko na veľké vzdialenosti a deklaruje aj "pripravenosť Ukrajiny akceptovať lokálne prímerie na určitých úsekoch frontu - a tým dočasné zmrazenie status quo".

Stanica BBC vo svojej správe uviedla, že Zelenského poradca Dmytro Lytvyn v komentári k článku v Bilde uviedol, že ide o "fejk".

Sybiha vo svojom statuse na Facebooku pripomenul, že v diplomacii platí, že prvá návšteva novovymenovaného ministra zahraničných vecí vydáva signál o zahraničnopolitických prioritách krajiny. Objasnil, že jeho cesta do Sumskej oblasti má vyslať signál, že v centre zahraničnej politiky Ukrajiny sú jej obrancovia, preto všetka práca diplomatov smeruje k posilneniu ich kapacít a schopností. Zdôraznil, že "silná ukrajinská armáda je zárukou mieru v celej Európe". (TASR)

Zakladateľ a čestný predseda vládnucej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili sa chce osetskému ľudu ospravedlniť za vojnu s Ruskom.

Táto vojna v roku 2008 viedla k tomu, že Moskva uznala Južné Osetsko a ďalší odštiepenecký región - Abcházsko - ako samostatné štáty. Väčšina krajín sveta tieto regióny naďalej uznáva ako súčasť gruzínskeho územia, uviedla agentúra Reuters citovaná agentúrou TASR.

Miliardár a expremiér Ivanišvili je lídrom kandidátnej listy vládnej strany Gruzínsky sen pre parlamentné voľby vypísané na 26. októbra.

Na predvolenom zhromaždení v meste Gori, ktoré bolo počas vojny v roku 2008 krátko okupované Ruskom, Ivanišvili vyhlásil, že vojnu v roku 2008 rozpútal "zločinecký režim" bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho "na príkaz cudzích mocností".

Ivanišvili avizoval, že "hneď po voľbách 26. októbra tí, ktorí podnecovali vojnu, budú čeliť spravodlivosti". Dodal,

že Gruzínci sa potom za vojnu v Južnom Osetsku "ospravedlnia".

Vyjadril presvedčenie, že "bratovražedná konfrontácia, ktorú nepriatelia Gruzínska rozpútali proti našim národom, sa skončí historickým vzájomným odpustením a úprimným zmierením".

Saakašvili si momentálne odpykáva šesťročný trest odňatia slobody za zneužívanie moci, preto sa k Ivanišviliho obvineniam nemohol okamžite vyjadriť.

Saakašvilim založená - momentálne opozičná - strana Zjednotené národné hnutie (UNM) označila Ivanišviliho vyhlásenie za zradu a hanbu pre celý gruzínsky národ. Dodala, že expremiérove výroky slúžia len záujmom Ruska.

Agentúra Reuters pripomenula, že v septembri 2009 boli zverejnené výsledky nezávislej vyšetrovacej komisie EÚ, podľa ktorej vojnu v roku 2008 vyvolalo Gruzínsko, ale Rusko prispelo k eskalácii tohto konfliktu.

Ivanišvili v Gori zopakoval, že Gruzínsky sen potrebuje ústavnú väčšinu v parlamente, aby presadil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy súvisiace s územnou celistvosťou.

Spomenul aj "správny postoj" svojej strany k Rusku. Pripomenul, že pred 12 rokmi zdôrazňoval, že európska integrácia je pre Gruzínsko strategickou voľbou, pričom však upozorňoval, že "susedov sme si nemohli vybrať, a preto sme súbežne s európskou integráciou museli prijať zásadový, ale správny postoj k Rusku".

Uviedol, že vláde pod vedením Gruzínskeho sna sa podarilo gruzínske výrobky vrátiť na ruský trh a "zároveň dobyť nové trhy".

Južné Osetsko sa od Gruzínska odtrhlo v dôsledku vojny v rokoch 1991-92. Etnicky gruzínske obyvateľstvo bolo odtiaľ vyhnané.

Väčšina ľudí, ktorí teraz žijú v Južnom Osetsku, je etnicky odlišná od Gruzíncov, pričom tvrdia, že za sovietskej vlády boli Gruzínskom pohltení proti svojej vôli. (TASR)

Ruskí predstavitelia a manažéri sú zmätení po prekvapujúcom vyhlásení Putina o obmedzení vývozu strategických komodít.

Malo by tak byť reakcii na západné sankcie. Kladú si otázku, či sa to dá realizovať bez toho, aby to ublížilo Rusku viac ako Západu.

Putin tento návrh predložil v stredu (11. 9.) na zasadnutí vlády. Požiadal premiéra Michaila Mišutina, aby prišiel s nápadmi, ktoré by nepoškodili záujmy Ruska.

Mnohé z ruských komodít, ako sú ropa, plyn, nikel, titán, zlato a diamanty, už pritom podliehajú rôznym úrovniam dobrovoľných alebo povinných dovozných obmedzení či zákazov.

Členov ruskej vlády a šéfov firiem návrh zaskočil. Obmedzenie vývozu uránu, niklu a titánu, ako Putin navrhol, by znížilo príjmy najväčších ruských firiem v cudzej mene vrátane štátneho priemyselného konglomerátu Rostec, štátneho jadrového monopolu Rosatom a Nornickel, najväčšieho svetového producenta rafinovaného niklu. Spolu zamestnávajú asi milión ľudí a ich príjmy už ovplyvnili západné sankcie.

Zisk Nornickel v prvom polroku klesol o 22 %. Snaží sa pritom presmerovať svoj export do Ázie. Kombináciu nízkych cien niklu a západných sankcií označil za "búrku".

Zdroj z ruskej vlády zase uviedol, že akýkoľvek zákaz by mal ušetriť tzv. priateľské krajiny vrátane Číny, hlavného obchodného partnera Ruska. Pripomenul tiež, že vláde bude nejaký čas trvať, kým plán vypracuje. Príkaz od prezidenta, aby tak urobila, pritom vláda ešte nedostala. Ďalší zdroj blízky vláde dodal, že Putin "požiadal o vypracovanie plánu, nie o realizáciu". Hlavní ruskí producenti komodít to odmietli komentovať.

Rusko a Západ vstupujú do novej úrovne konfrontácie v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Moskva zvažuje spôsoby, ako reagovať na podľa nej takmer istý súhlas Západu, aby Ukrajina s pomocou západných zbraní útočila hlbšie vo vnútrozemí Ruska.

Putin povedal tiež, že opatrenie sa nemusia obmedziť len na urán, nikel a titán. Rusko má 22 % svetových zásob zemného plynu, 23 % zlatých rezerv a 55 % svetových zásob diamantov. Urán však môže byť jedinou komoditou, pri ktorej by obmedzenie exportu mohlo Západu skutočne uškodiť.

Rusko sa v minulom roku podieľalo 27 % na dodávkach obohateného uránu pre americké jadrové reaktory. USA teoreticky zakázali dovoz paliva z Ruska, no zároveň udelili výnimky do roku 2027, keďže rozširujú svoje zariadenia na obohacovanie uránu.

Európa sa do značnej miery odstrihla od ruského plynu, od ktorého bola predtým závislá. Skupina G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) a Európska únia (EÚ) už zakázali dovoz diamantov ruského pôvodu. Aj na všetkých hlavných producentov zlata v Rusku sa vzťahujú sankcie Západu.

Samotný Putin zdôraznil, že k obmedzeniam nedôjde "zajtra", a že nesmú poškodiť záujmy Ruska. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil hypotetickú povahu tejto myšlienky. "Zatiaľ nie sú žiadne špecifiká, bol to návrh, aby sme sa nad tým zamysleli bez toho, aby sme si ublížili, bez toho, aby sme poškodili vlastné záujmy," povedal s tým, že vláda to zváži. (TASR)

Pri raketovom útoku na ukrajinské mesto Odesa zahynuli dvaja ľudia, informovali v nedeľu miestni predstavitelia.

Ukrajinské letectvo v nedeľu uviedlo, že zostrelilo 10 zo 14 bezpilotných lietadiel a jednu z troch rakiet, ktoré ruská armáda v noci na nedeľu vypálila. Zostávajúce drony a rakety zasiahli predmestie Odesy.

Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper spresnil, že dvaja ľudia, ktorí prišli o život, boli manželský pár. Dodal, že pri útoku bola zranená ďalšia osoba.

Závislosť Európskej únie od dodávok zemného plynu z Ruska sa výrazne znížila, konštatuje správa o stave Energetickej únie.

Od augusta 2022 do mája tohto roka sa dopyt po zemnom plyne v Únii zmenšil o 18 percent.

Okrem toho, kým v roku 2021 tvoril import ruského plynu, a to prostredníctvom plynovodov aj vo forme skvapalneného zemného plynu, až 45 percent celkového dovozu, v auguste tohto roka bol podiel ruského plynu na celkovom importe len na úrovni 18 percent.

Správa o stave Energetickej únie ďalej ukazuje, že začiatkom apríla tohto roka boli zásobníky EÚ na zemný plyn naplnené na 59 percent svojej kapacity. Išlo o nový rekord v závere zimnej sezóny.

Zároveň už 19. augusta boli európske zásobníky na plyn naplnené na 90 percent. Na túto úroveň tak dostali o viac ako dva mesiace skôr, ako sa plánovalo, keďže 90-percentá naplnenosť sa mala dosiahnuť do začiatku novembra. (SITA)

Počet zranených po útoku na výškovú budovu v Charkove stúpol na 33.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram napísal, že ruský letecký útok zasiahol a poškodil výškovú budovu. Dodal, že v nej vypukol aj požiar medzi 9. a 12. poschodím. Podľa Zelenského na mieste pokračujú záchranné práce.

Reuters pripomína, že Rusko popiera úmyselné útoky na civilistov, hoci ich od invázie na Ukrajinu v roku 2022 zabilo už tisíce.

"Svet musí pomôcť brániť Ukrajinu pred ruskými vojenskými lietadlami, pred desiatkami navádzaných bômb, ktoré každý deň pripravujú Ukrajincov o život. Tento teror sa dá zastaviť," napísal Zelenskyj na Telegrame. (TASR)

Rusko v priebehu týždňa proti Ukrajine použilo 30 rakiet rôznych typov, viac ako 800 riadených bômb a takmer 300 dronov.

Uviedol to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Pri našej obrane životov pred ruským terorom Ukrajina potrebuje silnú podporu od svojich partnerov, a to protivzdušnú obranu, schopnosť úderov na veľké vzdialenosti a podporu pre našich vojakov. Všetko, čo nám pomôže prinútiť Rusko ukončiť túto vojnu," povedal Zelenskyj. (SITA)

Rusi popoludní zasiahli viacpodlažný dom v Charkove, na mieste je 25 zranených, vrátane troch detí.

Uviedol to šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Vo výškovej budove v dôsledku zásahu vypukol požiar, napísal na telegrame. Podľa starostu mesta Ihora Terechova počet zranených civilistov stúpol na 33.

Rusi zasiahli desiate podlažie. Hasiči bojujú s ohňom, ktorý zachvátil štyri podlažia, konkrétne od deviateho do dvanásteho. Ukrajinské médiá zverejnili zábery z miesta.

Ruské ostreľovanie západnej časti ukrajinského mesta Pokrovsk si vyžiadalo jednu obeť, informovala vojenská správa.

Od augusta z Pokrovsku ušlo viac než 20-tisíc obyvateľov. Ruské údery za posledné dva týždne odrezali mnohých zostávajúcich ľudí od vody a elektriny.

Vo vyhlásení vojenskej správy sa uvádza, že Rusko počas dňa spustilo delostreleckú paľbu na budovu v blízkosti čerpacej stanice v Pokrovsku. Podrobnosti o prípadných škodách však neposkytla.

Ruské vojská už niekoľko mesiacov postupujú smerom k Pokrovsku, kľúčovému dopravnému uzlu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V súčasnosti sa podľa správy nachádzajú do vzdialenosti desiatich kilometrov od východného okraja mesta.

Pokrovsk leží na priesečníku železničných a cestných trás, cez ktoré sú zásobované ukrajinské jednotky a ďalšie mestá na východnom fronte.

Lokálne médiá v uplynulom týždni informovali, že Rusi údermi poškodili dva nadjazdy v meste. Jeden z nich spája Pokrovsk so susedným Myrnohradom.

Frontová línia na Ukrajine sa rozprestiera v dĺžke viac ako 1000 kilometrov. Niektoré jednotky ukrajinskej armády v blízkosti Pokrovska podľa portálu Politico tvrdia, že zaznamenali známky vyčerpania ruských síl v oblasti. Oproti kedysi 40 útokom za deň čelia teraz Ukrajinci zhruba jednému až dvom, uviedol hovorca 110. brigády armády Ivan Sekaš. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz očakáva predaj podielu Rosnefti v brandenburskej rafinérii PCK Schwedt do konca roka.

Rafinéria zásobuje severovýchodné Nemecko benzínom, naftou, vykurovacím olejom a ďalšími produktmi a do roku 2022 spracovávala len ruskú ropu. Keď však Kremeľ začal vojnu proti Ukrajine, Nemecko sa ponáhľalo nájsť iné zdroje energie a znížiť svoju veľkú závislosť od ruských dodávok.

Nemecko zastavilo dovoz ruskej ropy a prevzalo kontrolu nad rafinériou, v ktorej majú väčšinový podiel dcérske firmy ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť, čím sa budúcnosť rafinérie stala neistou.

Konkrétne, dve nemecké dcéry Rosnefti vlastnia podiel vo výške 54,17 % v rafinérii PCK Schwedt. Okrem toho mali podiel v rafinérii aj ropné firmy Shell a Eni. Shell však v decembri minulého roka oznámila, že sa dohodla na predaji svojho 37,5-percentného podielu britskej spoločnosti Prax Group.

Berlín v roku 2022 prevzal nemecké aktíva Rosnefti pod štátnu správu, ale chce ich predať. Správu nad spoločnosťou vláda už niekoľkokrát predĺžila, keďže rokovania o ich predaji stále pokračujú, povedal Scholz. "Dúfame a predpokladáme, že do konca roka bude všetko jasné," vyhlásil kancelár na podujatí v Prenzlau pri Berlíne.

Zariadenie medzitým pokračuje v prevádzke s nižšou kapacitou. V roku 2023 začalo spracovávať ropu z iných zdrojov, ako je Kazachstan. Scholz by mal v najbližších dňoch navštíviť Strednú Áziu s plánovanou zastávkou v Kazachstane, kde bude rokovať o ekonomike, energetike, klíme a životnom prostredí.

V prejave na zhromaždení v Brandenbursku sa Scholz zmienil o svojej nadchádzajúcej ceste a sľúbil, že sa bude zaoberať otázkou rafinérie a ropy zo Strednej Ázie.

Koncom augusta sa objavili správy, že Katar v súčasnosti rokuje s nemeckou vládou o prípadnom prevzatí podielu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v nemeckej rafinérii PCK Schwedt. Katarský investičný fond sa však k informáciám nevyjadril a vyjadrenie neposkytla ani firma Rosnefť. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 170 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 633 800, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 6 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 680 tankov, 17 063 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 109 delostreleckých systémov.

Rusko aj Ukrajina hlásia zostrelenie bezpilotných lietadiel.

Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili 29 dronov, ktoré Ukrajina vypustila v noci na nedeľu smerom na sedem oblastí v Rusku, uviedlo ministerstvo obrany v Moskve. Ukrajinské vzdušné sily medzičasom informovali o zničení jednej rakety a desiatich dronov vypálených Ruskom.

Nad ruskou Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou bolo zničených 15 bezpilotných lietadiel. Zo zvyšných 14 dronov ruské systémy podľa ministerstva zostrelili päť nad Kurskou oblasťou, štyri nad Smolenskou oblasťou, dva nad Oriolskou a po jednom nad Belgorodskou, Kalužskou a Rostovskou oblasťou.

Z ruských regiónov bezprostredne nehlásili žiadne zranenia ani škody spôsobené pádom zničených dronov.

Gubernátor Smolenskej oblasti Vasilij Anochin podľa stanice BBC v aplikácii Telegram informoval o odrazení útoku iba dvoch ukrajinských bezpilotných lietadiel. V dôsledku padajúcich trosiek podľa neho nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám.

Na Telegrame sa však objavili aj správy, že po útoku v Smolenskej oblasti videli ľudia veľký požiar. Tieto informácie sa bezprostredne nedali nezávisle overiť.

Rusi v noci na nedeľu vykonali dva útoky na ukrajinské mesto Charkov, uviedol oblastný gubernátor Oleh Synehubov. Na mesto podľa neho zhodili najmenej dve riadené bomby, v dôsledku čoho vypukol požiar vo vzdelávacej inštitúcii. Po zásahu bolo poškodené aj zasklenie budovy polikliniky v jednej zo štvrtí Charkova.

Ukrajinská armáda na Telegrame uviedla, že Rusi vypustili dve balistické rakety Iskander-M a jednu leteckú raketu Ch-59 smerom na Odeskú oblasť.

Raketu Ch-59, ako aj desať zo 14 bezpilotných lietadiel, sa podľa armády podarilo zostreliť. Nespresnila, čo sa stalo s raketami Iskander-M a či v dôsledku útoku došlo k nejakým škodám. Systémy protivzdušnej obrany podľa nej fungovali v Dnepropetrovskej, Poltavskej, Sumskej aj Mykolajivskej oblasti. (TASR)

Vladimir Putin vo svojom prejave na mediálnom summite zdôraznil dôležitosť slobody slova a informácií.

Kritici jeho politiky eliminácie disentu to považujú za absurdné.

"V čase, keď sa rozvíja zložitý proces multipolarity, je obzvlášť dôležité chrániť zásady spoľahlivosti informácií," povedal Putin v sobotu vo videoposolstve adresovanom účastníkom mediálneho summitu BRICS v Moskve pri príležitosti 120. výročia vzniku štátnej tlačovej agentúry TASS.

"Skutočná sloboda slova, ktorá odráža rôzne názory, umožňuje hľadať kompromisy a spoločné prístupy k riešeniu svetových problémov," dodal Putin.

Médiá podľa neho zohrávajú významnú úlohu pri budovaní spravodlivého svetového poriadku tým, že poskytujú ľuďom "objektívny a neskreslený obraz sveta".

V čoraz autoritárskejšej krajine však majú Rusi len málo slobody prejavu a slobody médií, konštatuje DPA. Ruská tlačová agentúra TASS, ktorá vznikla v roku 1904, mala viacero názvov a označení. Je najväčšou tlačovou agentúrou v krajine a je všeobecne považovaná za nástroj vlády.

Médiá, ktoré sa nezhodujú s vyhláseniami a hodnotami Kremľa, sú zakazované a zatvárané, pričom odporcovia vlády sú prenasledovaní súdnictvom.

Kremeľ zdvojnásobil svoj prísny postoj ku kritikom vojny na Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2022, a mnohé ruské skupiny, ktoré sú proti tomuto konfliktu, boli vyhlásené za "nežiaduce organizácie". Ak sú tieto skupiny označené za nežiaduce, sú v podstate zakázané, pričom sa to týka médií aj ľudskoprávnych skupín. (TASR)

Vojenská pomoc vrátane veľkého množstva munície, ktorú Severná Kórea poskytuje Rusku, je pre Ukrajinu najväčšou hrozbou.

Povedal to v sobotu na konferencii v Kyjeve šéf ukrajinskej tajnej služby Kyrylo Budanov. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Budanov na konferencii organizovanej Nadáciou Viktora Pinčuka odpovedal na otázku týkajúcu sa podpory zo strany ďalších spojencov Ruska, ktorými sú Irán a Čína.

"Naším najväčším problémom zo všetkých týchto spojencov Ruska je Severná Kórea, pretože množstvom vojenských produktov, ktoré dodáva, vlastne ovplyvňuje intenzitu bojov," spresnil.

Vyjadrenia Budanova prišli krátko po tom, ako severokórejský vodca Kim Čong-un na rokovaniach s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Sergejom Šojguom ohlásil prehĺbenie vzťahov s Moskvou.

Kyjev podľa šéfa ukrajinskej tajnej služby monitoruje dodávky zbraní z Pchjongjangu do Moskvy a cíti ich vplyv na bojisku. "Existuje priama súvislosť. Dodávajú obrovské množstvá delostreleckej munície, čo je kritické," pokračoval Budanov.

Moskva popri zahraničnej pomoci investuje tiež do svojich vlastných zbraní vrátane vývoja a posilnenia produkcie balistických striel Iskander. "V súčasnosti vidíme masívne využitie rakiet typu Iskander-M," dodal.

Veľkým problémom sú podľa neho riadené strely, ktorých produkcia sa niekoľkokrát zvýšila. Letecké bomby obsahujú približne pol tony výbušnín a môžu byť zhodené z väčšej výšky, čo umožňuje ruským lietadlám vyhnúť sa protivzdušnej obrane, spresnil Budanov.

Spojené štáty a Británia v súčasnosti zvažujú, či umožnia Ukrajine použitie zbraní dlhého dosahu na útoky na ciele hlbšie na území Ruska, čo je kľúčovou požiadavkou Kyjeva. "Nebude tu žiadna eskalácia. Tu už neexistuje nič, čo by mohlo túto situáciu zhoršiť," vyhlásil Budanov.

Budanov podľa vlastných slov odhaduje, že Rusko sa pokúsi ukončiť svoju vojnu proti Ukrajine ešte pred rokom 2026 pre potenciálne ekonomické problémy, čiastočne spôsobené západnými sankciami, ako aj pre novú vlnu mobilizácie. Zároveň vyhlásil, že Ukrajina bude v boji pokračovať. (TASR)

Poľsko by podporilo ukončenie vyplácania sociálnych dávok ukrajinským mužom v brannom veku v EÚ.

Chce ich tak prinútiť vrátiť sa domov a bojovať proti ruskej vojenskej agresii, uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

Kyjev sa snaží doplniť stavy svojej armády, keďže vojna trvá už tretí rok, a to aj tým, že láka emigrantov na návrat na Ukrajinu. Sikorski v piatok navrhol "zastaviť vyplácanie sociálneho zabezpečenia pre ľudí, ktorí spĺňajú podmienky Ukrajiny pre odvod".

Niektorí muži po invázii ruských síl vo februári 2022 utiekli z Ukrajiny, aby sa vyhli povolaniu do armády, a to napriek oficiálnemu zákazu opustiť krajinu, ktorý sa vzťahuje na väčšinu ukrajinských mužov v brannom veku.

"Nemali by existovať žiadne finančné stimuly na vyhýbanie sa odvodu na Ukrajine," dodal Sikorski.

Poľsko neposkytuje utečencom žiadne bezpečnostné dávky, zdôraznil Sikorski, ktorý sa vyslovil za to, aby jeho návrh zaviedli aj ostatné krajiny EÚ.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že danú myšlienku "podporí", ale táto iniciatíva potrebuje "vhodné podmienky". Dodal, že v zahraničí je približne milión ukrajinských mužov v mobilizačnom veku, z toho 300 000 v Poľsku. (TASR)

Šéfovia diplomacie krajín skupiny G7 zatiaľ najostrejšie odsúdili vývoz iránskych balistických striel do Ruska.

"Irán musí okamžite ukončiť akúkoľvek podporu nelegálnej a neospravedlniteľnej vojny Ruska proti Ukrajine a zastaviť takéto transfery balistických striel, bezpilotných lietadiel a s nimi spojenej technológie, ktoré predstavujú priamu hrozbu ukrajinskému ľudu a v širšom zmysle i európskej a medzinárodnej bezpečnosti," uviedli vo vyhlásení ministri krajín G7.

Skupinu G7 tvorí sedem najvyspelejších ekonomík sveta - Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Británia a Spojené štáty, pripomína Reuters.

USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko tento týždeň v utorok oznámili v súvislosti s údajným dodaním rakiet Rusku nové sankcie voči Iránu. Sankčné opatrenia európskych krajín sa týkajú iránskej spoločnosti Iran Air, ako aj jednotlivcov obvinených z dodávania zbraní do Ruska. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu uviedol, že Teherán nedodal Moskve balistické rakety. Tvrdenia o dodávkach rakiet poprel aj Kremeľ. (TASR)

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že skôr logistika než nevôľa spôsobila meškanie americkej pomoci Ukrajine.

Zároveň však podotkol, že Washington potrebuje urobiť viac v záujme pomoci Kyjevu v boji proti invázii Ruska, informuje TASR podľa agentúry AFP.

"Nie je to otázkou politickej vôle. Je to otázka prekonania zložitej a komplikovanej logistiky," povedal Sullivan na fóre v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

"Ale vzhľadom na to, proti čomu Ukrajina stojí, musíme urobiť viac a musíme to urobiť lepšie," dodal.

Sullivan zároveň vyjadril obavy z potenciálnych ruských útokov na jadrové elektrárne na Ukrajine.

"Rusi dokázali úplne drzo útočiť na civilnú energetickú infraštruktúru. Už predtým strieľali na ukrajinské jadrové elektrárne a myslím, že by sme toho mohli byť svedkami opäť," upozornil.

Sullivan súčasne uviedol, že americký prezident Joe Biden využije svoje zostávajúce mesiace v úrade na posilnenie pozície Ukrajiny. Biden sa podľa Sullivana stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Valnom zhromaždení OSN koncom septembra.

Biden je "rozhodnutý využiť tieto štyri mesiace na to, aby dostal Ukrajinu do najlepšej možnej pozície, aby zvíťazila," citovala Sullivana agentúra AFP. (TASR)