Rusko Ukrajina Online: Ukrajinci získali v Kurskej oblasti niekoľko obcí

Šéfovia diplomacie krajín skupiny G7 zatiaľ najostrejšie odsúdili vývoz iránskych balistických striel do Ruska.

"Irán musí okamžite ukončiť akúkoľvek podporu nelegálnej a neospravedlniteľnej vojny Ruska proti Ukrajine a zastaviť takéto transfery balistických striel, bezpilotných lietadiel a s nimi spojenej technológie, ktoré predstavujú priamu hrozbu ukrajinskému ľudu a v širšom zmysle i európskej a medzinárodnej bezpečnosti," uviedli vo vyhlásení ministri krajín G7.

Skupinu G7 tvorí sedem najvyspelejších ekonomík sveta - Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Británia a Spojené štáty, pripomína Reuters.

USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko tento týždeň v utorok oznámili v súvislosti s údajným dodaním rakiet Rusku nové sankcie voči Iránu. Sankčné opatrenia európskych krajín sa týkajú iránskej spoločnosti Iran Air, ako aj jednotlivcov obvinených z dodávania zbraní do Ruska. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu uviedol, že Teherán nedodal Moskve balistické rakety. Tvrdenia o dodávkach rakiet poprel aj Kremeľ. (TASR)

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že skôr logistika než nevôľa spôsobila meškanie americkej pomoci Ukrajine.

Zároveň však podotkol, že Washington potrebuje urobiť viac v záujme pomoci Kyjevu v boji proti invázii Ruska, informuje TASR podľa agentúry AFP.

"Nie je to otázkou politickej vôle. Je to otázka prekonania zložitej a komplikovanej logistiky," povedal Sullivan na fóre v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

"Ale vzhľadom na to, proti čomu Ukrajina stojí, musíme urobiť viac a musíme to urobiť lepšie," dodal.

Sullivan zároveň vyjadril obavy z potenciálnych ruských útokov na jadrové elektrárne na Ukrajine.

"Rusi dokázali úplne drzo útočiť na civilnú energetickú infraštruktúru. Už predtým strieľali na ukrajinské jadrové elektrárne a myslím, že by sme toho mohli byť svedkami opäť," upozornil.

Sullivan súčasne uviedol, že americký prezident Joe Biden využije svoje zostávajúce mesiace v úrade na posilnenie pozície Ukrajiny. Biden sa podľa Sullivana stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Valnom zhromaždení OSN koncom septembra.

Biden je "rozhodnutý využiť tieto štyri mesiace na to, aby dostal Ukrajinu do najlepšej možnej pozície, aby zvíťazila," citovala Sullivana agentúra AFP. (TASR)

Najmenej päť ľudí prišlo o život pri ruskom ostreľovaní počas troch útokov na juhu, juhovýchode a východe Ukrajiny.

Gubernátor Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny Ivan Fedorov spresnil, že ruské ostreľovanie zasiahlo poľnohospodársky podnik v meste Huľajpole, pričom zahynuli traja ľudia.

"Všetci mŕtvi sú zamestnancami podniku," dodal Fedorov v príspevku na platforme Telegram.

Ruské ostreľovanie pripravilo o život ďalšieho človeka v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. "Šesťdesiatročný muž, ktorý utrpel vážne zranenia, popoludní zomrel v nemocnici," napísal Prokudin na Telegrame.

V Charkovskej oblasti útočilo Rusko na dedinu Pisky-Raďkivski raketometmi typu Tornado S, informoval na Telegrame gubernátor Oleh Synehubov. V troskách bolo podľa neho nájdené telo 72-ročnej ženy, a so zraneniami hospitalizovali aj ďalších dvoch civilistov, muža a ženu.

Reuters pripomína, že správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. (TASR)

Z vojenského hľadiska je opodstatnené, aby mohla Ukrajina použiť zbrane dodané Západom aj mimo svojho územia.

Dáva to zmysel a krajiny by to mali povoliť. Po rokovaní Vojenského výboru Severoatlantickej aliancie v Prahe to povedal jeho predseda Rob Bauer, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Každá krajina, ktorá je napadnutá, má právo sa brániť, a to nekončí na jej hraniciach. V súlade s právom ozbrojeného konfliktu máte možnosť pôsobiť proti krajine, ktorá na vás zaútočila tak, aby ste oslabli protivníka," povedal Bauer s tým, že to dáva z vojenského hľadiska zmysel a má to aj právne opodstatnenie.

"Druhá strana diskusie je, že ak krajiny dajú zbraňové systémy Ukrajine, majú právo dať na ne obmedzenie. A tam už je politická diskusia, v ktorej majú rôzne postoje. Ale ak by ste sa ma spýtali ako vojaka, myslím si, že by sa to malo povoliť," dodal.

Súhlasil s ním aj náčelník Generálneho štábu českej armády Karel Řehka, ktorý podotkol, že na zbrane, ktoré Ukrajine poskytla ČR, žiadne obmedzenia nie sú. "Je na nich, ako ich použijú," povedal s tým, že pri rozhodovaní krajín je potrebné zvážiť všetko vrátane eskalačného potenciálu.

Šéf Vojenského výboru NATO po jeho rokovaní zdôraznil, že celá ekonomika by si mala uvedomiť, že mier už nie je samozrejmosť a na budovaní obrany by sa mal podieľať aj súkromný sektor. Zopakoval svoje slová z úvodného prejavu, že hoci bitky vyhrávajú vojaci, vojnu vyhráva ekonomika. Nikde to podľa neho nie je viditeľnejšie než práve pri vojne na Ukrajine.

Od rozhodnutia politických predstaviteľov Aliancie na summite vo Washingtone sa už podľa jeho slov pripravuje veliteľstvo v nemeckom Wiesbadene, ktoré bude koordinovať výcvik vojakov, požiadavky na logistiku a všetko, čo sa poskytuje Ukrajine. "Pracuje sa aj na budúcnosti ozbrojených síl Ukrajiny," dodal Bauer.

Vznik tohto veliteľstva oznámil Jens Stoltenberg na summite NATO vo Washingtone. Bude pozostávať z približne 700 zamestnancov zo spojeneckých krajín NATO a vybraných partnerov.

Výjazdové zasadnutie Vojenského výboru NATO sa v Česku uskutočnilo prvýkrát. Hlavným cieľom stretnutia, na ktorom sa v Prahe zišlo približne 350 hostí, bolo diskutovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii, obranných plánoch NATO či zavádzaní výsledkov júlového summitu vo Washingtone do praxe. (TASR)

Najmenej piati ľudia utrpeli zranenia pri ukrajinskom útoku na Belgorodskú oblasť, uviedol tamojší gubernátor Gladkov.

Niekoľko granátov podľa Gladkova zasiahlo úsek cesty medzi mestami Belorod a Šebekino. Utrpeli pritom zranenia štyria ľudia a došlo tiež k poškodeniu viacerých vozidiel.

V neďalekej dedine Voznesenkovka utrpela údajne zranenia ďalšia žena po tom, čo dron zasiahol obytný dom. DPA pripomína, že informáciu nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinská armáda začala na útoky na ciele pozdĺž hraníc s juhoruskou Belgorodskou oblasťou používať delostrelectvo a drony po tom, čo Moskva počas leta spustila ofenzívu na severovýchodné ukrajinské mesto Charkov.

Rusko tiež pravidelne útočí na civilné ciele na Ukrajine a Charkov, ktorý je od hraníc vzdialený len 30 kilometrov, patrí medzi mestá najčastejšie vystavené ostreľovaniu, píše DPA. (TASR)

Ukrajinskí vojaci v ruskej Kurskej oblasti obsadili obce Vetriano, Durovka a časť obce Žuravli, tvrdí analytický projekt DeepState.

Ruská armáda však opäť získala dedinu Snagosť a okolie a postúpila smerom k dedine Ľubimovka.

Americký Inštitút pre štúdium vojny predtým uviedol, že Ukrajinci v ruskej Kurskej oblasti postúpili do okresu Gluškovo. (SITA)

Historik Snyder sa v Kyjeve zapojil do charitatívneho behu na podporu vojnových zajatcov v Rusku.

"Tisíce ukrajinských civilistov a vojakov sú nelegálne držané v zajatí počas nelegálnej vojny," povedal Snyder pre AP tesne pred tým, ako pripojil k bežcom na päť- alebo desaťkilometrovej trase okolo rozľahlého parku, ktorý vznikol z zrekonštruovaného výstaviska zo sovietskych čias.

Medzi účastníkmi behu boli aktivisti, úradníci aj vojnoví veteráni, ale aj manželky vojnových zajatcov. Medzi nimi bola i 27-ročná Anastasjia Ofylová, ktorej manžela Olexandra zajali Rusi. "Musíme za neho bojovať. Preto bežím," vysvetlila pre AP.

Snyder krátko pred svojím štartom dodal, že tento beh má každému človeku pripomenúť osudy vojnových zajatcov, vyjadriť solidaritu im aj ich rodinám a ponúknuť Ukrajincom spoločnú aktivitu.

Agentúra AP pripomenula, že ukrajinskí vojaci po návrate domov často hovoria o otrasných podmienkach v ruskom zajatí.

V správe vydanej v júli Úrad OSN pre ľudské práva uviedol, že naďalej dokumentuje prípady mučenia a zlého zaobchádzania vrátane sexuálneho násilia proti civilistom a ukrajinským vojnovým zajatcom zadržiavaným Ruskou federáciou.

Snyder, ktorý v rámci snáh o pomoc Ukrajine organizoval viaceré finančné zbierky, má na Ukrajine takmer status celebrity. V utorok sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sa mu poďakoval za charitatívnu prácu.

Zelenskyj tento týždeň prijal aj bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, exministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea a amerického herca Michaela Douglasa.

Snyder sa ako historik venuje dejinám strednej a východnej Európy, zameriava sa aj na holokaust, ale od roku 2010 sa začal venovať i súčasnej politike, zdravotníctvu a školstvu.

Číta a píše v 11 európskych jazykoch, čo mu umožňuje študovať a spracúvať ešte nepreložené zdroje a vyhľadávať si dokumenty v archívoch. Veľmi mu to pomohlo aj pri písaní knihy, ktorá v slovenskom preklade vyšla pod názvom Krvavé územie – Európa medzi Hitlerom a Stalinom. (TASR)

Vojna na Ukrajine odčerpáva pracovnú silu. Na miesta, v ktorých tradične dominujú muži, najímajú viac žien.

A obracajú sa aj na tínedžerov, študentov a dôchodcov.

Milióny Ukrajincov, väčšinou žien a detí, ušli pred vojnou do zahraničia. Muži zasa slúžia v armáde. Podľa údajov centrálnej banky stratila Ukrajina od ruskej invázie vo februári 2022 viac ako štvrtinu pracovnej sily.

Takmer 60 % firiem uviedlo, že nájsť kvalifikovaných pracovníkov je ich hlavný problém. Ukázal to prieskum ministerstva hospodárstva medzi viac ako 3000 firmami.

"Situácia je skutočne kritická," povedala Tetiana Petruková, riaditeľka pre udržateľnosť oceliarskej spoločnosti Metinvest, jedného z najväčších ukrajinských zamestnávateľov, ktorý má približne 45.000 pracovníkov a zhruba 4000 voľných pracovných miest. "Nedostatok zamestnancov má vplyv aj na našu produkciu," poznamenala.

Nedostatok zamestnancov pociťujú všetky firmy, od veľkých priemyselných podnikov až po maloobchodné skupiny a malých súkromných podnikateľov. Firmy menia nábor a podnikové procesy, zavádzajú automatizáciu, rotujú existujúcich zamestnancov a rozširujú ich popisy práce, znovu prijímajú dôchodcov a ponúkajú viac výhod, najmä pre mladších pracovníkov.

Tento trend zasahuje aj do podnikania, kde výrazne rastie podiel žien podnikateliek. Odvetvia, v ktorých dominujú muži, sú viac postihnuté nedostatkom zamestnancov, uviedla centrálna banka.

Stavebný sektor, doprava, baníctvo a iné tvrdo zasiahla mobilizácia, ktorá sa týka mužov vo veku 25 až 60 rokov. Aby sa ekonomika udržala v chode, vláda poskytuje kritickým spoločnostiam úplné alebo čiastočné odklady v rámci mobilizácie.

V sektoroch energetiky a výroby zbraní má 100 % zamestnancov nárok na odklad. V niektorých iných sektoroch si firmy môžu ponechať 50 % mužov. Proces zabezpečenia odkladu je však dlhý a komplikovaný.

V poľnohospodárstve sa ženy školia za traktoristky. Ženy čoraz častejšie pracujú aj ako vodičky električiek a nákladných áut či v bani. Podiel žien rastie aj v odvetviach, ako je výroba ocele. Podľa Petrukovej ženy tvoria asi 30-35 % pracovnej sily Metinvestu.

Firmy a ekonómovia očakávajú, že problémy na trhu práce budú pretrvávať. Zamestnávatelia obracajú svoju pozornosť na mladých ľudí. Ponúkajú im školenia, možnosť získať pracovné skúsenosti aj cielené balíky benefitov. Aj Metinvest sa zameriava na študentov a čoraz viac spolupracuje s odbornými vysokými školami.

Supermarkety zase najímajú tínedžerov na základné pracovné pozície a ponúkajú špecializovaný program stáží pre študentov. K podobnému kroku pristúpil tiež mobilný operátor Vodafone.

Vláda a zahraniční partneri spustili niekoľko programov na pomoc Ukrajincom pri rekvalifikácii. (TASR)

Poľsko čoskoro uhradí oneskorenú platbu za nákup munície pre Ukrajinu, ktorá je súčasťou českej iniciatívy.

V piatok to uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski počas návštevy Kyjeva.

Radoslaw Sikorski na spoločnej tlačovej konferencii po stretnutí so svojím ukrajinským kolegom Andrijom Sybihom povedal, že hoci Poľsko zatiaľ neposlalo sľúbené finančné prostriedky, Varšava "trvá na svojej ponuke poslať 50 miliónov eur v tomto roku a 50 miliónov EUR v nasledujúcom roku".

Minister vysvetlil, že meškanie platieb súvisí s vyšetrovaním nezrovnalostí v poľskej Agentúre pre štátne strategické rezervy. Bývalého šéfa agentúry nedávno zadržali v Londýne na základe európskeho zatykača v súvislosti s obvineniami zo zneužitia právomocí počas výkonu funkcie s úmyslom vlastného finančného prospechu.

Koncom mája český premiér Petr Fiala oznámil, že 15 krajín EÚ a NATO poskytne viac ako 1,6 miliardy eur pre českú iniciatívu, ktorej cieľom je nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu.

Poľsko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruským silám, ktoré krajinu napadli vo februári 2022. Varšava odvtedy Kyjevu poskytla desiatky balíkov vojenskej pomoci vrátane stíhačiek MiG-29 a ťažkej techniky v celkovej hodnote viac ako 4 miliardy eur, pripomína Politico. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany oznámilo už druhú výmenu zajatcov s Ukrajinou v priebehu dvoch dní.

Rusko v rámci tejto výmeny Ukrajine vydalo 103 vojnových zajatcov a rovnaký počet ich od Ukrajiny údajne získalo. Ukrajina zatiaľ túto výmenu zajatcov neoznámila, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúra Reuters.

RFE/RL doplnila, že Rusku boli údajne vydaní vojaci zajatí počas ofenzívy, ktorú ukrajinské jednotky spustili začiatkom augusta v Kurskej oblasti na západe Ruska.

Prepustení ruskí vojaci sú teraz v Bielorusku a dostávajú lekársku a psychologickú pomoc a môžu kontaktovať svojich príbuzných. Všetci prepustení zajatci by čoskoro mali byť odvezení do Ruska.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že k návratu ruského vojenského personálu z ukrajinského zajatia prispeli Spojené arabské emiráty.

V piatok si Ukrajina a Rusko vymenili po 49 vojnových zajatcov. Medzi tými, ktorí sa vrátili na Ukrajinu, boli aj obrancovia oceliarní Azovstaľ v momentálne Ruskom okupovanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, ako i rodáčka z okupovaného a anektovaného Krymu Lenija Umerovová, ktorú zadržali v roku 2022 pri prekračovaní rusko-gruzínskych hraníc. Dievčina cestovala na Krym za chorým otcom.

Umerovová bola najprv v Rusku odsúdená v správnom konaní, v máji 2023 bola obvinená zo špionáže a odvtedy bola vo vyšetrovacej väzbe.

Ukrajinský ľudskoprávny ombudsman Dmytro Lubinec v poznamenal, že piatková výmena bola v poradí 56. medzi Ukrajinou a Ruskom. V rámci týchto výmen sa na Ukrajinu vrátilo viac ako 3500 ľudí. (TASR)

Ruské jednotky údajne prevzali kontrolu nad obcou Želanne Perše v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Informovalo ruské ministerstvo obrany. Dedina mala pred vypuknutím celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu približne 200 obyvateľov. Nachádza sa neďaleko mesta Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády na tomto úseku frontu.

Ruské sily sa k Pokrovsku približujú už niekoľko mesiacov. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj koncom augusta uviedol, že boje v okolí Pokrovska sú mimoriadne náročné.

Napriek tomu, že ukrajinské ozbrojené sily 6. augusta vtrhli do ruskej Kurskej oblasti, Moskva naďalej získava v Doneckej oblasti nové pozície.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že prvoradým cieľom Ruska je oslobodenie celého Donbasu, ktorého súčasťou je aj Donecká oblasť, a ukrajinský vpád do Kurskej oblasti nespomalil postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny. (TASR)

Jens Stoltenberg vyhlásil, že NATO mohlo urobiť viac pre vyzbrojenie Ukrajiny v snahe zabrániť ruskej invázii vo februári 2022.

Generálny tajomník NATO to uviedol to v rozhovore pre nemecký týždenník FAS. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters a FAS.

"Teraz poskytujeme vojenské prostriedky na vedenie vojny - vtedy sme mohli poskytnúť vojenské prostriedky, aby sme vojne zabránili," uviedol Stoltenberg. Generálny tajomník aliancie v rozhovore poukázal na neochotu NATO poskytnúť zbrane, o ktoré Kyjev žiadal pred ruskou inváziou, pretože členské štáty sa obávali eskalácie napätia s Ruskom.

Stoltenberg taktiež v rozhovore uviedol, že ukončenie vojny na Ukrajine sa dosiahne len za rokovacím stolom. "Na ukončenie tejto vojny bude musieť v určitej fáze opäť dôjsť k dialógu s Ruskom. Musí však byť založený na silnej pozícii Ukrajiny," povedal.

Šéf NATO odmietol potvrdiť, že po odchode z vedenia aliancie prevezme od nemeckého diplomata Christopha Heusgena funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Pre FAS uviedol, že zvažuje "viacero možností" a bude sa zdržiavať v Osle. Uvažuje taktiež nad spísaním pamätí.

Stoltenbergovi, bývalému nórskemu premiérovi, v októbri uplynie funkčné obdobie na pozícii generálneho tajomníka NATO. Túto pozíciu zastával od roku 2014. V júni členské štáty za nového šéfa NATO zvolili bývalého holandského premiéra Marka Rutteho. Stoltenberg bol druhým najdlhšie slúžiacim generálnym tajomníkom NATO po Holanďanovi Josephovi Lunsovi, ktorý alianciu viedol medzi rokmi 1971 - 1984. (TASR)

Podľa predsedu Vojenského výboru NATO Roba Bauera je potrebné, aby krajiny NATO navýšili výrobné kapacity v obrannom priemysle.

Podotkol, že hoci armáda vyhráva boje, ekonomika vyhráva vojny. Uviedol to v sobotu na výjazdovom zasadnutí v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

NATO má podľa neho dve úlohy, ktoré teraz musí súčasne plniť. Okrem pokračujúcej podpory Ukrajiny je to posilnenie svojej vlastnej schopnosti odstrašenia a obrany.

"Aby sme uspeli, potrebujeme výrazne posilniť kapacitu obranného priemyslu - lebo hoci to môže byť armáda, ktorá vyhráva boje, je to ekonomika, ktorá vyhráva vojny," povedal Bauer.

Poukázal na to, že je nutné odstrániť byrokratické prekážky a potrebná je aj spolupráca vlády a súkromného sektora.

Ako príklad takejto úspešnej spolupráce uviedol pandémiu choroby COVID-19, keď vlády a súkromný sektor dokázali dosiahnuť masívnu produkciu vakcín.

Rovnako urgentné je teraz podľa Bauera venovať sa obrannému priemyslu. Bezpečnosť je podľa jeho slov často vnímaná ako samozrejmosť. "Je ako kyslík – zabudnete, že je, až kým nie je," dodal šéf Vojenského výboru NATO.

Podľa náčelníka Generálneho štábu českej armády Karla Řehku, ktorý stretnutie hostí, je pre Alianciu jednou z hlavných výziev pokračujúca ruská agresia na Ukrajine.

Zdôraznil, že je to boj aj za princípy demokracie, suverenity a územnej integrity. "Musíme Ukrajine poskytnúť všetku nevyhnutnú asistenciu. Podporou Ukrajiny posilňujeme aj našu jednotu," povedal Řehka.

Podotkol, že Rusko nie je aktívne len v konvenčnej vojne, ale oveľa viac využíva aj hybridnú taktiku, kybernetické útoky a dezinformačné kampane.

"Všetky tieto akcie sú mierené na to, aby zasievali strach a podkopávali jednotu v našej spoločnosti," uviedol šéf českej armády. Preto je podľa neho potrebné prepojiť konvenčné vojenské schopnosti s kybernetickou obranou a civilno-vojenskou spoluprácou.

Výjazdové zasadnutie Vojenského výboru NATO sa v Česku koná prvýkrát. Hlavným cieľom stretnutia, na ktorom sa v Prahe zišlo približne 350 hostí, je diskutovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii, obranných plánoch NATO či zavádzaní výsledkov júlového summitu vo Washingtone do praxe. (TASR)

Dmitrij Medvedev sa vyhráža, že ak Ukrajina použije západné rakety na ciele v Rusku, Rusi by mohli zničiť Kyjev.

Bývalý ruský prezident varoval, že v reakcii na použitie západných rakiet dlhého doletu Ukrajinou by Rusko mohlo zničiť ukrajinské hlavné mesto Kyjev pomocou nejadrových zbraní.

V statuse zverejnenom v aplikácii Telegram Medvedev - podľa agentúry Reuters monitorovanej agentúrou TASR - napísal, že jadrový konflikt momentálne nikto vo svete nepotrebuje.

"Sme vo veľmi zlej situácii s veľmi komplikovaným výsledkom. Z tohto dôvodu sme sa ešte nerozhodli použiť jadrové zbrane," uviedol Medvedev.

Pripustil však, že za formálny predpoklad pre rozhodnutie Ruska uchýliť sa k jadrovým zbraniam - v súlade s "našou doktrínou odstrašovania" - by mohol byť považovaný i nedávny útok ukrajinských ozbrojených síl na Kurskú oblasť na západe európskej časti Ruska.

Medvedev dodal, že namiesto jadrových zbraní Rusko, "keď mu dôjde trpezlivosť", mohlo použiť niektoré zo svojich nových zbraňových technológií a z Kyjeva - matky ruských miest - by zostala len "obrovská šedá roztavená škvrna".

Svoj status Medvedev ukončil v angličtine: "Holy shit! It's impossible, but it happened".

V čase, keď bol Medvedev ruským prezidentom, vyvolával dojem liberálneho reformátora. Od začiatku vojny na Ukrajine sa však pridal k tzv. jastrabom, pričom Západ verbálne napáda a Ukrajine sa vyhráža zničením. (TASR)

Novou tvárou ruskej propagandy je Čečenec Apti Alaudinov. Zatiaľ upokojuje, že územie v Kurskej oblasti dobyjú naspäť. (SME)

Ukrajinskí vojaci podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny v ruskej Kurskej oblasti postúpili do okresu Gluškovo.

Podľa geolokalizových záberov zverejnených v piatok ukrajinské sily napredovali južne od obce Veseloje, ktorá sa nachádza juhozápadne od mestečka Gluškovo približne tri kilometre od ukrajinsko-ruských hraníc.

Aj ruské zdroje uviedli, že ukrajinské sily podnikli útoky juhozápadne od Gluškova. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Svet už podľa Petra Pavla nie je svetom, kde medzi sebou súperí Západ a Východ, ale demokracia s rôznymi druhmi autokracie.

Český prezident to povedal na výjazdovom zasadnutí Vojenského výboru NATO v Prahe. Náčelníkov generálnych štábov vyzval, aby sa vyjadrovali otvorene a odvážne, pretože podľa neho nie je priestor na to, aby boli politicky korektní, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Zatiaľ čo my stojíme za hodnotami demokracie, osobnej slobody, právneho štátu a ľudských práv, tieto hodnoty sú spochybňované našimi oponentmi. A to nielen tradičnými, akým je Rusko, ale aj Čínou, Severnou Kóreou a Iránom. A mnoho ďalších sa pozerá, ako sa toto súperenie vyvinie. Je to na nás, aby sme ukázali, že náš model je zodpovedný a hodný nasledovania viac než model autokracií," povedal v príhovore český prezident.

NATO podľa neho počas svojej existencie ukázalo, že je najúspešnejšou a dlhotrvajúcou vojenskou alianciou na svete. Podotkol, že hoci nie je perfektná, je zónou stability, bezpečnosti a prosperity.

To, čo kultúru Aliancie jasne odlišuje od súperov, je podľa Pavla fakt, že napriek rozdielom jej členov a snahám presadzovať ich vlastné záujmy, sa vždy vo výsledku usilujú dospieť k dohode a spoločnému postoju k riešeniu výziev, ktorým čelí.

Generálov povzbudil, aby boli pri vyjadrovaní svojich hodnotení a odporúčaní odvážni a otvorení, pretože čím širšie a mäkšie ich vyjadrenia budú, tým menej budú podľa neho zrozumiteľnejšie na politickej úrovni.

"Situácia, v ktorej sme, nám skutočne neumožňuje byť politicky korektní. Musíme byť veľmi zrozumiteľní, aby sme robili správne kroky a rozhodnutia na ochranu našich krajín," dodal Pavel.

Výjazdové zasadnutie Vojenského výboru NATO sa v Česku koná prvýkrát. Hlavným cieľom stretnutia, na ktorom sa v Prahe zišlo približne 350 hostí, je diskutovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii, obranných plánoch NATO či zavádzaní výsledkov júlového summitu vo Washingtone do praxe. (TASR)

Slovensko patrí medzi najväčších kupcov ruských surovín. Najväčším odoberateľom ropy a plynu je Maďarsko.

Zaplatilo 370 miliónov eur. Podľa fínskeho analytického inštitútu CREA, v auguste druhú pozíciu obsadili Francúzi, ktorí vďaka nákupu tankerov so skvapalneným plynom (LNG) zaplatili Moskve 220 miliónov eur. Tretie miesto, s nákupom plynu aj ropy potrubiami cez Ukrajinu v hodnote 190 miliónov eur, si zabezpečilo Slovensko.

Za Slovenskom nasledujú Rakúšania (177 miliónov eur) a Taliani (174 miliónov eur). Celkovo členské krajiny EÚ podľa fínskych analytikov v auguste 2024 nakúpili od Rusov ropu, potrubný zemný plyn a LNG v celkovej hodnote okolo 1,2 miliárd eur.

Táto suma zhruba zodpovedá hodnote importov týchto kľúčových energetických surovín aj v predošlých mesiacoch tohto roka.

Slovenský energetický analytik a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman na sociálnej sieti upozornil, že zatiaľ čo Putinovmu Kremľu krajiny EÚ odvádzajú stále slušné sumy za jeho ropu a plyn, súčasne sme pre jeho vojnu na Ukrajine v auguste zaplatili oveľa viac na cenách elektriny.

„Presnejšie, kvôli masívnemu cielenému bombardovaniu ukrajinskej kritickej energetickej infraštruktúry ruskými dronmi a raketami. To spôsobilo, že Ukrajina čelí nedostatku elektriny, ktorú musí aj v havarijnom režime dovážať z našich krajín. Dôsledok? Ceny elektriny sa v auguste v našom regióne opäť prudko zvýšili z úrovní okolo 60 eur za megawatthodinu až na 130 eur za megawatthodinu. A aj teraz sa držia veľmi vysoko, lebo aj teraz v septembri sú nutné havarijné dodávky na Ukrajinu,“ vysvetlil Hirman.

Najnovšie sa na Európsku komisiu listom obrátil grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Ten je tiež presvedčený, že ruská invázia na Ukrajine nám zdražuje elektrinu na trhoch. Ďalšími dôvodmi rastu cien elektriny boli v auguste aj klimaticko-prírodné faktory, enormné horúčavy spôsobujúce veľký dopyt po elektrine na chladenie či málo vody v hydroelektrárňach pre sucho.

„Ale kritické problémy v energosústave Ukrajiny, v dôsledku ruského bombardovania, považuje grécky premiér za ten rozhodujúci faktor. Inak povedané. Putinovi platíme stále ohromné peniaze za jeho suroviny, ktoré potom používa na financovanie svojich rakiet a dronov na bombardovanie Ukrajiny, čo nás zase stojí oveľa drahšiu elektrinu,“ podotkol Hirman.

Analytik vidí v celej veci jednu absolútnu "haluz". Na prepravu ruskej ropy cez Družbu sa totiž používajú čerpadlá, ktoré idú na elektrinu.

„Aby sa táto ropa dostala cez chrbát ukrajinských Karpát smerom na Slovensko a Maďarsko, tak tej elektriny zožerú naozaj dosť. A aby tú elektrinu po Putinovom bombardovaní vôbec mali, musí byť dodaná havarijne aj zo Slovenska, či Poľska. Ale to zase cenu elektriny u nás prudko zvyšuje,“ konštatoval Hirman. (SITA)

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 76 bezpilotnými lietadlami. Protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 72 z týchto dronov.

V sobotu o tom informovala britská stanica BBC.

Útokom bezpilotných lietadiel boli vystavené Odeská, Nikolajevská, Chersonská, Poltavská, Charkovská, Kyjevská, Donecká, Žytomyrská, Dnepropetrovská, Čerkaská, Vinnycká a Sumská oblasť.

Ukrajinskej armáde sa podarilo zostreliť 72 z dronov vyslaných nad územie Ukrajiny ruskou armádou. Dve bezpilotné lietadlá sa však "stratili na území Ukrajiny" a ďalšie dve sa "vrátili do Ruska", uviedlo ukrajinské letectvo vo vyhlásení.

Útok s použitím dronov vo svojom vyhlásení potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zeleneskyj, ktorý opäť pripomenul, že Ukrajina potrebuje posilniť svoj vzdušný štít a svoju protivzdušnú obranu a potrebuje mať možnosť zasiahnuť ciele na území protivníka na veľké vzdialenosti.

Táto téma bola zrejme aj predmetom rokovaní, ktoré v noci na sobotu v Bielom dome vo Washingtone absolvovali americký prezident Joe Biden a britský premiér Keir Starmer.

Odpovedi na otázku, či Spojené kráľovstvo a USA dovolia Kyjevu zaútočiť západnými raketami na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska, sa britský premiér vyhol. Povedal len, že ukončenie vojny na Ukrajine závisí od ruského prezidenta Vladimira Putina. Starmer však zdôraznil, že Ukrajina má právo na sebaobranu.

Sodal, že jeho diskusie s Bidenom boli strategické, nie taktické. Počas rokovaní sa podľa neho nehovorilo "o žiadnom konkrétnom rozhodnutí". "Budeme samozrejme pokračovať v rozhovore na Valnom zhromaždení OSN o niekoľko dní so širším okruhom ľudí," informoval britský premiér.

V oficiálnom vyhlásení Bieleho domu po rozhovoroch so Starmerom sa uvádza, že lídri USA a Británie znova potvrdili svoju neochvejnú podporu Ukrajine.

V predvečer Starmerovej návštevy vo Washingtone západná tlač písala, že britský premiér má v úmysle presvedčiť Bidena, aby umožnil Ukrajine použiť rakety Storm Shadow dodané Britániou na zasiahnutie cieľov v Rusku. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 210 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 632 630, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 3 tanky, 40 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 674 tankov, 17 043 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 086 delostreleckých systémov a 1 186 raketometov.

V rámci exilovej ruskej opozície v Európe pretrvávajú spory, ktoré ohrozujú snahy o jednotný front proti Kremľu.

Agentúra Reuters uvádza, že namiesto spoločného postupu proti režimu Vladimira Putina medzi sebou predstavitelia ruskej opozície vedú konflikty, píše TASR.

Obe opozičné hnutia, jedno vedené spojencami zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného a druhé na čele s kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským, sa už v minulosti dostali do viacerých verejných sporov. Ich najnovší konflikt je však najvypuklejší, usudzuje Reuters.

Navaľného skupina tento týždeň verejne obvinila Leonida Nevzlina, podnikateľa pôsobiaceho v Izraeli, ktorý je spojencom Chodorkovského, že nariadil útoky na Navaľného blízkych spolupracovníkov Leonida Volkova a Ivana Ždanova.

Útok sa udial v marci, keď Volkova pred jeho domom v litovskom Vilniuse napadol útočník s kladivom, pričom mu zlomil ruku a vážne poranil nohu. Navaľného spolupracovníci vo štvrtok zverejnili video, v ktorom tvrdia, že útok na Volkova si neobjednal Kremeľ, ale Nevzlin.

Nevzlin aj Chodorkovskij tieto obvinenia odmietli. Obaja ich označili za podobné tým, ktoré pochádzajú z dielne ruských tajných služieb a štátnych médií.

"Nech tieto 'materiály' najskôr vyhodnotí nezávislé vyšetrovanie, a ak to vyšetrovanie uzná za potrebné, potom súd v demokratickej krajine," uviedol Chodorkovskij na margo obvinení.

Reuters uvádza, že tieto rozpory ohrozujú už aj tak zložité snahy o vytvorenie jednotného frontu proti Kremľu, riskujú poškodenie dôveryhodnosti opozície v očiach jej priaznivcov a Západu a stavajú proti sebe dve najvýznamnejšie opozičné zoskupenia, čo môže viesť k dlhotrvajúcemu konfliktu. (TASR)

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo predaj stíhačiek F-35 v hodnote 7,2 miliardy dolárov Rumunsku. (TASR)

Úlomky dronu dopadli nadránom na obecnú budovu v kyjevskej štvrti Obolon severne od centra.

Uviedol to starosta Kyjeva Vitalij Kličko, dodajúc že požiar na mieste nevypukol. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Očitý svedok pre Reuters povedal, že následne bolo v meste počuť výbuchy.

Kličko na sociálnej platforme Telegram napísal, že záchranné služby sú na ceste na miesto udalosti. Starosta Kyjeva už predtým uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany boli nasadené do akcie v hlavnom meste.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v príspevku na Telegrame uviedol, že bezpilotné lietadlá stále predstavujú hrozbu a vyzval ľudí, aby zostali v úkrytoch.

Letecký poplach v Kyjeve bol neskôr zrušený, no zostal v platnosti pre niekoľko oblastí strednej Ukrajiny. (TASR)

Biden a Starmer po "rozsiahlej diskusii o stratégii" odložili rozhodnutie o raketách pre Ukrajinu.

Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Joe Biden odložili rozhodnutie o tom, či dovolia Ukrajine ostreľovať vnútrozemie Ruska západnými raketami.

Starmer po stretnutí v Bielom dome novinárom povedal, že mal s Bidenom "rozsiahlu diskusiu o stratégii, no stretnutie podľa neho nebolo o tomto konkrétnom povolení". Informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Pred stretnutím sa očakávalo, že Starmer bude tlačiť na Bidena, aby podporil jeho plán poslať britské rakety Storm Shadow na Ukrajinu a povoliť jej ostreľovať nimi vnútrozemie Ruska. Líder labouristov však po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať "so širšou skupinou jednotlivcov" na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať o dva týždne v New Yorku.

Hoci Biden na stretnutí vyhlásil, že je "jasné, že Putin v tejto vojne nezvíťazí", zdráha sa splniť naliehavú požiadavku Ukrajiny, aby mohla použiť rakety dlhého doletu vyrobené v USA proti ruskému územiu. Americkí predstavitelia sa domnievajú, že rakety by mali len obmedzený vplyv na ukrajinské vojnové ťaženie a tiež chcú zabezpečiť, aby sa nevyčerpali vlastné zásoby munície Washingtonu, píše AFP.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov opakovane naliehala, aby jej udelili povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na ruskom území. Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta však varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Obaja lídri tiež na piatkovom stretnutí diskutovali o vojne v Gaze, pričom Británia nedávno pozastavila dodávky zbraní Izraelu pre obavy, že by mohli byť zneužité na porušenie medzinárodného humanitárneho práva. USA, hlavný vojenský a diplomatický podporovateľ Izraela, sa takéhoto kroku zdržal. Biden a Starmer sa zhodli na svojom záväzku voči Izraelu, zdôraznili však "naliehavú potrebu dohody o prímerí a potrebu toho, aby Izrael urobil viac pre ochranu civilistov v Gaze". (TASR)