Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj prehovoril o ofenzíve v Kursku, cieľom je vytvorenie nárazníkovej zóny

Cieľom vpádu do ruskej Kurskej oblasti je vytvorenie nárazníkovej zóny. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Našou hlavnou úlohou v obranných operáciách je teraz celkovo: zničiť čo najviac ruského vojnového potenciálu a viesť maximálne protiútočné akcie. To zahŕňa aj vytvorenie nárazníkovej zóny na území agresora - našu operáciu v Kurskej oblasti," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident tak podľa agentúry AP prvýkrát jasne definoval cieľ operácie v Kurskej oblasti, ktorá začala 6. augusta. V uplynulých dňoch naznačil, že cieľom vpádu na ruské územie je chrániť obce v pohraničnej Sumskej oblasti pred neustálym ostreľovaním.

Ukrajinské sily tento víkend zničili kľúčový most v Kurskej oblasti a ďalší poškodili, uviedol Kyjev. Prokremeľskí vojenskí blogeri priznali, že zničenie mosta cez rieku Sejm neďaleko obce Gluškovo naruší logistické schopnosti ruských síl, Moskva však podľa nich bude môcť použiť pontóny či menšie mosty.

V Kurskej oblasti momentálne platí režim mimoriadnej situácie, ktorej bol priradený stupeň celoštátnej - federálnej - závažnosti, čo umožňuje zjednodušiť rozhodovanie o financovaní a realizácii rôznych druhov činností potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a zapojenie síl a zdrojov federálnych výkonných orgánov vrátane ministerstva pre mimoriadne situácie, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších. Ukrajina tvrdí, že jej sily majú v oblasti pod kontrolou desiatky obcí. (TASR)

Vladimir Putin pricestoval do Azerbajdžanu na dvojdňovú štátnu návštevu.

Na programe je podľa Kremľa aj stretnutie s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom so zreteľom na otázku urovnania konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Kľúčové oficiálne a pracovné stretnutia sú podľa agentúry TASS naplánované na pondelok. Očakáva sa, že Putin sa tiež zúčastní na obradoch kladenia vencov k hrobu bývalého azerbajdžanského prezidenta Hejdara Alijeva a k pamätníku Večného ohňa venovanému obetiam boja za nezávislosť Azerbajdžanu.

S Alijevom bude ruský prezident diskutovať o rozvoji strategického partnerstva medzi ich krajinami, ako aj o medzinárodných a regionálnych otázkach. Kremeľ už predtým avizoval, že lídri spolu podpíšu niekoľko dohôd o posilnení bilaterálnej spolupráce.

Zároveň sa očakáva vyjadrenie Putina k mierovým rokovaniam medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sa týkajú ukončenia dlhoročného konfliktu o región Náhorný Karabach. Baku vlani v septembri obsadilo túto enklávu a porazilo arménske separatistické sily, ktoré ju ovládali tri desaťročia. Rusko je tradične považované za blízke Arménsku, ale odmietlo zasiahnuť na strane Jerevanu, ktorý Moskvu obvinil z neadekvátnej podpory.

Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach dve vojny - začiatkom 90. rokov a v roku 2020. Náhorný Karabach podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu.

Agentúra DPA si všíma, že šéf Kremľa štátnu návštevu Azerbajdžanu absolvuje aj napriek tomu, že v ruskej Kurskej oblasti pokračuje vpád ukrajinských jednotiek, ktoré tam od 6. augusta podľa vyjadrení Kyjeva ovládli desiatky obcí a posilnili svoje pozície.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v roku 2023 zatykač na Putina a na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.

Azerbajdžan však nie je signatárom Rímskeho štatútu, na základe ktorého bol ICC zriadený. Putin preto do krajiny podľa DPA môže cestovať bez obáv zo zatknutia. Azerbajdžan naposledy navštívil v septembri 2018. (TASR)

Počet bieloruských vojakov a vojenskej techniky pri hraniciach s Ukrajinou sa podľa ukrajinskej pohraničnej stráže nezvýšil.

Povedal to pre web Ukrajinská pravda hovorca ukrajinských pohraničníkov Andrij Demčenko v súvislosti s nedeľňajším vyhlásením bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že k hraniciam s Ukrajinou presunul „takmer tretinu svojej armády". Za dôvod označil prítomnosť viac ako 120-tisíc ukrajinských vojakov pri hraniach.

Situácia na hraniciach s Bieloruskom sa podľa Demčenka nemení. Lukašenkova rétorika je konzistentná a v pravidelných intervaloch sa snaží o vytváranie problémov, aby upokojil teroristickú krajinu, dodal hovorca ukrajinských pohraničníkov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Poľsko odmieta domnienky o tom, že sú za sabotáž plynovodu Nord Stream zodpovedné ukrajinské úrady podporované Varšavou.

Uviedol to vedúci úradu pre zahraničnú politiku kancelárie poľského prezidenta Mieszko Pawlak. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a PAP.

Bývalý šéf nemeckej spravodajskej služby August Hanning tento týždeň pre denník Die Welt povedal, že podľa neho existovali dohody medzi Poľskom a Ukrajinou, týkajúce sa útoku.

"Ide o vykonštruované špekulácie," povedal Pawlak vo vysielaní televíznej stanice Polsat. Zároveň dodal, že Hanning slúžil v čase, keď bol nemeckým kancelárom Gerhard Schröder a vznikali piliere Nord Stream 1. "Ako šéf spravodajskej služby určite zohral v tejto investícii hanebnú a dôležitú úlohu," poznamenal Pawlak.

Médiá v Nemecku však tento týždeň uviedli, že nemecká prokuratúra identifikovala ukrajinského inštruktora potápania ako kľúčového podozrivého zo sabotáže Nord Streamu a vydala na neho zatykač.

Poľsko zatykač dostalo, no podozrivý opustil krajinu, keďže Nemecko nezaradilo jeho meno do databázy hľadaných osôb, uviedla poľská prokuratúra.

"Všetkým iniciátorom a podporovateľom plynovodov Nord Stream 1 a 2, jediné, čo by ste ohľadom toho mali dnes urobiť, je ospravedlniť sa a mlčať," napísal v sobotu na platforme X poľský premiér Donald Tusk. Predseda vlády sa ale k obvineniam z poľskej spoluúčasti bezprostredne nevyjadril.

Denník Wall Street Journal vo štvrtok informoval, že sabotáž plynovodu Nord Stream financovali súkromní podnikatelia, na ktorých dohliadal jeden z najvyšších ukrajinských generálov. Ukrajina však akúkoľvek účasť popiera. (TASR)

Rusko poprelo správu amerického denníka Washington Post o nepriamych rokovaniach s Ukrajinou o prímerí.

The Washington Post, že ukrajinská ofenzíva v Kurskej oblasti zmarila nepriame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom o zastavení vzájomných útokov na energetické zariadenia. Takéto rozhovory podľa Ruska vôbec neprebehli.

WP ešte v sobotu s odvolaním sa na diplomatické zdroje zverejnil informáciu, že Ukrajina a Rusko mali v auguste vyslať svoje delegácie do katarskej Dauhy, aby vyjednávali o prelomovej dohode o zastavení úderov na energetickú infraštruktúru na oboch stranách.

Prípadná dohoda by podľa denníka predstavovala čiastočné prímerie, ale súvisiace rokovania stroskotali po ukrajinskom prekvapivom vpáde na územie Ruska zo 6. augusta, čo delegácia Moskvy označila za "eskaláciu".

"Nikto nič nezmaril, pretože nemalo byť čo zmarené," uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v reakcii na článok WP. Tvrdí, že medzi Ruskom a Ukrajinou sa neviedli žiadne priame či nepriame rokovania o bezpečnosti civilných zariadení kritickej infraštruktúry.

Zacharovová tiež citovala ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý začiatkom tohto týždňa položil otázku, aké rozhovory by sa mohli uskutočniť s Ukrajinou po jej pozemnom útoku na Rusko a po údajných útokoch na ruskú civilnú infraštruktúru. "S ľuďmi, ktorí páchajú takéto veci, nie je o čom hovoriť," dodala hovorkyňa ruskej diplomacie.

Ukrajinská vláda na žiadosť o vyjadrenie pre Reuters bezprostredne nereagovala. Americký denník predtým napísal, že podľa kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa summit v Dauhe odložil z dôvodu situácie na Blízkom východe a uskutoční sa vo formáte videokonferencie 22. augusta. (TASR)

Jedna ukrajinská civilistka zomrela a ďalšia utrpela zranenie pri útoku ruského delostrelectva na mesto Myrnohrad.

Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Myrnohrad je opäť terčom paľby, jedna žena zahynula a jedna bola zranená. Rusi dnes ráno delostrelecky ostreľovali mesto a zasiahli dom," napísal Filaškin. Dodal, že o život prišla žena vo veku 83 rokov a 56-ročná žena utrpela zranenie.

Ruské sily prevzali kontrolu nad dedinou Svyrydonivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, tvrdia Rusi.

Podľa agentúry TASS to uviedlo ruské ministerstvo obrany. Tvrdenia zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť, upozorňuje agentúra Reuters.

Ministerstvo uviedlo, že ruské sily dedinu Svyrydonivka v Doneckej ľudovej republike oslobodili vďaka aktívnemu postupu. Moskva bežne označuje ovládnutie územia na východe Ukrajiny ako oslobodenie. Za Doneckú ľudovú republiku označuje ukrajinskú oblasť, ktorú teraz považuje za súčasť Ruska.

Dedina Svyrydonivka je vzdialená zhruba 15 kilometrov od mesta Pokrovsk, ktoré je považované za dôležitý logistický uzol a ku ktorému už niekoľko mesiacov postupujú ruské sily. Ukrajinská armáda čelí neustávajúcemu tlaku ruskej armády na východe krajiny aj v čase, keď sama útočí na územie agresora v Kurskej oblasti. Vojna na Ukrajine trvá už viac ako 900 dní. (ČTK)

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vraví, že Ukrajina rozmiestnila viac než 120 000 vojakov na hraniciach s Bieloruskom.

Minsk podľa neho v reakcii na to vyslal vojenské formácie pozdĺž celých spoločných hraníc, citovala ruská agentúra RIA Novosti. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Lukašenko, ktorý je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, dodal, že bielorusko-ukrajinské hranice sú zamínované "ako nikdy predtým" a ukrajinské jednotky by utrpeli veľké straty v prípade, keby sa pokúsili ich prekročiť.

Bieloruský prezident patril od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 medzi najväčších podporovateľov Ruska, ktorého jednotkám umožnil podniknúť inváziu na Ukrajinu aj zo svojho územia.

Vo štvrtok v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu však vyzval Rusko a Ukrajinu na rokovania a ukončenie vojny. Vyjadril zároveň obavy z rozšírenia konfliktu do Bieloruska a dodal, že z vojny podľa neho profituje iba Západ.

Minulý týždeň Lukašenko obvinil Ukrajinu z narušenia vzdušného priestoru prostredníctvom dronov a k ukrajinským hraniciam vyslal dodatočné vojenské jednotky.

Na margo použitia ruských jadrových zbraní na bieloruskom území uviedol, že nevidí dôvod na ich použite, pokiaľ nebudú narušené bieloruské hranice. (TASR)

Severná Kórea odsúdila prienik ukrajinskej armády na územie Ruska ako "neodpustiteľný akt agresie a teroru".

Tento akt je podľa KĽDR podporovaný Washingtonom a Západom.

Pchjongjang dodal, že bude vždy stáť po boku Ruska, keď sa bude snažiť chrániť svoju suverenitu. Podľa agentúry Reuters o tom v nedeľu informovali štátne médiá KĽDR.

Ministerstvo zahraničných vecí KĽDR vo svojom vyhlásení citovanom tlačovou agentúrou KCNA uviedlo, že vpád ukrajinskej armády na územie Ruska je výsledkom "protiruskej konfrontačnej politiky USA", ktorá tlačí svet na pokraj tretej svetovej vojny.

KĽDR súčasne kritizovala Spojené štáty za to, že "bábkovému režimu" na Ukrajine poskytli "astronomické" objemy smrtiacich zbraní.

Severná Kórea vlani výrazne zlepšila svoje vzťahy s Ruskom, konštatovala agentúra Reuters. Stalo sa tak zásluhou stretnutia vodcov oboch štátov - Kim Čong-una a Vladimira Putina -, ktorí si sľúbili užšiu spoluprácu vo všetkých oblastiach. Okrem toho v júni Kim a Putin podpísali v Pchjongjangu pakt o komplexnom strategickom partnerstve, ktorý zahŕňa aj vzájomnú dohodu o spolupráci pri obrane.

Južná Kórea, Ukrajina a Spojené štáty pred časom prišli s podozrením, že Severná Kórea dodáva Rusku delostrelecké granáty a rakety, ktoré potom ruská armáda používa vo vojne rozpútanej vo februári 2022 proti Ukrajine. Severná Kórea a Rusko tieto obvinenia popreli.

O tom, že ruská armáda pri útoku na Ukrajine použila severokórejskú muníciu, hovoril naposledy túto nedeľu aj šéf vojenskej administratívy Kyjeva Serhij Popko, keď uviedol, že Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou použilo balistické rakety severokórejskej výroby.

Agentúre Reuters sa však nateraz z nezávislých zdrojov nepodarilo overiť typ rakiet použitých pri útoku na Kyjev. (TASR)

Ukrajinské letectvo tvrdí, že pri svojom útoku poškodilo druhý most cez Sejm v Kurskej oblasti.

Ako vo svojej správe objasnila agentúra Reuters, z ukrajinskej strany ide zrejme o pokus zničiť trasy, po ktorých ruská armáda prepravuje do oblasti bojov posily alebo materiálne zabezpečenie pre svoje jednotky.

Veliteľ ukrajinského letectva generálporučík Mykola Oleščuk vo svojom statuse na sieti Telegram napísal: "O most menej! Letectvo naďalej pripravuje nepriateľa o jeho logistické schopnosti presnými leteckými údermi, čo výrazne ovplyvňuje priebeh nepriateľských akcií."

Správy o zničení druhého mosta cez rieku Sejm sa objavili v piatok. Agentúre Reuters sa túto informáciu neskôr podarilo potvrdiť a s pomocou družicových snímok zistiť, že ide most v blízkosti obce Zvannoje v okrese Gluškovo. Novinári tiež zistili, že ruskí ženisti zrejme postavili pontónový most, ktorý je od poškodeného vzdialený asi dva kilometre.

Ukrajinská armáda útočí na Kurskú oblasť od 6. augusta. Ukrajinské ozbrojené sily deklarujú, že tam už ovládli desiatky obcí.

V Kurskej oblasti momentálne platí režim mimoriadnej situácie, ktorej bol priradený stupeň celoštátnej - federálnej - závažnosti, čo umožňuje zjednodušiť rozhodovanie o financovaní a realizácii rôznych druhov činností potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a zapojenie síl a zdrojov federálnych výkonných orgánov vrátane ministerstva pre mimoriadne situácie, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej analýze napísal, že ukrajinská ofenzíva v Kurskej oblasti vytvára tlak na ruské jednotky na celej prvej línii frontu.

ISW predpokladá, že z dlhodobého hľadiska bude teraz ruský prezident Vladimir Putin nútený prijať rozhodnutie o vyčlenení väčších zdrojov na dlhú hranicu Ruska s Ukrajinou.

"Ukrajinský vpád do Kurskej oblasti a zvýšená priorita Ruska udržať tempo útočných operácií v Doneckej oblasti (na východe Ukrajiny) pravdepodobne spôsobí väčší tlak na zostávajúce operačné zálohy Ruska a začne zrejme ovplyvňovať schopnosť Ruska udržiavať konzistentné útočné operácie na celom území," domnieva sa ISW.

Ruská armáda už do oblasti spoločnej hranice s Ukrajinou presunula 11 práporov z Kurskej oblasti a štyri ozbrojené skupiny odinakiaľ, uviedla vo svojom spravodajstve britská televízia Sky News. (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 170 vojakov, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 599 350 ľudí, Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o sedem tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 71 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 508 tankov, 16 480 obrnených bojových vozidiel pechoty, 17 056 delostreleckých systémov a 1 161 raketometov.

Ruská protivzdušná obrana zničila v noci nad troma pohraničnými oblasťami päť bezpilotných lietadiel.

Podľa ruského ministerstva obrany ich vypustili ukrajinské sily.

Rezort uviedol, že dva drony boli zostrelené nad Belgorodskou oblasťou, jeden nad Kurskou a dva nad Rostovskou oblasťou.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev v príspevku na Telegrame uviedol, že trosky zo zničeného ukrajinského dronu spôsobili požiar nádrží na naftu v meste Proletarsk. Na uhasenie požiaru, ktoré muselo dočasne byť prerušené z dôvodu opakovaného útoku dronu, boli privolané hasičské jednotky, ktoré posilnil aj hasičský vlak.

Golubev neskôr uviedol, že v pri útoku nebol nikto zranený.

Telegramový kanál Baza, ktorý má blízko k ruským orgánom činným v trestnom konaní, uviedol, že v Rostovskej oblasti bol poškodený ropný sklad.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. (TASR)

Kyjev bol v skorých ranných hodinách opäť terčom útoku ruských síl, ktoré pri ňom použili balistické rakety a drony.

Všetky však zlikvidovala protivzdušná obrana, takže útok si nevyžiadal nijaké škody ani obete, informuje TASR na základe postu šéfa kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhija Popka na platforme Telegram.

Ruské sily podľa Popka s najväčšou pravdepodobnosťou použili severokórejské balistické rakety typu KN-23. Dodal, že podrobnejšie informácie zverejní neskôr ukrajinské letectvo.

Útok sa začal približne o 05.00 h miestneho času (04.00 h SELČ). Išlo už o tretí útok s použitím balistických striel v auguste.

Popko tiež uviedol, že ku Kyjevu blížilo i niekoľko útočných dronov, ktoré zničené ďaleko za mestom.

Okrem Kyjevskej bol v nedeľu ráno vyhlásený letecký poplach v ďalších štyroch oblastiach Ukrajiny - Černihivskej, Sumskej, Poltavskej a Čerkaskej. (TASR)