Putin ho poslal umrieť na Sibír: Z jeho režimu spravil príšeru aj Západ, vraví Kara-Murza

Dvoch jeho pradedov za stalinizmu popravili, jeho samého dvakrát otrávili. Ešte pred mesiacom a pol si odpykával 25-ročný trest v ruskej trestaneckej kolónii na Sibíri, kam ho poslali, lebo šíril „dezinformácie o ruskej armáde“ a odsudzoval vojnu na Ukrajine.

Ruský opozičný politik a novinár VLADIMIR KARA-MURZA je teraz po dva a pol roku na slobode – na konci júla ho prepustili v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom spolu s pätnástimi ďalšími kritikmi Putinovho režimu či väzneným americkým novinárom Evanon Gershkovichom.

Na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum, ktorá sa konala uplynulý víkend v Prahe, prvýkrát vystúpil pred verejnosťou. V rozhovore opisuje, aké podmienky zažíval na Sibíri, za čo Rusi dobrovoľne vymenili svoju slobodu a prečo musí byť Rusko súčasťou mierovej Európy.

S výnimkou pár rozhovorov ste teraz prvý raz verejne vystúpili, odkedy vás pustili z ruského väzenia. Aké sú vaše prvé pocity?

Je skvelé rozprávať sa opäť s ľuďmi. Keď strávite toľko mesiacov na samotke v miestnosti s rozmermi dva krát tri metre, interakcia s ľuďmi je vec, ktorú oceníte oveľa viac ako predtým.

Kým som sa nedostal do väzenia, nerozumel som, prečo je podľa štandardov OSN samotka na viac ako 15 dní považovaná za formu mučenia. Dnes tomu rozumiem veľmi dobre.

Ako povedal Aristoteles, ľudské bytosti sú spoločenské bytosti a potrebujeme interakcie rovnako ako vodu a vzduch. Keď vám akúkoľvek interakciu s inou osobou upierajú deň po dni, týždeň po týždni a mesiac po mesiaci, dotkne sa vás to. Je dobré byť medzi ľuďmi.

Kým došlo k výmene väzňov, vraveli ste, že ste boli presvedčený o tom, že vás idú popraviť. Čo sa dialo a čo vás k tejto obave viedlo?

Všetko, čo sa udialo posledný mesiac, mi stále pripadá surreálne, ako keby som sledoval nejaký film. Bol som si istý, že v tom sibírskom väzení zomriem. Je zázrak, čo sa stalo a ukazuje to, že obavy a snahy dobrých ľudí v demokratických krajinách sú v konečnom dôsledku silnejšie ako akákoľvek diktatúra.

Jediný dôvod, prečo som dnes v Prahe a prečo sme šestnásti unikli z pekla Putinových gulagov, je, že na nás ani deň nikto nezabudol a že sa hovorilo o ľuďoch nespravodlivo väznených v Putinových väzeniach. Preto cítim veľa zodpovednosti, aby som hovoril za tých, ktorí tam stále sú. Je to viac ako tisíc politických väzňov, mnohí väznení len za to, že sa verejne postavili Putinovej agresívnej vojne.

Kedy k samotnej výmene došlo?

Celá sága sa začala v utorok, 23. júla. Do cely náhle vstúpili dvaja bachari a vzali ma do väzenskej kancelárie. Bola tam stolička, stôl, na stene veľký portrét Vladimira Putina a na stole čistý papier a pero.

Väzenský úradník mi povedal, aby som si sadol a prepísal, čo je napísané na vzorovej žiadosti a podpísal to s dnešným dátumom. Bola to žiadosť o milosť adresovaná Vladimirovi Putinovi, v ktorej som mal plne priznať svoju vinu, a že ľutujem, čo som spravil. Najskôr som si myslel, že to je vtip a smial som sa. Úradník bol však veľmi seriózny.

Odmietol som to podpísať. Úradník sa tomu čudoval, a tak som mu vysvetlil, že v prvom rade nepovažujem Putina za legitímneho prezidenta, ale za uzurpátora, diktátora a vraha, ktorý je osobne zodpovedný za smrť Borisa Nemcova a Alexeja Navaľného a smrť tisícov civilistov vrátane detí na Ukrajine. Nič takéto nepodpíšem, pretože nie som ničím vinný a skutoční vinníci sú tí, ktorí túto agresívnu vojnu vedú, a nie tí, čo sa jej postavili.

Povedal mi, aby som to napísal, čo som rád spravil, a podpísal to. V noci na nedeľu, o tretej nadránom, prišla skupina dôstojníkov do mojej cely a povedali mi, že o desať minút odchádzame.

Aké boli podmienky vo väznici v Omsku?

Musím povedať, že aj na ruské štandardy a štandardy Putinových moderných gulagov je Omsk notoricky známy fanatickou posadnutosťou disciplínou. Ak máte rozopnutý gombík, porušujete pravidlá a pošlú vás do trestaneckej cely. Ak si na dve minúty dáte na väzenskom nádvorí dole čiapku, porušujete pravidlá a pôjdete pred disciplinárnu komisiu, ktorá vás pošle do izolačky.

Keď prišli o tretej ráno a povedali mi, aby som sa pripravil, myslel som si, že ma idú popraviť.