Ukrajina Rusko Online: Ukrajina má nového šéfa diplomacie, doterajšieho ministra strieda jeho námestník

USA obvinili piatich členov ruskej vojenskej rozviedky GRU a jedného ruského civilistu z kybernetických útokov.

Išlo o útoky na systémy na Ukrajine a u jej spojencov ešte pred začiatkom ruskej invázie vo februári 2022.

Všetci šiesti sú momentálne na úteku a USA ponúkli odmenu 60 miliónov dolárov za informácie vedúce k ich zatknutiu.

Táto kybernetická kampaň s použitím malvéru proti Ukrajine z januára 2022 je známa pod názvom "WhisperGate" a podľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) by mohla byť považovaná za "prvý výstrel vojny" Ruska a Ukrajiny.

Kampaň zahŕňala "útoky na civilnú infraštruktúru a ukrajinské počítačové systémy, ktoré nesúviseli s armádou alebo národnou obranou", objasnil na tlačovej konferencii námestník ministra spravodlivosti Matthew Olsen. Útoky sa podľa neho neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale zasiahli aj počítačové systémy v 26 členských krajinách NATO vrátane USA.

Špeciálny agent FBI William Delbagno tvrdí, že cieľom kybernetických útokov bolo ochromiť ukrajinskú vládu a kritickú infraštruktúru zameraním sa na finančné systémy, poľnohospodárstvo, záchranné služby, zdravotníctvo a školy.

Olsen dodáva, že snahou bolo aj podlomiť morálku ukrajinskej verejnosti. Obvinení podľa neho ukradli a zverejnili osobné údaje tisícov ukrajinských civilistov vrátane zdravotných informácií pacientov a iné súkromné údaje.

Ruského 22-ročného civilistu Amina Timoviča Stigala obvinili ešte v júni zo sprisahania s cieľom nabúrať sa do počítačových systémov a zničiť ich. Veľká federálna porota v Baltimore vo štvrtok spolu s ním obvinila aj piatich operatívcov GRU - Vladislava Borkovkova, Denisa Denisenka, Jurija Denisova, Dmitrija Gološubova a Nikolaja Korčagina.

Americký prokurátor pre obvod Maryland Erek Barron spresnil, že obvinení ruskí rozviedčici boli členmi podskupiny jednotky GRU 29155. Táto jednotka je spojená napríklad aj s výbuchom muničného skladu v českých Vrběticiach či pokusu o otrávenie dvojitého agenta Sergeja Skripaľa v Británii. (TASR)

Z bezpečnostných dôvodov zrušili evakuačné vlaky z Pokrovska. Miesto toho bude zabezpečená autobusová doprava.

"Vzhľadom na zložitú bezpečnostnú situáciu je teraz východiskovou stanicou Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti," uviedol na platforme Telegram gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

Miestne úrady majú podľa neho teraz za úlohu zabezpečiť autobusové spojenie na pavlohradskú železničnú stanicu. Pavlohrad leží okolo 90 kilometrov západne od Pokrovska.

Ukrajinské železnice potvrdili, že z Pavlohradu zatiaľ odchádzajú bezplatné evakuačné vlaky. Zároveň avizovali, že 11. septembra bude prerušené pravidelné vlakové spojenie z Pokrovska do hlavného mesta Kyjeva a Ľvova.

Ruské sily postupujú na Pokrovsk, kľúčový logistický uzol, už niekoľko mesiacov a nachádzajú sa len približne desať kilometrov od mesta. Úrady vyzvali 27.000 ľudí, ktorí tam ešte zostali, aby sa evakuovali. (TASR)

Vzdušný priestor Poľska v auguste nenarušil ruský dron, povedal poľský generál.

Pátranie po objekte, ktorý sa považoval za ruský dron, nebolo úspešné a armáda v stredu večer pátranie ukončila. 

"Na základe vykonaných analytických činností konštatujem, že s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nedošlo 26. augusta k narušeniu vzdušného priestoru Poľskej republiky," povedal Klisz.

Poľsko v auguste uviedlo, že bližšie neidentifikovaný bezpilotný objekt vstúpil počas ruských útokov na Ukrajine do poľského vzdušného priestoru a následne zmizol z radarov v okrese Tyszowice na východe krajiny. Ruská armáda vtedy útočila aj na ciele v ukrajinských oblastiach hraničiacich s Poľskom.

Klisz krátko po ruskom útoku oznámil, že najmenej tri radarové stanice potvrdili, že v to ráno prenikol do poľského vzdušného priestoru neznámy objekt, pričom podľa Klisza išlo zrejme o dron. Teraz však poľský generál vyhlásil, že zrejme nedošlo k narušeniu poľského vzdušného priestoru. Zároveň nevylúčil, že v dôsledku ruských útokov na Ukrajinu v budúcnosti dôjde k narušeniu vzdušného priestoru Poľska.

Poľská armáda podľa Klisza zanalyzuje algoritmy svojho radarového systému, aby ich v prípade potreby optimalizovala a v budúcnosti zabránila nejednoznačným zobrazeniam, píše AFP.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 narušili cudzie rakety poľský vzdušný priestor už viackrát. V novembri 2022 raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany v obci Przewodów zabila dvoch ľudí.

V apríli 2023 našli v lese na východe Poľska neznámy vojenský objekt, údajne ruskú raketu. V decembri 2023 a neskôr aj v marci tohto roku Poľsko vyhlásilo, že cez jeho vzdušný priestor pri hraniciach s Ukrajinou preletela ruská raketa. (TASR)

Počet obetí utorkového ruského úderu na Poltavu stúpol na 55, ranených je 328, uviedli ukrajinskí záchranári.

Predchádzajúca bilancia hovorila o 53 mŕtvych. Dve ruské balistické rakety v utorok v Poltave zasiahli vojenský inštitút komunikácií, blízku nemocnicu a poškodili obytné domy v okolí. Záchranári nevylučujú, že pod troskami sú ešte ľudia. Počas pátrania z miesta odviezli viac ako 2000 ton sutín.

Prvý zástupca šéfa oblastnej správy Oleksandr Lemeško podľa agentúry Unian uviedol, že v nemocniciach je stále viac ako 300 ranených. Najťažšie zranenia predstavujú traumatické amputácie končatín. U niektorých ranených ľudí sa doteraz nepodarilo zistiť totožnosť. Dve desiatky poltavských hotelov poskytli bezplatné ubytovanie príbuzným obetí a ranených.

Ukrajinské zdroje nespresnili, akú časť obetí tvoria vojaci. (ČTK)

Ministri spravodlivosti chcú osobitný súd pre zločiny agresie proti Ukrajine. 

Stretnutie sa konalo pod taktovkou litovského polročného predsedníctva Výboru ministrov Rady Európy. Ministri spravodlivosti potvrdili potrebu zriadenia účinného osobitného súdu pre zločiny agresie proti Ukrajine.

Poukázali na potrebu posilnenia spolupráce medzi štátmi, medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou so zámerom účinne zhromažďovať dôkazy s cieľom stíhať páchateľov medzinárodných zločinov spáchaných na Ukrajine.

Účastníci stretnutia uvítali príspevky Rady Európy a Európskej únie ku konzultáciám v rámci základnej skupiny, kde sa zriadenie súdu pod záštitou RE ukázalo ako reálna možnosť. V tejto súvislosti RE vyzvala štáty a medzinárodné organizácie, aby aktívne podporovali konzultácie v rámci základnej skupiny. (TASR)

Rumunsko schválilo dodanie systému Patriot Ukrajine, oznámil rumunský prezident Iohannis.

Rumunsko by namiesto systému dodaného Ukrajine malo dostať od zahraničných partnerov nový systém rovnakého typu.

Dodanie najmodernejšej konfigurácie systému Patriot Kyjevu už skôr odsúhlasila rumunská vláda a obe komory parlamentu.

Ukrajine poskytnú aj dopravné prostriedky, náhradné dielce, zariadenia na údržbu, štartovací balík materiálno-technickej podpory, školiace služby a ďalšie potrebné vybavenie. (SITA, Ukrajinská pravda)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu bude na Ukrajine monitorovať aj kľúčové rozvodne a inú infraštruktúru.

Informoval o tom vo štvrtok na brífingu šéf Štátnej inšpekcie jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) Oleh Korikov, uviedla agentúra Reuters.

Podľa Korikova sa viac ako polovica elektriny spotrebovanej na Ukrajine vyrába v troch jadrových elektrárňach, no ich stabilnú prevádzku ohrozujú raketové a dronové útoky ruských síl na rozvodne a ďalšiu infraštruktúru. Kyjev dúfa, že prítomnosť inšpektorov takýmto útokom zabráni.

"Dohodli sme sa, že MAAE rozšíri svoju pôsobnosť na Ukrajine, a elektrické rozvodne, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť jadrových elektrární, budú tiež podliehať monitorovaniu," povedal Korikov. Dodal, že prvá návšteva monitorovacej misie v jednej z rozvodní sa uskutoční už na budúci týždeň. (TASR)

Česko ocenilo úsilie Kulebu pri získavaní podpory spojencov. V spolupráci chce pokračovať aj s novým ministrom.

"Oceňujeme neúnavné úsilie Dmytra Kulebu pri posilňovaní medzinárodných vzťahov Ukrajiny, najmä pri získavaní podpory spojencov vrátane EÚ a NATO. Tešíme sa na pokračovanie spolupráce s novým vedením ukrajinského ministerstva zahraničných vecí," uviedlo ministerstvo.

Vďaku Kulebovi vyjadril aj šéf rezortu Jan Lipavský.

"Ďakujem ti za všetko úsilie, ktoré si venoval boju proti ruskému imperializmu. Bolo mi cťou spolupracovať na podpore svetového poriadku založeného na pravidlách. Ukrajina sa môže spoľahnúť, že Česko vždy bude jej spojencom," napísal Lipavský a Kulebovi do budúcnosti zaželal veľa šťastia. (TASR)

Ukrajina dosiahla v ofenzíve v Kurskej oblasti veľa, myslí si šéf NATO Jens Stoltenberg a považuje to za úspech.

Dodal však, že ťažko predpovedať vývoj. "Len Ukrajinci môžu urobiť ťažké rozhodnutia, ktoré sú potrebné, ako napríklad, kde rozmiestniť svoje sily a aký typ vojny je v tejto situácii vhodný," povedal Stoltenberg. (Sky News)

Ruský prezident Putin nespomenul Maďarsko v zozname možných mierových sprostredkovateľov.

Upozornilo na to internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Denník z Putinovho vyjadrenia vyvodil záver, že "vojnový agresor neráta s mierovou misiou predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána".

Ruský prezident počas štvrtkového príhovoru opäť deklaroval pripravenosť Ruska začať mierové rokovania s Ukrajinou.

Rokovania by však podľa jeho slov mali byť založené na predbežnej dohode, ktorú dosiahli ruskí a ukrajinskí vyjednávači v prvých týždňoch vojny na rokovaniach v Istanbule. Podľa Putina by sprostredkovateľmi mohli byť Čína, India a Brazília.

Maďarsko 1. júla prevzalo rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, ktoré potrvá do konca roka. Orbán v priebehu nasledujúcich dní navštívil Ukrajinu, Rusko aj Čínu, pričom tieto cesty sám označil za "mierovú misiu".

Kritizovali ho za to predstavitelia EÚ aj viacerých členských štátov, pričom zdôrazňovali, že na túto "mierovú misiu" nemal mandát EÚ.

Sám Orbán síce vyslovene netvrdil, že zastupuje EÚ, avšak Putin ho počas schôdzky predstavil novinárom ako premiéra štátu, ktorý práve predsedá EÚ. (TASR)

Po ruskom delostreleckom ostreľovaní sú ranení civilisti v obci Semenivka v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

O ruskom útoku informoval šéf regionálnej vojenskej správy Vjačeslav Čaus.

„Horeli domy. Zranili sa dvaja miestni obyvatelia. Policajti im poskytli potrebnú prvú pomoc a previezli ich do zdravotníckeho zariadenia,“ píše sa v príspevku miestneho funkcionára.

O viac ako 10 percent zvýši Holandsko výdavky na obranu a investuje do nákupu tankov, stíhačiek, fregát a protivzdušnej obrany.

Holandská vláda to zdôvodňuje novými bezpečnostnými hrozbami.

Uviedla, že výdavky na obranu sa budúci rok zvýšia o 2,4 miliardy eur a celkový ročný rozpočet na ňu tak dosiahne približne 24 miliárd eur. "Nové hrozby si vyžadujú, aby sme konali. Bezohľadná invázia Ruska na Ukrajinu ukazuje, že útok na alianciu NATO už nie je nemysliteľný," uviedol holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

Ďalšie hrozby pre národnú bezpečnosť Holandska predstavujú aj Čína, Irán, terorizmus či kybernetické útoky, uviedol Brekelmans.

"Sme napádaní každý deň. Naše digitálne systémy, univerzity, firmy, prístavy, elektrická sieť. Neustále nás špehujú a počet takýchto útokov rastie," povedal Brekelmans.

Po rokoch úsporného prístupu k vojenskému rozpočtu tak bude Holandsko po navýšení výdavkov prvýkrát na ceste k splneniu cieľa členských krajín NATO vynakladať na obranu dve percentá HDP.

To umožní holandskej armáde prvýkrát za vyše desať rokov nakúpiť nové tanky. Nakúpi aj nové stíhačky F-35, fregaty, vrtuľníky, drony, systémy protivzdušnej obrany a muníciu.

Holandsko zvyšuje svoje výdavky na obranu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Okrem toho od začiatku invázie poskytuje pomoc aj Ukrajine a bolo jednou z prvých krajín, ktoré jej dodali stíhačky F-16. (TASR)

Ukrajina nemá záujem natrvalo zabrať ruské územie, povedal prezident Zelenskyj v rozhovore pre NBC News.

"Nepotrebujeme ruské územie. Vždy som to hovoril. Naše operácie sú zamerané na obnovenie našej územnej celistvosti. Nepotrebujeme ich ľudí, ich civilistov, ich občanov. Berieme ich vojenských zajatcov, len aby sme ich vymenili za našich," povedal Zelenskyj o prieniku ukrajinskej armády do ruskej Kurskej oblasti.

"Rozumiem medzinárodnému právu a rešpektujem štátnu suverenitu, ale musíme podniknúť také kroky, aby sme boli silnejší. Táto operácia posilňuje našu krajinu," doplnil Volodymyr Zelenskyj.

Ruské sily pravidelne používajú muníciu s toxickými látkami. Zhadzujú ju z bezpilotných lietadiel.na južnom ukrajinskom fronte.

"Ruské jednotky zhadzujú jedovaté látky z bezpilotných lietadiel. V auguste zhodili okolo 200 kusov takejto munície pozdĺž celej línie dotyku v operačnom priestore Tavriia," informoval kapitán Dmytro Lykhovii, hovorca Operačnej strategickej skupiny Tavriia.

V Záporožskej oblasti zaznamenali 4. septembra 13 útokov toxickými látkami. (Ukrajinská pravda)

Rusko presunulo 60-tisíc vojakov z vojnovej zóny na Ukrajine do Kurskej oblasti, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

Ako informuje portál Ukrajinská pravda, v rozhovore pre NBC News sa vyjadril, že jedným z cieľov operácie v Kurskej oblasti bolo priviesť ruských vojakov späť na ich územie a sťahujú sa z oblastí, kde mali Ukrajinci ťažkosti v dôsledku nedostatku balíkov vojenskej pomoci.

Zelenskyj poukázal na to, že sa situácia so zásobami dostala do takého bodu, že Ukrajina mohla odpovedať len jedným delostreleckým granátom na 12 ruských. Po tom, ako sa niektoré ruské jednotky stiahli z okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti, pomer munície sa zmenil z 1 ku 12 na 1 ku 3.

Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohli začať aj bez predbežných podmienok oboch strán, tvrdí rakúsky kancelár.

Karl Nehammer navrhol, by sa delegácie zišli vo Viedni, kde sídli aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE.

"Rakúsko bude pripravené podporovať spravodlivý a trvalý mier založený na medzinárodnom práve," uviedol kancelár.

Ruský prezident Vladimír Putin na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku opäť vyhlásil, že Rusko sa údajne nikdy nevzdalo mierových rozhovorov s Ukrajinou.

Tie by sa však mali uskutočniť na základe dohôd, ktoré boli na jar 2022 oznámené v Istanbule. (Radio Sloboda)

Ministrom zahraničných vecí Ukrajiny sa stal Andrij Sybiha, keď získal dôveru v parlamente. Nahradil Dmytra Kulebu.

K výmene na poste šéfa ukrajinskej diplomacie dochádza v rámci reorganizácie vlády nariadenej prezidentom Volodymyrom Zelenským, podľa ktorého potrebuje krajina "novú energiu" v kľúčovom momente vojny proti Rusku.

Sybihu na post ministra zahraničných vecí navrhol poslanecký klub vládnej strany Sluha ľudu. Doteraz pôsobil ako Kulebov prvý námestník.

Ukrajinský parlament v stredu už schválil demisie viacerých ministeriek a ministrov, s niektorými zmenami vo vláde však nesúhlasil.

Ukrajinský prezident Zelenskyj má cestovať do Nemecka na summit Ukrajinskej kontaktnej skupiny pre obranu.

Stretnutie sa uskutoční 6. septembra na vojenskej základni Ramstein.

Skupina vedená USA, pozostávajúca z viac ako 50 krajín vrátane všetkých 32 členov NATO absolvuje 24. stretnutie od jej založenia v apríli 2022.

Podľa zdrojov týždenníka Der Spiegel sa chce Zelenskij na stretnutí osobne zúčastniť, aby načrtol, aká vážna je situácia na bojisku a chce požiadať o ďalšie dodávky zbraní, "najmä o rakety dlhého doletu a protivzdušnú obranu". (Kyiv Independent)

Rusko tvrdí, že dobylo obec Zavitne v Doneckej oblasti, ktorá leží medzi Doneckom a zhruba 30 kilometrov východne od Pokrovska. (Sky News)

Na ruské mesto Novorossijsk zaútočili námorné drony. O nočnom útoku informoval starosta mesta Andrej Kravčenko.

V meste sa ozvali zvuky streľby a útok povrchových plavidiel bez posádky bol odrazený, uviedol Kravčenko.

Novorossijsk leží na pobreží Čierneho mora zhruba 150 kilometrov od Kerčského prielivu, ktorý oddeľuje okupovaný polostrov Krym od ruskej pevniny.

Rusko podporuje Kamalu Harrisovú, vyhlásil zjavne ironicky prezident Putin.

Urobil to len deň po tom, čo americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo dvoch ruských pracovníkov médií z plánu ovplyvniť voľby v USA.

Putin ešte pred odstúpením Bidena z volebného súboja podotkol, podľa všetko tiež ironicky, že súčasného prezidenta ako kandidáta uprednostňuje pred exprezidentom Donaldom Trumpom.

Podľa Putina je Biden "politikom starej školy" a jeho kroky sú predvídateľnejšie, uvádza Reuters.

Americké spravodajské služby sa však domnievajú, že Rusko dúfa v Trumpovo víťazstvo, pretože je menej naklonený podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Putin však zároveň uviedol, že Trump uvalil na Rusko viac sankcií ako ktokoľvek iný v Bielom dome.

Ruský prezident sa vyjadril aj k prípadu zakladateľa platformy Telegram Pavla Durovova a uviedol, že nerozumie postupu Francúzska. Minulý týždeň Durova po prílete na letisko v Paríži úrady zadržali a začali ho vyšetrovať.

Putin zdôraznil, že kroky Francúzska majú "selektívny charakter". Na ekonomickom fóre vo Vladivostoku poznamenal, že s Durovom dlho nebol v kontakte. (TASR)

Zelenskyj navrhol parlamentu ako nástupcu ministra zahraničia Kulebu jeho prvého námestníka Sybihu. (ČTK)

Ukrajinský parlament schválil demisiu ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu.

"Parlament odvoláva Dmytra Kulebu z postu ministra zahraničných vecí Ukrajiny," uviedol poslanec Jaroslav Železňak s tým, že za prijatie rezignácie hlasovalo 240 zo 450 členov Najvyššej rady.

Ukrajinský parlament v stredu už schválil demisie viacerých ministeriek a ministrov, s niektorými zmenami vo vláde však nesúhlasil.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kto bude vládnuť Ukrajine? Polovica ministrov odchádza, nastúpila aj únava Čítajte 

EÚ zrejme nechce ruský plyn, takže dodávky do európskeho bloku klesnú, vyhlásil ruský prezident Putin.

Vladimir Putin na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku ďalej povedal, že Rusko sa snaží zachovať tranzit plynu do EÚ, ale nemôže prinútiť Ukrajinu, aby predĺžila svoju tranzitnú dohodu po 31. decembri.

Rusko však zvýši dodávky do iných regiónov, ako je napríklad Turecko, a pozdĺž iných trás, ktoré nesúvisia s Ukrajinou.

Putin doplnil, že aj Irán žiada Rusko, aby mu dodalo viac plynu a že Moskva uskutoční výmenný predaj plynu.

Ruský prezident pripustil, že príjmy jeho krajiny z predaja plynu klesnú, ale energetický gigant Gazprom zvýši dodávky na domácom trhu.

Putin vo štvrtok na Východnom ekonomickom fóre vyzdvihol tiež čínsku ekonomiku, keď povedal, že je "väčšia" ako americká. "Americká ekonomika je silná. Jej štruktúra je v porovnaní s ostatnými priaznivá. Ale rozmery čínskej ekonomiky sú väčšie," vysvetlil.

Spomenul aj skupinu BRICS, do ktorej pôvodne patrili Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika. Toto zoskupenie sa však od svojho založenia rozšírilo aj o ďalšie členské štáty vrátane Iránu a Spojených arabských emirátov. Putin na fóre uviedol, že väzby v rámci BRICS sú čoraz silnejšie. (TASR)

Ukrajinská invázia do Kurskej oblasti nedokázala spomaliť náš postup na Donbase, povedal ruský prezident Putin.

Putin na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku povedal, že ukrajinská armáda sa tak oslabila na zvyšku frontu. Dodal, že ruské sily začínajú vytláčať ukrajinské jednotky z ruského územia.

"Cieľ nepriateľa spočíval v tom, aby nás znervóznil, aby sme presúvali vojská z jedného úseku na druhý a zastavili náš útok v kľúčových smeroch, predovšetkým v Donbase, ktorého oslobodenie je našim prvoradým cieľom. Podarilo sa to alebo nie? Nie, nepriateľovi sa nič nepodarilo," uviedol Putin.

Ukrajina podľa šéfa Kremľa presunula do Ruska dobre vycvičených vojakov, čo ju oslabilo a umožnilo Rusku zrýchliť svoju ofenzívu na východe Ukrajiny.

"Naše ozbrojené sily stabilizovali situáciu (v Kurskej oblasti) a začali postupne vytláčať nepriateľa z nášho územia," uviedol Putin s tým, že vytlačenie nepriateľa z územia Ruska je "svätou povinnosťou" ruských síl. (Sky News, TASR)

Pamätám si deň, keď som pochopil, čo je Putin za človeka, hovorí pre SME ruský disident Kara-Murza. (SME)

Ukrajinské velenie hlásilo zneškodnenie 60 dronov Šahíd. Okupanti vypustili 78 dronov a balistickú raketu Iskander-M.

Do Ruska sa vrátili dva drony, jeden skončil v Bielorusku.

Okupanti vypustili drony z Krymu a z oblasti pri Kursku, od Azovského mora pri mestách Jejsk v Primorsko-Achtarsk.

Protivzdušná obrana bola aktívna v 11 ukrajinských oblastiach.

V Bielorusku zostrelili útočné drony Šahíd. Bieloruská armáda preto vyslala svoje stíhačky.

Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nezávislú bieloruskú vojenskú monitorovaciu skupinu Belaruski Hajun.

Belaruski Hajun uviedol, že dva drony vstúpili do bieloruského vzdušného priestoru v Homeľskej oblasti v noci na štvrtok okolo 1:00. O 1:30 z leteckej základne Baranavičy vzlietla stíhačka. Drony zostrelili a nad Homeľským rajónom bolo počuť výbuchy. „Podľa prvých správ ľudia počujú a vidia na bieloruskej oblohe operácie proti dronom,“ vyjadrila sa skupina.

Druhá stíhačka vzlietla z Baranavičy o 2:20 a smerovala na juhovýchod.

Rusko vie, že na Ukrajine sú zahraniční vojenskí inštruktori zapojení do výcviku aj akcií, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Informoval o tom agentúra Reuters.

"S istotou vieme, že inštruktori z rôznych krajín sveta sa nachádzajú na území Ukrajiny, zúčastňujú sa priamo v bojových dejoch a aktívne sa zúčastňujú na príprave a výcviku ukrajinských vojakov. Nie je to novinka," uviedol Peskov pre novinárov podľa ruských tlačových agentúr.

Zároveň zopakoval, že ruská "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine bude pokračovať, kým Rusko v rámci nej nedosiahne svoje ciele.

"Špeciálna vojenská operácia je mimoriadne opatrenie, ktoré bolo prijaté po tom, čo krajiny kolektívneho Západu a Ukrajina odmietli akýkoľvek návrh na dialóg," vyhlásil Peskov s tým, že pre Rusko je prvoradé dosiahnutie svojich cieľov. "To akými metódami je už druhoradé," povedal.

Zároveň uviedol, že Spojené štáty ani európske krajiny neprejavujú záujem o diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine, no Moskva je podľa neho na rokovania pripravená. Rusko však v súčasnosti nevidí podmienky na uskutočnenie mierových rokovaní s Ukrajinou, uviedol Peskov.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine hovorca Kremľa tiež novinárom povedal, že ruské úrady momentálne nezvažujú vyhlásenie ďalšej mobilizácie. (TASR)

Nedávny požiar vo veľkej moskovskej rafinérii nepovedie k nedostatku paliva v regióne, tvrdí ruský minister energetiky.

Dočasné prerušenie dodávok vykompenzuje produkcia z iných rafinérií. Oznámila to tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na ruského ministra energetiky Sergeja Civiľova. Informovala o tom agentúra Reuters.

Moskovská rafinéria spoločnosti Gazpromnefť pozastavila po nedeľnom požiari prevádzku kombinovanej rafinačnej jednotky Euro+, ktorá zahŕňa jednotku na frakčnú destiláciu ropy CDU-6, uviedli tri zdroje pre Reuters.

Rafinéria na juhovýchode ruskej metropoly bola zasiahnutá pri útoku drona 1. septembra, keď sa Ukrajina zameriavala aj na ruské elektrárne. (TASR)

Belgicko prijalo na liečbu troch ukrajinských vojakov s vážnymi popáleninami do vojenskej nemocnice.

Ministerstvo v správe pre médiá spresnilo, že v rámci operácie B-FAST prijalo do popáleninového centra vo vojenskej nemocnici Neder-Over-Heembeek troch ukrajinských vojakov, kde dostanú potrebnú starostlivosť.

Táto misia sa uskutočnila v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Pacientov do Belgicka previezlo Nórsko.

Belgicko v rámci svojej podpory Ukrajine prostredníctvom vojenskej nemocnice kráľovnej Astrid a ďalšej zdravotníckej infraštruktúry sprístupňuje jednotky intenzívnej starostlivosti na ošetrenie zranených Ukrajincov vždy, keď je to potrebné.

Ministerstvo odkázalo, že z bezpečnostných dôvodov a z dôvodu rešpektovania lekárskeho tajomstva neposkytne o pacientoch žiadne ďalšie informácie. Bude však poskytovať aktualizované informácie o vývoji ich zdravotného stavu.

B-FAST je štruktúra belgickej federálnej vlády pre poskytovanie núdzovej pomoci v zahraničí a okrem rezortu diplomacie zahŕňa aj ministerstvo obrany, ministerstvo pre vnútorné záležitosti, ministerstvo pre verejné zdravie a ministerstvo pre zahraničný obchod a rozvojovú spoluprácu. Do tejto štruktúry je zapojený aj úrad predsedu vlády. (TASR)

Ruskí okupanti prišli počas stredy o ďalších 1 200 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 621 550 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 200 vojakov, šesť tankov, 21 bojových obrnených vozidiel, 31 delostreleckých systémov a 37 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 624 tankov, 16 869 bojových obrnených vozidiel, 24 044 vozidiel a autocisterien, 17 725 delostreleckých systémov, 1 177 odpaľovacích raketových systémov, 940 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 14 658 dronov, 2 587 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 024 kusov špeciálnej techniky.

Šéfom ukrajinskej diplomacie by mohol byť Andrij Sybiha, ktorý doteraz zastával funkciu prvého námestníka Kulebu.

Podľa britskej stanice BBC o tom na svojich sociálnych sieťach informoval predseda poslaneckého klubu vládnej strany Davyd Arachamija.

Doplnil, že na post ministerky spravodlivosti bola frakciou navrhnutá odstupujúca podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

Ministerstvo pre záležitosti veteránov Ukrajiny by mohla viesť Natalija Kalmykovová, ktorá nateraz pôsobí na poste námestníčky ministra obrany.

Na ministerstvo kultúry a informačnej politiky bol vládnou stranou Sluha ľudu nominovaný Mykola Točyckyj.

Arachamija v súvislosti s ním objasnil, že "v tejto fáze musíme posilniť boj proti dezinformáciám. Na túto úlohu potrebujeme kandidáta s medzinárodnými skúsenosťami".

Očakáva sa, že podpredsedníčka vlády a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková prejde do kancelárie prezidenta Ukrajiny, kde sa bude venovať sociálnej politike.

Arachamija dodal, že na zasadnutí frakcie, konanom v prítomnosti Zelenského, sa diskutovalo aj o vytvorení novej inštitúcie s pracovným názvom ministerstvo pre návrat Ukrajincov. "Diskutujeme o kandidátoch, ktorí by ju mohli viesť," dodal Arachamija.

Do Najvyššej rady boli doručené demisie viacerých členov vlády - okrem Stefanišynovej a Vereščukovej požiadali o uvoľnenie z funkcie aj minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin, minister spravodlivosti Denis Maľuska, minister ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslan Striľec a šéf Fondu štátneho majetku Vitalij Kovaľ. V utorok prezident Zelenskyj odvolal Rostyslava Šurmu z z postu zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie.

Poslanci parlamentu schválili demisie Maľusku, Stefanišynovej, Kamyšina a Ruslana Striľca. Zároveň chýbalo niekoľko hlasov na prijatie demisie ministerky Vereščukovej a Kovaľa. Žiadosťou ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu o uvoľnenie z postu sa budú poslanci zaoberať vo štvrtok. (TASR)

V Bielorusku zadržali vôbec prvého Japonca podozrivého zo špionáže, údajne snímal vojenskú infraštruktúru.

Ako informovali stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúra Reuters, zadržaný japonský štátny príslušník sa údajne podieľal na zhromažďovaní spravodajských informácií o sociálnych a ekonomických podmienkach v Bielorusku, implementácii čínskej iniciatívy Jeden pás, jedna cesta a o situácii pozdĺž bieloruskej hranice s Ukrajinou.

Bieloruské médiá uviedli, že agent údajne snímal vojenskú infraštruktúru.

Podľa bieloruskej televízie podozrivý muž bol zadržaný v meste Homeľ na juhovýchode Bieloruska. Na univerzite v tomto meste, rodisku svojej manželky, predtým vyučoval japončinu a zorganizoval tam aj výstavu japonskej kultúry a tradícií.

RFE/RL dodala, že japonský občan vo svojej výpovedi uznal, že jeho činnosť mohla byť pre bieloruský štát škodlivá.

Bielorusko, na ktorého čele je od roku 1994 prezident Alexandr Lukašenko, je jedným z najbližších spojencov Ruska a vo februári 2022 umožnilo ruskej armáde, aby na spustenie invázie na Ukrajinu využila aj bieloruské územie.

Podľa správ z bieloruských médií v kauze Japonca ide o vôbec prvý prípad, keď bol japonský štátny príslušník zapletený do spravodajskej činnosti.

V júni bol za terorizmus a žoldniersku činnosť v Bielorusku na trest smrti odsúdený nemecký štátny príslušník, ktorý bol však v rámci hromadnej výmeny väzňov medzi Ruskom, Bieloruskom, Spojenými štátmi a ďalšími krajinami prepustený na slobodu a vrátil sa do vlasti. (TASR)

Ohňom poškodenú chladiacu vežu elektrárne v Záporoží bude asi treba zbúrať, uviedla agentúra pre atómovú energiu.

Chladiaca veža ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne bola v auguste vážne poškodená pri požiari. S odvolaním sa na vyhlásenie generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaela Grossiho o tom informovala agentúra Reuters.

Grossi prišiel s týmto vyhlásením v stredu, počas návštevy elektrárne, ktorej areál ruské jednotky obsadili krátko po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Odvtedy sa Moskva a Kyjev pravidelne navzájom obviňujú z útokov na elektráreň. Táto situácia vyvoláva aj obavy z jadrovej havárie.

Po svojej návšteve v ZAES Grossi zverejnil na platforme X video zachytávajúce poškodenie vnútri chladiacej veže.

"Do dnešného dňa sme sa nedokázali dostať do tohto bodu, vysoko vo veži, takže (teraz) môžeme oveľa lepšie posúdiť škody, ku ktorým došlo," uviedol vo videu Grossi s prilbou na hlave a oblečený v nepriestrelnej veste. "Táto veľká štruktúra nie je v budúcnosti použiteľná, takže bude pravdepodobne zbúraná," dodal.

Požiar v chladiacej veži vypukol 11. augusta. Zo zodpovednosti za konanie, ktoré požiar spôsobilo, sa Rusko a Ukrajina obviňujú navzájom. Grossi daný incident svojho času označil za jeden z mnohých "bezohľadných útokov", ale vinu zaň nepripísal nikomu.

Grossi sa počas návštevy na Ukrajine v utorok v Kyjeve stretol aj so Zelenským, ktorému tlmočil, že situácia v Záporoží je "veľmi krehká".

Minulý týždeň Grossi navštívil aj Kurskú jadrovú elektráreň na juhu európskej časti Ruska, kde sa od začiatku augusta odohráva operácia jednotiek ukrajinskej armády. Keďže v blízkosti tejto elektrárne prebiehajú boje, Grossi upozornil, že aj tam hrozí jadrová havária. (TASR)