Ruský raketový útok zabil v meste Poltava desiatky ľudí (SME Minúta)

Zmeny v ukrajinskej vláde by sa mali dotknúť viac ako polovice jej členov, uviedol vládny poslanec Davyd Arachamija.

Konečný zoznam má byť podľa poslanca vládnej strany Sluha národa prijatý na stredajšom rokovaní poslaneckého klubu, dodal. (ČTK)

Zmeny majú vládu posilniť, ako to Ukrajina potrebuje, uviedol prezident Zelenskyj v nočnom prejave.

"Jeseň bude nesmierne dôležitá. Naše štátne inštitúcie musia byť štruktúrované tak, aby Ukrajina mohla dosiahnuť všetky výsledky, ktoré potrebuje. Na to musíme posilniť niektoré oblasti vlády a sú pripravené zmeny v jej zložení. Dôjde aj k zmenám v prezidentskej kancelárii," povedal podľa agentúry Reuters Zelenskyj v nočnom prejave.

Prezident podľa denníka Ukrajinska pravda odvolal z funkcie zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie Rostyslava Šurmu.

Premiér Denys Šmyhal má zostať vo funkcii, ale chystá sa odvolanie šéfa diplomacie Dmytra Kulebu, napísal denník s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje v prezidentovom tíme. Kulebov nástupca ešte nie je určený, ale pravdepodobne ním bude jeho prvý zástupca Andrij Sybiha, dodala Ukrajinska pravda.

Poslanec Jaroslav Železňak podľa agentúry Interfax-Ukrajina uviedol, že parlament by mohol zmeny vo vláde posúdiť o dva dni. O možných nástupcoch sa podľa zákonodarcu ešte rokuje, pričom počas vojny nemožno podľa zákonov vymeniť všetkých členov kabinetu.

Na Ukrajinu sa vrátili módne prehliadky, modely predviedli veteráni s protézami. (ČTK)

Demisiu podala aj ukrajinská vicepremiérka pre eurointegráciu Oľha Stefanišynová.

Stefanišynovej žiadosť o uvoľnenie z funkcie sa bude posudzovať na jednom z nasledujúcich plenárnych zasadnutí ukrajinského parlamentu, uviedol predseda Najvyššej rady Stefančuk.

Ukrajinská Najvyššia rada niekoľko hodín predtým dostala demisiu ministra strategického priemyslu Olexandra Kamyšina, ministra spravodlivosti Denisa Maľusku, ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslana Striľca a šéfa Fondu štátneho majetku Vitalija Kovaľa.

Šéf parlamentnej frakcie prezidentskej strany Sluha ľudu Davyd Arachamija v utorok avizoval, že "zajtra bude deň odvolávania". Podľa neho sa vymení viac ako 50 percent členov ukrajinskej vlády. Vymenovanie nových členov sa uskutoční o deň neskôr, dodal s tým, že o konečnom zozname zmien sa rozhodne na zasadnutí frakcie 4. septembra. (TASR)

Územie zabraté v Rusku mienime držať na neurčito, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Teraz ho potrebujeme," povedal Zelenskyj o zabratom území v prvom exkluzívnom rozhovore vo formáte moderátor-respondent, odkedy Kyjev po prekvapivom augustovom vpáde ovládol 1300 štvorcových kilometrov územia Ruska.

"My ich územie nepotrebujeme. Nechceme tam priniesť náš ukrajinský spôsob života," vysvetlil ukrajinský prezident.

Ukrajina si podľa neho udrží toto územie, pretože je neoddeliteľnou súčasťou jej "víťazného plánu" na skončenie vojny. Zelenskyj chce podľa vlastných slov tento plán predstaviť zahraničným partnerom vrátane USA.

Najvyšší predstaviteľ Ukrajiny ďalej povedal, že nemôže uviesť, či jeho armáda má v úmysle pokúsiť sa zabrať viac ruského územia.

"Nemôžem o tom hovoriť, myslím si, že prekvapenie je sprievodcom úspechu," povedal. Ukrajinská armáda podnikla nečakaný vpád do ruskej pohraničnej Kurskej oblasti pred takmer mesiacom.

Zelenskyj pre stanicu NBC News taktiež povedal, že administratíva amerického prezidenta Bidena o operácii nebola vopred informovaná.

"Nie je to otázka nedostatku dôvery," dodal Zelenskyj s tým, že minuloročná protiofenzíva bola v mnohých smeroch neúspešná práve preto, že sa o nej toľko hovorilo, čo Rusom umožnilo sa na ňu pripraviť. (TASR)

V Záporožskej jadrovej elektrárni naďalej hrozí katastrofa, oznámil šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Šéf agentúry sa pred plánovanou návštevou Záporožskej elektrárne stretol aj s ukrajinskými predstaviteľmi energetiky. Grossi minulý týždeň navštívil aj Kurskú jadrovú elektráreň v Rusku, v blízkosti ktorej prebiehajú boje medzi ukrajinskými a ruskými silami.

"(Záporožská) elektráreň je opäť na pokraji výpadku. V minulosti ich bolo už osem. Výpadok znamená, že nie je elektrina, nie je chladenie - a to môže privodiť katastrofu," upozornil riaditeľ MAAE.

Ukrajinský prezident spoločne s holandským premiérom Dickom Schoofom v pondelok navštívili mesto Záporožie a Zelenskyj povedal, že v súčasnosti nie je možné, aby ukrajinské sily prevzali kontrolu nad elektrárňou.

Orbán je v otázke Ukrajiny na strane opačného tábora, hodnotí šéf estónskej diplomacie Tsahkna.

Šéf estónskej diplomacie kritizoval postoj maďarského premiéra k vojne vo viacerých bodoch. Orbán sa podľa neho v Maďarsku prihovára vlastným voličom.

"To však ani zďaleka nie je to, na čom sme sa dohodli v Európe," dodal.

Na otázku, či EÚ je schopná konať voči Maďarsku, ktoré v súčasnosti predsedá v Rade EÚ, minister povedal, že možnosti ešte stále nejaké sú. (TASR)

Ruský raketový útok na Poltavu neprežilo najmenej 51 ľudí, uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.

Zranenia utrpelo 271 ľudí, pod troskami sa môže ešte nachádzať 15 ľudí.

Ukrajinské pozemné sily pripustili, že ruské rakety, ktoré zasiahli vojenské vzdelávacie zariadenie v hlbokom tyle, pripravili o život desiatky vojakov a ďalšie stovky zranili.

Vojenské velenie vedie vyšetrovanie s cieľom objasniť, či vedenie inštitúcie urobilo dosť, aby ochránilo životy a zdravie vojakov pred hrozbou nepriateľských rakiet, uviedlo vo vyhlásení. Sľúbilo sprísniť opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti vojsk vo vojenských objektoch.

Pozemné sily nespresnili, koľko obetí bolo z ozbrojených síl, poznamenala agentúra Reuters a dodala, že útok bol veľkou ranou pre Kyjev, ktorý sa snaží posilniť svoje ozbrojené sily, aby ďalej držali obranu pred silnejším nepriateľom.

Šéf Poltavskej oblasti Filip Pronin na telegrame napísal, že mnoho obyvateľov Poltavy daruje krv a že "koordinované akcie záchranárov a zdravotníkov dnes zachránili mnoho životov".

USA sú blízko k dohode o poskytnutí rakiet dlhého doletu Ukrajine, ktoré by mohli zasiahnuť ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Konečné rozhodnutie ešte nepadlo, no v prípade súhlasu Kyjev bude musieť počkať niekoľko mesiacov, kým USA vyriešia „technické problémy“ súvisiace s presunom rakiet.

Rakety JASSM môžu byť nesené iba lietadlami vyrobenými v USA, najmä stíhačkami F-16, ktoré postupne dostane Ukrajina, pričom každá je schopná niesť dve rakety. Podľa jedného zo zdrojov agentúry Reuters existujú snahy, aby boli tieto rakety použiteľné aj s inými bojovými lietadlami.

Zdroj sa nevyjadril k tomu, ktoré lietadlo z arzenálu ukrajinskej armády by bolo na to vhodné. Tá používa lietadlá MiG-29, Su-24 a Su-27 ešte zo sovietskej éry.

Vojenskí analytici a experti poznamenávajú, že dodanie rakiet AGM-158 JASSM Ukrajine by mohlo výrazne zmeniť priebeh konfliktu, keďže v dosahu presne navádzaných striel by bola väčšia časť Ruska ako doteraz.

To by mohlo prinútiť ruskú armádu presunúť odstavné plochy a zásobovacie sklady stovky kilometrov do vnútrozemia. Rakety odpálené z miest v blízkosti severnej hranice Ukrajiny by mohli umožniť zasiahnuť vojenské ciele vzdialené stovky kilometrov napríklad vo Voroneži alebo Briansku.

Rakety JASSM sú navrhnuté tak, aby boli nenápadné a bolo ťažké ich odhaliť radarom. Môžu tiež lietať nízko nad zemským povrchom a byť naprogramované tak, aby sa vyhli protivzdušnej obrane. Každá strela má hlavicu s hmotnosťou približne 450 kilogramov, ale na rozdiel od britských rakiet Storm Shadow, ktoré už Kyjevu poskytli Británia a Francúzsko, nie sú určené na ničenie opevnených bunkrov.

Existujú dve modifikácie rakiet JASSM. Staršia má dolet asi 370 kilometrov a jeden kus stojí asi milión dolárov. Dolet novej je okolo 800 kilometrov a jedna stojí asi 1,7 milióna dolárov. Nie je známe, ktorú verziu by mohla dostať Ukrajina.

Portál Politico v auguste informoval, že administratíva prezidenta Joea Bidena je „otvorená“ dodávkam rakiet dlhého doletu Ukrajine, podľa jej predstaviteľa je však „potrebné vykonať ešte veľa práce“ predtým, než sa tak stane. (TASR)

Lídri európskych krajín odsudzujú útok na Poltavu, pri ktorom podľa úradov zomrelo najmenej 49 ľudí.

Pri údere na mesto Poltava zomrelo v utorok podľa popoludňajšej bilancie ukrajinského ministerstva obrany 49 ľudí a ďalších až 18 ľudí by mohlo byť uväznených pod sutinami. Zranených je vyše 200 ľudí.

"Putinova brutalita nepozná hraníc," uviedla nemecká ministerka zahraničia Baerbocková. Podľa nej ruský prezident Vladimir Putin musí za tieto činy "skladať účty".

"Ruské údery na Poltave sú poslednými (v rade) odporných aktov agresie v Putinovej odpudivej a nelegálnej vojne na Ukrajine," uviedol britský minister zahraničia David Lammy, ktorý vyjadril podporu napadnutej krajine.

Solidaritu s ľuďmi na Ukrajine vyjadrilo vo vyhlásení aj poľské ministerstvo zahraničia. "Rusko sa musí zodpovedať zo svojich činov," uviedla poľská diplomacia, píše agentúra PAP.

Estónsko a Litva kritizujú Mongolsko za nezatknutie Putina. Mongolsko malo podľa nich historickú šancu. (TASR)

Česko bude v pomoci Ukrajine pokračovať ako v rámci muničnej iniciatívy, tak aj ďalšími formami.

V reakcii na utorňajší ruský raketový útok na ukrajinský vojenský inštitút v meste Poltava, pri ktorom zomrelo najmenej 47 ľudí a ďalších 206 utrpelo zranenia, to na sociálnej sieti X uviedol český premiér Petr Fiala.

"Naši politickí súperi často kričia, že príliš pomáhame Ukrajine. Že musíme prestať a bude mier. Ale Ukrajine pomáhame práve preto, aby nedochádzalo k takému krvipreliavaniu ako dnes v Poltave, keď ruské strely zabili viac než 40 ľudí," napísal Fiala.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský v reakcii na útok zopakoval svoje slová, že Kyjev môže podľa Charty OSN v rámci práva na sebaobranu útočiť na vojenské ciele v Rusku.

"Ďalší ruský vojnový zločin na Ukrajine. Viac než 40 mŕtvych a takmer 200 zranených civilistov v Poltave opäť ukazuje nevyhnutnosť dodávok protivzdušnej obrany a všetkých zbraní potrebných na účinnú obranu," uviedol šéf českej diplomacie. (TASR)

Ruský útok na Poltavu zabil najmenej 49 ľudí a ďalších 219 zranil. Ďalších 18 môže byť ešte pod troskami.

Traja ukrajinskí ministri ponúkli demisiu, jeden z nich zodpovedá za výrobu zbraní.

Demisiu ponúkli minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin, ktorý zodpovedá za domácu zbrojnú výrobu, minister spravodlivosti Denys Maľuska a minister životného prostredia Ruslan Strilec, oznámil predseda parlamentu Ruslan Stefančuk.

Na Ukrajine odvolanie členov vlády schvaľuje parlament. Podľa jeho predsedu by zákonodarcovia mali o demisiách rokovať na jednom z najbližších zasadnutí snemovne.

Poslanec Jaroslav Železňak podľa agentúry Interfax-Ukrajina uviedol, že parlament by mohol rotáciu kádrov vo vláde posúdiť o dva dni. V ohrození sú podľa poslancovho vyjadrenia na tlačovej konferencii aj ministri zahraničia a reintegrácie okupovaných území.

O možných nástupcoch sa podľa zákonodarcu ešte rokuje. Pripomenul tiež, že počas vojny nemožno podľa zákonov vymeniť všetkých členov vlády.

Komisár OSN pre ľudské práva skúma zákon, ktorý na Ukrajine umožní zákaz pravoslávnej cirkvi spojenej s Ruskom.

Podľa OSN totiž tento zákon vyvoláva vážne obavy týkajúce sa slobody náboženského vyznania.

Ukrajinský parlament v auguste schválil návrh zákona, ktorý na Ukrajine zakazuje náboženské organizácie spojené s Ruskom, čo sa najviac dotkne ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spojenej s moskovským patriarchátom (UPC). Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento zákon podpísal 24. augusta.

Podľa OSN však daný zákon "vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o súlad s medzinárodným zákonom o ľudských právach, najmä so slobodou náboženského vyznania", informuje agentúra AFP.

Hovorkyňa Úradu OSN pre ľudské práva Ravina Shamdasaniová v utorok v Ženeve na brífingu pre médiá pripustila, že analýza prijatého zákona si vyžiada čas, ale "už na prvý pohľad môžeme povedať, že zákon vyvoláva obavy v súvislosti s dodržiavaním medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv."

Znepokojenie v súvislosti so zákonom prijatým na Ukrajine vyjadril nedávno aj pápež František. "Nesiahajte na cirkvi," povedal pápež po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. "Človek sa nedopúšťa ničoho zlého tým, že sa modlí," uviedol a dodal, že žiadna kresťanská cirkev by nemala byť priamo či nepriamo zakázaná.

Po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu voči Ukrajine, inváziu podporil aj patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill, považovaný za verného spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.

UPC patriaca pod moskovský patriarchát vyhlásila po vpáde ruskej armády na Ukrajinu nezávislosť od ruskej pravoslávnej cirkvi, ale formálne sa nevyhlásila za autokefálnu.

Ukrajinské úrady sa však domnievajú, že UPC vzťahy s Moskvou de facto neprerušila a časť duchovných sa k Moskve hlási naďalej. Ukrajina sa však takýchto duchovných snaží odhaľovať - dôkazom je aj asi 70 trestných konaní začatých proti duchovným podozrivým z podpory Ruska a vojny na Ukrajine.

Bodom zlomu v cirkevných vzťahoch medzi Moskvou a Kyjevom boli aj udalosti z marca 2023, keď ukrajinské úrady vypovedali s UPC zmluvu o prenájme pozemkov a budov Kyjevsko-pečerskej lavry a požadovali vysťahovanie jej obyvateľov.

Na Ukrajine pôsobí aj autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), ktorá vznikla na konci roka 2018. Vláda v Kyjeve podporuje PCU, ktorá vznikla s pomocou a za podpory konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I. Ruská pravoslávna cirkev to neuznala a PCU považuje za schizmatickú. (TASR)

Bol to Nikolaj, kto na Telegrame umožnil disidentom i zločincom, aby ho využívali, ako sa im zachce, píše Petra Procházková. (SME)

Niekto tým, že hrá v KHL, de facto podporuje front, na ktorom zomierajú pod ruskými raketami civilisti, píše Soňa Uríková. (SME)

Cynická obluda: Panáčikovi z Putinovej výplatnej listiny stačili tri zápasy v hokejovej repre a razom všetko odpustené.

(zdroj: Cynická obluda)

Rumunský parlament schválil návrh zákona, ktorý umožňuje darovať Ukrajine protiraketový systém obrany Patriot.

Vláda návrh zákona schválila ešte v pondelok a následne ho poslala na záverečné hlasovanie do parlamentu. Po tom, ako rumunský prezident Klaus Iohannis zákon podpíše, môže vláda vydať rozhodnutie na odovzdanie daru.

Rumunsko, ktoré je členom NATO od roku 2004, má s Ukrajinou spoločnú 650-kilometrovú hranicu. Na jeho územie sa opakovane dostávajú úlomky ruských dronov, keďže Moskva útočí na ukrajinské prístavy tesne za hranicou na rieke Dunaj.

Bukurešť ešte v júni uviedla, že daruje Ukrajine jeden zo svojich dvoch funkčných systémov Patriot pod podmienkou, že ho spojenci nahradia podobným systémom.

Patriot z Rumunska tak bude súčasťou dodávky piatich takýchto systémov a ďalších jednotiek strategickej protivzdušnej obrany, ktorú Kyjevu prisľúbili štáty Severoatlantickej aliancie na obranu proti ruskej invázii.

Náhrada za systém Patriot zo Spojených štátov by hodnotou nemala presiahnuť sumu, ktorú Rumunsko pôvodne zaplatilo za obranný systém, uvádza návrh zákona. Ostatné náklady budú hradené z "nenávratných zahraničných zdrojov".

Rumunsko podpísalo v roku 2017 zmluvu na nákup protiraketových systémov Patriotov v hodnote štyroch miliárd dolárov. Od roku 2020 dostalo štyri systémy, z čoho dva sú prevádzkyschopné.

Zelenskyj po smrtiacom útoku na Poltavu zopakoval výzvu partnerom Ukrajiny, aby jej poskytli zbraňové systémy.

Opäť volá po dodávkach ďalších systémov protivzdušnej obrany a zbraní dlhého doletu, ktoré podľa neho môžu Ukrajinu ochrániť pred ruským terorom.

"Potrebujeme ich teraz, nie neskôr. Každý deň meškania znamená, žiaľ, ďalšie stratené životy," dodal. (SITA)

Ruský súd predĺžil väzbu francúzskemu vedcovi do februára 2025, obvinený je z porušenia zákona o zahraničných agentoch. (TASR)

Začalo sa vojenské cvičenie záložných síl armád Maďarska, Slovenska a Poľska. Zúčastní sa ho 190 vojakov.

Cvičenie MOONSTAR 2024 sa koná na území Ústredného výcvikového strediska a strelnice Kőröshegy vo Veszprémskej stolici pod záštitou Maďarských ozbrojených síl.

Tlačové oddelenie Maďarských ozbrojených síl uviedlo, že prvoradým cieľom cvičenia je koordinovať činnosť jednotiek v teréne, ale preveriť aj pripravenosť záložných vojakov a posúdiť ich existujúce vojenské schopnosti.

Ďalším cieľom je rozvoj spôsobilostí na úrovni čaty. Vojaci nacvičujú zabezpečovanie vojenských konvojov či území, fungovanie hliadkovacej základne, ale aj útok, obranu, obsluhu kontrolných stanovíšť a ostrú streľbu.

Tieto spoločné medzinárodné cvičenia výrazne prispievajú k zvýšeniu vojenskej socializácie príslušníkov armádnych záloh, píše sa vo vyhlásení MH. (TASR)

Ruský vzdušný útok na mesto Poltava podľa predbežných správ zabil 41 ľudí a viac ako 180 ďalších zranil.

Dvojica balistických striel podľa prezidenta Zelenského zasiahla vzdelávaciu inštitúciu a neďalekú nemocnicu.

"Jedna z budov inštitútu komunikácií bola čiastočne zničená. Pod sutinami zostali uväznení ľudia. Viacerých sa podarilo zachrániť. Viac ako 180 osôb bolo zranených. Mnohí bohužiaľ zomreli. V tejto chvíli je hlásených 41 mŕtvych," napísal Zelenskyj.

Podľa agentúry Reuters zásah utrpel vojenský inštitút komunikácií v Poltave, ktorá leží v centrálnej časti Ukrajiny.

Prezident zároveň nariadil vyšetrenie všetkých okolností toho, čo sa stalo. Do záchrannej operácie sú podľa neho zapojené všetky potrebné služby.

Ukrajinské ministerstvo obrany označilo dnešok za "hrôzostrašný deň" pre Poltavu. Uviedlo, že čas medzi vyhlásením poplachu a príletom striel bola taký krátky, že zásah zastihol ľudí uprostred evakuácie do krytu.

Neďaleko frontovej línie na Ukrajine otvorili prvú podzemnú nemocnicu, kde ošetrujú zranených vojakov.

Táto nemocnica je súčasťou veľkého projektu, ktorý realizuje ministerstvo obrany spolu so zdravotníckymi silami na východe krajiny. Plánuje sa vybudovať viac ako dvadsať takýchto podzemných zariadení na pomoc pri stabilizácii zranených.

Nemocnica je postavená na základe šiestich pevných oceľových bunkrov, z ktorých každý má dĺžku 7,6 metra a priemer 2,5 metra. Má vetranie, zásobovanie vodou, kanalizáciu a alternatívne zdroje energie. Pre dodatočnú bezpečnosť je nemocnica vybavená systémami elektronického boja.

Nemocnica má dve operačné sály, dve jednotky intenzívnej starostlivosti, pracovný priestor a oddychovú zónu pre zdravotnícky personál. Je vybavená najmodernejšími medicínskymi zariadeniami, vrátane kyslíkových koncentrátorov, pľúcnych ventilátorov, srdcových monitorov a defibrilátorov.

Nemocnica dokáže denne ošetriť viac ako 100 zranených ľudí a súčasne vykonať až štyri operácie. (SITA)

Putin je na oficiálnej návšteve Mongolska, pričom nič nenasvedčuje tomu, že hosťujúca krajina sa prikloní k jeho zatknutiu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal na ruského prezidenta medzinárodný zatykač pre zločiny súvisiace s inváziou na Ukrajinu.

Ruského prezidenta privítala na slávnostnej ceremónii v hlavnom meste Mongolska čestná stráž a následne so svojím mongolským náprotivkom zamieril do vládneho paláca.

Ide o prvú Putinovu cestu do krajiny, ktorá uznáva jurisdikciu ICC, odkedy na neho súd vydal zatykač pred 18 mesiacmi. Ukrajina už vyzvala Mongolsko, aby ruského prezidenta vydalo súdu v Haagu. Putinov hovorca však už minulý týždeň uviedol, že Kremeľ z toho nemá obavy.

Krajiny uznávajúce jurisdikciu ICC sú povinné zadržať podozrivých v prípade, že je na nich vydaný zatykač. Mongolsko ako vnútrozemský štát hraničí iba s Ruskom a Čínou a je závislý od ruského paliva a čiastočne aj elektrickej energie. ICC zároveň nemá prostriedky, ktorými by krajiny prinútil k presadzovaniu vydaných zatykačov.

"Mongolsko, podobne ako všetky ostatné krajiny, má právo rozvíjať svoje medzinárodné vzťahy v súlade so svojimi záujmami," uviedla hovorkyňa Európskej únie. Dodala však, že "Mongolsko je od roku 2002 aj zmluvnou stranou Rímskeho štatútu ICC, a teda má právne záväzky, ktoré z toho vyplývajú". EÚ už v pondelok vyjadrila obavy, že krajina nebude zatykač rešpektovať.

Viac ako 50 Rusov pôsobiacich v zahraničí podpísalo otvorený list, v ktorom vyzvalo mongolskú vládu na zadržanie ruského prezidenta. Medzi signatármi je aj bývalý väzeň, ktorého Moskva prepustila v rámci nedávnej najväčšej výmeny väzňov medzi Východom a Západom od čias studenej vojny. (TASR)

Holandský premiér Schoof uistil prezidenta Zelenského o "pokračujúcej podpore a angažovanosti" Amsterdamu.

Urobil tak počas návštevy frontovej línie v pondelok neďaleko mesta Záporožie. 

"Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli Ukrajine pokračovať na frontových líniách, no aj v každodenných životoch ľudí," napísal Schoof na platforme X. Spolu so Zelenským sa zúčastnili aj na otváraní školského roka a zhovárali sa s vojnovými veteránmi.

Schoof prisľúbil Ukrajine balík podpory v hodnote viac ako 200 miliónov eur. Využije sa najmä na ochranu a opravu energetickej infraštruktúry, ako aj financovanie humanitárnej pomoci.

"Ľudia na Ukrajine majú právo žiť slobodne a v bezpečí. Zastavenie ruských útokov na Ukrajinu je v bezpečnostnom záujme Holandska aj Európy," zdôraznil Schoof. "Toto presvedčenie všetci zdieľame. Moja prvá návšteva krajiny vo funkcii premiéra Holandska ma utvrdila v tom, že musíme aj naďalej podporovať Ukrajinu," dodal.

"Kľúčovými prioritami sú protivzdušná obrana, dodávky systémov Patriot a rakiet, a tiež zvýšenie počtu našich stíhačiek F-16," povedal Zelenskyj. Kyjev podľa neho potrebuje aj obranné balíky s muníciou a vybavením a pokračovanie v sankciách voči Rusku, aby Moskva nemohla otvárať nové fronty.

"Je naozaj dôležité, aby sme spolupracovali a zabezpečili, že sa (ruský prezident Vladimir) Putin osobne, ako aj všetci, ktorí sú zodpovední za toto šialenstvo, budú zodpovedať za agresiu. Za vraždy Ukrajincov, deportácie detí a za všetky vojnové zločiny," dodal Zelenskyj.

Personálne straty okupantov vzrástli o 1 360 vojakov. Od začiatku invázie na zhruba 618 960, oznámilo ukrajinské velenie.

Okupanti prišli v priebehu pondelka aj o 35 bojových obrnených vozidiel, 18 delostreleckých systémov, 36 dronov aj a 47 vozidiel a autocisterien.

Európski predstavitelia sa domnievajú, že Irán by mohol Rusku doručiť balistické rakety. 

Podľa zdrojov agentúry Bloomberg by presun balistických rakiet mohol byť znepokojujúcim vývojom. 

Podrobnosti o typoch balistických rakiet, ktoré by Moskva mohla dostať, ani časový rámec nezmienili. Dodávky rakiet ale môžu podľa jedného zdroja začať v priebehu niekoľkých dní.

Západné mocnosti už diskutujú o sankciách v prípade, ak sa predložia dôkazy, že Irán rakety presúva do Ruska. Sankcie by mali zasiahnuť iránsky letecký priemysel.

Traja ľudia zomreli pri útokoch, ktoré Rusko podniklo na Dnipro a Záporožie. Niekoľko ľudí utrpelo zranenia.

Šéf vojenskej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov napísal, že v pondelok okolo 23.00 h Záporožie ostreľovala ruská armáda. "Dvaja ľudia žiaľ zahynuli, jedným z nich bol osemročný chlapec. Ďalší dvaja utrpeli zranenia," uviedol Fedorov s tým, že jednou zo zranených je 12-ročné dievča a lekári bojujú o jej život.

Pri útoku bola čiastočne zničená jedna budova. Tlaková vlna a úlomky poškodili aj okolitú zástavbu.

V Dnipre podľa šéfa správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka pri ruskom raketovom útoku, ktorý sa odohral rovnako v pondelok večer, prišiel o život jeden človek a ďalší traja utrpeli zranenia. Ľudia, ktorí bývajú v okolí zasiahnutého miesta, podľa ruskojazyčnej služby BBC povedali, že tlaková vlna vyrazila okná aj okenné rámy. Jedna žena opísala, že ju to odhodilo z balkóna až k dverám kuchyne. BBC podotýka, že ukrajinské úrady neinformovali, čo bolo konkrétne cieľom ruského útoku v Dnipre.

Podľa ukrajinských médií sa výbuchy v noci na dnes ozývali aj v Černihive na severe krajiny alebo v okolí Charkova. V Kyjeve platil protiletecký poplach kvôli príletu ruských útočných dronov.

Moskovská ropná rafinéria prerušila časť prevádzky po ukrajinskom útoku bezpilotným lietadlom.

Útok sa uskutočnil 1. septembra a rafinéria spoločnosti Gazprom Neft pozastavila zastavila činnosť jednotky Euro+ po požiari, ktorý údajne spôsobil ukrajinský dron, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje.

Jednotka Euro+ predstavuje približne 50 percent kapacity závodu. Zdroje tiež tvrdili, že jednotka môže obnoviť prevádzku do piatich až šiestich dní. (Reuters, Kyiv Independent)