Rusko Ukrajina Online: USA obvinili ruskú štátnu stanicu RT z pomoci armáde a oznámili nové sankcie

Spojené štáty oznámili nové sankcie namierené na ruské štátne médiá.

Ruskú štátnu televíziu Russia Today obvinili zo spolupráce s ruskou armádou a šírenia dezinformácií a propagandy vo svete. 

USA  už skôr sankcionovali stanicu RT pre šírenie propagandy Kremľa a údajné snahy o ovplyvnenie nadchádzajúcich prezidentských volieb.

Minister zahraničných vecí Blinken však v piatok naznačil, že jej úloha je ešte väčšia, keď uviedol, že je súčasťou ruskej vojnovej mašinérie a snáh o podkopanie a destabilizáciu krajín po celom svete.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok USA rozkryli ruskú vplyvovú operáciu, vypísali desaťmiliónovú odmenu Čítajte 

Podľa predstaviteľov amerického rezortu diplomacie vytvára RT webové stránky, ktoré pôsobia ako legitímne spravodajské portály, aby šírila dezinformácie a propagandu v Európe, Afrike, Južnej Amerike a inde. RT pritom podľa nich rozšírila svoje kybernetické operácie a má väzby aj na ruskú spravodajskú službu.

Stanica sa tiež údajne zapája do snáh o vyzbieranie financií pre ruskú armádu vrátane nákupu pušiek či výzbroje a iného vybavenia pre vojakov bojujúcich na Ukrajine.

Blinken uviedol, že RT chce, aby jej nové spravodajské schopnosti zostali skryté. "Naším najsilnejším protijedom na ruské klamstvá je pravda, ktorá svieti jasným svetlom na to, čo sa Kremeľ snaží robiť pod rúškom tmy," vyhlásil Blinken.

Nové americké sankcie oznámené sa zameriavajú na ruskú organizáciu TV-Novosti, pod ktorú RT spadá, ako aj na spriaznenú štátnu mediálnu skupinu Rossija Segodňa. Sankcie sa dotýkajú aj generálneho riaditeľa skupiny Rossija Segodňa Dmitrija Kiseľova.

Okrem toho USA sankcionovali tretí subjekt a jeho šéfku Nelli Parutenkovú za údajne kupovanie hlasov v Moldavsku s cieľom pomôcť v nadchádzajúcich voľbách kandidátom preferovaných Ruskom. (TASR)

Rusko začalo vlani vyrábať nový útočný dron s dlhým doletom, ktorý využíva čínske motory a súčiastky.

Dron nasadilo vo vojne na Ukrajine. S odvolaním sa na dva zdroje z európskej spravodajskej služby a zmluvné dokumenty o tom informovala tlačová agentúra Reuters.

Z informácií získaných agentúrou vyplýva, že bezpilotné lietadlá Garpija-A1 (Harpya) vyrábajú v závode IEMZ Kupol, dcérskej spoločnosti ruského štátneho zbrojárskeho koncernu Almaz-Antej.

Od júla 2023 do júla 2024 ich mali vyprodukovať viac ako 2500.

Dron využívajúci čínsku technológiu má vzletovú hmotnosť menej ako 300 kilogramov a maximálny dolet 1500 kilometrov, uvádza sa vo výrobnej zmluve medzi spoločnosťou Kupol a ruským ministerstvom obrany. Sú tak podobné iránskym drohom Šahíd-136, ktoré Moskva používa na Ukrajine, napísal Reuters.

Dron Garpija "sa veľmi podobá na Šahíd", má však niekoľko odlišných častí, ako napríklad špecifický stabilizátor a motory Limbach L-550 E vyrábané v Číne, uviedla v stanovisku pre agentúru európska spravodajská služba. Zdroje z nej vzhľadom na citlivosť informácií žiadali o anonymitu pre seba i svoju tajnú službu.

IEMZ Kupol, Almaz-Antej ani ruské ministerstvo obrany nereagovali na žiadosti Reuters o vyjadrenie. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Peking prísne kontroluje export tovaru s možným vojenským využitím vrátane dronov. (TASR)

Postoj Spojených štátov k používaniu zbraní dlhého dosahu vo vnútrozemí Ruska sa nezmenil, uviedol Biely dom.

Spojené štáty neplánujú novú politiku v súvislosti s Ukrajinou a jej žiadosťou, uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

"V tejto súvislosti by som nečakal nijaké veľké oznámenie," uviedol Kirby, narážajúc rokovanie amerického prezidenta Joea Bidena s britským premiérom Keirom Starmerom.

Ukrajina v ostatných mesiacoch opakovane nalieha na svojich partnerov, aby jej povolili používať zbrane dlhého dosahu, ktoré jej dodávajú, pri útokoch na ciele ležiace hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v stredu v reakcii na tieto žiadosti počas návštevy Kyjeva uviedol, že o tom bude v piatok Biden vo Washingtone rokovať so Starmerom.

Podľa zdrojov agentúry AP bude zrejme Starmer počas stretnutia Bidena žiadať o povolenie dovoliť Ukrajine používať britské rakety Storm Shadow pri rozšírených útokoch na Rusko. Británia potrebuje povolenie Bidena, pretože v Spojených štátoch sa vyrábajú komponenty do týchto rakiet.

Spojené štáty a Británia už Ukrajine dodávajú svoje rakety ATACMS a Storm Shadow s dlhým dosahom. Nemecko však opakovane odmietlo Ukrajine poslať svoje rakety dlhého doletu Taurus. Nemecký kancelár Olaf Scholz toto stanovisko Berlína v piatok potvrdil, pripomína agentúra AFP.

"Nemecko spravilo jasné rozhodnutie o tom, čo urobíme a čo neurobíme. Toto rozhodnutie sa nezmení," uviedol Scholz na tlačovej konferencii v reakcii na otázku o raketách.

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane Putina varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Kirby povedal, že Spojené štáty Putinove vyhlásenia neberú na ľahkú váhu. "Už dokázal, že je schopný agresie, takže áno, berieme tieto komentáre vážne," uviedol. (TASR)

Nemecko vzalo na vedomie návrh Česka a ďalších krajín obmedziť pohyb ruských diplomatov v Európskej únii.

Na tlačovej konferencii v Berlíne to povedal hovorca spolkového ministerstva zahraničia Christian Wagner. Poznamenal, že o veci sa stále rokuje, preto nebude oznamovať ďalšie podrobnosti.

Na otázku, prečo návrh na stretnutie ministrov zahraničia krajín únie neprešiel a prečo ho Nemecko odmietlo, Wagner odpovedal, že schengenský priestor so slobodou pohybu to sám o sebe nijako neuľahčuje.

Český minister zahraničia Lipavský o potrebe obmedziť pohyb ruských diplomatov v Európskej únii hovorí opakovane. Napríklad tento rok v apríli na rokovaní únijných ministrov zahraničia povedal, že po dvoch rokoch od ruskej invázie na Ukrajinu je čas takýto krok urobiť.

Minister k tomu uvádza, že ruskí nositelia diplomatických pasov čerpajú výhody, ktoré im EÚ podľa medzinárodných dohôd nemusí poskytovať. (ČTK)

Rusko varovalo krajiny NATO pred následkami, ak Ukrajine dovolia útočiť zbraňami s dlhým doletom na ruské ciele.

Vyhlásil to na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Zároveň upozornil, že Rusko je jadrová veľmoc a je potrebné myslieť na dôsledky takéhoto rozhodnutia, informuje agentúra Reuters.

"Ak je skutočne prijaté rozhodnutie o zrušení obmedzení, alebo ak bude prijaté, od tej chvíle začnú krajiny NATO priamu vojnu s Ruskom. V tom prípade budeme samozrejme nútení prijať náležité rozhodnutia so všetkými následkami pre západných agresorov," uviedol Nebezia podľa agentúry TASS s tým, že Západu sa už nepodarí zbaviť sa zodpovednosti a zhodiť vinu na Ukrajinu.

"Faktom je, že NATO bude priamou stranou konfliktu proti jadrovej veľmoci. Myslím, že na to by ste nemali zabúdať a mali by ste myslieť na následky," vyhlásil ruský veľvyslanec.

Podobne sa vyjadril aj Putin, ktorý uviedol, že ak Západ Ukrajine povolí používať zbrane, ktoré jej dodáva, pri útokoch hlboko na území Ruska, bude to znamenať, že je NATO vo vojne s jeho krajinou.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov opakovane nalieha, aby jej toto povolenie udelili. (TASR)

Rumunsko a NATO odsúdili ruský útok na obchodnú loď v Čiernom mori. Plavidlo prevážalo ukrajinské obilie.

Plavidlo bolo v blízkosti rumunských vôd.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí útok označilo za bezprecedentnú eskaláciu a vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva. "Rusko systematickým bombardovaním ukrajinskej infraštruktúry a lodí prepravujúcich obilie ohrozuje globálne dodávky potravín", dodalo ministerstvo.

"Takéto útoky nemajú žiadne ospravedlnenie. Včerajší útok opäť poukazuje na bezohľadnú podstatu ruskej vojny," uviedla hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová.

Nákladná loď Aya prevážala pšenicu z Ukrajiny do Egypta a v čase útoku sa nachádzala v medzinárodných vodách. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že Rusko plavidlo zasiahlo krátko po tom, ako opustilo ukrajinské vody. (TASR)

Rusi sa boja o Krymský most, na jeho ochranu inštalujú kovové ploty.

Dĺžka plotov je asi 600 metrov.

Novinári tiež v okolí mosta spozorovali samohybné systémy protivzdušnej obrany či uhlové reflektory, ktoré vraj zlepšujú fungovanie ruských systémov elektronického boja.

Okrem toho ruské sily zriadili pozdĺž južnej strany Kerčského mosta asi 10 pozorovacích stanovíšť, guľometných hniezd a pozícií protivzdušnej obrany, ktoré prekryli maskovacími sieťami. (SITA, Ukrajinská pravda)

Z ruského zajatia sa do Ukrajiny vrátilo 49 ľudí, oznámil  prezident Zelenskyj.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec uviedol, že zdravotný stav oslobodených Ukrajincov je veľmi vážny, mnohí v ruskom zajatí schudli o desiatky kilogramov.

Ruské úrady sa doteraz nevyjadrili, tamojšie médiá predpokladajú, že do Ruska sa vrátilo z ukrajinského zajatia 49 ruských vojakov.

"Doma je 49 Ukrajincov a Ukrajiniek. Ide o vojakov ozbrojených síl a Národné gardy, policajtov, pohraničníkov i našich civilistov," vyhlásil Zelenskyj.

Domov sa podľa prezidenta podarilo dostať ďalšiu časť zajatých obrancov oceliarní Azovstal v Mariupole, vojenského zdravotníka Viktora Ivčuka, vyznamenaného titulom Hrdina Ukrajiny, či Leniju Umerovovú, ktorú Rusi podľa prezidenta zajali ako rukojemníka, keď sa prišla postarať o chorého otca.

"Musíme priviesť domov všetkých našich vojakov a civilistov," zdôraznil Zelenskyj.

V decembri 2022 sa Umerovová pokúsila odcestovať z Kyjeva na Ruskom okupovaný ukrajinský Krym, pretože jej otec ochorel na rakovinu. Po prekročení gruzínsko-ruskej hranice ju zadržali príslušníci ruských bezpečnostných zložiek. Po troch mesiacoch ju prepustili, no vzápätí ju znovu na 15 dní zadržala policajná hliadka, pretože pri sebe nemala doklady.

Vlani v máji vzal súd v Moskve Umerovovú do väzby kvôli obvineniu zo špionáže, napísal server Krym.realiu, patriaci americkej rozhlasovej stanici Rádio Sloboda.

Výmena zajatcov s Ruskom bola v poradí 56 od začiatku vojny. Do Ukrajiny sa vrátilo 3569 Ukrajincov a Ukrajiniek. (ČTK)

Západ má strach čo i len diskutovať o zostreľovaní ruských rakiet, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Zelenskyj upozornil, že krajiny tak robia pri útokoch na Izrael. 

Ukrajinský prezident otázku zostreľovania ruských rakiet západnými štátmi otvoril na medzinárodnej konferencii v Kyjeve.

"Ak spojenci spoločne zostreľujú rakety a drony na Blízkom východe, prečo ešte stále neexistuje podobné rozhodnutie o zostreľovaní ruských rakiet a Šáhidov (iránskych dronov, pozn. TASR) na oblohe Ukrajiny?" uviedol Zelenskyj, ktorý dodal, že spojenci sa dokonca boja povedať, že na tejto veci pracujú.

Zelenskyj upozornil, že rakety a drony nemieria iba na ukrajinské územie, ale aj na susedné štáty. Váhanie Západu preto označil ako "poníženie pre demokratický svet".

Ukrajinský líder počas piatkového vystúpenia otvoril aj viacero ďalších tém. O ukrajinskej ofenzíve v ruskej Kurskej oblasti vyhlásil, že spomalila postup ruských síl na východe Ukrajiny. Situácia pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti je podľa neho síce komplikovaná, ale tento týždeň sa stabilizovala.

"Úprimne povedané, prinieslo to výsledky, ktoré sme očakávali. V Charkovskej oblasti bol nepriateľ zastavený, v Doneckej oblasti sa postup spomalil, hoci je to tam veľmi ťažké," uviedol Zelenskyj a dodal, že Rusko v Kurskej oblasti nasadilo 40.000 vojakov. Podľa ukrajinského prezidenta protiútoky ruských síl v tejto oblasti nepriniesli žiadne významné úspechy.

Zelenskyj taktiež opätovne spomenul svoj "víťazný plán", ktorý podľa jeho slov zabezpečí trvalý mier a ukončí viac ako dva a pol roka trvajúcu vojnu. V tejto súvislosti sa preto tento mesiac plánuje stretnúť s americkým prezidentom Joeom Bidenom. (TASR)

Fínsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc. Hodnotu nového balíka odhaduje na 118 miliónov eur.

Po zarátaní najnovšej pomoci dosahuje fínska podpora Ukrajiny sumu 2,3 miliardy eur.

„Vývoj vojny na Ukrajine je naďalej vážny. Fínsko bude naďalej poskytovať materiálnu pomoc. Náš odkaz partnerským krajinám je, že to nesmieme vzdať," povedal fínsky minister obrany Antti Häkkänen. (SITA, Ukrajinská pravda)

Británia odmietla obvinenia Moskvy o špionáži diplomatov ako úplne nepodložené.

Reagovala tak na oznámenie ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) o odobratí akreditácie šiestim britským diplomatom pre podozrenie zo špionáže a "ohrozenia bezpečnosti Ruska". 

Podľa britského ministerstva zahraničných vecí je odobratie akreditácie odvetným opatrením Moskvy v nadväznosti na kroky Západu, namierené proti "štátom riadeným aktivitám Ruska v Európe a v Británii".

"Sme bezvýhradne odhodlaní chrániť naše záujmy," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení a dodalo, že sa za to "nemieni ospravedlňovať".

Šesť diplomatov už odcestovalo z Ruska a nahradili ich noví.

Británia je jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva v prebiehajúcej vojne. (TASR)

Pri ruskom útoku v Sumskej oblasti zomreli dvaja ľudia, oznámili miestne úrady. Medzi zranenými je aj dieťa.

Zranených je šesť osôb. Ruský útok taktiež poškodil obytné domy a nemocnicu a prerušil dodávky elektrickej energie, uviedla tamojšia oblastná vojenská správa.

Rusko údajne zhodilo bombu na civilnú infraštruktúru, pričom boli zaznamenané štyri výbuchy.

Ukrajinská protivzdušná obrana ešte predtým oznámila, že v noci na piatok zneškodnila 24 z 26 ruských dronov, ktorými Rusko útočilo na Mykolajivskú, Odeskú, Chmeľnickú a Ivano-Frankivskú oblasť. Úrady hlásili jednu zranenú osobu a škody na domoch. (TASR)

Šojgu sa v Pchjongjangu stretol s Kim Čong-unom. USA obviňujú Severnú Kóreu z dodania munície Rusku.

USA so svojimi spojencami zvažujú, či dovoliť Ukrajine, aby rakety dlhého doletu, ktoré jej dodali západné krajiny, použila na území Ruska.

Ruský prezident Vladimir Putin včera povedal, že ak by k tomu došlo, Západ by sa zapojil priamo do vojny s Ruskom.

"V rámci prebiehajúceho strategického dialógu medzi našimi krajinami sme si s kórejskými partnermi vo vecnom duchu vymenili názory na široké spektrum otázok z bilaterálnej a medzinárodnej agendy," citovala tlačová agentúra RIA Novosti Radu bezpečnosti.

Schôdzky sa podľa nej uskutočnili vo "výnimočne dôvernej a priateľskej atmosfére" a predstavovali významný príspevok k napĺňaniu dohôd dosiahnutých medzi Putinom a Kimom pred tromi mesiacmi. (TASR)

Volodin obvinil NATO, že riadi ukrajinské útoky v Rusku. Predseda dolnej komory tvrdí, že sa iba snažia maskovať priame zapojenie do vojny.

"Predtým to boli poradcovia a inštruktori, teraz sú to žoldnieri a celé jednotky používajúce zbrane NATO. Určujú, ktoré mestá v našej krajine budú napadnuté, koordinujú vojenské akcie a vydávajú rozkazy," tvrdí predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin

Predseda dolnej komory uviedol, že USA, Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko verejne hovoria o možnosti ukrajinských úderov raketami dlhého doletu na ruskom území. Podľa neho sa snažia zamaskovať a utajiť svoju priamu účasť na vojenských akciách.

Volodin tiež vyhlásil, že americký Pentagón popri tom analyzuje prípadné následky jadrového výbuchu. (TASR)

Rusko začalo vojnu na Ukrajine a môže ju kedykoľvek ukončiť, reagoval britský premiér Keir Starmer na Putina.

Ruský prezident sa opäť vyhrážal, že použitie britských rakiet dlhého doletu Storm Shadow pri ukrajinských útokoch na ciele v Rusku vyvolá vojnu medzi Moskvou a NATO.

Starmer sa takto vyjadril počas cesty do Washingtonu za americkým prezidentom Joeom Bidenom. „Rusko začalo tento konflikt. Rusko nelegálne napadlo Ukrajinu. Rusko môže tento konflikt okamžite ukončiť. Ukrajina má právo na sebaobranu,“ povedal Starmer.

S odkazom na zbrane dodal, že Spojené kráľovstvo poskytlo „výcvik a spôsobilosť“ s cieľom pomôcť Ukrajine odraziť ruskú inváziu a povedal, že je na návšteve u prezidenta USA čiastočne preto, že „samozrejme, treba viesť ďalšie diskusie o povahe tejto schopnosti“. (SITA, The Guardian)

Rusko v Čiernom mori zaútočilo na loď prepravujúcu ukrajinskú pšenicu do Egypta, potvrdil ukrajinský prezident.

Rumunská pobrežná stráž neskôr potvrdila, že plavidlo sa v čase útoku plavilo cez exkluzívnu ekonomickú zónu Rumunska, asi 55 kilometrov od rumunského prístavu Sfantu Gheorghe.

Kyjev bol donútený zriadiť novú exportnú cestu v Čiernom mori minulý rok po tom, čo Rusko jednostranne vypovedalo čiernomorskú dohodu o obilí. Humanitárny koridor, ktorý by umožnil odchod lodí, ktoré tam uviazli od začiatku totálnej vojny, sa odvtedy rozrástol na plnohodnotnú obchodnú cestu. (SITA)

Ukrajina v noci zostrelila 24 z 26 ruských dronov. Rusko hlási dve desiatky zničených ukrajinských dronov.

Ukrajinské drony tiež zapálili tri cisterny s pohonnými hmotami v okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na okupačné úrady. Požiar hasiči podľa nich uhasili pomocou protipožiarneho vlaku, nálet sa obišiel bez zranených.

Ruské vojská pokračovali v ofenzíve na východe Ukrajiny, kde podľa portálu DeepState, pokladaného za blízke ukrajinskej armáde, počas uplynulého dňa dosiahli postup pri obciach Makijivka, Krasnohorivka, Hrodivka, Piščane a Prečystivka.

Agentúra Unian pripomenula skoršie vyjadrenie veliteľa ukrajinských síl Oleksandra Syrséeho, že Ukrajina robí maximum, aby neprišla o mesto Pokrovsk vo východnej Doneckej oblasti, ktorej dobytie je považované za ruskú prioritu.

Pri udržaní mesta podľa generála Syrského pomáha výpad do Kurskej oblasti, ktorý pripravil nepriateľa o možnosť presúvať podľa ľubovôle ruskej jednotky.

Experti amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tvrdia, že v Kurskej oblasti Rusi pokračujú v protiútokoch, ale vo štvrtok dosiahli len malé úspechy, vzhľadom na pokračujúce útočné operácie ukrajinských síl, ktoré zaznamenali územné zisky v Gluškovskom okrese.

Ruské jednotky zatiaľ postupovali v tých miestach Kurskej oblasti, ktoré Ukrajinci ešte plne neovládali. Pravdepodobne však budú čeliť väčším ťažkostiam pri protiútoku do výbežku, ktorý majú ukrajinskí vojaci pod kontrolou.

Útoky proti lepšie pripraveným a konsolidovaným pozíciám na území ovládanom ukrajinskými silami budú pravdepodobne oveľa menej úspešné ako ruské protiútoky začaté 10. až 11. septembra, myslí si ISW.

Ukrajina má pripravené veľké zásoby plynu pre európskych zákazníkov, odkázal šéf ukrajinských plynárov.

Ukrajina má taktiež rozsiahly systém prepravy plynu, ktorým môže prepravovať takmer neobmedzené objemy plynu.

„A okrem toho má Ukrajina najväčšie európske zásobníky plynu, ktoré majú dvojnásobnú alebo trojnásobnú veľkosť, než Ukrajina potrebuje pre seba,“ dodal šéf ukrajinskej energetickej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov.

To všetko podľa neho dáva Ukrajine možnosť stať sa po skončení vojny plynovým európskym uzlom, energetickým centrom. „Iná cesta neexistuje. A ja chcem, aby Ukrajina v tejto úlohe zostala. Chcem, aby sa Ukrajina o niekoľko rokov stala čistým prispievateľom a vývozcom ukrajinského plynu. To je naša stratégia. Takže takto vidíme našu budúcnosť,“ doplnil Černyšov.

Ukrajina chce podľa neho zostať pevným partnerom, ktorý dodáva plyn európskym zákazníkom. „Aj v budúcnosti budeme vyvážať ukrajinský plyn a prepravovať ho k vám (na Slovensko – poz. red.) a do ďalších európskych krajín,“ podotkol Černyšov.

Šéf ukrajinských plynárov je presvedčený, že aj bez ruského plynu nie je v súčasnosti v Európe nedostatok zemného plynu.

„Máme Nórsko, ktoré ťaží rekordné množstvo. Máme infraštruktúru LNG, ktorá sa dá využiť na dovoz zámorského plynu. A zásobníky sú plné. Vo všeobecnosti v tom nevidím problém. A ako som vám povedal, podiel Gazpromu sú teraz len 4 %, ktoré prichádzajú cez ukrajinské potrubie,“ konštatoval Černyšov, ktorý je presvedčený, že zemný plyn zostane základným kameňom európskej ekonomiky aj v nasledujúcich desaťročiach. (SITA)

Rusko ukončilo akreditáciu šiestich pracovníkov politického oddelenia britského veľvyslanectva v Moskve.

Ruská tajná služba FSB uviedla, že u nich zistila "známky spravodajskej a podvratnej práce".

FSB zároveň obvinila oddelenie britského ministerstva zahraničia pre východnú Európu a strednú Áziu, že sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stalo hlavným útvarom "pre koordináciu podvratnej politiky voči Rusku a krajinám niekdajšieho Sovietskeho zväzu".

FSB tvrdí, že dokumenty, ktoré má k dispozícii, ukazujú, že toto oddelenie britského ministerstva zahraničia sa "premenilo na spravodajskú službu, ktorej úlohou je spôsobiť našej krajine strategickú porážku".

Vzťahy medzi Moskvou a západnými krajinami sú v súčasnosti najhoršie od čias studenej vojny kvôli viac ako dva a pol roka trvajúcej ruskej invázii na Ukrajinu. Členské štáty NATO poskytujú Kyjevu rozsiahlu vojenskú aj politickú pomoc a Rusko kvôli tomu alianciu obviňuje z priameho zapojenia do konfliktu. (ČTK)

Ukrajinská tajná služba spolu s políciou zadržala päť ľudí pre podpaľačské útoky na vojenské vozidlá.

Muži v troch štvrtiach Kyjeva podpálili podľa vyšetrovateľov vozidlá vo vlastníctve ukrajinskej armády.

Za útokmi stojí podľa Kyjeva ruská tajná služba, ktorá naverbovala podpaľačov cez sociálnu sieť Telegram.

Počas uplynulého dňa prišlo Rusko o 1 220 vojakov, od začiatku invázie na Ukrajinu o zhruba 631 420, uviedlo ukrajinské velenie.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 18 tankov, 48 obrnených bojových vozidiel pechoty, 52 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 671 tankov, 17 003 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 061 delostreleckých systémov a 1 185 raketometov.