Ukrajina tvrdí, že pri Kryme potopila ruskú ponorku (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval ukrajinskej armáde za útoky na ruské letiská, ropné rafinérie a logistiku.

„Každý presný úder, ktorý reaguje na ruské bomby, ktorý ničí ruskú logistiku, ruské základne, ktorý sťažuje okupantovi zotrvávanie na našom území — každý takýto úder približuje spravodlivý koniec vojny,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.

Zelenskyj opäť vyzval západných spojencov, aby dovolili ukrajinskej armáde útočiť ich zbraňami na miesta, „kde sa nachádza okupant, z ktorého Rusko útočí na Ukrajinu, odpaľuje rakety, bezpilotné lietadlá, bomby“.

Ukrajinská armáda predtým uviedla, že v noci na sobotu zaútočila na letisko Morozovsk Rostovskej oblasti a na niekoľko skladov ropy a paliva v troch ruských oblastiach.

Ruské úrady o útoku na letisko oficiálne neinformovali, ale gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev uviedol, že úrady zaviedli v Morozovskom okrese núdzový stav.

Neskôr ukrajinské ozbrojené sily oznámili, že v piatok na okupovanom polostrove Krym potopili ponorku B-237 Rostov na Done a zničili štyri odpaľovacie zariadenia protilietadlového systému S-400 Triumf. (TASR)

Ukrajina dostala na územie kontrolované Kyjevom ďalších 23 detí, vrátane troch sirôt z okupovaných území.

Deťom z okupovanej časti Chersonskej, Záporožskej a Luhanskej oblasti hrozila deportácia do Ruska. Uviedla to ukrajinská charitatívna organizácia Save Ukraine.

Gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin uviedol, že osem z nich sa vrátilo z Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti. Deti sú teraz v bezpečí a dostávajú potrebnú lekársku a psychologickú pomoc.

Charitatívna organizácia Save Ukraine uviedla, že pomohla už 446 ukrajinským deťom vrátiť sa z okupovaných území a z Ruska.

Ukrajina tvrdí, že pri Kryme potopila ruskú ponorku Rostov na Done a poškodila protiraketový systém S-400 ruskej armády.

Na facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády.

Podľa tohto oznámenia ukrajinská armáda v piatok zasiahla a potopila v sevastopoľskom prístave ruskú ponorku Rostov na Done. Táto ponorka triedy Kilo bola schopná odpaľovať strely Kalibr, uviedol tiež generálny štáb.

Ukrajinská armáda v piatok pri Kryme útočila tiež na ruský protiraketový systém S-400 a značne poškodila jeho štyroch odpaľovačov.

"V prístave v Sevastopole bola úspešne zasiahnutá aj ponorka ruskej Čiernomorskej flotily Rostov nad Donom. V dôsledku zásahu sa plavidlo na mieste potopilo," uviedol generálny štáb.

Zničenie ponorky pritom podľa generálneho štábu "dokazuje, že pre ruskú flotilu neexistuje bezpečné miesto v ukrajinských teritoriálnych vodách Čierneho mora".

Moskva tvrdenia ukrajinskej armády bezprostredne nekomentovala, pripomína agentúra DPA.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 podnikol Kyjev viacero útokov na ruské ciele na Kryme a v Čiernom mori, ktoré spôsobili ruskej Čiernomorskej flotile straty. 

Ruské straty na Ukrajine v júli podľa britského vojenského spravodajstva klesli na 1 140 mŕtvych a zranených denne.

Straty ruskej armády kulminovali v máji, keď denne v priemere padlo alebo utrpelo zranenia 1 262 ruských vojakov. 

Napriek júlovému zníženiu však za uplynulé trojmesačné obdobie ruská armáda podľa údajov ukrajinského generálneho štábu utrpela najvyššie straty od februára 2022, uviedlo britské ministerstvo obrany v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zničilo najmenej 76 ukrajinských dronov nad viacerými oblasťami a regiónmi.

Informovala o tom agentúra AFP. Podľa ruského rezortu malo k zostreleniu dronov dôjsť nad Belgorodskou, Kurskou, Oriolskou, Rostovskou, Voronežskou a Riazanskou oblasťou, ako aj nad Krasnodarským krajom.

Rezort tiež uviedol, že jeden z dronov bol zostrelený aj nad Azovským morom.

Konkrétne nad Rostovskou oblasťou bolo podľa ministerstva zničených 36 dronov. Tamojší gubernátor Vasilij Golubev pritom hovoril o útoku až 55 ukrajinských dronov, no nespresnil, koľko z nich sa podarilo zostreliť.

Ukrajinská armáda v tejto oblasti okrem iného zasiahla dronom aj sklad pohonných hmôt v okrese Kamenskij. V dôsledku zásahu došlo na mieste k požiaru, podľa tamojších predstaviteľov sa ho už podarilo uhasiť. Z miesta zároveň nehlásili žiadnych zranených, uvádza agentúra Reuters.

Drony podľa Golubeva zasiahli v Rostovskej oblasti aj ďalši, Morozovskij okres, kde poškodili budovy škôl, škôlok, obytné budovy či aj výrobné zariadenia a sklady. V okrese bol vyhlásený výnimočný stav.

Ruské úrady medzičasom potvrdili aj zásah ropného skladu v zmienenej Belgorodskej oblasti. Útok podľa miestneho gubernátora Viačeslava Gladkova taktiež vyvolal požiar. Vybuchla tam jedna z nádrží, ktorá následne začala horieť, podarilo sa ju však uhasiť. Gubernátor dodal, že na mieste nedošlo k žiadnym zraneniam.

V Oriolskej oblasti zase zasiahli dva drony obytnú výškovú budovu, čo spôsobilo rýchlo uhasený požiar, uviedol tamojší gubernátor Andrej Kličkov. Po útoku podľa jeho slov bola ošetrená jedna osoba. (TASR)

Vo väzbe na ruskom Ďalekom východe zomrel počas hladovky ruský pianista a protivojnový aktivista Pavel Kušnir.

Oznámila to ľudskoprávna monitorovacia skupina OVD-Info. Informovala o tom agentúra DPA.

Kušnir (39) zomrel vo väzenskom zariadení v meste Birobidžan. Podľa novinárky a ľudskoprávnej aktivistky Oľgy Romanovovej odmietal Kušnir počas hladovky prijímať aj tekutiny.

Podľa OVD-Info pritom nie je známe, ako dlho a prečo aktivista hladovku držal.

Kušnir pôsobil vo filharmonickom orchestri v Birobidžane. Hudobník sa pritom netajil svojim nesúhlasom s inváziou Ruska na Ukrajinu. Napísal aj knihu namierenú proti vojne a mal kanál na platforme Youtube, na ktorom podľa ruského investigatívneho portálu The Insider kritizoval politiku ruskej vlády i vojnu na Ukrajine. Jeho kanál mal však len veľmi málo odberateľov.

Ruské úrady ho zadržali koncom mája v súvislosti s obvineniami z extrémizmu. Podľa ruského nezávislého spravodajského portálu Meduza jeho zadržanie súviselo s videami namierenými proti vojne na Ukrajine a Putinovi.

Podľa OVD-Info otvorili ruské úrady už takmer 1000 prípadov voči protivojnovým aktivistom v Rusku. Takmer 300 je pritom väznených.

Vo štvrtok prišlo k veľkej výmene väzňov medzi Ruskom a západnými krajinami. Prepustený člen ruskej opozície Iľja Jašin pritom v piatok v nemeckom meste Bonn uviedol, že z Ruska odísť nechcel a že sa tam nachádzajú iní vážne chorí politickí väzni, ktorých záchrana je naliehavejšia. (TASR)

Britská polícia pre podpaľačský útok na podnik v Londýne spájaný s Ukrajinou obvinila ďalších dvoch ľudí. (TASR)

Za zastavením časti dodávok ropy z Ukrajiny na Slovensko a do Maďarska môžu byť nakoniec Rusi, tvrdí ekonóm Kovanda.

Na sociálnej sieti o tom špekuluje hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. „Zvrat ropnej kauzy. Tak to je gól. Vlastný? Zdá sa, že Maďarom a Slovákom v skutočnosti vypla ropné kohútiky Moskva a nie Kyjev. Premiéri Orbán s Robertom Ficom by sa tak mali sťažovať nie v Kyjeve či v Bruseli, ale u Putina v Kremľu,“ píše Kovanda.

Zvrat v kauze má podľa neho potvrdzovať fakt, že Ukrajina síce sankcionuje ruskú firmu Lukoil, ale nie jej obchodnú dcérsku spoločnosť Litasco, ktorá ropu Družbou cez ukrajinské územie prepravuje. V konečnom dôsledku tak nebol dôvod, aby prestala tiecť ropa od ruského Lukoilu.

„Pokiaľ by však Rusko samo kohútiky neutiahlo,“ podotkol Kovanda.

To, že nebol dôvod k zastaveniu toku, tvrdí v rozhovore pre agentúru Bloomberg vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

„Jeho slová potvrdzuje podpredseda Európskej komisie Vladis Dombrovskis. Podľa neho sa ukrajinské sankcie na Lukoil netýkajú spoločností, ktoré iba zaisťujú prepravu ropy, ako spomenutá Litasco,“ dodal Kovanda.

Ekonóm upozorňuje, že v júli bola preprava časti ropy v Družbe, ktorú vlastnila firma Litasco, zrušená, avšak ruskou stranou. „Je tak skôr na ruskej strane, aby teraz svoj krok vysvetlila. Tiež práve do Kremľa by teraz mali smerovať sťažnosti Budapešti a Bratislavy,“ uzavrel Kovanda.

Ukrajina tvrdí, že zaútočila na ruské letisko Morozovsk a na niekoľko skladov s ropou a palivom v troch oblastiach.

Informovala o tom agentúra Reuters. Armáda oznámila, že útok na letisko zasiahol muničný sklad, kde ruské sily skladovali okrem ďalšieho vybavenia aj riadené letecké bomby.

Zelenskyj neskôr vyhlásil, že Rusko použilo v uplynulom týždni pri útokoch na jeho krajinu viac ako 600 takýchto riadených leteckých bômb.

"Ruské bojové letectvo musí byť zničené všade, kde sa nachádza a všetkými účinnými prostriedkami. Je taktiež celkom primerané zasiahnuť ruské letiská," napísal na sociálnej sieti.

Ukrajina zaútočila aj na ropné a palivové sklady v Belgorodskej, Kurskej a Rostovskej oblasti. Útoky podľa vyhlásenia spôsobili požiar dvoch ropných nádrží.

Ruský dronový útok poškodil kritickú infraštruktúru v ukrajinskej Vinnyckej oblasti, uviedol tamojší predstaviteľ.

Moskva údajne útočila počas noci aj v ďalších oblastiach. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že počas nočného útoku nad deviatimi oblasťami zostrelili 24 z 29 dronov typu Šáhid, ktoré Rusko vypustilo. Ruské jednotky tiež odpálili dve protilietadlové riadené strely S-300 a dve rakety Kh-31, dodali vzdušné sily.

Útoky hlásia aj z Chersonskej oblasti. Protivzdušná obrana tam v sobotu zostrelila päť dronov. Ruské útoky na túto oblasť v uplynulom dni zasiahli kritickú infraštruktúru, administratívnu budovu a deväť obytných domov, uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin.

Jeden z dronov spôsobil požiar budovy v Mykolajevskej oblasti. Požiar sa podarilo už uhasiť a nehlásia žiadne obete, oznámil tamojší gubernátor Vitalij Kim.

Začiatkom tohto týždňa Ukrajina informovala, že odrazila jeden z najväčších ruských útokov diaľkovými dronmi od februára 2022, pričom ich zostrelila všetkých 89.

Moskva tiež vypálila dve strely S-300 z okupovanej Doneckej oblasti a dve rakety Ch-31P zo vzdušného priestoru nad Čiernym morom. Drony vyštartovali z mysu Čauda na okupovanom polostrove Krym a z ruských miest Primorsko-Achtarsk a Kursk. (TASR, Ukrajinská pravda)